Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca sa s faktickou poznámkou prihlásil pán poslanec Osuský ako jediný.

Nech sa páči.

Poslanec P. Osuský:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Chcel by som nadviazať na slová predrečníka, ktorý hovoril o tom, že nepochybnou úlohou takéhoto dokumentu je deklarovať naše princípy. A preto, aby sa nám darilo v ich napĺňaní, je, samozrejme, našou úlohou, povedal by som, aj povinnosťou pracovať so všetkými štruktúrami, kam, samozrejme, patria i poslanci. Považujme preto za veľmi dobré, aby sme si po prijatí tohto dokumentu vzali ho za svoj i v zmysle našej politickej práce, práce s občanmi. Na ceste naplnenia toho, čo veľmi oceňujem v základných zásadách bezpečnostnej politiky, t. j. zásadu suverénneho práva na zaručenie vlastnej bezpečnosti, zásadu angažovanosti tejto krajiny, zásadu kontinuity a dôveryhodnosti a zásadu zodpovednosti a povinnosti nielen orgánov štátnej správy, ale aj všetkých občanov, nás na tomto poli čaká ešte veľmi veľa práce. Som rád, že je to takto jasne napísané, a som presvedčený, že sa nenájde hlas v tomto parlamente, ktorý by tieto princípy mohol nepodporiť.

Zároveň ma teší i signálno-formálna stránka, že sú totiž veci v tomto materiáli popísané nielen správne, ale aj v dobrom poradí. Je správne uvedené, že budeme venovať zvláštnu pozornosť spolupráci s Organizáciou Spojených národov, ktorú správne klasifikujeme ako formu multilaterálnej spolupráce, ale zároveň nezabúdame hneď konštatovať, že rozhodujúcim faktorom zaručenia bezpečnosti, stability a prosperity v Európe je Severoatlantická aliancia, to znamená, že veciam priraďujeme správne charakteristiky a verím, že i v tomto zmysle budeme v tých veciach ďalej postupovať. Podporujem preto, samozrejme, tento návrh.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Weiss - ďalší v rozprave. Pripraví sa pani poslankyňa Szabó.

Poslanec P. Weiss:

Vážené kolegyne,

vážení kolegovia

najvyššie orgány Slovenskej republiky prijali už v polovici deväťdesiatych rokov základné koncepčné dokumenty pre oblasť bezpečnosti a obrany: Obrannú doktrínu Slovenskej republiky a základné ciele a zásady národnej bezpečnosti Slovenskej republiky.

Politicko-strategický dokument Bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky, ktorý je predložený na naše rokovanie a na schválenie, však nie je iba obyčajnou aktualizáciou dosiaľ platných dokumentov. V mnohom je nový a v našej histórii, v histórii samostatnej Slovenskej republiky ojedinelý.

Dokument z roku 1994 Obranná doktrína Slovenskej republiky rieši - a to nie celkom úplne - iba jednu dimenziu bezpečnosti, a to obranu štátu a krajiny pred možnou vonkajšou ozbrojenou hrozbou. Ostatné sféry a dimenzie bezpečnosti nepokrýva, lebo to nebolo ani účelom tohto dokumentu.

Druhý platný dokument Základné ciele a zásady národnej bezpečnosti Slovenskej republiky, ktorý sme prijali v Národnej rade Slovenskej republiky v roku 1996, tiež rieši iba menšiu časť dnes prerokúvanej Bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky, konkrétne prvé dva body štvrtej kapitoly - a tak ako na to upozornil môj kolega Pavol Kanis - bez toho, aby sa jasne prihlasoval ku vstupu Slovenskej republiky do Severoatlantickej aliancie.

Bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky je prvý politicko-strategický dokument v našich dejinách, ktorý v hutnej podobe komplexne rieši problematiku bezpečnosti štátu a jeho občanov presnejšie v rozsahu, v akom je dnes bezpečnosť v európskych krajinách ponímaná a interpretovaná. Vari by ani nebolo potrebné dodávať, že takýto dokument sme nemali ani v povojnovom období, pretože v tom čase bolo viac ako nepatričné, aby členský štát Varšavskej zmluvy chcel a mohol mať svoju vlastnú obranu či bezpečnostnú doktrínu. Chápalo by sa to ako signál narušujúci jednotu a zomknutosť "socialistického spoločenstva".

Spomínam to však preto, lebo na jar v roku 1968 sme zaregistrovali vo vtedajšom Česko-Slovensku prvý pokus o vypracovanie vlastnej vojenskej doktríny. Ide o známy dokument Memorandum formulovať a konštituovať česko-slovenské štátne záujmy v oblasti vojenstva. Tento dokument vyšiel v roku 1968 v Prahe a bol publikovaný. O niekoľko mesiacov, aj to si treba pripomenúť, boli tvorcovia a signatári tohto dokumentu stíhaní štátnou mocou a organizácia, na pôde ktorej vznikol, teda Vojenská politická akadémia v Prahe, bola rozpustená a zrušená. Myslím si, že aj toto patrí k histórii dnes prerokúvaného významného dokumentu.

