Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem za uvedenie návrhu.
Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku poslancov. Preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Ďakujem vám, pán spravodajca.
Budeme pokračovať ďalším prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona o organizovaných zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 978 a rozhodnutie pána predsedu Národnej rady na prerokovanie výborom máte pod číslom 1089.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie pán minister dopravy, pôšt a telekomunikácií.
Nech sa páči, máte slovo.
Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR J. Macejko:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
z poverenia vlády predkladám návrh zákona o organizovaných zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
Prijatie zákona o organizovaných zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr vyplýva z plnenia záväzkov Slovenskej republiky v rámci prispôsobenia práva Slovenskej republiky k právu Európskej únie.
Základným účelom navrhovaného zákona je ochrana spotrebiteľov, objednávateľov zájazdov v prípade úpadku cestovnej kancelárie alebo v prípade, že neplní dohodnuté služby z dôvodu krátkodobej platobnej neschopnosti v súlade s požiadavkami smernice Rady Európskej únie číslo 90/314 týkajúcej sa komplexu cestovných, dovolenkových a výletných služieb. Z tohto dôvodu navrhovaný zákon neupravuje celú problematiku cestovného ruchu, ale len jeho určitú časť, čiže problematiku zájazdov, t. j. vopred zorganizovaných kombinácií služieb zo strany cestovných kancelárií. Za týmto účelom sa navrhuje realizovať zmluvné poistenie pre prípad úpadku alebo krátkodobej platobnej neschopnosti cestovnej kancelárie. Vymedzujú sa dve nové činnosti, prevádzka cestovnej kancelárie a prevádzka cestovnej agentúry, práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním služieb cestovného ruchu.
Vzhľadom na to, že smernica Rady Európskej únie číslo 90/314 obsahuje aj náležitosti zmluvy uzatvorenej medzi obstarávateľom, cestovnou kanceláriou, a objednávateľom, účastníkom zájazdu, v predloženom návrhu zákona je aj časť týkajúca sa zmluvy o obstarávaní zájazdu, ktorá sa navrhuje zapracovať do Občianskeho zákonníka.
Navrhovaná právna úprava je prínosom pre spotrebiteľa, objednávateľa zájazdu cestovných kancelárií, ktorému dáva istotu repatriácie a vrátenia finančných prostriedkov v prípade úpadku alebo insolventnosti cestovnej kancelárie, ako aj pre prevádzkovateľov cestovných kancelárií, keď prispieva k zvýšeniu ich dôveryhodnosti, ako aj k možnosti prispôsobiť sa v predstihu podmienkam podnikania v oblasti cestovného ruchu platným v Európskej únii.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona si nevyžiada zvýšené výdavky zo štátneho rozpočtu ani z rozpočtov obcí a nevyžiada si ani nárok na pracovné sily a ďalšie organizačné zabezpečenie.
Žiadam vás, panie poslankyne, páni poslanci, o podporu pri schválení tohto zákona.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán minister, za uvedenie aj tohto návrhu.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady pre privatizáciu, hospodárstvo a podnikanie, pánovi poslancovi Jánovi Šimkovi.
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Šimko:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
dámy a páni poslanci,
dovoľte, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vystúpil pri rokovaní Národnej rady v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o organizovaných zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (tlač 978) ako spravodajca.
Predložený návrh (tlač 978) bol doručený poslancom Národnej rady dňa 23. apríla tohto roku, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 rokovacieho poriadku.
Predseda Národnej rady posúdil, že predložený návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 rokovacieho poriadku a náležitosti podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 48. schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej rady v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku, a náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, tak ako to uviedol pán minister, že je to spoločensky potrebná záležitosť, ktorú treba premietnuť do právneho poriadku Slovenskej republiky a ktorá rieši aktuálne problémy na úseku cestovného ruchu.
V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady budem odporúčať prijať uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave prerokovala návrh zákona v druhom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, k tomuto návrhu zákona rozpravu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku poslancov. Preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi a takisto aj pánovi ministrovi za uvedenie týchto vládnych návrhov.
