B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie vládneho návrhu. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánovi Palackovi, nech sa páči.
G. Palacka, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Tak podobne ako pred chvíľou mi dovoľte, aby som vystúpil pri prvom čítaní vládneho návrhu zákona o elektronickom podpise, tlač 1027, ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom.
Predložený návrh bol doručený poslancom 25. mája tohto roku, čím boli splnené podmienky určené rokovacím poriadkom. Predseda Národnej rady posúdil, že predložený návrh spĺňa náležitosti § 70 ods. 1 rokovacieho poriadku a zaradil ho na rokovanie 51. schôdze Národnej rady. Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru si osvojujem stanovisko, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku Národnej rady a náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Budem navrhovať, aby Národná rada prijala uznesenie podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o prerokovaní tohto návrhu zákona.
Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu k týmto dvom zákonom.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi Palackovi. Otváram všeobecnú rozpravu o týchto bodoch programu. Vzhľadom na to, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy k týmto bodom, preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy k týmto dvom bodom? Pán poslanec Šebej. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy k týmto dvom bodom.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
F. Šebej, poslanec: Ja som, ja som využil túto možnosť sa prihlásiť do rozpravy, hoci som mohol povedať čo to aj na záver ako jeden z predkladateľov, ale v rozprave chcem navrhnúť, aby tento zákon bol prikázaný aj výboru pre európsku integráciu. Teda aby, keď budeme hlasovať o pridelení jednotlivým výborom, tak k tomu zoznamu výborov, ktoré už stanovil vopred predseda Národnej rady svojím rozhodnutím, pribudol aj výbor pre európsku integráciu, pretože toto je zákon, ktorý sa eminentne týka prispôsobovania nášho právneho prostredia prostrediu Európskej únie. To je prvý návrh.
Po druhé, nie som si istý, či príslušný pre tento zákon je práve výbor pre hospodárstvo, pretože skôr sa mi zdá, že to je zákon, ktorý rieši vlastne vznik, iné formy notariátu na, teda v elektronickom priestore a že je to, že je to čosi, čo sa týka skôr problematiky ministerstva jednak spravodlivosti, a jednak ministerstva vnútra. Až aplikácia elektronického podpisu sa týka elektronického obchodu, ale všetky ostatné veci, ktoré súvisia s elektronickým podpisom, so samotným obchodom nemajú nič. Notársky overujeme aj podpisy, ktoré tiež nemajú nič s obchodnými zmluvami. Takže mne sa zdá, že by bolo vhodnejšie, a teraz predkladám to tiež ako návrh, aby bol gestorským výborom pre tento návrh zákona ústavnoprávny výbor, ale chcem, aby sme o týchto dvoch veciach hlasovali oddelene, teda o pridelení aj výboru pre európsku integráciu a o tom, aby bol gestorským výborom ústavnoprávny výbor. No je to možno jedno, no ale okrem, proste ja budem spokojný, nech je to v ktorejkoľvej polohe, ale potreboval som to povedať, že to je zákonná norma, ktorá nie je primárne o obchodovaní ani o hospodárstve. To je v podstate o funkcii, ktorá je analogická tomu, čo robia notári.
Po druhé, teda chcem povedať, že som sa nijako nechcel dotknúť odbornej kvality ľudí, ktorí pracovali na vládnom návrhu zákona, naopak, uvedomujúc si, ako hrozne komplikovaná je to norma, dávam pred nimi klobúk dolu. Naozaj odviedli celú hromadu roboty, a to, že som si dovolil vás žiadať o uprednostnenie môjho návrhu zákona alebo teda poslaneckého návrhu zákona, je len vyjadrením môjho vzťahu k obom textom. Som presvedčený, že ešte slovenský parlament neprijímal ani žiadny iný parlament, ktorý sa niečím takýmto zaoberá, neprijímal zákonnú normu, by som povedal, rovnako ťažko uchopiteľnú a zložitú a proste ťažko tam hľadať čosi ako zlý úmysel u kohokoľvek, kto sa snaží vytvoriť tú normu. Tu ide výhradne o to, čo bude lepšie fungovať. Z toho dôvodu teda si a priori dovolím spomenúť niekoľko pripomienok k tomu vládnemu návrhu zákona a priori, aby sme ich zvažovali hneď pri rozhodnutí o tom, či posunieme oba návrhy do druhého čítania. To, o čom hovoril pán minister hospodárstva, tá snaha o technologickú neutralitu, je síce ľahko pochopiteľná a v podstate aj oprávnená, lenže v tej snahe o technologickú neutralitu podľa názoru Slovenskej informatickej spoločnosti vládny návrh zákona sa stal terminologicky nekonzistentným a používa pojmy pripúšťajúce nie technologickú neutralitu, ale nejednoznačný výklad. Napríklad elektronický reťazec, definície elektronického podpisu. Nedefinuje ten zákon dôležité pojmy, ako je držiteľ certifikátu. Iné kľúčové pojmy definuje v rozpore s technickými normami. Nepopisuje procedúry, ktoré sú dôležité z hľadiska fungovania, a teraz spomeniem ďalší termín, ktorý bude ako stále používaný, keď sa bude o tom hovoriť podrobnejšie, peake, teda publicy infrastructure, teda infraštruktúra verejných kľúčov. Nepopisuje napríklad procedúry zneplatňovania certifikátov. Ukladá úradu, budúcemu úradu pre elektronický podpis príliš veľké povinnosti bez toho, aby vytvoril pre tento úrad primerané právomoci a podmienky. Odlišuje obyčajný elektronický podpis a takzvaný zaručený elektronický podpis iba formálne, pričom priznáva obyčajnému elektronickému podpisu, teda takému, ktorý sa neopiera o potvrdenie certifikačnej autority, čiže akéhosi elektronického notára, priznáva právne účinky, právnu silu vlastnoručného podpisu, čo tiež nie je celkom v poriadku.