Vieme, že iniciátormi tvorby Bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky od jej zaradenia už do Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v roku 1998 až po jej dnešnú podobu bola istá skupina ľudí vizionárov a nadšencov z Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktorí pracovali pod vedením exministra Kanisa. Myslím si, že sa treba aj v parlamente za predvídavosť tejto skupiny ľudí, za jej pracovné nasadenie, ale aj za výsledky poďakovať.

Sledovanie meniacej sa bezpečnostnej situácie a štúdium nových strategických dokumentov iných štátov, v ktorých boli tieto zmeny náležite zohľadňované, viedlo autorov dokumentu k záveru, že skôr ako sa pustia do spracovania svojej vlastnej stratégie, ktorou je v ich prípade vojenská stratégia alebo rezortná obranná stratégia, teda skôr ako si jednotlivé rezorty, odvetvia vypracujú svoju rezortnú, odvetvovú bezpečnostnú stratégiu, či už finančnú, informačnú, policajnú, zdravotnícku, dopravnú, treba vypracovať a prijať komplexnú a nadrezortnú Bezpečnostnú stratégiu Slovenskej republiky. Táto filozofia prípravy závažných dokumentov strategického charakteru, ktoré sa týkajú dlhodobých záujmov štátu a všetkých jej občanov, je nepochybne správna. Najprv predsa treba definovať základné záujmy a ciele Slovenskej republiky a faktory ovplyvňujúce bezpečnosť a až potom pripraviť čiastkové stratégie.

To isté sa týka aj vzťahu tohto dokumentu, ktorý má doktrinálny charakter, k ústavnému zákonu o národnej bezpečnosti, ktorý je jedným z najvýznamnejších praktických nástrojov na realizáciu cieľov a zásad obsiahnutých v bezpečnostnej stratégii. Ako som už povedal vo faktickej poznámke, tento návrh ústavného zákona už bol prerokovaný v Rade obrany štátu a je v následnom pripomienkovaní. Tento návrh ústavného zákona je teda i akýmsi priamym výstupom z predloženej bezpečnostnej stratégie, je to produkt nového bezpečnostno-strategického myslenia.

Po nástupe novej vlády a prijatí jej programu v roku 1998 sa rozbehli práce na tomto projekte, najprv ministerstve obrany a potom postupne boli do spracúvania tohto dokumentu zapojené všetky ministerstvá a ústredné orgány štátnej správy, pričom najväčšie penzum práce odviedli pracovníci Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, ktorým sa treba taktiež poďakovať, ako aj ďalším expertom a odborníkom z iných rezortov, ktorí tento dokument v diskusiách pripravili. Teda máloktorý dokument, a to by som chcel zdôrazniť, bol tak dôkladne pripravovaný a široko konzultovaný, ako je Bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky.

Viem, že prijatie a príprava tejto stratégie - povedali to aj páni ministri - bola konzultovaná taktiež so zahraničnými odborníkmi, a preto môžeme očakávať, že tento dokument bude aj vzhľadom na procedúru prípravy pozitívne vnímaný aj u našich partnerov v zahraničí. Návrh dokumentu akoby paradoxne najmenej priamych pripomienok dostal od politických strán, resp. od poslaneckých klubov. Možno to bolo aj dobre, pretože sa vypracoval predovšetkým v tímoch odborníkov z jednotlivých rezortov a aj vďaka tomu má nadstranícky charakter a netrčia z neho žiadne čiastkové (partikulárne) stranícke záujmy. A to je veľmi dobré, pretože práve toto musí byť svojou povahou nadstranícky dokument.

Vážené dámy, vážení páni, bezpečnosť je v tomto dokumente ponímaná široko ako istá úroveň, istý stav spoločnosti, ktorého udržovaním a obnovovaním sa vytvárajú podmienky bezpečnej existencie spoločnosti a jej občanov a ďalšieho rozvoja spoločnosti. Preto ak posudzujeme tento dokument, hovoríme vlastne, alebo uvažujeme a rozhodujeme o dôvodoch a spôsoboch ďalšej existencie Slovenskej republiky, teda nielen štátu, ale aj všetkých jeho občanov.

Myslím si, že isté kvalitatívne nóvum, ktoré predstavuje tento dokument, spočíva predovšetkým v tom, že prvýkrát sú oficiálne v ucelenej podobe prezentované životné, alebo ak chceme, národné či národnoštátne záujmy Slovenskej republiky. Je dobré, že sme sa odhodlali v uvedenom dokumente tieto záujmy definovať, lebo odteraz tvrdenia alebo vyhlásenia, že sme sa tak rozhodli v súlade s našimi národnými záujmami, budú určite dôveryhodnejšie a transparentnejšie. Naplnil sa tak istý deficit, ktorý Slovenská republika pociťovala. Malé krajiny a malé štáty vo svojich bezpečnostných stratégiách oveľa viac zohľadňujú známu tézu, že dnes na svete nejestvuje štát, ktorý by bol schopný sám a bezo zvyšku eliminovať všetky súčasné bezpečnostné ohrozenia a krízové situácie. Som rád, že predkladatelia práve takto vnímajú Slovensko a jeho možnosti a disponibilné nástroje na zaručenie vlastnej bezpečnosti, že vidia tieto nástroje predovšetkým vo vytváraní a upevňovaní systému kolektívnej bezpečnosti a vo vstupe Slovenska do takéhoto systému.

