Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem.
Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť. Nie. Ďakujem pekne.
Takže pristúpime k hlasovaniu. Najprv budeme hlasovať podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.
Nech sa páči, pán spravodajca.
Poslanec J. Šimko:
Vážený pán predsedajúci,
vážená snemovňa,
v rozprave vystúpilo spolu podľa môjho poznania evidencie 9 poslancov. Ani jedno vystúpenie neodznelo s návrhom, aby sme neposunuli tento návrh zákona do druhého čítania, a preto odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala k predloženému návrhu zákona toto uznesenie:
V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Národná rada Slovenskej republiky prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.
Dajte o tomto návrhu, prosím, hlasovať.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Hlasujeme o tom, či Národná rada postúpi tento návrh zákona do druhého čítania.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 95 poslancov.
Za návrh hlasovalo 95 poslancov. (Potlesk.)
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento návrh zákona postúpi do druhého čítania.
Nech sa páči, pán spravodajca.
Poslanec J. Šimko:
V druhej časti navrhujem prideliť vládny návrh zákona o podpore na zriadenie priemyselných parkov na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie.
Navrhujem určiť k uvedenému vládnemu návrhu zákona ako gestorský výbor Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a navrhujem lehotu na prerokovanie tohto návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch do 2. mája tohto roku a v gestorskom výbore do 4. mája 2001.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa, zároveň hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 96 poslancov.
Za návrh hlasovalo 96 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.
Ďakujem pánu spravodajcovi aj pánu ministrovi.
Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Romana Vavríka na vydanie zákona, ktorým sa upravuje postup obce pri vymáhaní vynaložených finančných prostriedkov (tlač 907) v prvom čítaní.
Prosím určeného spravodajcu poslanca Milana Horta, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.
Nech sa páči, pán spravodajca.
Poslanec M. Hort:
Vážený pán predsedajúci, vzhľadom na skutočnosť, že sme sa už trikrát pokúšali o tomto hlasovať, dávam návrh, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 92 poslancov.
Za návrh hlasovalo 78 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Nech sa páči, pán spravodajca.
Poslanec M. Hort:
Prosím, aby ste ďalej dali hlasovať o určení výborov a o lehotách na prerokovanie uvedeného návrhu zákona, tak ako som ich uviedol v spravodajskej správe, to znamená Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Súčasne aby výbory prerokovali pridelený návrh do 2. mája 2001 a gestorský výbor do 4. mája 2001.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 92 poslancov.
Za návrh hlasovalo 88 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona jednotlivým výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Ďakujem pánu spravodajcovi.
Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom Slovenskej republiky k Protokolu o výsadách a imunitách Medzinárodnej organizácie mobilných satelitných komunikácií (tlač 900).
Z poverenia vlády návrh už uviedol pán minister hospodárstva Ľubomír Harach, ale prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Teraz dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánu poslancovi Jánovi Jasovskému a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania vo výboroch.
Poslanec J. Jasovský:
Vážený pán predsedajúci,
pán minister,
ako spravodajca vybavený príslušnými kompetenciami podľa § 88 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom Slovenskej republiky k Protokolu o výsadách a imunitách Medzinárodnej organizácie mobilných satelitných komunikácií.
Predseda Národnej rady pridelil návrh na vyslovenie súhlasu dvom výborom - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pričom gestorským výborom bol určený výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.
Stanoviská uvedených výborov sú takéto: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh so stanoviskom vysloviť s návrhom súhlas. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval tiež tento návrh s návrhom súhlasu s uplatnením výhrady, ktorá je uvedená v spoločnej správe.
Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov uvedených v tejto časti správy, svoje stanoviská, to znamená, vážený pán predsedajúci, môžeme pokračovať v zmysle zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku poslanca, preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy k tomuto bodu. Ďakujem. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku pristúpime teraz k tretiemu čítaniu o tomto návrhu vlády.
Prosím spoločného spravodajcu výborov, aby uvádzal hlasovanie.
Poslanec J. Jasovský:
Ďakujem pekne.
