Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Ďakujem pekne.
Srdečne vás pozdravujem, pán predseda Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci.
Oznamujem, že namiesto neprítomných podpredsedov vlády Mikloša, Fogaša a Csákyho budú odpovedať pán minister Harach, pán podpredseda vlády Hamžík a pán minister Harna, namiesto pani ministerky Schmögnerovej pán minister Magvaši, namiesto pána ministra Stanka pán minister Pittner, namiesto pána ministra Ftáčnika pán minister Magvaši, namiesto pána ministra Kňažka pán minister Kukan, namiesto pána ministra Macejka pán minister Harna a namiesto pána ministra Lászlóa Miklósa pán minister Koncoš.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pekne.
Teraz pristúpime k odpovediam na vyžrebované otázky poslancov položené predsedovi vlády. Prosím pána predsedu vlády, aby na vyžrebované otázky, ktoré mu boli adresované, odpovedal v časovom limite 15 minút.
Prvá otázka na predsedu vlády je od pána poslanca Zlochu. Otázka znie: "Koľkých poradcov máte a koľko stoja daňových poplatníkov za rok?"
Nech sa páči, pán predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Pán poslanec, mám štyroch externých a štyroch interných poradcov. Priemerný plat interných poradcov je na Úrade vlády 23 417 korún a priemerný plat externého poradcu je 9 000 slovenských korún.
Skončil som, pán predseda.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pekne.
Chcete položiť doplňujúcu otázku, pán poslanec?
Nech sa páči.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predseda,
vážená vláda,
pán premiér,
určite, pokúsim sa o to. Mňa totiž veľmi zaujímalo, pán predseda, koľkí vám radia, ako odôvodniť vaše ekonomické úspechy a zvyšovanie životnej úrovne. Pozeral som vás v televízii, keď ste skutočne všetko maľovali v ružových farbách, ale viem, že realita je úplne iná. Minulý týždeň sme dostali v Bratislave oznámenia, že nám zvyšujú poplatky v nájomnom skoro za 400 korún.
Keď sa človek ide pozrieť do tržnice, tak vidí, že mnohé pulty sú prázdne z jednoduchého dôvodu: Ľudia nekupujú a pre tých, ktorí chodia predávať, je to veľmi drahé. Tak ja som bol skutočne veľmi zvedavý na to, koľko poradcov vám, predpokladám, okuliare a skutočnosť maľuje naružovo. Tých 8, to nie je až tak veľa.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Oceňujem, pán poslanec, že tých 8 nie je až tak veľa, ale radí mi omnoho viac ľudí. Radia mi občania, ktorým načúvam na tých trhoviskách, o ktorých ste hovorili. Vy ste položili otázku, tak ako ste ju položili, a v reakcii na to, čo ste povedali, môžem povedať len jedno. Nemám ružové okuliare, ale nemám ani čierne. Nie je namieste mať ani ružové, ani čierne okuliare.
Pán poslanec, vy ste použili výraz, že ľudia nekupujú. Nemáte pravdu, pán poslanec. Pravda je taká, že v januári tohto roku vzrástli tržby z maloobchodného predaja o 12,2 % oproti januáru minulého roka, o 12,2 %. Najprv by si človek mohol myslieť, že teda ľudia kupujú z úspor. Ale v tom istom mesiaci vzrástli primárne vklady občanov o 4 miliardy slovenských korún.
Analytici dokazujú, že práveže ľudia kupujú, kupujú vo zvýšenej miere a mierne rastú aj primárne vklady. Ale opäť, nechcem na základe týchto faktov, na základe týchto argumentov tvrdiť, že veci sú ružové. Ale nie sú v žiadnom prípade ani katastrofické a nemáme ani najmenší dôvod na nijaké čierne okuliare. Ľudia kupujú. Veľmi ma prekvapilo, že, samozrejme, v stálych cenách tržby v maloobchode v januári tohto roku vzrástli aj oproti decembru minulého roku, keď sa nakupuje azda najviac pred vianočnými sviatkami. Na základe týchto kritérií teda jednoducho odmietam nosiť nielen ružové, ale aj čierne okuliare.
Predseda NR SR J. Migaš:
Druhú otázku na predsedu vlády položil opäť pán poslanec Zlocha. Otázka znie: "Ste spokojný s metódou znižovania nezamestnanosti formou verejnoprospešných prác aj po uverejnení údajov Národným úradom práce za január, keď nezamestnanosť stúpla na 20,8 %?"