A Slovenská informatická spoločnosť a čiastočne aj kryptológovia, ktorí pracujú v štátnej správe, sú presvedčení, že je to vnútorne protirečivý dokument a že medzinárodne kompatibilnú infraštruktúru verejných kľúčov na základe toho nie je možné vybudovať. A opakujem znovu, že vzhľadom na vysoké náklady, ktoré si vybudovanie infraštruktúry potrebnej na realizáciu zákona o elektronickom podpise vyžiada potrebu kvalitného a prakticky realizovateľného zákona o elektronickom podpise pre elektronický obchod, ale aj racionalizáciu administratívy štátu a možné dôsledky prijatia nekvalitného zákona, navrhujem, aby sme zabudli na politické aspekty a na osobnú prestíž toho či onoho a posúdili tie návrhy výlučne z odborného hľadiska a ďalej pracovali len s tým, ktorý je lepší. Opakujem znovu, som hlboko presvedčený, že lepší je ten poslanecký. Inak sa nám môže stať to, čo sa stalo v Čechách, a síce, že budeme mať zákon a nebudeme mať z neho žiadny úžitok.
Ešte k tým rizikám, ktoré sú spojené s prijatím zlého zákona, a teraz pripúšťam, že aj ten poslanecký sa môže ukázať v konečnom dôsledku ako nie celkom ideálny, ale chcem povedať, čo sa stane, ak nebudeme mať dobrý zákon, pravdepodobne. Tak napríklad, že po prečítaní nášho zákona o elektronickom podpise sa naše subjekty, naši obchodníci, naše firmy, ale aj naše inštitúcie stretnú s tým, že zahraničie naše elektronické podpisy nebude uznávať. Alebo, že naše subjekty, naše firmy začnú používať jednoducho elektronické podpisy certifikované v zahraničí. Vás upozorňujem, že teda elektronická komunikácia, elektronický obchod je príliš vážna vec a týka sa aj ochrany osobných údajov, utajovaných údajov, všetkého možného, a preto je potrebné k tomuto pristúpiť s absolútnou vážnosťou, pretože škody, ktoré môžu nastať v súvislosti, by som povedal, s deravou legislatívou definujúcou niečo tak citlivé, ako je proste pravosť elektronických podpisov a pravosť dokumentov, môžu byť nielen teda morálne, ale môžu byť, môžu byť nesmierne a môžu byť ekonomické.
To som si považoval za povinnosť povedať v diskusii, ale hovorím, že nechcem začínať spor medzi, medzi dvoma autorskými skupinami, ja len vyjadrujem presvedčenie, že je racionálnejšie zaoberať sa návrhom, ktorý je komplexnejší, presnejší a, povedal by som, pamätá aj na to, na čo vládny návrh nepamätá. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami štyria páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.
Pán poslanec Benčat, nech sa páči.