Teraz budeme pokračovať ďalším bodom, a to prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 115/1998 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 967 a rozhodnutie pána predsedu Národnej rady na prerokovanie výborom máte pod číslom 1104.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister školstva Slovenskej republiky Milan Ftáčnik.
Pán minister, nech sa páči, máte slovo.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky,
vážené panie poslankyne a páni poslanci,
28. februára 2001 ste prijali, akiste s plným vedomím nevyhnutnosti prezentovať vzťah nášho štátu ku kultúrnemu dedičstvu, Deklaráciu Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane kultúrneho dedičstva. Aby sa reálna hodnota kultúrnych hodnôt preniesla z deklaratívnej roviny do roviny právnej, ako to predpokladá 4. článok spomínaného dokumentu, je potrebné upraviť podmienky a spôsob záchrany uchovávania a prezentácie jednotlivých druhov a súčastí kultúrneho dedičstva v osobitných zákonoch. Vládny návrh zákona, ktorý ste dostali ako tlač 967 o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty v znení neskorších predpisov je jedným z nich. Jeho zámerom je legislatívne zabezpečiť taký režim tvorby, správy, vedeckého zhodnocovania a využívania múzejných zbierok a galerijných zbierok, ktorý umožní vo verejnom záujme ich potrebnú ochranu.
Vo vzťahu k múzeám a galériám vládny návrh zákona špecificky vymedzuje režim odbornej správy a ochrany zbierkových predmetov. Existenciu takéhoto osobitného zákona na nakladanie so zbierkami predpokladal už zákon o majetku obcí v roku 1991. V doteraz platnom znení však ustanovenia tohto typu absentovali. Novelou, ktorú vám predkladá vláda, sa zavádzajú rovnaké dispozície pre múzeá a galérie zriaďované v prostredí verejnej správy, teda financované prevažne z verejných zdrojov, pričom navrhované ustanovenia nestratia platnosť ani po uskutočnení reformy verejnej správy, aj keď nie sú ňou priamo podmienené.
Výraznou požiadavkou múzejnej obce pri koncipovaní novely bola žiadosť o zníženie frekvencie, pravidelnej inventarizácie zbierok, čo rieši článok II predloženého návrhu zákona, teda časť, kde sa dopĺňa zákon o účtovníctve. Keďže však nie je zďaleka možné zachovávať všetky materiálne doklady o vývoji človeka, prírody a spoločnosti v múzeách a galériách, novelou nebola narušená pôvodná filozofia zákona o potrebe ochraňovať národné kultúrne bohatstvo vo forme predmetov múzejnej a galerijnej hodnoty pred jeho nekontrolovaným vývozom do zahraničia. Vo vzťahu k občanom predkladaný zákon podrobne upravuje spôsob dovozu a hlavne vývozu kultúrnych predmetov mimo vlastníctva alebo správy zbierkotvorných inštitúcií. Práve táto časť úpravy je najrozsiahlejšia a vynútila si aj spracovanie niekoľkých príloh.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že prijatím tohto zákona popri zákone o knižniciach, zákone o archívnictve a zákone o ochrane pamiatkového fondu, ktoré budú Národnej rade Slovenskej republiky predložené onedlho, sa vytvorí účinný systém na to, aby sme boli schopní zachovať a budúcim generáciám odovzdať autentické posolstvo minulosti a súčasnosti.
Vážené dámy a páni, v mene vlády Slovenskej republiky vás prosím o podporu predkladanej novely v prvom čítaní.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie vládneho návrhu.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, pánovi poslancovi Jozefovi Kužmovi.
Nech sa páči.
Poslanec J. Kužma:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som prečítal vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 115/1998 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (tlač 967).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1104 z 24. 4. 2001 prideliť návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.
Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému vládnemu návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá uznesením číslo 254 z 9. mája 2001 v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku.
Podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách, to značí, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.
Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmé, čo ním sa má dosiahnuť.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky v súvislosti s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, zhodnotenie súčasného stavu, dôvodov potreby novej právnej úpravy, hospodárskeho a finančného dopadu a vplyvu na štátny rozpočet.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktorá spĺňa predpísané náležitosti.
Chcem len kolegom pripomenúť, že výbor pre médiá a kultúru sa minulý mesiac zúčastnil na výjazdovom zasadaní na východnom Slovensku, kde navštívil galérie a múzeá. A konštatoval, že minimálne tri z funkcií, a to zhromažďovať zbierky, zachovávať ich a aj ďalej vystupovanie časti zhromažďovania v nákupe zbierok, múzeá a galérie v súčasnosti nemôžu plniť z dôvodov silného finančného poddimenzovania. Ďalej sme prerokovali pripomienky zástupcov múzejníkov a galeristov k návrhu tohto zákona a poznatky z tohto výjazdu zohľadníme v druhom čítaní.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1104 z apríla 2001 prideliť predmetný vládny návrh zákona (tlač 967) v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor bol určený výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, pričom odporúčam, aby určené výbory tento návrh prerokovali v lehote do 11. júna 2001 a gestorský výbor do 12. júna 2001.
Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku pánov poslancov. Nie je to tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú.
Ďakujem pán minister, takisto aj pán spravodajca.
Hlasovať, tak ako sme sa dohodli, budeme buď dnes večer po 18.00 hodine alebo až zajtra od 9.00 hodiny.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, teraz by sme mali pokračovať ďalšími prvými čítaniami. Vzhľadom na to, že zatiaľ tu nie sú páni ministri, vyhlasujem 10-minútovú prestávku.
(Hlasy z pléna.)
Áno, tí ministri sú tu ale, ktorí nemajú za úlohu predkladať ďalšie návrhy. To je pán minister vnútra a pán minister spravodlivosti.
(Po prestávke.)
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 941 a rozhodnutie pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie výborom máte pod číslom 1043.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister vnútra Ladislav Pittner.
Pán minister, nech sa páči, máte slovo.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zapadá do rámca tých právnych noriem, ktoré boli spracované predovšetkým s cieľom dosiahnutia ich kompatibility s dotknutými dokumentmi štátov európskych spoločenstiev.
Ide o významnú právnu normu dotýkajúcu sa širokého spektra podnikateľských subjektov. Preto očakávam, že bude predmetom záujmu a posudzovania odbornej i laickej verejnosti a aj mnohých tuzemských i zahraničných inštitúcií.
Ako som už uviedol, nosnou časťou predkladanej novely je doplnenie tej časti zákona, v ktorej sú premietnuté nevyhnutné úpravy vyplývajúce z platných smerníc štátov Európskej únie. Odstraňujú sa nimi doterajšie prekážky voľného pohybu osôb európskych spoločenstiev a voľného poskytovania služieb týmito osobami, ktoré v porovnaní s tuzemskými osobami spočívajú najmä v existujúcich rozdielnych kvalifikačných požiadavkách na výkon samostatnej podnikateľskej činnosti a v rozdielnom právnom okamihu vzniku živnostenského oprávnenia.
V návrhu zákona sú súčasne premietnuté tiež závery z vykonanej rozsiahlej analýzy pôsobenia doterajšieho zákona vo vnútroštátnom právnom prostredí, ďalej námety a pripomienky dotknutých orgánov štátnej správy a v neposlednom rade i podnety a požiadavky reprezentatívnych zástupcov podnikateľskej sféry. V tomto smere sa v návrhu uvažuje so znížením doterajšej miery štátnej regulácie a so zjednodušením výkonu štátnej správy na tomto úseku. Vecne sa tento zámer najzreteľnejšie odráža vo výraznom znížení počtu remeselných, viazaných a koncesovaných živností, ktoré sú obsahom prílohovej časti zákona, keď sa ich počet redukuje zo 164 na 99 živností.