Nech sa páči.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Pán poslanec, metóda verejnoprospešných prác je iba jedným z nástrojov a nemám ďaleko k tomu, aby som povedal - doplnkových na znižovanie nezamestnanosti. Ale rozhodne nie je tou hlavnou, prioritnou.
Na programe prebiehajúcej schôdze Národnej rady, tuším pod bodom číslo 30, je samostatný bod, keď budeme hovoriť o zamestnanosti na Slovensku. A ja prídem do Národnej rady a chystám si vystúpenie k tejto téme. Bude teda komplexnejšie.
Ale keďže vy sa pýtate vyslovene k verejnoprospešným prácam, uvediem niekoľko argumentov, ktoré azda budú svedčiť o tom, že aj keď to nie je dominantný rozhodujúci nástroj, pomocou ktorého musíme znižovať nezamestnanosť, predsa len sa osvedčil. Toto je môj základný postoj.
My sme vývoj svojím spôsobom očakávali, pretože tradične na konci a na začiatku roku býva zaznamenaný nárast nezamestnanosti v dôsledku sezónneho útlmu na trhu práce.
Ďalšou príčinou vysokého počtu osôb zaevidovaných na úradoch práce v priebehu mesiaca január 2001 bol vysoký počet osôb vracajúcich sa z verejnoprospešných prác realizovaných najmä v odvetví verejnej správy a v odvetví zdravotníctva a v sociálnej starostlivosti.
Takmer polovicu, presne 42 775 osôb z celkového počtu osôb vstupujúcich do evidencie úradov práce v januári 2001 tvorili pomocní a nekvalifikovaní zamestnanci. Preto by som uvítal, keby na viac ako 10 000 dohodnutých verejnoprospešných pracovných miestach pre dlhodobo nezamestnaných z roku 2000 zostali pracovať dlhodobo nezamestnaní, čím by sa podstatne znížil počet nezamestnaných občanov vstupujúcich do evidencie úradov práce v januári 2001. A, samozrejme, koncom januára 2001 sa takouto metódou vytvárali predpoklady na zníženie miery evidovanej nezamestnanosti.
Pre úplnosť chcem uviesť, že od konca decembra roku 1997 miera evidovanej nezamestnanosti je počítaná z disponibilného počtu evidovaných nezamestnaných a koncom januára 2001 predstavovala 19,79 %. Momentálne aktuálne štatistické údaje o evidovanej nezamestnanosti, ktoré zverejnil Národný úrad práce, sú za február 2001. Podľa nich koncom februára 2001 miera evidovanej nezamestnanosti medzimesačne poklesla o 0,1 percentuálneho bodu a predstavovala 19,68 %. Počet evidovaných dosiahol 558 092 osôb a v porovnaní s koncom januára poklesol o temer 3 000 osôb.
Chcem ešte poznamenať, že program verejnoprospešných prác pre dlhodobo nezamestnaných iba čiastočne rieši súčasnú situáciu na trhu práce, ktorý je charakteristický dlhodobou prevahou ponuky pracovných síl nad dopytom. Trh práce je presýtený ponukou menej kvalifikovaných manuálnych profesií. Vysoká konkurencia v oblasti menej kvalifikovanej práce vytvára predpoklady na vytláčanie časti pracovnej sily do oblasti čiernej práce. Táto štrukturálna deformácia pracovnej sily sa čiastočne rieši i prostredníctvom programu verejnoprospešných prác pre dlhodobo nezamestnaných.
Z pohľadu financovania dohodnutých verejnoprospešných pracovných miest pre dlhodobo nezamestnaných je nutné konštatovať, že prostriedky určené na VPP by boli vyplatené dotknutým osobám formou dávok sociálnej pomoci bez akéhokoľvek pracovného efektu. Nezanedbateľný je i výsledok týchto aktivít vo forme novovytvorených hodnôt smerujúcich najmä do infraštruktúry vidieckych obcí.
Na strane druhej, z hľadiska perspektívneho vývoja rozvoja ekonomiky nepredstavuje tento inštitút systémové riešenie dlhodobých a efektívnych pracovných miest. Iste, nepredstavuje. Na ich tvorbu bude pozitívnym spôsobom vplývať prílev priamych investícií, štrukturálne zmeny, ktoré budú vytvárať efektívne pracovné miesta, a vôbec celková hospodárska politika. Ale o tom bude práve ten 30. bod prebiehajúcej schôdze Národnej rady.
