Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Ošváth.
Poslanec P. Ošváth:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Chcel by som sa pripojiť ku kolegom, ktorí zdôrazňovali naliehavosť riešenia tohto závažného problému, pretože nielen ich, ale, samozrejme, aj nás veľmi trápi tento problém, keď sa stretávame s občanmi a poukazujú na tento závažný problém, ktorý im skutočne sťažuje ich existenciu.
Chcel by som vyzdvihnúť z vystúpenia pána premiéra aspoň dva také základné pojmy, ktoré zdôraznil a ktoré určite naznačujú do určitej miery situáciu, v akej vláda prevzala moc v roku 1989 a z akej štartovacej pozície vychádzala. Tá prvá bola skutočnosť, že úroky a umelá prezamestnanosť sa udržovala práve úvermi s úrokmi 30,8 %. A ďalší veľmi závažný fakt bola skutočnosť, že medzinárodné ratingové agentúry nás v roku 1998 preradili do pásma rizikového z hľadiska investícií. V takom prípade, pochopiteľne, veľmi ťažko môžeme očakávať, alebo mohli sme očakávať, že zahraničné investície sa na Slovensko pohrnú. A tie by sme skutočne veľmi významne potrebovali najmä v takých regiónoch, ako je Rimavská Sobota, Revúca, Rožňava, kde by skutočne sa táto nezamestnanosť mohla rapídne znížiť. Myslím si, že cesta k vyriešeniu tohto problému nevedie týmito smermi, ako som o tom hovoril, ako sa to praktizovalo niekedy umelým spôsobom v minulých rokoch, v predošlom volebnom období, keď aj váš predchodca, spomíname si na to, sľuboval, že priviezol stotisíc pracovných miest z Ukrajiny. A žiadne takéto pracovné miesta sa neobjavili.
Takže na záver chcel by som vyjadriť len presvedčenie a dôveru v to, že urobíte všetky potrebné kroky k tomu, aby sa vysoká nezamestnanosť znížila.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Krajči.
Poslanec G. Krajči:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Slovensko môže byť naozaj hrdé, že má svojho premiéra, ktorý vie tak kvetnato rozprávať, pretože asi nemá konkurenciu medzi politikmi. Žiaľbohu, z týchto kvetnatých rečí sa málokto dnes naje. Z celého vášho vystúpenia vyplýva, že ľudia môžu byť vrcholne spokojní s tým, aká je situácia na Slovensku. Opak je však pravdou. Už vo volebnom programe SDK ste sami konštatovali, že na jeseň 1998 bola miera nezamestnanosti 12 % a dnes sa táto miera nezamestnanosti pohybuje nad 20 %. Vtedy bolo okolo 330 až 350 tisíc nezamestnaných, dnes je to 550 tisíc a hrozí 600 tisíc nezamestnaných. Žiaľbohu, toto sú výsledky vašej práce bez toho, aby sme vás chceli nejako zhadzovať, alebo zhadzovať činnosť tejto vlády.
Sľubovali ste odstrániť nerovnováhu na trhu práce a zvrátiť tento nepriaznivý stav. Opak sa však stal pravdou. A prepad je taký, že sme na dne a najhorší v celej Európe.
Hovoríte, že chodievate medzi ľudí. Samozrejme, že vy sa nehanbíte ísť medzi ľudí a chváliť sa cudzím perím. Vy ste sa nehanbili ísť na tunel pod Braniskom prerážať stenu a žať výsledky práce, ktorú ste vy nezačali. Vy ste sa nehanbili ísť do Spišskej Novej Vsi do firmy EMBRAKO, o ktorej ste ani nevedeli, či je to textilná, alebo či vyrába kompresory na chladničky, až tam ste sa informovali, o čo ide. A tvrdili ste, že vy ste vytvorili pracovné príležitosti. Vy sa nehanbíte ani hovoriť o tom, že ste v Molexe v Kechneci investovali nejaké zdroje na rozvoj tejto firmy, pričom sám starosta musel svoje obecné prostriedky vložiť do týchto vecí, a neboli ste schopní mu to ani prefinancovať.
Takže vy jedno hovoríte, a druhé konáte. A keď sa chválite o Krompachoch, kde ste boli teraz naposledy, kde je váš skorumpovaný minister Černák...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Ivan Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Dámy a páni,
všetky ponovembrové vlády riešili dilemu, či majú nájsť odvahu a guráž na to, aby ozdravovali krajinu, o ktorej náš nebohý poslanecký kolega ešte asi pred pätnástimi rokmi hovoril, "alkohol v chorom národe, v chorej krajine", alebo či sa budú viac venovať politickému zápasu. Pretože tá dilema znamenala vlastne to, že tie ozdravovacie opatrenia sú a boli vždycky bolestivé a prebiehali a prebiehajú na pozadí politického zápasu v pluralitnej spoločnosti, kde je celkom logické, normálne a legitímne, že vždy tie politické strany, ktoré sú v opozícii, tak ukazujú, že by to robili inak, a predovšetkým ťažia práve z bolestivosti týchto krokov.
