Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Slavkovská.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Mňa tiež v reči môjho predrečníka zaujalo to hodnotenie pána podpredsedu vlády ako najobľúbenejšieho a najsympatickejšieho politika. Ja sa tomu ani nečudujem, že proste vytiahol práve toto hodnotenie, pretože ak sa zamyslíte nad tým, tak takmer dva roky pre STV 1 bol pán podpredseda pomaly už niečo ako zvučka. Ak ho neukázali, tak ani sa mi nerátalo, že boli Televízne noviny. Hoci, pravdu povediac, odkedy sa rozišiel s Langošom, ho už tak často neukazujú. A keď ho aj ukážu, tak na tej obrazovke neustále pôsobí nejakým hladným, smutným a nejakým urazeným dojmom, aj keď sa pri tom neúprimne usmieva.
Ale myslím si, že to nie je dôležité. Dôležité je to, že ak sa tu už hovorí o tom, čím všetkým je garantom náš pán podpredseda, tak treba sa spýtať, koho to vlastne zastupuje. Pán podpredseda Mikloš donedávna bol členom nejakej jednopercentnej Demokratickej strany. Už ani tam nie je. Teraz je členom SDKÚ, strany, ktorú vlastne nikto nevolil. Čiže nezastupuje vôbec nikoho. Je to nejaký sólový reformátor, ktorý vlastne len rozpráva o reformách a o tom, ako sa nám veľmi uľaví, keď sa konečne tie reformy skončia. Samozrejme, keď sa tie reformy skončia, tak už budeme takí unavení, že už nebudeme vnímať vôbec nič. Ale ja si myslím, že treba si položiť otázku, aké právo má politik, ktorý vlastne nikoho nereprezentuje, uskutočňovať takéto nemilosrdné reformy, aké tu uskutočňuje pán podpredseda. Kto mu dal vlastne hlas a kto mu dal dôveru, jednopercentná Demokratická strana alebo SDKÚ, ktorá vôbec nebola vo voľbách? Čiže toto je zástupca, ktorý sa tu tvári ako spasiteľ Slovenska.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kačic.
Poslanec P. Kačic:
Pán poslanec Jozef Kužma, podpredsedu vlády Ivana Mikloša neodvoláme pre jeho obrovskú popularitu, ale preto, že nevie riadiť ekonomiku vlády Slovenskej republiky, v ktorej on je hlavný koordinátor. A vonkoncom nerozumiem, ako ho môžeš obhajovať, keď sám nesúhlasíš s návrhom zákona o veľkých územných celkoch, hlavne v počte veľkých územných celkov 12, kde si sa sám postavil za to, aby Prešovský kraj nebol rozbitý. Je mi ľúto, že na obhajobu podpredsedu vlády Ivana Mikloša vylosovali za SDK práve teba. Mal si radšej simulovať, že ťa bolí noha.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja som si veľmi pozorne vypočul pána poslanca Kužmu, lebo v tej reakcii, ktorú mal na mňa, plnú takej hrubosti a invektív, som čakal, že on sa teda blysne, superargumentáciami a kvalifikovanými, fundovanými výpoveďami. Ja ho urážať ale nebudem. Ja sa neznížim na takú úroveň, lebo naozaj nie je to dôstojné poslanca Národnej rady.
Upútali ma v jeho vystúpení dve skutočnosti, po prvé, triasol sa mu hlas. Ja si myslím, že predsa len to nie je celkom z trémy, lebo je to skúsený človek, asi sa mu triasol hlas alebo ide o veľa. Vláda, ktorá nedokázala nič zrealizovať zo svojich reforiem pre občanov Slovenskej republiky a sústredila sa na výpredaj štátneho majetku hlboko pod cenu s tým, že má plno poradcov, ktorí berú obrovské provízie a zrejme sa delia so svojimi priateľmi, ktorí jej pomôžu celú vec realizovať, je zrejme zaujímavá. A bolo by veľkou škodou, keby sa teraz otriasla vo svojich základoch, keď pán Mikloš, ako bolo povedané, je taký fundamentálny človek. Čiže zrejme to trasenie hlasu je postavené na tom, že ide o veľa, ale nie pre ľudí, ale zrejme pre niektorých ľudí z radov štátnych úradníkov a politikov, ktorí sú okolo privatizácie.
A druhá vec je, že vychválil pána Mikloša fantasticky v jeho programoch, ale nie pre Slovensko, ale pre cudzinu, OECD, EÚ, NATO a, neviem ešte aké, integračné blýskania sa. Tie, žiaľ, sú sprevádzané ale katastrofálnym zdražovaním, ktoré nechcete pustiť, aby sa hovorilo o ňom v tejto parlamentnej snemovni, ako sa idú zvyšovať ceny minimálne v roku 2001 a ďalej, a ďalšími balíčkami opatrení, ktoré ruinujú slovenských občanov.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kužma - reakcia na vystúpenia poslancov.
Poslanec J. Kužma:
Veľmi krátko budem reagovať. Myslím si, že niektorí kolegovia by si fakt mali prečítať kompetenčný zákon, čo môžu podpredsedovia vlády, čo predseda, čo jednotliví ministri. A myslím si, že tam by bola jasná zodpovednosť podpredsedu vlády pre ekonomiku za rezort.
Ešte sa vrátim veľmi krátko k pánu kolegovi Kačicovi. Počet veľkých územných celkov je druhotný, či sú to štyri, či osem, či dvanásť. Prvotný je prenos kompetencií na obce a v tomto ja nemám problém. Takže si myslím, že prenos kompetencií a reforma je dôležitejšia ako počet územných celkov.
