Podpredseda NR SR B. Bugár:

Aj my ďakujeme pánu ministrovi.

Pán spoločný spravodajca, nech sa páči, môžete mať záverečné slovo.

Poslanec M. Antecký:

Skutočne na záver len pár vetami. V rozprave vystúpilo 9 poslancov, bolo predložených nových 9 bodov pozmeňujúcich návrhov k zákonu s ďalšími podbodmi. Samozrejme, že v rozprave odznel aj názor, že zákon o reklame je potrebný, stotožňujem sa s tým, a aj pozmeňujúce návrhy boli podané na jeho vylepšenie. Vzhľadom na to, že pozmeňujúce návrhy sú také, ktoré podstatne menia paragrafy predloženého zákona, najmä § 5 a § 6, odporúčam takisto prerušiť bod programu a po prehodnotení, zapracovaní pozmeňujúcich návrhov v gestorskom výbore dávam odporúčanie hlasovať o ňom až na budúci týždeň.

Ďakujem za pozornosť,

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem pekne aj pánu ministrovi a, samozrejme, aj pánu spravodajcovi.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že máme ešte zákony pána ministra Ftáčnika, kde lehoty, nakoľko sú v prvom čítaní, nás trošku tlačia, tak by sme prešli teraz k tým návrhom.

Prvý takýto vládny návrh je prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 921 a rozhodnutie pána predsedu Národnej rady na prerokovanie výborom máte v tlači číslo 1013.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister školstva Milan Ftáčnik.

Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

Minister školstva SR M. Ftáčnik:

Vážený pán podpredseda Národnej rady,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

dovoľte mi, aby som stručne uviedol návrh novely školského zákona, ktorý vyvolal veľké diskusie vo vláde i vo verejnosti a pokúsil sa vás presvedčiť, že je dôležité, aby ste podporili prerokovanie tejto novely v druhom čítaní. Pokladáme predložený návrh za poslednú novelu školského zákona, keďže počítame s tým, že do konca tohto roka vláda Slovenskej republiky pripraví nový školský zákon, ktorý by sa mal stať predmetom vášho rozhodovania v prvej polovici roku 2002.

Čo obsahuje novela? Obsahuje tri základné okruhy otázok, po prvé, presun zriaďovateľskej funkcie vo vzťahu k stredným odborným účilištiam z rezortných ministerstiev na krajské úrady, po druhé, vytvorenie právnych predpokladov na existenciu tzv. združených škôl a po tretie, presnejšiu ako doteraz právnu úpravu postavenia športových tried a športových škôl.

Návrh teda vytvára predpoklady na decentralizáciu riadenia odborného vzdelávania v plnom rozsahu, pretože dnes časť odborného vzdelávania rozhodnutím Národnej rady z roku 1996 je už v pôsobnosti krajských úradov. Sú to stredné odborné školy, ale stredné odborné účilištia zostali v pôsobnosti rezortných ministerstiev. Týmto návrhom sa všetky typy stredných škôl dostanú na jednu úroveň a budú teda riadené decentralizovane, tak ako sa to robí od roku 1996 prostredníctvom krajských úradov vo vzťahu ku gymnáziám a stredným odborným školám.

Odstráni sa tým dvojkoľajnosť, o ktorej hovorí aj vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení, jednak dvojkoľajnosť v poskytovaní prostriedkov, ale aj dvojkoľajnosť v oblasti riadenia. Pri poskytovaní prostriedkov mám na mysli kapitálové výdavky, ktoré sú dnes poskytované pre stredné odborné učilištia zriaďovateľskými rezortmi, ale všetky ostatné peniaze zo štátneho rozpočtu tzv. bežné výdavky, teda príspevok na mzdy a prevádzku účilišťa poskytuje už dnes krajský úrad. Ak sme rezortom zobrali istú časť kompetencie a zverujeme ju do pôsobnosti krajských úradov, na druhej strane posilňujeme vstup rezortných ministerstiev do celej zložky odborného vzdelávania, a to konkrétne v troch oblastiach: v stanovovaní odvetvovej koncepcie rozvoja odborného vzdelávania, v určovaní obsahu vzdelávania v jednotlivých študijných učebných odboroch a pri určovaní sústavy učebných a študijných odborov.

Doteraz mali tieto kompetencie rezorty len vo vzťahu k stredným odborným účilištiam a ak bude prijatý tento návrh zákona, budú vykonávať takúto pôsobnosť vo vzťahu ku všetkým stredným odborným školám aj stredným odborným účilištiam. Je to prirodzené a logické, pretože ak má určiť odvetvovú koncepciu vzdelávania napríklad minister pôdohospodárstva alebo hospodárstva, ťažko ju možno vyčerpať tým, ak stanoví takúto koncepciu len pre časť odborných škôl, teda pre stredné odborné účilištia, ale ak pre ten zvyšok, teda stredné odborné školy poľnohospodárske, potravinárske, strojárske, elektrotechnické a podobne, ju má stanovovať krajský úrad.

Myslíme si, že sme vytvorili model, ktorý by mal byť funkčný. Porovnávali sme ho aj s tým, ako to funguje v iných krajinách. Na jednej strane je decentralizácia, na druhej strane využitie odborných kapacít ministerstiev na posilnenie odbornej zložky vzdelávania.

Druhá zmena, ktorú prináša tento návrh, je umožnenie vzniku združených stredných škôl, ktoré vychádza z úspešného pokusného overovania, pretože doteraz existujúce združené školy boli overované pokusne na základe § 58 školského zákona. Takto sa dáva možnosť, aby stredné odborné školy a stredné odborné učilištia vytvorili jednu združenú školu tam, kde sú na to vytvorené podmienky, aby lepšie využili personálne, ale i finančné kapacity, ktoré takáto združená škola má.