Všetko, pán predseda.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Zlocha, nech sa páči.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predseda Národnej rady,
pán predseda vlády,
vážená vláda,
nehnevajte sa, pán predseda, ale ja v tomto systéme vidím ďaleko viac nevýhod ako výhod. Skôr to pokladám za neúčelne vynaložené finančné prostriedky, pretože vo väčšine prípadov na verejnoprospešných prácach ľudia zametajú ulice, kosia trávniky, pália trávniky alebo sa opierajú o lopaty. Samozrejme, nepopieram, že sú aj obce, kde majú dobre pripravený program, a títo ľudia sa podieľajú na budovaní infraštruktúry.
Teda, keď my na verejnoprospešné práce vynaložíme okolo 2 mld. korún, my vlastne len kamuflujeme riešenie nezamestnanosti, pretože príde koniec roka a znova sa nám vrátia do evidencie nezamestnaných.
A mám veľmi vážne obavy, že za rok aj pol sa veľmi ťažko podarí znížiť nezamestnanosť pod 10 % alebo na hranicu blízku 10 %, tak ako je to uvedené v programe vlády, ktorý sme aj tu schvaľovali.
Ja by som skôr pokladal za dôležité, aby sa hľadali projekty, ktoré by vytvárali ľuďom trvalé pracovné miesta. A nie som presvedčený o tom, že zóny, ktoré sa uvažujú vytvárať na Slovensku, nám tento problém vyriešia, pretože údaje, ktoré boli publikované, hovoria skôr o tom, že to bude len niekoľko sto pracovných miest. A to je trošku málo.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán premiér.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Pán poslanec, keď som odpovedal na vašu otázku, som uviedol, že inštrument verejnoprospešných prác nie je a ani nemôže byť dominantným pri riešení tohto problému. Iste, sú podstatnejšie, napríklad prílev investícií, o ktorých som sa rovnako zmienil. Včera sme vo vláde prerokovali memorandum o porozumení medzi veľkou japonskou firmou, ktorá vyrába CD prehrávače, a slovenskou vládou. V Krompachoch bude do konca júna nových 500 trvalých pracovných miest, do konca roka ďalších 700, dohromady 1 200. Hovorili sme o Bekaertovi, o Belgičanovi, ktorý sa rozhodol investovať veľa peňazí pri Sládkovičove. Sú podpísané dohody. Minister hospodárstva včera informoval na rokovaní vlády, že je rakúsky investor, ktorý chce prísť do Bardejova, do obuvníckeho priemyslu.
Viete aj vy, pán poslanec, že vlani bol prelomový rok z pohľadu prílevu priamych zahraničných investícií. A už skraja roka na týchto troch príkladoch chcem, ktoré sú viac-menej buď isté, alebo temer isté, ilustrovať, že sa v tomto trende pokračuje. Dvíha sa záujem zahraničných investorov.
Vo vláde sme schválili zákon o priemyselných parkoch a budete ho prerokúvať v Národnej rade. O chvíľu budeme schvaľovať vo vláde zákon o investičných stimuloch. Budeme hovoriť o reforme daňovej sústavy, ale o tom budem veľmi, veľmi podrobne hovoriť počas vystúpenia k príslušnému bodu na budúci týždeň.
Chcem tým len podčiarknuť a zdôrazniť, že som si dobre vedomý toho, že verejnoprospešné práce nemôžu byť hlavný nástroj a hlavný inštrument. Na druhej strane však moje poznatky sú iné, ako ste vy uviedli, pán poslanec, že sa len zametá alebo sa opiera o lopatu. Dám vám konkrétny typ - obec Fintice v Prešovskom kraji, kde cez verejnoprospešné práce urobia zo starej šopy telocvičňu pre deti, ktoré tam nemajú kde v škole cvičiť, cez verejnoprospešné práce - a mnoho ďalších z vlastných skúseností, keď chodím po Slovensku, sa urobí na základe verejnoprospešných prác a som ochotný vám takéto typy poskytnúť. Primátori, starostovia si veľmi vážia a oceňujú tento inštitút, pretože aj vďaka nemu sa dá urobiť kopu dobrej práce.
Takže ďakujem vám za váš postreh, za váš interes a názor a budeme, myslím, v tejto debate pokračovať na budúci týždeň.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalšiu otázku položila pre predsedu vlády pani poslankyňa Slavkovská. Otázka znie: "Pamätáte sa na obsah Paktu stability?"
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Pani poslankyňa, dáte mi iste šancu v doplňujúcej odpovedi povedať, ktorý pakt máte na mysli? Ja poznám aspoň dva: Pakt stability, o ktorý som sa uchádzal s odbormi, a Pakt stability pre Balkán. Tak mi dajte šancu, aby som si vybral z týchto dvoch možností, alebo povedzte, či ešte jestvuje aj tretia.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa chce doplniť.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Veľmi rada doplním vaše vedomosti. Mala som na mysli ten Pakt stability, ktorý ste vy podpisovali so svojou vládnou koalíciou a o ktorom ste osobne povedali: "V tomto Pakte stability sa každý poslanec zaväzuje upevniť poslanecký klub SDK." No myslím si, že asi taký bol dôležitý ten pakt pre vás, že ste si ho ani nezapamätali, ale myslím, že to nie je dôležité. Vaše záväzky nemožno brať vážne.
