Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Pán predsedajúci, mám procedurálny návrh, a to ten, aby sa zišiel ústavnoprávny výbor a aby dal stanovisko k paragrafom upravujúcim otázku hodiny otázok, a to k § 24 v systémovej súvislosti s § 131 rokovacieho poriadku. Výklad zákonov totiž treba robiť aj výkladom logickým. A logickým výkladom toho, čo prezentoval pán predseda parlamentu, by sme došli k záveru, že vláda by mohla chodiť do parlamentu o 14.55 hodine a o 15.00 hodine by vždy hodina otázok končila. Pokiaľ § 24 hovorí v odseku 6, týka sa to zaradenia do programu.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Šepták.

Poslanec R. Šepták:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Ja som chcel len jednu technickú záležitosť. 14. jún je Deň dystrofikov, ťažko telesne postihnutých ľudí, ktorí dnes boli aj tu v parlamente, a s číslami konta boli rozdané materiály pre pánov poslancov, ktorí chcú prispieť na pomoc deťom, na zakúpenie prístroja, ktorý pre svoj život potrebujú.

Ďakujem veľmi pekne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Panie poslankyne, páni poslanci, pani poslankyňa Tóthová využila ustanovenia rokovacieho poriadku a odporúča, aby Národná rada rozhodla o tom, aby o postupe predsedu Národnej rady, ktorý využil v hodine otázok, rozhodol ústavnoprávny výbor.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 81 poslancov.

Za návrh hlasovalo 33 poslancov.

Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov.

Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

Nehlasovali 3 poslanci.

Návrh sme neschválili.

Ak pán predseda sám, osobne požiada ústavnoprávny výbor, ústavnoprávny výbor zaujme k tomu stanovisko. Je to v zmysle zákona o rokovacom poriadku, výlučná kompetencia pána predsedu Národnej rady.

Páni poslanci, pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým sú interpelácie poslancov.

Chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje pána poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. A zároveň chcem upozorniť, že prepis záznamu interpelácie nenahrádza ústne prednesenú interpeláciu pána poslanca. V tejto súvislosti vás chcem upozorniť, aby ste svoje písomné interpelácie doručili pánovi predsedovi prostredníctvom podateľne Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky.

Páni poslanci, písomne som dostal do bodu interpelácie prihlášky pánov poslancov, pani poslankyne Slavkovskej, Slobodníka a pani poslankyne Aibekovej. Pýtam sa tu prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto ešte do bodu interpelácie prihlásiť ústne. Pán poslanec Cuper, Moric, Tuchyňa, Mušková, Hoffmann. Končím možnosť ďalších ústnych aj písomných prihlášok k bodu interpelácie.

Dávam ako prvej prihlásenej k bodu programu pani poslankyni Slavkovskej slovo.

Nech sa páči, pani poslankyňa, môžete vystúpiť.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Vážený pán predsedajúci,

vážené kolegyne, kolegovia,

moja prvá interpelácia je na pána ministra obrany. Interpelujem ho vo veci sťažností občanov z obcí na Záhorí na hluk spôsobený americkým letectvom. Prípustná zdravotná norma hluku je 90 decibelov a v spomínaných obciach, napríklad v obci Kuchyňa prevyšuje 110 decibelov, čo je skutočne nad normu. Predstavitelia ministerstva obrany, ak si na to spomínate, boli nadšení prítomnosťou amerických letcov na Záhorí a náčelník Generálneho štábu dal prísľub, že na ministerstve sa pripravuje materiál o kompenzáciách pre obce. Dokonca sa v médiách aj členovia vlády vyjadrovali v tom zmysle, aké zisky budú z prítomnosti amerického letectva mať v regióne podnikatelia, ktorí zabezpečujú služby. Zatiaľ však podnikatelia nemajú z toho nič a je viac ako pravdepodobné, že z toho aj nič nebudú mať,...

(Ruch v sále.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Prepáčte, pani poslankyňa.

Páni poslanci, prosím, majme úctu jeden voči druhému a nerušme vystupujúcich poslancov. Ak si chceme vybaviť svoje záležitosti, tak mimo rokovacej sály.

Pani poslankyňa, nech sa páči.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Ďakujem.

... nakoľko prítomná časť americkej armády na Záhorí sa zásobuje so všetkým sama. Je, samozrejme, pravdou, že takýto hluk v obciach na Záhorí, v Kuchyni bol aj vtedy, keď tam cvičili ruské vojská. Ale na ich prítomnosť sa nikdy nikto nikoho nepýtal. Prišli sami. Američanov sme si pozvali, lepšie povedané, pozvala ich vláda a dokonca sa hrdila tým, ako sa tým pomôže Záhoriu. Pomoc sa však do dnešných dní nekoná. Preto sa pýtam pána ministra, či vie vyčísliť, čo získali obyvatelia Záhoria, a na druhú otázku, či sa pripravuje na ministerstve materiál o kompenzáciách, ktorý bol prisľúbený, a kedy bude tento materiál hotový.

