Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážený pán minister,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému vládnemu návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 55. schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.
Uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona číslo 350/1996 Z. z., ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Z dôvodovej správy vyplýva, že účelom novelizácie zákona o kolektívnom vyjednávaní je sprehľadnenie právnej úpravy kolektívneho vyjednávania. Návrh na novelizáciu zákona číslo 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov vytvára priestor na možnosť úhrady nákladov spojených s kolektívnym vyjednávaním príslušnej odborovej organizácie. Návrh zákona je vypracovaný v súlade článkom 36 a 37 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami. Návrh zákona bol prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody 25. februára a 31. marca 2000.
Ako už bolo povedané, Konfederácia odborových zväzov a Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení súhlasili s návrhom. Chcem znovu upozorniť, že súhlasili s návrhom s pripomienkami, ktoré však nie sú prílohou tohto návrhu.
Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona číslo 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.
Skončila som, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pani poslankyňa.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Prerušujem rokovanie o tomto bode.
Chcem sa ospravedlniť, že som preskočil poradie prerokúvaných bodov, tak ako boli schválené v programe 46. schôdze Národnej rady, preto by som teraz prosil pána ministra, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky, a taktiež aj pani spravodajkyňu, ktorú určil gestorský výbor, informovali Národnú radu a pán minister uviedol vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení Zákonníka práce.
(Hlasy z rokovacej sály.)
Ten sme prerokúvali teraz.
Panie poslankyne, páni poslanci, keď som uvádzal rokovanie o ďalšom bode programu, nesprávne som uviedol bod, ktorý je pod číslom 12 programu 46. schôdze Národnej rady, ktorým je návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ale pán minister ako navrhovateľ a pani spoločná spravodajkyňa správne a zhodne so schváleným programom uviedli bod číslo 10, ktorým je návrh vlády na zmenu a doplnenie zákona o kolektívnom vyjednávaní. Tak to uviedol pán navrhovateľ, pán minister, ako aj pani spoločná spravodajkyňa informáciu vlády a gestorského výboru.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pristúpime k rokovaniu o ďalšom návrhu, ktorým je
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení zákona číslo 95/2000 Z. z. a o zmene a doplnení Zákonníka práce.
Prosím teraz, aby z poverenia vlády predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil pán minister Magvaši.
Máte slovo.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Vážený pán podpredseda,
ospravedlňujem sa, že som nedobre počúval v predchádzajúcom bode. Takže predkladám teraz vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení zákona číslo 95/2000 Z. z. o zmene a doplnení Zákonníka práce. Je to teda druhé čítanie.
Obmedzím sa teda len na zvýraznenie toho, že táto novela zabezpečuje plnenie záväzkov Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii vyplývajúcej zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky ku kapitole 13 Sociálna politika a zamestnanosť v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a úplne plynule nadväzuje na tie štyri zákony, ktoré sme tu mali v prvom čítaní. Ide teda predovšetkým o zabezpečenie rovnakých minimálnych štandardov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a je zásadnou požiadavkou na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie, pretože komunitárne právo Európskej únie je v tomto prípade alebo v tejto oblasti záväzné, pretože odstraňuje možnosti vytvárania výhod pre výrobcov, ktoré by nezabezpečovali rovnaké podmienky pri ochrane zdravia pri práci.
V druhom čítaní bolo pomerne veľa aj pozmeňujúcich návrhov, nakoniec to spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky predkladá. Chcel by som hneď ešte predtým, ako sa vypočuje, povedať, že ako predkladateľ súhlasíme z tejto spoločnej správy so všetkými bodmi. Nesúhlasíme schváliť tri body, a to bod 27 neodporúčame schváliť a odporúčame ho presunúť do článku II vládneho návrhu zákona ako nové body 1 a 2, ktoré znejú:
Bod 1 - v § 97 ods. 1 na konci pripája sa veta: "Prácu nadčas nemožno nariadiť na pracoviskách s vyhlásenými rizikovými prácami." Bod 2 - v § 97 ods. 4 sa vypúšťa druhá veta. A doterajšie body 1 až 3 sa označia ako body 3 až 5.
