Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi poslancovi Mesiarikovi.
Teraz prosím pána poslanca Jozefa Krumpolca, ktorého určil gestorský výbor za spoločného spravodajcu, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu zákona vo výboroch, ako aj o odporúčaní gestorského výboru.
Pán poslanec, máte slovo.
Poslanec J. Krumpolec:
Vážený pán podpredseda,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor pri rokovaní o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky po prerokovaní návrhu zákona.
Národná rada uznesením zo 14. decembra 2000 číslo 1208 po prerokovaní návrhu zákona v prvom čítaní rozhodla, že prerokuje návrh zákona v druhom čítaní a pridelila ho podľa § 74 odsek 1 uvedeného zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.
Gestorský výbor nedostal do 29. januára 2001 okrem stanovísk týchto výborov žiadne stanovisko poslancov Národnej rady.
Návrh zákona prerokovali teda tri výbory Národnej rady: Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením zo 16. januára 2001, tento odporučil zákon neschváliť. Ďalej Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval tento návrh 17. januára 2001, ale neprijal uznesenie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie prerokoval návrh zákona 29. januára 2001, ale neschválil uznesenie. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade návrh zákona neschváliť.
Mám poverenie gestorského výboru ako spoločný spravodajca výborov na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní a zároveň, aby som o tomto informoval Národnú radu.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie 29. januára 2001 pod číslom 280.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.
Do rozpravy sa hlásia štyria poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Dzurák.
Poslanec Ľ. Dzurák:
Vážený pán predsedajúci,
milé dámy,
vážení páni,
zákonom číslo 235/1992 Zb. boli 1. júna zrušené pracovné kategórie. Prakticky od tohto roku sa vždy navrhuje novelizácia tohto zákona, ktorá predlžuje vždy o rok životnosť pracovných kategórií. V roku 1999 prišlo k poslednému schváleniu novely na predĺženie pracovných kategórií s tým, že v roku 2000 by mala byť schválená novelizácia zákona číslo 123/1996 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov, ktorá mala okrem iného riešiť i pracovné kategórie. Keďže táto kompenzácia nebola zatiaľ schválená, odboroví predáci Hornonitrianskych baní Prievidza vyzbierali 10 500 podpisov na predĺženie pracovných kategórií o jeden rok, teda na rok 2000. Podpisy odovzdali koncom minulého roku za prítomnosti niektorých poslancov Národnej rady predsedovi Národnej rady pánovi Migašovi, ktorý prisľúbil podporu tejto novele zákona.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pracovné kategórie sú veľmi citlivou záležitosťou v sociálnom zabezpečení. Mnohí ich spájajú s minulým režimom, a preto ich nepodporujú. Pracovné kategórie sú však skutočne o ľuďoch a o podmienkach, v akých pracujú. Mnohí z vás už určite sfárali do podzemia a vedia, v akých podmienkach dnes naši baníci pracujú. Aj keď v poslednom období sa vďaka mechanizácii uľahčila a zbezpečila práca baníkov, dovolím si povedať, že práca v bani patrí dnes k najťažším, najrizikovejším i najviac zdraviu škodlivým zamestnaniam. Aj naďalej ostáva veľké množstvo namáhavej a ťažkej práce mnohokrát v ťažkých banských podmienkach. Namáhavosť práce zostala aj preto, že dobývanie v súčasnosti realizované vo veľkej miere v blízkosti už vyťažených polí a väčšina zásob sa nachádza v zložitých bansko-geologických podmienkach, čo má za následok zvýšený výskyt banských tlakov, zvýšený prítok podzemných vôd, čo veľmi zhoršuje pracovné podmienky.
Tieto a mnohé ďalšie nepriaznivé vplyvy na pracovné prostredie majú za následok zvýšené opotrebovanie organizmu ľudí pracujúcich v podzemí a dochádza k trvalému poškodeniu ich zdravia. Dôkazom toho je aj zvyšujúci sa počet priznaných chorôb z povolania. Ďalším dôkazom nepriaznivých pracovných podmienok a nadmerného opotrebovania organizmu je i veľká úmrtnosť baníkov vo veku 55 až 62 rokov. Samozrejme nejde len o banské kategórie, rovnako pracovné kategórie majú zamestnanci v chemických podnikoch alebo pri vysokých peciach. Sám som pracoval nepretržite 25 rokov v chemickom prostredí s dokázanými karcinogénnymi látkami, teda viem, o čom hovorím. Osobne by som bol najradšej, keby naši ľudia mohli pracovať len v bezpečných, zdraviu neškodlivých a nenamáhavých prostrediach a nepotrebovali by žiadne pracovné kategórie. Realita je však dnes skutočne iná a pracovné kategórie sú dnes riešením, ako zvýhodniť ľudí, ktorí skutočne pracujú v zdraviu škodlivých, nebezpečných a ťažkých podmienkach.
Milé dámy, vážení páni, žiadam vás v mene týchto ľudí o podporu navrhovanej novely s tým, že pracovné kategórie sa zachovajú i pre rok 2000.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Tkáč. Končím možnosť ďalších faktických prihlášok.
Nech sa páči, pán poslanec Tkáč.
Poslanec V. Tkáč:
Áno, ďakujem za slovo.