Z toho dôvodu, a to hovorím hlavne svojim kolegom v koalícii a občanom, ktorí nás azda počúvajú, chcel by som upozorniť, že, áno, treba vždycky vypočuť to, čo hovorí opozícia, ktorá nenesie v tejto chvíli zodpovednosť za krajinu. Treba si vyhodnotiť to, čo z toho, čo hovoria, je povedzme konštruktívne a správne. A treba od toho oddeliť všetko to ostatné. O tom už ani nehovorím o invektívach, ale predovšetkým si nenechajme vnútiť pesimizmus, pretože vystúpenie pána premiéra ja nevidím ako ružové okuliare, ani ako maľovanie na červeno alebo na ružovo, ale je to predovšetkým upozornenie na zmysel opatrení, ktoré tu sú. Na zmysel aj tej bolesti, pretože vlastne pán premiér nám ukazuje nádejné signály toho, že tá krajina ide dopredu a ide správnym spôsobom dopredu.
(Reakcia z pléna.)
Áno, tak, ako aj vy teraz hovoríte ironicky, je to dobrá správa pre Slovensko, pretože zlé by bolo, keby tie opatrenia zmysel nemali. To bol podľa môjho názoru zmysel premiérovho vystúpenia.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, pán premiér chce reagovať faktickou poznámkou na vystúpenie poslancov, ktorí reagovali na jeho vystpenie.
Nech sa páči, pán premiér.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán predsedajúci,
panie poslankyne, páni poslanci,
chcem sa vám poďakovať za vaše komentáre.
Chcem povedať jedno. Strávil som včerajšie dopoludnie aj dnešné dopoludnie medzi vami z viacerých dôvodov. Predovšetkým aby som počúval, ale po druhé aby som vám aj povedal z pozície, za ktorú nesiem zodpovednosť, aj konkrétnejšie, ako vidím situáciu, ako vidím príčiny, ako vidím perspektívu.
Pán poslanec Brocka, nebolo treba dať hlasovať o mojej účasti. Bol som rozhodnutý, len čo som videl program schôdze, že takto obsiahlo a konkrétne pred vami vystúpim. Nebolo potrebné dávať hlasovať. Po ďalšie, to, čo nepočujem, o chvíľu cestujem do Prahy, budem presne vedieť a rád si prečítam z vašej diskusie, ale hlavne dávam ponuku všetkým vám, ktorí máte záujem.
Pán poslanec Mesiarik, kriticky sa postaviť k veci je veľmi jednoduché, najľahšie, čo môže byť. Každému pánovi poslancovi, každej panej poslankyni dávam ponuku, len čo bude materiál pána podpredsedu vlády Mikloša hotový, keď sa prihlásite na mojom sekretariáte, dám vám ho k dispozícii a pozývam vás na rokovanie vlády k tomuto materiálu. Každý jeden konštruktívny, polemický, kritický príspevok bude vítaný, a ktorí chcete, aj na samotnom rokovaní vlády budete veľmi, veľmi vítaní.
Po druhé...
(Reakcia z pléna.)
Samozrejme, že aj opozícia. A špeciálne k opozícii sa ešte chcem obrátiť. Chcem sa vám poďakovať za komplimenty, ktoré ste mi venovali, ktoré naberajú na novej kadencii a nesmierne ma tešia. Čo ma potešilo menej, bola skutočnosť, že som nezachytil jediný konštruktívny návrh.
Pani poslankyňa Aibeková, zaviedli sme nový inštitút dlhodobo nezamestnaných. To je nesporný fakt. Vy to dobre viete.
(Reakcia z pléna.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, nevykrikujte, páni poslanci.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Pán Kalman, váš kolega pán Zlocha minule hovoril, že ľudia nekupujú. Vy už hovoríte, že kupujú, ale z pôžičiek. Nie je pravda. Primárne vklady v bankách narastajú.
Jednoducho nemali ste pravdu. Na týchto dvoch argumentoch som to chcel ukázať.
Ďakujem veľmi pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rozprave o tomto bode programu. Za poslanecké kluby sú prihlásení páni poslanci Švantner, Brocka, Sárközy, Kalman, Halmeš a pán poslanec Rusnák. Ako prvý v poradí za poslanecký klub Slovenskej národnej strany vystúpi pán poslanec Dušan Švantner.
Pán poslanec, máte slovo.
(Ruch v sále.)
Prosím, nevykrikujte, páni poslanci!
Pán poslanec Švantner, máte slovo.
Poslanec D. Švantner:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán odchádzajúci premiér,
vážený pán minister,
milé dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som najprv reagoval na tie poznámky, ktoré boli povedané včera a ktoré boli povedané aj dnes. Myslím si pritom, že je veľmi zlé, že taký významný bod, ako je správa o nezamestnanosti v Slovenskej republike, preberáme tým spôsobom, ako ho preberáme. Včera sme ho začali, prerušili, dnes pokračujeme s tým, že pán premiér si povedal svoje a odchádza.