Ďalšou skupinou úprav sú zmeny, ktorých charakteristickým prvkom je liberalizácia podnikateľského prostredia. Sem možno zaradiť napríklad zavedenie inštitútu združených prevádzkarní umožňujúci odstrániť v procesoch živnostenského podnikania niektoré doterajšie administratívne povinnosti spojené s oznamovaním a dokladovaním niektorých právnych skutočností, s autorizáciou inšpekčných kníh a s označovaním prevádzkarní.
Kvalitatívne významným posunom v smere zabezpečenia účelu a poslania živnostenského zákona je zakotvenie povinnosti pre vybranú skupinu podnikateľov, aby vykonávaním niektorých živností najmä osobného charakteru poverovali iba fyzické osoby spĺňajúce zákonom požadované kritériá odbornej spôsobilosti. Návrhom sa sleduje zámer postupnej diferenciácie osôb manažérov, ktorí sú nositeľmi živnostenského oprávnenia bez toho, aby podnikanie bezprostredne vykonávali od osôb, ktoré príslušný predmet podnikania osobne vykonávajú.
K osobitným úpravám zákona patria tie, ktorými sa riešia viaceré praktické a aplikačné problémy uplatňovania platného zákona v praxi. A súvisia napríklad s problémom zneužívania kritéria miestnej príslušnosti živnostenských úradov a všeobecnou finančnou nedisciplinovanosťou podnikateľov, najmä neplnením si daňových poplatkových a odvodových povinností.
Ako som už uviedol, predkladaný návrh zohľadňuje požiadavky širokého spektra subjektov štátnej aj neštátnej povahy. Všetky pripomienky, ktoré mali vecný alebo legislatívnotechnický charakter a neodporovali účelu zákona, boli do návrhu zapracované. Nakoľko navrhované opatrenia smerujú k zjednodušeniu konania a liberalizácii podnikateľského prostredia, možno oprávnene očakávať, že účinky zákona sa pozitívne prejavia aj v spoločensky preferovanej oblasti zamestnanosti.
Vážená Národná rada, na základe uvedeného odporúčam návrh zákona v predloženom znení schváliť.
Ďakujem za pozornosť, pán predsedajúci.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie tohto vládneho návrhu.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodártsvo, privatizáciu a podnikanie, pánu poslancovi Pavlovi Prokopovičovi.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec P. Prokopovič:
Vážený pán podpredseda Národnej rady,
vážený pán minister,
vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 941), ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky.
Predložený návrh (tlač 941) bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 28. marca 2001, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že predložený návrh spĺňa náležitosti podľa § 70. ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie.
Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona je veľmi potrebný pre celý živnostenský a malý a stredný podnikateľský stav, ktorý, mimochodom, naň už dosť dlho čaká, nakoľko tento zákon podstatne odbúrava zbytočnú administratívu pri živnostenskom konaní.
V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budem odporúčať prijať uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave prerokovala návrh zákona v druhom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu o návrhu zákona.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy k tomuto bodu. Pán spoločný spravodajca, áno. Nikto iný. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, môžete vystúpiť v rozprave.
Poslanec P. Prokopovič:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
verejnoprávnu oblasť podnikania upravujú v podmienkach Slovenskej republiky predovšetkým Obchodný zákonník a zákon o živnostenskom podnikaní. S výnimkou niektorých špecifických činností, pri ktorých sú podmienky podnikania predmetom úpravy osobitných zákonov, sú všetky ostatné podnikateľské aktivity podriadené režimu živnostenského zákona, ktorého novelizácia je práve predmetom nášho terajšieho rokovania. Už z takto naznačeného rozsahu pôsobnosti zákona, ktorý sa svojimi účinkami dotýka približne 270 tisíc samostatne podnikajúcich fyzických osôb a viac ako 75 tisíc právnických osôb, je zrejmé, že ide skutočne o významnú právnu normu ovplyvňujúcu rozhodujúcu časť reálneho i potencionálneho podnikateľského prostredia nášho štátu. Vychádzajúc z uvedených skutočností považujem preto za dôležité, aby sme posudzovaniu a schvaľovaniu predloženého zákona venovali hlavne v druhom čítaní primeranú pozornosť.