Predkladám návrh na uznesenie Národnej rady k návrhu na vyslovenie súhlasu s prístupom Slovenskej republiky k Protokolu o výsadách a imunitách Medzinárodnej organizácie mobilných satelitných komunikácií, pričom podľa § 86 Národná rada vyslovuje súhlas s prístupom Slovenskej republiky k uvedenému protokolu s tým, že bude uplatnená nasledujúca výhrada k ustanoveniam článku 7 ods. 2 uvedeného protokolu, a to vyňatie spod dane z príjmov, ktoré poskytuje článok 7 ods. 2 Protokolu o výsadách a imunitách, nebude rozšírená na slovenských občanov alebo na osoby majúce trvalý pobyt na Slovensku. Môžeme, prosím, o tomto návrhu uznesenia hlasovať.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme o tomto návrhu uznesenia.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 92 poslancov.
Za návrh hlasovalo 90 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi a pánu ministrovi.
Teraz pristúpime k rokovaniu o bode
Bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky.
Materiál ste dostali ako tlač 802 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 802a.
Dávam slovo ministrovi obrany Slovenskej republiky Jozefovi Stankovi a prosím ho, aby materiál vlády uviedol.
Nech sa páči, pán minister.
Minister obrany SR J. Stank:
Vážený pán predseda,
pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
ešte v máji roku 1999 začala prácu na Bezpečnostnej stratégii Slovenskej republiky medzirezortná pracovná skupina pod gestorstvom Ministerstva obrany a Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky.
Charakteristickým pre postup použitý pri tvorbe tohto dokumentu bol otvorený dialóg so všetkými, ktorí chceli a boli kompetentní prispieť k jeho kvalitnému a komplexnému obsahu a umožnili dosiahnuť jeho vyváženú ucelenosť. Pri jeho spracovaní boli využité aj skúsenosti zahraničných odborníkov. Zorganizovali sme 6 medzinárodných seminárov a konferencií. V priebehu tvorby sme v rámci verejnej diskusie oslovili desiatky mimovládnych subjektov, školy, vedecké inštitúcie, nadácie, občianske združenia. Návrh bol zaslaný na posúdenie všetkým parlamentným politickým stranám, klubom a výborom Národnej rady Slovenskej republiky. Bezpečnostná stratégia má preto všetky predpoklady na zaručenie dôveryhodnosti, vnútornej previazanosti a kontinuity bezpečnostnej politiky Slovenskej republiky v jej vnútornej i vonkajšej dimenzii.
Bezpečnostná stratégia predstavuje základný politicko-bezpečnostný dokument celoštátneho významu. Analyzuje nielen bezpečnostné prostredie a z neho vyplývajúce výzvy, riziká a ohrozenia Slovenska, ale predovšetkým definuje životné a dôležité záujmy republiky a formuluje stratégie postupov, ako ich chceme realizovať v súčasnosti i v budúcnosti v rozhodujúcich oblastiach spoločenského života.
Bezpečnostná stratégia komplexne poníma a rieši otázky, ktoré súvisia s bezpečnostnou politikou Slovenska. Jej prijatím v Národnej rade Slovenskej republiky sa otvorí cesta na rozpracovanie koncepcie bezpečnostného systému a zdynamizuje sa práca na všeobecne záväzných právnych predpisoch pre oblasť bezpečnosti a obrany ústavného zákona o bezpečnosti Slovenskej republiky, ktorý bol už schválený v Rade obrany štátu a teraz po zapracovaní zmien v ústave bude predložený na pripomienkové konanie tak, aby Národná rada mohla o ňom rokovať už v septembri tohto roku. Ďalej zákona o obrane a zákona o ozbrojených silách Slovenskej republiky, kde tiež legislatívne zámery týchto právnych noriem boli posúdené a schválené Radou obrany štátu a nasleduje ďalší obvyklý postup, ktorý umožní ich predloženie do Národnej rady.
Bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky logikou tvorby, svojím obsahom, štruktúrou a filozofiou zodpovedá obdobným dokumentom vyspelých demokratických štátov a môže posunúť Slovenskú republiku na jej ceste do európskych a transatlantických bezpečnostných obranných a ekonomických štruktúr. Jej prerokúvanie vo výboroch Národnej rady ukázalo, že je to dokument, ktorý je všeobecne akceptovateľný a pre Slovenskú republiku potrebný.