Ešte veľmi krátko sa vrátim k pánu kolegovi Oberhauserovi. Ja som veľmi hrubo reagoval na neho z toho dôvodu, lebo zase jedného človeka činil zodpovedného za všetky chyby či malej privatizácie, či kupónovej privatizácie, či veľkej privatizácie. Aj keby ste mali pravdu, čo tvrdím, že nemáte, je to jeden z mála ľudí, ktorý má v zahraničí imidž odborníka a ktorý v zahraničí reprezentuje kvalitne Slovensko. Ak sa budete zúčastňovať na medzinárodných ekonomických fórach, tak uvidíte, že Ivan Mikloš je tam ekonomický pojem. Takže toto by som si vyprosil. Ak nesúhlasíte s jeho názormi na ekonomiku, je to iná vec, ale nezaraďujme ho medzi ľudí, ktorí nemajú váhu v zahraničí.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Benčat ako ďalší v poradí.
Ešte predtým využíva právo navrhovateľa pán poslanec Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Dámy a páni, ja by som chcel naozaj veľmi pekne požiadať, možno aj poprosiť, aby sme sa oprostili tých hrubostí, ktoré sa začínajú v parlamente prejavovať. Pán poslanec Osuský, neviem, či sa za každú cenu chcete správať nezdvorilo alebo máte zlé informácie. Náš predseda v Elektre nechová boxerov, náš predseda v Elektre chová kaukazských ovčiakov.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Benčat.
Poslanec J. Benčat:
Vážený pán predsedajúci,
ctená snemovňa,
dámy a páni,
to, čo sa tu odohráva v súčasnej dobe, je obraz našej spoločnosti. Je mi smutno z toho, pretože každá strana hovorí svoje a nie je tu možná akceptácia ani jednej, ani druhej strany.
Ale chcel by som sa vážne pár slovami vyjadriť k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vyslovenie nedôvery predsedovi, podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pre ekonomiku Ivanovi Miklošovi.
Podpredseda vlády Ivan Mikloš má vo svojej agende okrem ekonomických, strategických koncepcií aj koncepcie decentralizácie a modernizácie verejnej správy a na to nadväzujúcu reformu daňového systému a celkového odvodového zaťaženia v podnikateľskej sfére. Vo všetkých týchto oblastiach možno konštatovať nekvalitnú prácu a zodpovednosť za neplnenie programového vyhlásenia vlády a zodpovednosť za následky jeho nekoncepčnej a nekompetentnej práce, t. j. predovšetkým zodpovednosť za mimoriadne nepriaznivú sociálnu situáciu občanov Slovenskej republiky, daňový chaos, nestabilné podnikateľské prostredie a nepredvídané rozpočtové riziká štátu. Pri pohľade na 2,5-ročné pôsobenie vlády vidíme takmer vytunelované Slovensko, chaos, rozvrat, nedôveru, právny a morálny marazmus, beznádej a rastúcu neistotu. Áno, je to tak. Prejavuje sa pesimizmus a strach občanov.
Z oficiálnych zdrojov vyplýva, že v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 1998 došlo k zhoršeniu všetkých makroukazovateľov a k negatívnemu vývoju vo všetkých rezortoch, v podnikateľskom prostredí, v bankovom sektore a k drastickému prepadu životnej úrovne. Je to dôsledok odbornej nekompetentnosti súčasnej vlády a v značnej miere aj jej podpredsedu Ivana Mikloša, ďalej presadzovania úzkostraníckych koaličných záujmov, absencie strednodobého a dlhodobého programu hospodárskeho rozvoja, diletantsky zostaveného štátneho rozpočtu, zastavenia rozvojových programov, prijímania zákonov, klientelizmu, neplnenia volebných sľubov a vlastného vládneho programového vyhlásenia.
Vláda na čele s predsedom vlády Mikulášom Dzurindom a podpredsedom Ivanom Miklošom ženie Slovensko do kolapsu a úpadku. Údaje jednoznačne dokazujú, že tvrdenia o zlom stave hospodárstva údajne zdedeného po predchádzajúcej vláde sú účelovým klamstvom vládnej propagandy. Túto skutočnosť nezmierňujú ani takzvané predvstupové úspechy pri otváraní jednotlivých kapitol, negociáciách s Európskou úniou. Na podporu toho, čo som tu povedal, si dovolím urobiť krátky prehľad ekonomického stavu našej republiky v predchádzajúcom roku.
Už druhý rok pokračuje pokles výkonnosti slovenskej ekonomiky v porovnaní s priemerom Európskej únie. Výrazný nárast deficitu obchodnej bilancie v 4. kvartáli roku 2000, ktorý pokračoval aj v januári 2001, naznačuje značné prehĺbenie vonkajšej nerovnováhy. Nezvláda sa politika zamestnanosti, keď nadväzne na prudký rast nezamestnanosti v ostatných mesiacoch roka 2000 bol v januári 2001 vykázaný historicky najvyšší počet, 556 tisíc nezamestnaných pri miere nezamestnanosti 20,8 %. Prudko narastá štátny dlh Slovenskej republiky, ktorý pri zachovaní doterajšieho trendu vzrastie na konci roka 2001 na 2,5-násobok úrovne roka 1998. Narastá daňové zaťaženie občanov a podnikateľov o 13,3 mld. Sk, čo je 8,3 %. Pokračuje pokles úrovne reálnych miezd o 4,9 %.
