Pátek 7. září 2001

Štvrtý deň rokovania

51. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

7. septembra 2001 o 9.02 hodine

 

 

J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v 51. schôdzi hlasovaním, preto je potrebné, aby ste prišli do rokovacej miestnosti.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 51. schôdze Národnej rady.

Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie neúčasti požiadali títo poslanci: pán poslanec Malchárek, Slobodník, Šťastný, Krumpolec, Fedoročko, Maxon, Rusnák Ján, Gajdoš, Slota, Krajči, Mesiarik a Cagala. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Cuper a Osuský.

Chcel by som vás na úvod dnešného rokovacieho dňa upozorniť, že budeme rokovať do 14.00 hodiny bez prestávky a budúci týždeň by sme pokračovali v utorok o 13.00 hodine.

Včera sme ukončili rozpravu, čiže môžu sa k rozprave vyjadriť navrhovatelia, najskôr pán poslanec Tatár a po ňom pán poslanec Šepták. Rozprava je uzavretá k týmto zákonom, záverečné slovo majú navrhovatelia.

Nech sa páči.

P. Tatár, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy a páni, rozprava k týmto návrhom zákonov v podstate prebehla v kuloároch medzi politickými stranami, politickými špičkami, politickými klubmi. My ako navrhovatelia zákona (tlač 944) o znížení dane z príjmu sme k tým politickým dohodám neboli prizvaní. Koalícia s výnimkou navrhovateľov klubu KDH a jednotlivých poslancov z iných klubov sa rozhodla, že nepodporí skutočné zníženie daní, rozhodla sa teda pre kompromisy. Nie sú to len kompromisy medzi politickými stranami, ale predovšetkým sú to kompromisy medzi slobodou občanov a väčšou mocou vlády. Kompromis je povestné slovenské menšie zlo, ale zostáva stále zlom. Z tohto ja usudzujem, že vláda nie je schopná vidieť dopredu, veď bez tlaku Strany maďarskej koalície by sa ani nevrátila k reforme verejnej správy.

V čom je ale podstata pri tomto zákone. V úvodnom slove som zdôvodnil, že sociálny štát je nemorálny, pretože klame ľudí a robí z nich nesvojprávne bytosti, lebo im berie na základe takejto lži ich vlastne peniaze, o ktorých nemôžu rozhodnúť sami, oberá ich o ekonomickú a, čo je horšie, aj o osobnú slobodu, zabíja v ľuďoch vôľu byť samostatnými, aktívnymi a zodpovednými a vôľu po korektnom úspechu, pretože v štáte blahobytu sa to ani neopláca.

Navrhujeme, aby sa dane z príjmu právnických osôb znížili najviac na 19 % a pre fyzické osoby najviac na 30 %, ale aby bolo rovnako málo aj verejných a vládnych výdavkov. Pri vyššom štátnom rozpočte býva vyššie korupcia, teda aj absencia poctivosti a morálky. Poviem príklady. Pri zdravotníctve doterajšie vlády neurobili zásadné reformy, teda až po zásadnú privatizáciu a vždy cez parlament vyžmýkame z ľudí viac peňazí, ktoré sa stratia ako voda v piesku v socialistickom zdravotníctve. Pri dôchodkovej reforme už 3 roky máme schválenú koncepciu, ale nič sa nerobí. A takisto sa zvýšili iba odvody a stále sa hovorí, že o dôchodcov sa vie najlepšie postarať zadlžená vláda. Pritom zdravotníctvo aj dôchodky sú v podstate súkromné, a nie štátne statky, vláda a parlament má zabezpečiť, aby boli jasné a vynútiteľné pravidlá na fungovanie súkromného zdravotníctva, súkromného školstva a súkromných dôchodkových fondov. Ráznymi krokmi k takýmto zásadným reformám sú práve naše návrhy na zníženie daní a návrhy KDH na zníženie odvodov.