Chcel by som doplniť vystúpenie pána poslanca, pretože fakt je ten, že v čase, keď absentuje zákon o sociálnom poistení, ktorý by komplexne riešil tieto otázky, tak predĺženie pracovných kategórií je síce nesystémový krok, ale treba ho podporiť, to po prvé. Po druhé, podľa príslušných ustanovení, je to § 34 zákona o doplnkovom pripoistení zamestnancov, je postavený tento zákon vo svojej podstate na kolektívnom tarifnom vyjednávaní. Dnes sme ale svedkami toho, že sociálni partneri, najmä odborové organizácie, ktoré môžu kolektívnym vyjednávaním získať doplnkové pripoistenie, jednoducho na to nemajú svoje intelektuálne ani organizátorské schopnosti, vybíjajú sa v tom, že prakticky slúžia a robia, robia piatu kolónu niektorým vládnym politickým stranám. Treba povedať, že nominálne mzdy cez kolektívne tarifné vyjednávanie majú najnižšiu úroveň - asi 7 percent, z čoho sa potom darmo odvíjajú naivné predstavy pána Ing. Dzurindu o raste reálnych miezd. Chcem tým povedať, že pracovné kategórie to, že sa musia predlžovať, majú dve príčiny. Jednu príčinu vidím v tom, že chýba vládny prístup k reforme sociálneho poistenia, a druhú príčinu vidím v tom, že absentuje v občianskej spoločnosti normálne a racionálne pôsobenie, ale aj odborné pôsobenie príslušných odborových zväzov a ich Konfederácie odborových zväzov, ktorá absolútne nevyužíva tie práva, ktoré im dáva zákon. Vážení, za doplnkové pripoistenie vrátane pracovných kategórií a pripoistenie z titulu náročných pracovných podmienok môžu až štrajkovať. Ak za kolektívne zmluvy chcú odborári z KOVO obsadiť hraničné priechody, nemajú šajn, čo je to kolektívne vyjednávanie.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Sárközy.
Poslankyňa K. Sárközy:
Vážený pán predsedajúci,
ctená snemovňa,
dovoľte mi, aby som sa v krátkosti vyjadrila k návrhu skupiny poslancov, ktorým chcú meniť zákon číslo 100 o sociálnom zabezpečení.
Neviem presne číslo, ale pomaly je to už takmer 50. novela tohto zákona a mám taký dojem, že do októbra, keď by sa podľa legislatívneho plánu vlády mala v tejto snemovni prerokovať veľká novela o sociálnom poistení, ešte to budeme musieť meniť. Počuli sme pred chvíľou od spravodajcu, že ani jeden výbor, ktorým bol pridelený tento návrh zákona, neschválil buď uznesenie, pretože nebol uznášaniaschopný, alebo z iných príčin. S týmto návrhom novely zákona nesúhlasí vláda a vo výbore sme mali možnosť si vypočuť aj stanovisko legislatívneho odboru. Podľa zákona číslo 235/1992 Zb. o zrušení pracovných kategórií a niektorých ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení bola s účinnosťou od 1. júna 1992 zrušená možnosť zaraďovania ďalších nových zamestnaní do preferovaných pracovných kategórií. Zrušené boli aj rezortné zoznamy zamestnaní o zaradení do preferovaných pracovných kategórií. Vykazovanie zamestnaní v preferovaných pracovných kategóriách sa každým rokom predlžovalo. Naposledy bolo predĺžených zákonom číslo 355/1999 Z. z. do 31. decembra 1999. Predĺžené bolo aj obdobie na zachovanie dôchodkových nárokov získaných v prvej a druhej pracovnej kategórii, a to až do roku 2023. Teraz tu máme návrh novely zákona, ktorý predlžuje tieto pracovné kategórie ešte o rok, to znamená do 31. decembra 2000.
Pritom treba podotknúť, že v minulom roku bolo prijatých viac zákonov, ktoré túto kategorizáciu by mali nejako pozitívne posunúť. Bol to napríklad prijatý zákon o doplnkovom dôchodkovom poistení, ktorý funguje od 1. januára 2001, bol to zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície, zákon o štátnej službe colníkov, zákon o sociálnom zabezpečení vojakov.
Financovanie dávok dôchodkového zabezpečenia je odčlenené od štátneho rozpočtu, všetci vieme, dávky dôchodkového zabezpečenia sú financované z poistného plateného subjektmi, ktoré sú ustanovené zákonom Národnej rady Slovenskej republiky, je to zákon číslo 274/1994 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Štát neprevzal záväzok financovať zvýhodnené dôchodky. Na ich úhrade sa nepodieľajú zamestnávatelia ani zamestnanci. Takže podľa mňa najdôležitejším problémom je to, že výhodnejšie dôchodky vyplývajúce z preferovanej pracovnej kategórie sú uspokojované na úkor ostatných poistencov. Treba povedať, že na tie dôchodky v preferovaných kategóriách v kategórii prvej a v druhej sa skladajú všetci dôchodcovia.
Nechcem to predlžovať, to je jedna vec, druhá je vec zase tá, že aj na rokovaní výboru nás upozorňovali pracovníci z legislatívneho odboru, že keby sme tento zákon prijali, malo by to retroaktívny charakter. Nemôžeme predsa prijímať zákon, ktorý sa bude týkať predlžovania pracovných kategórií do 31. decembra 2000, keď dnes máme 28. februára 2001.