Dovoľte mi preto na záver sa poďakovať všetkým, ktorí pracovali na postupnom zdokonaľovaní predlohy, i vám, vážené panie poslankyne a páni poslanci, za pripomienky, odporúčania a návrhy v procese tvorby a posudzovania Bezpečnostnej stratégie, čím ste prispeli k jej skvalitneniu a vytvorili priestor na zhodu v takej významnej oblasti, akou je bezpečnosť štátu a jeho občanov. Prosím preto o podporu tohto dokumentu a o jeho schválenie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán minister, za uvedenie tohto návrhu.
Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi, členovi výboru pre obranu a bezpečnosť pánu poslancovi Petrovi Ošváthovi a prosím ho, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto materiálu.
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec P. Ošváth:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážení páni ministri,
kolegyne, kolegovia,
predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania Bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky.
Bezpečnostnú stratégiu Slovenskej republiky pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 878 z 22. novembra 2000 týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, aby pripravil spoločnú správu o prerokovaní uvedeného materiálu vo výboroch a predložil návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky bezpečnostnú stratégiu Slovenskej republiky prerokoval 16. januára 2001 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky:
1. schváliť Bezpečnostnú stratégiu Slovenskej republiky,
2. zrušiť základné ciele a zásady národnej bezpečnosti Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu prerokovali Bezpečnostnú stratégiu Slovenskej republiky na spoločnom rokovaní 15. januára 2001. Výbory schválili k nej pripomienky. Pripomienky obsahuje spoločná správa pod tlačou 802a, ktorá vám bola rozdaná do lavíc, preto je možné, aby si každý poslanec tieto pripomienky prečítal.
Uvedené pripomienky schválené výbormi sú zapracované do textu Bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky, ktorá je prílohou predloženého návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky uvedenú stratégiu schváliť v znení prijatých podmienok. Ďalej odporučili zrušiť základné ciele a zásady národnej bezpečnosti Slovenskej republiky z 21. júna 1996.
Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy sa prihlásili štyria poslanci, ale ako prvý sa prihlásil pán minister zahraničných vecí.
Pán minister Kukan, nech sa páči, máte slovo.
Minister zahraničných vecí SR E. Kukan:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci,
panie poslankyne, páni poslanci,
objektívna potreba vypracovať základné dokumenty pre oblasť bezpečnosti a obrany štátu vznikla prakticky súčasne so vznikom samostatnej Slovenskej republiky. Bolo žiaduce, aby Slovenská republika už v prvom období svojej existencie ako suverénny štát jasne definovala svoje priority, ciele, zásady a postupy na zaručenie svojej bezpečnosti súbežne s prebiehajúcimi transformačnými procesmi spoločnosti, ktoré odrážali zásadné politicko-spoločenské zmeny. To znamená, aby bezpečnostná problematika štátu bola integrálnou súčasťou jeho celkovej politiky.
Táto objektívna potreba existencie zodpovedajúcich dokumentov pre oblasť bezpečnosti a obrany štátu sa v prvých rokoch jeho existencie premietla do tvorby a prijatia takých dokumentov, ako sú: Základné ciele a zásady národnej bezpečnosti Slovenskej republiky prijaté Národnou radou Slovenskej republiky v roku 1996, Obranná doktrína Slovenskej republiky prijatá v Národnej rade v roku 1994 a Národná obranná stratégia Slovenskej republiky prijatá Radou obrany štátu v roku 1996.
Tieto dokumenty však aj napriek pozitívnej úlohe, ktorú v uplynulom období zohrali vo vnútropolitickom i medzinárodnom politickom meradle, osobitne Obranná doktrína Slovenskej republiky, nemôžu vzhľadom na svoj charakter, ktorý je viac prezentačný ako akčný, napĺňať súčasné a perspektívne potreby a očakávania, pretože vzhľadom na svoj charakter, obsah a štruktúru nezodpovedajú obdobným dokumentom vyspelých demokratických štátov, predovšetkým členských štátov Severoatlantickej aliancie. Neboli ďalej rozpracované prostredníctvom ďalších implementačných dokumentov a nie sú už aktuálne vzhľadom na čas, ktorý uplynul od ich prijatia, za ktorý došlo k zásadným zmenám vo svete, v našom bezpečnostnom prostredí, ako aj u nás doma.