Ja by som sa chcela opýtať, aké sankcie vyvodíte voči tým poslancom, ktorí vlastne tento svoj záväzok, ktorý dali vám, ale tam patríte aj vy, nesplnili a či už náhodou vy ako vládna koalícia si spoločne netrénujete slová nášho štúrovca: "Boli časy, boli, ale sa minuli, po maličkej chvíli minieme sa i my."
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Ďakujem vám za tieto poetické slová, pani poslankyňa, no nenapadlo ma, že máte na mysli tento Pakt stability, lebo ja myslím na záležitosti mimo našich vlastných straníckych štruktúr. Naše vlastné stranícke otázky si vyriešime inde, ale prosím, bola konkrétna otázka. Aké postihy vyvodím? No žiadne, pani poslankyňa, pretože rešpektujem ústavu a, samozrejme, v rámci nej aj slobodný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Takže o sankciách nemôže byť ani reči. Skôr si z toho beriem politické a praktické ponaučenie. V doktríne Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie nájdete napríklad vetu, že "lepšia je koalícia názorov v rámci jednej politickej strany, ako je koalícia politických strán", ale to už sú veci skôr dovnútra politických strán, nie na úroveň diskusie, pre ktorú je vytvorená práve táto štvrťhodinka, ale ďakujem veľmi pekne aj za vašu otázku.
Predseda NR SR J. Migaš:
Čas vymedzený na odpovede predsedu vlády na otázky pánov poslancov uplynul.
Teraz pristúpime k odpovediam na otázky členov vlády.
Prvú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Slobodník podpredsedovi vlády Csákymu. Otázka pána Slobodníka znie: "Bol zločinom proti demokracii návrh Esterházyho, aby sa po likvidovaní Česko-Slovenska Slovensko stalo autonómnou oblasťou Maďarska? Prečo ste o tom nič v prejave v Budapešti nepovedali?"
Odpovedať bude pán Harna.
(Ruch v sále.)
Pokoj, páni poslanci.
Nech sa páči, pán minister.
Minister výstavby a verejných prác SR I. Harna:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán poslanec:
"Predovšetkým sa chcem ospravedlniť," hovorím teraz v mene pána vicepremiéra Csákyho, "predovšetkým sa chcem ospravedlniť, že nemôžem odpovedať na vašu otázku osobne, a to z dôvodu mojej vopred naplánovanej a vládou odsúhlasenej služobnej cesty do Írskej republiky.
Čo sa týka obsahu vašej otázky, rád by som s vami polemizoval ohľadne dôveryhodnosti zdrojov vašich informácií. Taktiež si nemyslím, že silné slová môžu napomôcť vecnému dialógu v danej problematike.
Som toho názoru, pán poslanec, že moje vystúpenie dňa 11. marca 2001 v Budapešti bolo vyvážené a korektné. Spomienková slávnosť, ktorá bola organizovaná mimovládnou organizáciou, mala dôstojný priebeh. Ani na tejto slávnosti, ani po nej v tlači zo strany účastníkov neodznelo ani jediné slovo, ktoré by nebolo v súlade s princípmi demokracie či s demokratickými normami Európskej únie. Vo svojom vystúpení v Budapešti som hovoril aj o tom, že ako každý politik i János Esterházy sa mohol občas mýliť. Som však rozhodne toho názoru, že jeho hlasovanie proti deportácii Židov 15. mája 1942 si zasluhuje pozitívne hodnotenie."
Toľko odpoveď pána vicepremiéra Csákyho.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Slobodník, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Poslanec D. Slobodník:
Áno, pán predseda.
