Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásilo na vystúpenie pána podpredsedu vlády 11 poslancov. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Ako prvý má slovo pán poslanec Sopko.
Poslanec V. Sopko:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán podpredseda vlády,
nezamestnanosť nie je spor medzi koalíciou a opozíciou, ale je to veľmi smutná a, žiaľ, veľmi tvrdá realita s podielom minulých vlád a, žiaľ, aj súčasnej vlády. Nezamestnanosť to je rakovina, ktorá sa vláde Slovenskej republiky vyšmykla spod kontroly a už dnes vieme, že programové vyhlásenie vlády v tejto oblasti nebude splnené.
Demografický vývoj na Slovensku a vysoko populačné ročníky nám boli známe aj v roku 1998, keď si vláda Slovenskej republiky stanovovala program v tejto oblasti na štyri roky. Takže žiadne výhovorky v tomto prípade neobstoja. Znižovanie nezamestnanosti je program vlády. Je tu priestor pre všetky ministerstvá, ale ťažiskové úlohy tu majú hospodárske rezorty. Cesta k úspechu vedie len cez oživenie hospodárstva, cez fungujúce podniky, cez podporu malého a stredného podnikania, cez funkčnú ekonomiku.
A, pán podpredseda vlády, to sú vaše kompetencie vo vláde. Toto je vaša parketa. Za tú oblasť ste vy zodpovedný a nie za reformu verejnej správy, kde sa angažujete napriek tomu, že vám to nepatrí.
Ako koaličný poslanec musím vyhlásiť, že vláda Slovenskej republiky za dva roky práce v tejto oblasti sa nemá čím chváliť. Nastavme si zrkadlo, urobme nápravu, kde môžeme. Ale nesnažme sa nachádzať výhovorky a argumentovať číslami, ktoré nemajú v tomto prípade miesto. Nemáme sa čím chváliť, ale máme čo naprávať.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Slovo má pani poslankyňa Keltošová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán podpredseda vlády, nevychádzala som z údivu z vášho prednesu, pretože my už nie sme, vážený pán podpredseda vlády, vo volebnej kampani roku 1998. Píše sa apríl 2001 a tieto mítingové reči ste si mohli odpustiť. Už, bohužiaľ, ani 1. apríl nie je.
Takže k trom veciam.
Pán podpredseda vlády, klamete, keď hovoríte o tom, že nezamestnanosť v roku 1994 vzrástla. Nastúpila som v decembri po druhý raz na ministerstvo práce a mala som nezamestnanosť 16,4 % a táto postupne klesala do roku 1998 až na 13 %. Môžeme viesť spory, či bolo 12,8 % alebo 13,2 %. Toto sú údaje Štatistického úradu. To je po prvé.
Po druhé, čierna práca. Môžem vám zacitovať, ako vaša vláda ide riešiť čiernu prácu? Prijali ste slávny program - Národný program či plán zamestnanosti, kde sa píše v časti Rozvoj podnikania a nelegálnej práce opatrenie číslo 7: "Eliminovať uvedený jav, nelegálnu prácu, ďalej spôsob uplatnenia, výkon spoločných kontrolných akcií, požiadavky na zmeny právnych predpisov. Nie je potrebná zmena právnych predpisov." Veď načo? Načo sankcionovať zamestnávateľov, ktorí načierno zamestnávajú?
A na záver, to je perla: "Požiadavky na finančné zabezpečenie realizácie opatrení je potrebné kvantifikovať každoročne v rozpočte Národného úradu práce." No tak ste ich kvantifikovali -17 mil. v správnom fonde na tento rok a predpokladám, že na budúci rok ich budete kvantifikovať -34 mil. Mohla by som hovoriť ešte ďalej, ale moji kolegovia ma zrejme doplnia. Pán podpredseda vlády, veľmi ste ma sklamali, pretože vaše vystúpenie by bolo možno vhodné za katedru, ale aj to tak pre prvý ročník vysokej školy ekonomickej.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Slovo má pán poslanec Tkáč.
Poslanec V. Tkáč:
Ďakujem za slovo.
Myslím si, že je makroekonomická stabilizácia, čo je najnovší termín, ktorý používa s obľubou pán podpredseda vlády aj pani ministerka financií, má na Slovensku len jedno slovo, ktoré nie je slušné.
Makroekonomická stabilizácia nie je makroekonomickou stabilizáciou, pretože vy ste povedali vo svojom vystúpení, že prakticky všetky makroekonomické ukazovatele sú kvalitatívne dobré s výnimkou nezamestnanosti. Myslím si, že existujú iné makroekonomické ukazovatele, a to je otázka percenta nezamestnanosti, ktorá patrí do makroekonomickej klasifikácie. Je to otázka inflácie a potom sú to ukazovatele životných nákladov a životnej úrovne, ktoré sú katastrofálne. A ukazovateľ, ktorý dnes preberáme, je nezamestnanosť, ktorá má skutočne historické maximum v týchto zemepisných šírkach. A v tejto súvislosti stavať to tak, že budem rozoberať, akým spôsobom sú realizované malverzácie v podnikateľskom prostredí, či aké sú deformácie na trhu práce, je nezmysel.