V prípade Bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky ide o dokument, ktorý sa stáva základňou zakotvujúcou princípy a stanovujúcou smerovanie pri spracovaní ďalších zásadných materiálov. Stratégiu preto možno v širšom kontexte chápať ako medzník vo vývoji Slovenska, lebo sa jej prijatím zavŕši etapa, ktorú možno charakterizovať ako hľadanie vlastného zahraničnopolitického postavenia a formulovanie úloh Slovenska v subregióne, regióne a v globálnom priestore, ktoré v uplynulom období sprevádzali obavy a určitá neistota zahraničných partnerov z ďalšieho vnútro- a zahraničnopolitického smerovania Slovenska.
Slovensko má tak šancu posilniť dôveru zahraničia v dlhodobý charakter pozitívne hodnotených zmien, čo je v záujme časovo presahujúcom jedno legislatívne obdobie. Vnútropoliticky tak dokument ponúka historickú príležitosť dať proklamovanému konsenzu politických subjektov o zahraničnopolitickej orientácii Slovenska konkrétny výraz. Máme šancu zbaviť našu verejnosť, ale aj zahraničných partnerov pochybností o mennosti našej zahraničnopolitickej orientácie v oblasti bezpečnosti.
Aj načasovanie predloženia a prediskutovania dokumentu Národnou radou Slovenskej republiky pred aprílovým zasadnutím Severoatlantickej rady s predstaviteľmi Slovenska, ktoré bude 20. apríla tohto roku, umožňuje maximálne zhodnotiť pozitívne posolstvo o prijatí stratégie širokým konsenzom. Vývoj ukázal, že zadefinovanie postavenia Slovenska v bezpečnostnom prostredí a stanovenie jeho životných a dôležitých záujmov je prvkom stability a bezpečnosti samým osebe, pretože vďaka nemu sa Slovensko pre zahraničie stáva vypočítateľným a spoľahlivým partnerom, čo je aj samozrejmým predpokladom naplnenia jeho integračných ambícií.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu ministrovi.
Ako ďalšia z písomne prihlásených, dokonca prvá pani poslankyňa Belohorská za klub HZDS. Potom sú ešte písomne prihlásení pán poslanec Tuchyňa, pani poslankyňa Angelovičová a pán poslanec Langoš.
Za klub HZDS pani poslankyňa Belohorská.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán predseda Národnej rady,
páni ministri,
kolegyne, kolegovia,
prerokúvame veľmi dôležitý materiál Bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky, ktorý by mal vymedziť určitý základný rámec na nasledujúce obdobie. Je to obdobie, keď predpokladáme naše prijatie za člena severoatlantického zhromaždenia, teda člena NATO a Európskej únie.
Tento materiál nahrádza materiál, ktorý bol prijatý predchádzajúcou vládou 21. júna 1996, odhlasovaný tu v slovenskom parlamente. Samozrejme, klub HZDS rešpektuje právo vlády meniť dokumenty zásadného a základného charakteru, ak sa vytvorili iné podmienky bezpečnostnej situácie v Európe. A práve v zmysle týchto zmenených podmienok pre bezpečnosť v Európe aj členovia HZDS reagovali v marci 2000 svojím vyhlásením a svojou deklaráciou ako politickej strany. Dovolím si citovať z tejto našej deklarácie: "Veriac, že iba zjednotená Európa dokáže zabezpečiť slobodu, mier, územnú integritu, nenarušiteľnosť hraníc, bezpečnosť, ekonomický rozvoj a ochranu životného prostredia, Hnutie za demokratické Slovensko jednoznačne podporuje integráciu Slovenskej republiky do NATO a Európskej únie. Plnohodnotné členstvo v NATO a Európskej únii pokladáme za národnoštátny záujem a najvyššiu prioritu zahraničnej politiky Slovenskej republiky."
Samozrejme, ak budeme hovoriť priamo o konkrétnom materiáli, jeho vypracovanie aj celú prípravu a národnú diskusiu si vieme predstaviť na inej úrovni. Klub poslancov Hnutia za demokratické Slovensko čo do profesionálnej, aj čo do politickej úrovne je, myslím si, na dostatočnej výške na to, aby mohli poslanci ovplyvniť materiál svojimi pripomienkami. Z diskusie vlastne najplodnejšie bolo posledné stretnutie, ktoré sme mali v Častej-Papierničke, ktoré, myslím si, že aj to prispelo k určitému doplneniu materiálu. Ale práve toto doplnenie alebo možno tú jednu vetu považujem za mimoriadne dôležitú. Ide o určenie, že ide o rámcový materiál, ktorý bude bázou na prípravu ďalších materiálov všeobecnejšieho charakteru a umožní bližšie precizovanie. Ďalej, že je to materiál otvorený, ktorý pripustí, aby sme mohli pri zmene niektorých podmienok v Európe alebo na celom svete okamžite reagovať a mohli ho doplniť.