Chcel by som to zdôvodniť tým, že pracovný čas vrátane práce nadčas upravuje Zákonník práce, a preto navrhované riešenie v bode 27 nie je možné akceptovať v zákone Národnej rady číslo 330, ktorý sa zaoberá úplne inou problematikou, a to bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci. Akceptovaním navrhovaného riešenia v článku II vládneho návrhu zákona je potrebné vykonať aj nevyhnutnú legislatívnotechnickú úpravu navrhovanú v bode 2.
Takisto bod 33 neodporúčame schváliť, a to preto, že pripomienka sa týka povinnosti zamestnávateľa pri bezprostrednom a vážnom ohrození života alebo zdravia zamestnancov, teda v prípadoch, ak existuje veľmi vážna hrozba ujmy na zdraví či živote zamestnanca. Požiadavka článku 8 odseku 3 písm. c) smernice rady číslo 89/391 Európskeho hospodárskeho spoločenstva bola do § 8c ods. 1 písm. e) vládneho návrhu zákona transformovaná tak, že zamestnávateľ je povinný nepožadovať od zamestnancov okrem osobitných prípadov, aby sa zdržiavali na pracovisku, na ktorom existuje takéto ohrozenie. Osobitnými prípadmi sa podľa dôvodovej správy rozumejú mimoriadne situácie, v ktorých budú aktívne zasahovať osobitne pripravení, teoreticky i prakticky vyškolení a trénovaní zamestnanci. Osobitnými prípadmi sú teda núdzové situácie, v ktorých zasahajú špecifické profesie osobitne pripravovaných skupín zamestnancov, ktorých pracovné úlohy zahŕňajú činnosti na zabránenie vzniku mimoriadnych udalostí na odstránenie alebo zmiernenie ich následkov. Ide o činnosti príslušníkov záchranných služieb, požiarnych zborov a jednotiek pri záchranných prácach, požiaroch, priemyselných a prírodných udalostiach, príslušníkov bezpečnostných služieb pri ochrane života alebo zdravia fyzických osôb, zamestnancov vyškolených na poskytovanie prvej pomoci. Vládny návrh zákona v tomto prípade ustanovuje požiadavku, ktorá je jednoznačne priaznivá pre ochranu bezpečnosti a zdravia zamestnanca pri práci, tak ako to predpokladá a umožňuje článok I ods. 3 smernice 89/391 NHS.
Takisto neodporúčame schváliť bod 40, a to z týchto dôvodov. Navrhované doplnenie o rádioaktívne žiarenie je nadbytočné, pretože pojem ionizujúce žiarenie zahŕňa v sebe aj rádioaktívne žiarenie podľa § 2 ods. 13 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov. Ďalšie navrhované doplnenie o biologické činitele nie je odôvodnené, pretože samotný vplyv biologických činiteľov na zdravie zamestnanca nemôže odstrániť účasť na rekondičnom pobyte. Ak zamestnanec vykonáva činnosti, ktoré sú spojené s príslušnými biologickými činiteľmi a súčasne spĺňa kritériá podľa § 8f ods. 1, t. j. kritériá sťažených pracovných podmienok, tak sa na ďalšom pobyte rovnako zúčastňuje raz za tri roky podľa § 8f ods. 4.
Chcel som teda vopred uviesť tieto názory mňa ako predkladateľa pre druhé čítanie, aby v diskusii bolo možné k tomu zaujať stanovisko.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi ministrovi.
Teraz prosím pani poslankyňu Keltošovú, ktorú určil gestorský výbor, aby informovala Národnú radu o odporúčaní gestorského výboru pri prerokúvaní tohto návrhu zákona.
Máte slovo, pani poslankyňa.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán podpredseda,
vážený pán minister,
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení zákona číslo 95/2000 Z. z. a o zmene a doplnení Zákonníka práce, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona.
Národná rada uznesením z 31. januára 2001 číslo 1251 po prerokovaní návrhu zákona v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. prerokuje návrh zákona v druhom čítaní a pridelila ho podľa § 74 ods. 1 uvedeného zákona na prerokovanie Ústavnoprávneho výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie.
Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania k podanému návrhu zákona oznámil svoje stanovisko poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Jozef Klemens. Jeho stanovisko gestorský výbor prerokoval a zaujal pozitívne stanovisko. Návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením zo 14. marca 2001 číslo 526, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením zo 14. marca 2001 číslo 478, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením z 13. marca 2001 číslo 220, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením z 13. marca 2001 číslo 245, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo uznesením zo 14. marca 2001 číslo 158 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením zo 14. marca 2001 číslo, opravujem, 292.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, máte pred sebou v písomnej forme odporúčania gestorského výboru o hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Nebudem ich teraz prednášať, pretože po dohode s predsedajúcim budeme zrejme pokračovať v hlasovaní zajtra.
Skončila som, ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pani poslankyňa.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Odporúčam, panie poslankyne a páni poslanci, tak ako pri predchádzajúcich bodoch, ktorých predkladateľom bol za vládu pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny, aby sme prerušili rokovanie o týchto bodoch, aby sme pokračovali v rokovaní zajtra ráno o deviatej hlasovaním o jednotlivých prerokovaných bodoch.
Keďže nám ešte do 19.00 hodiny zostáva čas a v rokovacej sále je prítomný pán minister životného prostredia, aby sme prerokovali ďalší bod programu 46. schôdze, ktorým je
vyhodnotenie plnenia úloh Akčného plánu pre implementáciu Národnej stratégie ochrany biodiverzity na Slovensku za roky 1998 a 1999.
Návrh ste dostali ako tlač 843.
Predtým, ako udelím slovo pánovi ministrovi, pýtam sa, či je všeobecný súhlas s tým, aby sme zmenili poradie prerokúvaných bodov, aby sme pristúpili najskôr k rokovaniu o 14. bode programu a zajtra by sme prerokovali 13. bod. Je všeobecný súhlas? Áno.
Pán minister, prosím, aby ste z poverenia vlády predniesli vyhodnotenie plnenia úloh akčného plánu pre implementáciu Národnej stratégie ochrany biodiverzity na Slovensku.
Máte slovo.
Minister životného prostredia SR L. Miklós:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
ďakujem za vrelé prijatie, verím, že vás príliš dlho nezdržím, aspoň z mojej strany sa o to budem snažiť.
Materiál vyhodnotenie plnenia úloh Akčného plánu pre implementáciu Národnej stratégie ochrany biodiverzity je predkladaný na základe úlohy B4 uznesenia vlády číslo 515/1998, v ktorom je ministerstvu životného prostredia uložené predkladať v dvojročných intervaloch Národnej rade informáciu o plnení úloh Akčného plánu. Tento Akčný plán bol schválený uznesením vlády zo 4. augusta 1998. Veľmi dôležité je, že bol pripravený z podkladov a návrhov, ktoré zaslali jednotlivé rezorty, pretože podstata ochrany biodiverzity nespočíva len v práci ministerstva životného prostredia, ale predovšetkým vo fyzickom vplyve ostatných rezortov na životné prostredie. Predkladaný materiál obsahuje v tabuľkovej forme výber tých úloh, ktoré mali termín splnenia v rokoch 1998 až 1999.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
ja úprimne poviem, že nie som celkom spokojný s tým, akým spôsobom sa tento plán biodiverzity plnil, ale tu ide predovšetkým o odpočet, respektíve vyhodnotenie, tak materiál je v poriadku, len ešte raz hovorím, nie som spokojný s tým, akým spôsobom sa plnil, plní tento akčný plán. Najväčší problém bol nedostatok finančných prostriedkov, ktoré mali jednotlivé rezorty uplatniť vo svojich rozpočtoch, čo sa nestalo. Na druhej strane treba aj to povedať, že možno že Akčný plán bol trošku postavený, ak môžem tak povedať, trošku s veľkými očami a na to, na realizáciu tohto Akčného plánu peniaze nezostali.