Treba povedať, že v oblasti trhu práce, v oblasti takzvanej malej politiky trhu práce či malej politiky zamestnanosti prebehla reforma, ktorá bola podľa mojej mienky zo strany vládnej koalície negovaná v podstate novelami zákona o zamestnanosti, ktoré nechcem teraz rozoberať.
Chcem povedať, že tu absentuje pozitívny prístup k ekonomickému rastu. Pravica vrátane apologetov v médiách neuznáva kategórie, akými sú rozvojové impulzy, ako je ekonomický rast, a pritom americkí prezidenti vo svojich predvolebných kampaniach zavádzali inštitút znovuuvedenia krajiny do pohybu. Chcem tým povedať, že otázka zamestnanosti napríklad vo Francúzsku aj v súčasnosti je realizovateľná, ale tu chýba komplexný a hospodársky projekt tejto vlády.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Pán poslanec Andrassy.
Poslanec Ľ. Andrassy:
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vystúpenie podpredsedu vlády zhodnotilo aj niektoré pozitívne veci, ktoré sa podarilo urobiť z hľadiska makroekonomiky súčasnej vláde. Najmä to, že sa podarilo stabilizovať aj makroekonomickú časť hospodárstva. Ale nenavrhol skoro žiadne východiská. Aké východiská vidí z dnešnej 20-percentnej vysokej miery nezamestnanosti? Nezamestnanosť, a hovoria to aj prognózy, ktoré sú, súvisí aj s tým, že je nereštrukturalizované slovenské hospodárstvo, že mnoho podnikov je zastaraných. Výrobné nástroje, ale takisto aj výrobné procesy, ktoré sa tam uplatňujú, sú z čias sedemdesiatych - osemdesiatych rokov.
Takisto je veľký problém v systéme vzdelávania, v prístupe k vzdelávaniu. A ak chceme riešiť tieto dva základné systémové problémy, ktoré súvisia s riešením nezamestnanosti, tak na to potrebujeme aj verejné investície zo štátneho rozpočtu. A ak presadzujete 3,9 % schodok štátneho rozpočtu na budúci rok, tak ubezpečujem vás, že žiadne rozvojové impulzy na Slovensku sa nenaštartujú, lebo 3,9 % schodok z HDP to neumožní. Chcem povedať, že ste obhajovali potrebu vysokoškolského vzdelávania sa mladých ľudí. Plne s vami súhlasím, ale pri 3,9-percentnom schodku, ak chceme navýšiť rozpočet pre vysoké školy, tak opäť to nedocielime, a ak presadzujete myšlienku spoplatnenia vysokoškolského štúdia, tak potom sčasti si protirečíte v tejto súvislosti.
Posledná konkrétna vec. Ak ste povedali, že banky poskytujú finančné prostriedky pre podnikateľské subjekty, bol by som veľmi rád, ak by ste mi takúto banku mohli povedať, lebo čo ja sa stretávam s podnikateľmi, všetci sa sťažujú na to, že bankové inštitúcie neposkytujú krátkodobé alebo strednodobé peniaze na ich modernizáciu, na ich rozvoj.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Kolegyne, kolegovia, prosím vás pekne, vypnite si mobilné telefóny. Však tu častejšie zvonia ako v telefónnej centrále NATO.
Pán poslanec Jasovský, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Jasovský:
Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda.
Pán podpredseda vlády, neviem, či počúvate už názory aj koaličných poslancov, ale možno, že máte pravdu. Ja sa pozriem na štatistický údaj, možno po vašom vystúpení nezamestnanosť na Slovensku klesne, tak pekne ste o tom hovorili.
Načali ste problém diaľnic. Ja som bol, pán podpredseda, minulý týždeň na jednom stretnutí, ktoré robila koalícia. Dotýkalo sa cestnej infraštruktúry. Boli tam veľmi biedne vystúpenia, musím povedať, ale hovoril tam aj generálny riaditeľ Doprastavu. A ten hovoril o tom, že financovanie výstavby diaľnic bolo plynulé za august roku 1998. Nenastúpili ste potom náhodou do vlády vy?
A ja sa opýtam, pán podpredseda, neschvaľovali ste náhodou aj vy rozpočet na rok 1998, v ktorom bolo zabezpečené financovanie diaľnic plynule až do 31. 12. Došlo k zmene tohto rozpočtu v parlamente azda v období vášho vládnutia? Nie, zdroje boli zabezpečené na financovanie diaľnic na celý rok 1998, pán podpredseda.
Ale pozrime si, pán podpredseda, protokol Najvyššieho kontrolného úradu za rok 1999. Čo sa stalo, pán podpredseda? Pohľadávky, ktoré vznikli z tohto titulu, boli rozpredané až za 20-percentnú čiastku, a firmy, ktoré tieto pohľadávky odkúpili a ktoré zhodou okolnosti vznikli vo východoslovenskom kraji, dostali zaplatené v priebehu týždňa ako pohľadávku kúpili. Pán podpredseda, sú dva roky. Ide o obrovské milióny korún. Kde sú tie peniaze? To sa vás dovolím opýtať.