J. Benčat, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som oceniť snahu oboch predkladateľov o zavedenie elektronického podpisu do praxe v Slovenskej republike. Ja si myslím, že tá snaha aj práca, ktorá bola vynaložená, by si možnože žiadala, aby sa zvážilo splynutie týchto dvoch návrhov a vybrali z týchto dvoch návrhov to, čo by bolo osožné pre aplikáciu tohto podpisu. Pretože myslím si, že Slovensko potrebuje už naliehavo takéto niečo zaviesť do podnikateľskej, bankovej sféry a iných sfér, ako to povedal aj pán poslanec Šebej. Je to teda notársky úkon a musí tu byť jednoznačne, jednoznačne chránená osobnosť a údaje jednak teda bankového typu, a jednak iných typov informácií. Takže by som poprosil, aby ste v tomto druhom čítaní umožnili splynúť alebo urobiť nejaký prienik týchto dvoch zákonov, ak to ide. Bude asi ťažko sa nám rozhodovať, mnohí sme tu laici, k týmto veciam a priznám sa tiež, nepoznám detaily kódovania a podobne, ale rozhodne v každom prípade treba to urýchliť a zaviesť do praxe a v každom prípade podporím to do druhého čítania. Ďakujem za slovo.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne. Myslím si, že pán poslanec Šebej má pravdu, keď hovorí, že ide o veľmi špecifickú problematiku, a nie jednoduchú právnu úpravu. Nemám nič proti tomu, aby o tom rokoval aj výbor pre európsku integráciu, ale myslím si, že je úplne náležité, keď predseda parlamentu určil výbor hospodársky, pretože chybou súčasnej legislatívy je, že nevychádza práve z realizačných prvkov a z preskúmania toho ktorého legislatívneho návrhu v praxi. A preto si, pán poslanec, myslím, že to, čo ste hovorili, že tam potom až v praxi a tak ďalej, že prv tá súladnosť s európskou legislatívou a podobne, veď nato je doložka zlučiteľnosti, a ja si myslím, že my musíme predovšetkým vždy domýšľať každý legislatívny návrh z hľadiska dopadov do praxe, čo súčasná legislatíva opomína, a preto, keď nastane účinnosť, tak s hrôzou zisťujú príslušní kompetentní funkcionári, že to má také a také účinky v praxi a potom rýchlo sa to mení alebo prax sama s hrôzou začne apelovať na zmenu a prichádzajú tu poslanecké návrhy, aby menili to, čo sme už prijali rýchlo a aby nastala akási únosná situácia v praxi. Takže ja si myslím, že treba ponechať gestorský výbor výbor pre hospodárstvo. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Danko.
J. Danko, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Dámy a páni, niet sporu o tom, že trend, ktorý sledujeme prijatím tohto zákona, je trend, ktorému sa nevyhneme. Elektronický obchod v Európe je bežnou praxou. Naši podnikatelia nato čakajú. Ide len o to, ako urobiť taký dobrý zákon, aby znižoval riziko pri tomto obchode na minimum. Ja len chcem veľmi polemizovať s tým, čo povedal pán Šebej, že trval by na tom alebo odporúča nám, aby sme upustili od schválenia druhého čítania o vládnom návrhu, pretože pán Šebej, ja vám verím, že máte dobrý úmysel, ale postrehol som, že cez vás vlastne hovorila jedna stavovská organizácia, a to je Slovenská informačná spoločnosť, keď som postrehol. Ja som stále opatrný, ak sa k nejakému zákonu pristupuje z jedného zorného uhla. Ja by som sa prihováral, aby sme posunuli do druhého čítania obidva zákony z jednoduchého dôvodu, že nechce sa mi veriť, že vládny návrh, ktorý v sebe obsahuje aj medzirezortné pripomienkovania, teda stanoviská rôznych rezortov, aby bol až tak horší, a tak plytší, aby nebol hodný našej pozornosti v druhom čítaní. To jednoducho neodporúčam a odporúčam ctenej snemovni, aby sme schválili postúpenie obidvoch návrhov zákona do druhého čítania čo do najväčšieho množstva výborov, samozrejme, aby tie odborné stanoviská boli čo najkomplexnejšie a potom si môžeme o tak vážnej veci, ako je elektronizácia nášho obchodu, pohovoriť v druhom čítaní vo výboroch a v pléne. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Gašparovič.
I. Gašparovič, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pani kolegyne, kolegovia, možno po prvýkrát v histórii zasadnutia tejto Národnej rady je predložený zákon, ktorý nemá žiadny politický podtieň, kde sa môžeme zhodnúť všetci z ktorejkoľvek politickej strany. Ale o to je tento zákon dôležitejší, že je priekopnícky a nový a kde aj predkladatelia nemôžu jednoznačne zaručiť, že nemôže byť zneužitý. Čítal som niekoľko zahraničných vyjadrení, nerobím sa odborníkom a možno ani nikto z nás nie je odborník, aby sme mohli aj jednoznačne posúdiť vhodnosť, úplnosť alebo nedostatočnosť týchto návrhov, ale z toho, čo som sa dočítal aj zo zahraničnej tlače, mi vychádza jednoznačne, že nie je tu záruka možnosti nezneužiť takýto zákon. Nepočul som ani od predkladateľov o tom, či takéto záruky dáva tento zákon, respektíve vykonávanie podľa tohto zákona, a pokiaľ som hovoril aj s niektorými predstaviteľmi z Českej republiky, kde tento zákon je prijatý, a tak ako pán predkladateľ Šebej povedal, ho neuplatňujú, neuplatňujú ho úmyselne, pretože aj v Čechách dvaja odborníci z pohľadu ich rozriešili systém možnosti zneužitia tohto podpisu. Preto ja len do pléna takto púšťam určitú pochybnosť o tom. Nespochybňujem ani jeden zákon, ani druhý zákon a hovorím, je to zákon, ktorý môžeme prijať alebo neprijať bez akéhokoľvek politického nadhľadu alebo podhľadu. Takže to je len taká moja otázka alebo taký vstup pre predkladateľov.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Šebej, nech sa páči, môžete reagovať na faktické.