Osobitnú pozornosť venujeme v tomto návrhu športovým stredným školám, za ktoré sa navrhujú školy so športovou prípravou vo všetkých triedach, a takisto riešeniu očakávaných zmien v oblasti športovej prípravy v športových triedach a športových školách.

Predložený návrh zákona reaguje aj na správu Európskej komisie, ktorá konštatovala, že kompetencie v oblasti odborného vzdelávania sú na Slovensku rozdelené nejasne. Podľa nášho názoru prijatím tohto zákona sa vyrieši, povedal by som, viacročný problém, ktorý vznikol v roku 1996 tým, že boli prijaté kompetencie krajských úradov vo vzťahu ku gymnáziám, stredným odborným školám, ale dostali sa do kontradikcie školský zákon a zákon o vytvorení krajských úradov, teda o miestnej štátnej správe z roku 1996. Prijatím tejto právnej normy sa zosúladí vlastne pôvodný zámer a umožní sa efektívnejšie riadenie odborného vzdelávania ako celku bez toho, že by sa prísne delilo na stredné odborné školy, stredné odborné účilištia.

Dovoľte mi na záver úvodného slova ešte jednu stručnú poznámku. Boli obavy, vyslovované najmä prostredníctvom odborárov na zhromaždení pred Národnou radou, že tento zákon má znamenať likvidáciu stredných odborných účilíšť, pretože niekto ich chce v masovom meradle zrušiť a dostať sa k ich majetku. Musím povedať, že sme v predloženom návrhu, keď hovorím sme, tak hovorím vláda Slovenskej republiky, reagovali aj na tieto obavy a upravili sme proces zriaďovania a zrušovania strednej odbornej školy a stredného odborného účilišťa tak, že popri súhlase ministerstva školstva na zaradenie školy do siete alebo jej vyradenie bude sa k tomu povinne vyjadrovať aj doterajší zriaďovateľský rezort, návrh bude predložený na zasadnutí Rady hospodárskej a sociálnej dohody, kde sa k nemu vyjadria sociálni partneri, a ak zriaďovateľský rezort dá nesúhlasné stanovisko k súhlasu ministerstva školstva, o riešení tohto sporu, teda v rozdielnom názore dvoch rezortov, rozhodne vláda Slovenskej republiky.

Vytvára sa teda dostatočne prehľadný, jasný a verejne kontrolovateľný mechanizmus rozhodovania o tom, či škola má vzniknúť, alebo má zaniknúť. V konečnom dôsledku rozhodne vláda po vyjadrení sa všetkých zainteresovaných.

Čo sa týka majetku, ak by zaniklo niektoré stredné odborné učilište alebo stredná odborná škola, na jeho majetok sa v plnom rozsahu, tak ako to hovorí predložený návrh zákona, vzťahuje zákon o správe majetku štátu, ktorý má veľmi prísne pravidlá pre nakladanie so štátnym majetkom. V prvom rade musí byť tento majetok ponúknutý inej štátnej organizácii, potom samospráve a až vtedy, keď sa ukazuje ako nadbytočný pre štátne orgány alebo aj samosprávne orgány, môže byť predaný, to znamená sprivatizovaný, ak to chcete tak povedať, mimo pôsobnosti štátu, resp. samosprávy. Nie je teda možné obviňovať predkladateľov, že chcú zrušiť to alebo ono učilište a zabezpečiť privatizáciu majetku nejakým lacným alebo jednoduchým spôsobom a že je to hlavný motív predloženia zákona. Poistky, ktoré sme vložili do zákona, hovoria čosi iné. Hovoria o tom, že tu pôjde o verejne kontrolovateľný proces, kde, keď bude musieť prísť k redukcii siete, to znamená k úprave siete stredných odborných škôl alebo stredných odborných účilíšť, tak sú dostatočné zábezpeky, aby sa to nedialo zo skupinových alebo osobných záujmov, ale po najširšom posúdení v na to vecne príslušných orgánoch, vecne príslušných ministerstvách, prípadne vláde Slovenskej republiky.

Vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

dovolím si vás požiadať v mene vlády Slovenskej republiky, aby ste podporili predložený návrh zákona a umožnili jeho prerokovanie v druhom čítaní.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu vlády.

Teraz dávam slovo pani poslankyni Rusnákovej, ktorú poveril gestorský výbor, aby informovala Národnú radu o prerokúvaní tohto návrhu vlády.

Poslankyňa E. Rusnáková:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážené kolegyne, kolegovia,

dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení neskorších predpisov, ako spravodajkyňa určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport.

Na úvod vás chcem informovať o skutočnosti, že predmetný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení neskorších predpisov (tlač 921), bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 2. marca 2001, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a či napĺňa podmienky podľa legislatívnych pravidiel, a následne ho zaradil na rokovanie 46. schôdze Národnej rady.

Ako spravodajkyňa Národnej rady k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh zákona spĺňa náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Z vecného hľadiska zastávam názor, že predložený návrh zákona rieši problematiku dotýkajúcu sa troch základných okruhov problémov s týmto cieľom:

1. Umožňuje efektívnejšie využitie materiálno-technickej základne a využívanie finančných prostriedkov vynakladaných na vzdelávanie v stredných školách vytvorením združených škôl.