A takisto, prosím, otázka ďalšia, otázka telekomunikácií, otázka Slovnaftu, otázka stavebných prác, otázka asfaltu. Koľko bol dolár včera? Aká je cena asfaltu na Slovensku? Koľko ste dali peňazí do financovania diaľnic v tomto roku? Ani korunu, vážený pán podpredseda, ani korunu, v januári ste stavali na úkor dlhu za rok 2000. Takto vyzerá vaše vládnutie na Slovensku. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR M. Andel:
Slovo má pán poslanec Mesiarik.
Poslanec M. Mesiarik:
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Žiaľbohu, nemôžem aj ja reagovať inak na vaše vystúpenie, pán podpredseda, ako moji predrečníci. Jedno, čo je pozitívne z mojej strany, a to sledujem už dávnejšie z vašej strany, že jednoducho viete, kde sú príčiny, viete pomenovať, viete poukázať na príčiny, ktoré nám ekonomiku držia v takom stave, v akom sme. A teda konečne plodia efekt negatívnej nezamestnanosti. Ale návrhov na riešenie, razantných návrhov, myslím si, že je málo. Dovolím si tvrdiť, že rozumnou pragmatickou politikou vlády pri takomto poznaní príčin sme nemuseli dôjsť až tam, kde sme v oblasti zamestnanosti.
Osobne som očakával, že skutočne viac aktivít pôjde z ekonomických rezortov. A dovoľujem si tvrdiť, že som očakával vzhľadom na to, že poznám vaše vystupovanie, vašu razanciu, že budete tak koordinovať ekonomických ministrov, že budú neustále spotení a jednoducho, že sa ekonomika musí rozhýbať. Mnohí poslanci z koalície aj opozície upozorňovali, ak sa všetci dobre pamätáme v tejto sále, keď sme rokovali o takzvaných balíčkoch opatrení, že ak nepôjdu súbežne s tým aj návrhy a kroky k oživeniu ekonomiky, minie sa ten efekt. Dnes sme tam. Občan je vyčerpaný, mnohí sú na dne a nemáme rezervy, aby sme išli ďalej ďalšími ekonomickými opatreniami smerom k občanovi.
Tak pevne verím, že to, čo ste povedali, naznačuje síce, že vláda má aktivity, že je tu určité snaženie, ale mám pocit, že nie celkom tým správnym smerom. Bolo by treba asi údernejšie, tvrdšie, pragmatickou politikou prísť k určitému razantnému nástupu do oživenia ekonomiky.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Pani poslankyňa Tóthová, máte slovo.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci.
Dovolím si reagovať na vystúpenie pána podpredsedu, ktorý hovoril o makroekonomickej stabilizácii a uviedol, že ukazovatele tejto makroekonomickej stabilizácie sú dobré a z jeho rečí vyplynulo, že sú takmer vylepšené. Tak mi dovoľte, aby som vám uviedla, keďže ste sa dovolávali zahraničných inštitúcií a ich názorov, aby som aj ja vám uviedla, že Svetová banka v roku 1998 charakterizovala Slovenskú republiku ako jednu transformujúcu sa krajinu, ktorá má z viacerých makroekonomických ukazovateľov najlepšie výsledky. Uvádzalo sa, inflácia klesla na 6 %, značný rast HDP a klesajúca nezamestnanosť, ako už povedala pani poslankyňa Keltošová, v roku 1992 to bolo 16 % a Svetová banka v roku 1998 hovorila o 12 až 13 %.
Vy ste hovorili o stabilizovaní makroekonomických ukazovateľov. Nuž, pozrime sa, aké stanosvisko dala tá istá inštitúcia Svetová banka na rok 2000. Bolo odpublikované v našej tlači 22. mája 2000. Uvádza sa, preberá názor renomovaného časopisu The Economist, ktorý publikuje názory Svetovej banky, a uvádza sa, že Slovenská republika v roku 2000 má najhoršie výsledky medzi transformujúcimi sa krajinami. Pán podpredseda, ten úsmev na vašej tvári je urážlivý, pretože ja tu mám články, výstrižky, ktoré jasne dokumentujú, že hovorím fakty. A fakty sa nedajú "zakecať", ako ste "kecali".
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Delinga.
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem za udelenie slova.
Pán podpredseda vlády, občania tohto štátu sa nedožili finančnej krízy na sklonku roku 1998, to je pravda, ale ak budete vy ďalej riadiť hospodársku politiku tohto štátu, tak sa o chvíľu dožijú ekonomického a sociálneho kolapsu. To bude druhá pravda. Nie je potrebné chodiť do parlamentu s prekrúcaním faktov, so zdôvodňovaním, pretože to nám už rečníci z ministerstva práce, ale aj poslanci neustále predkladajú. My od vás očakávame, že poviete ako z tohto nešťastia von. My očakávame a najmä naši občania očakávajú, či dosiahnete aspoň o percento menšiu nezamestnanosť na konci tohto roku a ako to mienite urobiť.