Na nápravu tejto situácie sme vypracovali vlani koncepciu nového spôsobu financovania ochrany životného prostredia a časový a vecný harmonogram konkrétnych opatrení a tak ďalej a tak ďalej, ten názov je dlhší, kde sme medzi opatrenia dali aj požiadavku, aby rezorty, ktoré majú v Akčnom pláne úlohy, aby uplatňovali v rozpočte tieto požiadavky. Ministerstvo životného prostredia naozaj uplatnilo za seba tieto požiadavky a určitú časť sme aj do tohtoročného rozpočtu dostali. V tomto momente prebieha aktualizácia tohto plánu za ministerstvo životného prostredia. Okrem toho, keďže mnohé tie úlohy v Akčnom pláne boli nereálne, myslím si, že už aj v momente svojho vzniku, v súčasnosti sme sa rozhodli, že aktualizujeme tento Akčný plán, pri ktorom žiadame rezorty, aby definovali naozaj tie úlohy, ktoré sú pre nich prioritné a ktoré sú splniteľné. Táto aktualizácia by sa podľa uznesenia vlády mala uskutočniť do konca júna tohto roku. Tu Slovenskej republike v medzinárodnom dohovore o biologickej diverzite vyplýva nutnosť kvalitného plnenia úloh Akčného plánu, čiže Akčný plán budeme musieť mať, efektívne plnenie je nutné aj pre vstup Slovenska do Európskej únie.
Vážený pán predsedajúci,
pani poslankyne, páni poslanci,
verím, že podporíte tento materiál a prijmete vyhodnotenie plnenia úloh Akčného plánu.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu vlády.
Prosím teraz pána poslanca Ambróša, ktorého určil výbor ako spoločného spravodajcu, aby nás informoval o odporúčaní gestorského výboru.
Poslanec L. Ambróš:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Faič, prosím, aby ste išli telefonovať mimo rokovacej sály.
Nech sa páči, pán poslanec Ambróš.
Poslanec L. Ambróš:
Dovoľte mi, aby som vás na základe poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri prerokúvaní vyhodnotenia plnenia úloh Akčného plánu pre implementáciu Národnej stratégie ochrany biodiverzity na Slovensku za roky 1998 a 1999 informoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto materiálu obsiahnutom v spoločnej správe uvedenej ako tlač 843a, ktorú máte predloženú.
Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vyhodnotenia plnenia úloh Akčného plánu pre implementáciu Národnej stratégie ochrany biodiverzity na Slovensku za roky 1998 a 1999 bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pod číslom 177 zo dňa 21. marca roku 2001.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 963 z 23. januára 2001 pridelil vyhodnotenie plnenia úloh Akčného plánu pre implementáciu Národnej stratégie ochrany biodiverzity na Slovensku za roky 1998 a 1999 týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu mládež a šport a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.
Všetky výbory prerokovali predmetný materiál v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Konštatujem, že gestorský výbor nedostal žiadne stanovisko poslancov, ktorí nie sú členmi výboru a ktorým, ktorým bol návrh pridelený. Vyhodnotenie plnenia úloh Akčného plánu pre implementáciu Národnej stratégie na ochranu biodiverzity na Slovensku za roky 1998 a 1999 odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky všetky výbory, ktorým bol materiál pridelený, zobrať na vedomie.
Pán predsedajúci, žiadam vás, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi poslancovi Ambróšovi.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku pani poslankyne Angelovičovej, ústne sa do rozpravy hlási ďalej pán poslanec Zlocha. Pýtam sa, či sa niekto z pánov poslancov hlási ďalej do rozpravy ústne. Nie je to tak. Vyhlasujem možnosť ďalších prihlášok za skončenú.
Pani poslankyňa Angelovičová, máte slovo.
Poslankyňa M. Angelovičová:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
ctená snemovňa,
dovoľte mi zaujať stanovisko k vyhodnoteniu plnenia úloh Akčného plánu pre implementáciu Národnej stratégie ochrany biodiverzity na Slovensku za roky 1998 a 1999. V predloženom materiáli je uvedená aj Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre s hodnotením strategického cieľa a smeru, rozšírenie kapacity botanickej záhrady v zmysle požadovanej úlohy zabezpečiť uchovávanie ex situ ohrozených druhov a krajových odrôd. Úloha je plnená priebežne. V hodnotení nie je uvedený predpoklad splnenia.