2. Rieši rozpor v oblasti zriaďovania a zrušovania stredných odborných účilíšť, a tak zosúlaďuje príslušné ustanovenia zákona číslo 29/1984 so zákonom číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov. Ďalej sa usiluje posilniť pôsobnosť rezortných ministerstiev v oblasti odborného vzdelávania na stredných odborných účilištiach a rozširuje túto pôsobnosť na stredné odborné školy a združené stredné školy.

3. Upravuje problematiku v športovej príprave detí a mládeže v školách v súlade s požiadavkami praxe. Podľa navrhovaných úprav bude možné zlučovať už zriadené stredné odborné školy, čím sa docieli lepšie využívanie finančných prostriedkov vynakladaných na vzdelávanie, ako aj lepšie využívanie technických a iných zariadení škôl a potenciálu pedagogických i nepedagogických zamestnancov škôl.

Predpokladám, vážené pani poslankyne a vážení páni poslanci, že vaše stanoviská, prípadne zmeny k návrhu zákona budete predkladať v rozprave, najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, po rozprave budem odporúčať, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 921), v druhom čítaní.

Vážený pán predsedajúci, odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu zákona.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem, pani poslankyňa.

Otváram rozpravu o tomto návrhu zákona. Chcem informovať, že do rozpravy sa písomne prihlásili traja páni poslanci: pán poslanec Antecký, pani poslankyňa Kadlečíková a pani poslankyňa Slavkovská.

Pýtam sa, kto sa z poslancov hlási do rozpravy ústne. Páni poslanci Húska a Mesiarik. Končím možnosť podania ďalších ústnych prihlášok.

Nech sa páči, pán poslanec Antecký.

Poslanec M. Antecký:

Vážený pán podpredseda,

vážený pán minister,

vážené kolegyne, kolegovia,

vystupujem k predloženému návrhu zákona o sústave základných a stredných škôl, pretože cítim potrebu vystúpiť najmä z toho dôvodu, že som presvedčený o tom, že systém učilíšť a stredných odborných učilíšť je ešte jedným takým zdravým systémom, ktorý v našej Slovenskej republike funguje, vychováva a jednoducho tvorí.

V súčasnom období je na verejnú diskusiu predložená koncepcia rozvoja výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15 až 20 rokov a Národný program výchovy a vzdelávania. Aj keď ide o návrhy, je v nich predložená predstava o ďalšom vývoji v odbornom stredoškolskom vzdelávaní, a to nielen v stredných odborných školách, ale aj v stredných odborných učilištiach. Práve pri nich sa navrhuje najvýraznejšia zmena, a to v tom, že stredné odborné vzdelanie, v súčasnosti dvoj- a trojročné učebné odbory, sa bude zabezpečovať prevažne na objednávku podnikov a živnostníkov v školách, ktorých zriaďovateľmi budú podniky, prípadne v duálnomn systéme.

Ďalej sa uvažuje so zriaďovaním výcvikových centier odbornej prípravy, ktorých zriaďovateľmi budú zamestnávateľské združenia a živnostenské spoločenstvá, a so širším zapojením zamestnávateľských zväzov a združení v odbornom vzdelávaní. Uvedené navrhované zmeny v horizonte 15 až 20 rokov nebude možné zabezpečiť, pretože so zmenou zriaďovateľa stredných odborných učilíšť sa zmení aj štruktúra odborov prípravy z učebných na študijné a vyústením tohto procesu bude zriadenie iného druhu školy, ako je stredné odborné učilište.

Predpokladaná transformácia štátnych stredných odborných učilíšť a stredísk praktickej prípravy na neštátne stredné odborné učilištia, ktorých zriaďovateľmi by mali byť podnikateľské subjekty, už nebude mať k dispozícii školy, ktoré slúžili na prípravu kvalifikovaných zamestnancov. Presunom zriaďovateľskej funkcie na krajské úrady dôjde k vážnemu narušeniu prepojenia na podnikateľskú sféru a zaostávaniu v technickom rozvoji a modernizácii odborného vzdelávania, ktoré je finančne náročné.

Výkon zriaďovateľskej funkcie rezortným ministerstvom a jeho opodstatnenosť sú determinované zabezpečovaním podmienok na zvyšovanie úrovne praktického vyučovania v stredných odborných učilištiach s dosahom na zručnosť a návyky, posilnením prepojenia stredného odborného učilišťa na podnikateľskú sféru prostredníctvom koncepcie odvetví pod gestorstvom jednotlivých ústredných orgánov, posilnením nástroja štátu ústredných orgánov, ktorým podporuje podnikateľskú sféru v oblasti rozvoja ľudských zdrojov, rozširovaním a upevňovaním zmluvných vzťahov medzi ústrednými orgámni štátnej správy a strednými odbornými učilišťami so štátnym podnikom, resp. nástupníckymi organizáciami a ďalšími zainteresovanými podnikateľskými subjektmi, ďalej, vytváraním predpokladov na koordináciu postupu realizácie profesijnej prípravy a jej uskutočňovanie v súlade s rozvojovými zámermi štátu, ale aj rezortu ministerstva hospodárstva napríklad, Asociácie zamestnávateľských zväzov, ale aj Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, ďalej, uplatňovaním rozvojových trendov technického rozvoja a inovácie v odvetviach, naplnením úloh z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky rozpracovaného na podmienky ministerstva hospodárstva v Slovenskej republike v koncepcii prípravy mládeže na povolania v stredných odborných učilištiach a v nadväznosti na koncepciu zamestnanosti a základné smery hospodárskeho rozvoja odvetví v pôsobnosti rezortu ministerstva hospodárstva napríklad uspokojením nárokov zahraničných investorov na výkonnosť, kvalifikáciu a zručnosť pracovnej sily a prispôsobením profesijného vzdelávania v nadväznosti na ciele podnikov.

