Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Ja by som dala procedurálny návrh, aby pán minister sem láskavo prišiel, pretože toto už odkladáme druhýkrát. Už sme to raz odložili kvôli tomu, že pán minister bol v Paríži. Aký je to prístup k zákonom, ktoré vláda predkladá? Teraz má tlačovku, tak kvôli tlačovke nie je ochotný prísť do tejto snemovne? Ja nechápem, prečo aj koaličným poslancom toto neprekáža, že kvôli tlačovke minister sem nechce prísť. Čiže dávam procedurálny návrh, aby okamžite pán minister prišiel.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Slavkovská, o tomto vašom návrhu sa hlasovať nedá, pretože buď môžete preradiť tento bod na iný termín, ale bez prítomnosti pána ministra sa tento zákon prerokúvať predsa nedá.
Takže ešte raz dám hlasovať, či je súhlas s tým, aby sme o tomto zákone rokovali po prerokovaní tých bodov programu, ktorých predkladateľkou za vládu je pani ministerka financií.
Prezentovalo sa 75 poslancov.
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Mám kompromisný návrh, nech to predkladá pani poslankyňa Halušková.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, predniesol som návrh. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 68 polancov.
Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie schôdze na 15 minút a žiadam pána ministra Ftáčnika, aby sa okamžite dostavil na rokovanie 46. schôdze Národnej rady, aby predniesol vládny návrh zákona o Agentúre na podporu vedy a techniky.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 46. schôdze tak, ako sme si schválili program.
Ďalším bodom je
vládny návrh zákona o Agentúre na podporu vedy a techniky,
ktorý ste dostali ako tlač 863.
Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol minister školstva pán Milan Ftáčnik.
Pán minister, máte slovo.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
ja, kým pristúpim k odôvodneniu vládneho návrhu zákona o Agentúre na podporu vedy a techniky, sa chcem všetkým ospravedlniť, že došlo k nejakému nedorozumeniu. Keďže som nedostal presnú informáciu, kedy presne mám prísť, tak som zrejme spôsobil zdržanie v rokovaní Národnej rady, za čo sa vám všetkým ospravedlňujem a dúfam, že konštruktívne zvládneme rokovanie o návrhu, ktorý máme predložený.
Iste si spomínate, že v prvom čítaní vyvolal tento návrh zákona živý ohlas poslancov, ktorí vyslovovali otázniky nad tým, či agentúru je potrebné zriadiť, alebo nie. V priebehu druhého čítania vo výboroch, ktorým bol návrh pridelený, sme si vysvetlili aj túto zásadnú otázku, aj vecné pripomienky, ktoré poslanci mali k predloženému návrhu zákona. A chcem vám teda veľmi stručne navrhnúť, aby ste v znení spoločnej správy podporili návrh zákona o Agentúre na podporu vedy a techniky ako nástroj, ktorý by mal vniesť prvý zásadný krok v oblasti financovania na princípe súťaživosti do rozdeľovania prostriedkov na vedu a techniku.
Ten krok sa na prvý pohľad zdá malý, ale považujem ho za zásadný krok v tom zmysle, že doteraz takýmto spôsobom na základe zákona prostriedky rozdeľované neboli. Ak agentúra bude zriadená, ako to navrhuje gestorský výbor, od 1. mája, bude možné využiť finančné prostriedky, ktoré ste alokovali v zákone o štátnom rozpočte vo výške 59 mil. korún na to, aby sme vytvorili príslušné mechanizmy a boli pripravení na väčší objem finančných prostriedkov v rozpočtovom roku 2002 na rozdeľovanie na princípe, ktorý funguje vo vyspelej Európe a ktorý je nevyhnutné zaviesť aj do nášho systému podpory vedy a techniky na Slovensku.
Dovoľte mi teda ešte raz vás požiadať, aby ste s pripomienkami podporili zákon o Agentúre na podporu vedy a techniky.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu.
Teraz prosím pána poslanca Šlachtu, ktorého určil gestorský výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu zákona v gestorskom výbore.
Poslanec Š. Šlachta:
Vážená pán predsedajúci,
vážený pán minister,
dovoľte mi predniesť spoločnú správu a informovať vás o prerokovaní vládneho návrhu zákona o Agentúre na podporu vedy a techniky (tlač 863) vo výboroch v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.
Zákon o Agentúre na podporu vedy a techniky bol pridelený na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre európsku integráciu, osobitného kontrolného výboru na kontrolu Slovenskej informačnej služby a osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. Tieto určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením a gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal nijaké stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.