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre vytvára podmienky a má na to všetky predpoklady, aby to bola úloha trvalá, aby sa posilnili národné kapacity na ochranu ex situ a zlepšili súčasnú sieť ex situ zariadení. Strategickým smerom je legislatívna úprava ich postavenia. S týmto smerom sa ja úplne stotožňujem. Dobre poznám botanickú záhradu SPU v Nitre od jej založenia. Zaznamenala obrovské úsilie pre zachovanie, rozvoj a ochranu biologickej rôznorodosti rastlín. Slovenská poľnohospodárska univerzita vytvára podmienky na to, aby botanická záhrada bola skvostom nielen Slovenskej poľnohospodárskej univerzity, ale aby bola skvostom a príkladom ochrany biodiverzity na Slovensku.
V pôsobnosti Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre sa ochrana biodiverzity na Slovensku datuje od roku 1991. Tento dlhodobý program má svoje opodstatnenie z dôvodu zabezpečenia aktívneho prístupu intelektuálneho potenciálu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity na úrovni 56 odborných pracovísk a odbornej prípravy vyše 10 tisíc študentov pri riešení niektorých globálnych problémov ľudstva a hlavne v oblasti ochrany biodiverzity so špecifickým zameraním na podmienky Slovenska. Túto úlohu univerzita chápe predovšetkým ako spoločenskú zodpovednosť a vklad svojho podielu pri riešení niektorých významných a aktuálnych problémov vo vzťahu k ochrane a cieľavedomému využívaniu biodiverzity, ekologizácie pôdohospodárstva, rozvoju vidieka a obnovy obcí, uchovania kultúrneho dedičstva, potravinového zabezpečenia a biologickej bezpečnosti. V tomto trende sa za ostatných deväť rokov rozšírila výučba okrem iných o 36 nových učebných predmetov. Biodiverzita je tak úzko prepojená s ľudskými potrebami, že jej ochrana je právom považovaná za významnú súčasť bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky.
Predmetný materiál je tiež jedným z bodov rokovania alebo bol jedným z bodov rokovania tejto 46. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na záver mi dovoľte vysloviť presvedčenie, že ochrana biodiverzity môže byť úspešná len vtedy, ak sa zvýši uvedomenie a záujem verejnosti o ňu. A do našich radov buďme otvorení k objektívnym informáciám a na základe nich spravodlivo rozhodujme. Ja osobne súhlasím s predloženým vyhodnotením plnenia úloh Akčného plánu pre implementáciu Národnej stratégie ochrany biodiverzity na Slovensku za roky 1998 a 1999.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pani poslankyňa.
Ďalší v poradí prihlásený je pán poslanec Zlocha.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážená Národná rada,
ja zasa hneď na začiatok svojho vystúpenia by som chcel povedať, že na rozdiel od vystúpenia pani poslankyne Angelovičovej mám veľké výhrady k tomuto predloženému materiálu. Veľké výhrady spočívajú v tom, že ministerstvo životného prostredia ani zďaleka nevyužilo príležitosť, ktorá mu bola ponúkaná alebo ktorá mu bola ponúknutá, aby prezentovalo to, čo ministerstvo životného prostredia urobilo v prospech ochrany biodiverzity na Slovensku.
Môžem povedať pri spätnom pohľade na obdobie, keď Národná stratégia ochrany biodiverzity bola schvaľovaná touto Národnou radou, že som bol veľmi milo prekvapený vtedy záujmom poslancov, ktorí navrhli, aby sa vypracovala, vypracoval program ochrany biodiverzity a aby sa každé dva roky predkladala informácia o plnení týchto úloh. Program, ktorý bol vypracovaný, bol skutočne veľmi široký, predstavoval 24 strategických cieľov a 438 požadovaných úloh. Ku každej úlohe bol určený gestor, treba povedať, že úlohy boli určené pre ministerstvo životného prostredia, pre ministerstvo pôdohospodárstva, ministerstvo školstva, ministerstvo vnútra, kultúry a dokonca jedna aj pre ministerstvo financií.