Rast hrubého domáceho produktu v roku 2000 v stálych cenách predstavoval 2,2 %, čo znamená pokračovanie v roztváraní nožníc medzi výkonnosťou krajín Európskej únie a Slovenskom, ktoré sa začalo vo 4. štvrťroku 1998 po nástupe súčasnej vlády. Ak úroveň HDP na obyvateľa Slovenskej republiky podľa paritnej kúpnej sily v pomere k priemeru krajín Európskej únie vzrástla medzi rokmi 1994 - 1998 zo 40 % na 50 %, tak v rokoch 1999 a 2000 poklesla na 46 - 47 %. Tvorba HDP v priemysle napriek výraznejšiemu rastu indexu i tržieb z priemyselnej výroby vzrástla len o 2,5 %, kvalitatívna štruktúra HDP z pohľadu podielu výrobkov s vyššou mierou zušľachtenia sa výraznejšie nezmenila a objem pridanej hodnoty sa zvýšil len o 2 %.
Napriek prechodnému konjunkturálnemu rastu stavebnej produkcie a obstaraných investícií v záverečných mesiacoch roka 2000 prepad výroby v stavebníctve v porovnaní s rokom 1998 je naďalej hrozivý. Rast počtu odovzdaných bytov sprevádza už dvojročný pokles počtu začatých a rozostavaných bytov, čo znižuje reálny základ pre budúci vývoj v tejto oblasti. Rozpad tradičných štruktúr, stavebnej, strojárskej výroby a poľnohospodárstva pokračuje, čo dokladá i zhoršujúci sa vývoj na trhu práce.
Na prírastku HDP v bežných cenách sa významne prejavil aj rast daňového zaťaženia, ktorý sa odrazil vo zvýšení príjmov z dane z pridanej hodnoty, spotrebných daní a daní zo zahraničného obchodu o 5,6 miliardy, t. j. o 16 %. Na druhej strane, rast celkových daňových príjmov o 8,3 % zaťažil náklady spotrebiteľov a výrobcov a zhoršil podnikateľské prostredie v Slovenskej republike. V roku 2001 pritom celkové finančné zaťaženie vyjadrené ako pomer výdavkov verejného sektora k HDP podľa prepočtov Združenia daňových poplatníkov ďalej vzrastie zo 44,7 % na 46,2 %.
Mám tu mnoho ďalších faktorov, budem len tie dôležitejšie čítať, pretože chcem dať priestor ďalším kolegom.
Napriek tomu, že vláda na prelome rokov 1999 a 2000 vynaložila zhruba 150 mld. Sk na kapitálové posilnenie a očistenie úverového portfólia troch veľkých bánk s majetkovou účasťou štátu, celkový stav úverov poskytnutých všetkým klientom, okrem vlády, ku koncu roka 2000 medziročne poklesol o 0,4 mld. Sk. Pri zohľadnení miery inflácie objem úverov reálne klesol o 8,4 %. To ukazuje, že reštrukturalizácia bánk zostala na polceste a neprispela k ozdraveniu podnikovej sféry. Na druhej strane, od začiatku roka do 31. decembra 2000 vzrástol čistý úver vlády a Fondu národného majetku voči NBS-ke o 33,6 mld. Sk.
Štátny rozpočet predbežne uzavrel rok 2000 s deficitom 20,7 mld. Sk, čo je podstatne viac ako pôvodný zámer dosiahnuť schodok nižší, než je 18 mld. Sk. Podobne očakávaný deficit verejných financií na úrovni 3,6 - 3,7 % HDP vysoko prekračuje pôvodný zámer 3 % HDP. To je skoro o štvrtinu. Pritom deficit štátneho rozpočtu za dva mesiace roka 2001 dosiahol 5,1 mld. Sk, a to napriek navýšeniu príjmov dodatočným odvodom NBS vo výške 3 mld. Sk v januári 2001. Na základe doterajšieho vývoja prognózuje NKÚ rast štátneho dlhu medzi rokmi 1998 - 2001 takmer na 2,5-násobok, t. j. zo 177,6 mld. Sk na 420,1 mld. Sk.
Hrubá zahraničná zadlženosť Slovenska v závere roka 2000 dosiahla 10,8 mld. US-dolárov, čo pri prepočte na porovnateľnú úroveň roka 1998 po korekcii vplyvu prechodného opatrenia NBS - devízovej pozícii bánk - znamená jej zvýšenie o 1,3 mld. US-dolárov, čo vláda permanentne zakrýva. Zahraničná zadlženosť korunou vyjadrená od nástupu súčasnej vlády vzrástla približne o 43 %.
Predložená dynamika rastu spotrebiteľských cien, ktorá kulminovala na hranici 16 % v závere prvej polovice roka 2000, dosiahla ku koncu decembra úroveň 8,4 %. Priemerná ročná inflácia dosiahla úroveň 12,2 %, čo je takmer dvojnásobok miery rastu cien vykazovaných v rokoch 1996 - 1998. Rast cien zasiahol sociálne najslabšie skupiny občanov, pretože najvýraznejšie stúpli ceny základných životných potrieb dotýkajúcich sa bývania - o 22,3 %. Pritom reálne mzdy klesli vo väčšine odvetí národného hospodárstva v rozmedzí 2,4 až 12,8 %.