K predmetnému návrhu zákona určené výbory v prijatých uzneseniach zaujali tieto stanoviská: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu neprijal uznesenie. Ďalej Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, výbor pre obranu a bezpečnosť, zahraničný výbor a Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody v prijatých uzneseniach odporúčajú Národnej rade vládny návrh o Agentúre na podporu vedy a techniky schváliť. Ďalšie výbory - Ústavnoprávny výbor Národnej rady, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre verejnú správu, výbor pre ľudské práva a národnosti, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre kultúru a médiá, výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport - odporúčajú vládny návrh zákona o Agentúre na podporu vedy a techniky schváliť so zmenami a doplnkami, ktoré sú uvedené v spoločnej správe.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Otváram rozpravu. Chcem informovať, že do rozpravy sa prihlásili traja páni poslanci, pani poslankyňa Slavkovská, pán poslanec Ištván a pán poslanec Mikloško.
Nech sa páči, pani poslankyňa Slavkovská ako prvá.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Vážený pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
v úvode by som si dovolila najprv vysloviť svoj názor k tomu neustálemu prekladaniu zákonov alebo termínov zákonov, pretože aj v tomto prípade je to už druhýkrát. Najprv sa preložil termín prerokúvania zákona preto, pretože pán minister musel ísť do Paríža, a dnes preto, lebo mal tlačovku. Ja si myslím, že to svedčí o celkovom prístupe vlády, nie jednotlivých ministrov, ale vlády k tomuto parlamentu. Je to absolútne dehonestujúci prístup.
A teraz dovoľte, aby som sa vyjadrila k predloženému zákonu. Predložený zákon je jedným z dôkazov, že robenie zákonov o finančnom krytí, ale bez finančného krytia, zakotveného priamo v zákone, je iba fúkanie do vetra, resp., ináč povedané, veľa rečí pre nič. Zákon totiž môže predstavovať sebalepší úmysel, a to hovorím teraz o tomto zákone, ale nedáva absolútne žiadne záruky, že sa rozpočet pre vedu a techniku bude zvyšovať.
Pozrime sa na situáciu, ktorá vlastne existuje. Vládou deklarovaný postupný nárast celkových výdavkov na vedu a techniku sa nerealizuje, ale naopak, v posledných rokoch došlo k poklesu celkových výdavkov na vedu. V Slovenskej republike oproti roku 1997 poklesol celkový podiel výdavkov z 1,18 % na 0,86 %. Výška podpory výskumu a vývoja zo štátneho rozpočtu poklesla z 0,42 % z HDP na cirka 0,36 % z HDP v roku 2000. Keby sme si zobrali príklad, tak v Českej republike na základe uznesenia vlády číslo 249 výdavky na vedu zo štátneho rozpočtu pravidelne rastú. V roku 2000 tvoria 0,6 % z HDP a v roku 2002 sa dosiahne 0,7 % z HDP. V Maďarskej republike v roku 2001 výdavky na vedu a techniku výrazne narastajú a dosahujú 1,2 % z HDP, v roku 2002 to bude 1,5 % z HDP. V roku 2002 výdavky na vedu a výskum majú dosiahnuť cirka 100 mld. forintov. Na Slovensku v roku 2001 dosiahnu iba 3,5 mld. Sk. Ak si zoberieme priemer, tak v Európskej únii je priemer výdavkov na vedu 1,9 % a v krajinách OECD dokonca 2,2 %.
Reakcia Európskej únie, keďže sa sústavne dovolávame správ a porovnaní s Európskou úniou. Tak aká je reakcia Európskej únie? Správa Európskej komisie zo dňa 4. 11. ešte v roku 1998 konštatuje: "Slovenská republika nevenuje dostatočnú pozornosť rozvoju vedy a techniky." Na zasadnutí asociačného podvýboru Európskej únie pre inováciu vedy a techniky z 26. 10. 1999 v Bratislave bola vyjadrená potreba zlepšenia stavu vo vývoji výdavkov na vedu a techniku. 8. 11. 2000 zverejnila Európska komisia pravidelnú hodnotiacu správu postupu Slovenskej republiky pri vstupe do Európskej únie. V nej sa hovorí: "Bude potrebné podstatné zvýšenie finančnej podpory, ak bude chcieť" - tá Slovenská republika - "naplno využiť možnosti komunitárnych programov. Bude nevyhnutné zvýšiť percento HDP vydávané na výskum, ktoré je relatívne nízke."
V posledných rokoch trvalo klesajúci trend podpory na vedu a techniku nielen spochybnil spôsobnosť Slovenskej republiky približovať sa k štandardom Európskej únie na vstup Slovenskej republiky do spoločenstva, ale v skutočnosti pôsobí i proti vlastným záujmom prekonať súčasné ekonomické a spoločenské problémy. Takže takáto je vlastne situácia.