Pri každej úlohe je určený termín ukončenia, hodnotenie a predpoklad plnenia. A to je práve ten najväčší problém a to, čo ma, môžem povedať, veľmi sklamalo pri čítaní tohto materiálu. Ak pri úlohe je určený napríklad termín 1998 alebo rok 1999, podľa môjho názoru je dosť jednoznačné, že v tom termíne mala byť úloha splnená. Žiaľ, väčšina tých úloh splnená nebola. V tabuľke v závere tohto materiálu je uvedené, že bolo splnených deväť úloh, ja dokonca tvrdím, že ich bolo splnených ešte menej. Keď som si to spočítal, čo je tu uvedené v tabuľkách, tak bola tam jedna úloha, ktorá mala byť splnená v roku 1997, v roku 1998 malo byť splnených 12 úloh a v roku 1999 82 úloh. V skutočnosti, tak ako je tu uvedené, bolo splnených úloh päť. V správe sa väčšinou uvádza, že bol nedostatok finančných prostriedkov. Mohol by som to akceptovať, ale na druhej strane ani tu ministerstvo nevyužilo dostatočné možnosti, ktoré má. Ministerstvo predsa spravuje Štátny fond životného prostredia a určite bolo možné vyčleniť časť prostriedkov na plnenie týchto úloh.
Hneď na prvej strane je napríklad jedna z úloh, strategických cieľ číslo 1 - ekologická charakterizácia fauny mokradí Slovenského krasu a návrh opatrení na jej udržanie, na udržanie jej diverzity. Tam sa napríklad požadovalo len 81 tisíc korún. Určite bolo možné tieto peniaze nájsť, ale nakoniec aj omnoho väčšie prostriedky. Nemôžem si pomôcť, aby som nevyužil niekoľko príkladov zo správy o použití alebo vyčlenení prostriedkov na Štátny fond životného prostredia na rok 2000, na rok 1999 a tam napríklad pomerne, je pomerne veľa prípadov, keď sa dávali štátne dotácie alebo dotácie z tohto fondu na prípravu územnoplánovacej dokumentácie obce, dokonca v jednom prípade na zriadenie cintorína.
Mám taký dojem, že to sú určite menej dôležité úlohy pre rezort životného prostredia, keď by sa boli napríklad len tieto prostriedky využili na plnenie programu biodiverzity, tak bolo možné podstatnejšiu časť týchto úloh splniť. Pán minister vo svojom vystúpení hovoril o tom, že je to príliš veľa úloh, že bude treba spresniť, prípadne niektoré pospájať. Ja s ním plne súhlasím, ale v každom prípade treba prikladať oveľa väčší význam plneniu jednotlivých úloh a hlavne kontrole. My sme sa na 4. svetovej konferencii o biologickej diverzite chválili výsledkami a úspechmi, ktoré na Slovensku máme. Dovolím si tvrdiť, že v tomto smere sa naozaj máme čím pochváliť, ale aby sme sa nedostali do nepriaznivejšieho hodnotenia, aby sme tú biologickú diverzitu, biologickú rôznorodosť na Slovensku aspoň udržali v hraniciach, tak ako je doteraz, tak by sme jej mali venovať podstatne väčšiu pozornosť a aby sme prípadne aj vyvádzali dôsledky pre tých, ktorí si povinnosti v tomto smere neplnia.
Ja tým, samozrejme, nemyslím pána ministra, ale ľudí, ktorí boli zodpovední za plnenie týchto úloh. Ja si totiž nemôžem pomôcť, že v niektorých prípadoch sú tu také naivné výhovorky. Odcitujem ešte jeden príklad, prečo niektoré úlohy neboli splnené, je to strategický cieľ tri - posilnenie ochrany biodiverzity in situ. Boli to úlohy pre ministerstvo pôdohospodárstva a teraz, čuduj sa, svete. Úloha nie je splnená, lebo neboli financie a lesnícka sekcia Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky odporúča, aby plnenie a sledovanie úlohy zabezpečovala sekcia vodohospodárstva, pôdohospodárska. Ešte dobre, že to nebolo presunuté, ja neviem, na ministerstvo financií alebo ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku. Toto určite bolo plne v kompetencii ministerstva pôdohospodárstva, aby si presun zabezpečila, aby túto úlohu splnila.