F. Šebej, poslanec: Ja náhodou som počul o tom prípade, ktorý spomenul pán poslanec Gašparovič, ale treba byť fér k tým, by som povedal, k tým počítačovým odborníkom a k tým technologickým prostriedkom. To, čo oni prelomili, nebol v podstate ten kód, ale dostali sa k súkromnému kľúču. To je to isté, ako keby ste povedali, že ja viem otvoriť tento trezor, ale zamlčali by ste, že ste kľúč našli pod rohožkou. Proste oni sa, oni neprelomili ten kód matematicky, ale dostali sa k, laicky povedané, toto sa stalo v tých Čechách. Ináč, to je snaha a teraz nehovorím, ktoré zákony a normy, ale to je snaha zákona, úmysel zákona je vytvoriť v štáte takú normu a taký ten vrchný úrad s takými právomocami, ktorý minimalizuje riziko falšovania alebo zneužitia elektronického podpisu. Z toho dôvodu vznikne práve pri Národnom bezpečnostnom úrade proste ten najvyšší úrad, ktorý potom jednoducho zmocňuje iné dôveryhodné subjekty, či už fyzické osoby, alebo právnické tým, aby sa stali autorizovanými certifikačnými autoritami, v mene ktorých potom ďalšie subjekty vykonávajú tú praktickú činnosť, čiže vydávajú kľúče, by som povedal. Ale tým vrchným, tým, kto bdie nad tým celým, vlastne má byť, má byť ten, ten úrad pre elektronický podpis a proste od toho, ako tu urobíme, závisí, že do akej miery bude, bude ten systém waterproof, teda vodotesný a neprestreliteľný. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa navrhovateľov pána poslanca Šebeja a pána ministra Haracha, či chcú zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Žiada si k rozprave o týchto bodoch programu zaujať stanovisko pán spoločný spravodajca?
Nech sa páči, máte slovo.
G. Palacka, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som sa vyjadriť k rozprave, respektíve k tým dvom návrhom zákonov. Najskôr k tomu, že pán kolega Šebej navrhol dve zmeny v procedúre prerokúvania. Ja si osvojujem ten návrh, aby zákon prerokoval aj výbor pre európsku integráciu. Myslím si, že s tým nemôže byť nejaký zásadný problém, takže navrhnem rozšíriť ten počet výborov aj o európsku integráciu a o návrhu, aby gestorským výborom bol ústavnoprávny výbor, takisto budeme hlasovať. (Hlasy v sále.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: To rozšírenie je v poriadku.