Ja verím, že o otázke spomienkových osláv Esterházyho ešte v tomto parlamente bude veľa rečí a, samozrejme, pán minister Harna nemôže odpovedať za podpredsedu vlády Csákyho, ktorý sa uchyľuje ako vždy ku klamstvám. Ja som citoval z knihy, ktorú vydala dcéra Jánosa Esterházyho Alica v roku 1995 v nemčine vo Viedni pod názvom "Graf János Esterházy", kde sa výslovne na strane 125 hovorí, že navštívil János Esterházy Varšavu, kde rozprával sa s ministrom zahraničných vecí Bekom. A ten vyslovil názor, že po likvidácii Česko-Slovenska sa poľsko-maďarské hranice spoja. Pán János Esterházy počas svojho pobytu vo Varšave sa rozprával aj s pánom Dorulovičom, ktorý bol zástupcom ministra zahraničia. A tam je čierne na bielom napísané, slová pána Esterházyho, že áno, uvažuje sa o spojení poľsko-maďarskej hranice a Slovensku sa predpokladá možnosť, lepšie povedané nevyhnutnosť stať sa autonómnou oblasťou Maďarska. Takže myslím si, že to bolo hrubé narušenie demokracie a že to bol zločin proti demokracii taký istý, ako spáchal Henlein svojimi tézami z Karlových Varov.
A myslím si, že z tohto by sa nemal pán Csáky vymknúť, pretože jediné, čo povedal o Jánosovi Esterházym v Budapešti, ja mám text, samozrejme, jeho prejavu, bolo, že bol neuveriteľne naivný a že sa dopúšťal aj chýb, ale akých konkrétne chýb a či toto je chyba...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister, budete reagovať?
Minister výstavby a verejných prác SR I. Harna:
Nie, neodznela otázka a pán poslanec ani nežiadal, aby som odpovedal.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister, zostaňte na svojom mieste.
Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Angelovičová pre ministra dopravy Jozefa Macejka. Otázka znie. "Pán minister, netrápi vás havarijný stav cesty v obci "Hramoš", ktorá vedie k hlavnej vozovke Prešov - Stará Ľubovňa? Táto jediná cesta ohrozuje dopravu vrátane žiakov pri cestovaní do školy do susednej dediny Plavnica. Kedy vyriešite tento problém pre obyvateľov obce Hromoš?"
Odpovedať bude minister Harna.
Nech sa páči, pán minister.
Minister výstavby a verejných prác SR I. Harna:
Ďakujem.
Vážené panie poslankyne
vážení páni poslanci,
dovoľte, aby som vás oboznámil s odpoveďou pána ministra Macejka:
"Ide o prístupovú cestu do Hromoša, a nie, ako je uvedené v znení otázky, "Hramoša". Do obce Hromoš vedie cesta číslo III/54 331, ktorej správu a údržbu vykonáva Slovenská správa ciest, Správa a údržba Stará Ľubovňa. Stavebným stavom cesty, ktorý vznikol podmytím cestného telesa a následným zosuvom priľahlých svahov, sa príslušná správa ciest zaoberá od jeho zistenia. K zhoršeniu stavu cesty výrazne prispeli povodne v rokoch 1997 a 1999. Pri odstraňovaní povodňových škôd a následnej sanácii bolo preinvestovaných správcom cesty 1,8 mil. Sk. Sanačnými prácami boli spevnené svahy lomovým kameňom.
Tento zásah okrem stabilizovania cestného telesa prispel k odrezaniu vôd potoka. Na návrh správcu cesty zasadala havarijná komisia pri Okresnom úrade v Starej Ľubovni, ktorá prijala tieto opatrenia - po prvé monitorovať stav cesty, po druhé v súčinnosti správcu cesty a správcu potoka Slovenský vodohospodársky podnik, Povodie Bodrogu a Hornádu, pripraviť projekt na následnú realizáciu sanačných opatrení stabilizujúcich cestné teleso a potok. Úlohu za Slovenskú správu ciest zabezpečuje Investorský útvar Košice. Termín začatia rekonštrukcie cesty je závislý od vykonania regulácie a stabilizácie potoka, ktorú zabezpečuje správca toku. Podľa ich vyjadrenia tieto práce sa budú vykonávať po etapách s predpokladom začatia v roku 2001 čiže v tomto roku. V prípade zdvihnutia vôd potoka a následného zhoršenia stavu cesty prijme správa cesty nevyhnutné opatrenia, ktoré zabezpečia plynulosť a bezpečnosť cestnej premávky na tejto ceste."
To je všetko, ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslankyňa M. Angelovičová:
Nie, ďakujem pekne, obec Hromoš, všetko.
Predseda NR SR J. Migaš:
Mám tu napísané "Hramoš". Všetky dediny na Slovensku nepoznám, čiže ospravedlňujem sa, obec Hromoš.
Pán minister, zostaňte na svojom mieste, vy tam budete dnes dlhšie.
Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Slavkovská pre pána ministra Harnu, tentokrát. Otázka znie: "Zúčastnili ste sa osláv revolúcie 1848 v Želiezovciach?"
