Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pani poslankyni Keltošovej.

Na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, sú štyri faktické poznámky. Pán poslanec Kandráč ako posledný. Končím možnosť prihlásenia sa do faktických poznámok.

Ako prvý s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Húska.

Nech sa vám páči.

Poslanec A. M. Húska:

Ďakujem.

V nadväznosti na vystúpenie pani poslankyne Keltošovej chcem zdôrazniť, že celý postup celkom zrejme nesie znaky pokusu o kriminálne ruinovanie ľudí, ktorí politicky sú protivníci. Myslím, že by bolo dobré práve na základe chronológie, ktorou argumentovala pani poslankyňa Keltošová, si všimnúť, do akej nemožnej úlohy sa dostal aj výbor, ktorý to vedie, aj predseda, ktorý tento výbor vedie, a aj celá kauza, ktorá je naozaj čírym výmyslom, ktorý sa pokúša zruinovať povesť pána poslanca Krajčiho.

Chcem potvrdiť, že vždy sme vystupovali veľmi zreteľne na obranu jeho cti, že sme varovali pred touto justičnou komédiou, pri ktorej sa pokúšajú kriminalizovať svojich politických protivníkov. Som presvedčený, že už teraz terajšia koalícia žne ovocie, ktoré je výsledkom jej činnosti. Celkom určite bude táto záležitosť prevetraná a celkom určite to bude obdobím, ktoré budeme predkladať hlavne žiakom škôl ako ukážku, ako sa "politjustícia" pokúsila realizovať počas Dzurindovej vlády.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Brňák má slovo.

Poslanec P. Brňák:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Myslím si, že pani poslankyňa Keltošová analytickým a popisným spôsobom ozrejmila celý priebeh vyšetrovania týchto káuz s politickým pozadím na ministerstve vnútra. Priznám sa, že som skutočne veľmi prekvapený, že jednoducho ešte dnes dva a pol roka od nástupu tejto vládnej koalície stále, či už pán predkladateľ pán predseda Sopko, alebo vedenie tohto parlamentu, alebo poslanci vládnej koalície, ste náchylní ísť v tých postupoch a v tých smeroch, ako sa dejú zo strany práve tohto účelového postupu vedenia ministerstva vnútra.

Veď myslím si, že je dnes už nezdôvodniteľné, absolútne nezdôvodniteľné, ak súčasný nový minister vnútra v rámci svojich prvých krokov exemplárne, doslova exemplárne postupoval v prípade odvolania gen. Ivora z funkcie, ktorý zastrešoval tieto politické kauzy, čiže inými slovami povedané, pán minister Šimko dosvedčil a osvedčil to, čo my ako opozícia hovoríme na pôde tohto parlamentu možno už dva roky, a napriek tomu nemáte, dovolím si povedať, možno sú to silné slová, nemáte hanbu pokračovať v týchto politických kauzách.

Ja si myslím, že ak ste si urobili skutočnú analýzu všetkých doterajších prípadov, v týchto veciach, že nestačí iba to alibistické vyjadrenie, ktoré prezentoval napríklad pán poslanec Pittner v minulosti, že koľko urobili, koľko vecí odovzdali na prokuratúru, koľko je na súdoch. Dodnes, páni, dodnes, pán predseda Sopko, nebola ani jedna vec skončená právoplatným súdom. Dodnes, treba povedať, parlament pokračuje v politických účelových kauzách a dnes už jednoducho to musí byť aj proti vášmu vnútornému gustu.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem, pán poslanec.

Ďalej pani poslankyňa Podhradská má slovo.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Myslím si, že pani poslankyňa Keltošová vo svojom vystúpení veľmi presne a vecne uviedla argumenty, ktoré jednoznačne nasvedčujú, aké je vlastne pozadie žiadosti, ktorú tu máme pred sebou. Ja by som chcela len niekoľkými poznámkami, ktoré sa opierajú o správu mandátového a imunitného výboru, podporiť jej názor, lebo keď si v správe prečítam, že vyšetrovateľ sa vo svojom závere opiera o výpoveď istého utajeného svedka - a o tom, aký je morálny profil tohto svedka, sme sa dozvedeli pred chvíľou naozaj zarážajúce skutočnosti -, tak by som sa chcela spýtať, či je postup tohto vyšetrovateľa normálny. Ak ho považujete za normálny, tak v tomto štáte nie je niečo v poriadku.

A ešte jednu vec, tiež sa budem opierať o správu mandátového a imunitného výboru. Na strane 3 sa napríklad uvádza, že ako listinné dôkazy uviedol vyšetrovateľ výberové listiny z banky, zoznam motorových vozidiel, ktoré vypracovala firma Auto Danubius, v objekte, v ktorej sú uskladnené zaistené motorové vozidla z celej Slovenskej republiky. A ďalej sa uvádza, že je preukázané, že tento zoznam bol aj v kancelárii ministra vnútra, že tam bol zaevidovaný ako obyčajná písomnosť. Zaujímavé je, že sa dvaja svedkovia opierajú o zoznam, tvrdia, že zaplatili zaň 40 tis. a tento zoznam je opatrený pečiatkou "Prísne tajné". Ktovie, ako sa tam tá pečiatka dostala? Tiež by asi pán utajený svedok vedel o tom viac.

A ešte jeden citát zo správy na strane 4. Chcela by som pripomenúť, že svojho času sa hovorilo o údajnom podvode teraz už bývalého prezidenta Policajného zboru pána Piptu, ktorý súvisel so zadržanými vozidlami umiestnenými vo firme Auto Danubius. Sú to podivuhodné náhody.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Pán poslanec Kandráč.

