Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi navrhovateľovi.
Teraz prosím pána poslanca Kujana, ktorého poveril gestorský výbor, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu zákona, ako aj odporúčaní výboru plénu Národnej rady.
Poslanec M. Kujan:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
ctení hostia,
dovoľte mi, aby som uviedol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 239/1994 Z. z. o obmedzení výdavkov politických strán a hnutí na propagáciu pred voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 833). Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku nasledovné uznesenie.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 211 z 15. decembra 2000 pridelila uvedený návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania návrhu skupiny poslancov nijaké návrhy zo strany poslancov.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky nasledovné stanoviská. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, a to Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením číslo 587 zo 17. januára 2001, ďalej Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 490 zo dňa 16. januára 2001 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením číslo 237 zo dňa 23. januára 2001. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplynulo 12 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, ktorú máte predloženú.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 239/1994 Z. z. o obmedzení výdavkov politických strán a hnutí na propagáciu pred voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky, schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 239/1994 Z. z. o obmedzení výdavkov politických strán a hnutí na propagáciu pred voľbami, bola schválená uznesením gestorského výboru číslo 595 z 30. januára 2001. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a zároveň ma poveril po prvé predniesť spoločnú správu výboru na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, po druhé navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy k nej.
Vážený pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte k predmetnému návrhu zákona rozpravu a ja by som sa prihlásil do rozpravy ako prvý.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Áno, pán spoločný spravodajca.
Otváram rozpravu o tomto bode programu, do ktorej sa hlásia pán poslanec Kujan, pani poslankyňa Angelovičová a pán poslanec Cuper. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Kujan.
Poslanec M. Kujan:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci návrh. Na základe § 82 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku podávam pozmeňujúci návrh k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 239/1994 Z. z. o obmedzení výdavkov politických strán a hnutí na propagáciu pred voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky. V článku II slová "1. marca 2001" nahradiť slovami "1. mája 2001". Neskoršiu účinnosť navrhujem z dôvodu, že treba rátať s lehotou potrebnou na prerokovanie návrhu zákona, jeho podpísanie a vyhlásenie pri zachovaní potrebnej legisvakančnej lehoty.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov. Dávam slovo pani poslankyni Angelovičovej ako druhej prihlásenej do rozpravy. Posledný vystúpi pán poslanec Cuper.
Poslankyňa M. Angelovičová:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
ctená snemovňa,
dovoľte mi stručne vysloviť svoje stanovisko k predloženému návrhu zákona skupiny poslancov Národnej rady a zároveň predložiť pozmeňujúci návrh. Tak ako odôvodnil vo svojom vystúpení predkladateľ pán poslanec Orosz, cieľom tohto návrhu je obmedzenie výdavkov politických strán a hnutí na propagáciu pred voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky, a to zákonným spôsobom stanoviť maximálnu sumu výdavkov a zároveň aj kontrolu týchto výdavkov. Život ukázal, že doteraz platná právna norma má niektoré svoje nedostatky, poukázal vo svojom vystúpení na ne aj pán poslanec Orosz.
Čo ja osobne vysoko hodnotím na vecnej podstate predloženého návrhu zákona, sprehľadnia sa tieto výdavky, na čo sa používajú a navyše, kto výdavky uhradil. Takúto správu politická strana je podľa predloženého návrhu zákona povinná predložiť do 30 dní od konania volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, a to Ministerstvu financií Slovenskej republiky a Národnej rade Slovenskej republiky. Ak politická strana nesplní túto povinnosť v určenom termíne, Ministerstvo financií Slovenskej republiky uloží tejto politickej strane pokutu. Uloženie pokuty obsahuje § 5.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na spresnenie a legislatívnu činnosti uvedeného § 5 predkladám tento pozmeňujúci návrh. K bodu 8 spoločnej správy text pozmeňujúceho návrhu nahradiť týmto znením: V § 5 v novom odseku 2 sa na konci pripája veta, ktorá znie: "Politickej strane, ktorej nevznikol nárok na príspevok na činnosť podľa osobitného predpisu 10, môže Ministerstvo financií Slovenskej republiky uložiť pokutu 200 tisíc Sk a po nesplnení povinnosti v náhradnom termíne môže ukladať pokutu 200 tisíc Sk opätovne až do splnenia povinnosti podľa § 3a." Ide o to, aby pre tieto politické strany platil obdobný režim ako pre politické strany uvedené v predchádzajúcej vete § 5 ods. 2.