Takže, záver veľmi stručný a veľmi jednoduchý. Klub poslancov Hnutia za demokratické Slovensko, pán minister, podporí tento rámcový dohovor, ale žiadame vás o jedno, aby ste aj vy smerom k verejnosti dali jasný signál, že opozícia si svoj politický boj zohrá vo vnútornom priestore, ale v cieľoch zahraničnej politiky pôjdeme spolu a budeme pripravovať v budúcnosti materiály trochu iným spôsobom. Nech odpadnú dohady, ktoré nakoniec aj boli prezentované včera pred skupinou poslancov podvýboru pre ekonómiu NATO, že HZDS smerom k zahraničiu nie je stabilným a spoľahlivým partnerom, aby sa takýchto chýb nedopúšťali ani naši novinári.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pani poslankyňa, za stanovisko.
Na vyjadrenie alebo na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou sa hlási ako jediný pán poslanec Hofbauer.
Nech sa páči.
Poslanec R. Hofbauer:
K vystúpeniu pani poslankyne Belohorskej, nadväzujúc na úvodné vystúpenia ministrov Stanka a Kukana, by som len doplnil, že ma mrzí, ak opakovane z podtónu vystúpenia súčasnej koalície vyznieva, akoby Slovensko vzniklo pred dvomi týždňami, koncepcie sa rodili pred tromi týždňami a ústava sa schválila pred týždňom.
My sme v HZDS od začiatku ustanovenia tohto štátu budovali jeho koncepciu, v ktorej vy iba pokračujete. Na tom sa nič zásadné nemení, iba sa precizuje. A mne chýba vo vašich vystúpeniach konštatovanie kontinuity, pretože ak stále zdôrazňujete svoju výnimočnosť od zaujatia súčasnej koalície mocou, tak jednoducho skresľujete dianie. Domnievam sa, že práve takýmto vystupovaním môžete vnášať jedine mätenie pojmov, mätenie hláv a to aj vo vzťahu k zahraničným partnerom. Aké sú postoje Hnutia za demokratické Slovensko? Sú zreteľné, a pokiaľ ste si ich neprečítali, tak si ich preštudujte.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nikto to nespochybnil.
Pán poslanec Tuchyňa vystúpi ako ďalší v rozprave a pripraví sa pani poslankyňa Angelovičová.
Nech sa páči.
Poslanec J. Tuchyňa:
Vážený pán predsedajúci,
členovia vlády,
kolegyne, kolegovia,
po jeden a pol roku práce pracovných skupín ministerstva obrany, zahraničných vecí a ďalších zainteresovaných ministerstiev sme sa dostali ku schváleniu Bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky. Už na rokovaní troch výborov 15. januára v Papierničke som ocenil túto prácu a robím tak i teraz pred poslancami Národnej rady Slovenskej republiky.
Tento dokument zodpovedá súčasným bezpečnostným potrebám Slovenskej republiky, možným bezpečnostným rizikám i výzvam, ktoré sa vyskytujú v bezpečnostnom prostredí Európy, ale i sveta. Osobne sa s ním stotožňujem. Veď určitým spôsobom som prispieval k jeho tvorbe. Po schválení novely Ústavy Slovenskej republiky 23. 2. v Národnej rade však musím s ľútosťou konštatovať, že sa neakceptovaním doplňujúcich návrhov, ktoré mali ustanoviť povinnosti štátu, orgánov verejnej moci zadefinovať existenciu ozbrojených síl a podobne, sa návrh bezpečnostnej stratégie dostal do rozporu s ešte platnou, ale i novelou ústavy. Dovolím si upozorniť v čom.
Terajšia dikcia ústavy v článku 25 stanovuje: "Obrana je vecou cti každého občana" a novela dopĺňa, upravuje, "je vecou povinnosti a cti každého občana. Zákon ustanoví rozsah brannej povinnosti."
Po druhé v článku 2 ods. 2: "Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon."