V priebehu celého roka 2000 naďalej pokračoval pokles zamestnanosti vo väčšine odvetví národného hospodárstva v rozmedzí 2,3 - 8,5 %. Počet nezamestnaných na konci decembra roku 2000 opäť prekročil hranicu 0,5 milióna, keď dosiahol 506 497, čo bolo takmer o 29 000 viac než v novembri. V januári 2001 úrady práce zaevidovali prekročenie historického maxima z januára 2000, keď počet nezamestnaných dosiahol 556 000 osôb. O tom som už hovoril.
Mohol by som ďalej pokračovať. Nebudem zaťažovať číslami vás ani našich možnože divákov, ktorí sa pozerajú nadránom na toto naše vystúpenie.
Uvedené skutočnosti nezakladajú optimizmus z pohľadu ďalšieho ekonomického, sociálneho ani spoločenského vývoja. Preukazujú to i výsledky prieskumu, ktoré vykonal Ústav pre výskum verejnej mienky v januári 2000 ohľadne správnosti súčasného vývoja Slovenska. Len 6 % opýtaných dôveruje súčasnému vývoju Slovenska. Desaťnásobne viac respondentov, t. j. viac než 60 %, však súčasnému vývoju Slovenska nedôveruje. To sú čísla, ktoré sú pravdivé, ktoré sú nie tu nejakým spôsobom umelo čítané alebo vytvárané.
No a čo na záver. Vláda sa od svojho nástupu prezentuje ako nekompetentná. Je neschopná riešiť požiadavky občanov a zastupovať ich záujmy. Za dva a pol roka od svojho nástupu svojím nezodpovedným konaním výrazne destabilizovala hospodárstvo, vniesla chaos do právnych predpisov a zneistila súkromnovlastnícke vzťahy.
Podpora tejto vlády obyvateľstvom neustále klesá. Dostatočne preukázala svoje skutočné záujmy, ktoré nezodpovedajú potrebám občanov Slovenskej republiky, riadia sa len osobnými a úzkostraníckymi záujmami. Vláda neplní svoje predvolebné sľuby ani svoje programové vyhlásenie. Pred voľbami v roku 1998 oklamala ľudí, občanov, svojich voličov.
Riešenie súčasnej situácie nespočíva len v personálnej výmene ministrov zo strán vládnej koalície, z ktorých viaceré nemajú ani mandát od voličov, nie sú schopné kvalifikovane riadiť štát. Perspektíva spoločenského rozvoja je spojená predovšetkým so správnym nasmerovaním, voľbou adekvátnych prostriedkov, účinnou kontrolou moci, s politickou a hospodárskou samostatnosťou a zvrchovanosťou, racionálnym a efektívnym využívaním všetkých disponibilných spoločenských zdrojov, so zabezpečením plnej a efektívnej zamestnanosti.
Toto sa ale v našej republike nedeje, a preto za to čo sa tu všetko odohralo za posledných dva a pol roka, v plnej miere alebo v podstatnej miere zodpovedá pán podpredseda Ivan Mikloš, a preto ja môžem hlasovať len za jeho odvolanie.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ako ďalší v poradí je prihlásený pán poslanec Hort.
Poslanec M. Hort:
Vážený pán podpredseda,
vážený pán podpredseda vlády,
vážený pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
nehodlám komentovať situáciu, nenáležitú, ba nedôstojnú formu, akou prejavuje svoje politické postoje a ukazuje politickú kultúru opozícia. A nehodlám sa ani vracať k príčinám, ktoré boli a sú určujúce pre ekonomické možnosti vlády a jej vicepremiéra.
Slová o zdedení rozvrátenej ekonomiky hoc ako pravdivé dnes už nie sú tým, čo obhajuje naše politické rozhodnutia. Sú len poukazom na bod, z ktorého sa táto vláda zo začiatku musela začať hýbať.
Keď sa úprimne a pravdivo pozrieme na obdobie od nástupu vládnej koalície k moci až doteraz počas pôsobenia vicepremiéra Mikloša ako koordinátora ekonomickej a hospodárskej politiky vlády, boli prijaté všetky kľúčové opatrenia na stabilizáciu slovenskej ekonomiky, najmä v stave jej zvyšujúcej sa makroekonomickej nerovnováhy a napätia v oblasti výmenného kurzu koncom roku 1998 a na začiatku roku 1999. Táto stabilizácia vytvorila predpoklad na prípravu a realizáciu štrukturálnych reforiem, absolútne nevyhnutných na ekonomický rast a tvorbu priestoru na štandardizáciu inštitucionálneho, ekonomického a právneho rámca Slovenskej republiky.
Je jednoznačne známou skúsenosťou, že rýchlosť a razancia, akou prebiehajú štrukturálne reformy v transformujúcich sa ekonomikách, sú nepriamo úmerné výške sociálnych nákladov spojených so znovuobnovením rastu ekonomiky. V tejto súvislosti by som rád poukázal na súvislosť medzi vysokou nezamestnanosťou a rýchlosťou a razanciou reforiem. Ich nerealizácia, prípadne ich spomaľovanie je vo svetle obviňovania vicepremiéra z presadzovania reštriktívnej politiky bez ohľadu na sociálne aspekty doslova nezmyselnou konštrukciou.
Mimoriadne pozitívnym signálom o pôsobení vicepremiéra pre ekonomiku bolo minuloročné prijatie Slovenska do OECD, čo bola z hľadiska investičnej príťažlivosti Slovenska jedna z najdôležitejších úloh, za splnenie ktorých bol zodpovedný práve vicepremiér Ivan Mikloš. Každý z nás si je vedomý, aký je význam a zmysel nášho úsilia vstúpiť do Európskej únie.