Ďalej je to zosúladenie s rozpracovaním princípov priemyselnej politiky Európskej únie v podmienkach rezortov, v ktorých sú zriaďovateľmi alebo ktoré sú zriaďovateľmi stredných odborných učilíšť.

V nadväznosti na uvedené naďalej zmena výkonu zriaďovateľkej funkcie a navrhovaná zmena zriaďovateľa stredného odborného učilišťa v tomto období sa zdá ako unáhlená z toho dôvodu, že v súčasnosti nie je vytvorené prostredie podporujúce činnosť stredných odborných učilíšť a stredísk praktických výcvikov v regiónoch. Ministerstvo školstva by malo v prvom rade dbať o skvalitňovanie vyučovacieho procesu, ktoré predpokladá v koncepcii, a nie o presadzovanie presunu výkonu zriaďovateľskej funkcie pod krajské úrady. Navyše, súčasťou predkladaného návrhu zákona nie sú návrhy vykonávacích predpisov.

Samozrejme, že by bolo žiaduce aj poznať stanovisko Rady hospodárskej a sociálnej dohody.

Predložím niekoľko otázok na predkladateľa, ktoré vyplývajú z predloženého zákona.

Čo je dôvodom na prechod výkonu zriaďovateľskej funkcie voči stredným odborným učilištiam a strediskám praktického vyučovania rezortných ministerstiev na krajské úrady v tomto období prípravy reformy verejnej správy? Prečo sa neosvedčilo podľa predkladateľa zriaďovanie stredných odborných učilíšť a stredísk praktického výcviku rezortnými ministerstvami? Prečo nie je združená stredná škola, čo predpokladá Združenie stredných odborných učilíšť a stredných odborných škôl, zaradená ako druh strednej školy a nie je možné, aby jej zriaďovateľom bolo rezortné ministerstvo? Ako je riešená kvalita obsahu a odbornej úrovne prípravy pri zlučovaní stredných odborných učilíšť a stredných odborných škôl? Prečo nie sú súčasťou návrhu novely školského zákona vykonávacie predpisy, všeobecne záväzné predpisy, v ktorých ministerstvo školstva podrobne určí pôsobnosť rezortných ministerstiev podľa navrhovaného znenia § 39 a ustanoví rozsah, podmienky, dĺžku, priebeh štúdia na stredných školách a sústavu študijných a učebných odborov, podmienky zriaďovania, ale aj zrušovania športových škôl a športových tried?

Prečo sa ministerstvo školstva nezaoberá aktualizáciou sústavy učebných a študijných odborov vydávaním učebných textov a učebníc, reagujúcich na rozvojové trendy, ale nasilu presadzuje zmenu výkonu zriaďovateľskej funkcie voči stredným odborným učilištiam a strediskám praktického výcviku, presun kapitálových výdavkov a majetku na krajské úrady pred reformou verejnej správy? Ako hodnotí obsah a úroveň odbornej prípravy organizačné zabezpečenie prípravy mládeže na povolanie v stredných odborných učilištiach obsiahnuté v koncepcii prípravy mládeže na povolania v stredných odborných učilištiach v nadväznosti na základné smery hospodárskeho rozvoja odvetví v pôsobnosti zriaďovateľských rezortov? Ale najviac sa to prejavuje v pôsobnosti ministerstva hospodárstva, kde stredných odborných učilíšť je najviac.

Aký bude mať význam spracovanie spoločného návrhu transformácie stredných odborných učilíšť v prospech ich prepojenia na podnikovú sféru v nadväznosti na reformu verejnej správy, keď od 1. 7. 2001 by mali rezortné ministerstvá skončiť výkon zriaďovateľskej funkcie? Samozrejme, že je to v nadväznosti na uznesenie vlády Slovenskej republiky číslo 177 z 28. 2. 2001 k novele školského zákona.

Ďalej, aký je rozdiel medzi navrhovaným tzv. posilnením kompetencií rezortných ministerstiev v porovnaní s platným školským zákonom a tzv. zvýšenou ochranou pri nakladaní s majetkom v správe stredných odborných učilíšť, ktorú rieši od roku 1993 zákon číslo 278 o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov? Sú tu už nie veľmi dobré skúsenosti aj s prerozdelením finančných prostriedkov štátneho rozpočtu na prevádzku stredných odborných učilíšť a stredísk praktického výcviku na rok 2001, kde napríklad porovnávaním rozpisov ministerstva školstva Slovenskej republiky sú rozpisy v 6 krajoch značne nižšie oproti rozpisu ministerstva školstva v sume o 31 208 tisíc korún. Ďalej rozpis krajských úradov v porovnaní so skutočnosťou v roku 2000 je nižší o 115 523 tisíc korún napriek tomu, že v legislatívnom opatrení vlády v oblasti miezd sa v čerpaní na rok 2000 prejavili len čiastočne zvýšené tarify a počet žiakov pritom narástol o 1010.