G. Palacka, poslanec: Dobre. Tým pádom je gestorský výbor asi bezpredmetný, aby sme o tomto návrhu hovorili. Chcem sa ale vyjadriť k tomu, ako ďalej postupovať s týmito dvoma návrhmi zákonov, pretože myslím si, že je zrejmé, že Národná rada nemôže schváliť dva návrhy zákona o elektronickom podpise. To by bol asi ten najhorší prípad, a preto je nutné, aby sme sa nejakým spôsobom rozhodli a vlastne vytvorili jeden návrh, ktorý bude podľa možnosti čo najlepší. Chcem zdôrazniť, že v žiadnom prípade mi nejde tiež o to, aby som spochybnil, či jeden, alebo druhý, alebo už vôbec nie jeho autorov. Myslím si, že v tomto prípade by racionálny postup mohol byť v tom prikloniť sa k vládnemu návrhu zákona preto, lebo naozaj taký legislatívnotechnický rozdiel medzi tými dvoma zákonmi je, veľmi zjednodušene povedané, v tom, že ten vládny návrh necháva isté veci na podzákonné normy a v tomto prípade ja súhlasím s názorom pána ministra, že toto je oblasť, ktorá sa tak dynamicky vyvíja, že ak by ten zákon šiel do príliš veľkých podrobností, tak by sme ho naozaj kvôli technologickým novinkám museli inovovať pravidelne a veľmi často. V zásade si ale myslím, že aj jeden postup, aj druhý postup je dobrý, v druhom čítaní treba dostať tie dobré veci z jedného zákona do druhého a prípadné slabiny toho druhého odstrániť. V súlade s tým, čo som povedal v mojom úvodnom slove k obom návrhom zákonov, budem navrhovať pri tlači 984 pri tom poslaneckom návrhu, aby Národná rada prijala uznesenie podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku, to znamená, aby nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona, a pri tlači 1027 budem navrhovať, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) Národná rada pokračovala v druhom čítaní o návrhu zákona.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, vždy hlasujeme pozitívne. Národná rada, samozrejme, o tom, či budeme pokračovať, vyjadrí svoj názor. To znamená, poslanci ak nechcú, aby sa pokračovalo v druhom čítaní v tomto návrhu, teda o poslaneckom návrhu, tak budú hlasovať nie. Ale budeme hlasovať o tom, či Národná rada podľa § 73 súhlasí s tým, aby pokračovala alebo aby postúpila tento návrh poslanecký do druhého čítania. Pozitívne budeme musieť hlasovať aj v tomto prípade takisto ako o vládnom návrhu. Ak sa Národná rada rozhodne, že tento návrh nepostúpi do druhého čítania, tak hlasujeme o druhom návrhu, tam sú tiež dve možnosti.
G. Palacka, poslanec: Pán predsedajúci, dovolím si vyjadriť nesúhlas, pretože v rokovacom poriadku je napísané, že Národná rada rozhodne buď po a), alebo po b), alebo po c). A ja navrhujem, aby rozhodla podľa písmena b. (Ruch v sále.) Ale ja som to navrhol, ja som to povedal.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spoločný, pán spoločný spravodajca, podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o tom, či Národná rada postúpi tento návrh do druhého čítania. To znamená, o tom budeme hlasovať s tým, že ak Národná rada súhlasí s vaším stanoviskom, tak to nepostúpi. (Ruch v sále.) Na chvíľočku. Pán spoločný spravodajca, poďte na chvíľočku. Budeme pokračovať. Pán poslanec Brňák, procedurálny návrh. Nech sa páči.
P. Brňák, poslanec: Pán predsedajúci, ja si myslím, asi sa to vyjasnilo, že jednoducho pán spravodajca po skončení rozpravy nemôže predkladať nové návrhy. Čiže normálne by sa malo hlasovať najskôr o poslaneckom návrhu, potom o návrhu pána poslanca Šebeja, ktorý navrhol vládny návrh zákona nepustiť ďalej a potom, ak by tento návrh neprešiel, o pustení. Nenavrhol? Aha. Takže iba o pozitívnom hlasovaní o obidvoch návrhoch.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči.
G. Palacka, poslanec: Ďakujem. Chcem iba vysvetliť aj pánovi Brňákovi a ostatným, že v mojom úvodnom vystúpení som povedal, že návrh 984 budem navrhovať podľa písmena b) a tlač 1027 budem navrhovať podľa písmena c). A ja žiadam, aby sa o tom hlasovalo. (Reakcia z pléna.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ak pán spravodajca navrhol, ktorého splnomocnil, samozrejme, výbor, ak teda navrhol, aby sme nepokračovali, tak o tom budeme musieť hlasovať. On tvrdí, že to navrhol hneď na začiatku vo svojom vystúpení, tak o tom by sme mali hlasovať. Takže najprv hlasujeme ešte raz, pán spravodajca, o čom?
G. Palacka, poslanec: No najprv hlasujeme o tlači 984, to znamená poslanecký návrh zákona o elektronickom podpise, a navrhujem, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku, kde sa hovorí, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o tomto.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Môže, nech sa páči prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu, aby sme nepokračovali.
(Hlasovanie.) Prítomných je 88 poslancov, za 30, proti 44, zdržalo sa 12, nehlasovali 2, to znamená, Národná rada neodsúhlasila tento váš návrh. To znamená, budeme pokračovať v druhom čítaní. Druhý váš návrh, pán poslanec.
G. Palacka, poslanec: Pán predsedajúci, nechcem vyvolávať...
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, o § 73, nikto nedal vrátiť návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie. To znamená, že o tom nemusíme hlasovať. Potom sú ďalšie možnosti, nebude pokračovať, to Národná rada neodsúhlasila. Tým pádom ostala tretia možnosť - prerokuje v druhom čítaní. Prezentujme sa a hlasujme. (Reakcie z pléna.) Ruším toto hlasovanie. (Ruch v sále.) Prerušujem rokovanie na desať minút a zároveň, pán poslanec, prerušil som rokovanie a zároveň prosím predsedu ústavnoprávneho výboru a navrhovateľov a spravodajcu, aby prišli k predsedníckemu pultu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať, prosím, prosím o pokoj v rokovacej sále, nech sa páči. Budeme pokračovať v rokovaní. Pán poslanec Mikloško, procedurálny návrh. (Reakcia z pléna.) Pán poslanec Brňák, máte procedurálny návrh? Nie. Ďakujem pekne.