Prístup k veľkému jednotnému trhu, finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov, vyšší prílev investícií, prístup k najnovším technológiám, toto všetko je potenciálom úsilia, ktoré táto vláda a v ekonomickej oblasti jej vicepremiér pre ekonomiku úspešne vynakladajú už tretí rok.
Je ale naozaj symptomatické, že keď stojíme pred reformou verejnej správy, pred jej spustením a čaká nás množstvo náročných úloh, teraz sa ideme zaoberať odvolávaním vicepremiéra vlády, čoho priamym dôsledkom by bolo ohrozenie stability ekonomiky, pochovanie všetkých nádejí na znovuoživenie reformného úsilia vlády a skomplikovanie priebehu mimoriadne úspešného prístupového procesu Slovenska k Európskej únii.
Je úsmevné, páni kolegovia a pani kolegyne, ak prvý a hlavný dôvod návrhu na odvolanie Mikloša je zodpovednosť za odbornú nepripravenosť reformy verejnej správy, čo, samozrejme, nie je pravdou, pričom hnutie, ktoré tu predkladateľ reprezentuje, za tuším 7 rokov vládnutia žiadnu reformu nenaštartovalo. Reformy verejnej správy sa priam bytostne báli, čo jasne deklarovali aj pri rozprave o novele ústavy.
Napriek tomu či práve preto uvediem pre predkladateľov, ale i pre moju kolegyňu pani Kollárikovú, ktorá je členkou výboru pre verejnú správu, že od času, keď mu bola zverená koordinačná úloha, a bolo to uznesenie vlády číslo 230/2000, sa zrealizovalo nasledovné:
Rozhodlo sa o počte vyšších územných celkov. Boli zosúladené zámery koncepcie decentralizácie a východiská financovania verejnej správy. Boli poskytnuté podklady na novelizáciu Ústavy Slovenskej republiky hlavne o územnej samospráve. Bol vypracovaný a vláde predložený zoznam zákonov dotknutých procesom decentralizácie. Bol vypracovaný zoznam kompetencií, ktorý bude v prvej etape decentralizovaný na miestnu samosprávu a samosprávu vyšších územných celkov na základe rezortných projektov. Bola vypracovaná a vo vláde prerokovaná koncepcia vzdelávania vo verejnej správe. Bola vypracovaná koncepcia kontroly, ktorá je zaradená na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Bol predložený alternatívny návrh usporiadania miestnej štátnej správy, bol predložený vláde, nebol zatiaľ prerokovaný na požiadavku SDĽ. Bol vypracovaný návrh medziobecnej spolupráce, ktorý sa premietol do novely zákona o obecnom zriadení. Bol vypracovaný a vláde predložený návrh realizačného projektu vecných riešení a časový harmonogram. Vo vláde boli prerokované a schválené legislatívne zámery všetkých rozhodujúcich zákonov. Vo vláde boli prerokované prvé tri zákony o samospráve vyšších územných celkov a o voľbách do samosprávy vyšších územných celkov a novela zákona o obecnom zriadení, pričom prvé dva sú zaradené na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.
V júni budú vo vláde prerokované všetky ostatné rozhodujúce zákony, t. j. novela zákona o majetku obcí, zákon o majetku samosprávy vyšších územných celkov, novela zákona o rozpočtových pravidlách, takzvaný kompetenčný zákon, ktorým sa budú novelizovať dotknuté rezortné zákony vo vzťahu k decentralizácii právomocí na územnú samosprávu.
Chcel by som sa v krátkosti ešte zamyslieť nad tým, keďže návrh opozície bol nasmerovaný v tom prvom bode hlavne na reformu, čo dokázala urobiť minulá koalícia a terajšia opozícia za 6 rokov vládnutia vo vzťahu k reforme verejnej správy.
Spôsobili, že Slovensko je poslednou krajinou V-štvorky, ktorá nemá volené orgány na druhej úrovni samosprávy, svojou nečinnosťou a odporom voči politickej decentralizácii. Za 6 rokov vládnutia neboli schopní predložiť relevantné decentralizačné zákony a neboli schopní zostaviť ani zďaleka rozsah kompetencií, ktoré majú byť decentralizované na územnú samosprávu. Výsledkom ich činnosti patrí Slovenská republika ešte stále k najcentralizovanejším štátom Európy. Namiesto decentralizácie presadili dve takzvané reformy v rámci štátnej správy, najprv zrušenie krajov a vytvorenie okresov a obvodov a neskôr zrušenie obvodov a nové vytvorenie krajov, integráciu štátnej správy s mnohomiliardovými výdavkami, o ktorých sa, samozrejme, mlčí.
Donútili k integrácii a kopírovaniu všeobecnej štátnej správy, to znamená 8 krajov a 79 okresov, aj také inštitúcie, ktoré nebolo treba vytvoriť vo všetkých týchto nových orgánoch štátnej správy, ako napríklad Policajný zbor, ktorý dokázal fungovať v minulosti pod vedením policajného prezídia a 38 okresných riaditeľov okresných policajných riaditeľstiev. Po takzvanej reforme bolo vytvorených 8 krajských riaditeľstiev a 79 okresných riaditeľstiev, všetko, samozrejme, za naše dane - teraz to muselo ministerstvo vnútra naprávať.