Poslanec P. Kandráč:

Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci,

dámy a páni,

v súvislosti s vystúpením pani poslankyne Keltošovej by som chcel upriamiť pozornosť na jednu pasáž, a to na pasáž, ktorá má preukazovať to, či bol spáchaný skutok, alebo nebol. Predtým však ešte jednu poznámočku k jej vystúpeniu.

Jednoznačne z vystúpenia pani Keltošovej vyplýva slabá stránka žiadosti vyšetrovateľa a ja by som apeloval veľmi na Národnú radu, aby sme sa opäť nedali zatiahnuť do hry, ktorá diskredituje Národnú radu a ktorá spôsobuje, že tá nedôveryhodnosť občanov sa bude neustále prehlbovať.

Zo žiadosti, ktorú vyšetrovateľ predložil ohľadom pozbavenia imunity pána Krajčiho, jednoznačne vyplýva, že materiál je chabý, argumentácia nepresvedčivá, vôbec nie je jasné a preukázateľné, že pán poslanec Krajči daný skutok spáchal a už nieto kvalifikácia, že ide o spáchanie predmetného trestného činu. Zastávam názor, že ide o účelové obvinenie zo spáchania trestného činu preto, aby sa diskreditoval politický protivník. A veľmi by som apeloval na to, že by sa trestné právo nezneužívalo na takéto vybavovanie si vzťahov, resp. na diskreditáciu jednotlivých pánov poslancov. Ja verím, že tu budeme skutočne rozhodovať na základe svojho presvedčenia, na základe skutkového stavu.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Andrejčák.

Poslanec I. Andrejčák:

Ďakujeme za slovo.

Vážené poslankyne,

vážení poslanci,

všetci veľmi dobre vieme, že tu nejde o to, že by niekto dokázal alebo niektorý súd odsúdil za to, čo je napísané v materiáloch pána poslanca Krajčiho. Ale o to nejde. Naozaj ide o to, že nikto doteraz nepovedal v Národnej rade toľko jalových a tendenčných návrhov ako terajší predseda mandátového a imunitného výboru pán Sopko. Určite sa raz bude politická tendenčnosť návrhov v Národnej rade, alebo miera politickej nenávisti, spájať s jeho menom. Máme rôzne fyzikálne veličiny, ktoré sú spojené s autormi, a jedna z nich bude možno nejaký Sopko.

A už sa môže, druhú poznámku chcem povedať, už sa môže pán poslanec Hamžík tešiť. To je len otázka skutočne náhody, až sa rozhodne politická špička, tá, ktorá s tým manipuluje, dať príkaz, že tentoraz budeme brať Hamžíkovi imunitu. Veď predsa on tiež za podriadených zodpovedá ako Krajči. Sám nemusí urobiť nič. Sám môže byť nedokázateľne vinný, teda politicky vinný, a nie právne. Prosím vás, je to hanba, čo robíme. Hanbime sa, že za toľko návrhov, ktoré pán Sopko nám tu predviedol, nič sa neukázalo ako pravdivé. Raz sa budeme za to všetci hanbiť, nielen oni.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pani poslankyňa Keltošová, chcete reagovať? Nie. Ďakujem pekne.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Gašparovič, po ňom pán poslanec Husár.

Poslanec I. Gašparovič:

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.

Kolegyne a kolegovia,

nebudem vystupovať dlho, pretože pani poslankyňa Keltošová genézu tohto prípadu, myslím si, podrobne povedala a všímajúc si záujem kolegov poslancov, poslankýň k tomuto problému, si myslím, že ani nemá význam niektoré veci opakovať alebo klásť dôraz na to, čo by Národnú radu malo odradiť od hlasovania za takúto požiadavku. Napriek tomu si však dovolím upozorniť vás na niektoré momenty, ktoré, si myslím, sú hodné povšimnutia.

Bolo tu už povedané, že ako došlo k tomu, že sa začalo trestné stíhanie voči nášmu kolegovi poslancovi Krajčimu. Skôr ako v tomto probléme začali orgány činné v trestnom konaní konať proti pánu poslancovi Krajčimu, konali proti už dneska nie riaditeľovi na odbore ministerstva vnútra prezidentovi Policajného zboru pánu Piptovi. Za tieto isté problémy bolo voči nemu vznesené uznesenie o začatí trestného stíhania. A ak si dobre pamätáte, upozorňoval na tieto skutky pán poslanec Krajči tu v Národnej rade. Len čo začal Krajči upozorňovať na tieto problémy vo vzťahu k pánu Piptovi, trestné stíhanie voči pánu Piptovi bolo zastavené, resp. vo veci bolo zastavené a začalo sa skoro trestné stíhanie, skoro trestné stíhanie proti pánu poslancovi Krajčimu. To len prvý bod, na ktorý by som bol rád, keby ste si pri hlasovaní spomenuli.

Pretože tu dochádza k tomu, na čo upozorňujeme stále, že najskôr sa vyberie niekto, koho je potrebné odstrániť, a potom sa hľadá ten problém, ktorý by sa dal označiť ako naplnenie skutkovej podstaty voči tejto osobe. To sa stalo skoro vo všetkých prípadoch, ktoré sme tu v Národnej rade preberali, a je to úplne evidentné vo vzťahu k tejto kauze.

Pán vyšetrovateľ, ktorý bol na výbore, takisto v zmysle tradície povedal, že nám prakticky nič nepovie, pretože je všetko tajné. Za dôkaz považoval napríklad, že mal v ruke výberové listiny z banky, kedy sa vyberali peniaze. No pán vyšetrovateľ si pomýlil priamy dôkaz a nepriamy dôkaz. Všetci tí, na ktorých by chcel povedať, že sa dopustili tohto skutku, by poukazoval, že v tom čase boli vyberané peniaze. Na čie meno, to nevie, ale boli vyberané peniaze. Čiže na tomto on stavia, vyšetrovateľ, že pre Krajčiho niekto vyberal peniaze.