Ja len toľko som chcel povedať k tomuto materiálu. Pokladám ho za nevyužitie príležitosti a nedostatočnú prezentáciu výsledkov, ktoré ministerstvo počas svojho pôsobenia urobilo. V každom prípade bude treba sa zamyslieť nad tým a plneniu takýchto dôležitých úloh venovať pozornosť.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Zlochu sa hlásia pán poslanec Baco, pán poslanec Delinga a pán poslanec Drobný. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Baco.
Poslanec P. Baco:
Pán poslanec Zlocha,
rád by som sa pripojil k tvojmu smutnému konštatovaniu, že väčšina úloh, ktoré boli prijaté, sa neplnia. Bohužiaľ teda, je to normálna vec alebo stalo sa to pre túto vládu normálne, podľa hesla - sľúbiť ešte nie je dať. Tak sa táto vláda správa, a pokiaľ si menoval napríklad aj úlohy ministerstva pôdohospodárstva, tak ti chcem povedať, že 85 percent úloh, ktoré táto vláda prijala, v programovom vyhlásení sa neplní. Tie sú lepšie odmerateľné, takže u vás konštatujete iba, že väčšina nie je splnených. My vieme presne, 85 percent, že je nesplnených, a chcem povedať, že napríklad splnená úloha, ktorá sa vykazuje v rámci ministerstva pôdohospodárstva znie tak paradoxne alebo ešte paradoxnejšie ako tá, ktorú si ty spomenul. Ministerstvo si uložilo pri rozpracovaní programového vyhlásenia, že predloží vláde návrh na vyslanie delegácie do Ríma na konferenciu. Tak táto úloha napríklad je medzi tými 15 percentami, ktorá je splnená.
Takže výsledok je, bohužiaľ, taký, ako sa môžeme dočítať aj v dnešných novinách, že vývoz poľnohospodárskych produktov za prvé dva mesiace klesol o 10 percent a dovoz agropotravín vzrástol za prvé dva mesiace o 35 percent. Môžeme to spočítať a za dva mesiace tohto roku oproti minulému roku, keď už bol pokles, zhoršenie salda, za dva mesiace o 45 percent, pričom o 35 percent sa zvýšili dovozy a o 10 percent sa znížili vývozy.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Delinga.
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem za pridelenie slova.
Chcel by som doplniť pána poslanca Zlochu v tom, že vypovedacia schopnosť tohto materiálu je skutočne vysoká. Vysoká v tom, že je tam takmer 60 alebo 70 percent úloh, ktoré ešte by mali byť splnené, teda nie sú splnené, ale čo je najhoršie, že ministerstvo životného prostredia nedokáže nám povedať, kedy budú splnené alebo či sa budú aktualizovať. Veľa úloh je proste s kolónkou, kde sa nepredznačuje, čo ďalej. Tak ja si myslím, že v tom by takýto materiál nemal chodiť do parlamentu, keď nevedia štátne orgány povedať, čo so svojou úlohou ďalej. Buď teda ju nesplnia definitívne, a tým pádom už nemá tam čo hľadať, alebo teda ju mienia niekedy splniť. Veď napríklad v lesnom hospodárstve každý rok sa snažíme predkladať do rozpočtu zvýšené finančné zdroje aj na biodiverzitu v lesníctve, teda na ochranu lesníctva, a v parlamente nie je podpora prideliť zdroje na zabezpečenie týchto úloh. Takže potom to tak vyzerá, že príde materiál a kolónky sú nulové. Ale chcem poukázať ešte aj na pozitívum, že asi ministerstvo životného prostredia zabudlo alebo aj výbor na to, že sme tu prerokúvali zákon na ochranu, teda proti pytliactvu, ktorý predkladal pán poslanec Fico, ktorý išiel do Trestného zákona s tým, že ochraňuje majetok ľudí v pôdohospodárstve, ale aj v lesníctve. Teda si myslím, že tá úloha bola naplnená, ale v materiáli je, že nie je splnená. To by som chcel doplniť, aby sa opravilo, pán minister.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Drobný.