Pán poslanec Šebej, nech sa páči.
F. Šebej, poslanec: Presne tak ako spravodajca, aj ja som niečo navrhol vo svojom úvodnom slove. Navrhol som, aby sme hlasovali zato, že prerokujeme môj návrh v druhom čítaní. Ktokoľvek chce, si môže vytiahnuť stenografický záznam. Ja absolútne nechápem, ako je možné, že takýmto nečistým, nekorektným, neférovým spôsobom sa niekto pokúsi zniesť návrh zo sveta. Ja trvám na tom na základe toho, čo som navrhol vo svojom úvodnom vystúpení, aby sme hlasovali o tom, že poslanecký návrh zákona o elektronickom podpise sa prerokuje v druhom čítaní pozitívnym spôsobom hlasovania.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, aby tu nevznikli nejaké pochybnosti, prerušujem rokovanie o týchto dvoch bodoch a, samozrejme, požiadam o stenografický záznam, o prepis stenografického záznamu, až potom budeme pokračovať teda v prerokovaní o týchto dvoch návrhoch.
Pán poslanec, Mikloško, nech sa páči.
F. Mikloško, poslanec: Ja chcem len pripomenúť...
F. Mikloško, poslanec: Áno, ja chcem len pripomenúť, že znovu pán poslanec Palacka ako spravodajca použil ten odsek rokovacieho poriadku, ktorý nemá žiadny zmysel, pretože jeho hlasovaním sa o ničom nerozhodne. A z toho dôvodu, ak už chceme byť dôslední v zmysle tej logiky tým, že neprešiel jeho návrh, tak si myslím, že automaticky tento zákon prešiel do druhého čítania.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Procedurálny dúfam.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, mali sme tu práve spor, ale keď prečítate § 73 ods. 4, tam je, ak Národná rada neprijme uznesenie podľa ods. 3, a neprijali sme návrh pána spravodajcu, znamená to, že nebudeme pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Preto, aby ešte raz pán poslanec, aby nevznikli pochybnosti, ak spravodajca nezachytil návrh pána, pána navrhovateľa, ak bol takýto návrh, tak, samozrejme, to budeme riešiť.
Ale teraz budeme pokračovať ďalším bodom rokovania, to znamená
prvým čítaním o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 992, návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 1097. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Ficovi.
Nech sa páči, môžete uviesť návrh.
R. Fico, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, návrh zákona, ktorý teraz prerokúvame v prvom čítaní, bol predložený do legislatívneho procesu už začiatkom apríla tohto roku.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, môžete pokračovať, pán poslanec.
R. Fico, poslanec: Vzhľadom na to, že viaceré individuálne poslanecké iniciatívy boli presunuté až na jeseň tohto roku, stalo sa, že o návrhu zákona, ktorý má dátum apríl 2001, rokujeme až dnes. Čo je podstatou tohto návrhu? Podstatou tohto návrhu je pokúsiť sa vytvoriť určitý právny rámec mechanizmu, ktorý by odbúraval čiernu prácu. Som presvedčený, že takýto návrh zákona by mohol byť aj v súlade s predstavami vládnej koalície, ktorá si do svojho vládneho programu dala okrem iného aj myšlienku postaviť prekážky rozširovania čiernej práce.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokoj v rokovacej sále, nedá sa takto rokovať. Páni poslanci, budem vás vyzývať menovite, ak budete rušiť rokovanie. Nech sa páči, pán poslanec Fico, môžete pokračovať.
R. Fico, poslanec: Ďakujem pekne. Podstatou tohto návrhu zákona, ako som uviedol, je vytvoriť právny rámec mechanizmu, ktorým by sme mohli odbúravať čiernu prácu. Chcem pripomenúť, že úlohou tohto návrhu nie je šikanovať alebo prenasledovať ľudí, ktorí sú na sociálnych dávkach a ktorí si dokážu určitou formou privyrobiť k tým dávkam, ktoré dostávajú. Úlohou tohto návrhu zákona je vytvoriť prekážky pre tých, ktorí odchádzajú veľakrát na týždne, na mesiace či z územia Slovenskej republiky, alebo na iné miesto na území Slovenskej republiky, aby tam vykonávali načierno určité povolanie s tým, že súčasne využívajú výhody sociálneho systému a v pravidelných mesačných intervaloch si vyberajú príslušné sociálne dávky, ktoré im ako osobám evidovaným v evidencii nezamestnaných prislúchajú. Čiže návrh zákona nie je určený proti ľuďom, ktorí sa normálne nachádzajú v mieste svojho trvalého bydliska, plnia si povinnosti voči príslušným úradom. Je to návrh zákona, ktorý rieši extrémne situácie zneužívania sociálneho systému.