Treba sa zmieniť, samozrejme, tiež aj o tom, že doterajšia možnosť výkonu zriaďovateľskej funkcie rezortným ministerstvom je odôvodnená tým, že príslušný minister, resp. ministerstvo nesie zodpovednosť za koncepciu a rozvoj odvetví v jeho pôsobnosti. Tento rozvoj nie je možné zabezpečovať bez koncepcie zamestnanosti, ktorej súčasťou je aj koncepcia prípravy na povolania. Ďalším dôvodom na výkon zriaďovateľskej funkcie rezortným ministerstvom je orientovanie odbornej zložky prípravy v smere technického rozvoja, rozvojových trendov v odvetviach. V podmienkach ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky z hľadiska štruktúry kvalifikovanej pracovnej sily potrebnej pre rozvíjajúci sa priemysel je nevyhnutné nielen z dostatočných počtov zabezpečovať prípravu budúcich zamestnancov, ale obsahovým zameraním reagovať na požiadavky podnikateľskej sféry, sú to najmä odvetvia učebných odborov mechatronika, autoelektronika, hydraulika a podobne, čo nie je možné zabezpečiť z úrovne krajského úradu.

Pri uvažovanom ekonomickom raste a pri zvyšovaní zamestnanosti treba predpokladať tlak na požiadavky absolventov z úrovne podnikateľskej sféry najväčších zamestnávateľov, napríklad Volkswagenu Slovakia Bratislava. V záujme priblíženia stredných odborných učilíšť k podnikom sú spracované pilotné projekty, v ktorých sa premietajú záujmy podnikov na kvalitu absolventov a záujmy stredných odborných učilíšť vyhovieť týmto požiadavkám. V doterajšom období boli spracované a realizované už v nasledovných prípadoch. Je to Volkswagen Bratislava, VÚJE Trnava - má záujem o Stredné odborné učilište energetické v Trnave - Železiarne Podbrezová, kde by malo prejsť Stredné odborné učilište Podbrezová, Hornonitrianske bane, a. s., Prievidza, malo by to byť Stredné odborné učilište, ulica Falešníka v Prievidzi, Západoslovenské energetické závody Bratislava, Stredné odborné učilište energetické Záhorská Bystrica.

Ďalšie podniky, pri ktorých možno perspektívne uvažovať o priblížení stredných odborných učilíšť, resp. prevzatí zriaďovateľskej funkcie, uvediem, podmienkou je však vytvorenie prijateľných podmienok v súvisiacej legislatíve. Sú to Pohronské strojárne Hliník nad Hronom, Hydronika NOVA, akciová spoločnosť, Bratislava, Energetické závody Žilina, Košice, Slovakofarma Hlohovec, TOS Trenčín, ZŤS Dubnica nad Váhom, Plastika Nitra, Chemlon Humenné, Tatramat Whirpool Poprad, Chemosvit Svit, Svik Svidník, VSŽ Košice, Slovenská grafia, a. s., OZETA Trenčín, Kryštál Lednické Rovne, Kara Slovakia Trenčín, Makyta Púchov, SES Krompachy, Křížik Prešov, Tatravagónka Poprad.

Treba povedať, že po 10 rokoch v súčasnosti už začínajú chýbať odborníci pre hlavne rozvíjajúci sa strojársky priemysel, pretože po tom, ako odišli stredné odborné učilištia od nosných firiem, jednoducho nastal pokles vyučencov a ukazuje sa deficit niektorých strojárskych profesií. Nesúhlas s preložením zriaďovateľskej funkcie na krajské úrady vyslovila aj Konfederácia odborových zväzov, ktorá združuje 14 odborových zväzov s vyše 15 tisíc pracovníkmi, odborármi v oblasti vzdelávania a prípravy mládeže na robotnícke povolania, a preto i v programe je prvoradý záujem spolupodieľať sa na príprave žiakov stredných odborných učilíšť a vytvárať podmienky na umiestnenie absolventov na trhu práce.

V súvislosti s nadchádzajúcim rokovaním o návrhu zákona v Národnej rade, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl, takisto sa obracajú na Národnú radu o zamedzení unáhlených a náležite nepremyslených krokov - Ministerstvo školstva Slovenskej republiky je tu označované, že predkladá návrh zákona na zmenu výkonu zriaďovateľskej funkcie a jej presun na krajské úrady napriek vyjadreniu sociálnych partnerov na rokovaniach Rady hospodárskej a sociálnej dohody -, spolu prebehli tri zasadnutia.

Nesúhlas s prijatím tohto zákona vyjadruje aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky ako celoštátna a reprezentatívna organizácia zamestnávateľov, ktorá združuje 39 zamestnávateľských zväzov a združení z jednotlivých rezortov hospodárstva a vo svojej činnosti sa zaoberá aj oblasťou vzdelávania. Táto Asociácia zamestnávateľských zväzov Slovenskej republiky má eminentný záujem participovať na príprave žiakov absolventov stredných učilíšť pri určovaní smerných čísel a rozmiestňovaní absolventov podľa požiadaviek trhu práce.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, sám som absolventom Stredného odborného učilišťa CHZWP Nováky, ktoré som navštevoval v rokoch 1963 až 1966. Na vlastnej koži som prežil prípravu na povolanie, ale aj na praktický život. A keď teraz porovnávam prípravcu mojich synov do praxe - jeden je gymnazista a dvaja majú strednú odbornú školu -, tak musím povedať -, klobúk dolu pred učilišťami. Učilištia dokázali a dokazujú aj zo slabších žiakov urobiť prakticky a odborne pripraveného človeka pre prax, ktorá stále viac potvrdzuje, že zamestnávatelia potrebujú vyučencov s úzkou špecializáciou na vysokej odbornej úrovni. Ak dnes plánujeme ísť systémom stredných odborných škôl, že potom ďalšiu odbornú prípravu nech zabezpečujú zamestnávatelia, je to choré, lebo slabší žiak na strednej odbornej škole vypadne po 1 až 2 rokoch a zostane len so základným vzdelaním. Učilištia majú úroveň aj preto, že sú riadne odborne riadené rezortmi. Neobstojí ani argument neupotrebiteľnosti absolventov učilíšť, pretože úrady práce zaťažujú aj absolventi stredných odborných škôl.