Nikto nepovedal, v ktorom kraji alebo regióne sa zníži nezamestnanosť. Ani vy ste to nepovedali. Všetko ste zdôvodňovali asi takým spôsobom, ako keď blondínka príde k lekárovi, keď si opálila svoje krásne telo, a teda čo strašné sa jej stalo a lekár sa jej spýta: Tak, preboha, čo ste robili? A ona hovorí: No však svietilo slnko. Tak aj vy nejak približne hovoríte o veciach, ktoré sa dotýkajú súčasnej ekonomiky. Teda, že bola tu predchádzajúca vláda a na jej margo teraz nemôžeme vylepšovať situáciu v ekonomike ani v zamestnanosti, ani v sociálnej sfére. Ale veď predsa to nie je hlavný dôvod, prečo dnes prerokúvame túto správu a plnenie vládneho programu. Hlavný dôvod je v tom, že od volieb 1998 nezabezpečujete vaše priority vládneho programu. A na to sa zamerajte.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán Mikloš vystúpil k problematike, ktorá je dnes kľúčovou v slovenskom spoločenskom živote a vystúpil spôsobom človeka z bavoráku s tmavými sklami, ktorý nevidí jasne svet. Proste, sýty hladnému neverí. Dnes je taká situácia, že ľudia z bavorákov zabudli, o čom je život na Slovensku. V Českej republike v týchto dňoch vláda preberá správu o oživení českého hospodárstva a minister Grégr hovorí o 265 mld. Čk na oživenie hospodárstva, pričom u nich je nezamestnanosť oveľa nižšia ako na Slovensku a pán Mikloš nám rozpráva rozprávky, ktoré nikomu nepomôžu.
To je realita. Dnes sa majú zamestnaní na Slovensku katastrofálne, lebo sú na minimálnych mzdách v tých lokalitách, kde je taká vysoká nezamestnanosť, zarábajú 4 500 - 5 000 korún, 1 600 korún dávajú na cestovné, lebo tak ste zdraželi autobusy a železnice a z tej žobračenky, čo im má zvýšiť, majú živiť troch, štyroch členov rodiny. To ste dokázali na Slovensku svojou prácou. A nezamestnaní nemajú vôbec žiadnu perspektívu zamestnať sa. Chcete naháňať tých, čo robia načierno. Ale tí nemajú alternatívu. Keby ste im najprv ponúkli zamestnanie a potom ich naháňali, tak by sa to dalo pochopiť. Ale kde majú ísť robiť, keď žiadna robota nie je?
Rozprávky o bankách, ktoré budú dávať peniaze na oživenie hospodárstva, sú rozprávky pre ľudí, ktorí nevedia nič o ekonomike. Žiadna banka nepožičia niekomu, o kom nevie, ako bude ďalej fungovať. Požičiava iba osvedčeným firmám. Čo rozprávate, pán Mikloš? Zobuďte sa a choďte sa pozrieť do ulíc, tam na východné Slovensko.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Pán poslanec Drobný, máte slovo.
Poslanec M. Drobný:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Pán podpredseda vlády, čudujem sa, že hovoríte iba o jednom zlom makroekonomickom ukazovateli, a to je vysoká miera nezamestnanosti, ale veď s tým presne koreluje aj veľmi nízky medziročný nárast hrubého domáceho produktu, veď to je korelácia. A to koreluje zase s iným, s malým odvodom peňazí a financií do terciárnej sféry. Keď sme navštevovali OECD, niektoré útvary v roku 1995 až 1998, vždy nám tlieskali. Keď sme povedali, že máme medziročný rast HDP 6 %, vždy nám zdôrazňovali, udržte si to, lebo nižšie miery rastu sú debaklom a poklesom. Tak si myslím, že to koreluje s tým, čo hovorím, aj keď nie som ekonóm.
A myslím si, cítil som to ako praktik, kým od roku 1995 do 1998 sme na granty, výskum dostávali 450 tisíc až 800 tisíc korún na rok, dôvodné granty, dobré granty, tak v týchto rokoch dostávame 16 až 18 tisíc Sk. To je naozaj málo na to, aby prežila veda na Slovensku, a to koreluje s tým, že medziročný rast HDP je veľmi malý, pretože potom nieto prostriedkov, ktoré by mali do terciárnej sféry natiecť. Myslím si, že to je jednoznačná korelácia, i keď nie som ekonóm a mali by sme aj o tomto parametri povedať, že nie je výhodný. Lebo samostatne vysoká miera nezamestnanosti nemôže vo vzduchoprázdne existovať.