Preto, čo som pred chvíľou povedala a po vyslovení nesúhlasu jednak zo strany vlády, jednak tých problémov, na ktoré nás upozornili pracovníci legislatívneho odboru Národnej rady, ako aj vyplývajúce zo schválených uznesení výborov a gestorského výboru, ktoré neodporúčajú, aby sa tento zákon prijal, poslanci Strany maďarskej koalície nebudú hlasovať za tento zákon.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Tkáč, Engliš, Dzurák. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Tkáč.
Poslanec V. Tkáč:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážená pani poslankyňa, od piatka minulého týždňa polovica vášho vystúpenia nemá zmysel. Nemá zmysel v tom, ak vy začnete argumentovať, že o otázkach pracovných kategórií nerokovali, respektíve o týchto otázkach nezaujali stanovisko výbory, pretože pri Ústave Slovenskej republiky ani jeden výbor neprijal záväzné stanovisko, z hľadiska rokovacieho poriadku absolútne vám to pri Ústave Slovenskej republiky a jej novele nevadilo. Čiže toto nie je argument. Rovnako nie je argument to, že otázka pracovných kategórií má retroaktívne účinky. Tento problém bol dávno vyriešený ešte na federálnej úrovni, a to v situácii, keď v súvislosti s univerzalizáciou základného systému sociálneho zabezpečenia sa tieto kategórie postupne začínajú predlžovať z hľadiska vykazovania ešte cez Federálne zhromaždenie.
Treba si uvedomiť, že zákon pôsobí do budúcnosti, teda on absolútne nepôsobí dozadu, to po prvé, ale po druhé, tento zákon zakladá v budúcnosti a o mnoho rokov dopredu, že sa budú vykazovať určité doby zamestnania ako doby zaradené do určitej pracovnej kategórie, a to je absolútne niečo odlišné, ako je retroaktivita. To si treba jasne uvedomiť s tým, že aj náhradné doby alebo doby zamestnania, ktoré sú započítateľné pre vznik nároku na dôchodok, takzvaná dávková schéma sa to volá v odbornej literatúre, tieto doby sú počítané dozadu bez ohľadu na to, že či to niekoho irituje alebo nie, že to je retroaktivita. Čiže tieto argumenty neobstoja a už boli dávno vyriešené na federálnej úrovni. Môj názor je ten, a to znovu opakujem, že absentuje tu normálna politika odborov, ktoré by si zabezpečili super poistenie a zabezpečili by si doplnkové pripoistenie týchto kategórií, a absentuje reforma sociálneho poistenia, za ktoré máte aj vy svoju spoluzodpovednosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Engliš.
Poslanec A. Engliš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja by som chcel reagovať na myšlienky, ktoré tu predniesla pani poslankyňa. Ani nie tak, že by som kritizoval, čo povedala, ale chcel by som nadviazať na to a zdôrazniť niektoré veci. Pri každej zmene systému, samozrejme, niekto na to doplatí. A my sme jasne vedeli, že pri zmene tohto systému, ktoré navrhujeme, by mal niekto na to doplatiť, a preto sa už roky predlžujú tieto kategórie. Sami ste hovorili, že sa tu robili viaceré novelizácie, sami ste hovorili o tom, že zvýhodnené dôchodky nechce financovať štát a že sa skladajú na to všetci dôchodcovia. K tomu by som mohol mať určitú pripomienku, ale v každom prípade chcem povedať, k tej retroaktivite sa nebudem vyjadrovať, lebo myslím si, že to jasne povedal pán poslanec Tkáč. My sme urobili minulý rok chybu, že sme jednoducho z dvoch rokov to stiahli len na jeden rok, a to veľmi dobre viete. Čiže chceme teraz odstrániť chybu, chceme tých ľudí, ktorí za to nemôžu, vylúčiť z toho a ešte sa zdráhame toto spraviť. Považujem to za nekorektné, pretože minulý rok boli poslanci koalície proti tomu a ešte aj sám minister to nepodporil. A teraz je možnosť to opäť odstrániť, pretože tí ľudia, že robia v takých alebo robili v takých podmienkach desať alebo pätnásť rokov, za to vôbec nemôžu. A teraz sa zdráhame? Nerozumiem tomu.
Preto verejne vyjadrujem podporu tomuto zákonu a je mi smiešne, keď ľudia, ktorí aj zo sociálneho výboru tak namiesto toho, aby chránili tých ľudí, tak sa stavajú voči nim. Pretože to nie je skladanie sa dôchodku na dôchodok ostatnými dôchodcami. To je nezáujem štátu riešiť tento problém ľudí, ktorí si zničili zdravie a ktorí si ho ešte aj naďalej ničia. Pretože nie je to doriešené v rámci legislatívy. A keď im chceme pomôcť, tak sa zdráhame. Prepáčte, prosím, ale je mi to čudné.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Dzurák.
Poslanec Ľ. Dzurák:
Ďakujem.