Ja by som najprv reagoval tak, ako hovoril i pán minister Magvaši včera ako prvý, môžem len súhlasiť s tým, že naozaj celých 10 rokov sa tento problém nezamestnanosti vyvíja, a preto budeme musieť analyzovať celú túto situáciu počas celých 10 rokov. Ďalšia poznámka bola, vláda si uvedomuje túto skutočnosť. Páni, uvedomuje si túto skutočnosť, ale ja nemám taký dojem, že robí voľačo pre to, aby sa táto skutočnosť zmenila. Stále len konštatujeme, a pritom nehovoríme, ako na to. Pán minister zrejme z toho dôvodu, že vie, aký je tento materiál neaktuálny, povedal, že je relatívne starší, ale predsa je záležitosťou vlády, keď vidí, aká je situácia, že materiál sa nedostáva vtedy na program, keď mal byť, mala ho novelizovať, mala ho zreálniť. Pán minister, nemôžem s vami súhlasiť v tom, že nezamestnanosť ovplyvní vo veľkej miere skrátenie vojenskej služby. Pán minister, pri nezamestnanosti 580 tisíc nezamestnaných...
(Reakcia ministra.)
Áno, to zhorší situáciu, ale nie je to podstatná čiastka, je to pár tisíc ľudí, ktorí idú na vojenskú službu.
Ďalej by som chcel reagovať na pána predsedu parlamentu Migaša. Je škoda, že tu nie je, ale nedá mi, aby som nereagoval na niektoré jeho poznámky. Áno, priznal nesplnenie úloh, zníženie nezamestnanosti na 10 % pri skončení vládnutia, nakoniec to priznal aj pán minister Magvaši. Hovoril o tom, že nie je dobré, keď štatistickými metódami znižujeme percento nezamestnanosti, lebo skutočnosť je taká, že najlepšie obyvateľstvo cíti to, aká je situácia. A my zbytočne tu budeme hovoriť, že sa situácia lepší, keď každý z našich spoluobčanov vie, ako je momentálne na tom naša spoločnosť. Súhlasím s tým, že nepomôže vytváranie komisií, ale musím kriticky reagovať na to, čo povedal, že je potrebné motivovať podnikateľov.
Páni zo SDĽ, veď vy predsa máte všetko toto v rukách! Máte ministerku financií, máte ďalšie ministerstvá. Tu predsa nemôžete čakať, že to bude robiť voľakto druhý. Ja by som povedal, že pán predseda parlamentu práve týmito jeho poznámkami len upozornil na seba a upozornil na Stranu demokratickej ľavice. A aby som definoval celé jeho vystúpenie, KDH-áci to pochopia, keď to poviem, ja by som povedal, že ako Pontský Pilát si umyl ruky nad tým, čo je v tejto republike.
Budem hovoriť ďalej. Budem reagovať teraz na pána premiéra. Hovoril o tom, že bol neobjektívny odhad vývoja stavu, hovoril o tom, aká bola prezamestnanosť. Milé dámy, vážení páni, keď je situácia taká, ako som pred chvíľou povedal, keď je nezamestnanosť už pomaly 600 tisíc nezamestnaných, nie je to spôsobené prezamestnanosťou. Je to spôsobené inými faktormi, o ktorých budem hovoriť neskoršie. Myslím si, že takisto nemalo zmysel, keď tu robil exkurziu po celom svete a hovoril, aká kde je veľká nezamestnanosť. My sa starajme sami o seba, máme svojich problémov veľmi veľa a je zle, ak sa budeme vyhovárať takým spôsobom, že budeme poukazovať na iných.
Pán premiér hovoril o čiernej práci, ale je zaujímavé, že povedal, že je to u tých, čo špinavým spôsobom sprivatizovali a dostali nadobudnutý majetok. Páni, hovoriť o čiernej práci, keď v niektorých okresoch na jedno pracovné miesto čaká viac ako tisíc nezamestnaných, je smiešne.
Pán premiér hovoril o tom, že inflácia je pod kontrolou, ale ja sa pýtam: Čo sa stane, keď vyplatíme dlhopisy? Ja som už niekoľko ráz upozorňoval na to, že týmto sa dostane medzi obyvateľstvo obrovské množstvo finančných prostriedkov. Áno, ja nehovorím to, že zavedenie dlhopisov je zlá vec. Ja len hovorím toľko, že sme mali dlhopisy zameniť za akcie, páni a dámy, a potom by bola tá situácia celkom iná. Len ja som prekvapený, že reagujú niektorí moji kolegovia tak, ako reagujú, lebo treba sa zamyslieť nad tou vecou a potom by ste určite reagovali celkom inakšie.
Pán premiér povedal, že sa ekonomika uberá dobrým smerom. Ekonomika sa uberá dobrým smerom, len náš občan je taký nechápavý, že to vidí inakšie. Čiže toto sú poznámky k tomu, čo hovoril pán minister, predseda parlamentu a takisto aj predseda vlády.
Teraz by som chcel ísť k meritu veci, chcel by som ísť k materiálu. V tlači 856 predkladá minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky správu o súčasnom stave a plnení úloh Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v oblasti politiky zamestnanosti. Žiaľ, musím konštatovať, že by sa tento dokument mal nazvať ako "Správa o neplnení sľubov vládnej koalície na zníženie nezamestnanosti". Celý materiál sú iba reči a reči. A môžete tento materiál študovať zo všetkých strán a nedopátrate sa žiadneho výsledku, lebo táto vláda zatiaľ v tomto smere nič nespravila, ak neberiem do úvahy verejnoprospešné práce, ktoré boli v skutočnosti iba samoklamom.