Rovnako chcem pripomenúť, že tento návrh zákona sa netýka osôb, ktoré sú nezamestnané a ktoré sú v podpornej dobe. Teda tie osoby, ktoré poberajú podporu v nezamestnanosti. Týkajú sa len tých, u ktorých sa toto obdobie skončilo a ktoré sú buď odkázané na sociálne dávky, alebo sú len evidované v evidencii nezamestnaných bez toho, aby im štát vyplácal dávky akéhokoľvek charakteru.
V čom spočíva podstata návrhu zákona. Spočíva v tom, že osoba, ktorá je evidovaná ako nezamestnaná, ktorej sa skončilo podporné obdobie, bude povinná sa hlásiť pravidelne v obci v mieste trvalého bydliska na príslušnom obecnom úrade, samozrejme, po a pri spolupráci s okresným úradom práce s tým, že obec bude mať právo na základe tohto návrhu zákona požadovať odpracovanie osem hodín neplatenej práce týždenne. Ide o prácu, ktorá nebude teda odmeňovaná v zmysle Zákonníka práce, rovnako ide o vzťah k obci, na ktorý sa nemá vzťahovať Zákonník práce. Tým sa vlastne vyhneme všetkým ťažkostiam, ktoré by boli spojené s prestávkami v práci, s dovolenkou, s určitými náhradami a ďalšími a ďalšími vecami, ktoré garantuje Zákonník práce pri klasickom pracovnom pomere.
Cieľom je, aby osoby mali pravidelne týždenne určité povinnosti v mieste trvalého bydliska, aj preto sme nešli na taký mechanizmus, ktorý by nútil takúto osobu cestovať, aby nemíňala peniaze, ale aby to bolo priamo tam, kde býva, aby nemohli odchádzať na týždeň, na mesiace z miesta trvalého bydliska, načierno pracovať a potom ešte aj využívať sociálny systém. Sankcióza, nedodržanie takéhoto pracovného testu bude, že obec nahlási príslušnému okresnému úradu práce, ktorý eviduje konkrétneho nezamestnaného, že táto osoba si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo zákona, a dôsledkom bude vyradenie takejto osoby z evidencie nezamestnaných zo subjektívnych dôvodov, čo prináša so sebou konkrétne dôsledky v podobe zníženia dávky na 50 %.
Pochopiteľne, že sme urobili všetko preto, aby tento návrh zákona bol zosúladený aj s medzinárodným právom a s požiadavkami či už Medzinárodnej organizácie práce, alebo Európskeho dohovoru o ľudských právach. Sú viaceré rozhodnutia, v ktorých sa potvrdilo, že štát môže vyžadovať od svojich nezamestnaných občanov, aby preukazovali pripravenosť na prácu, pretože ak niekto chce byť evidovaný ako nezamestnaný, to znamená, že očakáva sprostredkovanie práce od štátu a štát má právo si zisťovať v určitom okamihu, či pretrváva, alebo nepretrváva záujem takejto osoby o sprostredkovanie práce. Rovnako existujú určité rozhodnutia, ktoré potvrdzujú, že takýto druh neplatenej práce nie je možné považovať za nútenú prácu, ktorá je zakázaná podľa Európskeho dohovoru o ľudských právach alebo je zakázaná inými medzinárodnými dokumentmi. Bude na nezamestnanom, ktorý na základe tohto zákona bude mať povinnosť navštíviť obecný úrad alebo mestský úrad. Bude na ňom, aby požiadal obecný alebo mestský úrad o vykonanie takéhoto pracovného testu, aby mohol zostať v evidencii nezamestnaných. Ak si túto povinnosť nesplní, nastane dôsledok, o ktorom som hovoril, teda vyradenie z evidencie nezamestnaných.