Druhú otázku mám na pána premiéra. Interpelujem pána premiéra v otázke jeho poslednej návštevy v Spojených štátoch amerických. Počas svojej pracovnej návštevy v USA deklaroval podporu americkému systému protiraketovej obrany zo strany Slovenska. Tento svoj zvláštny postoj odôvodnil tvrdením, že Slovenská republika považuje Spojené štáty americké za strážcu demokracie vo svete, tieto slová veľmi pripomínajú časy minulé za čias socializmu a komunizmu, a chce sa dostať pod jeho štít. Vyslovene zdôrazňoval, že americký obranný systém považuje za dôležitý pre dnešnú demokratickú spoločnosť a Slovensko preto všestranne tento projekt podporuje.

Toto jeho vyhlásenie označila dokonca aj britská tlačová agentúra Reuter za zriedkavú podporu plánov Bushovej administratívy na vybudovanie obrany proti balistickým raketám. Ak si to preložíme z diplomatického jazyka do normálneho, tak Briti boli z tohto vyjadrenia, mierne povedané, šokovaní a zrejme nielen oni.

Dokonca aj náš minister zahraničných vecí zrejme vnímal toto vyjadrenie premiéra ako prešľap v oblasti medzinárodnej politiky, pretože okamžite kompenzoval toto vyjadrenie alebo toto stanovisko premiéra slovami, že americko-ruská zmluva po mnohé roky zohrávala v našom priestore pozitívnu úlohu a čo sa týka jej budúcnosti, tam sa musia viesť mnohé konzultácie a až potom budeme vedieť nejaký výsledok.

Pripomeňme si, že väčšina štátov, tak ako sme sa dozvedeli aj z našich médií, Európskej únie je proti americkému systému protiraketovej obrany a proti zrušeniu americko-ruskej zmluvy o protiraketovej obrane z roku 1972. Zaujímalo by ma preto, čo viedlo premiéra k tomu, že zaujal takýto postoj, ktorým sa de facto postavil on a aj Slovensko jeho ústami aj proti stanoviskám najmocnejších štátov Európskej únie a na druhej strane aj proti Rusku. Že by náš premiér nechcel už ísť do Európskej únie? Veď predsa o našom prijatí sa nebude rozhodovať vo Washingtone, ale v Bruseli.

Pán premiér má nadmieru poradcov, ako sme sa mohli nedávno dočítať v médiách, a veľmi dobre platených poradcov. Tak ak nie si je istý v niektorej otázke zahraničnej politiky, mal by si nechať poradiť. Pánovi premiérovi sa podarilo týmto spôsobom kopnúť do Ruska, ale aj do silných štátov Európy. My však žijeme tu na európskom kontinente, sme v geopolitickom priestore medzi Ruskom a Európskou úniou. Ja sa pýtam pána premiéra, či si je toho vedomý alebo či všetko toto robí iba na postrčenie svojich chlebodarcov z Ameriky.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Slobodník, nech sa páči.

Poslanec D. Slobodník:

Ďakujem pekne.

Využijem príležitosť, jedinečnú príležitosť, že tu je pán podpredseda vlády po prvýkrát na interpelačných otázkach, nikdy som ho tu nevidel, a zopakujem otázku, samozrejme, ktorej sa veľkým oblúkom vyhol. Sám mával treťou stranou tohto dokumentu, ktorý vydal Csemadok, kde je v maďarčine napísané sčítanie ľudu a kde je podtitul Prečo sa oplatí aj na Slovensku byť Maďarom, kde je prvá veta veľmi pekná. Keby to tam zostalo, tak by som, samozrejme, neinterpeloval, pretože budete poznať dve kultúry a dva jazyky, a tým sa vaše možnosti uplatnenia značne zvýšia. To je krásna veta, to je zrejme pre toho cenzora, ktorý si prečítal len prvú vetu.

Ten dokument však pokračuje horšími vecami, pretože sa tam otvorene propaguje zákon, ktorý prijíma maďarský parlament a ktorý sa týka postavenia zahraničných Maďarov a kde sa vyratúvajú všetky tie výhody, aké dostanú občania maďarskej národnosti v cudzích krajinách mimo Maďarska. Týka sa to aj podpory rodičom. Týka sa to aj detí od 6 rokov, že budú mať právo na žiacky preukaz, ďalej že môžu dostať tí, čo sa prihlásia k maďarskej národnosti, dočasné pracovné povolenie, pedagógovia dostanú zase pedagogický preukaz a dokonca aj dôchodcovia budú mať cestovné zľavy. A končí sa to veľmi príznačnou vetou: "Sú takí, ktorým netreba pripomínať tieto veci, pretože sú hrdí na to, že sú Maďari." Samozrejme, to všetko je pekné. Samozrejme, možno pestovať hrdosť na svoj národ, ale nie v dokumente vydanom s podporou vlády za 300 000 Sk. Pán podpredseda vlády tu tvrdil o 50 000 Sk. Mám viacerých svedkov koaličných a opozičných, ktorí na schôdzi výboru počuli slová vysokého predstaviteľa vládnej moci, nechcem ho menovať, hovorím, schôdzi výboru pre ľudské práva a tak ďalej. Bola a na nej bol istý pracovník a ten povedal, že sa na to investovalo 300 000 Sk.