Pani poslankyňa, hovorili ste, že je to už asi 50. novela. Viete, mne to nevadí, aj keby to bola stá novela, ak je to v prospech ľudí. Jednoducho, ak chceme nahradiť niečo, čo sa ruší a ešte nie je nie iné, čo to nahradí, tak jednoducho treba túto novelu prijať, lebo nie je fér voči tým baníkom, že jednoducho zrušíme kategórie a nemáme pre nich náhradný systém alebo kompenzačný systém. Po druhé ste povedali, že vláda tiež nesúhlasí, tak, samozrejme, že stanovisko vlády je jedna vec, ale v konečnom dôsledku rozhodujú poslanci a tí jednoducho budú rozhodovať podľa svedomia a vedomia a myslím si, že by mali myslieť, mali myslieť na tých ľudí, ktorí pracujú skutočne v týchto zložitých podmienkach. A po tretie ste povedali, že SMK nezahlasuje. No viete, mňa to ani neprekvapuje, lebo myslím si, že SMK nikdy nemala vzťah k slovenskému baníctvu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Sárközy chce reagovať.
Poslankyňa K. Sárközy:
Ďakujem za slovo.
Ja nebudem reagovať na všetko, čo tu odznelo. Nebudem reagovať na to, čo povedal pán poslanec Dzurák, to je jeho názor, nech si to ponechá, chcela by som reagovať na to, čo povedal pán poslanec Tkáč. Vy ste povedali, že od piatka neplatí, že pri ústave ani jeden výbor nesúhlasil vlastne s predkladanou novelou ústavy. Pán poslanec, vy to veľmi dobre viete, že výbory mali hlasovať v ústavnej väčšine, to znamená v trojpätinovej väčšine. Toto sa pri zákone, ktorý teraz prerokujeme, nestalo, tam nebola nadpolovičná väčšina. Dokonca, keby som povedala, že vo výbore pre sociálne veci a bývanie sa na hlasovaní nezúčastnili ani všetci poslanci, ktorí boli medzi predkladateľmi a, samozrejme, rozhodne o tom parlament, ja som povedala stanovisko klubu poslancov za maďarskú koalíciu, za ktorým si stojíme. Jednoducho nepokladáme za správne, aby sa všetci dôchodcovia poskladali na dôchodky tej skupiny, o ktorej teraz rokujeme.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán podpredseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
napriek tomu, že z nášho poslaneckého klubu pán poslanec Tkáč povedal niekoľko zásadných slov, predsa aj mne dovoľte vyjadriť sa k tomuto návrhu novely zákona číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení tak, ako ju predkladá skupina poslancov. Áno, ide o veľmi citlivý problém a nejde, vážené kolegyne, kolegovia, iba o baníkov. Pán poslanec Dzurák, samozrejme, populisticky vyzdvihol iba jednu skupinu, tých, na ktorých myslí, že bude mať vplyv a že ho budú v budúcnosti voliť. Pán poslanec, mňa veľmi mrzí, že v tomto prípade dávate pozitívne stanovisko, čo je správne, ale že tu hlasujete za všetky reštriktívne zákony, ktoré predkladá vaša pani ministerka Schmögnerová, tak to by ste si mali trošku vstúpiť do svedomia.
Pracovné kategórie sa totiž týkajú napríklad aj lekárov. Konkrétne aj sa týka psychiatrov, ktorí pracovali pri lôžku, aj tí majú nárok na túto kategóriu. Ďalšie skupiny zdravotníckych pracovníkov, ale aj letci a tí, ktorí pracujú v uránových baniach a tak ďalej, teda myslím aj inžinieri, nielen baníci, takže je to citlivý problém. Pani poslankyňa Sárközy hovorila, že tu jedny skupiny dôchodcov pracujú na druhé, ale to tak nie je, pani poslankyňa, pretože ak niekto vykonáva takéto náročné ťažké povolanie dvadsať, tridsať rokov a vlastne ťažko vieme napríklad v tej psychiatrii, že sa veľmi ťažko hľadajú odborníci pre túto oblasť, tak vlastne sa im to potom na dôchodku len kompenzuje, že sa zaradili do pracovného procesu častokrát v tých povolaniach, kde sa iní nechceli alebo vykazujú ďaleko náročnejšie výkony. Takže s týmto nemôžem súhlasiť. Áno, je to 44. novela od roku 1988. Mám ich presne spočítané, takže nie, toto je už 44., a veľmi ma prekvapuje stanovisko vlády a postrádam tu aj pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, pretože on tu mal byť a mal sa k tomuto návrhu vyjadriť. Prečo? Pretože keď dával pán minister v decembri návrh novely toho istého zákona, aj keď sa týkala inej oblasti, tak to vláde nevadilo, že to bola vtedy 43. novela. To bolo absolútne v poriadku. Teraz dáva pán minister a legislatívna rada negatívne stanovisko, ale že dali pozitívne stanovisko k tomu nezmyslu, ktorý ste schválili, ktorý sa týka dôchodkového zabezpečenia, nemocenského poistenia, to vám nevadilo. Aj pán poslanec Dzurák to poslušne odhlasoval a je mu úplne jedno, že živnostníci, ktorí majú zárobok do 100 tisíc ročne, nebudú môcť dostať nemocenské poistenie, a to, prosím, nie je len poistenie, pardon, zabezpečenie v chorobe, ale to sa týka napríklad aj žien, ktoré sú gravidné a ktoré majú nárok na rodičovský príspevok. To sa týka kúpeľnej starostlivosti, pohrebného a tak ďalej. Čiže v tomto som úplne v zhode s pánom poslancom Tkáčom, že treba konečne predložiť komplexnú novelu a zmenu systému dôchodkového poistenia, respektíve sociálneho poistenia ako takého. Stačí si pozrieť programové vyhlásenie vlády, stačí si pozrieť parlamentom schválenú koncepciu reformy sociálneho poistenia, ktorá tu bola odsúhlasená v parlamente v novembri 1999.