V závere svojho vystúpenia chcem vás ctená snemovňa požiadať o podporu a schválenie predloženého pozmeňujúceho návrhu, za čo vám pekne ďakujem. Predložený návrh zákona ja osobne podporím.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper ako posledný prihlásený do rozpravy.
Poslanec J. Cuper:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
chcem povedať iba niekoľko slov na adresu predkladateľov a návrhu novely zákona o obmedzení výdavkov politických strán na predvolebnú kampaň. Toto už je asi, ak budem dobre počítať, asi štvrtý alebo piaty pokus navrhnúť obmedzenie výdavkov politických strán na financovanie predvolebnej kampane. Ani jeden z predchádzajúcich návrhov nebol dobrý a nebol ani dokonalý. Obdobne ani tento návrh nie je tým, čo by malo zlepšiť alebo sprehľadniť financovanie predvolebnej kampane politických strán. Ide totiž o celkovo zlý prístup, ktorý sa zvolil pri alebo obmedzovaní výdavkov a vôbec financovanie politických strán v Slovenskej republike. A táto novela, ktorá má podriadiť financovanie politických strán kontrole Ministerstva financií Slovenskej republiky, tiež nie je najlepším riešením a pomerne aj dosť neobvyklým, ako je v iných krajinách. Skôr by sa žiadalo obmedziť možnosť prispievateľov na výdavky politických strán na predvolebnú kampaň, teda individuálnych, to znamená občanov alebo osôb právnických, tak ako je to obvyklé v iných politických, teda v iných demokraticky vyspelých krajinách. Toto je až následná kontrola, ktorá umožní, samozrejme, rôzne neprehľadné toky, tak ako tomu bolo doteraz, uvádzať do obehu financie politických strán na predvolebnú kampaň či už cez médiá súkromné, lebo štátne neprichádzajú do úvahy, lebo tam je vyhradený čas. Teda ide zrejme o médiá súkromné, pre ktoré sú tieto reklamné predvolebné kampane dostatočným zdrojom ziskov.
Už vonkoncom nesúhlasím s tým, čo tu povedal pán spravodajca, aby sa ešte posunula tá legisvakančná lehota až na máj alebo teda účinnosť, pretože ešte zrejme potrebujú niektoré politické subjekty práve tieto veci urobiť, ktoré, ktoré som spomínal. To znamená, zabezpečiť si dopredu financovanie politicky, teda predvolebnej kampane cez rôzne nadácie, korporácie a iné organizácie, ktoré potom vstúpia do hry, ako je tretí sektor a ďalšie.
Ďalej chcem povedať, že samotný zákon a predloha nie je rovnoprávna ani v tom, že, že každý politický subjekt bez ohľadu na svoju veľkosť, bez ohľadu na to, či stavia kandidátov na celom území alebo iba v niektorých oblastiach, v tomto zmysle je napríklad maďarská koalícia pravidelne zvýhodňovaná. Teda tento rovnostársky princíp pri financovaní volebných kampaní politických strán tiež nie je najšťastnejším riešením, keď, keď, samozrejme, politické strany, ktoré majú preferencie viac ako 20 percent, majú také isté možnosti výdavkov ako, ako trpaslíci, ktorí majú, ja neviem, preferencie 1 percento alebo... Najkrikľavejšie sa to prejavuje, samozrejme, pri financovaní teda volebnej kampane maďarskej koalície, ktorá stavia zásadne svojich, svojich teda kandidátov iba v južných okresoch alebo v tej časti Slovenska, ktoré je teda obývané príslušníkmi maďarskej národnostnej menšiny a v tomto zmysle, zmysle je jej financovanie politickej kampane zvýhodnené.
Takže nemaľujme si tu pred občanmi Slovenskej republiky nejaké ružové dvere alebo dvere ružové, ktoré budú ešte vykvetinkované, pretože skutočnosť bude taká, že jednoducho tá kontrola, ktorá následne bude po uskutočnení volieb, bude jednoducho či už zo strany ministerstva financií alebo zo strany Národnej rady Slovenskej republiky absolútne neúčinná. Pretože každá politická strana tak ako doteraz predloží také účty, ktoré jednoducho tú sumu, ktorú, ktorú zákon umožňuje použiť politickej strane na financovanie predvolebnej kampane, neprekročí. A myslím si, že poniektorým to bude stáť aj za to, aby zaplatili aj tú pokutu, ktorá sa počíta či už 200 tisíc alebo 500 tisíc. Treba zmeniť celý systém financovania predvolebnej kampane politických strán, tak ako je to vo vyspelých demokratických krajinách. Kontrolu preniesť na subjekty či už individuálne alebo, alebo teda tie právnické osoby.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave. Áno.