Minister výstavby a verejných prác SR I. Harna:
V roku 1848 som sa nezúčastnil, ale minulý týždeň áno.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa, nech sa páči.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Pán minister, ja sa nestačím čudovať, akí ľudia žijú na Slovensku. Viete, ja som v tých Želiezovciach bola, kde sa veľmi chválili tým, že pán minister Harna tam z príležitosti revolúcie bol položiť veniec. Ja som sa išla pozrieť k tomu pamätníku a predstavte si, moje nepríjemné prekvapenie bolo, že žiadny veniec so slovenskou trikolórou tam nebol. Tí občania v tých Želiezovciach si už všeličo dovoľujú. Zrejme ten veniec ukradli, pretože tam boli vence iba s maďarskou trikolórou, a ja nepredpokladám, že by minister slovenskej vlády položil veniec s maďarskou trikolórou.
Pán minister, čo myslíte, ak to tam ukradli nejakí občania, to museli byť iba maďarskí občania, pretože Slovákovi by asi tá slovenská trikolóra nevadila, čo myslíte, ukradli to občania maďarskej národnosti alebo ten váš veniec nemal tú slovenskú trikolóru?
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister.
Minister výstavby a regionálneho rozvoja SR I. Harna:
Vážená pani poslankyňa, ja som sa na tých oslavách zúčastnil ako podpredseda Strany maďarskej koalície a veniec som kládol za Stranu maďarskej koalície a tá mala maďarskú trikolóru.
Vážená pani poslankyňa, ja som slobodný občan slobodného štátu, mám svoje názory, podľa ktorých sa riadim. Poznám svoje práva, poznám svoje povinnosti a na rozdiel od vás, pani poslankyňa, poznám aj, čo je slušnosť a čo je neslušnosť. Napríklad neslušné je, zájsť do cudzieho mesta a prehrabávať sa medzi vencami, ktoré sú položené k pamätníku.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Zlocha pre ministra pôdohospodárstva Pavla Koncoša. Otázka znie: "Splnomocnenec vlády Maďarskej republiky pre Vodné dielo Gabčíkovo - Nagymaros Székely sa vyjadril "o pozitívnej zmene" stanoviska vlády Slovenskej republiky k otázke riešenia problémov vodného diela. O akú "pozitívnu zmenu" ide?"
Pán minister, nech sa páči.
Minister pôdohospodárstva SR P. Koncoš:
Neviem presné a nepoznám presné vyjadrenie pána Székelyho v tomto znení a v tomto smere. Pravdou je, že skôr slovenská strana oceňuje určitý posun v Maďarskej republike, pretože splnomocnenci a ľudia, ktorí rokujú o probléme Gabčíkova, sú ochotní rokovať nielen o právnych otázkach v rozsudku Medzinárodného súdneho dvora, ale rokuje sa aj o technických otázkach, ktoré súvisia s usporiadaním sústavy vodných diel.
Celý problém je podstatne zložitejší. Len pre informáciu uvádzam, že maďarská strana predložila svoje predstavy 9. decembra 1999. Spis a tento celý súbor mal rozsah asi 1 400 strán.
Samozrejme, slovenská strana reagovala a po roku, približne 16. decembra 2000 predložila stanovisko slovenskej strany. Teraz ho maďarská strana študuje, prekladá a, samozrejme, pripravuje odpoveď. Aj z toho vidieť, že tie rokovania sú zdĺhavé. Pravdou je, že maďarská strana oznámila, že nemieni pokračovať vo výstavbe dolného stupňa a nemieni ho stavať ani v najbližších desiatich rokoch. Slovenská republika nemá nástroje ani právne, aby donútila Maďarskú republiku postaviť dolný stupeň, či už v Nagymarosi alebo inde.
Z týchto dôvodov sa Slovenská republika rozhodla a dala to aj na vedomie, že sa pripravuje na vymáhanie odškodnenia z Maďarskej republiky alebo teda voči Maďarskej republike za nepostavenie dolného stupňa. Je to plne v súlade s posledným článkom 155 rozsudku Medzinárodného súdneho dvora z 25. septembra 1997, kde sa hovorí, že "ak sa strany nedohodnú, je povinnosť navzájom uhradiť si škody, ktoré vznikli obidvom stranám". Zdá sa, že riešenie speje práve k tomuto. Bolo by teraz, samozrejme, predčasné hovoriť o tom, aká výška škôd sa vyčísli zo strany Slovenskej republiky a čo bude vyčíslovať Maďarská republika a aké škody.