Kvantitatívne ukazovatele, ktoré som tu čítala, vychádzajú z priemeru výdavkov na vedu a techniku vynaložených v krajinách Európskej únie v roku 1998, ktorý predstavuje 1,9 % z HDP. Aby Slovensko túto výšku celkových výdavkov na vedu a techniku z HDP dosiahlo, postupne do roku 2005 je potrebné, aby medziročný nárast celkových výdavkov na vedu a techniku bol 0,38 % z HDP. Vláda však vo svojej koncepcii štátnej vednej a technickej politiky do roku 2005 schválila medziročný nárast výdavkov na vedu a techniku vo výške 0,06 % z HDP, čo v absolútnych hodnotách predstavuje medziročný nárast výdavkov štátneho rozpočtu na vedu a techniku vo výške 450 mil. Sk od roku 2001 do roku 2005.
Samozrejme, schválenie nejakých čísiel v koncepcii nie je pre túto vládu nič záväzné, čo sa, samozrejme, prejavilo už pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2001 v skupine 2 - Veda a technika, kde vláda schválila nárast výdavkov oproti roku 2000 len o 165 mil. korún, čiže asi o 300 miliónov menej, ako sa zaviazala v samotnej koncepcii. Pritom prostriedky v objeme asi 300 miliónov zo štátneho rozpočtu boli uvažované na rozbehnutie programového prístupu štátu k riešeniu problémov hospodárskeho a spoločenského rozvoja, t. j. na zabezpečenie riešenia šiestich štátnych programov výskumu a vývoja vychádzajúcich zo šiestich programových smerov schválených v štátnej vednej a technickej politike. Takže z takéhoto pohľadu sa treba pozrieť aj na čísla, ktoré sa uvádzajú v dôvodovej správe k predkladanému návrhu zákona. S istotou sa dá počítať iba s dnešnými 130 miliónmi, čo je, samozrejme, smiešna suma, pretože to môže byť tak cirka takých desať a možno aj menej projektov.
Je úplne jasné, že ak má veda prinášať výsledky, musí byť adekvátne financovaná. Financovanie vedy je dvojstupňové. Prvý stupeň je inštitucionálny, keď inštitúcie dostávajú finančné prostriedky v rozpočte, a druhý grantový, keď sú projekty financované z osobitných prostriedkov.
Z tohto hľadiska by zriadenie Agentúry pre vedu a techniku bolo veľmi dobrým, ale iba jedným krokom. Tento by však mal úzko súvisieť s druhým krokom, a to s celkovou reformou vedeckovýskumnej základne, ktorá je na Slovensku obrovská. Je samozrejmé, že v takomto rozsahu nie je zvládnuteľná. Takže týmto smerom by sa mala vlastne tá reforma zamerať.
Z pohľadu reformy VVZ možno jednoznačne povedať, že bez zákona o vede nie je možné prijať ani tento zákon, pretože vlastne stojí vo vzduchoprázdne. Bolo aj sľubované dokonca, dokonca pánom ministrom, že dostaneme tieto zákony spoločne na stôl, ale, samozrejme, sme ich nedostali.
Takže toto by bola moja predstava k celému tomuto návrhu zákona.
A teraz keďže mám slovo, dovolím si ho aj k niektorým určitým samostatným záležitostiam, ktoré sa mi v tomto zákone nepozdávajú.
V § 3 hovorí o úlohách agentúry. Neviem dosť dobre si predstaviť, ako agentúra, ktorej úlohou je poskytovanie finančnej podpory na vedu a techniku, ods. 1, má ešte aj vyhlasovať samotné projekty. Mne sa zdá, že toto je v nejakej kolízii.
Tiež mi nie je jasné, kto bude posudzovať projekty, ktoré budú prihlasované riešiteľmi. Totiž v § 5 sa hovorí, viď dôvodová správa, že rada ako odborný orgán agentúry schvaľuje programy výskumu a vývoja agentúry, schvaľuje priority a kritériá agentúry na podporu vedy a techniky. Tu mi napríklad nie je ani jasné, podľa čoho bude schvaľovať tieto priority a kritériá. No a potom schvaľuje poskytnutie finančnej podpory agentúrou jednotlivým žiadateľom, čiže rada. V § 9 sa už zase ale hovorí, že rada schvaľuje na základe expertného posúdenia domácimi alebo zahraničnými odborníkmi. To znamená zrejme, hoci to tam nie je uvedené, že sa budú utvárať pracovné skupiny. Aby bolo jasné, ja toto nespochybňujem. Ale tieto dva paragrafy by sa mali uviesť do súladu.
V § 11 sa hovorí o kontrolnej činnosti: "Kontrolu správnosti a účelnosti použitia poskytnutých prostriedkov agentúry vykoná agentúra." Podľa môjho názoru by malo ísť o iný kontrolný orgán. Agentúra by túto kontrolu vykonávať nemala.