V tejto súvislosti môžem uviesť príklad podobne malého štátu, akým je Belgicko, ktoré jeden zo svojich bezpečnostných záujmov a cieľov formuluje takto - zachovanie mieru a posilnenie demokracie v Európe ako najvýhodnejší spôsob zaručenia bezpečnosti vlastnej krajiny. Toto spoločné kooperatívne kolektívne zaručovanie bezpečnosti, ktoré tak dominuje najmä pri malých štátoch, akých je v Európe veľmi veľa, má však aj jeden háčik. Takéto smerovanie a zaručovanie vlastnej bezpečnosti prostredníctvom kolektívnej obrany nepripúšťa akési individuálne či skupinové ulievanie sa. To znamená, že takýto systém bezpečnosti a obrany zlyháva, ak by v ňom niektoré štáty prijali len silný bezpečnostný dáždnik nad sebou, ale svoj vklad na jeho udržiavanie by sa usilovali čo najviac minimalizovať.

Treba otvorene povedať, že na Slovensku je ešte dosť ľudí, ktorí o bezpečnosti našej krajiny uvažujú práve takýmto spôsobom. Na jednej strane tvrdia, že si nič viac neželajú ako bezpečnosť, bezpečnosť vlastnú i svojich najbližších, bezpečnosť štátu, všetkých jeho občanov, ale pod zámienkou toho, že Slovenská republika nie je dnes v nejakom bezprostrednom ohrození v podobe ozbrojeného útoku, dávajú najavo, že vlastne nie je potrebné vstupovať do Severoatlantickej aliancie, že vlastne netreba modernizovať našu armádu a že aj vysielanie našich vojenských jednotiek do krízových krajín a oblastí, do ktorých nám podľa týchto ľudí nič nie je, vlastne nie je správne.

Slovensko však musí do udržiavania bezpečnosti v Európe vkladať svoj podiel, ktorý je úmerný jeho možnostiam, a len vtedy môže oprávnene a bez začervenania sa prijímať aj plody kolektívnej bezpečnosti. Staré heslo "Jeden za všetkých, všetci za jedného" na prelome storočí nahrádza a zosadzuje z trónu staré heslo "Čo ťa nepáli, nehas." Ja som veľmi rád, že táto bezpečnostná stratégia je práve v duchu hesla Jeden za všetkých, všetci za jedného.

Slovensko bude tak bezpečné, bude v takej miere bezpečné, ako sa o túto bezpečnosť samo všetkými dostupnými nástrojmi pričiní. Predkladaná Bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky je dobrým východiskom pre modernú a komplexnú bezpečnostnú politiku štátu, vytvára podmienky na bezpečný život občanov Slovenskej republiky. Som rád, že je napísaná jazykom, ktorému nerozumejú iba filozofi, politológovia či prognostici, alebo vojenskí odborníci, ale z hľadiska jazyka je prijateľná pre široký okruh občanov Slovenskej republiky.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, Bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky nepredstavuje len výpočet národných záujmov bezpečnostných cieľov či nástrojov na ich dosahovanie. Je to dokument, ktorý plní aj dôležitú metodologickú funkciu na prípravu ďalších čiastkových dokumentov. Pravda, účinnosť tejto bezpečnostnej stratégie bude závisieť od toho, či tento dokument a nadväzujúce dokumenty po prijatí nezapadnú do zabudnutia, ale budú si plniť svoju prognostickú, metodologickú, hodnotovú, ale aj akčnú funkciu a že budú cyklicky inovované. Preto po prijatí dokumentu v Národnej rade Slovenskej republiky by sa mala v krátkom čase k nemu vrátiť vláda Slovenskej republiky a prijať isté rozhodnutia ako ohľadne tvorby čiastkových, rezortných či odvetvových bezpečnostných stratégií, ale najmä vo sfére realizácie tejto stratégie alebo jej implementácie do ďalších riadiacich a plánovacích dokumentov.

Na základné strategické dokumenty totiž nadväzujú a z nich vychádzajú až dovtedy, dokiaľ tieto nie sú zmenené či inak upravené všetky dôležité strednodobé i dlhodobé plány a programy a s nimi sa majú porovnávať všetky strategické rozhodnutia štátu, odvetví a sfér spoločnosti. Iba takto majú zmeny určitý azimut a zmysel a je možné dosahovať jednotný prístup riadiacich orgánov štátu, ale aj politických strán.

Na záver, vážené kolegyne a kolegovia, mi dovoľte urobiť jednu úvahu. Podľa môjho názoru Bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky kvalitou svojho spracovania, štruktúrou, obsahom je vlastne faktickou realizáciou toho, čo požaduje prezident Slovenskej republiky, ktorý hovorí o potrebe vypracovať niečo, čo pracovne nazýva štátnou doktrínou. Tento dokument totiž jasne a jednoznačne a prvýkrát definuje životné záujmy Slovenskej republiky, bezpečnostné vízie, riziká a ohrozenia, ciele a princípy, ale aj nástroje bezpečnostnej politiky Slovenskej republiky, a to nie iba z vojenského hľadiska, ale v širokých zahraničnopolitických, ekonomických, sociálnych, environmentálnych, demografických a ďalších súvislostiach, ktoré sa dotýkajú fungovania celého štátu a života všetkých jeho občanov.