V Českej republike už pred 4 rokmi vytvorili integrované školy a teraz chýbajú absolventi pre strojársky priemysel. V Európe nie sú združené stredné školy. Prečo ich chceme my? Ak je tŕňom v oku to, že stredné odborné učilištia v roku 2000 mali 460 miliónov tržieb, z ktorých si vedia vytvoriť lepšie materiálno-technické podmienky, zákon upravme tak, aby mohli podnikať alebo robiť platené služby aj stredné školy.

Školstvu ako celku by bolo prospelo vytvorenie špecializovanej školskej správy. Účelový krok presunu zriaďovateľa z rezortov na krajské úrady je likvidáciou učilíšť. Navyše, ak podľa legislatívneho plánu vlády má byť do konca roka pripravený nový školský zákon, načo sú potom tieto novely, načo zmena pred reformou verejnej správy? Ak by mala byť predsa nevyhnutná zmena, o ktorej pochybujem, je tu možnosť riešiť učňovské školstvo cez komory, napríklad Slovenská obchodná a priemyselná komora je už pripravená na tento krok, samozrejme, tiež čaká na novelu zákona o Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore.

Po prijatí zákona o Slovenskej obchodnej komore by zas vznikol jeden subjekt, ktorý by vedel prevziať na seba výchovu učňovského dorastu. Tisíce absolventov, ktorých odborné učilištia pripravili na praktický výkon povolania, veria na múdrosť a praktickosť tohto parlamentu. Osobne prosím o pochopenie pána ministra školstva, pretože niektoré kroky som už robil predtým, napriek tomu tento zákon je tu. Neodporučujem zákon o sústave základných a stredných škôl schváliť do druhého čítania.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem pánu poslancovi.

Pán poslanec Ištván sa hlási s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca.

Nech sa páči, pán poslanec Ištván.

Poslanec M. Ištván:

Ďakujem veľmi pekne za slovo.

Vystúpenie môjho kolegu je v podstate dôkazom toho, že ide o veľmi závažnú tému, o ktorej sa v našej spoločnosti veľa diskutuje, veľa hovorí. A v podstate aj o príprave tohto zákona je známe, že trvala 2 roky. Jednoducho je to fakt, že ide o zásadnú zmenu a treba povedať, že aj názory v samotnom rezorte školstva na túto problematiku boli rôzne. Osobne si myslím, že je potrebné prijatie takéhoto zákona, myslím si, že bez prijatia tohto zákona sa racionalizácia siete stredných škôl robiť nedá a v podstate aj absencia úprav, ktoré dnes sú navrhované v zákone, tomu zabraňovala.

Myslím si, že posledné rokovanie vlády, ktoré bolo pred podaním tohto zákona do parlamentu, v podstate vytvorilo aj poistky, ktoré zabraňujú tomu, aby sa zhoršila kvalita vzdelania. Tie záruky sú tam a jednoducho je lepšie upravený mechanizmus, aby sa zabránilo tomu, že prípadne majetok škôl, ktoré sa v racionalizácii zrušia, by bol zlikvidovaný. Myslím si, že až neskôr posúdime to, aký prínos tento zákon prinesie, končiac tým, že bude napríklad lepší dosah štátu a rezortu, ktorý má toto na starosti, na spravovanie študentských domovov, pretože dnes študentské domovy stredných odborných učilíšť sú v podstate nevyužité a zase na druhej strane vysoké školy majú nedostatok lôžok. Takže, naopak, ja odporúčam, aby bol zákon posunutý do druhého čítania, a potom prípadne môžeme diskutovať a rokovať o tom, aby tento zákon bol ešte lepší.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Kadlečíková ako ďalšia prihlásená, no nehlási sa.

(Ruch v sále.)

Pokoj, páni poslanci.

Pán poslanec Antecký chce reagovať na vystúpenie svojho kolegu.

Poslanec M. Antecký:

Ja budem len stručný. Svoje dôvody som vo svojom vystúpení uviedol.

K študentským domovom. Viete, ak je problém zmeniť vlastnícky vzťah učilišťa alebo z učilišťa na ministerstvo školstva alebo krajský úrad, pokiaľ ide o internáty alebo študentské domovy nevyužité v Bratislave, v Žiline alebo vo veľkých mestách, tak potom treba niečo robiť, ale dohodou, na to nemusí byť ani zákon. Prosím vás, ale prečo ideme hovoriť o študentských domovoch alebo o internátoch v malých regionálnych mestách, kde nikdy nebudú využité, skôr naopak, využívajú ich terajšie stredné odborné učilištia, a myslím si, veľmi racionálne. Za ne získavajú prostriedky na ďalší rozvoj materiálno-technickej základne. Ja len toľko.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Kadlečíková.

Poslankyňa M. Kadlečíková:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

náročnú atmosféru teoretického a praktického vyučovania na stredných odborných učilištiach rozvírila správa o pripravovanej novele školského zákona číslo 29, ktorá by mala s definitívnou platnosťou rozhodnúť o prechode zriaďovateľskej funkcie z rezortných stredných odborných učilíšť na krajské úrady. A tak po prevode časti kompetencií z rezortných ministerstiev pod krajské úrady v roku 1996 sa znovu objavuje trauma z možného prechodu vrátane zriaďovateľskej kompetencie.