Počas celého obdobia podporovali, aby štát abdikoval na svoje úlohy a prenechával ich na miestnu samosprávu - všetci starostovia poznajú, ako musia nahrádzať štát v oblasti dopravy, školstva, sociálnych vecí -, čím znemožnili finančné zabezpečovanie samosprávnych úloh. Čiže ak tu bolo spomenuté aj predkladateľom, že chceme decentralizovať kompetencie bez peňazí, to sa začalo už vtedy, keď sa štát o tieto veci prestal starať a keď ich presunul potichu na samosprávy s dôverou, že to samosprávy ufinancujú.
Dnešné hlasovanie o dôvere tohto parlamentu vicepremiérovi Miklošovi je politickým hlasovaním. Je politickým hlasovaním, pretože ním odvedená práca a jeho odborné kvality ako vicepremiéra sú spochybňované predovšetkým tými, ktorí svojím pôsobením nesú leví podiel na súčasnom ekonomickom stave Slovenska, ktorý sa zahájil v rokoch 1994 - 1998, a na zastavení reforiem v predchádzajúcom období.
Aby som sa vyjadril úprimne aj do vlastných radov. Vonkoncom nespochybňujem právo koaličných partnerov na odlišné politické postoje, než aké má vicepremiér Mikloš. Avšak je nekorektné, ak v dôsledku rešpektovania týchto odlišných politických postojov je dnes vicepremiér obviňovaný z niečoho, čo je práve a len dôsledkom jeho snahy nájsť v diskusii kompromis prijateľný pre všetkých zúčastnených.
Vážení páni, vážené dámy, apelujem na váš zmysel pre zodpovednosť. A keď tak robím, robím tak s vedomím, že si je každý z vás vedomý skutočného obsahu tohto slova a nevníma ho v jeho devalvovanej, derivovanej podobe, v podobe, akú sme mu dali my politici. Aj skrz našu skutočnú spoločnú zodpovednosť vás žiadam, aby ste návrh opozície nepodporili.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca sa hlásia s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Pani poslankyňa Slavkovská.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Zaujali ma dve veci u môjho predrečníka, v prvom rade hovoril o tom, že ak by sme odvolávali podpredsedu vlády, že je to veľký hazard, pretože by to ohrozilo stabilitu našej ekonomiky. Nuž ja sa zamýšľam nad tým, ak stabilita našej ekonomiky závisí od jedného človeka, tak to s tou našou ekonomikou je naozaj strašne zlé. Bez akéhokoľvek podtónu, pán kolega, viete, nenahraditeľných ľudí sú plné cintoríny. Takže nehovorme o tom, že jeden človek je tu samospasiteľ pre stabilitu našej ekonomiky.
No a už keď vôbec hovoríme o stabilizácii slovenskej ekonomiky, čo sa vraj podarilo pánu podpredsedovi vlády, a podarilo sa mu prijatie do OECD, ja nespochybňujem prijatie do OECD. Ale je zaujímavé, že tieto veci nedokážu pochopiť tie množstvá štrajkujúcich, štrajky lekárnikov, štrajky lekárov, štrajky učiteľov, štrajky dopravcov, štrajky odborárov. Ako je to možné, že tí ľudia si nepovedia: "Ale vstúpili sme do OECD, predsa tu nebudeme štrajkovať, pánu podpredsedovi sa podarilo stabilizovať slovenskú ekonomiku, nebudeme štrajkovať." No tí to asi akosi nejako nepociťujú. Predsa my žijeme tu a žijeme z toho, alebo ľudia na ulici to tak pociťujú, že žijeme z toho, čo táto vláda dokáže tomu ľudu dať. Vôbec ich nezaujíma programové vyhlásenie vlády, pretože 90 % ľudí ho ani nepozná. Nezaujíma ich to, či sa plní alebo neplní, ale zaujíma ich to, čo dostanú do peňaženiek. A tu veru pán podpredseda vlády sa nemôže pochváliť ničím. Darmo ho tu vy budete vychvaľovať, aký on je nenahraditeľný. A keby sme ho stratili, nedajbože, tak, ja neviem, asi už sa prepadneme na dno tých pekiel. Tí ľudia to chápu celkom ináč.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Zlocha.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
pán poslanec Hort s obľubou vystupuje ako expert na reformu verejnej správy a na nové územné členenie. Ale môžem povedať, že vždy prejaví hlboké nevedomosti a je to najlepší príklad toho, prečo sa tá reforma verejnej správy a nové územné členenie ani nepohne. Ja by som mu chcel pripomenúť, že my sme s týmto neprebádaným krokom začali v roku 1993. Dokonca v tom čase bol za ňu zodpovedný terajší člen vlády pán minister Kováč. Žiaľ, po parlamentnom puči sa nemohlo pokračovať a pán minister alebo pán predseda Moravčík si to nezobral za svoju povinnosť. Ale za dva roky, už v roku 1996 boli pripravené všetky zákony, všetka legislatíva na nové územné členenie a v roku 1996 vzniklo 79 okresov a 8 nových krajov. Dovolím si vás upozorniť, pán poslanec, že tieto materiály boli pripravené dosť seriózne a dokonca bol zabezpečený aj prenos kompetencií na samosprávu, samozrejme, časť kompetencií, na ktoré si v tom čase samospráva trúfala.
Vy robíte už dva a pol roka reformu verejnej správy a vy ste sa nedostali ani k tomu, aby ste sa dohodli na tom, koľko bude krajov na Slovensku. A to by ste si mali uvedomiť, pán poslanec. Rozhodnutie o tom, koľko bude krajov, je prvým krokom. Žiadne ďalšie kroky a reforma nemôže pokračovať, pokiaľ nebudeme vedieť, koľko budeme mať vyšších územných celkov, či budeme mať alebo nebudeme mať okresy. Ale skutočne robia to diletanti a potom to aj takto vyzerá.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Hort, môžete reagovať na faktické poznámky.