Výhovorka, ktorú predniesol tu jeden z poslancov, že oni vytlačili len 4 strany a tento vložený list to je od diabla, a nie od Csemadoku, je naivná, pretože aj sám podpredseda vlády tu šermoval týmto lístkom a ukazoval ho, že vie o ňom. Tvrdiť, že to nebolo zohrané, ako to robil on, je naivné. Ja opakujem, všetky aj texty, ktoré sú v tom vládou podporené, privádzajú občanov maďarskej národnosti k tomu, aby si zvolili seba, aby hlasovali za seba, hoci je to smiešne, lebo však nebolo nijaké hlasovanie, bolo sčítanie ľudu a nikto nikoho neodhováral, pokiaľ viem, zo slovenskej strany občanov maďarskej národnosti alebo inej národnosti, aby sa hlásili za Slovákov.

Takže je to delikt, ktorému sa pán podpredseda Csáky bude snažiť zase vyhnúť, ako je to typické pre neho. Nemá tú chlapskú priamosť, že by na otázku odpovedal rovno. Začínal tu, ako ste si vypočuli, keď hovoril o tom, čo je Csemadok. Ja viem, čo je Csemadok. A vo všeobecnosti je čudné a pre slovenskú vládu až smiešne, že dodnes trpí toto pomenovanie, kde sa hovorí Čech, Čechoslovák, Maďar, Dolgozók alebo ako sa to interpretuje, hoci už dávno žijeme v krajine, ktorá sa nevolá Česko-Slovensko, ale Slovenská republika. Ale to sa tiež vyrieši. Ja som presvedčený, príde budúca vláda a povie si svoje, pretože to nezodpovedá skutočnosti.

Ja som presvedčený, že napriek všetkým výhybkám a uhýbaniam, ktoré tu prejavuje pán podpredseda Csáky, napriek tomu bude musieť odpovedať skôr či neskôr aj na tú urážku slovenského národa, ktorej sa vyhýba ako čert krížu. Ja som mu v minulej interpelácii tú otázku položil, tak som zvedavý, čo odpovie. Ja budem zoznamovať slovenskú verejnosť, ako sa bude môcť presvedčiť na budúci týždeň, s jeho odpoveďou presne citovanou, aby videl čo robí. O urážkach mojej osoby, v ktorých si dovoľuje, tie sú mi smiešne, tie tu nebudem spomínať, lebo znižovať sa na úroveň jeho urážok nemienim.

Moja otázka teda znie: Koľko peňazí dala vláda na publikáciu Népszavazás, kto si dovolil vsunúť do nej jeden list? Ja som to predpovedal, že sa budú vyhovárať všetci. Lenže aj pán podpredseda Csáky ho sem doniesol. To znamená, že aj on ho má k dispozícii, aj on vie, o čo ide, a že ani HZDS, ani SNS tam nestrčilo takpovediac provokačne túto vložku. Vyhovárať sa na to, že o tom nič nevieme, je naivné, lebo nikto, nikto okrem maďarskej komunity, okrem poslancov maďarskej národnosti a okrem Csemadoku, nikto nevedel, že sa taká publikácia chystá, a teda nikto tam nemohol nič také vpašovať. Je to protištátny, je to trestný čin, ktorý je v rozpore so zahraničnou politikou Slovenskej republiky, lebo, ako je známe, Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky protestuje proti zákonu, ktorý chce prijať Maďarská republika. A myslím si, že aj my sa musíme ešte vehementnejšie ozvať a informovať svet o tomto nehoráznom zákone, ktorý veľmi vehementne odmietli v Rumunsku. A dúfam, že rovnako vehementne ho odmietne aj ministerstvo zahraničných vecí. To je moja hlavná interpelácia.

Tú istú písomnú interpeláciu s tými istými slovami, nebudem ju tu opakovať, kladiem aj predsedovi vlády, lebo on je zodpovedný za to, on prijal rozhodnutie o tejto tristotisícovej podpore pre Csemadok, ako opakujem, to mi môžu dosvedčiť prinajmenej 7 - 8 členovia výboru pre ľudské práva, ktorí túto informáciu počuli, keď nie všetci, tak iste tam ju počuli aj poslanci HZDS.

Druhá moja otázka, druhá moja interpelácia sa týka podpredsedu vlády pána Mikloša. Trošku tu beriem vietor z plachát jedného poslanca SDĽ, ale dúfam, že mu to nebude brániť, aby sa aj on spýtal. Tu odznelo na jednej schôdzi, že podpredseda vlády pán Mikloš navrhol pri voľbách do regionálnych rád, aby sa zriadilo nie 74 okresov, ktoré dosiaľ máme, ale aby sa zriadilo 122 obvodov, v ktorých budú hlasovať, pričom výber týchto obvodov nasvedčuje tomu, že je tu snaha ešte väčšmi uprednostniť voličov maďarskej národnosti. Tak by som chcel počuť od pána podpredsedu vlády Mikloša, čo je na tom pravdy.