A okrem toho, že ste debaklovým spôsobom znehodnotili úrokové sadzby, miery, tak ste okradli sporivcov a aj istina sa im znehodnotila a, samozrejme, úroky sú malé. Tak načo tí ľudia potom šetrili? Tam mali istú záruku sociálnej istoty. Páni, aj to bolo potrebné dáko delikátnejšie, jemnejšie a miernejšie robiť. Teda myslím si, že nemožno proste vylievať špinavú vodu a vyliať aj dieťa. A čo budeme potom vlastne robiť? Nám išlo len o špinavú vodu a dieťa malo zostať.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Pán podpredseda vlády, dobrý večer v parlamente. To moje uvítanie preto, lebo naozaj chcem zdôrazniť a vyzvať vás k tomu, aby ste sa nesprávali ako prednášajúci na ekonomickej univerzite v prvom semestri. Tým sa, samozrejme, nechcem dotknúť študentov prvého semestra, to bolo po prvé.
Po druhé, pán podpredseda vlády, máte zmysel pre humor a pevné nervy, ak hovoríte o verejnom dlhu, len vy ho v tomto roku idete zvýšiť o 2,2-krát viac, ako to bolo v roku 1998 o 180 mld. Sk. Nuž, pán podpredseda vlády, bohapusto klamete. Takýto bol vývoj miery nezamestnanosti. Zo 14 % sa nám podarilo v roku 1994 stiahnuť nezamestnanosť na 12,5 % a neboli sme s tým spokojní, vám sa podarilo z 12,5 % dosiahnuť 21 alebo 21,5 %.
Nuž, po štvrté, vašou povinnosťou je plniť to, čo ste sľubovali. A pokiaľ si dobre pamätám, tak ste sľubovali 10-percentnú mieru nezamestnanosti, 150 tisíc pracovných miest. Je pravda, že ste to sľubovali v rámci SDK, dnes vás nevieme politicky zaradiť, kam patríte. Možno, že nikam, a preto môžete hovoriť to, čo ste rozprávali.
No a, pán podpredseda, posledná poznámka. Ak to, čo v tejto spoločnosti v tomto období je, vy vydávate za makroekonomickú stabilitu, tak prosím, skúste nám vysvetliť, ako to bude na Slovensku vyzerať, keď budeme makroekonomicky nestabilní.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
O slovo ma požiadal podpredseda vlády pán Ivan Mikloš, nech sa páči, máte slovo.
(Hlasy z pléna.)
Však rozprava nebola uzatvorená.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Vážený pán podpredseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi reagovať na vaše vyhlásenia.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Prepáč. Sedím tu, vediem schôdzu ja. Rokovací poriadok hovorí, kedykoľvek o to požiada. Takisto ty, keď si bol navrhovateľom, mohol si vystupovať, kedy si chcel a koľkokrát si chcel. Po prvé.
Po druhé, nechaj ma dohovoriť, ja som ťa nechal dohovoriť aj napriek tomu, že si nemal mať slovo. Pán podpredseda vlády nie je poslancom, je členom vlády, čiže podľa § 28 ods. 1 platí, no tak si ho vypočujte a môžete ďalej naňho reagovať.
Nech sa páči.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán podpredseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
nebudem reagovať na invektívy typu, že som "kecal", typu, že zavádzam, typu, že rozprávam rozprávky. Myslím si, že aj takýto spôsob vyjadrovania zo strany poslancov vedie k tomu, akým spôsobom je verejnosťou vnímaná rozprava a kultúra v parlamente. Takže nechcem prispieť k tejto nie dobrej povesti, ktorá je daná práve takýmito invektívami, aké zo strany opozičných poslancov boli povedané. Takže budem, ak mi dovolíte, reagovať nie na invektívy, ale na to, čo bolo povedané vecne.
Áno, súhlasím s tým, že problém nezamestnanosti je vážnym problémom, a aj som to povedal, a bol by som nerád, keby sa napríklad čísla o demografickom vývoji chápali ako výhovorka. Ja som nikdy netvrdil a nebudem tvrdiť nikdy, ani dnes to netvrdím, že splníme ciele, ktoré boli dávané aj v oblati nezamestnanosti. Áno, dnes treba povedať na rovinu, že sa zdá, že ten cieľ z programového vyhlásenia nie je reálne naplniť, ale napriek tomu je potrebné urobiť čo najviac, aby sme sa k nemu priblížili.
Pán poslanec Maxon, nikdy som nedával žiadne prísľuby o 10-percentnej nezamestnanosti. Len chcem oživiť vašu pamäť, že som ani v kampani nebol, ale chcem jednoducho uviesť na pravú mieru vaše nepravdivé tvrdenia, ktoré ste dávali. Pani poslankyňa Keltošová, vkladáte mi do úst niečo iné, čo som povedal, aby ste ma potom obvinili z klamstva. Takýto postup je absolútne nekorektný a nesprávny.
(Krik v pléne.)
Zopakujem, pani poslankynňa, ak nebudete kričať, budete počúvať, tak možno, možno teraz zaregistrujete, pretože zopakujem, zopakujem, pani poslankyňa, čo som povedal a vy ste tvrdili niečo iné. Takže ja to presne zopakujem. A hovorím to na ilustráciu toho, aké spôsoby používate, ktoré nie sú korektné a na základe toho pokojne verejne obviníte niekoho z klamstva.