Ďalej, § 2, na ktorý som pozabudla, § 2 vymedzuje pojmy, teda pojmy, čo je to veda, čo sú to vedci, technika, výskum a tak ďalej. V prvom rade definícia, ktorá sa tam uvádza, je pomerne pochybná. Myslím si, že o tej definícii by sa malo hovoriť hlbšie. Ale čo mňa sa najviac dotýka, je to, že toto vymedzenie pojmov je uvedené aj v návrhu zákona o vede a technike, ktorý ja napríklad mám už v ruke. Čiže ja sa pýtam: To v každom zákone, ktorý sa bude týkať aspoň čiastkove vedy a techniky, budeme znovu opakovať tú istú definíciu? Ja si myslím, že to nie je potrebné. Čiže sa treba ujednotiť. Bude to v tomto zákone alebo to bude v zákone o vede a technike, nie je to potrebné v obidvoch. Samozrejme, na kvalite toho zákona to nemení, ale treba zachovávať aj určitú legislatívnu čistotu.
Ďalej, keď si zoberiem § 5, tak v § 5 ods. 4 sa hovorí: "Bez súhlasu rady nesmú byť účelové prostriedky agentúry určené na podporu vedy a techniky poskytnuté." "Bez súhlasu" nie je legislatívne čistý pojem. Malo by to byť "bez schválenia". Súhlas je predsa niečo iné a schválenie je niečo iné. A tu podľa môjho názoru má ísť o schválenie, nie iba o súhlas. Súhlas je totiž menej dôležitejší pojem ako schválenie.
Ďalšia moja pripomienka sa dotýka § 8, ktorý hovorí o použití prostriedkov, teda finančných prostriedkov agentúry. Z tohto paragrafu, ktorý teda hovorí o tom najdôležitejšom, mi nie sú jasné takéto veci: Ako sa budú poskytovať prostriedky privátnym výskumným subjektom? Ako a na základe čoho sa bude alebo nebude, neviem, môcť o podporu prihlásiť trebárs výskumná jednotka z elektrární, zo Slovnaftu alebo z nejakých iných inštitúcií? A myslím si, že aj o takéto subjekty nám ide.
Ďalej § 9. V § 9 ods. 5 písm. e) sa hovorí, čo všetko musí poskytovať zmluva o poskytnutí prostriedkov agentúry. A musí obsahovať aj vlastníctvo výsledkov vyplývajúcich z použitia prostriedkov agentúry. Ja by som chcela zdôrazniť, že je predsa samozrejmé, že vlastníctvo patrí riešiteľskému subjektu. Agentúra si predsa v žiadnom prípade nemôže robiť nárok na takéto vlastníctvo, ale zo štylizácie písm. e) to vyplýva, že agentúra si robí nárok na nejaké vlastníctvo. To nie je proste v súlade so zákonmi o autorstve, o autorských právach.
Potom by som si dovolila nejaké pripomienky aj k dôvodovej správe. Dôvodová správa k § 1 hovorí o tom, že teda definovaním zapojenia sa na štátny rozpočet tejto agentúry prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva školstva je zároveň aj určené, že toto ministerstvo bude mať zriaďovateľské funkcie voči agentúre pre účely zákona číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách. Ja by som chcela len upozorniť, že ustanovenie zo zákona 303 sa vzťahuje len na finančné otázky, a nie na inštitúciu zriadenú zákonom ako takú. Čiže toto je tu absolútne nesprávne uvedené. Ja nechcem spochybňovať to, že ministerstvo má mať vzťah k tejto agentúre, ale je tu nesprávne uvedený zákon. Tiež by to bolo treba dať do súladu.
Ďalej § 3 - stále hovorím o dôvodovej správe -, § 3: "Zákon jednoznačne obmedzuje možnosť poskytnutia prostriedkov iba na fyzické osoby a právnické osoby v Slovenskej republike." Ja sa pýtam, ako to bude so zahraničnými subjektmi, ktoré majú trvalý pobyt prípadne registráciu na Slovensku. Ako príklad uvediem napríklad Siemens. To by ma tiež zaujímalo, ako sa s tým bude nakladať, pretože tuto nie som proti tomu, aby to bolo poskytované iba právnickým osobám a subjektom v Slovenskej republike, pre mňa je to samozrejmé, len chcem vedieť, ako to bude s tými, ktorí sú tu registrovaní. To je proste nejaká iná záležitosť a treba sa s ňou, samozrejme, nejako vyrovnať.
Ďalej je to k § 5. Tam sa hovorí, rada agentúry je tam definovaná ako odborný orgán agentúry a v zmysle uvádzaných kompetencií rada agentúry bude určovať smernice použitia prostriedkov a navrhovať. Takže schvaľovať bude minister? Pýtam sa, čo protirečí zase zneniu § 5 ods. 3 písm. d). Čiže tiež to treba dať do súladu.