Pokiaľ ide o základné prvky návrhu zákona, s potešením konštatujem, že v predkladanom znení sa výrazne prejavuje pozitívna strana predkladateľa o maximálne možné odstránenie legislatívnych a administratívnych prekážok podnikania a snaha o zjednodušenie výkonu štátnej správy na tomto úseku. V uvedenom smere návrh kontinuálne nadväzuje na predchádzajúce systémové úpravy z roku 1994, rozširuje ich, a tým napomáha vytvárať transparentnejšie a priaznivejšie podnikateľské prostredie.
Toto hodnotenie pritom nie je len mojím osobným presvedčením, ale tlmočili mi ho aj viacerí zástupcovia reprezentatívnych podnikateľských združení, konkrétne Slovenského živnostenského zväzu, živnostenskej komory, Združenia podnikateľov Slovenska a podobne, ktorí svojimi návrhmi a pripomienkami taktiež participovali na príprave tohto materiálu.
Zo zahraničnopolitického hľadiska považujem pre prebiehajúci proces približovania sa Slovenskej republiky k štátom Európskej únie za nezanedbateľný prínos návrhu zákona, spracovanie jeho aproximačnej časti. Túto skutočnosť zvýrazňujem hlavne preto, že v tejto oblasti sa Slovenská republika zaradí medzi prvé štáty, ktoré do svojho právneho poriadku implementujú rozhodujúcu smernicu 1999/42/ES Európskeho parlamentu a Rady platnú pre živnostenské podnikanie, keďže pri tejto smernici platí na jej zapracovanie aj pre samotné členské štáty hraničný termín 31. 7. 2001.
Bez toho, aby som cítil potrebu uviesť zo širokého spektra navrhovaných vecných riešení niektoré ďalšie, dovolím si vysloviť záver, že aj z naznačených priorít návrhu zákona dotýkajúcich sa stupňa liberalizácie podnikateľského prostredia pre našich, hlavne malých a stredných podnikateľov, ale aj podnikateľov z ostatných krajín európskych spoločenstiev možno nadobudnúť presvedčenie, že kladné posúdenie a schválenie predloženého návrhu zákona je plne v záujme občanov Slovenskej republiky. Preto odporúčam predmetný návrh zákona prijať na ďalšie legislatívne schvaľovanie.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nie, pán spoločný spravodajca nie. Ďakujem pekne.
Budeme pokračovať ďalším návrhom v prvom čítaní, a to
vládnym návrhom zákona o ochrane pred požiarmi.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 972 a návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí predsedu NR SR pod číslom 1083.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie pán minister vnútra.
Nech sa páči.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
predložením návrhov dvoch zákonov z úseku požiarnej ochrany na dnešné rokovanie Národnej rady sa naplnila úlohy, ktorá vyplynula nielen z programového vyhlásenia vlády z novembra 1998, ale aj z nadväzných opatrení vlády, ktoré prijala v auguste 1999 na skvalitnenie systému požiarnej ochrany.
Vypracovanie návrhov zákonov o ochrane pred požiarmi a o Hasičskom a záchrannom zbore bolo v súlade so schváleným legislatívnym zámerom tejto novej právnej úpravy, ako aj s plánom legislatívnych úloh vlády na rok 2000. Ministerstvo vnútra malo už v júni 2000 pripravené návrhy oboch zákonov, avšak do schvaľovacieho legislatívneho procesu v pôsobnosti vlády neboli zaradené z dôvodu, že v tom čase nebola ešte ukončená príprava návrhov zákonov o štátnej službe, o verejnej službe a Zakonníka práce. Predovšetkým v návrhu zákona o Hasičskom a záchrannom zbore bolo nevyhnutné niektoré otázky štátnej služby a služobného pomeru príslušníkov tohto zboru riešiť na obdobných princípoch, ako už v tomto roku vo vládou schválenom návrhu zákona o štátnej službe. Dotknuté ustanovenia boli začiatkom marca upravené v intenciách schváleného návrhu zákona o štátnej službe. Nakoľko návrhy týchto zákonov v niektorých ustanoveniach navzájom súvisia, je potrebné i v Národnej rade prerokovať obidva zákony súčasne.