Bezpečnostná stratégia, ktorá má nadstranícky charakter, takto určuje rámcovo strednodobé a dlhodobé zameranie viacerých politík, ktoré sa prostredníctvom štátu uskutočňujú. Ak sa napríklad v článku 16, ale takých príkladov by som mohol uviesť viac, za bezpečnostnú výzvu a zároveň za predpoklad na efektívnu medzinárodnú ekonomickú spoluprácu pokladá transformácia ekonomiky na fungujúcu a sociálne a environmentálne orientovanú, zdrojovo diverzifikovanú trhovú ekonomiku, rešpektujúcu princípy trvalo udržateľného rozvoja, a ak sa takýto prístup konsenzuálne prijme v tomto parlamente ako koaličnými, tak aj opozičnými stranami, je to verejne daný záväzok všetkých, ktorí hlasovali za tento dokument, že v tomto zmysle budú koncipovať aj ciele vládneho programu, ak sa dostanú k moci. To je podľa mňa práve to, čo pán prezident požaduje.

Chcel by som ďalej zdôrazniť význam aktívnej zahraničnej politiky ako kľúčového prvku dosahovania bezpečnosti našej krajiny, a to, že tento dokument je plne kompatibilný s koncepciou zahraničnej politiky v rokoch 2000 až 2003, ktorú sme prerokovali nedávno v parlamente. Ale jednu poznámku, čiastkovú poznámku by som v tejto súvislosti chcel urobiť. Pán poslanec Sitek hovoril o tom, že Slovenská republika má podporovať vytváranie európskej obrannej a bezpečnostnej identity. Proti tomu nikto nič nemá. Ja som vystúpil iba proti tomu, aby zapájanie sa Slovenska do tejto aktivity bolo kýmkoľvek interpretované ako vyťahovania sa z euroatlantického priestoru, ako možnosť nahradiť Severoatlantickú alianciu ako jediný fungujúci systém kolektívnej bezpečnosti. Európska obranná a bezpečnostná identita sa nebuduje proti NATO. Je to jeden z cieľov, ako posilniť európsky pilier NATO a zároveň vytvoriť pre Európu vlastné kapacity ozbrojených síl na zvládanie krízových situácií.

Celkom na záver, vážené kolegyne a kolegovia, by som chcel oceniť konsenzus, ktorý sa podarilo dosiahnuť. Bol som veľmi rád, keď sme končili po veľmi zaujímavej vecnej diskusii spoločné zasadnutie Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu, na ktorom sa táto bezpečnostná stratégia prerokúvala, a keď sme po zohľadnení pripomienok, vecných pripomienok, ktoré neboli predchnuté žiadnym politikárčením, jednomyseľne odsúhlasili tento dokument.

Ukazuje sa, že práve zahraničná a bezpečnostná politika sú miestami, kde je možné a potrebné napriek tomu, že stále žijeme v značnej miere v polarizovanej spoločnosti, dosahovať politický konsenzus. Som rád, že práve v tejto dôležitej veci, akou bezpečnostná stratégia vzhľadom na budúcnosť Slovenskej republiky je, sa tu zrodil takýto, povedal by som, až strategický politický konsenzus. Tento dokument je v plnom súlade s politickým programom Strany demokratickej ľavice a všetci poslanci Strany demokratickej ľavice ho podporia.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa ako jediný hlási pán poslanec Bohunický.

Nech sa páči.

Poslanec P. Bohunický:

Pekne ďakujem, pán podpredseda.

Po vystúpení predsedu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky chcem zvýrazniť jednu skutočnosť, ktorá je tu aj formálne vyjadrená, dokonca aj v tomto materiáli, ale na ktorú nás upozornili aj v Českej republike pri poslednej návšteve. Skutočne je veľmi dôležité, aby taká otázka, ako je bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky, bola gestorovaná nielen Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, ale aj Zahraničným výborom Národnej rady Slovenskej republiky, ale aj Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu. Ukázalo sa to aj u nich, že takýto postup je veľmi efektívny a veľmi jasný. Preto oceňujem, že aj v tejto chvíli obidvaja páni ministri, či už minister zahraničných vecí pán Kukan, alebo aj pán minister obrany Stank, sú prítomní v tejto miestnosti a že robili všetko pre to, aby sa tieto bezpečnostné a zahraničné záujmy našej krajiny spojili. Myslím si, že vystúpenie Petra Weissa jasne dokumentovalo toto spojenie.

Znovu hovorím, formálne bolo vyjadrené spoločným zasadnutím alebo aj niektorými inými postupmi, posilnením integračnej snahy ministerstva obrany vymenovaním pána Káčera, ktorý má na starosti tieto záležitosti, podobne ako pán Figeľ na ministerstve zahraničných vecí. Myslím si, že toto je správna cesta na prijatie ďalších legislatívnych noriem v tejto oblasti.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ako ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Szabó a pripraví sa ako posledný pán poslanec Orava.