Takže prosím, mohli by sme takto ešte ďaleko širšie hovoriť o probléme. Ale ja ako poslankyňa sa pozerám na problém tak, ak je tu skupina ľudí, ktorá by mala byť nejakým spôsobom poškodená, tak aj za cenu toho, že je to nesystémový prvok, že neustále predlžujeme tieto pracovné kategórie, treba tejto skupine pomôcť. A hovorím, nehovorte len o baníkoch, je to naozaj pomerne široká skupina ľudí aj vysokošpecializovaných a vysokokvalifikovaných.
Takže na záver za náš klub, my tento návrh podporíme, aj keď, samozrejme, že dá sa diskutovať o tom, prečo, či je to retroaktívne, či je to správny krok a tak ďalej a vyzývam v závere ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, aby konečne naplnilo programové vyhlásenie vlády a už tú spomínanú koncepciu reformy a aby konečne bol predložený komplexný návrh a aby tu neboli potom poslanci dávaní do situácie, že odhlasujú v dobrej viere nejakú novelu a nakoniec zistia v praxi, že odsúhlasili totálnu hlúposť. Takže vyzývam ministerstvo, aby si začalo plniť svoje povinnosti a aby odovzdalo do konca roka komplexný návrh zákona o reformných krokoch. Týka sa to ďalších, ale nebudem zdržiavať túto ctenú snemovňu, takže ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami sa hlási 6 poslancov. Posledný pán poslanec Švec. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Tkáč.
Poslanec V. Tkáč:
Áno, pani poslankyňa, tu už tých totálnych hlúpostí v oblasti zamestnanosti a sociálneho zabezpečenia bolo niekoľko, a dokonca až neúrekom na Spiši hovoríme, ale chcel by som ešte povedať jednu poznámku v tejto súvislosti, keď pán Dzurák hovoril o slovenských baníkoch, že, samozrejme, pani poslankyňa spomínala, že tam sú lekári, tam sú predsa aj piloti, tam sú aj leteckí dispečeri, tam sú aj umelci a sú tam hutníci, sú tam skupiny občanov, ktoré teda pracujú v externých podmienkach. Znovu opakujem, že absentuje seriózne kolektívne vyjednávanie o doplnkovom pripoistení. Odborová konfederácia sa absolútne na to vykašľala, sú tam právnici a funkcionári Strany demokratickej ľavice, ktorí boli aj v poslaneckých kreslách za SDĽ a sú teraz v špičkách Konfederácie odborových zväzov. Ale chcel by som upozorniť na jeden paradox, ktorý tu vzniká, sledujem, ako spokojne odfukuje pán poslanec Palacka, pretože ako pokladník SDKÚ vyplatil ĽDÚ, vyplatil Demokratickú stranu, vyplatil kresťanských demokratov, vyplatil sociálnych, ešte vás nie, no a načo ste hlasovali za ústavu, prosím ťa? To sa čudujem. SDĽ vyryžovala z novely ústavy najviac a pán poslanec Palacka vlastne vytvoril ešte ako minister predpolie pre pracovné kategórie, aby sa zrušili, to bol najväčší reformátor v oblasti sociálneho zabezpečenia, lebo on nelikvidoval kategórie, on likvidoval profesie. Zlikvidoval slovenské letectvo, leteckých dispečerov nám netreba, pretože tí sú už vo Viedni, vo Schwechate, a pilotov treba zlikvidovať, tak keď bude ešte, dajte ho za ministra a bude za pol roka vyriešený aj problém pracovných kategórií. Je teraz celý spokojný, že povyplácal odchodné, Dzurindu ponechali vo vláde ešte na ten rok a pol, nech si to vylíže a otázka sociálnej reformy je vo hviezdách. Pán poslanec Palacka, srdečne vám blahoželám k sociálnej reforme.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Dzurák.
Poslanec Ľ. Dzurák:
Ďakujem.
Vážená pani poslankyňa Aibeková, keby ste ma boli pozorne počúvali, tak by ste vedeli, že som nehovoril len o baníkoch. Hovoril som o hutníkoch, hovoril som o pracovníkoch v chemických prostrediach, lebo ja sám som robil 25 rokov v karcinogénnych prostrediach, mám prvú kategóriu. Tak teda viem, o čom hovorím. Veľmi presne a vôbec by som to nenazval nejakým populistickým rečnením, lebo jednoducho viem, za koho hovorím a za akých ľudí hovorím. A že tí ľudia prišli za mnou, ja som to pokladal za česť, a preto som rozprával o baníkoch hlavne, lebo tí baníci boli tým motorom, lebo si myslím, že ich je najviac, ktorí majú tie kategórie, a preto boli možno viac spomenutí, nie aby boli zvýhodnení. Ale hovoril som o príkladoch, ktoré poznám. Nehovoril som o tých príkladoch, ktoré nepoznám a tie som si nedovolil povedať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Engliš.