Poslanec M. Drobný:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som nadviazal na kolegu exministra v tom zmysle, že tá biodiverzita skutočne je program dobrý, ktorý sleduje zachovanie živočíšnych druhov a tie sú nakoniec okrasou slovenskej prírody. Ale čo sa stane, keď náhodou nastane kolízia zachovaných druhov z homo sapiens a tento program s nimi nepočíta. Ak počíta, povedzte mi, prosím. Len v oblasti Turca za posledné štyri roky bola kolízia medveďov s človekom taká, že posledná kolízia - medveď odhryzol tvárovú časť hlavy, dotyčný človek prišiel na ošetrenie do martinskej nemocnice, urobila sa mu ťažká plastika. Náklady naňho boli okolo 5,5 milióna korún a ako som si všimol, v zákone bol chránený ten medveď a absolútne nechránený ten človek. Lebo o pár mesiacov nato sa stalo to, že napadol medveď poľovníka a druhý poľovník ho zastrelil, toho medveďa, ako sa bili a pasovali a nakoniec bolo súdne konanie a v tom súdnom konaní sa musel brániť ten, ktorý zastrelil toho medveďa, lebo nepokračoval podľa zákonov, ktoré existujú.
Biodiverzita chráni medveďa a nechráni človeka. Keby zdravotné poisťovne len z Turca si vyžiadali z tohto programu refundáciu toho, čo vložili do nákladov ošetrenia tých ľudí, tak by ste tam mali mať dáke fondy a položky, ktorými by ste museli platiť, páni, lebo to je jedna vec. Druhá vec. Turisti, ktorí to vedia, majú strach chodiť po našich horách. Slovenský medveď sa dostane do Českej republiky a zasadá vláda Českej republiky, pretože to je hrôza pre nich. Potom sa medveď náhodou spamätá a vráti sa na Slovensko a v Čechách bol pokoj. Ale tam ste videli, že ako to oni berú.
Páni, aj tento negatívny moment biodiverzity musíme brať do úvahy a v tom programe by ste mali s tým počítať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Zlocha sa chce vyjadriť.
Poslanec J. Zlocha:
Pán predsedajúci,
pán minister,
ja som si v prvom momente hovoril, že sa nebudem vyjadrovať, ale predsa mi nedá po tom, čo hovoril pán poslanec Drobný. Ak zvieratá, zver napádajú človeka, tak je to častokrát odveta za to, že človek mu v podstate bráni prežitie. A vytvoril také podmienky, že to zviera alebo ten zver si musí hľadať obživu buď v kontajneroch, alebo prípadne napadne človeka, ktorý sa tam pohybuje. Je možné, že to bude mať dobrý vplyv v tom, že sa prestanú organizovať autobusové zájazdy na zber lesných plodín - čučoriedky, maliny, brusnice a hríby a že zostane potom viac aj na medveďov a medvede sa budú môcť v tom svojom prírodnom prostredí správať normálne. Pokiaľ viem, väčšina odborníkov hodnotí medvede ako zvieratá, pokiaľ nie sú, alebo tvory, pokiaľ nie sú napadnuté a pokiaľ im niekto nedôjde do ich teritória, tak nikoho nenapadajú. Určite stane sa aj takýto prípad, ale nakoniec pokiaľ je stav dravej zvery premnožený, viem, že ministerstvo pôdohospodárstva a ministerstvo životného prostredia môžu dať súhlas na zníženie stavu a upravenie stavu taký, ktorý bude vhodný.
Ja by som využil ešte príležitosť a chcel by som požiadať pána ministra. Skutočne biologická rôznorodosť je veľmi dôležitá. Slovensko, chvalabohu, ešte nie je na tom tak zle s biologickou rôznorodosťou aj vďaka prístupu k prírode, k ochrane prírody a k ochrane všetkého živého, čo sa v nej nachádza. A preto naozaj treba robiť všetko pre to, aby sme si tu rôznorodosť zachovali aj pre ďalšie generácie, ktoré tu zrejme ešte budú nútené žiť.