Poslanec L. Orosz:
Áno, ďakujem pekne.
Budem stručne reagovať na pozmeňujúci návrh pána poslanca, pána spravodajcu Kujana. Je nevyhnutný, pretože by sme sa dostali do retroaktivity, ak by sme to schválili s pôvodne navrhovaným znením vzhľadom na posun legislatívneho procesu.
V tejto súvislosti musím reagovať aj na pripomienku pána poslanca Cupera. V tejto chvíli to nie je podstatné, či to bude apríl, máj, jún alebo september. Podstatné je to, že tento zákon sa bude môcť aplikovať po riadnych, po ďalších riadnych voľbách. Tie ďalšie riadne voľby budú pravdepodobne v septembri 2002. Teraz to nie je podstatné. Tento zákon sa aplikuje len po voľbách, nie počas, počas volebného obdobia.
Čo sa týka pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Angelovičovej, ide o návrh, ktorý by som aj ja podporil. Je upresňujúci vo vzťahu k zneniu § 5 ods. 2, ktorý je obsiahnutý v pozmeňujúcom návrhu pod bodom 8. Takže z toho technického hľadiska by bolo potrebné zrejme vyňať bod 8 zo spoločného hlasovania, aby bolo možné ten pozmeňujúci návrh schváliť.
Nie veľmi sa mi chce reagovať na vystúpenie pána poslanca Cupera, ale predsa len niekoľko poznámok, aby boli niektoré veci posunuté na pravú mieru. Pán poslanec poukázal na to, že to je už štvrtý pokus na, štvrtý návrh na obmedzenie výdavkov politických strán na volebnú kampaň. Pokiaľ viem, je to prvá novela tohto zákona.
(Reakcia poslanca Cupera z pléna.)
To je zákon o politických stranách a politických hnutiach, ktorý sme schválili, ale tento zákon týkajúci sa obmedzenia výdavkov na volebnú kampaň je prvou novelou zákona z roku 1994.
Chcem povedať aj to, že nemôžem súhlasiť s tým, že tento zákon zavádza kontrolu politických strán ministerstvom financií. Toto platí, tento zákon platí od roku 1994 a vtedy sa zaviedol tento systém kontroly výdavkov politických strán na volebnú kampaň. A my len teraz zabezpečujeme, aby bolo možné vôbec tento zákon realizovať, lebo mal v sebe jednoducho mechanizmy, ktoré neumožnili jeho aplikáciu v praxi.
Iste ľahko je kritizovať, pán poslanec Cuper, ale predložte vy predstavu toho, ako by sa mali transparentne kontrolovať výdavky politických strán a politických hnutí na propagáciu. Určite sa na veci, ktorá bude progresívna, zhodneme. Toto je naozaj priestor na veľmi úzku spoluprácu koalície a opozície, pretože stanovujeme si veľmi jasné pravidlá hry pre ďalšie voľby. A ja si dovolím povedať, že tie pravidlá, ktoré sa teraz touto novelou upresňujú, budú tak transparentné, že umožnia dôslednú kontrolu dodržiavania zákonných povinností a umožnia aj to, aby o tom bola verejnosť v plnej miere informovaná.
To je zhruba všetko z mojej strany. Opätovne si vás dovolím požiadať o podporu tohto návrhu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi navrhovateľovi.
Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave. Nie.
Páni poslanci, ak by bol všeobecný súhlas s mojím návrhom, ktorý je taký, že by sme prešli rokovať o ďalšom bode programu, ktorým je návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona o ochrannom dohľade, by sme prerušili teraz rokovanie o tomto návrhu skupiny poslancov. Prerokovali by sme návrh pána poslanca Fica a po jeho prerokovaní by sme hlasovali o obidvoch prerokovaných bodoch.
Je všeobecný súhlas s takýmto návrhom? Áno. Ďakujem pekne.
Prerokujeme teda
návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona o ochrannom dohľade,
ktorý prerokúvame ako tlač 834. Súčasťou návrhu je aj spoločná správa výborov, ktorú máte ako tlač 834a.
Pán poslanec Fico, nech sa páči, uveďte návrh.