Ešte raz opakujem, že viac daní kvôli vyšším výdavkom štátu prináša viacej korupcie, nižšie príjmy pre všetkých a väčšie znechutenie šikovných a usilovných ľudí snažiť sa viac a lepšie pracovať. V podstate kým toto nebude väčšine voličov a väčšine politikov vadiť, kým nebude honorovaná práca, ale špekulácia s daňami a odvodmi iných ľudí, zástancovia sociálneho štátu blahobytu budú môcť pokračovať v sociálnom inžinierstve a v predstieraní blaha ľudu, ktorý bude ako veverička v kolese nechápavo naháňajúca svoj vlastný chvost. Preto hovoríme, že treba vyhladovať verejného dinosaura, vziať vláde dane a odvody, aby všetky statky, ktoré nevyhnutne nemusia byť verejné, mali svojho majiteľa.

Keď sme hovorili o spore o charakter štátu, tak treba povedať, že spor o charakter štátu nie je spor o 3 % daní z príjmu. Spor o charakter štátu je sporom o zásadné zníženie daní a odvodov, ale zároveň o zásadné zníženie výdavkov verejného sektora. Vláda to neurobila, môžu to urobiť poslanci. Ak nezmeníme systém, tak dane, naopak, ešte porastú, tak ako rastú aj v tomto volebnom období. Preto hovorím na záver, že kto chce zmeniť nemravný sociálny štát v prospech ekonomickej aj osobnej slobody, hlasuje za zásadné zníženie daní, a kto naozaj chce znižovať dane, tak hlasuje za nami predložený návrh zákona. Ďakujem, že ste ma vypočuli.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďalej vystúpi pán poslanec Šepták ako navrhovateľ.

R. Šepták, poslanec: Vážený pán predseda, vážená vláda, dámy a páni, dovoľte mi ako navrhovateľovi k novele zákona o dani z príjmov povedať len pár slov, v ktorých vás chcem ešte raz požiadať o podporu tejto novely, hlavne z toho dôvodu, že včera v kuloároch ma oslovilo veľmi veľa poslancov, ktorí hovorili, že súhlasia so mnou, s mojimi predchádzajúcimi dvoma novelami o DPH, z ktorých jedna hovorila o tom, že by sa mala platiť DPH len za skutočne zaplatenú faktúru, a druhá o sankciách s tým, že aj napriek tomu, že neboli podporené, budú tieto dobré návrhy presadzované do vládneho návrhu. Ale platí jedna vec, ktorú tu už viackrát pani ministerka v tomto parlamente využila, že pokiaľ dotknuté paragrafy sa nestotožňujú s paragrafmi, ktoré som novelizoval ja, ide o rozšírenie zákona, s ktorým ona nebude súhlasiť. A môže sa stať, že aj dobrá myšlienka takýmto pádom zanikne. A viete veľmi dobre, že limity a 85-percentná spotreba automobilov bola v tomto parlamente už viackrát prerokúvaná. Mohlo by sa stať, že aj napriek tomu, že tu máme vládny návrh o dani z príjmov, a tieto zmeny majú veľkú podporu v tomto parlamente, sa ďalej nedostanú.

Tak preto mi dovoľte ešte raz vás požiadať o podporu tejto mojej novely do druhého čítania. Ďakujem veľmi pekne.

J. Migaš, predseda NR SR: Vládny návrh predkladala ministerka... (Hlasy z pléna.)

Tak, nech sa páči, pán poslanec Brocka ako navrhovateľ a potom pani ministerka za vládny návrh záverečné slovo.

Nech sa páči, pán poslanec Brocka.

J. Brocka, poslanec: Vážení kolegovia poslanci, budeme teraz doobeda hlasovať aj o zákone, ktorým sa zvyšujú dôchodky. A my máme na stole spoločnú správu a už vieme, že nebudeme hlasovať za zvyšovanie dôchodkov o 5 %, ale je dohoda vo vládnej koalícii, že ich budeme valorizovať o 7 %. To znamená, budeme pridávať dôchodcom viac, ako chcel minister sociálnych vecí, dokonca v rozpore s tým, čo hovorila ministerka financií. A keďže my navrhujeme, skupina poslancov, v novele zákona o daniach z príjmov, aby štát menej bral rodinám s deťmi cez odpočítateľné položky, a ten dopad na rozpočet budúci rok by mohol byť 1 mld. korún, chcem pripomenúť, že tým valorizovaním, resp. zvýšením valorizovania dôchodkov späť na 7 % ten 2-percentný dopad má vplyv na rozpočet Sociálnej poisťovne vo výške 1,5 mld. korún. A keďže nie všetci dôchodcovia si môžu dovoliť podporovať finančne rodiny svojich detí, tak chcel by som vás poprosiť, aby ste rovnako pristupovali aj k rodinám a k zamestnaným rodičom, ktorí sa starajú o nezaopatrené deti, aby ste hlasovali za schválenie tohto poslaneckého návrhu, minimálne do druhého čítania, aby sme mohli o tom ešte diskutovať medzi poslaneckými klubmi.