Povedal som, že počet nezamestnaných, hovorím o počte nezamestnaných medzi rokmi 1993 - 1998 narástol z 368 095 na 428 000. Za tým si stojím, pani ministerka, je to pravda, pani poslankyňa a bývalá ministerka. Vy ste hovorili o niečom inom. Vy ste hovorili, ako v rokoch 1994 - 1996 poklesol. Máte pravdu, ale neobviňujte ma z klamstva, keď hovorím o niečom inom. Toto sú spôsoby, ktoré, myslím si, že nepridávajú renomé ani vám, ani parlamentu, ani vašej strane.
Čierna práca, ako hovoríte, že opatrenia, ktoré sú uvádzané, sú nedostatočné, ja s vami súhlasím. Áno, súhlasím s vami a otvorene hovorím, že nie som spokojný s tým, aké opatrenia boli prijaté a aký je výsledok, lebo sa zdá, že v období dvoch rokov výsledky v oblasti čiernej práce nie sú takmer žiadne, a to treba kriticky hodnotiť, a zároveň treba povedať, že už ministerstvo pripravilo ďalšie opatrenia, ktoré by mali byť v tejto oblasti omnoho efektívnejšie.
Pán poslanec Tkáč, hovoríte, že iné makroekonomické údaje nie sú pozitívne. Makroekonomické údaje z toho, čo patrí medzi základné makroekonomické údaje, v tom je zhoda. Inflácia - je pravda, že došlo k dočasnému nárastu, ale je pravda, že od marca minulého roka inflácia klesá a že základná inflácia, takzvaná kmeňová inflácia je stabilná a nízka. Aj v inflácii vidieť evidentný jednoznačný pokrok.
Že absentuje pozitívny vzťah k ekonomickému rastu a a objavilo sa to aj v príspevku pána poslanca Drobného, že v OECD nám tlieskali za 6-percentný rast, tak mi dovoľte, aby som vám zacitoval zo stanoviska Svetovej banky, ktorá v dokumente Stratégia pomoci Slovenskej republiky v januári 2001 napísala: "Rýchly rast v rokoch 1994 - 1997 sa stával čoraz viac neudržateľný, nebol podporovaný štrukturálnymi reformami. Makroekonomické nerovnováhy sa prehlbovali ako dôsledok rastúcej miery neefektívnosti investícií, zlej kvality riadenia vo verejnom aj súkromnom sektore."
Čiže problém, páni, v ekonomickom raste je v tom, že ekonomický rast, ako bol uskutočňovaný, neviedol k reálnej reštrukturalizácii a vytváraniu pracovných príležitostí. Bol dosahovaný dlhodobejšie neudržateľným spôsobom, a to aj na základe rastúcich deformácií. Taký je fakt. A to, že počas stabilizácie klesla miera ekonomického rastu, povedali sme dopredu, že to nebude možné uskutočniť bez dočasného poklesu, ale klesla menej, ekonomický rast klesol menej ako v Maďarsku pri podobnej stabilizácii a omnoho menej ako v Českej republike, kde sa prepadol pri podobnej stabilizácii do mínusových čísel. Myslím si, že toto všetko je potrebné vedieť a vidieť.
Myslím si, že pán poslanec Andrassy sa opýtal podstatné, čo som síce asi nepovedal dosť jasne, teda aké sú východiská z tej situácie. Východiská sú, poviem to veľmi stručne, sú v pokračovaní stabilizačných opatrení v oblasti makroekonomickej stabilizácie, sú v pokračovaní v opatreniach v zlepšovaní podnikateľského prostredia, sú v odstraňovaní deformácií trhu práce - a o tom by sa dalo dlho hovoriť, ale nechcem vás tu zdržiavať - a sú aj v raste podielu vysokoškolských študentov, o čom sme vlastne hovorili.
Pán poslanec Andrassy sa pýtal, ktoré banky poskytujú - opakujem, viem od konkrétnych podnikateľov, že sa na nich začínajú obracať banky napríklad ako príklad bánk, o ktorých to viem, spomeniem Tatrabanku, Ľudovú banku. Najmä tie banky, kde vzrástli primárne vklady obyvateľstva aj podnikateľskej sféry a ktoré sa snažia prostriedky zhodnotiť, pretože pri nákupe štátnych dlhopisov ich zhodnocovať dostatočne nemôžu, pretože tam sme dosiahli zníženie ceny.