Dovoľujem si tiež tlmočiť ponuku nielen pánovi poslancovi Zlochovi, ale aj ďalším pánom poslancom, poslankyniam, samozrejme, Národnej rady Slovenskej republiky a každému záujemcovi, ponuku splnomocnenca vlády Slovenskej republiky a zároveň vedúceho vládnej delegácie Slovenskej republiky pri rokovaniach s Maďarskou republikou o Sústave vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros pána Dominika Kocingera. Je pripravený konzultovať všetky názory, otázky, pripravený prijať každú dobrú radu. A nakoniec, stanovisko Slovenskej republiky je vystavené na adrese govnetu: Gabčíkovo.gov.sk.
Toľko, ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Zlocha, nech sa páči.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predsedajúci,
pán minister,
ja som sa takisto z toho článku nedozvedel, v čom je slovenská strana ústupová alebo prístupná na rokovanie. Keď som sa naposledy rozprával s naším zmocnencom pánom Kocingerom, on práve hovoril, že zo strany maďarskej nie je ochota akceptovať naše stanovisko a naše požiadavky.
Ak sa nemýlim, podľa rozsudku Medzinárodného súdu z Haagu do 6 mesiacov bolo treba sa dohodnúť. Stanovisko, ktoré vypracovala slovenská strana, bolo maďarskej strane poskytnuté.
Okrem rozsudku sa hovorí aj to, že zmluva bola platná, Maďari nemali právo odstúpiť od zmluvy a že majú sa riešiť otázky škôd, ktoré vznikli aj na jednej, aj na druhej strane. Tie škody zrejme boli ďaleko väčšie alebo dôsledky, že Maďari odstúpili, boli ďaleko väčšie na slovenskej strane.
Preto mám obavy, že štyri roky vlastne si posielate len nejaké priateľské pozdravy a po štyroch rokoch, keď dôjde k zmene vo vládnej koalícii alebo k zmene vlády, tak sa tie požiadavky budú stupňovať a dokonca sa môže stať, že súd už sa touto vecou zaoberať nebude. V rozsudku sa totiž hovorí, že do šiestich mesiacov mali jednotlivé strany možnosť obrátiť sa na súd. Slovensko sa zrejme neobrátilo, že náš partner neplní svoje záväzky, a Maďari napriek tomu, že sa vyhrážali, to asi neurobili tiež.
Skutočne mám obavy, ako sa celá situácia okolo Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros bude ďalej rozvíjať, keď sa tam už robia na maďarskej strane určité kroky a určité opatrenia, ktoré vlastne zabránia, aby sa v budúcnosti sústava vodných diel dokončila v pôvodnom projekte a v pôvodnom rozsahu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister.
Minister pôdohospodárstva SR P. Koncoš:
Vážený pán poslanec,
rozsudok Medzinárodného súdneho dvora bol vyhlásený 25. septembra 1997, to znamená, že šesťmesačná lehota uplynula ešte počas vlády, ktorej ste vy boli členom. Takže, samozrejme, je to ďaleko, ďaleko zložitejší problém, a vy sám veľmi dobre viete, aby sa dal vyriešiť za šesť mesiacov.
Jednoducho, tie rokovania pokračujú a pokračujú v tom duchu, ako ste to nakoniec aj vy potvrdili z rozhovoru s pánom splnomocnencom vlády Slovenskej republiky Dominikom Kocingerom.
Opakujem, rokovania spejú k vyčísleniu škôd a vymáhaniu škôd.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister.
Aj piatu otázku položil pán poslanec Zlocha pre vicepremiéra pre ekonomiku Ivana Mikloša. Otázka znie: "Je dokladom vysokej odbornosti, ak si vládny zmocnenec pre nové územné členenie popletie okres Gelnica s okresom Rožňava a zaradí ho do Gemersko-novohradskej župy?"
Odpovedať bude pán minister Harach.
Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:
Ďakujem pekne, vážený pán predseda.
Panie poslankyne, páni poslanci,
vážený pán poslanec Zlocha,
vy iste dobre viete, že obce okresu Gelnica neboli v žiadnom návrhu zmien územného členenia Slovenskej republiky zaradené do Gemersko-novohradského kraja, resp. župy. Fakt je však ten, že to rozdelenie, ktoré je teraz, a to, ktoré vlastne sa urobilo aj počas vlády, v ktorej ste boli členom, predsa len tie prirodzené regióny rozdelilo nedobrým, povedal by som priamo, nešťastným spôsobom. Chcem vás ubezpečiť, že vôbec nešlo o popletenie zaradenia okresu Gelnica do Spišského kraja, resp. župy, ale o prerieknutie sa pri vymenúvaní možných zmien, v rámci ktorých sa zvažovali názory odborníkov a predstaviteľov miestnej samosprávy.