To sú moje 3 interpelácie. Teda jedna a rovnaká pre predsedu vlády a podpredsedu vlády Csákyho a tretia interpelácia pre podpredsedu vlády pána Mikloša.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalšia pani poslankyňa, ktorá bude interpelovať, je pani poslankyňa Aibeková, pripraví sa pán poslanec Cuper.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda,

vážení členovia vlády,

skôr ako prejdem k svojej interpelácii, chcem vyjadriť protest. Predsa takto sa nedá pracovať, keď tu nie sú prítomní členovia vlády, česť tým, ktorí tu sedia. Ale skutočne ešte ani pri jednej jedinej mojej interpelácii nebol prítomný minister zdravotníctva. V zdravotníctve je tak vážna situácia, že si myslím, že je hanba, že tento člen vlády nemá záujem o riešenie problémov, ktoré v zdravotníctve sú a o ktoré výbor pre zdravotníctvo ako gestorský výbor má eminentný záujem. Takže ja vás žiadam, pán podpredseda, aby ste pre budúcnosť zjednali nápravu, pretože takto sa skutočne pracovať nedá.

Ja mám na pána ministra tri otázky vo forme interpelácie. Prvá sa budú týkať Polikliniky pre dorast v Bratislave na Vajnorskej ulici. Ja som interpelovala v tejto veci pána ministra už minulý rok na 32. schôdzi Národnej rady. Vtedy bol ešte ministrom pán Šagát, ale už 13. júla mi odpovedal ako nový minister pán Kováč. Ja som sa ho vtedy pýtala, či je úmysel vlády privatizovať túto polikliniku pre dorast. Pán minister vo svojej odpovedi z 13. júla minulého roku odpovedal na všetko možné, čo som sa pýtala, ale tejto odpovedi sa vyhol. Už vtedy som mala tušenie, že preto neodpovedá, lebo s touto poliklinikou nemá čisté úmysly. A skutočne je to tak. Kým za našej vlády v privatizačnom zozname, ktorý sme prerokúvali v parlamente v rokoch 1996 - 1997, táto poliklinika bola vždy zaradená ako vyňatá z privatizácie, dokonca aj v zozname, ktorý tu predkladal ešte exminister Šagát bola vyňatá zo zoznamu zariadení, ktoré sú určené na privatizáciu, ajhľa, ale nastúpil nový minister a v zozname privatizovaných alebo navrhovaných zdravotníckych zariadení na privatizáciu sa po prvýkrát táto poliklinika pre dorast ocitla v zozname zariadení, ktoré sú určené na privatizáciu. Pýtam sa prečo.

Je to jediná poliklinika, ktorá zabezpečuje komplexné odborné služby pre pracujúci a hlavne študujúci dorast v rámci celej Slovenskej republiky. Táto poliklinika sa nachádza v lukratívnych priestoroch v Bratislave na Vajnorskej ulici. Pôvodne mala dve budovy. O jednu budovu prišla rozhodnutím okresného zastupiteľstva okresu Bratislava III, keď potom riaditeľka musela riešiť veľmi zložitú situáciu a z krajského úradu získala nemalé finančné prostriedky na opravu súčasnej budovy na Vajnorskej ulici. Čiže išli tam štátne peniaze. Budova polikliniky bola zrekonštruovaná.

Pred niekoľkými mesiacmi ministerstvo zdravotníctva odsúhlasilo kúpu nového diagnostického prístroja za niekoľko miliónov korún. A teraz má byť táto poliklinika privatizovaná? Ja toto nazývam podvodom storočia, pretože ani jeden minister nemal odvahu siahnuť k takémuto kroku, iba minister Kováč, ktorý sa nezaujíma o to, o čo sa má zaujímať. Zaradil toto zariadenie do privatizácie. Preto sa ho pýtam, aké úmysly má s poliklinikou pre dorast po jej privatizácii. Ja budem veľmi sledovať, kto sa stane majiteľom tejto polikliniky a čo sa s ňou bude diať ďalej, pretože podľa mňa tu ide len a len o túto lukratívnu budovu, pretože o jednu už takto poliklinika prišla. A teraz má prísť aj o túto druhú, do ktorej sa vrazili milióny a milióny štátnych korún?

Druhá otázka je: Pán minister, kedy chcete konečne začať s transformáciou zdravotníctva, ktoré by viedlo k reálnemu kvalitatívne vyššiemu poskytovaniu služieb a výkonov v zdravotníctve? Taký chaos, aký je v zdravotníctve, nie je ani v jednom rezorte, ktorý riadi súčasná vláda v Slovenskej republike. Aj keď ani o mnohých ďalších sa nemôžem vyjadrovať pozitívne, ale toto, čo sa tu deje v posledných týždňoch a mesiacoch v zdravotníctve, tak to je skutočne katastrofa.

Pán minister zakaždým vyjde tu aj v parlamente s nejakými novými víziami. Napríklad v decembri bol taký jeho hlavný lajtmotív: "Budú transformované zdravotnícke zariadenia na verejnoprospešné inštitúcie." Sľúbil, že vo februári bude v Národnej rade zákon, ktorý bude túto situáciu riešiť. Máme tu polovicu júna a teraz mlčí. A teraz každý týždeň príde s nejakým chaotickým návrhom: Raz sa budú rušiť toľké miesta zdravotníkov, raz toľké, raz sa budú zatvárať nemocnice, raz sa nebudú. Najnovší materiál, ktorý prišiel z ministerstva zdravotníctva, ako sa má riešiť súčasná situácia, vyvolal len a len pobúrenie v zdravotníckych zariadeniach, pretože to, čo minister pripravuje pre týchto ľudí, tak to je skutočne hanba.