Pokiaľ ide o tých ľudí, ktorí tieto peniaze poslancovi Krajčimu mali doručiť, tak chcem upozorniť len na takúto maličkosť, že pri našej otázke, ako sa vo vzťahu k týmto, keď to z tohto pohľadu budem hovoriť, spolupáchateľom, keďže vybrali peniaze a mali odniesť poslancovi Krajčimu, zachovali orgány činné v trestnom konaní, či je začaté trestné stíhanie, povedal nie, nie je začaté trestné stíhanie. Pri predstavovaní osôb, keď čítal charakteristiku, čítal, že voči pánu Krajčimu v minulosti bolo zavedené trestné stíhanie pre ublíženie na zdraví a že bol aj odsúdený. Samozrejme, že to nemal čo nášmu výboru predkladať, pretože táto vec je dávno zahladená z hľadiska Trestného poriadku.

Keď predstavoval týchto dvoch pánov, povedal, že neboli trestaní, hoci každý z nich bol trestaný pre niekoľko trestných činov, ktorých sa v minulosti dopustil. Čiže všimnite si ten druhý pohľad zase. Ukázať Krajčiho ako jedného div že nie lumpa a týchto lumpov, ktorí boli niekoľkokrát trestaní za úmyselné trestné činy, podvody a podobne, tých predstavil akože nikdy sa nestretli so zákonom a neboli trestne stíhaní. Takže to sú tie niektoré veci, na ktoré som vás chcel upozorniť.

Panie poslankyne, páni poslanci, už niekoľko skutkov, ktoré sme tu rozoberali, sme sa rozhodli, že my rozhodneme v tom, že vydáme poslanca na trestné stíhanie, pretože aj keď nie sme presvedčení, aj keď nemáme vecné dôkazy predložené vyšetrovateľom, na základe ktorých by sme sa mohli rozhodnúť, ide tu proste o poslanca z opozičnej strany, ktorý sa takéhoto skutku dopustil, a my vo volebných, resp. vy vo volebných programoch ste sľubovali, že urobíte v tomto štáte poriadok.

Viete, je to trošku divné, ale zajtra budeme prerokúvať správu, ktorú bude predkladať pán podpredseda vlády Csáky spolu s ministrom vnútra, spolu s riaditeľom SIS a ministrom zahraničných vecí. Ak si túto správu pozriete, tak v správe, samozrejme, tá správa, už dneska môžem povedať, je prakticky o ničom, nie je to to, čo sme sa chceli dozvedieť, ale už tam zistíte, koľko poznatkov ministerstvo vnútra, a teda aj odbor vyšetrovania mal a vo veci nezačal ani len trestné stíhanie. Ale v týchto kauzách, ktoré sa týkajú poslancov, okamžite vyšetrovateľ, prokurátor, sudca žiada zbavenie imunity. Páni poslanci, to je druhý moment, ktorý by ste si mali všimnúť, že tu nejde o to, aby sa zistil skutok, aby sa zistila objektívnosť a aby súd objektívne rozhodol, ale ide o to, aby sme znevážili a pred verejnosťou poškodili člena súčasnej politickej opozície, a tak skúšali na voličoch do budúcich volieb naháňať pre seba hlasy. Toto je motív skoro všetkých rozhodovaní v Národnej rade týkajúcich sa týchto problémov.

Ja ako člen mandátového a imunitného výboru môžem povedať, že posledné rokovanie o tomto probléme už aj medzi takými, by som povedal, ortodoxnými odsudzovačmi zo strany poslancov koalície pri rozhodovaní o tomto probléme nebolo také ortodoxné. A vidíte aj z hlasovania, že sme neprijali platné uznesenie tohto výboru, je jasné, že pochybnosti sú aj v mandátovom výbore. Preto ja hlasovať za takýto návrh nebudem a som presvedčený, že aj poslanci mandátového výboru, ktorí predsa sú len bližšie oboznámení, za tento návrh hlasovať spolu s vami nebudú.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie.

V rozprave na vaše vystúpenie sú tri faktické poznámky, posledná pani poslankyňa Aibeková, posledný pán poslanec Tkáč. Končím možnosť ďalších prihlásení sa do faktických poznámok.

Ako prvý má slovo pán poslanec Ivan Hudec.

Poslanec I. Hudec:

Ďakujem za slovo.

Pán poslanec Gašparovič upozornil na jeden veľmi významný fakt, že všetky tzv. dôkazy, ak ich možno brať vôbec do úvahy pri vyšetrovaní údajnej trestnej činnosti pána poslanca, sú veľmi spochybniteľné. Psychologicky najúčinnejší tzv. nepriamy dôkaz zrejme spočíva v tom, že tesne pred udaním veľmi nezodpovedného občana, ktorý má za sebou kriminálnu minulosť, je to, že si vybral z banky balík peňazí a údajne to korešponduje s tým, že mal odovzdať províziu pánovi poslancovi Krajčimu. Ja sa pýtam, resp. niekomu, ktorý ho mal potom odovzdať šoférovi, ktorý ho mal odovzdať vtedajšiemu ministrovi vnútra. Ja sa pýtam, ktorý hlupák by si vyberal z banky dvojnásobnú sumu, keby mal odovzdať len toľko, koľko potrebuje?

Nuž, taká je to sila aj týchto nepriamych dôkazov. Sedliacky rozum hovorí, že je to absolútne vykonštruovaný prípad a zrejme vyšetrovatelia alebo isté skupiny ľudí, ktoré pracujú, bohužiaľ, v štátnych orgánoch Slovenskej republiky, za čo sa veľmi hanbím a ospravedlňujem všetkým normálnym občanom tohto štátu, hľadajú prípady, ako niekoho z opozície namočiť a ako politicky vytĺcť kapitál. Čím súhlasím s pánom poslancom Gašparovičom v tom, aby kriminalizovali opozíciu a aby umelo vyrobili z občanov, ktorí sú bezúhonní, zločincov a aby im nahrali v budúcich voľbách, pretože ťažko sa im môže zakryť všetky tie hrubé chyby, ktoré spáchali na občanoch tohto štátu. Páni, je to veľmi priehľadné. Takto sa to nerobí.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Húska, nech sa páči.