Pán poslanec Jasovský, ak je to tak, ako hovoríte, ak by to bolo tak, že ste mali zabezpečené financovanie, ako je možné, že sme zdedili nepreplatené faktúry vo výške 2 mld. korún za práce, ktoré boli dávno vykonané v priebehu roku 1998. Nie je to tak. Šturmovalo sa prosto z politických dôvodov. Na vašu otázku o kurze koruny voči doláru treba povedať, a vy to, predpokladám, viete, ale ak neviete, tak to treba povedať, že pre Slovensko je kľúčový a slovenská vláda môže svojou hospodárskou politikou ovplyvniť kurz voči euru, ale nie voči doláru jednoducho preto, lebo 90 % slovenských exportov ide v Európe, z toho 60 % ide do dnešných krajín Európskej únie. Teda pokles koruny voči doláru je spôsobený poklesom eura voči doláru, čo žiadna vláda jednoducho ovplyvniť nemôže. Predpokladal som, že sú to všeobecné veci, ale asi ich treba spomenúť. Treba tvrdšie a razantnejšie, ako pán poslanec Mesiarik hovoril, s tým súhlasím a myslím si, že aj opatrenia, ktoré teraz pripravujeme a o ktorých diskutujeme, by k tomu mali viesť.
Čo sa týka pani poslankyne Tóthovej o makroekonomických ukazovateľoch som už, pani poslankyňa, hovoril. Váš citát o tom, že v máji 2000 tam bolo, že Slovensko dosiahlo najhoršie výsledky, absolútne nie je možné, že by bolo takéto vyhlásenie Svetovej banky. Mám tu množstvo, ktorými nechcem teraz zdržiavať, ktoré vám môžem presne citovať, ktoré hovoria presný, presný opak.
Pán poslanec Oberhauser, pýtate sa, kde majú ísť robiť tí, čo pracujú načierno, keď nie je práca. Jednoducho, nie je pravda, že nie je práca, veď oni pracujú, oni prácu majú, čiže tá práca je. Len je dôležité, aby práca, ktorá je ako čierna, sa zoficiálnila, aby tí ľudia platili dane, aby platili poistné. Treba na to vytvoriť aj represívne, ale aj stimulačné podmienky, aby sa tak stalo. Čo nie je pravda, že práce je málo v tomto zmysle pre tých, ktorí pracujú načierno. Iná vec je, tí, ktorí nepracujú načierno a sú nezamestnaní. Tam sa, samozrejme, musia pracovné príležitosti vytvárať.
Pán poslanec Maxon, máte pravdu, ospravedlňujem sa vám, ak vám to pripadalo ako prednáška. Ja som prednášal dlho na Ekonomickej univerzite a musím povedať, že aj študenti v prvom semestri často vedia o dosť viac ako niektorí opoziční poslanci o ekonomike, áno, o ekonomike, o verejných financiách. Je to, žiaľbohu, tak, dokonca aj študenti na stredných školách, kde chodili niektorí prednášať.
Čo sa týka verejného dlhu, hovoril som, pán poslanec Maxon, o tom, ako jednoducho verejná fiškálna politika, ako štát vytláčal súkromné subjekty z trhu a najviac k tomu prispieval 5-percentný deficit všeobecnej vlády v rokoch 1997 - 1998. My sme tento deficit znížili na 3,6 % v roku 1999 a približne na 3,6 % v roku 2000. Ale v čom s vami súhlasím, je to, že nie je dostatočné, možno bolo potrebné ísť ešte ďalej, a to zníženie, ktoré viedlo alebo prispelo k tomu, že sa mohli znížiť úrokové sadzby a že sa nevytláčajú súkromné subjekty z úverového trhu. Také sú proste fakty, či sa vám to páči alebo sa vám to nepáči.
Naozaj, ekonómia je veda, ekonómia má svoje zákonitosti. Tieto zákonitosti sú chápané medzi ekonómami, sú takto hodnotené a posudzované aj medzinárodnými inštitúciami, ktoré potom vydávajú také stanoviská, aké vydávajú. Dovoľte mi, aby som uzavrel svoje vystúpenie citovaním toho, ako najmä inštitúcie, kde všetci chceme, aj koalícia a opozícia sa zhodujú v tom, že Slovensko musí alebo malo by vstúpiť do Európskej únie, dovoľte mi, aby som povedal tri vety.
Hodnotenie stavu ekonomiky v správe za rok 1997, potom za rok 1999 a potom za rok 2000. V roku 1997 sa v pravidelnej správe Európskej komisie písalo: "Aby Slovensko dokázalo čeliť konkurenčným tlakom a trhovým silám v Európskej únii v strednodobom horizonte, sú potrebné transparentnejšie a viac trhovo orientované politiky." V roku 1999, teda už v prvom roku našej vlády, Európska komisia napísala: "Slovensko je blízko k tomu, aby sa stalo funkčnou trhovou ekonomikou." A v roku 2000, teda v najnovšej hodnotiacej správe, Európska komisia píše: "Slovensko môže byť považované za funkčnú trhovú ekonomiku." Týmto odpovedám aj pani poslankyni Tóthovej, ktorá citovala nejaký článok z The Economist, odpovedám oficiálnou pravidelnou správou Európskej únie.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána podpredsedu sa prihlásilo 12 poslancov. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Ako prvý vystupuje pán poslanec Cabaj.
Nech sa páči.