Vieme, a to je moja tretia otázka, že v posledných dňoch veľmi rezonuje na Slovensku situácia so mzdami a so mzdovým ohodnotením zdravotníckych pracovníkov. Pamätáte si, že sme v decembri v parlamente väčšinou, to znamená aj hlasmi koaličných poslancov, prijali návrh na celoplošnú úpravu platov zdravotníckych pracovníkov. Nehovorilo sa, že to majú byť iba zdravotnícki pracovníci, ktorí sú platení na základe systému zdravotného poistenia, a že teda musia zdroje prísť len a len touto cestou. Toto uznesenie bolo prijaté na základe materiálu, ktorý bol odobrený ministrom zdravotníctva, resp. vypracovaný na ministerstve zdravotníctva. Podpísala ho vláda Slovenskej republiky. Čiže neboli to nejaké vymyslené čísla.

Aj tu mám odpoveď na interpeláciu z 13. júla, kde pán minister hovorí: "Obrat k lepšiemu očakávame už od roku 2001 vo forme vyrovnaného hospodárenia celého systému." - Je vyrovnané hospodárenie? Zadlžovanie sa nezastavilo, naopak, zo dňa na deň rastie. - "V rámci tohto sa predpokladá rast osobných nákladov oproti roku 2000 približne o 3 miliardy. Takýto nárast osobných nákladov oproti predchádzajúcemu obdobiu je krytý," podčiarkujem, "je krytý", "aj zdrojmi a vytvára reálne predpoklady na približne 22-percentný nárast priemernej mzdy roku 2001." Toto je odpoveď ministra ešte v júli 2000. Nasledovali ďalšie a ďalšie materiály, kde upresnil už sumu 3 miliardy na 3,4 miliardy. Objavilo sa to všade v jeho materiáloch.

Aká je dnes situácia. Po veľkom tlaku zdravotníckych pracovníkov vláda pristúpila k schváleniu úpravy platov zdravotníckym pracovníkom a vydala aj nariadenie, a tabuľku, podľa ktorého by sa mala táto úprava zrealizovať. Nariadenie vlády má charakter zákonnej normy, a preto by sa malo plniť. Finančné krytie však naň nie je zabezpečené, a tak sa čierny Peter ocitol v rukách riaditeľov zdravotníckych zariadení, ktorí musia siahať na osobné ohodnotenie pracovníkov, zatvárať zdravotnícke zariadenia alebo ich časti alebo prepustiť časť zdravotníckych pracovníkov. Táto skutočnosť sa nedá nazvať inak ako kolosálny podvod, za ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a vláda Slovenskej republiky. Čiže moja tretia záverečná otázka na ministra znie: Ako chcete riešiť situáciu, ktorá nastala od 1. júna, a mala by sa teda prejaviť od 1. júla tohto roku?

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Odpovedať bude pán minister zdravotníctva.

Pán minister Kováč, nech sa páči, máte slovo.

Minister zdravotníctva SR R. Kováč:

Pani poslankyňa, ďakujem za ohnivý prejav a odpoviem na prvú otázku ústne, ostatné dostanete písomne. Všetky polikliniky prejdú do majetku obce bezodplatným prevodom. Ak vám to stačí, ďakujem.

Poslankyňa M. Aibeková:

Nestačí, to nikdy nebolo zaradené do privatizácie.

Minister zdravotníctva SR R. Kováč:

Je zaradená do privatizácie. A pôjde bezodplatným prevodom na obec, tak ako prechádzajú všetky zdravotnícke zariadenia do majetku samosprávy.

Dovidenia.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalej v interpeláciách vystúpi pán poslanec Cuper, pripraví sa pán poslanec Moric.

Poslanec J. Cuper:

Vážený pán predsedajúci,

milé dámy,

vážení páni,

chcem interpelovať ministra vnútra Slovenskej republiky pána Ivana Šimka. Ale tak ako celé funkčné obdobie predchádzajúce aj toto nechodil na ústavnoprávny výbor. Zrejme aj vo funkcii ministra vnútra si nezvykol chodiť do parlamentu, aby mohol odpovedať na otázky poslancov, takže vážený pán dvojjediný, znova dvojjediný minister vnútra a spravodlivosti, ktorý zrejme zastupuje pána ministra Šimka.

Vážený pán minister vnútra, na základe zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky sa na vás obraciam s interpeláciou týkajúcou sa posledných personálnych zmien v Policajnom zbore Slovenskej republiky, resp. v Prezídiu Policajného zboru Slovenskej republiky, ktoré sa uskutočnili hneď po vašom vymenovaní do funkcie ministra vnútra Slovenskej republiky. Začiatkom mesiaca museli nedobrovoľne opustiť vysoké funkcie v Policajnom zbore Slovenskej republiky viacerí policajní dôstojníci. Nič na tom nemení fakt, že si údajne dobrovoľne podali žiadosti o odchod z Policajného zboru. Do civilu odišiel napríklad bývalý policajný prezident Ján Pipta. Funkcie nedobrovoľne opustili riaditeľ Sekcie vyšetrovania kriminalisticko-expertíznych činností pán generál Ivor a šéf odboru kontroly a inšpekčnej služby ministra vnútra Slovenskej republiky pán Rázga. Politické tlaky smerujúce k odstúpeniu z funkcií ste v ostatnom čase osobne vyvíjali aj na viceprezidenta Policajného zboru Slovenskej republiky Imricha Angyala a riaditeľa Úradu finančnej polície pána Stieranku, ktorý zhodou okolností bol vždy nestranícky.