Poslanec A. Engliš:
Ja si myslím, že už tu bolo veľa rozprávané o tých profesiách, ja som tiež chcel hovoriť o tom, že sú to lekári, chemici, ale aj policajti, hutníci, vysokopeciari, nielen vysokopeciari, ale koksári, zlievači a podobne. Doteraz bol totiž taký systém a na zmenu systému predsa skutočne nemôžu doplatiť tí ľudia. Vy tu jednoducho chcete hodiť ľudí, ktorí si ničili zdravie doslova cez palubu a vykašľať sa na nich, to nie je správne. Nieže správne, ale vôbec ten názor o tom, že doplácať budú na nich ostatní dôchodcovia, je chybný. Nemôžu jednoducho na to doplácať, pretože to nie je vecou tých ľudí, ktorí si platili a už sú zahrnutí v jednom, proste v tom novom systéme. Čiže ak niekoho zahrniem do nového systému, tak musím zahrnúť aj toho druhého do nového systému a oni sú jednoducho nezahrnutí a chceme im toto preklenovacie obdobie vyriešiť tým, že to jednoducho sa im vyfinancuje. Čiže to nie je pravda, ak niekto hovorí, že ostatní budú na to doplácať, to je hrubá chyba. Pretože to je vecou tohto parlamentu, aby jednoducho týchto ľudí, poviem to tak, odškodnil za to, že v minulom systéme boli poškodení. Takže, prosím vás, treba sa na to pozerať, hovorím, úplne z iného uhla pohľadu a zo systémového. Vy sa na to nepozeráte všetci, ktorí tvrdíte, že ostatní budú doplácať, nepozeráte sa na to systémovo. Nehnevajte sa. Jedných ste prehodili, ale druhých už nechcete, lebo tí mali výdobytky ja neviem komunizmu a podobne. Veď je to úplná hlúposť. Tí mali nie výdobytky komunizmu, tí boli riešení v tomto systéme takto, teraz to chceme riešiť iným spôsobom, len ešte ten nový spôsob nenabehol a zato majú oni trpieť. Čiže ja jednoducho protestujem proti tomu, že čo sa udialo pri minulom riešení tohto problému, že sa to nepredĺžilo o ďalší rok. Je to naša chyba a tento parlament nemá záujem ani túto chybu odstrániť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Köteles.
Poslanec L. Köteles:
Ďakujem pekne.
Vážená pani poslankyňa, súhlasím s vami, že tento zákon sa nevzťahuje len na baníctvo, hlavne na slovenské baníctvo. Teraz by som vás upozornil na niektoré fakty. Ako podpredseda odborovej organizácie ešte v Tesle Moldava na Bodvou viackrát som protestoval proti tomu, že u nás neboli, neexistovali také rizikové pracoviská, ktoré paralelne v českých závodoch existovali. To znamená, že na Slovensku v minulom období sme vytvárali pracovné, rizikové pracoviská administratívne alebo sme to zrušili. A dnes tvrdím, čo som tvrdil vtedy, že namiesto tých privilégií by sme mali ich viac zaplatiť. Mali sme ich oveľa lepšie a seriózne zaplatiť. A takisto má pravdu pán poslanec Tkáč, že neexistuje seriózne rokovanie o týchto veciach, ale nemôžeme o tom legislatívne rozhodovať, páni.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Rakús.
Poslanec A. Rakús:
Ďakujem pekne.
Ja iba jednu krátku poznámku kvôli korektnosti by som chcel uviesť, že psychiatri nie sú dôchodkovo nijako zvýhodnení ani ináč finančne, majú istú takú osobitnú kategorizáciu a ona sa prejavuje v tom, že majú o týždeň dlhšiu dovolenku ročne.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Švec.
Poslanec J. Švec:
Kategorizácia zamestnaní nie je odškodnenie, ale kompenzácia rizikových faktorov, s ktorými sa títo pracovníci stýkajú v každodennom živote. Chcel by som zdôrazniť, že kategórie, o ktorých hovoríme, sa týkajú aj pracovníkov v zdravotníctve. Sú to rádiodiagnostici, rádioterapeuti, pracovníci s nukleárnym žiarením, teda v nukleárnej medicíne, pri príprave krátkodobých rádioizotopov pre diagnostiku a podobne. My vieme, že tieto zamestnania patria do skupiny menej záujmových zamestnaní, a ak zmeníme systém kategorizácie bez toho, že by sme prijali iné legislatívne normy zdravotného a sociálneho zabezpečenia týchto ľudí, ohrozujeme tieto profesie. Ľudia nám do týchto profesií nepôjdu. Takže domnievam sa, že by bolo veľmi dobré zvážiť, akým spôsobom riešiť sociálne zabezpečenie týchto ľudí tak, aby sme neohrozili tieto pracovné skupiny tým, že nám tam ľudia jednoducho nepôjdu pracovať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Aibeková chce reagovať.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne všetkým kolegyniam a kolegom za pripomienky, a ak tam neboli psychiatri, tak sa ospravedlním, chcela som im asi pridať, ale správne povedal pán poslanec Švec, že sú tam aj kategórie lekárov, a vážené kolegyne, kolegovia, musíme si uvedomiť, že v sociálnej oblasti platia dva princípy, je to princíp zásluhovosti a princíp solidarity. Takže niektoré argumenty predovšetkým koaličných poslancov, myslím pána Kötelesa a predtým pani Sárközy, musíte dať aj do tohto rámca, že musia byť oba dva princípy zachované, aj solidarity, aj zásluhovosti. Keď niekto vykonával ťažšiu prácu, robil dlhšie, tak má nárok na isté zvýhodnenie a tí ostatní sa princípom solidarity musia na tom podieľať.