Poslankyňa O. Szabó:

Vážený pán predsedajúci,

vážení páni ministri,

vážené dámy a páni,

v roku 1996 bol schválený Národnou radou Slovenskej republiky dokument Základné ciele a zásady národnej bezpečnosti Slovenskej republiky, ktorý odrážal vtedajší stav. Počas uplynulých rokov sa zmenila zahraničnopolitická, ako aj vnútropolitická situácia, preto Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky považuje za prioritné vypracovanie materiálov, ktoré by komplexne riešili stratégiu rozvoja spoločnosti v dlhodobej časovej perspektíve.

Témou dnešného rokovania je bezpečnostná stratégia. Ale už máme na stole aj ďalšiu parlamentnú tlač - obrannú stratégiu a môžeme očakávať rôzne návrhy, medzi nimi aj vojenskú stratégiu. Predkladaná bezpečnostná stratégia vytvorí predpoklad na posilnenie stability a kontinuity bezpečnostnej politiky Slovenskej republiky. Posilní nezvratnosť jej demokratického vývoja a integračného smerovania. Predstavuje politickobezpečnostný dokument zásadného významu, ktorého poslaním je vytvoriť systémové predpoklady na komplexné zaručenie bezpečnosti Slovenskej republiky a orientuje nielen na súčasné úlohy, ale aj na jasné formulovanie perspektívnych cieľov a očakávaní.

Ako pružný dokument, rámcový materiál bude sa priebežne aktualizovať, teda nie je to koncepcia na večné časy, a nezabetónuje súčasný stav. Vymedzuje základné princípy, ciele a úlohy. Nepovažujem za potrebné ich vymenovať, radšej by som upriamila pozornosť na bod 48, ktorý považujem za veľmi aktuálny, citujem: "Slovenská republika bude pri posilňovaní vnútornej stability zaručovať bezpečnosť svojich občanov, dodržiavanie ich základných ľudských práv a slobôd, ako aj dodržiavanie práv národnostných menšín a etnických skupín ako dôležitú oblasť posilňovania celkovej bezpečnosti."

Za významnú súčasť upevňovania demokracie a stability považuje reformu verejnej správy, najmä jej decentralizáciu a modernizáciu s cieľom dosiahnuť európsku úroveň. Žiaľ, taktiež je aktuálny aj bod 20, ktorý hovorí o nekontrolovateľnej migrácii, ako aj ďalšie body, ktorých obsahom je obchod so zbraňami a drogami, obchodovanie s deťmi a ženami a pranie špinavých peňazí. Existuje riziko ich prepojenia na orgány verejnej moci a správy, ako aj na hospodárske subjekty.

Z uvedeného vyplýva, že bezpečnostná stratégia má čo vyriešiť, má čo dosiahnuť. Ale ako? Z bodu 64 je zrejmé, že zaručenie vnútornej bezpečnosti a poriadku a ochrana verejného poriadku Slovenskej republiky nie je len záležitosťou Policajného zboru, ozbrojených zborov a ozbrojených bezpečnostných zborov, ale aj orgánov štátnej správy a územnej samosprávy, právnických a fyzických osôb. Je vecou nás všetkých, preto svojím hlasom tento významný materiál podporím.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Orava.

Poslanec B. Orava:

Vážený pán predsedajúci,

vážení páni ministri,

kolegyne, kolegovia,

po schválení novely ústavy je bezpečnostná stratégia ďalší dôležitý dokument, ktorý prijímame a ktorý úzko súvisí s našou integráciou do Severoatlantickej aliancie. Takisto aj ja sa chcem pridať a oceniť prácu všetkých medzirezortných skupín, ktoré na tomto dokumente pracovali. Bola to podľa môjho názoru jedna najširšia verejná diskusia, ako aj medzirezortná diskusia k dokumentu, akú sme kedy na Slovensku mali. K tomuto materiálu sa zorganizovalo 6 medzinárodných seminárov, všetci poslanci mali možnosť sa zúčastniť na týchto akciách a vyjadrovať svoje názory takmer polroka.

Chcem povedať, že tento spracovaný dokument je naplnením prioritnej úlohy vlády - príprava novej ucelenej bezpečnostnej a obrannej stratégie, pretože platné dokumenty v podstate pre oblasť bezpečnosti a obrany štátu, akými sú Základné ciele a zásady národnej bezpečnosti, Obranná doktrína, Národná vojenská stratégia, už nezodpovedajú požiadavkám, ktoré vytvára dnes priestor v Európe a vo svete a nereagujú na zásadné zmeny bezpečnostného prostredia a z neho vyplývajúcich víziou rizík a ohrození. Chcem povedať, že prijatie a proces prijatia bezpečnostnej stratégie je výzva na ochranu hodnôt a vytvára pre túto ochranu hodnôt rámec.

S touto stratégiou úzko súvisia ďalšie dokumenty, ktoré máme prijímať, a táto stratégia vytvorí pre ne kultivovaný a dobrý rámec.