Ďalej § 7. Pretože voči agentúre má zriaďovateľské funkcie ministerstvo školstva, zákon určuje, že riaditeľa agentúry vymenúva a odvoláva minister školstva. Spôsob jeho výberu napríklad konkurzom určí štatút agentúry. A ja sa pýtam, pretože to zas tu nie je jasné: Ako bude vymenúvať prvého riaditeľa a kto ho bude vymenúvať, na základe štatútu? Ten ešte nie je, pretože zas je v paragrafe, že štatút vypracúva riaditeľ.
To sú otázky, ktorými ja nechcem spochybňovať tento zákon, ale chcem si ich proste vyjasniť.
Toto sú také moje všetky pripomienky k tomuto návrhu zákona, ale môj záver je taký, čo som povedala v úvode, že tento zákon nič nerieši, pretože nepomáha financovaniu vedy a techniky, nerieši vlastne to, čo by mal riešiť, a to celkovú reformu vedeckovýskumnej základne, pretože to je dôležité, nerieši to ani zákon o vede a technike.
Ja by som trvala na tom, aby sme skutočne obidva tieto zákony mali spoločne na stole, tak ako, zdôrazňujem, to pán minister sľúbil. A potom sa dá hovoriť aj o tomto zákone, a preto ja v mene Slovenskej národnej strany hovorím, že Slovenská národná strana tento návrh zákona nepodporí.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem, pani poslankyňa.
S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne chcú vystúpiť traja poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Ako prvý má slovo pán poslanec Švec.
Nech sa páči.
Poslanec J. Švec:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
úmysel predkladateľa je dobrý a prospešný a treba ho prijať. Problém spočíva v čomsi inom. To už naznačila pani poslankyňa Slavkovská. Myslím si, že k tomu treba povedať ešte niečo naviac. Problém je nerovnováha vedeckovýskumnej základne Slovenskej republiky. My sme od roku 1992, keď nám OECD odporučila prijať kroky na návrat vedy na vysoké školy, neurobili nič. Ani jedna vláda s výnimkou vlády pána Moravčíka neurobila v tomto smere žiadne kroky. A, bohužiaľ, dnes sa nachádzame v situácii, ktorá je z hľadiska vedy na vysokých školách kritická až katastrofálna. Pokiaľ nedostaneme vedu aspoň v tej časti základného výskumu na vysoké školy, nikdy nebudeme môcť efektívne využívať grantové financovanie vedy. Zákon je dobrý, ale východisková situácia vedeckovýskumnej základne je zlá. A ja som veľmi nerád, že tento zákon prichádza samostatne bez ostatných zákonov, najmä zákona o vysokých školách, zákona o Slovenskej akadémii vied a expertízy, ktorá by vychádzala z auditu pána podpredsedu vlády Mikloša.
Chcem ešte povedať, že 3,6 mld. korún je veľká finančná čiastka v pomere k nášmu rozpočtu, len, žiaľ, 80 % týchto financií ide na inštitucionálne financovanie obrovskej vedeckovýskumnej základne, a nie na vedu samotnú. A v tom je pes zakopaný. Žiaľ, pán minister, vaša koncepcia rozvoja vysokých škôl pre 21. storočie hovorila o návrate vedy na vysoké školy.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Drobný.
Poslanec M. Drobný:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Musím sa pridať ku kolegovi Švecovi, že to je dobrý krok, pán minister, len ten krok sa nám zdá byť taký, by som povedal, pomalý. Ono je tam nárast na tom nábehovom diagrame, ktorý ukazuje tabuľka, ukazuje nárast tých prostriedkov, ale uvedomme si, že v krajinách V-4, s ktorými sme mali rovnakú štartovaciu čiaru, sú 2 až 4 agentúry a u nás sa zriaďuje prvá. Tak potom je objem tých financií, samozrejme, nedostatočný. V súčasnej dobe vysoké školy majú tuším 80 mil. korún na vedu a výskum. To je naozaj málo. Tieto prostriedky sa zdajú byť lepšie, rádovo lepšie, ale aj tak je to málo.
Takže teraz by bolo treba aspoň povedať, pán minister a predkladatelia, akým spôsobom toto tempo chcete udržať ďalej, lebo toto je málo, to je len začiatok. Keď som minule hovoril pri prvom čítaní, že objem je smiešny a že nestačí ani na lízanky pre vrátnikov, tak teraz sa pýtam: Už ste, zdá sa mi, zistili, že treba väčšie objemy na to dať, je to v poriadku, ale ďalšie dve alebo tri agentúry nám budú chýbať, tak čo s tým robiť ďalej? Pretože objem prostriedkov je jednoznačne limitujúci a jednoznačne môže znehodnotiť váš dobrý úmysel.