Po tretie, článok 64 ods. 1: "Základom územnej samosprávy je obec." Článok 71 ods. 1 prvá veta: "Na obec možno zákonom preniesť výkon určených úloh miestnej štátnej správy." Ods. 2 predposledná a posledná veta: "Výkon štátnej správy prenesený na obec zákonom riadi a kontroluje vláda, podrobnosti ustanoví zákon."
A po piate, novela ústavy v článku 67 ods. 2 citujem: "Povinnosti a obmedzenia pri výkone územnej samosprávy možno obci a vyššiemu územnému celku ukladať zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy."
A posledné, v odseku 3: "Štát môže zasahovať do života obce, vyššieho územného celku spôsobom ustanoveným zákonom."
Toľko k úpravám týkajúcich sa obrany a povinnosti obcí. Keďže nie sú Národnou radou schválené iné zákonné úpravy, ktoré by riešili otázky obrany okrem už starého zákona o Rade obrany štátu z roku 1969, zákona o obrane Československej socialistickej republiky z roku 1961, teda ako uvádzal i pán minister, zákon o národnej bezpečnosti, zákon o obrane Slovenskej republiky, zákon o ozbrojených silách, a teda štát ani obce nemajú povinnosti dotýkajúce sa obrany, súďte sami, či tento návrh bezpečnostnej stratégie je v súlade s ústavou a príslušnými vykonávacími zákonmi, ako som už uviedol, ktoré chýbajú.
A teraz vyberám len najkritickejšie články návrhu bezpečnostnej stratégie. Článok 74, citujem: "Bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky predstavuje politicko-bezpečnostný dokument zásadného významu, ktorého poslaním je vytvoriť systémové predpoklady na komplexné zaručenie bezpečnosti Slovenskej republiky. Z hľadiska formulovania záujmov Slovenskej republiky, určenia základných cieľom a strategických postupov na ich realizáciu v jednotlivých oblastiach predstavuje bezpečnostná stratégia dokument dlhodobej platnosti, ktorý vyjadruje potrebnú mieru spoločensko-politickej názorovej zhody a podpory väčšiny obyvateľov."
Teda nemá na to, aby sa vytvorili komplexné predpoklady zaručenia bezpečnosti, nemá potrebnú ústavnú ani inú oporu, pre koho predpoklady, pre koho komplexné zaručenie bezpečnosti nie je teda stanovené, a preto nie je možné jednoducho v tejto rovine veci takto riešiť.
Po druhé, článok 1 posledná veta: "Ide o otvorený dokument určený pre štátne orgány", opakujem, "pre štátne orgány a orgány územnej samosprávy." Dokument je nižšej právnej sily a podľa článku 2 ods. 2 ústavy nemôže byť akceptovaný štátnymi orgánmi a podľa článkov 64 a 71 aj článku 67 novely ústavy orgány územnej samosprávy, pokiaľ nebudú prijaté potrebné zákony, nemôžu sa týmto dokumentom riadiť.
V obdobnom vzťahu sú ustanovenia v bodoch 7 strana 5, ďalej v bodoch 29 strana 9 a v bodoch 32 na strane 10 a 11.
Na základe týchto skutočností s ľútosťou musím konštatovať rozpor s ústavou, predovšetkým článkom 2 ods. 2, článkom 64, 71, ako i článkom 67 novely ústavy. Je mi skutočne ľúto, že zatiaľ nemôžem podporiť tento návrh, hoci dňa 15. 1. na rokovaní troch výborov v Papierničke, ako i 23. januára v gestorskom výbore som ho podporil. Vtedy som vychádzal z predpokladu, že potrebné dikcie budú ošetrené v ústave.
Tak došlo k týmto nezhodám a i k znehodnoteniu práce ľudí, ktorí na tom pracovali. Bezpečnostnú stratégiu však potrebujeme. Neschváliť alebo vrátiť na prepracovaniu znamená zastavenie na prácach obrannej stratégie, vojenskej stratégie, ktorú, teda obrannú stratégiu dokonca už máte v laviciach pod tlačou číslo 930 a táto je dokonca ešte v horšom položení, pretože bola doručená do parlamentu v marci 2001 a spracovatelia i vláda ju mali konfrontovať s novelou ústavy, čo sa nestalo. Keby som bol škodoradostný, mohol by som sa usmiať. Nie je to tak.