V prípade okresu Gelnica sa zvažovalo jeho zaradenie do vyššieho územného celku Spiš, resp. košického vyššieho územného celku a pri okrese Rožňava jeho zaradenie do košického vyššieho územného celku, resp. gemersko-novohradského vyššieho územného celku. Bola určitá snaha zabrániť zverejneniu tohto prerieknutia. Nepodarilo sa to, čo spôsobilo celkom logicky potom určité znepokojenie predstaviteľov oboch navrhovaných vyšších územných celkov. Je preto namieste opätovne sa za tento omyl predstaviteľom okresu Gelnica ospravedlniť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Zlocha, nech sa páči, doplňujúca otázka.
Poslanec J. Zlocha:
Pán minister, ja viem, že vy prečítate to, čo vám povedali, ja som nikde netvrdil, že pán Nižňanský v oficiálnom materiáli zaradil Gelnicu do Gemersko-novohradskej župy, ale bol na východnom Slovensku a toto skutočne povedal. Ak sa neustále zdôrazňuje, že akí odborníci vypracúvajú takýto materiál, tak by sa to skutočne nemalo stať. Pán Nižňanský musí, hoci aj o polnoci, keď ho zobudia, vedieť, ktorý okres alebo ktoré takéto mesto kde patrí, a nepresviedčať novinárov alebo pracovníkov štátnej správy, že Gelnica by mohla ísť do Gemersko-novohradskej župy.
Ja viem, že to je problém Rožňavy, ale pán minister, a povedzte to potom pánovi podpredsedovi vlády, v žiadnom prípade nie je dôležité vychádzať len z medzinárodných skúseností. Treba vychádzať z domácich poznatkov, z domácej histórie. Ja som si trošku pozrel náležitosti okolo žúp na Slovensku. Myslíte si, že to sa nemenilo? Menilo sa a poriadne a ak po roku 1918 sa rozpadla Rakúsko-uhorská monarchia, alebo Uhorsko, tak určite boli dôvody na to, aby sa župy menili.
Myslíte si, že obyvatelia Spišskej Novej Vsi alebo Popradu by súhlasili s tým, aby Levoča sa stala centrom Spišskej župy? Určite nie. Určite v Gemersko-novohradskej župe nebudú súhlasiť s tým, aby sídlom župy bol Plešivec. A on ním bol. To je dneska dedina a ním bol asi sto rokov alebo viac ako sto rokov. Keď zoberieme niektoré iné župy, nakoniec aj ten Novohrad, podstatná časť územia bola na území Maďarska.
My by sme mali vychádzať skutočne zo situácie, ktorá je dneska, ako priemysel, komunikácie, vzájomné väzby. Ja sa vôbec nečudujem Rožňavčanom, že oni chcú ísť ku Košiciam. Do Košíc je totiž podstatne ľahšie sa dostať ako do Rimavskej Soboty a Rimavská Sobota koniec koncov nie je ani na rýchlikovej stanici. Je to...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister, budete reagovať?
Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:
Od takej technickej pripomienky, ktorá však predsa len, pán poslanec, nebola celkom korektná, lebo aj slovenské také ľudové príslovie hovorí "aj majster tesár sa utne", takže pripusťme i to, že aj odborník v istej oblasti sa môže prerieknuť. A znevažovať ho za to, že je neodborník, za to, že sa preriekol, nie je celkom korektné, myslím si tentokrát ako pozorovateľ celého tohto.
Na druhej strane tak pán Nižňanský, ako aj ďalší experti, ktorí sa na tom podieľali vecnými argumentmi vychádzajúcimi skutočne a predovšetkým z podmienok územnosprávneho členenia Slovenskej republiky, ale aj prihliadajúc na pozitívne medzinárodné skúsenosti, pripravili návrh, ktorý by mal práve pomôcť eliminovať rozdiely, ktoré ste vo vašom doplňujúcom vystúpení povedali. Takto je aj odborníkmi hodnotené, aj domácimi, aj zahraničnými navrhované rozčlenenie, územnosprávne členenie Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Slobodník pre vicepremiéra Csákyho. Otázka znie: "Vyzdvihujete Jánosa Esterházyho za hlasovanie proti deportácii Židov 15. 5. 1942. Bol by to veľmi záslužný čin, keby János Esterházy predtým vždy nehlasoval za protižidovské zákony a keby v liste predsedovi snemu hneď na to nenapísal, že "vždy zaujímal protižidovské postoje". Ako je to teda?"
Odpovedať bude pán minister Harna.
Nech sa páči, pán minister.