Poslanec M. Hort:
Najskôr by som chcel pani poslankyni Slavkovskej povedať niekoľko informácií, ktoré možno už zabudla. Keď hovoríte o lekároch, dopravcoch, učiteľoch, štrajkujúcich, tak by som vás chcel upozorniť, že v roku 1994 ministerstvo zdravotníctva neevidovalo žiadny dlh. Keď ste odovzdávali vládu, tak tam bol dlh 13 mld. korún. V roku 1998 slovenské Železnice skončili s dlhom, nie so stratou, 30 mld. Sk. Vy ste učiteľov zaradili na 25. miesto v rebríčku oceňovaných profesií. Takže treba niekedy mať aj trošku dlhšiu pamäť.
Čo sa týka pána kolegu Zlochu. Viete, ja som k tej reforme tu v tomto parlamente vystúpil v podstate druhýkrát. Takže nie často vystupujem. Nechám si to potom, keď budeme rokovať o zákonoch.
Ale, pán kolega, tým, že ste urobili 79 okresných úradov a 8 krajských úradov predtým, ako ste presunuli kompetencie na samosprávu, či už obecnú, miestnu, mestskú alebo regionálnu, tým ste pripravili o strašné miliardy daňových poplatníkov na Slovensku. Navyše ste urobili také okresy, ktoré naozaj nemajú zmysel a význam. Keď si len spomeniem, a vy ste tiež z toho regiónu odkiaľ ja, na dnes ešte nedobudovaný dom štátnej správy v Novom Meste nad Váhom, čo všetko sme museli robiť, ako sa sanoval krajský úrad, ktorý bol pripravovaný v Trenčíne? Však to boli také gigantické projekty z našich daní, ktoré nemali absolútne žiadne opodstatnenie. Ale vy ste to neurobili hlavne preto, lebo vy ste nikdy nechceli ísť v zmysle subsidiarity.
Vy ste nikdy nechceli dať kompetencie samospráve obecnej, miestnej a regionálnej. Vy ste sa báli politickej decentralizácie. Vy ste za 6 - 7 rokov vášho vládnutia jednu jedinú kompetenciu nepresunuli na obecnú samosprávu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Delinga, pripraví sa pán poslanec Slafkovský.
Poslanec P. Delinga:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
panie poslankyne, páni poslanci,
stanovisko klubu poslancov Slovenskej demokratickej koalície, ktorá ako strana, samozrejme, už takmer nie je nám tu prednieslo asi takýto záver. Pán Ivan Mikloš je neodvolateľný, nenahraditeľný a nie je za nič zodpovedný. Pán podpredseda vlády ale hlasoval za programové vyhlásenie vlády. On ho pripravoval, koncipoval, vo vláde ho neodmietol. Pokiaľ vieme, bol to len jeden, teraz už dvojminister. Pán podpredseda vlády ho rozpracúval do ďalších koncepčných materiálov. Čiže je v plnej miere zaň zodpovedný. Nie je možné ho nejakým stanoviskom poslancov tejto zodpovednosti sprostiť. A ak sa toto programové vyhlásenie vlády nenapĺňa v doterajšom vládnutí, to je jedno, v ktorom je to rezorte, najmä v hospodárskej oblasti, je jasné, ako druhý človek po premiérovi že pán podpredseda vlády je v plnej miere za to zodpovedný. A je jasné, môžeme dnes konštatovať, že doteraz tú úlohu nezvládol. Pán podpredseda vlády si, samozrejme, zobral za svoje, keď išiel vládnuť heslo "Rozdeľuj a panuj". Ale podľa mňa, pán podpredseda vlády, ste si mali zobrať za svoje "Sceľuj a panuj", pretože vy ste mali dávať dohromady spoluprácu hospodárskych rezortov, tak aby sa napĺňalo programové vyhlásenie vlády.
Dovoľte mi, aby som niekoľko slov predniesol k hodnoteniu vašej činnosti ako podpredsedu z pohľadu agrárnej politiky čiže súčasti hospodárskej politiky tejto vlády, a to od novembra v roku 1998 až po dnešný deň. Je to veľmi jednoduché hodnotenie. Pre poľnohospodárov ste, pán podpredseda, neurobili nič. Vaše výroky nás len ponižovali a rozhodnutia, ktoré ste prijímali a navrhovali a komentovali a propagovali, devastovali ekonomiku poľnohospodárstva. Za všetky výroky spomeniem aspoň tento výrok: "Poľnohospodárstvo sa musí naučiť žiť bez dotácií. A ak chceme vstúpiť do Európskej únie, musíme sa ešte viacej otvoriť." Pán podpredseda vlády, myslím si, že naše poľnohospodárstvo je otvorené až príliš dokorán. Má jednu z najslabších colných ochrán. Má jeden z najslabších trhov. Má najmenšie dotácie. Čo snáď chcete, aby sme tu mali chorobu šialených kráv, aby sme sa ešte viacej otvorili, alebo chcete, aby sme sem doviezli zo západných krajín slintačku a krívačku? Žiť bez dotácií odporúčam pánovi Miklošovi ísť učiť poľnohospodárov v krajinách Európskej únie. Možno by mohol vystriedať aj komisára Európskej únie pre pôdohospodárstvo pána Fischlera.