Zamyslime sa preto, prečo ste tak narýchlo vyriešili personálne otázky v slovenskej polícii. Oficiálnymi dôvodmi vašej personálnej "deratizácie" v radoch polície bola takzvaná vojna policajtov. Nezhody vznikli medzi vysokými dôstojníkmi Policajného zboru Slovenskej republiky a vyšetrovateľmi z odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti pod vedením verejnosti známeho vyšetrovateľa politických afér pána Šáteka. Takto ste výmeny v polícii vysvetľovali vy ako minister, ale aj vaši politickí kolegovia zo strán vládnej koalície. Niektorí slovenskí novinári však získali závažnejšie zistenia, prečo sa museli výmeny v polícii realizovať v takej rýchlosti a rozsahu. Denník Nový Deň uverejnil niekoľko príspevkov venujúcich sa tejto téme. Niečo prezradil aj odvolaný prezident Policajného zboru pán Pipta.

Zo zverejnených informácií je zrejmé, že odvolanie policajných generálov a dôstojníkov bolo vopred pripravované a nebolo vaším osobným a iniciatívnym rozhodnutím, pán minister, ako ste to chceli nahovoriť slovenskej verejnosti. Úrad finančnej polície v decembri minulého roku začal totiž preverovať prácu banskobystrického tímu vedeného vyšetrovateľom pánom Dominikom - pán minister spravodlivosti, zrejme aj vy k tejto osobe by ste zrejme vedeli, čo povedať o jej väzbách na firmu Drukos - podliehajúcim Šátekovmu odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti. Takže takzvaný Pittnertím má aj svoju pobočku v Banskej Bystrici.

Spomínaní vyšetrovatelia sa zaoberali ekonomickou kriminalitou osôb a súkromných spoločností súvisiacich s Východoslovenskými železiarňami. Príslušníci finančnej polície zistili, že vyšetrovanie ekonomickej kriminality súvisiacej s Východoslovenskými železiarňami sa umelo preťahuje a spomaľuje. Nasadili teda vlastný tím špecialistov a začali monitorovať prácu vyšetrovacieho tímu. Od súdu získali povolenie na použitie informačno-technických prostriedkov.

Preverovať začali okrem iných aj osobu súkromného advokáta Romana Kvasnicu. Prešetrovali ho v súvislosti s defraudáciou takmer 40 mil. USD. Na jeseň 2000 totiž zabezpečoval vymáhanie finančnej pohľadávky Východoslovenských železiarní voči súkromnej spoločnosti Barkos International Trading Limited, ktorá v čase Rezešovho vedenia Východoslovenských železiarní získala exkluzivitu na vývoz hutníckych výrobkov do celého sveta. Z pôvodnej dlžnej sumy 75 mil. USD sa do VSŽ vrátilo len 26 mil. USD. Ostatných takmer 40 mil. USD sa jednoducho stratilo, pán minister. Advokát Roman Kvasnica políciu naviedol na stopu, ktorá nasvedčovala, že niektorí členovia vyšetrovacieho tímu porušujú zákony. Roman Kvasnica je osobným priateľom šéfa odboru vyšetrovateľov Šáteka. Ten ho mal osobne i prostredníctvom telefonátov informovať o priebehu a stave vyšetrovania niektorých závažných politických afér. Okrem toho mu mal poskytovať informácie aj o vyšetrovaní osôb okolo Východoslovenských železiarní podozrivých z ekonomických deliktov, ktoré mal súkromný advokát obhajovať.

Finančná polícia získala odpočúvaním dôkazy, že vyšetrovatelia takto postupovali napríklad v kauze podnikateľa Mgr. Centka. Porušili tým § 158 Trestného zákona o zneužití právomoci verejného činiteľa a poskytovaním informácií marili vyšetrovanie. Úrad finančnej polície zhromaždil dôkazy a predložil ich na prešetrenie inšpekčnej službe Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Tá zistenia preverila a Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky podala podnet na trestné stíhanie vyšetrovateľov z odboru obzvlášť závažnej trestnej činnosti za porušenie zákonov. Podozriví sú zo zneužitia právomoci verejného činiteľa aj z prezradenia štátneho a služobného tajomstva - § 106 a § 107 Trestného zákona. Generálna prokuratúra sa oficiálne z podnetu inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zatiaľ nevyjadrila. Nie je teda jasné, či podala v tejto súvislosti na podozrivé osoby žalobu alebo bude prípad odložený a napokon ako v mnohých prípadoch ututlaný.