V správe je veľa nepresných štatistických údajov a vzhľadom na tieto skutočnosti, pozri napríklad údaj o nezamestnanosti v januári 2001, ktorý uvádza 16,6 %, a skutočnosť je 21 %. Musím tiež povedať to, že predloženú správu mali vypracovať hospodárske ministerstvá, a to hlavne ministerstvo hospodárstva, ministerstvo stavebníctva, pôdohospodárstva, dopravy a možno aj životného prostredia za spoluúčasti ministra zahraničia s koordináciou ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Ja som o tejto záležitosti vlastne už pred pol druha rokom hovoril pánu ministrovi, ale zrejme nie je ochota od jeho kolegov, aby oni analyzovali túto situáciu, lebo práve tieto ministerstvá rozhodnú o tom, aká bude nezamestnanosť v Slovenskej republike.
V správe som sa dočítal o všetkom možnom, len nie o tom, prečo je v Slovenskej republike nezamestnanosť taká vysoká a prečo stále rastie. A tiež sa nedočítate, ako znížiť nezamestnanosť. V materiáli je napríklad, povedal by som, návod na zníženie nákladov na podporu nezamestnaných. Vzhľadom na uvedené skutočnosti som sa pokúsil pripraviť analýzu príčin nezamestnanosti.
Na objektívne posúdenie dnešného stavu nezamestnanosti je potrebné zobrať do úvahy charakter výroby v Slovenskej republike v roku 1990, kde zisťujeme, že podstatná časť obyvateľstva bola zamestnaná v strojárskom priemysle, poľnohospodárstve a stavebníctve, ktoré je však závislé od ekonomickej prosperity obyvateľstva, a tým aj štátu. Po malej privatizácii a prvej vlne kupónovej privatizácie došlo k veľkému úverovému zaťaženiu strojárskych firiem a tiež poľnohospodárskych družstiev, ktoré sa začali rozpadávať a objavili sa prvé masovejšie prepúšťania, čo prinieslo následne nezáujem o bytovú výstavbu panelákového typu, a tým aj nezamestnanosť v stavebníctve.
Páni, musím upozorniť na jednu skutočnosť. Zamyslime sa nad tým, že do tejto situácie sme dostali roľnícke družstvá tým, že boli dané licencie rôznym firmám, ktoré vyvážali dobytok do zahraničia a, žiaľbohu, družstevníci veľa ráz za tento dobytok finančné prostriedky nedostali. Tým sme vlastne zlikvidovali niektoré družstvá, de iure však existujú, de facto už nie sú. Týmto sa zhoršila aj situácia v bankách, lebo banky naďalej štatisticky uvádzali rast zisku z úverov, ale v skutočnosti tieto peniaze sa už do tých bánk nikdy nedostanú.
Tu chcem upozorniť na tú skutočnosť, že sme v tomto období stratili veľkú časť trhov pre obrábacie a tvárniace stroje, stavebné a zemné stroje, dopravné a zdvíhacie zariadenia, oceľové konštrukcie a špeciálnu vojenskú techniku. Stratili sme trhy a, žiaľbohu, ani jedna z porevolučných vlád nespravila dosť pre to, aby sa tento stav zmenil. Rozpadli sa PZO a slovenským firmám zostali nezaplatené dodávky, ktoré nemali od koho vymáhať. A pri deľbe republiky naši "janičiari", ako bol napríklad Čalfa, nemali ani chuť, ani odvahu vymáhať uvedené pohľadávky. Tu by som chcel povedať jeden konkrétny prípad.
Mostárni Brezno zostal Strojexport dlžný 62 miliónov korún. Aby ste mali predstavu, aká to bola suma v tom období, predstavovalo to 41 kusov žeriavov NB 1030.1 alebo 1645.
Pri deľbe a zriaďovaní nových slovenských veľvyslanectiev sa zabudlo na zriadenie obchodných oddelení, ktoré robili servis našim firmám v zahraničí. Tieto faktory nútili manažmenty prepúšťať svojich zamestnancov v zúfalej snahe zachrániť existenciu firiem. Samozrejme, že sa objavili aj tunelári v manažmentoch alebo v privatizačných fondoch, ktoré prispeli k likvidácii veľa strojárskych podnikov, čím rozšírili rady nezamestnaných vo veľkom počte.
Na ilustráciu iba jeden príklad, znova Mostáreň Brezno, kde privatizačný fond HTC z 15 % akcií ovládol orgány spoločnosti, a napriek tomu, že individuálni vlastníci vlastnili 56,7 % akcií, predstavenstvo a dozorná rada zdecimovali počet zamestnancov zo 4 000 zhruba na 400, čiže vyprodukovali 3 600 nezamestnaných v Breznianskom okrese.
Paradoxom je to, že takýchto podnikavcov oslavujeme v smotánke ako najhumánejších sponzorov športových a kultúrnych podujatí. Boli také prípady, že IPF vlastnili aj niekoľko desiatok firiem. Ľudia, ktorí boli členmi IPF, nestačili navštevovať dozorné rady a predstavenstvá. Tak obrovské množstvo firiem riadili títo ľudia, ktorí veľa ráz o danej fabrike nemali ani zdania. Ďalšia pohroma prišla na firmy v podobe exekučného zákona a v podobe aktívnych exekútorov, ktorí bezohľadne vyberali najkvalitnejšie stroje z liniek, na ktorých bol často postavený chod fabriky, a za pár korún obchodné firmy vyvážali obrábacie stroje do zahraničia, ktorých nákupná cena sa dnes pohybuje v miliónových hodnotách. Tento stav zapríčinil i prepúšťanie vysoko odborných robotníkov, niekedy aj s osobnými tragédiami, ktorých výchova trvá mnoho rokov, a preto nemôžeme počítať s rýchlou nápravou v tomto smere.