Poslanec A. M. Húska:

Ďakujem.

Vystúpenie pána poslanca Gašparoviča len potvrdilo, že bola pre pokus kriminalizácie svojich politických protivníkov vybraná zásada, že dôležité je stanoviť vinníka a vina sa už nájde. Už samotný spôsob obskúrnosti výberu svedkov, nehodnoverných svedkov, pochybných svedkov vlastne dokazuje, že lož má krátke nohy. V tomto zmysle slova treba rátať, že už nie je rok 1998, vážení priatelia, a že občanov je síce možné raz, možno dvakrát oklamať, ale nemožno ich klamať stále. Dokonca si myslím, že aj odvolanie tých generálov zvláštnych oddelení, ktoré mali na starosti túto kriminalizáciu, je nielen pokusom stiahnuť už obohraté karty, ale je možné, že títo páni budú hľadať v najbližšom čase tzv. novú identitu v modele utajeného svedka.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pani poslankyňa Aibeková.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem za slovo.

Pán poslanec Gašparovič poukázal na to, akí boli vyšetrovatelia a aká je ich odborná a aj ľudská úroveň. Ja sama som bola šokovaná, keď nám vo výbore prezentoval vedúci úradu ministerstva a ďalší členovia ministerstva správu o bezpečnostnej situácii na Slovensku, ktorú sme prerokúvali na poslednej schôdzi Národnej rady. S toľkou servilnosťou, s toľkou neodbornosťou a s toľkým presviedčaním, že čierne je biele a biele čierne, som sa za roky svojho poslancovania doteraz nestretla. Títo páni neprijali ani náznak kritiky na ich činnosť a na činnosť ministerstva vnútra ako takého. Napokon sám nový minister, ktorý nastúpil, jednoznačne svojimi krokmi poukázal na to, že nebolo všetko v poriadku na tomto ministerstve.

Predkladaná správa, ktorou sa teraz zaoberá, má presne túto úroveň. Snaží sa presvedčiť poslancov o tom, že čierne je biele a biele je čierne. Myslím si, že je to mnohým už veľmi trápne a snažili sa túto správu zamiesť kdesi do nenávratna, ale práve pán poslanec Krajči, pretože je presvedčený a vie, že sa nedopustil toho trestného činu, pri ktorom ho chcete zbaviť poslaneckej imunity, tak je jednoznačné, že len na jeho návrh sa prerokúva tento bod, pretože inak by ste ho zrejme odsúvali z jedného rokovania na druhé, pretože sami ako poslanci zrejme začínate konečne mať pocit hanby a viny za tie mnohé zbavovania imunity poslanca. Potom sa divíte, že parlament ako taký má takú nízku úroveň dôveryhodnosti občanov? Nielen pre svoj typ práce a pre prijímanie zákonov, ktoré sú prijímané v parlamente, ale aj pre tento typ práce, ktorý tu odvádzate.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Pán poslanec Tkáč ako posledný s faktickou poznámkou.

Poslanec V. Tkáč:

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.

Chcel by som povedať ako posledný pri reakcii na vystúpenie pána doc. Gašparoviča, že jeho názory fundovaného odborníka aj človeka, ktorý vedeckovýskumne pracoval a pedagogicky v oblasti trestného práva aj v oblasti trestného práva procesného, sú evidentné v tom, že je to len seriál ďalších hlúpych kriminalizačných aktivít súčasnej vládnej koalície. Existuje v sociálnej psychológii možnosť, že jeden partner ohlúpne od druhého, ale tu je kolektívna hlúposť, kolektívna paranoja, ktorá sa prezentuje takýmito nezmyslami, ktoré predkladáte do parlamentu.

Len pre zaujímavosť, včera sme mali vo výbore pre sociálne veci Zákonník práce. Právne vedomie tejto vládnej koalície je katastrofálne. Také nezmysly a hlúposti, aké sú v tejto norme, dokumentujú evidentne to, že ak niečo môže opustiť brány vlády Slovenskej republiky, tak je to otrasná vizitka právneho vedomia tejto skupiny občanov, ktorá má dneska moc v krajine.

Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že naozaj vojdete do histórie ako koalícia, ktorej trestné právo sa stalo štátnou doktrínou. Pomenili ste už Pittnera, pomenili ste Ivora, meníte ďalších ľudí v špičkách ministerstva vnútra, ale ten moloch skutočne pracuje. A je mi ľúto najmä Strany demokratickej ľavice, ktorá sa snaží robiť perfekcionistu aj v pozíciách svojich protagonistov v mandátovom a imunitnom výbore, nie je schopná zaujať razantné stanovisko proti kolektívnej paranoji, ktorá v tejto krajine ovláda justíciu, ovláda orgány činné v trestnom konaní, prokuratúru a, žiaľ, aj vládnu koalíciu v parlamente.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Husár, po ňom pán poslanec Hofbauer.

Upozorňujem, že hlasovať budeme, keď skončíme rozpravu o tomto bode programu.