J. Migaš, predseda NR SR: Pani ministerka, nech sa páči, ako navrhovateľ vládneho návrhu zákona.

B. Schmögnerová, ministerka financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážená poslanecká snemovňa, vládny návrh, ktorý som tu včera predložila, je výsledkom reformy daní, ktorú vláda prerokovala a ktorá pripravuje a pripravila dlhodobú koncepciu daňovej politiky Slovenskej republiky do vstupu a i po vstupe do Európskej únie. Táto novela zahrnuje časť fyzických osôb a i právnických osôb.

Ja by som chcela pripomenúť, že od 1. 1. 2002 bude účinná nová odpočítateľná položka na dieťa, pretože o nej sa tu pred chvíľočkou aj hovorilo, ktorá nebude 11 tisíc, tak ako sa stále argumentuje, ale 16 tisíc korún na jedno dieťa v rodine. Znamená to, že štátny rozpočet v budúcom roku z tohto dôvodu bude mať menej prostriedkov o 1,8 mld. korún alebo, inak to poviem, poskytujeme rodinám s deťmi ďalších 1,8 mld. korún. Návrh, ktorý ale zaznel tu pred chvíľočkou, by fakticky znamenal, že by sa o zhruba ďalších asi 1,2 mld. korún znížili príjmy do štátneho rozpočtu a adekvátne by sa to muselo, prirodzene, prejaviť aj na výdavkovej časti štátneho rozpočtu.

Vo vládnom návrhu je, myslím, viacero veľmi dobrých návrhov, ktoré sa dotýkajú napr. zavedenia investičného úveru pre fyzické osoby, podnikateľov. Sú tam návrhy, ktoré ďalej zvyšujú hranicu na uplatňovanie si paušálnej dane.

Návrh, s ktorým sme prišli, je kompromisným riešením, ktoré ja pokladám za politický kompromis v zložitej vládnej koalícii, v akej sa nachádzame. Preto sa dospelo aj k záverom, ako by mala vyzerať druhá časť zákona. A to je časť - zdaňovanie právnických osôb. Vzhľadom na to, že tento kompromis sa dosiahol po veľmi zložitých rokovaniach, chcela by som poslaneckú snemovňu požiadať, aby tento vládny návrh posunula do druhého čítania. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, teraz pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných zákonoch.

Prosil by som spoločného spravodajcu pána poslanca Farkasa, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

Čiže pristúpime k hlasovaniu o návrhoch noviel zákonov o daniach z príjmov, tlač 944, 1043, 1122 a 1149.

Najprv budeme hlasovať o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 944).

Nech sa páči, pán spravodajca, uveďte hlasovanie.

P. Farkas, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Včera, využijúc ustanovenia nášho rokovacieho poriadku, som navrhol ako spravodajca spôsob hlasovania o týchto návrhoch v takom slova zmysle, že o tých poslaneckých návrhoch odporúčam hlasovať v súlade alebo v zmysle § 73 ods. 3 písm. b), že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Teda aj teraz navrhujem, aby sme hlasovali o tlači 944 v tomto slova zmysle, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o uvedenom návrhu spravodajcu. Hlasujeme. Spravodajca navrhol, aby sa nepokračovalo druhým čítaním o tejto novele.

(Hlasovanie.) Prítomných je 94 poslancov, za 48, proti 18, zdržalo sa 27, nehlasoval 1.

Konštatujem, že sme schválili návrh, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o tejto novele.

Čiže bezpredmetné je druhé hlasovanie.

Teraz prejdeme k ďalšiemu zákonu - návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

Áno?