Pokiaľ ide o návrh zákona o ochrane pred požiarmi, jeho cieľom je vytvorenie podmienok spočívajúcich v pružnejšom, efektívnejšom a komplexnejšom systéme právnych vzťahov, ako aj ekonomicko-technických, preventívno-výchovných, personálnych a ďalších podmienok zameraných na účinnejšie predchádzanie vzniku požiarov, na ich hasenie, vrátane vykonávania záchranných prác na ochranu života, zdravia a majetku pri rôznych haváriách, nehodách, živelných pohromách a iných mimoriadnych udalostiach. Návrh zákona upravuje nielen povinnosti ústredných orgánov, obcí, právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb a ostatných fyzických osôb na úseku ochrany pred požiarmi, ale aj štátnej správy pri ochrane pred požiarmi, povinnosti pri zriaďovaní, spravovaní a nasadzovaní hasičských jednotiek a postih za porušovanie povinností vyplývajúcich z tohto zákona. Z uvedeného vyplýva, že prijatie zákona o ochrane pred požiarmi umožní riešiť viaceré nové vecné problémy, ktoré doterajšia právna úprava uspokojivo neriešila. Mnohé z nich boli upravené len v predpisoch nižšej právnej sily.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s národným programom prispôsobovania právnych predpisov Slovenskej republiky k právu Európskej únie, ktorý vychádza z Európskej dohody o pridružení Slovenskej republiky k Európskej únii. Ustanovenia predkladaného návrhu zákona vychádzajú zo smerníc Európskeho spoločenstva a sú kompatibilné s právom krajín Európskeho spoločenstva.
Oproti doteraz platnej právnej úprave návrh zákona o ochrane pred požiarmi nezakladá nároky na nové pracovné sily a ani na štátny rozpočet.
Na základe uvedených skutočností, ako aj v súlade so súvisiacim uznesením vlády číslo 312 z 11. apríla tohto roku odporúčam, aby Národná rada predkladaný návrh zákona o ochrane pred požiarmi prijala na ďalšie ústavné prerokovanie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán minister.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, pánu poslancovi Viliamovi Sopkovi.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec V. Sopko:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážená Národná rada,
panie poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o ochrane pred požiarmi, ktorý ste obdržali ako tlač 972.
Som určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky do funkcie spravodajcu.
Na úvod si dovolím informovať o skutočnosti, že uvedený návrh zákona bol poslancom Národnej rady doručený 23. apríla tohto roku, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, to znamená doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel, a zaradil ho na rokovanie tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.
Ako spravodajca Národnej rady k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Ako zvýraznil pán minister Pittner, zákon je spoločensky veľmi potrebný, pretože reálny život je v mnohých prípadoch spojený s požiarmi a následne so stratami na životoch, s poškodením zdravia ľudí aj s rozsiahlymi škodami na majetku. Vo vývoji požiarovosti analýzy súčasnej situácie potvrdzujú potrebu prijať novú právnu úpravu v tejto oblasti, pretože sa podstatne zmenili spoločenské podmienky.
Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenia návrhu budú predložené v rozprave najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady, čím dôjde k dopracovaniu tohto návrhu.
Vzhľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave odporučí vládny návrh zákona o ochrane pred požiarmi prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1065 zo 17. apríla 2001 prideliť v druhom čítaní návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Súčasne budem odporúčať, aby výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali do 11. júna 2001 a gestorský výbor do 12. júna 2001.