Poslanec S. Husár:

Vážený pán predsedajúci,

vážené kolegyne, kolegovia,

pri podobnej príležitosti som niekedy spoza tohto pultu povedal vetu, ktorá mi opäť prišla na myseľ, že "taktika všetkých hlavných scenáristov podobných káuz je veľmi podobná taktike dedinského futbalového trénera, ktorý pred zápasom dá svojmu manšaftu radu: Len vaľte po bráne, však jedna sa musí ujať." Gustáv Krajči je typickým príkladom takejto taktiky, len vaľte po bráne, však jedna sa musí ujať. Ale opomeniem túto vec, pretože koniec koncov pre mňa najlepším svedectvom toho, ako je táto kauza pripravená, je počin pána exministra nášho kolegu Pittnera, ktorý po vypočutí úvodnej správy pána predsedu vstal a odišiel. Asi bol tiež mierne znechutený z toho, čo je v tejto správe popísané, ako odborník, ktorý pravdepodobne aj celú túto kauzu inicioval. Nemôže byť určite spokojný s výsledkom a je na nás, aby sme posúdili, či s týmto výsledkom budeme spokojní my.

Vážené kolegyne, kolegovia, chcem zdôrazniť jednu vec. Táto správa a táto kauza nerobí z Krajčiho iba kriminálnika, robí z neho dokonca - prepáč, pán kolega - debila. Debila, ktorý, keby postupoval spôsobom, aký je v tejto správe uvedený, si nikdy ten post, ktorý mal, nezaslúžil a tobôž nie post poslanca Národnej rady, dokonca ani nie človeka schopného v bežnom živote myslieť. Správa, keby nebola taká vážna, by ma svojím obsahom aj pobavila, pretože obsahuje mnohé konštatácie, ktoré sú skutočne na pobavenie alebo zamyslenie, či do takejto správy patria.

Napríklad na strane 3, "k realizácii podnikateľského zámeru nedošlo a ani k vráteniu peňazí". Teda keby bolo došlo k realizácii podnikateľského zámeru, je všetko v poriadku, alebo k vráteniu peňazí, takisto. Takto sa dá asi chápať táto správa.

Ale chcem sa predovšetkým venovať tomu, čo už spomínal pán kolega Gašparovič, čo je obsahom doterajšieho výsledku dokazovania a vyšetrovania. Je tu tvrdenie dvoch svedkov, z ktorých jeden tvrdí A a B a druhý ani A, ani B. Teda ani v jednom prípade nebolo preukázané žiadnym dôkazom okrem výberu 1 800 tis., že peniaze, ktoré mali byť určené ako úplatok, odišli údajnému adresátovi, to znamená pánovi kolegovi Krajčimu. Opakujem ešte raz, ani v jednej zo svedeckej výpovedi sa táto skutočnosť neuvádza.

Správa však naproti výpovediam svedkov, ktoré z konfrontácie pozná predovšetkým pán kolega Krajči, ale aj my, uvádza niektoré skutočnosti, ktoré naozaj do nej nepatria. Na strane 2, rozumej, "Tököly dostal ubezpečenie od Gustáva Krajčiho, že sa pripravuje zákon, ktorý by mal byť schválený začiatkom roku 1997 a ktorý umožní, aby ministerstvo vnútra mohlo vo výberovom konaní vybrať obchodnú spoločnosť" a tak ďalej atď. Tento svedok na priamu otázku vyšetrovateľa potvrdil, že v čase, keď bol Gustáv Krajči ministrom, sa s ním osobne nestretol, ani nerozprával. Napriek tomu sa tu vkladá v tejto správe, a neviem, ako je to vo vyšetrovacom spise, ako skutočnosť, že kolega Krajči informoval svedka o tom, že bude začiatkom roku 1997 schválený zákon.

Ale aby som nepreskakoval. Keď som uviedol, že - prepáč, ešte raz sa ospravedlňujem - teda kolega Krajči okrem, teraz to zmiernim, okrem kriminálnika by musel byť aj, mierne povedané, človekom neuvažujúcim, vážené kolegyne, kolegovia, všimnite si tú dobrotu srdca podľa tejto správy a podľa Tökölyho na strane pána kolegu Krajčiho. Najprv požadoval údajne za zoznam s prepadnutými vecami 140 tis. korún, ale potom sa uspokojil iba so 40 tisícami. Minister a človek, ktorý mal disponovať s takýmto materiálom a ďalším nakladaním s týmito vecami, cúvol pred nejakým Jankom Tökölym a povedal, dobre, keď dáš len 40, zoberieme aj 40. Už toto je naivné, smiešne a, s prepáčením, trápne.

Bol by som osobne veľmi zvedavý - a poprosil by som pána predsedu, pretože bude určite o tom vedieť z rokovania výboru -, ako bolo vyšetrovateľom došetrené ďalšie naloženie s rozdielom vo vybratej sume, teda 900 tis., ktoré mal údajne odovzdať Jozefovi Tökölymu, a sumou 1 800 tis. Ak sa v tomto smere nevykonalo žiadne šetrenie, ak tu nie je jasná dispozícia, že so zvyškom týchto vybratých peňazí, ani v rámci obchodného styku naloženie s celým výberom ako takým, ktoré sa dá odkontrolovať, tak je aj tento samotný výber absolútne ako nepriamy dôkaz nepoužiteľný.

Na otázku, a teraz citujem, "či sa dostali peniaze pánovi Krajčimu," - o ktorých som už hovoril - "vyšetrovateľ odpovedal, že ako vyšetrovateľ sa musí držať toho, čo tvrdí svedok". Teda po slovensky povedané, neodpovedal. Neodpovedal výboru, pretože svedok netvrdil, že sa dostali tieto peniaze k pánu kolegovi, pretože to tvrdiť ani nemohol, a tvrdil iba, že ich odovzdal Jozefovi Tökölymu.

Nebudem, vážené kolegyne a kolegovia, rozoberať ďalšie skutočnosti, pretože sa domnievam, že by to bolo zbytočné. Ja som sa aspoň na pár drobných bodoch pokúsil a prosím, veľmi prosím, aby ste zvážili ešte ďalšiu závažnú skutočnosť, ktorá tu už bola niekoľkokrát opakovaná, a to je samotné miesto odovzdania týchto peňazí.