Finančná polícia začala komerčného právnika Romana Kvasnicu preverovať dôslednejšie. Zistili, že figuruje v štatutárnych orgánoch viacerých spoločností - Východoslovenských železiarní, EkoDOM, LENAX, A. R. I., ICE King, Slovenské liečebné kúpele Piešťany, Staroúdržba a TS-TRADE. Okrem toho udržiaval priateľské kontakty s pracovníčkou Fondu národného majetku Slovenskej republiky Bubeníkovou, príslušníkom SIS Jánom Molčekom a vysokými politikmi z vládnej koalície, predovšetkým z SDKÚ. Podľa neoficiálnych zistení sa osobne stretával a stretáva aj s predsedom vlády Mikulášom Dzurindom.

Úrad finančnej polície nahral množstvo telefonátov advokáta Kvasnicu. Neskôr sa advokát dozvedel, že finančná polícia ho sleduje. V tej súvislosti v jednom svojom telefonáte povedal, že kvôli tomu budú realizované politické zmeny na úrovni ministrov. Koncom roku 2000 predpovedal demisiu ministra vnútra pána Ladislava Pittnera, žiaľ, pán Pittner tu nie je. Termín odchodu Pittnera, ktorý spomenul v telefonáte pred vyše pol rokom, sa v zásade nelíšil od dátumu skutočnej demisie exministra Pittnera. Minister Pittner držal ochrannú ruku nad dnes už odvolanými policajtmi, boli to totiž jeho ľudia. Bolo jasné, že on personálne zmeny na riadiacich úrovniach Policajného zboru realizovať nebude a nemôže. Odísť teda musel aj on. A komerčný právnik Roman Kvasnica to vedel už koncom minulého roka. Bývalý prezident Policajného zboru Pipta pre denník Nový Deň uviedol, že odvolávanie jeho a jeho kolegov z polície bolo súčasťou vopred pripravovaného scenára. V tejto súvislosti Pipta nevylúčil možnosť, že spoluautorom tohto scenára z októbra minulého roka bol aj predseda vlády Mikuláš Dzurinda. Chcem pripomenúť, že pán Dzurinda zrejme osobne riadil aj ďalšie veci, a to prípravu a prepad vily expredsedu vlády pána Vladimíra Mečiara.

Prvú časť mojej interpelácie referujem na tieto skutočnosti. Pán minister vnútra, pýtam sa vás, či odvolanie z funkcie vysokých predstaviteľov polície bolo vaším osobným a slobodným rozhodnutím alebo ste plnili len príkazy niekoho iného, napríklad vášho straníckeho šéfa a premiéra Dzurindu. Veď žiaden minister vnútra, ktorý je vo funkcii 20 hodín, neprinúti k odchodu dvoch najvyšších predstaviteľov polície, a to aj napriek koaličným dohodám. Ako si tiež vysvetľujete fakt, že verejnosti neznámy advokát Roman Kvasnica disponuje tak závažnými informáciami, ktoré sa týkajú pripravovaných personálnych zmien vo vláde.

Finančná polícia, ako som už spomínal, preverovala advokáta Kvasnicu aj v súvislosti so stratou takmer 40 mil. USD z pohľadávky Východoslovenských železiarní voči firme Barkos. Podľa neoficiálnych zistení malo 25 mil. USD zo stratených 40 mil. USD zakotviť na zahraničnom bankovom konte, z ktorého sa má financovať výstavba súkromnej televízie TA 3, ktorej riaditeľom bude bývalý hovorca premiéra Dzurindu pán Lengyel, teda stranícky profit. Pán minister, je pravda, že o všetkom rozhoduje pán vyšetrovateľ Kret, Šátek a Kvasnica. Je to ten Kret, o ktorom sa tvrdí, že bol vyhodený za nedovolené používanie finančných prostriedkov pánom Rázgom, a teda pán Rázga musel políciu opustiť, ak mal v nej ostať pán Kret.

Tretia časť mojej interpelácie teda znie: Viete ako minister vnútra Slovenskej republiky, kde sa stratilo spomínaných 40 mil. USD z pohľadávky Východoslovenských železiarní voči firme Barkos? Nebudú náhodou použité na predvolebnú kampaň vašej strany SDKÚ, a teda nebudú ju zvýhodňovať? Budete znova klamať občanov tohto štátu cez TA 3, ako ste ich klamali cez televíznu stanicu Markíza v predchádzajúcich voľbách, teda nedovolene, nedemokraticky manipulovať verejnú mienku v predvolebnom boji a získavať politické výhody pre svoju SDKÚ?

Celý škandál má charakterové znaky komplotu hraničiaceho so sabotážou. Odvolávanie ministrov a policajtov kvôli tomu, že vedeli priveľa, je dôkazom pripravovaného budúceho predvolebného komplotu. A možná sabotáž má byť páchaná až v nasledujúcich obdobiach. Spolitizovaní vyšetrovatelia pod vedením pána Šáteka majú v najbližších dňoch rozpútať mediálne aféry o tom, ako sa tunelujú slovenské strategické podniky a bankové inštitúcie pripravované na privatizáciu. Privatizácia je dôležitá tiež pre predvolebný boj, aby vládna koalícia získala prostriedky, ktorými by sčasti utlmila neúnosné sociálne napätie vo všetkých vrstvách slovenskej spoločnosti. Účelom týchto kampaní má byť pokles kreditu, strata dôvery v spoločnosti a v konečnom dôsledku zníženie predajnej ceny týchto podnikov, aby boli vyššie provízie, ktoré zaplatia zahraniční tútori predstaviteľom tejto vlády. Zahraniční investori znížené ceny určite privítajú aj napriek tomu, že sa zvýši provízia pre ľudí, ktorí zníženie ceny umelo docielili. V tejto súvislosti možno spokojne hovoriť o sabotáži, pán minister. Strategické podniky sú totiž majetkom štátu, a teda aj celého národa.