Zainteresovaní vedia, že ide o mimoriadne citlivú tému. Na základe päťročnej skúsenosti dobre poznajú spôsob zaobchádzania s rezortnými strednými odbornými učilišťami, ktoré sa najvýraznejšie prejavujú finančným nedocenením tohto typu škôl. Daný stav ešte viac dramatizuje doterajšia absencia zákona o financovaní škôl. Metodiku stanovenú Ministerstvom školstva Slovenskej republiky momentálne nikto nerešpektuje. A len tak sa mohlo stať, že napríklad osobné príplatky na pedagogických pracovníkov stredných odborných učilíšť v niektorých krajoch teraz predstavujú 0 % alebo v lepších prípadoch idú do úrovne 9 %, zatiaľ čo na inorezortných školách teda tých, ktoré sú pod ministerstvom školstva či krajskými úradmi, je to až 15 %, a tak sú vlastne stredné odborné učilištia postupne nútené popri vzdelávacej činnosti venovať sa stále výraznejšie podnikateľským aktivitám.

V rezorte pôdohospodárstva viac ako 30 % príjmov učilíšť pochádza z mimorozpočtových prostriedkov. Popravde treba uviesť, že to nie sú rezortné stredné odborné učilištia, ktoré by vykazovali vysoké záväzky voči dodávateľom energií či vo vzťahu k sociálnej a zdravotnej poisťovni. Keďže tieto typy škôl fungujú na príspevkovom princípe, svoje záväzky musia v požadovaných termínoch plniť. Okrem toho riaditelia týchto škôl veľmi dobre vedia, že pri prípadnom oddlžovaní škôl sú rezortné učilištia na najspodnejšom rebríčku záujmu príslušných krajských úradov.

Poľnohospodárske a potravinárske stredné odborné učilištia vo väčšine krajov neboli docenené ani z hľadiska ich špecifických nárokov na prevádzku. Nie, netýka sa to len poľnohospodárskych učilíšť, týka sa to, samozrejme, učilíšť aj ostatných rezortov. Obavy zamestnancov stredných odborných učilíšť vychádzajú aj z presvedčenia, že krajské úrady budú mať sklony v dobre vybudovaných a technicky moderne vybavených stredných odborných učilištiach uskutočniť transformáciu na iné typy stredných či vysokých škôl, resp. školy vyradiť zo siete, a potom ich predať možno aj za symbolickú korunu ako prebytočný majetok. Vhodný zákon o správe majetku už k tomu aktu máme pripravený. Nakoniec, aj prvé skúsenosti z Českej republiky dokazujú, že pri obdobnom kroku vo vzťahu k zriaďovateľskej funkcii stredných odborných učilíšť šlo na prvom mieste až o majetok.

Mnohé prieskumy potvrdzujú, že to vonkoncom nie sú poľnohospodárske a potravinárske učilištia, ale ani učilištia ostatných výrobných rezortov, ktoré rozširujú rady nezamestnaných, vrátane aj toho Stredného odborného učilišťa v Trenčíne-Záblatí, ktoré Krajský úrad v Trenčíne navrhol vyradiť zo siete, ale že sú to často obchodné akadémie, že sú to rôzne gymnáziá, keď napríklad nezamestnanosť aj v oficiálnej správe zo stredných odborných učilíšť s maturitou dosahuje 19,3 % a zo stredných odborných škôl 38,4 %.

Neobstojí ani argument, že rezorty nemajú záujem o racionalizáciu výučby na stredných odborných učilištiach a na znižovaní ich počtu. Naozaj, tých učilíšť je veľa. Veď napríklad rezort pôdohospodárstva ako jeden z prvých začal s procesom racionalizácie svojich škôl. Doteraz bolo zrušených 6 rezortných učilíšť. V schválenej koncepcii rezortu pôdohospodárstva sa počíta so znížením počtu učilíšť zo súčasných 56 na cieľových 40 v roku 2005. Nie, nechceme ísť v žiadnom prípade šokovou terapiou, tá už ukázala aj na Slovensku, čo vlastne znamená. Je za ňou len nezamestnanosť a bieda.

V časoch najintenzívnejšej transformácie pôdohospodárstva väčšina učilíšť reagovala predstihovo na nové výrobné ekonomické, vlastnícke a sociálne prostredie. Popri tradičných odboroch boli skoncipované nové učebné odbory. Stredné odborné učilištia z hľadiska prípravy mládeže na robotnícke profesie aktívneho života na vidieku, rozširovania služieb, podporou najmä drobného podnikania aktívne začali ovplyvňovať život vidieckych komunít. Okrem toho si treba uvedomiť, že na stredných odborných učilištiach väčšinou študujú deti rodičov žijúcich pod hladinou priemernej životnej úrovne, a to hlboko pod touto hladinou. Tí už dnes nemajú finančné prostriedky na ubytovanie svojich detí v domovoch mládeže, ale už niekedy ani nie na cestovné náklady. Nie je preto možné pri súčasnej ekonomickej situácii predlžovať cestovné vzdialenosti medzi bydliskom a príslušným vzdelávacím zariadením.

A výchovu na stredných odborných učilištiach robíme dobre. Spokojní sú aj zahraniční podnikatelia. Mám jeden z príkladov, ale, samozrejme, nie je to jeden, je to pri výrobe holandského syra Gouda na východnom Slovensku v Strážskom, kde vlastne sa ukázalo na súťaži, ktorá bola v Holandsku, že slovenský syr obstál ako najlepší. Iste, ide aj o to, že ešte stále sa na Slovensku pridržiavame prírodných krmív, ale Holanďania povedali, že ide najmä o to, že vlastne máme vynikajúco pripravených potravinárskych odborníkov v oblasti mliekárenstva.