Podľa toho, čo sme si vypočuli v správe, v roku 1997, teda v čase údajného odovzdania týchto peňazí Jozefovi Tökölymu vo vile ministerstva vnútra k tomuto skutku dôjsť nemohlo. Ak neboli tieto veci upresňované vyšetrovateľom, potom je úplne jasné, že sú zámerne opomínané, aby sa táto kauza mohla maximálne politicky zneužiť.

Chcem v závere povedať jednu vec a chcem vás predovšetkým poprosiť o porozumenie k tomu, čo poviem. Vážené kolegyne, kolegovia, o chvíľu budeme končiť. Ešte jedny parlamentné prázdniny, tie druhé už parlamentnými nebudú a budeme všetci, ako tu sedíme v tomto parlamente, končiť okrem niektorých, ktorí sa tu možno vrátia. Je potrebné, aby sa o rok hľadali podobní Jankovia Tökölyovia vo vzťahu ku kauzám, ktoré už dnes otvárajú v médiách, predovšetkým v bulvárnych plátkoch, naši zúriví reportéri? Je potrebné a je žiaduce, aby v súvislosti s týmto opäť vyhľadávala polícia a vyšetrovatelia takých chytrých, ktorí si budú vedieť spočítať, napriek tomu, že majú absolvované iba učilište, kedy je možné prísť oznámiť takýto trestný čin, teda v čase, keď už, samozrejmá vec, je tento trestný čin premlčaný a vo vzťahu k nevlastnému bratovi a v čase, keď vie, že na neho sa, samozrejmá vec, trestné stíhanie pre tento trestný čin nevzťahuje? Myslím si, že to nie že nebude žiaduce, myslím si, že by to bolo veľmi zlé, keby sme postupovali, ktokoľvek bude pri vládnom vesle, v budúcom období týmto spôsobom. Mali by sme ako Národná rada odpovedať podobným ochotným Jankom Tökölym a aj podobným vyšetrovateľom jednoznačne, že Národná rada si nedá z tejto miestnosti a zo svojho postavenia robiť drevárničku, politickú drevárničku, ako to komu vyhovuje.

Preto vás naozaj prosím v záujme budúcnosti, aby sme pri tejto skoro jasnej veci zachovali ľudskosť, triezvosť a použili predovšetkým zdravý rozum.

Ďakujem. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie v rozprave.

Na vystúpenie pána poslanca Husára sú štyri faktické poznámky. Ako posledná pani poslankyňa Belohorská. Končím možnosť ďalších prihlásení sa do rozpravy ústne.

Prvý - pán poslanec Húska.

Poslanec A. M. Húska:

Nadväzujem na apelačné slová pána poslanca Husára. Vážení kolegovia, chcem upozorniť, že nemôžeme zostať v kŕči vzájomného konfrontovania, je zničujúce postupovať medzi partnermi ako protivníkmi. Ja chcem zopakovať, že politickí partneri môžu byť síce súpermi, ale nikdy nemajú byť protivníkmi, pretože riešenie pomocou takéhoto konfliktu je neznesiteľné a čo je najhoršie, núti vás potom nutne k tomu, aby ste vlastne vyberali nie to, čo je pravda, ale to, čo vám účelovo môže slúžiť. Jednoducho urobiť zo svojich súperov a zo svojich partnerov zločincov je cesta, ktorá nikde nevedie. A vás ubezpečujem, že aj v budúcnosti nie je možné, aby sme sa my odovzdali celkom do rúk takého vývoja, aby sme potom povedali, no tak áno, ale vám to teda spočítame.

Vážení, spočítavajú vám to už teraz občania tým, že celkom jasne signalizujú, že preferencie voči takýmto politickým manierom budú stále klesať. A som presvedčený, že vy sami prv či neskôr nahliadnete, že táto cesta nebola dobrá, ani efektívna, lebo politicky sa dakedy kalkuluje aj s tým.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Kalman.

Poslanec J. Kalman:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Tak ako ja poznám Gusta Krajčiho za tých 6 - 7 rokov, tak aj mne sa zdá absolútne nelogické, aby sa taký šikovný, bystrý človek, organizačne schopný, skúsený, dopustil takých primitívnych vecí, ako to bolo popisované v tejto súvislosti. Preto si myslím, že ide skutočne o výmysel, hlavne keď si uvedomíte to, čo zvýraznila kolegyňa Keltošová v súvislosti s tými tzv. svedkami.

Pýtam sa však, alebo položme si otázku, kedy sa takíto svedkovia objavujú a za akých okolností. A prečo sa na takýchto svedkov viaže súčasná vládna koalícia. Ak analyzujeme, vychádza, že vždy vtedy, keď preferencie Hnutia za demokratické Slovensko prudko stúpajú a ostatným koaličným partnerom na druhej strane klesajú. Preto je nutné asi niečo urobiť, aby sa ten rast, aby sa tá razantnosť určitého politického subjektu zastavila. Pozerám sa na to aj ďalej, nejde tu niekomu o to, aby nielen diskreditoval určitú časť opozície, alebo vôbec aj parlament? Sme o tom presvedčení, že niekto nechce takýmto spôsobom manipulovať vo vzťahu k účinnosti a efektívnosti a vôbec k samotnému poslaniu nášho parlamentu?