Druhá vec. Pri rozdelení prostriedkov, ktoré máte, sa orientujete na vedecké projekty vo výške 37 % a na vedecko-technické projekty 63 %. To znamená, aplikovaný výskum podporujete, čo je asi tak normálne, pretože my sa radíme medzi chudobnejšie krajiny, ktoré si nemôžu dovoliť základný výskum a skorej sa orientujú na aplikovaný výskum. Ale predsa len pomer by mal byť trošku predsa pre tie vedecké projekty lepší. A to zvážte, pretože tam by som si predstavoval 45 % a 55 % pre vedecko-technické projekty, lebo keď by bolo viacej tých prostriedkov na základný výskum, tak nakoniec vysoké školy môžu učiť len vtedy, keď robia základný výskum. Ináč nemôžu tie problémy dobre prednášať. Taká je filozofia.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Slovo má pani poslankyňa Kolláriková.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Ďakujem.
Súhlasím s kolegyňou Slavkovskou, že súčasný stav v oblasti vedy a techniky je veľmi zlý. Treba skutočne prikročiť k razantným krokom, aby sa tento stav zlepšil. Jedným z týchto krokov je, samozrejme, tento predkladaný návrh zákona o Agentúre pre vedu a techniku. Ale tento návrh skutočne nestačí. Ja osobne som sklamaná, že zároveň s týmto návrh zákona nie je predkladaný zákon o vysokých školách a takisto aj o akadémii. Malo to ísť spoločne a bolo by to veľmi dobrým signálom pre snahu vyriešiť konečne problémy v tejto oblasti.
A ešte by som chcela podotknúť, že nestačí zriadiť iba agentúru, ale je potrebné vyčleniť pre túto oblasť, pre realizáciu tohto zákona aj dostatočné finančné prostriedky, aby zas sme nemali zákon, ktorý bez podpory finančných prostriedkov vlastne bude iba takou popoluškou.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Pani kolegyňa, nech sa páči, máte slovo.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Ja by som len chcela poďakovať predrečníkom, že teda vlastne sa stotožnili s tou mojou základnou myšlienkou, že úmysel je dobrý, ale neprináša taký efekt, ako by priniesť mal. A nielenže by som sa im chcela poďakovať, ale chcela by som podotknúť, že vidíte, že dá sa rokovať aj v kľudnej atmosfére, dá sa zjednotiť aj koalícia, aj opozícia vtedy, keď nám ide o vec a keď jeden na druhého neskáčeme. A priala by som si, aby toto bolo vždy pri prerokúvaní všetkých zákonov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Dámy a páni, prerušujem rokovanie. Budeme pokračovať o 14.00 hodine poobede.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne
vážení páni poslanci
otváram bod programu -
hodina otázok.
Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu budeme postupovať podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Pán poslanec Kalman - procedurálny návrh.
Nech sa páči.
Poslanec J. Kalman:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Vážený pán predseda,
vážení členovia vlády,
aj napriek tomu, že som veľký priaznivec riešenia rómskeho problému, ale zároveň aj priaznivec rovnakého prístupu k občanom a ich skutkom zo strany štátu a najmä štátnych orgánov, uvádzam nasledovné.
Dňa 10. marca tohto roku v sobotu približne o 9.30 hodine bol v autobuse 95 dvoma príslušníkmi rómskeho etnika fyzicky napadnutý 17-ročný chlapec z Bratislavy Branislav Slámka. Od Rómov utŕžil ťažké údery do hlavy zbraňou nazývanou boxer a 7 bodných rán nožom - pán minister vnútra určite o tom vie -, z ktorých štyri smerovali do oblasti hrudného koša. Každá rana bola podľa vyjadrenia lekára smrteľná. V nedeľu 1. apríla tohto roku po troch týždňoch na následky týchto zranení tento chlapec podľahol. Chlapec mal povesť veľmi slušného študenta umeleckej priemyselnej školy, nikdy nefajčil ani nepil. V osudný deň si išiel so svojím kamarátom kúpiť darček k meninám. Meniny ani narodeniny už osláviť nemôže. Pred hodinou v Slávičom údolí ho pochovali. Navrhujem minútu ticha ako prejav začiatku ofenzívy štátu proti rozmáhajúcemu sa rasizmu a násiliu.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážený pán poslanec,
povedal som, že pri rokovaní o tomto bode budeme pokračovať v súlade so zákonom o rokovacom poriadku, čiže chcem sa tejto procedúry pridržiavať. Samozrejme, ak snemovňa je toho názoru, že máme si túto konkrétnu udalosť uctiť minútou ticha, ja nie som proti, pán poslanec.