Absolvoval som v poslednom období veľké stretnutia alebo množstvo stretnutí so starostami a primátormi a kládol som im otázku, či si vedia predstaviť realizáciu tohto zákona v praxi. Primátori a starostovia odpovedali, že áno, že si vedia predstaviť, že obec pripraví určité pracovné projekty, do ktorých budú títo nezamestnaní zaraďovaní, že dokonca sú pripravení aj komunikovať, pokiaľ ide o okresné úrady práce, o kvalite konkrétneho pracovného testu. Som veľmi rád, že nevnímajú v tomto predstavitelia samospráv niečo, čo má šikanovať spoluobčanov, ale vidia v tom určitý priestor aj nato, aby sa v obci urobili práce, na ktoré inak finančné prostriedky nie sú, ale najmä zdôrazňujú výchovný účel tohto zákona a zdôrazňujú aj to, že návrh zákona alebo zákon v praxi môže viesť k pracovným návykom konkrétnej osoby. Najviac pripomínali starostovia a primátori otázku bezpečnosti pri práci. Ako som už uviedol, na vzťahy z pracovného testu sa nebude vzťahovať Zákonník práce, a to sa výslovne uvádza v tomto návrhu zákona.
Okrem toho návrh zákona predpokladá, že obce by uzatvorili klasické poistenie, pokiaľ ide o zodpovednosť za pracovný úraz, s tým, že by si mohli nárok na náhradu zaplateného poistného za zákonné poistenie uplatňovať na príslušnom okresnom úrade s primeranou premlčacou lehotou.
Tento návrh zákona neodporuje ani Ústave Slovenskej republiky, a pokiaľ ide o vzťah k štátnemu rozpočtu, návrh je, aby návrh zákona nadobudol účinnosť až 1. januára 2002, takže nemá žiadny vplyv na štátny rozpočet v roku 2001. Okrem toho nevyžaduje žiadne osobitné personálne alebo inštitucionálne zabezpečenie, pretože spolupráca okresných úradov práce s obecnými úradmi a mestskými úradmi je postačujúca nato, aby tento zákon mohol v praxi pôsobiť.
Vážené dámy a páni, opakujem ešte raz, je to pokus o vytvorenie mechanizmu na zabránenie neplatenej práce v tých extrémnych prípadoch, nie v tých individuálnych prípadoch, keď nezamestnaný urobí nejakú drobnú prácu, dostane 1 000 alebo 2 000 korún. Ide nám o stovky, možno tisícky ľudí, ktorí odchádzajú do zahraničia a ktorí extrémne tento systém zneužívajú.
Prosím vás o posunutie tohto návrhu zákona do druhého čítania. Som pripravený akceptovať všetky rozumné pripomienky, pozmeňujúce návrhy, ktoré návrh zákona vyriešia. Ale tri roky od roku 1998 všetci hovoríme o tom, ako je potrebné bojovať s čiernou prácou, ale zatiaľ nevznikol žiadny mechanizmus a nebol urobený ani žiadny pokus.
Moja šesť až sedemročná prax v Štrasburgu na Európskom súde pre ľudské práva je dúfam dostatočnou zárukou toho, že veríte môjmu vyhláseniu, že tento návrh zákona nevytvára žiadne ťažkosti z pohľadu medzinárodných predpisov, ktoré momentálne upravujú otázku práce platenej alebo neplatenej.
Ďakujem a prosím o podporu tohto návrhu zákona.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi za uvedenie tohto návrhu. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie pánovi poslancovi Štefanovi Rusnákovi.
Nech sa páči, pán poslanec.
Š. Rusnák, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 65. schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o uvedenom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Návrh zákona poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Navrhovaná novela má za cieľ vylúčiť zo systému starostlivosti o nezamestnaných práve nezamestnaných, ktorí nemajú skutočný záujem nájsť si prácu a tento systém iba zneužívajú. Ide najmä o osoby, ktoré poberajú sociálne dávky, a popritom nelegálne pracujú v tuzemsku, prípadne v zahraničí. Zavedením povinnosti vykonať pracovný test sa týmto osobám podstatne sťaží podľa navrhovateľa možnosť načierno pracovať.
Ďalším cieľom navrhovanej novely je udržanie pracovných návykov evidovaného nezamestnaného. Podstata pracovného testu spočíva v povinnosti evidovaného nezamestnaného bez nároku na odmenu vykonať pracovnú činnosť v prospech obce, v ktorej má trvalý pobyt. Navrhovaná novela nebude mať vplyv na štátny rozpočet v roku 2001.
V roku 2002 by malo ísť o výdavky spojené s uzatváraním dohôd medzi obcami, ktoré budú realizovať pracovný test s okresnými úradmi práce. Výdavky štátu budú naďalej súvisieť, ďalej budú súvisieť s náhradou nákladov obcí na zákonné poistenie pre prípad úrazu.
Novelizácia zákona nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky ani s medzinárodnými dohodami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Všetko. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov. Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz pristúpime k
prvému čítaniu o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 1040, návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 1144. Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslanec Július Brocka.
Prosím, pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.