Idem ešte ďalej. Ak analyzujem doterajšie postupy - a napadlo mi to opäť pri určitom kalendáriu, ktoré predložila kolegyňa Keltošová -, vždy, keď v Národnej rade prichádzalo k zásadným riešeniam niektorých problémov hlavne tam, kde tieto problémy boli vo veľkom rozpore s verejnou mienkou našej spoločnosti, vytiahli sa vtedy tzv. rôzne kauzy, ktoré mali odbremeniť alebo odreagovať pozornosť občanov Slovenskej republiky od toho podstatného a navodiť ich na nejaké vymyslené "báchorky", skutočne "báchorky", pretože dosiaľ nikdy nič nebolo dokázané.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pani poslankyňa Podhradská.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Žiaľ, aj tento prípad dokazuje, že to nie je po prvý raz a zdá sa, že to nebude ani posledný raz, čo sa tu objavujú vždy ochotní utajení alebo menej utajení svedkovia, ktorí sú ochotní urobiť akúkoľvek špinavú robotu, len keď to vyhovuje komusi, kto si myslí, že z titulu moci, ktorú má v rukách, si môže dovoliť všetko.

Na začiatku svojho vystúpenia pán poslanec Husár použil jeden taký príklad, mám na mysli to prirovnanie k trénerovi, ktorý prikazuje mužstvu, aby triafali do brány čo najviac, však jedna sa hádam v tej sieti objaví. To prirovnanie bolo v tomto prípade naozaj veľmi trefné a ja by som chcela ďalším citátom zo správy mandátového a imunitného výboru potvrdiť, že udrel týmto svojím vyjadrením klinec po hlavičke. Na strane 3 v správe mandátového a imunitného výboru sa hovorí, že "trestné stíhanie v predmetnej veci bolo začaté 7. júna 2000 na základe podnetu Jána Tökölyho, ktorý sa súčasne vyjadril, že takýchto podnetov má viacej, len ich nebude podávať naraz, pretože nevie, aký bude konečný výsledok, a ak sa jedna vec skončí, tak predloží ďalšie".

Takže "uvidíme, ako dopadne toto". Pán Tököly zrejme má pripravených ďalších niekoľko káuz. Ktovie, koľko dokladov o výbere zo svojho účtu má ešte odložených. Pán poslanec Krajči sa môže tešiť ešte na ďalšie série tohto seriálu a my sa len budeme čudovať, do akej špinavej hry nás zaťahujú tzv. utajení a na všetko ochotní svedkovia a ich režiséri. Mimochodom, jeden z nich nemal tie nervy a odišiel z tejto rokovacej miestnosti, keď sa o tomto bode začalo hovoriť. Ale som presvedčená, že ešte príde čas, keď nám aj on bude musieť zodpovedať na niektoré otázky, ktoré sa týkajú prípravy týchto scenárov.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pani poslankyňa Belohorská má slovo.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Skutočne je otrasné počúvať tu obvinenie nášho kolegu a hlavne pre tých, ktorí mali možnosť byť v mandátovom a imunitnom výbore, vypočuť si aj zo strany vyšetrovateľov ich postoje alebo ich vedomosti o daných prípadoch.

Mňa len udivuje odvaha alebo nekorektnosť nášho predsedu výboru pána Sopka, že sa opováži takto vystúpiť pred poslancov Národnej rady. Sám dobre musí vidieť z tých papierov a sám veľmi dobre pozná prípad z argumentácie vyšetrovateľky, ktorá sa radšej nechala nahradiť vo výbore zastupujúcou. Chudera ráno nevedela, že pôjde do parlamentu a bude žiadať zbavenie imunity poslanca. To už nebudem hovoriť o ďalších veciach, ktoré sa týkali tejto kauzy. Zistili sme, že daná pani vyšetrovateľka je absolventka pedagogickej fakulty a nemá vôbec ani právne vzdelanie, ani žiadnu prax. To je hanba, že pripustíte, pán predseda mandátového a imunitného výboru, že takto sa narába s vašimi politickými protivníkmi a že si neuvedomujete, že práve tam by ste si mali dať veľký pozor na to, aby človek, ktorý stojí na druhej strane politickej bariéry, mal zabezpečené svoje práva. Lebo práva politické patria medzi základné ľudské práva.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Hofbauer.

Po ňom pán poslanec Cuper.

Poslanec R. Hofbauer:

Vážený pán predsedajúci,

dámy a páni,

začnem trošku odťažito, ale dospejem k meritu veci.

Hnutie za demokratické Slovensko toho roku na jar si pripomína 10. výročie svojho vzniku, svojej existencie. Z hľadiska súčasnej minulosti, politickej minulosti Slovenskej republiky nedlhý vznik nášho hnutia, dá sa povedať, je podobný ako vznik určitého prelomu, určitého predelu, pretože prakticky všetky politické udalosti na Slovensku od roku 1989 sa, či to opozícia a koalícia chce, alebo nechce, dátumujú podľa tohto prelomu - pred vznikom HZDS a po vzniku HZDS. Je to veľmi zaujímavé, ale to je ako nový politický letopočet, mi to pripadá.

Po vzniku HZDS všetky politické subjekty a všetky politické osobnosti, ktoré sú alebo ktoré sa formujú a vynárajú, sa identifikujú prvým základným postojom: Aký je ich vzťah a postoj k HZDS, aký je ich vzťah a postoj k predsedovi hnutia Vladimírovi Mečiarovi. Toto je základné krédo. Objaví sa ľubovoľný politický trpaslíček: Bude spolupracovať s HZDS, alebo nebude spolupracovať s HZDS? Bude spolupracovať s Mečiarom, nebude spolupracovať s Mečiarom? Toto je skutočne obraz politickej paranoje, ktorá nemá v civilizovanom štáte miesto. Ale naša politická scéna zrejme je takáto.