Napriek tomu, že Slovenská republika zatiaľ nemá vypracovaný zásadný dokument, ktorý by komplexne a dlhodobo riešil stratégiu smerovania spoločnosti, možno považovať spracovanie bezpečnostnej stratégie za správne a veľmi potrebné najmä preto, že jej prijatie vytvára priestor na dopracovanie a schválenie ďalších dokumentov. Chcem povedať, že bezpečnostná stratégia je plne kompatibilná so zahraničnopolitickým smerovaním, záujmami a prioritami Slovenskej republiky a je plne kompatibilná s prechodom od individuálnej obrany k obrane kolektívnej, ako aj je plne kompatibilná s podobnými dokumentmi, ktoré vypracúvajú štáty, ktoré sa usilujú o prijatie do Severoatlantickej aliancie.

Takisto chcem oceniť, že na spoločnom zasadnutí zahraničného, bezpečnostného a integračného výboru došlo ku zhode a k jednohlasnému hlasovaniu spoločne s poslancami Hnutia za demokratické Slovensko. Som presvedčený o tom, že ak sa toto podarí aj v pléne Národnej rady, tak vyšleme do sveta a do Bruselu signál, že sa dokážeme zjednotiť v základnej bezpečnostnej priorite Slovenska, a to je integrácia do Severoatlantickej aliancie. Definovaním životných a dôležitých záujmov Slovenskej republiky a formulovaním základných cieľov a strategických postupov na ich realizáciu potvrdzuje bezpečnostná stratégia svoju ambíciu byť dokumentom dlhodobej platnosti. To predpokladá, že v procese jej schvaľovania a predovšetkým realizácie sa dosiahne potrebná miera názorovej zhody všetkých zainteresovaných subjektov a to je dôležité, pretože bezpečnostná stratégia musí plniť svoje základné poslanie, t. j. vytvoriť predpoklad na posilnenie stability a kontinuity bezpečnostnej politiky Slovenskej republiky a posilnenie nezvratnosti jej demokratického a integračného smerovania, čo je dnes hlavnou z kľúčových požiadaviek na integráciu do Severoatlantickej aliancie.

Chcem povedať, že v centrále NATO sa často so záujmom hovorí o tom, že je prejavom zrelosti národa vyznávať isté hodnoty, ktoré sú zakotvené v ich historickej skúsenosti a v základných dokumentoch, ako je napríklad ústava, ale je prejavom zodpovednosti vytvárať rámec na ochranu týchto hodnôt, ktoré sú v nej aplikované. Chcem oceniť aj posledné kroky vlády Slovenskej republiky a dúfam, že po prijatí bezpečnostnej stratégie budú nasledovať aj ďalšie, predovšetkým je to zvýšenie prostriedkov pre PRENAME z 1 mld. Na 3 mld., že sa pracuje na stratégii reformy ozbrojených síl, že si dôsledne berieme k srdcu všetky pripomienky, ktoré vypracovala spoločná skupina NATO, a takisto sa začína pracovať na inventúre ozbrojených síl a začína sa pracovať s verejnou mienkou, čo bude maximálne dôležité pri vstupe do Severoatlantickej aliancie, aby na Slovensku bola podpora vstupu aspoň 60 %. Chcem oceniť a má to výrazný sekundárny efekt, že najsilnejšia opozičná strana sa vyjadrila tak, ako sa vyjadrila a bude hlasovať za túto bezpečnostnú stratégiu a verím, že sa to odzrkadlí aj vo verejnej mienke na Slovensku.

Takže takisto sa pripájam k podpore tohto dokumentu a všetkých vás vyzývam k tomu, aby sme našli konsenzus a schválili bezpečnostnú stratégiu.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec bol posledný prihlásený do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave.

Nech sa páči, máte možnosť.

Minister obrany SR J. Stank:

Vážený predsedajúci,

vážené panie poslankyne, páni poslanci,

dovoľte mi predovšetkým sa poďakovať všetkým, ktorí vystúpili a podporili tento veľmi zásadný a rozhodujúci dokument - Bezpečnostnú stratégiu Slovenskej republiky. Chcem aspoň niekoľkými slovami, niekoľkými poznámkami reagovať na vystúpenia, ktoré tu zazneli alebo časti vystúpení, ktoré považujem za veľmi dôležité.

Skutočne máme šancu potvrdiť nemennosť zahraničnej a bezpečnostnej politiky, tak ako hovoril pán minister Kukan, a k tejto šanci nás oprávňuje okrem iného aj vystúpenie klubu poslancov Hnutia za demokratické Slovensko, ktoré by som chcel tiež oceniť a vyjadriť postoj, že si ho veľmi vážim. Keď sme informovali na rôznych miestach doma, ale aj v zahraničí o tom, že sa tu rodí nový politický konsenzus nad bezpečnostnou stratégiou, bolo to všade veľmi dobre prijímané. Takto som vystupoval aj v centrále aliancie v Bruseli, aj k smerom médiám a to je tiež moja poznámka alebo reakcia na vystúpenie pána poslanca Hofbauera.

Myslím si, že situácia nestojí tak, ako ju charakterizoval pán poslanec Tuchyňa, že ide o dilemu, či bola najskôr sliepka a potom vajce alebo opačne. V tomto prípade sa domnievam, že je to úplne jasné, že je tu jednoznačná logika a postupnosť krokov, to znamená, že najskôr musia byť prijaté doktrinálne dokumenty, dokumenty doktrinálneho typu, to znamená bezpečnostná stratégia, po nej obranná stratégia, ktorú už máte v Národnej rade po schválení vládou.