Vážený pán predsedajúci, ja som skončil, prosím, aby ste otvorili rozpravu k návrhu zákona.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Otváram rozpravu k tomuto bodu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku pánov poslancov. Preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Pani poslankyňa Tóthová ako jediná. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto bodu.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
vážený pán minister,
dovoľte, aby som sa niekoľkými úvahami, nie presne k legislatívnej technike a už k stvárneniu, čo bude predmetom rokovania v druhom čítaní, vyjadrila ku koncepčnej otázke tohto právneho predpisu. Nebudem rozvádzať, že je strašne podrobný, naviac veľmi komplikovane riešený a upravuje veci, ktoré ani nemajú byť v zákone. V úvodnom slove pán minister sám povedal, že do tohto zákona sa dostali veci, ktoré doposiaľ boli upravované právnymi normami nižšej právnej sily. Ale je to tak, je to predložené. Osobne sa domnievam, že by to nemalo byť v zákone, ale keď predkladateľ je takého názoru, tak zrejme takáto podoba mu vyhovuje.
Mňa však z koncepčného hľadiska zaujímajú niektoré ďalšie otázky. Vieme, že toto plénum bude prerokúvať zákony, ktoré sa týkajú reformy verejnej správy, prenosu kompetencie na samosprávu. Vieme, že v poslednom čase sa stáva mimoriadne aktuálnou otázkou pri samosprávach otázka pôvodnej kompetencie a prenesenej kompetencie, t. j. prenesenia výkonu štátnej správy na samosprávu. Tieto otázky pri celej reforme neboli dostatočne akcentované, hoci sú to otázky vysoko praktické, dotýkajúce sa občanov. Celá problematika bola zastieraná. Nebudem sa o tom rozširovať, ale vlastne kampaňou osem plus osem alebo dvanásť plus dvanásť, čo nie je otázka reformy štátnej správy, ale reformy územného usporiadania, ktoré síce súvisí s touto otázkou, ale nie je jej súčasťou. A tak sa stretávame v predloženom legislatívnom návrhu s orgánmi štátnej správy, s výkonom štátnej správy, s výkonom samosprávy a s verejným výkonom, resp. preneseným výkonom štátnej správy na obce.
V tejto súvislosti mám viacero otázok. Sú tu uvedené nasledujúce otázky.
Hovorí sa o podnikajúcej fyzickej osobe, ktorá bude môcť zriaďovať protipožiarnu hliadku. Mám otázku, pán minister: Ako je to myslené predkladateľom? Ja ako fyzická osoba môžem si založiť živnosť na zriadenie protipožiarnej hliadky? To je moja prvá otázka, pretože to je moment, ktorý ma prekvapil v tomto legislatívnom návrhu.
Ďalej sa chcem zmieniť k filozofii tretej časti zákona, ktorá sa nazýva Štátna správa na úseku ochrany pred požiarmi. Hovorí sa o orgánoch štátnej správy. Tu je uvedené ministerstvo, ktorému sú dané riadiace funkcie, krajské riaditeľstvo a okresné riaditeľstvo. Pýtam sa: Budú to špecializované miestne orgány štátnej správy? Pýtam sa preto, pretože formulácia ich kompetencií je nasledovná. Krajské riaditeľstvo riadi výkon štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi. To znamená, že niekto musí vykonávať tú štátnu správu, keď krajské riaditeľstvo má riadiacu kompetenciu a potom vykonáva len štátny požiarny dozor. A tam je ďalej, o čom rozhoduje, čo sústreďuje, čo ďalej spracúva a vypracúva. Keďže riadi výkon štátnej správy, tak som si pozrela okresné riaditeľstvo, kde zrejme som predpokladala, že bude riadiť ten výkon štátnej správy a okresné riaditeľstvo bude tým vlastne výkonným orgánom štátnej správy. Ale opätovne aj okresné riaditeľstvo a) riadi výkon štátnej správy na úseku požiarnej ochrany a tak ďalej. Teraz mám otázku. Kto je vlastne vykonávateľom? Ktoré sú miestne orgány štátnej správy? Budú to tie orgány, krajské riaditeľstvo a okresné riaditeľstvo? Ak áno, tak formulácia jej kompetencie je veľmi zavádzajúca v zákone. Navádza dojem, akoby tieto, okresné riaditeľstvo a krajské riaditeľstvo mohli byť riadiace orgány mimo okresných úradov a krajských úradov. Ďalej mám otázku, nie je rozhodnutá problematika ďalšej existencie okresných úradov: Budú existovať okresné riaditeľstva aj v prípade, ak nebudú existovať okresné úrady?