Čo som povedala pánovi poslancovi Dzurákovi, na tom trvám, pretože nejde o to, či menoval jednu alebo dve kategórie, ale mrzí ma, že zrazu sa hrá na veľkého populistu a podporuje krok, s ktorým sa dá v tomto prípade súhlasiť, ale nech si pozrie na všetky svoje hlasovania, ako hlasoval a koľko týmto ľuďom druhou rukou zobral.
Takže ja iba na záver zopakujem to, že napriek tomu, že treba naozaj naplno rozvinúť systém doplnkového dôchodkového pripoistenia, v tomto prípade si myslím, že treba poďakovať skupine poslancov, že dala takýto iniciatívny návrh a vlastne supluje aj prácu vlády, ktorá si jednoducho neplní v tejto oblasti povinnosti, a preto ja za tento návrh budem hlasovať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Brocka.
Poslanec J. Brocka:
Vážený pán podpredseda Národnej rady,
vážený pán predkladateľ,
dámy a páni,
ja by som sa tiež veľmi rád zapojil do diskusie o tomto návrhu zákona, aj keď ma poprosil pán kolega Mesiarik, či by som nemohol v čase prerokovania o tomto bode byť mimo tejto sály, lebo on tuší, ako budem vystupovať alebo ak som v sále, ako sa budem vyjadrovať k tomuto návrhu zákona.
Dámy a páni, ja by som krátko chcel zareagovať aj na predrečníkov, ktorí už vystúpili v tejto rozprave a chcel by som povedať, že aj keď je tento návrh zákona taký istý už po ôsmykrát od roku 1992, tak on je predkladaný vždy v inej spoločenskej situácii a zdá sa mi dnes už teraz, že takýto návrh už nie je anachronizmom, ale že je to absurdné, ak dnes predkladáme takýto návrh zákona a pokúsim sa to vysvetliť najmä tým kolegom poslancom, ktorí hovorili o tom, že rizikové pracoviská sú tu a kým tu budú, tak takéto pracovné kategórie musia byť. Povedal to pred chvíľou pán Mesiarik.
Pán kolega Mesiarik, ak sú tu rizikové pracoviská, tak je to vecou aj kolektívneho vyjednávania, aby v súkromnej firme o tom napríklad odbory rokovali so zamestnávateľom a aby sa to premietlo napríklad do vyšších miezd, ale myslím si, že tu solidarita z dôchodkového systému je nenáležitá a vôbec nie je namieste. Aby sme my ostatní a najmä tí dôchodcovia sa prizerali na to, ako dnešní privatizéri, mnoho razy súkromné spoločnosti vydierali svojich zamestnancov, že pracujú v zdraviu škodlivom prostredí a oni sú preto výhodne, by som povedal, odmenení, keď budú v dôchodku, niekým iným, Sociálnou poisťovňou, čiže všetkými, ktorí do toho systému prispievajú. Podľa mňa je to nespravodlivé, a ak niekto obhajoval predlžovanie pracovných kategórií v roku 1993, 1994, prosím, vtedy to dokonca boli vládne návrhy, s tým prichádzala vláda, ale medzitým sa situácia výraznejšie zmenila, zmenili sa vlastnícke vzťahy, zmenila sa legislatíva. To pre pána Engliša nie je pravda, že sa zatiaľ nič iné nezmenilo v zákonoch. Ja len pripomeniem, v prvých rokoch argumentovali predkladatelia a vtedy aj vláda HZDS, že nie je zákon o doplnkovom dôchodkovom poistení, v ktorom by mali byť riešení títo zamestnanci, ktorým boli priznané pracovné kategórie, to znamená, že odchádzali skôr do dôchodku, že sa im dôchodok rátal z iného základu alebo ich dôchodok bol výrazne vyšší ako toho, kto v tej kategórii nebol, hoci prispieval rovnakou mierou. Ale my sme medzitým novelizovali zákon o doplnkovom dôchodkovom poistení a tí, ktorí majú priznané pracovné kategórie, tak sa môžu na doplnkové poistenie pripoistiť a znížiť si svoj daňový základ raz toľko ako tí ostatní. Oni si môžu 6 percent odrátať ako nezdanený základ, to znamená, tá požiadavka z tých prvých rokov bola už dávno splnená, a to nemá, by som povedal, nie že nič, ale to nemá skoro nič spoločné s novým zákonom o sociálnom poistení.
Pán Dzurák hovoril, že je to o baníkoch, on hovoril o baníkoch, aj iní hovorili o iných pracovných kategóriách. Chcem povedať, že to je nielen o baníkoch, ale to je o ich zamestnávateľoch. My schválením tohto zákona zvýhodňujeme zamestnávateľov a hovorím, sú to aj privatizéri, teda súkromné spoločnosti, a ak ja viem, že ľudia pracujú v takom prostredí, ale to treba riešiť iným spôsobom, ale nie tak, že budeme to riešiť zo systému všeobecnej solidarity. Sú tu aj iné kategórie osôb, iné kategórie občanov v spoločnosti, na ktorých by sme mali v rámci solidarity prihliadať podobným spôsobom ako na pracovné kategórie.