Poslanec R. Fico:
Vážený pán podpredseda,
vážené dámy a páni,
dovoľte mi, aby som v druhom čítaní predložil návrh zákona o ochrannom dohľade. Myslím si, že počas prvého čítania sme dostatočne povedali, v čom spočíva obsah tohto návrhu. Napriek tomu by som rád pripomenul, že návrh zákona o ochrannom dohľade je pokračovaním skúseností, ktoré sme mali s týmto inštitútom v rokoch 1973 až 1990. Veľmi otvorene hovorím, že pri spracovaní návrhu zákona sme vychádzali z právnej normy prijatej v roku 1973, pričom sme do nej zapracovali všetky výhrady a pripomienky, ktoré sa objavili v období takmer sedemnástich rokov pôsobnosti tohto zákona či už v teoretických alebo praktických kruhoch.
V čom spočíva inštitút ochranného dohľadu. Spočíva v tom, že osoby, ktoré sú prepustené z výkonu trestu odňatia slobody a ktoré sú zvlášť narušené, podliehajú ďalšiemu kontrolnému režimu, ktorý vykonávajú policajné orgány. Ide nám najmä o to, aby osoby, ktoré sú prepustené z výkonu trestu odňatia slobody, nezostali napospas ulice, nezostali bez akejkoľvej kontroly, ale aby orgány činné v trestnom konaní, ktoré majú záujem účinne bojovať s kriminalitou, mali základné informácie o pohybe takejto narušenej osoby, o spôsobe zaobstarávania prostriedkov na obživu, ako aj informácie o ďalších okolnostiach, ktoré sú potrebné na riadne zaobchádzanie s takýmito prepustenými osobami.
Na rozdiel od zákona, ktorý platil v rokoch 1973 až 1990, návrh zákona prichádza s tým, že by sa mal týkať aj mladistvých prepustených, čo je rozdiel oproti, ako som už povedal, predchádzajúcemu stavu. Rovnako, keďže po roku 1990 Slovenská republika vstúpila do viacerých medzinárodných dohovorov v oblasti ľudských práv, bolo treba zosúladiť obmedzenia. Zásahy, ktoré sú obsiahnuté v tomto návrhu zákona s medzinárodnými požiadavkami a záväzkami. Aj preto je zákon, ktorý predkladám, v podstate miernejší, ako je zákon o ochrannom dohľade platný v rokoch 1973 až 1990.
Chcem zdôrazniť ešte aj to, že na Slovensku je ročne registrovaných okolo 100 tisíc trestných činov. Rovnako chcem zdôrazniť, že viac ako 30 percent všetkých trestných činov páchajú recidivisti a že podľa kvalifikovaných prognóz o vývoji kriminality v nasledujúcich rokoch sa dá predpokladať, že až jedna tretina všetkých páchateľov budú predstavovať práve mladiství a deti. Aj preto je potrebné prijať zákon, ktorý zabezpečí, že zvlášť narušené osoby po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody budú podliehať osobitnej kontrolnej právomoci, ktorá zabezpečí, že budeme môcť s týmito ľuďmi primerane pracovať.
V diskusii vo výboroch vzniklo viacero pozmeňujúcich návrhov. Ako navrhovateľ mám zato, že všetky tieto návrhy návrh zákona zlepšujú a najmä ho zosúlaďujú s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dohovormi v oblasti ľudských práv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Aj preto by som bol rád, keby ste hlasovaním schválili tieto pozmeňujúce návrhy, a tým zabezpečili, že zákon o ochrannom dohľade, o ktorom verím, že prejde, bude účinnou súčasťou trestného systému a že nám pomôže do budúcnosti v práci s ľuďmi, ktorí sú naozaj predpokladom ďalšej trestnej činnosti.
Vážený pán podpredseda, myslím si, že po prvom čítaní stačí, ak v procese druhého čítania takýmto spôsobom oboznámime poslancov Národnej rady s obsahom predkladanej normy. Preto v tomto okamihu by som poďakoval za pozornosť všetkých prítomných.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem aj vám za uvedenie návrhu.
Prosím teraz pána poslanca Ivana Šimka, ktorého určil gestorský výbor ako spoločného spravodajcu, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu v gestorskom ústavnoprávnom výbore.
Pán poslanec, nech sa páči.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán podpredseda.
Dámy a páni,
dovoľte mi, aby som vás oboznámil s obsahom spoločnej správy, ktorá informuje poslancov v tlači 834a o postupe a obsahu prerokúvania návrhu zákona vo výboroch.
Návrh zákona bol uznesením Národnej rady Slovenskej republiky pridelený na prerokovanie štyrom výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnosti. Tieto výbory prerokovali tento návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady z 15. decembra okrem výboru pre obranu a bezpečnosť. Ten neprerokoval predmetný návrh zákona.
Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko, a tak gestorský výbor rokoval len o návrhoch, ktoré vzišli z tých troch výborov, o ktorých som hovoril, že návrh prerokovali. Návrh zákona odporučil schváliť so zmenami a doplnkami výbor pre ľudské práva a národnosti svojím uznesením zo 17. januára tohto roku a výbor pre verejnú správu rovnako ako ústavný výbor neodporučil predložený návrh schváliť.
V časti IV spoločnej správy sú uvedené jednotlivé pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré vzišli z rokovania vo výboroch a ku ktorým zaujal stanovisko vo všetkých prípadoch súhlasné aj gestorský ústavnoprávny výbor. Odporúčam, aby sme, alebo ústavnoprávny výbor odporúča, aby sme o týchto návrhoch hlasovali spoločne s tým, že gestorský výbor ich odporúča schváliť. Samotný gestorský výbor ale k návrhu zákona neprijal žiadne odporúčacie stanovisko ako k celku. Hlasovalo sa tak o schválení, ako aj o neschválení. Teda o odporúčaní schváliť aj o odporúčaní neschváliť. Ani jeden z týchto návrhov nezískal potrebnú nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov v gestorskom výbore.
Pán podpredseda, to je obsah spoločnej správy. Všetci poslanci ho majú písomne. Môžete otvoriť rozpravu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Hlásia sa pán poslanec Brňák, pán poslanec Tkáč. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
poprosil ma kolega Kandráč, ktorý sa dnes ospravedlnil a nemohol byť prítomný na tomto rokovaní, aby som za neho predniesol pozmeňujúci návrh k tomuto textu, ktorý riadnym spôsobom odovzdám spravodajcovi.
Podľa ustanovenia § 29 ods. 1 v súčinnosti s § 82 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podávam k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona o ochrannom dohľade (parlamentná tlač číslo 834) nasledujúce pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Po prvé k názvu zákona navrhujem zmenu názvu namiesto "Zákon o ochrannom dohľade" navrhujem názov "Zákon o súdnom dohľade".
Po druhé k § 1 návrhu navrhujem namiesto pôvodnej formulácie túto formuláciu: "Odsek 1: Súdny dohľad je ochranným opatrením, ktorého účelom je po a) prispieť k posilneniu ochranu spoločnosti pred protispoločenskou činnosťou a po b) k dovŕšeniu nápravy odsúdeného. Odsek 2: Ukladá sa zvlášť narušeným osobám, ktoré už boli odsúdené. Odsek 3: Súdny dohľad možno uložiť aj mladistvému."
Po tretie k § 2 navrhujem zmenu v odseku 1 písmeno e) nasledovne - písmeno e) znie: "Riadiť sa pokynmi pracovníka sociálnej prevencie."
Po štvrté k § 6 návrhu namiesto "vykonávajú policajné orgány v obvode" navrhujem text "vykonávajú súdy, v obvode ktorých..." Doterajšie znenie návrhu odporúčam označiť ako odsek 1 a pripojiť odsek 2, ktorý by znel: "Odsek 2: Súdy pri výkone súdneho dohľadu spolupracujú najmä po a) s orgánmi prokuratúry, po b) s policajnými orgánmi, po c) s orgánmi sociálnej prevencie a po d) so zamestnávateľom."
Piaty návrh k § 9 návrhu navrhujem v odseku 2 písmeno a) vynechať spojenie policajný orgán a nahradiť ho slovom súd. Ďalej doplniť odsek 2 o písmeno d) a e), ktoré by zneli - "písmeno d) sociálny pracovník, v ktorého starostlivosti je osoba zverená" a "písmeno e) zamestnávateľ".
Bod šiesty návrhu pozmeňujúceho k § 12 návrhu navrhujem zmenu účinnosti, a to namiesto 1. február 2001 na 1. január 2002. Krátke zdôvodnenie: Po prvé - uvedené zmeny prispejú k zvýšeniu kvality predmetného právneho predpisu v prípade jeho prijatia. Po druhé - sú odrazom pragmatických skúseností z uplatňovania v minulosti platného a účinného zákona o ochrannom dohľade. Po tretie - účinným spôsobom napomôžu začatiu postpenitenciárnej starostlivosti o osoby, ktoré boli prepustené z výkonu trestu odňatia slobody, a po štvrté napomôžu to, aby súdny dohľad sa stal jedným z významných prostriedkov a prevencie trestnej činnosti vôbec.
S týmito pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi súhlasí a predkladá ich celkom 20 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Tkáč.