Milé dámy, vážení páni, taký je stav v zložení nezamestnaných, z ktorých mnohí doslova trpia tým, že z uznávaných odborníkov, fachmanov sa zrazu stali nepotrební "zaháľači", bez perspektívy, čakajúci na zázrak alebo odchod na dôchodok. Ešte horší je stav ľudí z VVZ, ktoré boli porovnateľné zo západniarskymi firmami. Ak tento proces výskumu a vývoja narušíme, nenávratne stratíme kontakt so svetom a začíname sa stávať skutočne banánovou republikou. Vo VVZ boli zamestnaním prevažne starší projektanti a konštruktéri, ktorí vo veku okolo 50 rokov nemajú šancu dostať primerané zamestnanie.
Milé dámy, vážení páni, dalo by sa povedať, že je zbytočne plakať nad zlou situáciou, aj keď je bezpodmienečne nutné analyzovať situáciu, aby sme vedeli, prečo dochádza k takej obrovskej nezamestnanosti, ktorá je napríklad v bývalom strojárskom srdci stredného Slovenska v okrese Brezno už skoro 25 %. Pri nástupe vlády, tejto vlády, to nebolo ani 14 %. A máme obec, ktorá má 56-percentnú nezamestnanosť, je to Vaľkovňa. V ďalších obciach je nezamestnanosť od 30 do 50 %. Na ilustráciu: Osrblie 30,28 %, Polhora 31,61 %, Bacúch 34,44 %, Polomka 32,28 %, Závadka nad Hronom 31,42 %, Šumiac 37,87 %, Telgárt 49,1 % a Vaľkovňa, tak ako som povedal, 56,55 %.
Zamyslíme sa nad tým, ako zmeniť tento alarmujúci stav.
Riešenie nezamestnanosti vyčlenením finančných prostriedkov na zamestnanie dlhodobo nezamestnaných formou VPP je iba samoklam. My musíme vytvoriť pracovné miesta, ktoré budú produkovať hodnoty. My nie sme Kuvajt, ani Arabské emiráty! Nám nepomôžu ani rekvalifikácie a preškoľovania, lebo v stave, keď na jedno pracovné miesto čaká v priemere v Slovenskej republike 80 nezamestnaných, je vždy dosť odborníkov na každé voľné miesto. A sú okresy, kde na 1 pracovné miesto máme dokonca vyše 1 000 nezamestnaných. Čakať na pomoc z Európskej únie? Áno, aj to by bolo možné a veľmi jednoduché, stačilo by zrušiť pracovné povolenia a veľké množstvo našich schopných nezamestnaných by vytlačilo z pracovných miest Nemcov, Rakúšanov alebo Francúzov. No tento variant nebude možný vzhľadom na terajšie ochranárske opatrenia a vzhľadom na prípravu embarga na pohyb pracovných síl z východnej časti Európskej únie počas 7, možno aj 10 rokov.
Okrem toho ochranárske opatrenia, budem teraz hovoriť o Nemeckej republike, sú realizované aj iným spôsobom ako priamym zákazom príchodu pracovných síl. Viete, že pri dodávkach celkov je situácia taká, že výrobca nielen dodá výrobok, ale ho, samozrejme, aj zmontuje. No, žiaľbohu, teraz budem hovoriť o konkrétnej firme, ktorá dodáva do Nemecka montované domy a má problémy s tým, aby tento montovaný dom, ktorý je dodávaný na kľúč, mohli v Nemecku zmontovať. Potrebujú na to pracovné povolenia od nemeckých úradov. Čiže ja by som to porovnal tak, ako keď by nemecké autá, ktoré prídu k nám, sa nemohli zmontovať tu na Slovensku, lebo by potrebovali títo ľudia pracovné povolenia.
Milé dámy, vážení páni, ak si nepomôžeme sami, určite nebude záujem od našich susedov, aby oživili v Slovenskej republike zlikvidovanú obchodnú konkurenciu. Podľa môjho názoru je nutné, aby sme prijali strategický program obnovy hospodárstva Slovenskej republiky so zameraním na získanie odbytových možností pre firmy, ktoré ešte pracujú, aby sme dobudovali naše obchodné zastupiteľstvá v zahraničí, lebo nie je možné, aby v Nemecku, v krajine najväčšieho obchodného partnera, pracovali na obchodnom oddelení iba dvaja ľudia. Minulý týždeň som sa pýtal na túto záležitosť pána ministra Haracha, povedal, že tí dvaja ľudia tam stačia. Pán minister, obchodné oddelenie, alebo lepšie povedané, naše veľvyslanectvo, terajšie naše veľvyslanectvo v Berlíne bolo niekedy obchodným oddelením pre Nemeckú demokratickú republiku, čiže to je pätina z celého terajšieho veľkého Nemecka.