Prečo sa o tomto zmieňujem? Toto naháňanie bosoriek a hľadanie vinníkov v kruhoch HZDS má dlhú tradíciu, prakticky od nášho začiatku. Ledva sme vznikli, už vznikali hystérie okolo rozkrádania archívov Štátnej bezpečnosti a dnes sme svedkami, že české ústredné orgány vlastne zisťujú, že k týmto únikom prichádzalo vtedy, keď tam sedel poslanec Ján Langoš ako federálny minister vnútra a jeho prvý námestník bol Ján Ruml.

Takto by som mohol pokračovať z etapy na etapu, z obdobia na obdobie a z jedného volebného obdobia na ďalšie volebné obdobie. Vždy pred voľbami sa vytiahla nová škandalizujúca hrôzostrašná kauza na ktoréhokoľvek z nás, na ktorého bolo treba, ale predovšetkým na Mečiara. Od znásilnenia 14-ročného dieťaťa, ktoré sa ani, samozrejme, nikdy nekonalo, a cez podobné historky, ktoré boli vymýšľané ako na bežiacom páse.

Dámy a páni, táto paranoja v podstate nie je nejaká nová, to, čo dnes tu odohrávame, sledujeme to odohrávanie, nadväzuje prakticky na celú kontinuitu politickej nevynaliezavosti. Doslova politickej nevynaliezavosti, lebo keby to nebolo trápne, tak by to bolo skutočne smiešne.

Tento text, ktorý sme si tu dnes vypočuli, tak skutočne by mohol vzbudiť úsmev, ak by nešlo o pošpinenie, hrubé pošpinenie, sprosté a bezdôkazové, poslanca parlamentu a bývalého ministra Mečiarovej vlády. Keby to vzniklo, za akéhosi pána Šáteka a tejto partie? Vôbec nie! Veď predsa zámer trestného postihu ministra Gustáva Krajčiho hneď za horúca vyhlásili vtedajší poslanci Ján Čarnogurský a Ladislav Pittner tu v tejto sále, ešte keď sedeli na tejto pravej strane zasadacej sály ako poslanci. Súčasný minister spravodlivosti a súčasný, bývalý minister vnútra. Ešte sa nechyrovalo o akýchkoľvek vyšetrovaniach, oni už vystúpili s úplnou jasnozrivosťou: Krajči je vinný, pôjde pred súd, skončí v base. To bola otázka referenda. Čiže tam dopredu bol známy vinník, dopredu bolo známe potrestanie a teraz pokračuje ten proces postupného hľadania čohosi, čo by sa dalo ako-tak zdôvodniť.

Tak ako to postupuje, argumenty sú smiešnejšie, materiály sú trápnejšie a tí, ktorí to predkladajú, sa zosmiešňujú stále viac. Ale im to zrejme stojí za to. Prečo to robí pán poslanec Sopko, to mi je záhadou, ale prestal som sa tým zaoberať. Pretože sú roviny myslenia, ktoré sú jednoducho v iných súradniciach, a toto jeho myslenie nie je v mojom súradnicovom systéme. Ale to je jeho problém. Nezbaví sa ho.

Problematika zmareného referenda, ja sa k nemu ešte vrátim. Keď prezident republiky Michal Kováč protiústavne zmenil otázku referenda a zlúčil protiústavne dve referendá, nezmyselnú otázku Ivana Šimka, ktorý teraz robí ministra vnútra, s logickou otázkou klubu HZDS a vyrobil z toho jedno referendum, tak v tom prípade mohol minister vnútra konať iba jediným možným spôsobom, zákonným a ústavným, ako aj konal. Za to bolo naňho uvalené trestné stíhanie. Čo sa ukázalo, samozrejme, ako nezmysel.

Takže s týmito skutočnosťami, ktoré sú uvádzané v tomto traktáte, ktorý nám tu predvádzal predseda mandátového a imunitného výboru, sa nehodlám zaoberať, pretože faktografia odznela úplne fundovane z úst mojich predrečníkov, a to pani Keltošovej, Gašparoviča aj Husára.

Ale, páni poslanci, uvedomte si jednu drobnosť. Takéto táranie je možné uplatniť na ktoréhokoľvek z nás, a aby som bol presnejší, na ktoréhokoľvek z vás. Absolútne na každého! Vždy sa nájdu takíto pokútni svedkovia a utajení svedkovia, ktorí si môžu vymyslieť ľubovoľnú historku, alebo je ľubovoľné kohokoľvek kedykoľvek takýmto spôsobom škandalizovať. Škandalizovať! Pretože k odsúdeniu nepríde. To je úplne jasné. Ale škandalizovať, rozvrátiť jeho ľudskú česť a rozvrátiť jeho rodinné zázemie. Toto sú metódy, ktoré sú podlé a ktoré nemajú nič spoločné s civilizáciou ani s kultúrnou formou vedenia politiky. Však vy ju ani nemáte.

Ja ďalej nebudem o tomto rozprávať, len pripomeniem jednu vec, na ktorú som sa spýtal prednedávnom tu sediaceho riaditeľa Slovenskej informačnej služby, a to, či uvažuje pre svoju budúcu pôsobnosť aj s katastrofickým scenárom. A keď som videl jeho spýtavý pohľad, tak som spresnil, čo ten katastrofický scenár môže znamenať. Či tí, ktorých šikanovanie odštartúva súčasná politická moc, sa po voľbách ocitnú v exekučných úlohách výkonnej moci a budú zúčtovávať s tými, ktorí ich v súčasnosti osočujú.

Dámy a páni, toto súkolie bude pokračovať? Rozhodnete o tom hlasovaním. Dúfam, že zdravý rozum zvíťazí a že pocit ľudskej cti tiež. Koniec koncov mandátový a imunitný výbor to naznačil, keď k tejto nechutnej veci nakoniec neprijal ani žiadne platné uznesenie. Na rozdiel od pána predsedu mandátového a imunitného výboru, ktorý nám tu predkladá nezmyselné uznesenie, s ktorým nie je možné súhlasiť.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)