Poslanec V. Tkáč:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predkladateľ,
pán spravodajca,
dámy a páni,
chcel by som veľmi stručne zareagovať na predložený návrh z hľadiska určitých systémových väzieb, ktoré vidím pri zdokonaľovaní právnej úpravy ochranného dohľadu. Chcel by som povedať, že táto právna úprava, ktorú vrelo podporujem, veľmi úzko súvisí s celkovým systémom sociálnej pomoci, ktorý sme začali budovať v roku 1998. Nový zákon o sociálnej pomoci zlikvidoval v dobrom slova zmysle doterajšiu právnu úpravu takzvanej starostlivosti o občanov alebo sociálnej starostlivosti, ktorá bola typickým inštitútom bývalého režimu.
Štát v tom čase ako dominantný subjekt v oblasti sociálnej považoval v podstate adresátov svojej sociálnej starostlivosti za objekt svojho pôsobenia a dominoval aj v tom zmysle, že neboli rozdelené kompetencie, respektíve určité hladiny vo vzťahu k územným celkom, vo vzťahu k obciam, mestám a existoval komplexný, temer stopercentný štátny systém sociálnej starostlivosti. V tom čase, najmä teda v osemdesiatych rokoch azda aj pod vplyvom, pod vplyvom perestrojky a glasnosti sa zavádza do oblasti sociálnej starostlivosti inštitút občanov spoločensky neprispôsobivých alebo neprispôsobených. V tejto súvislosti tento inštitút bol z hľadiska aj existujúcich socialistických štátov veľmi pozitívne hodnotený v tom čase ako československý experiment z toho dôvodu, že takto rozpracovaný systém starostlivosti nemala ani jedna vtedajšia socialistická krajina.
Vzhľadom na vývoj, ktorý bol v tejto oblasti po roku 1989, sme v roku 1998 pristúpili k systému sociálnej pomoci. V tejto súvislosti tento systém, samozrejme, obsahuje tiež aj určité subjekty alebo vymedzenie zákonných subjektov tejto sociálnej pomoci, medzi ktorých treba uviesť, samozrejme, aj obce a mestá a obecnú samosprávu a treba tam uviesť, samozrejme, aj iné subjekty, najmä neštátne subjekty. Ten tretí sektor v oblasti sociálnej sféry, ktorý má čo povedať aj do objektu právnej úpravy, ktorú navrhuje pán poslanec Fico. Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že nielen v tejto oblasti, kde ide najmä o dominantné postavenie justičných orgánov alebo teda orgánov v inak v zmysle slova činných v trestnom konaní či v ďalších veciach alebo vo väzbe na spáchanie priestupku, alebo trestného činu, že v tejto súvislosti chýbajú v rámci budovania aj občianskej spoločnosti inštitúcie občianskej sebaochrany. Existuje alebo teda chýbajú tie inštitúcie, ktoré sú bežné v občianskych spoločnostiach, ale zrejme až po alebo popálených skúsenosťami takzvanej mitiaritnej inštitúcie vzájomnostné subjekty, ktoré na rôznych princípoch budujú systém spoločenskej ochrany, povedal by som, reprezentujú aj pud sebazáchovy, dodržiavania sociálnej spravodlivosti, právnej, právnych predpisov, zákonnosti v danom regióne či v danom, danom štáte.
Tu by som chcel uviesť, že zákon o sociálnej pomoci mal alebo predpokladal, povedal by som, aj reformu štátnej správy už v tejto oblasti z hľadiska aj podstatnej decentralizácie starostlivosti o rôzne skupiny občanov, ktorí sa dostanú do veľmi zložitej sociálnej situácie, a teda v tomto zmysle, ak by som mal zákon nazvať ako alebo definovať návrh zákona ako jednotku, tak ide o to, že objekt ochrany je zhruba totožný. Samozrejme sú to ľudia, ktorí sa dostávajú do patologickej situácie z rôznych príčin, má to rôzne kriminogénne podstaty, má to kriminogénnu podstatu, má to sociálny aspekt, ekonomický aspekt a tak ďalej, ale z hľadiska koncentrácie pozornosti v tej horizontálnej rovine medzi jednotlivými subjektmi takéhoto postupu si myslím, že je možné vidieť systémové väzby, ktoré treba ďalej budovať.