Pán minister, mne je veľmi zložité ako právnikovi posudzovať stratégiu kompetencie tohto predloženého legislatívneho zámeru, keď mi nie je jasná stratégia, resp. nie je jasná prijatá stratégia vôbec organizácie miestnej správy, resp. miestnej verejnej správy. Takže toto vidím v prerokúvaní v prvom čítaní tohto zákona ako niečo, o čom rokujeme, a čo by mala byť súčasť toho, o čom ešte nevieme, ako bude vyzerať. Ako bude vyzerať miestna štátna správa? Bude mať stupne okresov a krajov, keď sa hovorí, že nemajú byť okresy, majú byť len kraje a majú byť združené nejaké obecné úrady? Preto moju otázku opätovne formulujem: To okresné riaditeľstvo a krajské riaditeľstvo bude niečo mimo sústavy okresných úradov a krajských úradov? Ak áno, tak potom je to niečo naviac. Zase vytvárame zbujnenú štátnu správu, pretože ministerstvo ostane ako ústredný orgán štátnej správy. A teraz sa pozrime na kompetencie ministerstva. Ak sa má decentralizovať, potom sa mi kompetencie ministerstva zdajú byť veľmi prebohaté a častokrát prenášané a suplované na úrovni kraja. Keď hovoríme o budúcom usporiadaní verejnej správy a hovoríme o prenášaní kompetencie do územných celkov, potom sa mi tieto kompetencie ministerstva zdajú byť prebujnené.
Ďalej sa chcem spýtať. Obec tu vystupuje v polohe, kde je na obec v zmysle § 16 ods. 2 prenesený na štátnu správu akt výkonu štátnej správy, ale potom paragrafy ďalšie povinnosti obce, ktoré predchádzajú § 15 mali by byť podľa logiky originálna kompetencia samosprávy. Ale zase na originálnu kompetenciu samosprávy dať povinnosť v každej obci zriadiť obecný hasičský zbor a ďalej zabezpečovať hasičskú odbornú prípravu obecného hasičského zboru, sa mi to zdá byť ako nenáležité úlohy, na ktoré by bolo treba vyčleniť dosť veľký balík finančných prostriedkov, ak to má každá obec, pretože mi máme vyše 2 800 obcí, pán minister, čo vy veľmi dobre a presne viete. Takže takto všeobecne dať do originálnej samosprávnej kompetencie tieto úlohy sa mi veľmi zdá byť drahé a pýtam sa, či sú na to zabezpečené finančné prostriedky a či vlastne by tieto kompetencie nemal vykonávať združené orgány, teda Úrad na združenie obcí, o ktorých sa veľa v poslednom období hovorí.
Zosumarizujem svoje vystúpenie. Zdá sa mi táto koncepcia vytvárania orgánov štátnej správy, koncepcia rozdelenia úloh nesúrodá s proklamovanou snahou tejto vlády decentralizovať výkon štátnej správy na vyššie územné celky, teda smerom dole vzhľadom na rozsiahle kompetencie ministerstva. A tu zakotvená kompetencia a postavenie miestnych orgánov na tomto úseku sa mi zdajú byť nesúladné, resp. ťažko posudzovateľné vzhľadom na nedoriešené otázky v reforme verejnej správy, resp. vytvorenia jej štruktúr. Nemyslím osem plus osem a dvanásť plus dvanásť, ale vôbec otázky, aké postavenie budú mať VÚC, či budú existovať okresné úrady, či budú existovať združené úrady obcí a podobne.
Toľko k predloženému legislatívnemu návrhu. A som toho názoru, že aj keď bude posunutý do druhého čítania, bude treba časový horizont prerokúvania posunúť tak, aby nasledovalo druhé čítanie až po prerokovaní balíka predpisov, ktoré sa týkajú reformy verejnej správy. Inak to považujem, že tu legislatívne robíme systémom pravá ruka nevie, čo robí ľavá.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)