Takže, nech sa páči, bol konkrétny návrh, panie poslankyne, páni poslanci. Uctime si obeť tohto brutálneho činu minútou ticha.
Nech sa páči.
(Minúta ticha.)
Ďakujem pekne.
Teraz budeme pokračovať v rokovaní o bode programu hodina otázok.
Predseda vlády Slovenskej republiky Mikuláš Dzurinda sa z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády pána Ľubomíra Fogaša, ktorého prosím, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne že bude odpovedať on sám.
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážení členovia vlády,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády Slovenskej republiky v znení § 131 ods. 7 ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády z dôvodov ich pracovných ciest a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním. Za neprítomného Pavla Hamžíka bude odpovedať podpredseda vlády Fogaš, za neprítomného Pála Csákyho pán minister Harna, za neprítomného podpredsedu vlády Mikloša pán minister Harach, za neprítomnú ministerku Schmögnerovú tiež pán minister Harach, za neprítomného ministra Kukana pán minister Harach a za neprítomného ministra Kňažka pán minister Ftáčnik.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pekne.
Teraz pristúpime k odpovediam podpredsedu vlády na vyžrebované otázky položené predsedovi vlády. Prosil by som podpredsedu vlády, aby odpovedal v časovom limite 15 minút.
Prvú otázku pre predsedu vlády položil pán poslanec Jozef Zlocha. Otázka znie: "Môže vláda niečo urobiť pre záchranu nášho uhoľného baníctva na Hornej Nitre?"
Pán poslanec Rusnák, máte procedurálny návrh?
Nech sa páči.
Poslanec Š. Rusnák:
Ďakujem veľmi pekne.
Vzhľadom na to, čo tu už bolo povedané, že nie je prítomný pán premiér, ja sa vzdávam svojich otázok, takže ja neprosím ani odpoveď od pána podpredsedu vlády.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Dobre.
Prvú otázku, ktorú položil pán poslanec Zlocha, som prečítal.
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Ďakujem za slovo.
Stručná odpoveď by bola áno. Podrobnejšia je táto.
Otázky energetiky sú medzi prioritami energetickej politiky členských krajín Európskej únie, jednotlivo aj ako celku, a teda aj Slovenskej republiky, ktorá do Európskej únie smeruje. Napriek predpokladanému poklesu dopytu po uhlí Európskej únie vo všetkých scenároch predpokladá držať domácu ťažbu uhlia ako jeden z významných zdrojov znižujúcich závislosť od dovozu primárnych energetických zdrojov - som chcel povedať, že budem používať skratku PEZ (primárne energetické zdroje), ale radšej nebudem, aby to nebolo zneužívané. Tento zámer Európskej únie podporuje prijatými legislatívnymi nariadeniami, ktoré členským štátom povoľujú domácu ťažbu uhlia. Zároveň sú legislatívne vytvorené podmienky, aby každý členský štát mohol prednostne zaraďovať do svojich elektrizačných sústav výrobcov elektriny na báze domácich palivových zdrojov, a to až do výšky 15 % ročnej spotreby. Všetky opatrenia k uhliu sú cielené na vytváranie nedeformovaného prostredia v európskom obchode s uhlím a keďže hnedé uhlie prakticky nie je komoditou európskeho obchodu, jeho podpora nie je obmedzovaná.
V našich podmienkach bola spracovaná a vo vláde Slovenskej republiky prerokovaná správa o programe ďalšej ťažby uhlia na Slovensku. Bola prijatá zásada, že keďže hnedé uhlie je jediným významným domácim energetickým zdrojom, je celospoločenský záujem túto energetickú surovinu efektívne ťažiť, čo vyjadruje aj Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky.
Uhlie v Slovenskej republike sa produkuje v piatich lokalitách tromi akciovými spoločnosťami, a to sú Hornonitrianske bane Prievidza, akciová spoločnosť, Prievidza s odštepnými závodmi Baňa a Baňa Handlová a Baňa Nováky a potom je to Baňa Dolina, akciová spoločnosť, Veľký Krtíš a Baňa Záhorie, akciová spoločnosť, Holíč. V roku 2000 spolu zamestnávali 8 200 zamestnancov. Za rok 2000 sa vyťažilo celkom 3 650 tis. ton uhlia. Výška ťažby po sústavnom poklese od osemdesiatych rokov je od roku 1994 prakticky stabilizovaná. Hlavným odberateľom uhlia domácej produkcie sú Slovenské elektrárne, akciová spoločnosť, Bratislava, Elektráreň Nováky a Obvodný závod Zemianske Kostoľany.