V apríli budeme na ministerstve v rámci už spomínanej koncepcie schvaľovať vojenskú stratégiu a postupne vám ju predložíme. Čiže sú to dokumenty, ktorými vy, zástupcovia občanov, poviete, ako si predstavujete bezpečnosť, ako si predstavujete vojenské a ozbrojené sily tohto štátu, a na základe toho sa pokúsime my na ministerstve obrany a ostatných ministerstvách koncipovať, dlhodobo koncipovať rozvoj a výstavbu týchto ozbrojených síl. Čiže z tohto hľadiska to má aj pre nás úplne zásadný význam, má, samozrejme, zásadný význam to, ako sú hodnotené riziká, ako sú hodnotené ohrozenia, výzvy. Toto všetko bezpečnostná stratégia obsahuje a obsahuje tiež to, aká má byť bezpečnostná politika, inými slovami, ako sa má na tieto ohrozenia a riziká reagovať.

Z tohto hľadiska na práce na ďalšej koncepcii, ale aj na práce na legislatívnych normách pripravovaných zákonov má schválenie bezpečnostnej stratégie úplne zásadný význam. Chcel by som opakovane potvrdiť aj po tejto rozprave, že na Ministerstve obrany Slovenskej republiky je už pripravené paragrafované znenie zákona, ústavného zákona o bezpečnosti Slovenskej republiky, tento ústavný zákon bol schválený Radou obrany štátu, teraz je dopracúvaný na základe novely ústavy a bude predložený na pripomienkové konanie tak, aby v septembri mohol byť prerokúvaný v Národnej rade. Podobne spomínané dlhodobé koncepčné dokumenty budeme priebežne podľa harmonogramu, ktorý sme prijali na ministerstve obrany, konzultovať s vami, poslancami Národnej rady, prostredníctvom výborov príslušných tomu, kompetentných výborov, aby ste boli priebežne informovaní a aby ste sa podľa možností v čo najširšom okruhu stotožnili s týmto postupom a s obsahom týchto dokumentov.

Pokiaľ ide o vystúpenie pána poslanca Siteka, nemôžem sa ubrániť dojmu, že jeho vystúpenie je poznačené politickým postojom Slovenskej národnej strany k nášmu vstupu do Severoatlantickej aliancie. Nemôžeme jednoducho z tohto dokumentu vypustiť všetko, čo má nejaký vzťah k aliancii.

Pokiaľ ide o niektoré poznámky alebo návrhy, boli takého charakteru, že vlastne sú v nejakej inej podobe obsiahnuté v tomto dokumente. Takže stručne povedané, nechcem reagovať na jednotlivé pripomienky, ale stručne povedané, po takmer dvoch rokoch sme museli diskusiu, rozpravu o bezpečnostnej stratégii skončiť. Stalo sa to vo výboroch, v spomínaných štyroch výboroch, z toho tri zasadali spoločne v Častej-Papierničke, tam sme prijali všetky návrhy. Slovenská národná strana tam ani predtým, pretože bola zapojená, samozrejme, do celého tohto procesu, adresátom tohto dokumentu žiadne pripomienky dovtedy nepredložila, až dnes na tomto rokovaní.

Ten dokument je možné úspešne, dovolím si tvrdiť, dopracúvať ešte rok a pol, keď budeme chcieť, precizovať jednotlivé vety a jednotlivé vyjadrenia a prípadne sa o nich sporiť, ale tak ako je predložený, my ho vnímame ako vnútorne vyvážený a každá zmena by túto vyváženosť mohla už len spochybniť alebo narušiť. Z tohto hľadiska by som odporúčal, aby sa dokument schválil v navrhnutom znení.

K vystúpeniu pána poslanca Kanisa, pod ktorého vedením sa vlastne celý dokument na ministerstve obrany vypracúval, chcem potvrdiť všetky jeho konštatovania, ktoré súviseli so vznikom a s metódou prístupu, teda s tou komunikáciou, rozsiahlou komunikáciou, ktorá bola pri tvorbe bezpečnostnej stratégie použitá. Zrušenie článku 77, návrh na zrušenie článku 77 považujem za legislatívnotechnickú úpravu, nemám námietky voči zrušeniu, pretože zrušenie bude za predpokladu, že sa takto dohodnete v obsiahnutom uznesení Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto dokumentu.

Dovoľte mi na záver povedať, že schválenie Bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky má výraznú vnútropolitickú dimenziu a veľký zahraničnopolitický význam. Posúva Slovensko do demokratickej Európy, umožňuje pracovať na ďalších dokumentoch a dlhodobo koncipovať ozbrojené sily Slovenskej republiky vo vzťahu k ekonomickým možnostiam Slovenska.

Ďakujem všetkým pani poslankyniam a pánom poslancom, ktorí si toto uvedomili. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem pánu ministrovi.

Pán spoločný spravodajca, chceš sa vyjadriť k rozprave?

Nech sa páči.