A teraz dovolím si, kolega Šepták tu hovoril doobeda o revolučných myšlienkach a auditórium mu nevenovalo náležitú pozornosť, ja by som tiež chcel spomenúť jednu revolučnú myšlienku a predpokladám, že o nej budeme hlbšie diskutovať, keď tu bude nový zákon o sociálnom poistení, keď budeme hovoriť teda naozaj, kto by mal byť nejakým spôsobom v tom novom systéme zvýhodnený, za koho by mal štát trebárs platiť na dôchodkové poistenie, ako by to malo byť s náhradnými dobami a tu spomeniem jednu skupinu - to sú zamestnaní rodičia z rodín s deťmi alebo z mnohodetných rodín, ktorí sú diskriminovaní minimálne dvakrát v súčasnom systéme dôchodkového zabezpečenia. Predstavte si, že ten systém funguje tak, že tí, ktorí pracujú, odvádzajú poistné odvody na terajších dôchodcov. Ale ak niekto má deti a má viac detí, a preto je pri deťoch a sa riadne celodenne o ne stará tak, samozrejme, nemôže tak rásť vo svojom profesionálnom raste, a preto, keď sa dostane do dôchodku, tak jeho vymeriavací základ alebo ten základ, z ktorého sa ráta jeho dôchodok, je iný a častokrát podstatne nižší ako tých, ktorí sa venovali viac svojej profesionálnej kariére. To znamená, tá rodina s nezaopatrenými deťmi je diskriminovaná, keď tie deti má, v produktívnom veku, a druhýkrát vtedy, keď už sú tí rodičia na dôchodku a ich deti prispievajú na dôchodky tých, ktorí deti ani nemali.
Čiže chcem tu upozorniť na jednu vec a v systéme dôchodkového zabezpečenia si viem predstaviť, ako by sme mohli zaviesť túto v reči pracovných kategórií novú kategóriu osôb, na ktoré by sme istým spôsobom mali brať ohľad alebo zreteľ, lebo ten systém naozaj je závislý od počtu prispievateľov do dôchodkového systému a ten, kto má viac detí a sa o ne zodpovedne stará, tak tie deti budú raz do toho systému aktívne prispievať a človek, ktorý sa o to zaslúži, tak je diskriminovaný, aj keď tie deti má aj potom, keď je v dôchodku.
Samozrejme súvisí to v tejto chvíli aj s finančnou situáciou v Sociálnej poisťovni. Sociálna poisťovňa je vo veľmi vážnej situácii, peniaze, ktoré sa vyberú na poistných odvodoch, nestačia na výplaty dôchodkov, rezervy sa míňajú alebo minuli, ten pomer závislosti je taký, že dnes 2 milióny ľudí prispieva a 1,7 milióna ľudí neprispieva. Sú to nielen tí, ktorí sú už v dôchodku, viac ako milión dôchodcov, ale je to najmä veľká skupina, viac ako pol milióna nezamestnaných. Tento pomer je veľmi nebezpečný a aby ten systém fungoval a sa nezrútil, ten pomer musí byť iný a oveľa priaznivejší. Ideálne by bolo, keby to bolo viac ako 3 : 1, prípadne tri a viac ku jednej.
Preto si myslím, že našimi prioritami by mali byť nie zaťažovať terajší systém ďalšími zvýšenými výdavkami, lebo to znamená výrazné výdavky a v budúcich rokoch pre Sociálnu poisťovňu, preto by mali byť našimi prioritami predpoklady pre rast zdrojov na dôchodky v Sociálnej poisťovni, to znamená súhlasím s urýchlením reformy dôchodkového systému, tu sa pridávam ku kolegyni Aibekovej, k tej jej výzve voči vláde, len ona zabudla povedať, že aj predchádzajúca vláda, vláda HZDS mala takúto úlohu v programovom vyhlásení vlády a termín splnenia tej úlohy bol rok 1996. Neurobili tak, čiže z ich strany tá kritika vyznieva dosť, by som povedal, farizejsky. Samozrejme prioritou by mala byť politika zamestnanosti, aby sa práve zmenil ten pomer závislosti, aby bolo viac tých, ktorí na tie dôchodky prispievajú ako tí, teda voči tým, ktorí sú na ten systém odkázaní.
Chcem povedať na adresu tých, ktorým sú priznané alebo boli priznané pracovné kategórie, že im sa tie nároky zachovávajú až do roku 2023, to znamená ten, kto splnil dnes tie nároky, tak žiadna krivda, aj keď pôjde do dôchodku o 22 rokov, tak tie nároky jednoducho zostávajú zachované.
Pán Engliš tu hovoril o tom, že sme sa vraj v minulých rokoch zachovali tak nespravodlivo, že tu bol návrh predĺžiť kategórie o dva roky a my sme to zmenili iba o rok. Nikdy tu taký návrh nebol. Pán kolega Engliš, vždy len o rok. Každý rok, väčšinou to boli návrhy HZDS, dnes už s tým vláda, správne, nesúhlasí, lebo tento problém treba riešiť inak, a preto podporujem stanovisko pani kolegyne Sárközy, ktorá tu tlmočila stanovisko výborov, vlády, legislatívneho odboru Národnej rady a aj istým spôsobom moje, aby sme tento poslanecký návrh zákona neschválili.
Ďakujem vám za pozornosť.