Poslanec T. Cabaj:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Chcem upozorniť podpredsedu slovenskej vlády, že existuje niečo, takáto knižka, ktorá sa volá rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky. Je to zákon číslo 350. Ak nemal čas si ho naštudovať a keby častejšie sedel v rokovacej miestnosti, vedel by, o čom hovorí rokovací poriadok. To, že vystúpil, vlastne porušil rokovací poriadok. Rokovací poriadok totiž hovorí, že ten, na koho sú poskytnuté faktické poznámky, má právo vystúpiť v reakcii na faktické poznámky v rozsahu dvoch minút bez ohľadu na to, či je to člen vlády alebo ktorýkoľvek iný rečník. Ak vystúpil teraz, jednoducho vystúpil v rozprave a je možnosť naňho reagovať faktickými poznámkami. Chcem ale upozorniť, že ak by sme mali takýchto neschopných členov vlády, aj predkladateľov, tak vám garantujem, že nielen na Veľkú noc, ale ešte aj na Vianoce tento parlament sedí, pretože dookola si budú rozprávať svoje.
A, pán podpredseda vlády, vyprosujem si, aby ste urážali poslancov a hodnotili, akým spôsobom chápu alebo nechápu a vôbec ako hodnotíte poslancov opozície, pretože pokojne môžem povedať, že ste najneschopnejší člen slovenskej vlády a vôbec nič sa nestane. Jednoducho vy ste na pôde parlamentu. Ak si budete voľakde vyskakovať, môžete si vyskakovať, pretože tam vám to váš premiér dovolí. Ale na pôde parlamentu sa budete správať tak, že ste závislý od poslancov Národnej rady bez ohľadu na to, či sa budete škodoradostne usmievať alebo nebudete, lebo to len svedčí o hlúposti toho, kto v parlamente takýmto spôsobom vystupuje. Vyprosujem si, aby ste urážali poslancov.
A nedá mi nereagovať aj na veci, na ktoré ste poukázali, keď ste hovorili v súvislosti s nezamestnanosťou, akým spôsobom je to. Moji kolegovia vám niektoré veci dvakrát zopakujú, pretože ste nemohli prijať to, na čo vás upozorňovali vo svojom vystúpení, a preto ste to dookola točili zase vo svojom vystúpení.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Súhlasím s kolegom, že rokovací poriadok, ale vlastne bolo to kontroverzné, ale mňa požiadal o slovo a keďže je to veľmi zložitá problematika, zastávam názor, že každý v parlamente si môže povedať, čo chce.
(Hlasy z pléna.)
Ja som postupoval podľa § 28 ods. 1. Opakujem ešte raz, postupoval som podľa toho. Myslím si, že som neporušil rokovací poriadok. Samozrejme, adekvátna je na to aj odozva poslancov. Priatelia, keďže bude 19.00 hodín, chcem sa spýtať, keďže máme schválené, že budeme rokovať do 19.00 hodiny, pýtam sa, či je všeobecný súhlas, aby sme dnes absolvovali všetky vystúpenia s faktickými poznámkami.
(Hlasy z pléna.)
Je všeobecný súhlas.
Nech sa páči, pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Hlavná vec, na ktorú som upozornil, je, že nezamestnanosť sa nedá riešiť bez peňazí. Česká republika hovorí o 265 mld. Kč. A Slovenská republika chce nakŕmiť ľudí rozprávkami. Tak v tom je rozdiel. A myslím si, že keby ste neprešustrovali peniaze, mali by ste ich. Veď si len spomeňme na predaj GSM 1800. Keby to bol pán minister Palacka zhodnotil tak, ako to zhodnotili iné štáty, mohol získať niekoľko miliárd korún. Pozrime sa, ako sa to skončilo už s tým, čo naznačil pán poslanec Jasovský. Keby ste neboli brali 20-percentné provízie v Štátnom cestnom fonde, tak by boli peniaze na výstavbu diaľnic. Takisto máme správu, že SAD Prešov predala pozemok pre Tesco za 1 200 korún, ale Tesco zaplatilo 4 300. Niekde po ceste sa stratilo 150 mil. korún vo vreckách vašich vládnych funkcionárov. Tam sú peniaze, ktoré systematicky prerábate tomuto štátu a tie potom chýbajú aj na riešenie zamestnanosti nielen rečami, ale najmä peniazmi, lebo len tými sa zamestnanosť dá riešiť.
Zoberte si len problémy podnikov v konkurzoch. To, že ste prijali novelu zákona, vec nevyriešilo. Podniky v konkurzoch sú jednou z najvážnejších tém v Slovenskej republike. A keď sa nebude oveľa kvalitnejšie riešiť táto problematika tak, aby sa tam práca najskôr obnovila, ťažko sa pohneme z miesta, ak budeme čakať na bankroty, ktoré budú trvať niekoľko rokov. Tak je to katastrofa. Napríklad cestovný ruch, ktorý by mobilizoval množstvo pracovných síl - tam ste dali 18 mil. korún a na iné hlúposti dávate ťažké miliardy, napríklad aj na VPP. To sú vážne chyby terajšej vlády.