Milé dámy, vážení páni, tá budova bola plná ľudí, boli tam nielen ľudia z obchodného oddelenia, ale aj technici z jednotlivých podnikov zahraničného obchodu. Ja si myslím, že práve to by zmenilo tú situáciu, keď by sme do našich obchodných oddelení alebo na naše veľvyslanectvá dali dostatok ľudí, ktorí by analyzovali situáciu v jednotlivých krajinách a dávali informácie našim firmám. Ja nesúhlasím s tým, čo povedal minulý týždeň pán minister hospodárstva, lebo si myslím, že peniaze, ktoré by boli dané na týchto ľudí, by boli najlepšie investované peniaze. Členovia vlády musia pri svojich rokovaniach brať zreteľ na ekonomické záujmy v Slovenskej republike a nechodiť do zahraničia iba po politické pochvaly.
Ako je možné, že Česká republika napriek prezidentovi humanistovi Havlovi ďalej predáva zbrane v takom množstve, o akom sa nám ani nesníva? Pán predseda vlády síce povedal, že je veľký pokles záujmu o zbrojnú techniku. Ale ak Česká republika vyvezie za 700 miliónov amerických dolárov, predstavte si, že je to 35 mld. Sk. Je to asi tým, že predseda vlády Zeman a ďalší členovia vlády Českej republiky obchádzajú celú zemeguľu a dojednávajú pre České firmy dodávky nielen zbraní, ale aj investičných celkov a výrobkov všetkého druhu. Nám, ktorí sme tiež dodávali časť investičných celkov po celom svete, ani nenapadne monitorovať situáciu u odberateľov, aby sme mohli ponúknuť naše dodávky.
Pán minister, aké máme obchodné kontakty v krajinách, z ktorých študenti niekedy študovali na našich vysokých školách a teraz vo veľa prípadoch zastávajú vysoké hospodárske funkcie? Ja musím konštatovať, že vládu nezaujíma stratégia zamestnanosti, vládu zaujíma, ako predať najlukratívnejšie firmy, a pritom si neuvedomuje, že týmito predajmi sa zrušia ďalšie pracoviská, vývojové pracoviská, a tým aj prídu noví kvalifikovaní nezamestnaní, lebo každá veľká firma má výskumno-vývojové pracoviská v sídle firmy a úzkostlivo stráži výsledky tejto práce.
Vážený pán minister, žiaľ, dúfam, že ma počúva, ako ste mohli dopustiť, aby prišiel do Národnej rady Slovenskej republiky tento neobjektívny, nič nehovoriaci materiál, keď ste vy aj váš stranícky predseda v médiách priznali, že vláda nie je schopná splniť záväzok 10-percentnej nezamestnanosti pri skončení vládnutia v roku 2002?
Vážení páni z vládnej koalície, vaše vládnutie ste začali strašením podnikateľov a vlastníkov firiem, a tým ste docielili tiež zvýšenie nezamestnanosti miesto toho, aby ste vytvorili pre našich podnikateľov čo najpriaznivejšie podnikateľské prostredie. Vysvetlite mi, prosím vás, prečo majú mať daňové prázdniny iba veľkí zahraniční investori? Prečo nemôže mať daňové prázdniny podnikateľ v Telgárte alebo v Šumiaci, ktorý vytvorí nie stovky pracovných miest, ale aspoň desiatky? Miesto toho živnostník, ktorý podniká v doprave, zaplatí hneď na začiatku roka rôzne dane a ešte nezarobil ani korunu. Toto sú problémy, o ktorých mi hovorili občania, keď som prechádzal Slovensko od Sobraniec po Skalicu a juh Slovenska v okrese Poltár, Veľký Krtíš, Revúcu a tiež ďalšie okresy.
Zdraženie plynu a elektrickej energie prinesie ďalších nezamestnaných, lebo chemický priemysel a sklárne majú veľký podiel vstupov práve v týchto médiách a ich zdraženie spôsobí zníženie konkurencieschopnosti týchto firiem na trhu.
Milé dámy, vážení páni, nedá mi, aby som nezareagoval na poznámky nášho mladého kolegu z SDĽ pána poslanca Andrassyho a takisto aj pani poslankyne Angelovičovej. Pán Andrassy hovoril, myslím, že to bolo v Site, o tom, aká bola privatizácia v minulom volebnom období. Dúfam, že ma kolega počúva.
Pán kolega, ja čakám už skoro tri roky, čo ste vo vláde, ako úspešne predáte, sprivatizujete ZŤS Martin, Dubnicu alebo Detvu, kde má štát cez Fond národného majetku a ministerstvo majoritu. Ja si pamätám veľmi dobre, a zrejme aj vy ostatní, ako bývalý minister Černák chodil do Martina a sľuboval, ako za pár mesiacov sa rapídne zmení situácia. Ako dostane táto firma zákazky a ako budú ľudia v Martine spokojní. Predaj SPP, Transpetrolu, elektrární, telekomunikácií a bánk je strašne jednoduchý, lebo predávame, lepšie povedané, odovzdávame trh spotrebiteľa. A to je teraz vo svete najdôležitejšie. Vo svete sú firmy, ktoré dokážu vyrobiť všetko. Najväčší problém je výrobok predať a ešte k tomu potom dostať finančné prostriedky.