Tie mitiaritné vzájomnostné systémy sú veľmi podstatné aj v sociálnej oblasti, ale aj v občianskej spoločnosti pri tejto starostlivosti o skupiny občanov v tom zmysle, že ony neexistujú ako normatív zhora, sú dané, povedal by som, spontánnym prejavom občanov určitej komunity obce, mesta či určitého spoločenstva v tom zmysle, aby garantovali určitú ochranu pred niečím alebo aby vytvárali určitý postup za určitým cieľom, spoločný postup za určitým cieľom. Tie občianske inštitúcie, nemyslím tým systém nejakej domobrany, ale sú orientované na určité konkrétne sociálno-patogénne javy. Poviem príklad. Ako člen byra Medzinárodnej asociácie sociálneho zabezpečenia som dvíhal ruku predčasom za vytvorenie alebo prijatie Asociácie belgických inštitúcií, ktoré mali za cieľ ochraňovať poistencov rôznych typov pred malverzáciami poistných subjektov. Chcem tým povedať, že tieto inštitúcie z hľadiska príjmov do slova a do písmena žili zo vstupov, teda vyberali poplatky od občanov a občania im ich radi zverili preto, lebo mali istotu, že ich budú ochraňovať pred určitými malverzáciami tých subjektov, ktoré mohli prepásť poistné fondy, a ak by som to mal vulgarizovať, aby nejaký maxvell zase neskákal z lode.
Chcem tým povedať, že v tejto súvislosti celý tento systém, ktorého objekt ochrany je v navrhovanom zákone, by vyžadoval skutočne tiež komplexný prístup, zváženie ktorých polôh je ešte možné stimulovať a motivovať takéto ochranné reflexy spoločenské a akým spôsobom potom sčasti, povedal by som, aj nasilu alebo cez štátne donútenie, mechanizmu štátneho donútenia ochraňovať objekt, ktorým je vlastne občan, ktorý je z rôznych príčin v tej určitej patogénnej, sociálne patogénnej oblasti. Myslím si, že ten návrh, ktorý je, zlepšuje doterajšiu úroveň, v každom prípade by naozaj som nemohol súhlasiť aj so stanoviskom vlády k týmto materiálom a že by bolo vhodné, keby aj z týchto systémových väzieb sme pri hlasovaní zaujali svoj občiansky postoj k tak závažným otázkam, ktoré tvoria účel či objekt právnej úpravy, o ktorej dnes diskutujeme.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Faktickou poznámkou chcú reagovať páni poslanci Krajči a Brňák. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Nech sa páči, pán poslanec Krajči.
Poslanec G. Krajči:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Chcem nadviazať na vystúpenie pána Tkáča, ktorý hovorí, že predložený návrh zákona zlepšuje súčasnú úroveň v tejto oblasti a naozaj môžem povedať, že sa zapája do systému sociálnej pomoci, ale aj do koncepcie prevencie kriminality. Z hľadiska praktického je naozaj potrebné, aby takáto možnosť zo strany štátnych orgánov bola a aby jednoducho ľudí, ktorí sa dopúšťajú opätovne porušovania zákonov a páchajú ako recidivisti trestnú činnosť, aby títo ľudia boli pod určitou kontrolou. Preto sa pripájam k tým hlasom, ktoré hovoria, že prijatie takéhoto zákona je potrebné, a vítam tento zákon s tým, čo predložil aj pán poslanec Kandráč, ktorý, myslím si, z hľadiska toho ešte tento zákon zlepšuje. Chcem však upozorniť na jednu skutočnosť, ktorá s tým vznikne, že vzápätí tu môžeme mať požiadavku z Policajného zboru o zvýšení počtov príslušníkov Policajného zboru, keďže im pribudnú ďalšie povinnosti, a preto to bude treba rozložiť na viaceré inštitúcie, nielen na orgány policajné.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
V širšom kontexte vystúpenia pána poslanca Tkáča by som chcel navrhnúť, aby pre prípad možného odobrenia návrhov, ktoré predložil pán poslanec Kandráč, bolo hlasované o bodoch 1, 2, 4 a 6 spoločnej správy osobitne, pretože sú v istej kontradikcii s tým návrhom, ktorý som tlmočil za poslanca Kandráča.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
V poriadku. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave?
Nech sa páči.
Poslanec R. Fico:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Hoci by sa skôr hodilo argumentovať a presviedčať tých, ktorí budú hlasovať a ani nebudú vedieť, o čom budú hlasovať, keď teraz tu nie sú. Chcem reagovať na diskusiu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály.
Poslanec R. Fico:
Chcem poďakovať za podporné stanoviská, ktoré odzneli k tomuto návrhu zákona, a chcem poukázať na jedno riziko, ktoré spočíva s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré predložil v mene pána poslanca Kandráča pán poslanec Brňák. Jednoducho ak sa rozhodneme ísť cestou, že nepôjde o výkon ochranného dohľadu policajnými orgánmi, ale pôjde o výkon tohto ochranného dohľadu súdnymi orgánmi, znamená to pomerne vážny zásah do súdnej inštitúcie, čo by znamenalo naozaj potom ísť na deň účinnosti tohto zákona až 1. januára 2002, pretože nie sme schopní zabezpečiť tento zákon v roku 2001.