Na pána ministra mám v tejto súvislosti otázku. Prečo dochádza k novelizácii školského zákona a zákona o financovaní v čase, keď koncepcia rozvoja výchovy a vzdelávania, ako aj Národný program výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike je ešte len vo verejnej diskusii. Na čo potom taká koncepcia, ktorá sa nemá premietnuť do školského zákona a zákona o financovaní? Veď explicitne sa v tejto koncepcii uvádza milénium, že vlastne návrhy, ktoré vzídu z verejnej diskusie, budú zakomponované predovšetkým do školského zákona. Na čo takýto zhon zrazu? Veď realizácia obidvoch zákonov aj so zreteľom na zmeny, ktoré sa uskutočnili počas rokovania vo vláde, si vyžaduje rozsiahle novelizácie a početné vykonávacie predpisy a ostatné právne normy, ktoré súvisia so školským zákonom a mali byť minimálne predložené do Národnej rady, aby ešte pred týmto prvým čítaním, resp. druhým, ak sa zákon dostane do druhého čítania, bolo možné sa k nim vyjadriť.

To čo ďalej prekvapuje, je určenie rozdielneho termínu účinnosti pre školský zákon od 1. 7. 2001 a pre zákon o financovaní základných a stredných škôl od 1. 1. 2002. Logicky, obidve novely týchto zákonov predbiehajú neskončenú prípravu decentralizácie štátnej správy. To chceme najskôr z rezortov delimitovať stredné odborné učilištia na krajské úrady a po reforme verejnej správy ich budeme opäť prevádzať z jedného územného celku na druhý?

Ale v celom procese si treba všímať aj moderné európske trendy, ktoré dnes pristupujú k integrácii poľnohospodárskych a potravinárskych univerzít do rezortov pôdohospodárstva. Všímať si treba aj skúsenosti z transformujúcich sa ekonomík, v ktorých takáto reforma už prebehla, teda myslím tu stredné odborné učilištia, na regióny. Napríklad v Maďarsku sa po dvoch rokoch začal vyvíjať silný tlak na návrat učilíšť do lona pôdohospodárskeho rezortu.

Príčinou je kolaps v odbornej príprave robotníckych profesií príslušného rezortu a z toho istého dôvodu aj v Českej republike je rozbehnutá iniciatíva vrátiť aspoň 10 učilíšť pod rezort pôdohospodárstva a tieto deklarovať ako vzdelávacie centrá na prípravu robotníckych profesií. Rozhodne, v celom tomto procese by sme sa mali poučiť od tých, ktorí sa dopustili chýb, možno dnes už aj nezvratných, ale zároveň - a to chcem osobitne zdôrazniť - v celom tomto procese by mala byť prvoradá odbornosť.

Napriek tomu všetkému si ale veľmi dobre treba všimnúť aj znenie jedného z transparentov účastníkov protestného zhromaždenia vyzývajúceho k tomu, aby sme nekazili to, čo u nás ešte dobre funguje. Ak tento návrh zákona postúpi do druhého čítania, minimálne sa budem snažiť presadiť pozmeňujúcim návrhom aspoň tie zmeny, ku ktorým dochádza napríklad aj v Českej republike, aj v Maďarskej republike, ktoré vychádzajú práve z negatívnych skúseností z rozsiahlej decentralizácie.

Zmeny, ktoré sa na ceste tohto zákona vo vláde uskutočnili, majú veľa slabých stránok a v žiadnom prípade neznamenajú metodické posilnenie rezortov vo vzťahu k obsahu vzdelávania ako na stredných odborných učilištiach, tak aj na stredných odborných školách. K akýmkoľvek rozhodnutiam sa rezortné ministerstvá vyjadrujú a nežiada sa od nich súhlas, minimálne aj tu potom bude potrebné zosilniť znenie zákona.

Áno, rezorty majú spracúvať odvetvovú koncepciu prípravy mládeže na povolanie, avšak len administratívne bez priamej možnosti spolupracovať s uvedenými školami. Je preto potrebné vypracovať vykonávací predpis ešte pred prijatím tohto zákona v Národnej rade. Ale, pán minister, mne sa natíska aj otázka, ako bude koordinovaná potreba absolventov z hľadiska celoštátneho pohľadu a ako môžu krajské úrady zabezpečiť dodržiavanie kvality prípravy žiakov.

Ale, ešte jedna vec a tá ma trápi a mrzí najviac. Totiž krajské úrady u nás, už či vinou tejto koalície, určite nielen tejto, ale všetkých tých, ktoré sme vo vláde po roku 1990 alebo 1993 mali, sú vlastne spolitizované, to znamená od prednostov krajských úradov cez vedúcich odborov, ako aj oddelení, keď dochádza k zmene koalície, tak dochádza aj k výmene vedúcich pracovníkov.

Mám obavy a už sú tu signály, že niektoré kraje oznámili na poradách riaditeľov škôl, že k 1. júlu dôjde k plošnej výmene riaditeľov. Naozaj mám obavy, čo vlastne celý tento proces prinesie ako prvé. Spolitizuje funkcie riaditeľov stredných odborných učilíšť a to by bolo absolútne to najhoršie, lebo prípadná zmena vo vládnutí bude znovu viesť iba k politickému nasadeniu riaditeľov a to by určite neprospelo, naopak, bolo by to tragédiou v oblasti vzdelávania na stredných odborných učilištiach.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za pozornosť.