I keď si nemôžem odpustiť poznámku na margo mojich doplňujúcich návrhov v novele ústavy, že tomu nerozumiem, riešte to teda vy, ktorí tomu rozumiete najlepšie. Napriek tomu sú tu určité možnosti riešenia.
Po prvé, návrh zamietnuť alebo vrátiť na prepracovanie a dať ho do súladu s ústavou. Tento návrh neodporúčam a nerád by som bol, aby sme sa takýmto návrhom vôbec zaoberali.
A po druhé, počkať so schválením až po príprave a schválení potrebných zákonov o národnej bezpečnosti, obrane Slovenskej republiky, ozbrojených silách. Odporúčam túto možnosť. Budú takto vytvorené podmienky na plynulé dopracovanie obrannej stratégie, vojenskej stratégie, ako i prípravy reformy systému obrany a naplnenia rozhodnutia Rady obrany štátu o príprave koncepcie ozbrojených síl a dopracovania reformy.
Navrhujem preto zobrať bezpečnostnú stratégiu na vedomie, prerušiť rokovanie o tomto bode programu a dopracovať alebo schváliť, tak ako som už uviedol, po prijatí potrebných zákonných úprav.
Panie kolegyne, páni kolegovia, zvážte čo urobiť. Môžete zobrať moje odporúčania do úvahy. Keď schválime, dostaneme sa do konfliktu s ústavou, ale hlavne sa dostanú do problémov príslušné orgány štátnej správy a orgány samospráv. Keď zamietneme, šesť mesiacov bude všetko stáť, lebo bezpečnostná stratégia je východiskom ostatných dokumentov, ako som uviedol. Nerobme preto ďalšie chyby. Nespoliehajme sa, že keď schválime bezpečnostnú stratégiu, budú požadované normy včas spracované.
Doteraz po štyroch rokoch splatnosti štyroch zákonov - branného, o vojenskej službe, peňažných náležitostiach a o sociálnom zabezpečení - chýba viac ako polovina vykonávacích noriem, resp. dokonca povedal by som, skoro všetky, pretože tie platia aj mimo rezortu a tieto neboli publikované vyhláškou, takže mimo rezortu nemajú platnosť. Najžiarivejším príkladom je základný poriadok, ktorý bol vydaný ako dočasný a bojím sa, aby nebol dočasný ako pobyt sovietskych vojsk. I toto je výrazom úcty k právu, k formovaniu právneho vedomia občanov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlási osem pánov poslancov a paní poslankýň. Posledná je pani poslankyňa Belohorská. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Pán poslanec Šimko Ivan, nech sa páči.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Pán poslanec Tuchyňa, vcelku chápem, že vás mrzí, že neprešli vaše pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, myslím, v novele ústavy. Ale chcem pripomenúť, že ste pre to v podstate nič neurobili, pretože práve vtedy, keď sa o nich mohlo hlasovať, ste tu neboli, odišli ste do zahraničia, hoci všetci ostatní poslanci tu v podstate boli, a to aj poslanci opozície, čo oceňujem. Neprešli, proste neprešli vaše návrhy. Vcelku chápem, že ste ich považovali za dôležité, veď inak by ste ich nepredložili. Ale napriek tomu všetkému je nezmysel to, čo hovoríte, je to absolútny nezmysel.
Pán generál, vážim si vás ako vojaka, ale nemôže sa dostať do rozporu s ústavou materiál, ktorý má politickú povahu. Tento materiál má politickú povahu. To by ste mohli povedať, že povedzme volebný program je v rozpore s ústavou povedzme preto, lebo chce aj ústavu v niečom meniť. Táto stratégia má politickú povahu, hovorí o tom, čo chce vláda, čo chce aj Národná rada, čo chce štát robiť v tejto oblasti. A to sa nemôže nijakým spôsobom dostať do rozporu s ústavou. Do rozporu s ústavou by sa teoreticky mohol dostať niektorý všeobecne záväzný právny predpis, ak by tak bol schválený. To znamená, nejaký zákon alebo nejaká vyhláška, ale stratégia ako koncepčný materiál sa nemôže dostať do rozporu s ústavou. Neviem, či tomu rozumiete, ale myslím si, že tu ani netreba právnické vzdelanie. Tu treba azda iba dobrú vôľu a zdravý rozum.
Ďakujem pekne.