Poslanec P. Ošváth:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Vážení páni ministri,

kolegyne, kolegovia,

na záver by som sa chcel len celkom stručne vyjadriť k prebehnutej rozprave. Bolo tu viackrát konštatované, že Bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky je základným legislatívnym bezpečnostným dokumentom, ktorý je plne kompatibilný s podobnými dokumentmi v demokratických krajinách. Práve tento dokument je akýmsi politickým, ideovým základom na schválenie ďalších zákonných noriem potrebných pre našu obrannú stratégiu, obranné zabezpečenie, integráciu do NATO a do európskych štruktúr. Medzi tieto zákony bude patriť obranná stratégia, vojenská stratégia, ďalej zákon o národnej bezpečnosti, zákon o obrane a zákon o ozbrojených silách.

K rozprave, v ktorej sa vyjadrili viacerí poslanci, by som rád zaujal stanovisko, predovšetkým k vystúpeniu pani poslankyne Belohorskej, ktorá vystúpila v mene poslaneckého klubu HZDS, a veľmi pozitívne by som chcel oceniť jej konštruktívny prístup. Myslím si, že všetci v koalícii si vážime prístup Hnutia za demokratické Slovensko ako opozičného subjektu, ktorý považuje integráciu Slovenskej republiky do NATO a Európskej únie taktiež za národnoštátny záujem Slovenskej republiky, rovnako ako je to aj pri koalícii. Pozitívne teda hodnotím aj ja skutočnosť, že HZDS podporí Bezpečnostnú stratégiu Slovenskej republiky.

Naproti tomu k vystúpeniu pána poslanca Siteka zo Slovenskej národnej strany by som chcel povedať asi toľko. Bola možnosť prerokovať Bezpečnostnú stratégiu Slovenskej republiky, vzniesť pripomienky už pri samotnom prerokúvaní tohto politického dokumentu, keď zasadali spoločne všetky tri výbory - zahraničný výbor, výbor pre európsku integráciu, výbor pre obranu a bezpečnosť, ale nikto za Slovenskú národnú stranu sa vtedy nezúčastnil na tomto rokovaní. Bolo možné už vtedy predniesť pozmeňujúce návrhy, ktorých pán Sitek predložil spolu až 15, čo je naozaj podľa môjho názoru veľa. A vlastne keby sa boli vtedy zástupcovia SNS zúčastnili na tomto spoločnom rokovaní, mohli sa už vtedy vydiskutovať problematické, z ich strany problematické veci a nemuseli by sme ich prerokúvať dnes pri rozprave, aj keď tým, samozrejme, neupieram právo predložiť pozmeňujúce návrhy.

Pozitívne hodnotím, samozrejme, aj postoj pani poslankyne Angelovičovej, ktorá poukazuje na jeden ďalší závažný faktor, ktorým je ohrozenie environmentálneho charakteru, a pozitívne hodnotí aj zapojenie sa Slovenskej republiky do integračných bezpečnostných procesov, kde sa budú môcť hľadať aj riešenia na prevenciu environmentálnych rizík.

K postoju pána poslanca Tuchyňu by som chcel potvrdiť postoj, ktorý už bol zvýraznený, že je prirodzené, že sa najskôr schvaľuje politický dokument, ktorý stanoví istú filozofiu bezpečnostnej stratégie, a až po ňom prídu konkrétne zákonné normy. Logika predkladania dokumentov je správna a nemôže sa dostať do rozporu s ústavou materiál, ktorý má charakter politickej deklarácie.

Veľmi pozitívne takisto zaujímam postoj, hodnotím aj niektoré myšlienky, ktoré predniesol vo svojom vystúpení pán poslanec Kanis, najmä skutočnosť, že dokument, ktorý bol prijatý vo výboroch politickým konsenzom, že to svedčí o vnútropolitickej stabilite v otázke bezpečnosti krajiny a zahraničnopolitických prioritách ako koalície, tak aj opozície. Bezpečnostná stratégia je ideové východisko pre systémové bezpečnostné opatrenia. Preto po jej prijatí sa staneme transparentnejší v oblasti našich bezpečnostných priorít pre súčasnosť aj budúcnosť.

Ďakujem pekne za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Panie poslankyne, páni poslanci, bod Bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky sme prerokovali. Vystúpil pán minister, bola otvorená rozprava, v záverečných vystúpeniach zhodnotili rozpravu pán predkladateľ a pán spoločný spravodajca. Odporúčam, aby sme nehlasovali dnes o tomto bode programu, aby sme ešte využili čas, ktorý nám do 14.00 hodiny zostáva na prerokovanie ďalších dvoch bodov vzhľadom na to, že je tu prítomný aj pán predkladateľ za vládu Slovenskej republiky, a sú to body číslo 15 a 16, pán minister zahraničných vecí, a aby sme o tomto bode programu a o všetkých dnes prerokovaných bodoch hlasovali ako o prvom bode programu 46. schôdze v utorok hneď o 13.00 hodine. Je všeobecný súhlas s takýmto návrhom?

(Súhlasná reakcia pléna.)

Ďakujem pánu ministrovi Stankovi, pánu poslancovi Ošváthovi za spoluprácu pri prerokúvaní tohto bodu programu.

Prosím ministra zahraničných vecí pána Eduarda Kukana, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky odôvodnil

návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Európskym dohovorom o mierovom riešení sporov,

ktorý ste dostali ako tlač 892.

Pán minister, máte slovo.