Posledná časť mojej interpelácie je teda zameraná na podozrenie, či ako minister vnútra Slovenskej republiky disponujete informáciami, že vyšetrovatelia preverujú takzvané tunelovanie Slovenskej sporiteľne a Slovenského plynárenského podniku, ktoré sú pripravené na privatizáciu, a aké sú ich doterajšie zistenia a čo v tejto súvislosti pripravujete.

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalej v interpeláciách vystúpi pán poslanec Moric, pripraví sa pán poslanec Tuchyňa.

Nech sa páči.

Poslanec V. Moric:

Vážené dámy,

vážení páni,

vážený pán predsedajúci,

vážení členovia vlády,

dovolil by som si interpelovať pána ministra spravodlivosti Čarnogurského a ministra hospodárstva pána Haracha. Chcel by som im položiť otázku, že za akých skutočností rozhodol dňa 13. 6. 2001 Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci konkurznej podstaty číslo 25-24K296/98 - úplatca Oravská televízna fabrika, akciová spoločnosť, Nižná - pri vyhodnocovaní ponúk o zakúpení areálov v Oravskej Lesnej v prospech spoločnosti s ručením obmedzeným AVEX PRODUCTION voči ponuke spoločnosti s ručením obmedzeným ORIMO, ktorý do Oravskej Lesnej prišiel pred 5 rokmi. Vybudoval tu pomocou zahraničného investora, know-how prosperujúci podnik s modernou technológiou zaoberajúci sa výrobou elektronických zostáv pre telekomunikačnú spotrebnú a lekársku...

(Ruch v sále.)

Pani kolegyňa, práve interpelujem pána ministra.

... Tento investor sa zaoberá výrobou elektronických zostáv pre telekomunikačnú spotrebnú a lekársku elektroniku s dodávkami výlučne na zahraničné trhy. Podnik, ktorý som menoval, má certifikáciu kvality podľa ISO 9002, zatiaľ čo druhý účastník ponukového konania pôsobiaci v časti areálu prostredníctvom spoločnosti AVEX TELEKOM, spol. s r. o., si neplní ani len svoje odvodové povinnosti voči štátu, mešká s výplatou miezd pracovníkov, dokonca neplatí nájom ani správcovi konkurznej podstaty. Manažment spoločnosti AVEX TELEKOM, spol. s r. o., doviedol ku krachu Oravskú televíznu fabriku OTF a tiež spôsobil to, že prišlo ku niekoľko stomiliónovým stratám na úkor štátu, k prudkému nárastu nezamestnanosti v regióne, čo je proti programovému vyhláseniu terajšej vlády.

Investor ORIMO, spol. s r. o., čestné slovo, že absolútne neznámy pre mňa, nelobujem vôbec za neho, dozvedel som sa od ľudí, ktorí prišli za mnou a ma o toto požiadali, zložil na účet Všeobecnej úverovej banky 18. 1. 2001 čiastku kryjúcu ponuku, pričom druhá strana predložila pri ponukovom konaní len 50 % krytia ponuky ako prísľub Citibanky. Teda ide len o prísľub poskytnutia úveru, a nie o konkrétnu zmluvu o úvere. Investor ORIMO, spol. s r. o., na podporu serióznosti svojho doterajšieho účinkovania a budúceho rozvoja spracoval podnikateľský zámer na roky 2001 až 2005, kde plánuje navýšenie zamestnanosti o 400 pracovných miest a hodlá investovať do areálu v Oravskej Lesnej 41 mil. Sk. Tento podnikateľský zámer bol, samozrejme, zaslaný aj sudcovi krajského súdu pána Dr. Ďuricovi a tiež správcovi konkurznej podstaty pánovi Dr. Bugalovi.

Vážený pán minister, prítomný aj neprítomný, prosím, keby ste mi v zákonnej dobe dali odpoveď na mnou kladenú otázku.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Áno, nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať hneď.

Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:

Pán poslanec Moric, odpoviem vám písomne v zákonnej lehote, pretože prvýkrát počujem o tomto probléme a nemám o ňom zatiaľ žiadne informácie. Hneď z voleja však môžem povedať, že odpoveď na vašu interpeláciu bude mne spôsobovať problémy, a to v tom, že sa pýtate, že prečo súd rozhodol tak. Ale do toho ja nemôžem zasahovať. Takže už akosi vopred avizujem, že moja odpoveď na vašu interpeláciu sa bude môcť týkať iba pravdepodobne skôr vedľajších okolností tohto sporu, ale nie samotnej podstaty.

Toľko, ďakujem.