Odvetvie ťažby uhlia bolo dotované štátom finančnými prostriedkami v celkovej výške 174 mil. Sk v roku 2000 a v roku 2001 sa predpokladá taká istá čiastka v miliónoch korún. Štátne dotácie však neriešia hlavne sociálnu problematiku. Treba povedať, že prispievaním na ťažbu uhlia pomáhame držať zamestnanosť a dotácie časti nákladov pri výrobe triedených druhov uhlia pre obyvateľstvo sú tiež čiastočnou náhradou obyvateľom, ktorí zabezpečujú teplo pre svoje domácnosti triedenými druhmi z domácej produkcie, oproti tým, ktorí sú zvýhodnení pri centrálnom zásobovaní teplom alebo zabezpečujú teplo plynom. V prepočte na jednotku tepla predstavujú tieto dotácie len jednu štvrtinu až pätinu oproti dotáciám na plyn.
Deputátne uhlie baníckym dôchodcom a vdovám po baníkoch je druhý dôvod, ktorým vlastne - štátnymi dotáciami - riešime určitý problém. A potom sú to príplatky pre baníkov pracujúcich na povrchu po odpracovaní legislatívou určeného počtu zmien, tak ako to stanovujú príslušné normy. Priama dotácia Bane Dolina, akciová spoločnosť, na sociálnu ťažbu je, samozrejme, tiež jedna z dotácií, ktoré poskytujeme a ktorých zmysel vidíme predovšetkým v udržaní sociálneho zmieru.
Odvetvie ťažby uhlia intenzívne zefektívňuje výrobu. Oproti roku 1993 zvýšila sa produktivita práce o 26,9 % a v prípade, že odberatelia nebudú akceptovať objektívny nárast ceny uhlia na roveň zvýšených výrobných nákladov a primeraného zisku, bude nutné i naďalej pre toto odvetvie počítať s dotáciou zo štátneho rozpočtu.
Platné zásady Európskej únie umožňujú výrobu elektrickej energie z domácich palivových zdrojov až do výšky 15 % ročnej spotreby. Je to chápané ako istý stupeň bezpečnosti štátu a zároveň sa tým vytvárajú podmienky na zníženie dovozovej závislosti a eliminácie sociálnych nákladov pri likvidácii ťažby uhlia. Pri znížení domácej produkcie uhlia by bolo nutné tento výpadok energie nahradiť iným energonosičom, v každom prípade z dovozu. To by spôsobovalo negatívny dosah do obchodnej bilancie štátu.
Odbyt uhlia v budúcich rokoch bude mať naďalej klesajúcu tendenciu, s tým treba počítať. Pokles je ovplyvnený v rozhodujúcej miere vyšším používaním plynu v rámci už vybudovanej siete. Dokonca 62 % z dlhodobo evidovaných drobných a stredných odberateľov triedených druhov uhlia má zámer do roku 2004 zrekonštruovať svoje zariadenia a svoje energetické hospodárstvo z uhlia na plyn. U odberateľov prachového energetického uhlia takto zvažuje 51 % odberateľov.
Vytvárame podmienky na realizáciu predloženého programu ťažby uhlia, najmä v tom, že po prvé, v ťažobných akciových spoločnostiach treba vytvárať technické a technologické, ekonomické a organizačné predpoklady, resp. podmienky na racionálne vyťaženie uhoľných zásob, najmä v tom, že po prvé, podporíme vybudovanie náhrady za ekologicky nevyhovujúce bloky 3 a 4 ENO Nováky a za účasti Hnedouhoľných baní, akciová spoločnosť, Prievidza a zahraničného investora naozaj nahradíme tieto zariadenia výkonnejšími. V tomto zdroji bude technológia ekologicky vyhovujúca súčasným a budúcim ekologickým normám.
Fond národného majetku v spolupráci s ministerstvom hospodárstva vytvorí organizačno-majetkové predpoklady na prevod Teplárne Handlová zo Slovenských elektrární, akciová spoločnosť, do novej spoločnosti vytvorenej mestom Handlová, Baňou Handlová, Prievidza a zahraničným investorom, ktorí obnovia tento zdroj tepla v Handlovej, ktorý bude zároveň vyrábať elektrinu.
Konečne, aj posledné zreálnenie cien elektriny vytvorilo priestor pre Slovenské elektrárne, akciová spoločnosť, aby za ekonomicky prijateľných podmienok mohli nakupovať uhlie od domácich producentov domáceho uhlia, ktorí sú konkurencieschopní v porovnaní so svetovými cenami energonosičov. Z pohľadu bezpečnosti štátu je nutné zabezpečiť výrobu elektrickej energie z domácich palivových zdrojov v rozsahu 10 % z celkovej ročnej výroby s postupným poklesom na 6 % do roku 2010.
Pán poslanec, pokúsil som sa uspokojiť vás svojou odpoveďou.