Pán podpredseda vlády, vy ste pri koncipovaní vládneho programu presadzovali amerikanizmus do nášho poľnohospodárstva, a preto ste sa dostali do základných rozporov s koncepciou, s ktorou prišli do vlády Strana demokratickej ľavice, možno aj ďalšie strany, Strana občianskeho porozumenia.
Kde začal pán podpredseda vlády ignorovať poľnohospodárstvo? Začalo to už pri tvorbe vládneho programu, pretože aj vašou zásluhou nebolo poľnohospodárstvo zaradené medzi priority vlády v tomto volebnom období. Pokračovalo to pri tvorbe štátneho rozpočtu, a to hneď konkrétne pre rok 1999 a pre rok 2000, keď v každom roku dostal rezort menej minimálne o 1 miliardu prostriedkov, ako dostával v rokoch 1997 a 1998. Pokračovalo to výrazne pri ignorovaní požiadaviek poľnohospodárov z mítingu 19. 3. 1999 v Bratislave, keď až na tretíkrát sa podarilo Slovenskej poľnohospodárskej komore s vami a s hospodárskymi rezortmi nejaké konkrétne opatrenia prijať, ale ich odpočet, ktorý máme na písme, a môžem vám ho tu čítať, iste ho máte aj vy, je v podstate mizerný. Myslím si, že toto hodnotenie, ktoré tu máme aj z pohľadu vládneho programu, kde je zhruba 25 bodov, ktoré vyhodnocuje aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, pre vás dopadá veľmi mizerne. Z tých 25 bodov zhruba ako-tak sa plní 9 bodov.
A preto si myslíme, že poľnohospodárstvo najviac trpí, keď nie je zladená spolupráca medzi ekonomickými rezortmi, lebo poľnohospodárstvo sa samo nedokáže revitalizovať. Ak nefunguje strojárstvo, doprava, bankové zdroje a finančné fondy či toky, nie je možné očakávať dobrý chod a konkurencieschopnosť poľnohospodárstva.
V poslednej dobe sa pýšite tým, že sú lacné úverové zdroje. Ale poľnohospodári ich akosi nedostávajú. Nie sú bonitní. Poľnohospodárske komodity nenachádzajú v bankovom sektore nejakú bonitnosť, aby sa bankový sektor trhal o rozdávanie úverových zdrojov.
Ja si myslím, že aj to, že sa neodstránila ešte cenová disparita a naďalej sa prehlbuje a najmä sa prehlbujú v dosahoch cenové nožnice na efektivitu poľnohospodárskej výroby, že aj to je nie vaša správna ekonomická politika.
Ja si myslím, že to, že poľnohospodárstvo stratilo potravinovú sebestačnosť v poslednom období, že naďalej klesá úroveň živočíšnej výroby, najmä v stavoch hovädzieho dobytka, ale aj u ošípaných, že aj to treba pritvrdiť v tomto rezorte.
Ja môžem súhlasiť s tými názormi, že treba pritvrdiť aj v oblasti ministra. Ale kto má pritvrdiť na ministra? Ja si myslím, že podpredseda vlády, ktorému patrí ekonomické šéfovanie. Takže, pán podpredseda vlády, ale aj páni poslanci z SDK, ak nie ste spokojní, ja som očakával, možno pred pol rokom, možno inokedy, že dáte návrh v nejakom inom kontexte na ministra pôdohospodárstva. A darmo sa z toho teraz chcete vyvliecť. Je to tak, že za toto všetko by pán Koncoš možno dosiahol ďaleko iný výsledok, keby bol mal väčšie pochopenie u podpredsedu vlády. A veľmi dobre vieme, ako to tu dopadlo pri prerokúvaní Zelenej správy, pri štátnom rozpočte, akým spôsobom vlastne sa toho pochopenia pre rezort pôdohospodárstva vo vláde dostávalo.
Ja si myslím, pán podpredseda vlády, že aj zrušenie revitalizačného zákona, ktorý mal pre pôdohospodárstvo doniesť už dnes konkrétne výsledky, absolútne nenahradil nový model, ktorý ste zaviedli s tým, že sa oddlžujú poľnohospodárske podniky takisto subjektívnym postupom. A dnes nepoznáme vlastne konkrétne výsledky, koľko podnikov sa oddlží, v ktorom kraji sa oddlžia a kedy vlastne to oddlženie bude mať reálny dopad.
Pán podpredseda vlády, vykonali ste audit a v rámci toho auditu ste vážne zasiahli aj na rezortné vedecké ústavy v našom rezorte, pôdohospodárstve. Vieme veľmi dobre, aký bol ohlas, ktorý mal riaditeľ Výskumného ústavu ekonomiky, na to, že vy chcete zrušiť tento výskumný ústav v rezorte. Ja si myslím, že je to neoprávnené a nežiaduce. Je to jeden z ústavov, ktorý podáva stručnú analýzu o tom, aký je stav. A myslím, že čerpá aj vláda pre svoje podklady a najmä rezort, aby mohli robiť zásadné opatrenia.
Vážený pán podpredseda vlády, dnes vlastne my vykonávame to, čo vy ste mienili vykonať vo vláde. My vlastne robíme ten audit nad vašou prácou. Je to personálny audit a z môjho pohľadu je v podstate len jeden záver - vyslovenie nedôvery, odchod z vašej funkcie.
A na záver vám chcem povedať, pretože chodím po našom vidieku, čo hovoria naši občania na vidieku. Hovoria asi toto: "Kde pôsobí a komu vládne Ivan Mikloš, tam očakávaj prázdny finančný kôš."
Ďakujem. (Potlesk.)