To, ako sa stará naša vláda o ekonomiku, vidieť aj na stavbe mosta v Štúrove. Minulý týždeň som navštívil túto stavbu. Ako viete, je to spoločná investícia Slovenskej republiky, Maďarskej republiky a prostriedkov z Európskej únie. Predstavte si, akí sme my grandi! My sme dohodli s maďarskou stranou postavenie tohto mosta takým spôsobom, že Maďarská republika vyrobí oceľovú konštrukciu a aj túto oceľovú konštrukciu osadí. My cez firmu Inžinierske stavby Košice rekonštruujeme iba piliere. To nepredstavuje ani 20 % z celkových nákladov na úpravu uvedeného mosta. Okrem toho to je ešte nie všetko. Okrem toho predmostie, ktoré robí Doprastav, finančné prostriedky, ktoré sú potrebné na uvedené predmostie, dáva Slovenská republika zo svojich peňazí mimo toho spoločného balíka, o ktorom som hovoril.
Milé dámy, vážení páni, po revolúcii prišla Slovenská národná strana s heslom: "Kupujte slovenské výrobky!" Vtedy to bolo mnohým občanom smiešne, dnes to priznávajú aj politici z vládnej koalície. Nechajte si poradiť aj od nás, lebo mne sa zdá, že jediným alebo najväčším prínosom tejto vlády je to, že zjednocuje občanov. Minule som hovoril s ľuďmi z Pohorelej, ktorí mi dali informáciu, že spoločne členovia Slovenskej národnej strany a Strany demokratickej ľavice podpisovali petíciu k novele ústavy. Ja čakám, že za pár dní budú podpisovať novú petíciu, a to petíciu o zlepšení životných podmienok a zvýšení pracovných príležitostí v tejto oblasti, ktorá je, ako som už povedal, veľmi postihnutá nezamestnanosťou. Dnes by sme mali začať realizovať heslo "Zachráňme našu ekonomiku tým, že pomôžeme našim podnikateľom a firmám, aby občania mali prácu". Ja nesúhlasím s predloženým materiálom a požadujem vypracovať analýzu s konkrétnymi návrhmi na riešenie alarmujúceho stavu nezamestnanosti.
Vážení páni z vládnej koalície, ja si myslím, že by bolo potrebné priznať, že si momentálne neviete rady s nezamestnanosťou. A následne by bolo potrebné, aby sme zalarmovali všetkých odborníkov, ktorí vedia, ako na to. Lebo nakoniec riaditelia alebo manažéri veľkých firiem, ktoré prosperujú, prosperujú len preto, že spravili všetko pre odbyt týchto firiem. A spoločne by sme mali tento naozaj alarmujúci stav zmeniť.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
S faktickou poznámkou chce na pána poslanca reagovať sedem kolegov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Ako prvý vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Šepták.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Chcel by som nadviazať na slová môjho kolegu pána Švantnera. Samozrejme, že v tejto situácii, keď je nezamestnanosť taká, aká je, je každá rada dobrá. Ja sám som prihlásený do rozpravy a mám určité projekty, alebo hovorme o tom, určité možnosti, nad ktorými by sme mohli spoločne porozmýšľať a spoločne hľadať riešenia, lebo o tom je to, o hľadaní riešení. Pretože tá situácia rovnako zaťažuje vládu, ako aj parlament. A všetci vrcholoví predstavitelia politiky sú zodpovední za to, čo v krajine dnes máme a máme prvenstvo v nezamestnanosti. A vieme veľmi dobre, že tá nezamestnanosť klesať nebude. Naopak, hrozí stúpanie a hrozí veľmi radikálne stúpanie.
Možnože budeme musieť prikročiť aj k radikálnym riešeniam a tie riešenia sú už v minulosti odskúšané. Hovorím napríklad o tom, že zahraničný kapitál príde na Slovensko len po diaľniciach. Jednoducho nikto iný sem po regionálnych cestách chodiť nebude. Ak chceme niečo, hľadajme riešenia. Máme lacnú pracovnú silu, máme materiál, máme stroje, pôžičky je možné dostať zo zahraničia, stavajme tie diaľnice, tak ako to bolo kedysi.
Čo sa týka zbraní, ja sám pochádzam z regiónu, ktorý veľmi trpí tým, že jednoducho konverzia bola urobená tak, ako bola urobená. Už vtedy sme kritizovali ten prílišný humanizmus. Náš názor jednoznačne bol ten, že len výrobou a predajom zbraní môžeme zarobiť na nové humánnejšie technológie. A predaj strategických podnikov, tých, ktoré sú ziskové, chápem ako výpredaj do zahraničia a nešťastie tejto vlády.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Poslanec Brocka, máte slovo.