Pokiaľ ide o faktickú poznámku, ktorú predniesol pán poslanec Krajči, tu chcem povedať, že od policajných orgánov sa už dnes očakáva plnenie niektorých úloh, ktoré sú podobné tomu, čo dnes obsahuje návrh zákona o ochrannom dohľade. Viedli sme niekoľkokrát diskusie na úrovni riadiacich pracovníkov Policajného zboru, či by pri súčasných schopnostiach a možnostiach boli policajné orgány schopné zvládnuť úlohy vyplývajúce z tohto návrhu zákona. Samozrejme, že dostal som odpoveď, že dnes policajné orgány nie sú schopné plniť ani tie úlohy, ktoré majú v iných zákonoch, pretože sú obmedzené, pokiaľ ide o benzín, pokiaľ ide o iné technické prostriedky, ale toto by snáď nemalo byť argumentom na, povedzme, určité úvahy o tom, či môžeme alebo nemôžeme dať viac povinností orgánom činným v trestnom konaní.
Hlavnou myšlienkou za týmto návrhom zákona je, aby sa jednoducho nestalo, že je prepustený z výkonu trestu odňatia slobody obzvlášť nebezpečný recidivista a nikto sa o neho nestará. Jednoducho ho pustíme z väznice, dáme mu do ruky 200, 300 korún možno, prípadne má možno nejakú úsporu, ak pracoval vo výkone trestu odňatia slobody, tu treba znovu pripomenúť, že práca vo výkone trestu odňatia slobody sa týka iba polovičky odsúdených vo výkone trestu, ďalej táto osoba veľakrát po dlhoročnom treste nie je schopná nájsť si rodinné zázemie, nájsť si prácu, nájsť si jednoducho určité schopné prostredie na prežitie, preto veľakrát vznikajú objektívne okolnosti, prečo títo ľudia páchajú trestnú činnosť. Aj preto ja podporujeme myšlienku, ktorú tu nakoniec zdôraznil aj pán poslanec Tkáč, že ide nám aj o to, aby tieto osoby boli podriadené starostlivosti pracovníka sociálnej prevencie. Nestačí, aby iba komunikovala s týmto pracovníkom, ale aby sociálny pracovník mal možnosti aktívnejšie pracovať s osobami, ktoré sú takto narušené. Rovnako pripomínam, že ide aj o osoby mladistvé. Nepodceňujme skutočnosť, že mladistvé osoby najviac potrebujú pomoc a možno niekedy potrebujú aj represívnejšie opatrenia, ktoré zabezpečia, že budeme vedieť, kde sa nachádzajú, čo robia a vôbec, akým spôsobom svoj život vedú počas denných a nočných hodín.
Takže upozorňujem na riziko, že ak prijmeme, prijmeme to, čo navrhol pán poslanec Brňák, musíme ísť s účinnosťou zákona na 1. januára 2002. Ak chceme, je to tam? Áno, je to tam. Ak chceme, aby tento návrh zákona bez vplyvu na prostriedky štátneho rozpočtu, a to potvrdilo aj ministerstvo financií, že ten vplyv tu nie je, aby tento zákon pôsobil od 1. apríla, tak môžeme v podstate ísť na systém policajných orgánov, ktoré budú zabezpečovať výkon ochranného dohľadu s tým, že ak niekedy príde rekodifikácia, o ktorej sa toľko rozpráva a dohromady nič stále nie je urobené, keď by teda v rámci tejto rekodifikácie o niekoľko rokov sme uvažovali o inom systéme zabezpečenia kontroly nebezpečných recidivistov a mladistvých osôb.
Vážené dámy a páni, chcem vás poprosiť, aby ste nehľadeli na to, kto je pod týmto návrhom zákona podpísaný, aby ste hľadeli na to, čo je obsahom tohto zákona, čo sleduje a myslím si, že buďme múdri v tom, že budeme preberať do nášho zákonodarstva po roku 1990 dobré skúsenosti, ktoré boli z inštitútu ochranného dohľadu v rokoch 1973 až 1990. Preto vás prosím o schválenie tohto návrhu zákona. Myslím si, že významnou mierou prispejeme k skvalitneniu boja s kriminalitou.
Ďakujem veľmi pekne.