Poslanec J. Brocka:
Pán podpredseda,
nezamestnanosť je na Slovensku najväčším problémom a je to smutné, ale v tejto chvíli si myslím, že je aj smutný pohľad do tejto sály. Nie sú tu ani tí, čo tento bod, aby sme o ňom rokovali, sami navrhli. A myslím si, že aj pomer poslancov k členom vlády je taký neprimeraný, že je namieste, aby som teda dal taký procedurálny návrh, aby sme v tejto chvíli prerušili rokovanie Národnej rady o tomto bode a začali s ním ako s prvým bodom na budúci týždeň s čerstvými silami, s novými nápadmi. Ja viem, že Národná rada rokovala zo včera na dnes do rána a je koniec týždňa. Preto navrhujem, aby sme už o tomto bode dnes v takomto zložení nerokovali.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Pán kolega, samozrejme, že ja musím dať o vašom procedurálnom návrhu hlasovať, len problém je v tom, čo ste sami konštatovali. Tento návrh si nedokážeme odhlasovať. Bohužiaľ, nie sme uznášaniaschopní.
(Reakcia z pléna.)
V poriadku.
Budeme pokračovať faktickými poznámkami. S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Bohunický.
Pán kolega, máte slovo.
Poslanec P. Bohunický:
Ďakujem, pán podpredseda.
Pán poslanec Švantner vystúpil typicky opozičnícky, žiaľ, opäť iba ako deštruktívna opozícia. Ja som skutočne očakával jeho podnety, nové opatrenia, ale obmedzil sa iba na to, aby ako správny učiteľ hodnotil vystúpenia pána predsedu Národnej rady, hodnotil vystúpenia pána predsedu vlády, pána ministra, hodnotil naše vystúpenia v Site, ktoré boli na úplne iné témy. Jednoducho hodnotil to, čo mu v optike vyhovuje. Žiaľ, nepriniesol skutočne ani jeden podnet. Ja som očakával, že bude rozprávať o tom, prečo vláda Vladimíra Mečiara dávala 40-percentné dotácie na dovoz zahraničných drahých poľnohospodárskych strojov, a tým nepriamo, vlastne priamo podporovala pracovné príležitosti v zahraničí a naše ZŤS-ky, o ktorých hovoril, vyrábali dobré traktory pre naše polia, jednoducho nemohli tieto traktory predávať. O tom som si myslel, že bude rozprávať.
Myslel som si, že ak vystupuje za klub, ktorý mal ministerku školstva, že by mal niečo povedať o tom, akým spôsobom budeme zveľaďovať to najcennejšie, čo na Slovensku máme, a to je ľudský potenciál mladých ľudí. Akým spôsobom urobíme spolu nejakú legislatívu, ktorá umožní právo na prvé zamestnanie, o ktorom ja už neraz rozprávam. Myslel som si, že povie o manažéroch, ktorí skutočne nie zúfalo zachraňovali továrne, ale svoje zisky. A myslel som si, že povie niečo o mliekarňach, pretože niektorí poslanci za SNS o tom vedia, a myslel som si, že povie niečo o TAS, kde 700 ľudí naraz jednoducho bolo prepustených. O týchto veciach, som si myslel, že bude hovoriť.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Kalman.
Poslanec J. Kalman:
Isteže by sa dalo hovoriť o rôznych veciach, pán Bohunický, aj v súvislosti s tým, čo naznačil pán kolega Švantner, že český premiér chodí po svete a hľadá odbyt pre ich výrobky. Keď sme to robili my, a uvediem len jeden z príkladov, keď sme urobili vládnych splnomocnencov v každom kraji, v 8 krajoch, a skontaktovali ich s gubernátormi v Ruskej federácii, bola to práve vtedajšia opozícia, ktorá konštatovala, že sa orientujeme na Rusku federáciu, a nie na Európsku úniu. Súčasná vládna koalícia vlastne tieto kontakty podstatným spôsobom prerušila a permanentne sa orientuje len na Európsku úniu. Jej služobné cesty sú dennodenne vo vzťahu k Európskej únii za účelom hľadania podpory, pričom Európska únia túto podporu jednoznačne vyjadrila v čase, keď podpísala s nami na samom začiatku nášho približovacieho procesu alebo vstupného procesu spoločnú dohodu, Európsku dohodu. Teda zbytočné sú akékoľvek ďalšie kroky v súvislosti s hľadaním podpory.
Ja súhlasím aj s tým, čo povedal pán Švantner, že súčasní ministri v predchádzajúcom období chodili a dávali alebo sľubovali veci, ktoré sa nedajú zrealizovať. Ja si pamätám, pán Švantner, ty si z Horehronia, ja tiež, keď po Horehroní chodil pán Černák, neskorší minister, dnes veľký podnikateľ, ktorý hovoril, že vláda, že ministri majú vyriešiť tieto problémy a že prečo to neriešime, a pritom vedel veľmi dobre, že v tých súkromných podnikoch, ktoré už v tom čase boli zničené a zlikvidované, konkrétne Mostáreň Brezno, pretože išla cez kupónku, sa vlastne ani nedalo nič riešiť.
Takže toto sú problémy, o ktorých sme my hovorili a o ktorých stále hovoríme a dalo by sa o nich ešte hovoriť. Boli to ďalší ministri, aj zo strany SDĽ, ktorí chodili a konkrétne povedali, že na Horehroní nie je možné oživiť ekonomiku, pretože tam údajne sú hlúpi ľudia, nevzdelaní. Až do takých krajností si niektorí ministri z vašej vládnej koalície vzťahovali tieto opatrenia. Pán minister, je to fakt pravda, ja ti poviem, kto to bol, tvoj kolega.