P. Farkas, poslanec: Áno, teraz budeme pokračovať ďalším hlasovaním o tlači 1043. Vzhľadom na to, že v mene skupiny poslancov pán poslanec Andrassy stiahol ich návrh pod tlačou 965, teda odporúčam teraz hlasovať o tlači 1043 s tým, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona v súlade s § 73 ods. 3 písm. b).

J. Migaš, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme. Spravodajca navrhol, aby sa nepokračovalo v rokovaní. Hlasujeme. Hlasujeme o tlači 1043.

(Hlasovanie.) Prítomných je 101 poslancov, za 51, proti 16, zdržalo sa 31, nehlasovali 3.

Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebudeme pokračovať v druhom čítaní o tejto novele.

Nech sa páči, pán spravodajca, prejdeme k ďalšiemu zákonu - návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Rastislava Šeptáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

P. Farkas, poslanec: Áno, k ďalšiemu návrhu, ktorý je uvedený pod tlačou 1122. Ide o návrh pána poslanca Šeptáka. Tiež odporúčam, aby sme hlasovali v zmysle nášho rokovacieho poriadku, § 73 ods. 3 písm. b), že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

J. Migaš, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme o uvedenom uznesení, spravodajca i pri tejto novele navrhol, aby sa nepokračovalo v rokovaní. Hlasujeme. Hlasujeme o tlači 1122.

(Hlasovanie.) Prítomných je 103 poslancov, za 53, proti 15, zdržalo sa 32, nehlasovali 3.

Konštatujem, že sme schválili uznesenie, že nebudeme pokračovať v druhom čítaní o tejto novele.

Nech sa páči, ďalej, k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

P. Farkas, poslanec: Pán predseda, teraz odporúčam hlasovať o vládnom návrhu zákona pod tlačou 1149 a odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

J. Migaš, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o vládnom návrhu zákona s odporúčaním, aby sme ho prerokovali v druhom čítaní. Hlasujeme. Hlasujeme o tlači 1149, o vládnom návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných je 105 poslancov, za 73, proti 17, zdržalo sa 14, nehlasoval 1.

Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

Nech sa páči, druhé hlasovanie.

P. Farkas, poslanec: Áno. Tým, že sme schválili tento návrh, odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v súlade s vaším rozhodnutím, pán predseda, č. 1265 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 11. októbra 2001 a gestorský výbor do 16. októbra 2001.

J. Migaš, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia. Hlasujeme o pridelení výborom a určení lehoty. Hlasujeme.

(Hlasovanie.) Prítomných je 104 poslancov, za 101, proti nikto, zdržali sa 2, nehlasoval 1.

Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

Panie poslankyne, páni poslanci, teraz budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriaďovaní Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti (tlač 1041).

Rokovanie o tomto návrhu zákona sme prerušili po rozprave s tým, že v rokovaní o ňom budeme pokračovať po prerokovaní a odhlasovaní všetkých návrhov zákonov daňových.

Pýtam sa teda navrhovateľa pána poslanca Palka, či sa chce vyjadriť na záver. Tak, nech sa páči, najprv navrhovateľ.

V. Palko, poslanec: Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k rozprave k návrhu poslancov za Kresťanskodemokratické hnutie k novelám príslušných zákonov, kde táto novela hovorí o znižovaní odvodového zaťaženia.

Najprv by som sa chcel poďakovať poslancom, ktorí vystúpili v rozprave včera a ktorí síce kriticky sa pozreli na tento náš návrh, napriek tomu však sľúbili, že podporia náš návrh v prvom čítaní, aby prešiel do druhého čítania. Je to pani poslankyňa Aibeková, pán poslanec Mesiarik, myslím, aj pán poslanec Kozlík, pán poslanec Maňka sa taktiež vyjadril, aj keď, samozrejme, nie som si istý, či tento ich podmienečný prísľub platí ešte aj dnes, pretože včera medzitým došlo k stretnutiu vedení piatich vládnych strán, kde sa štyri okrem KDH dohodli, že žiadny z poslaneckých návrhov, či už sa to týka daňových zákonov alebo odvodových zákonov, nepostúpi, nepodporia ho do druhého čítania. Dneska sme videli, že táto dohoda štyroch vládnych strán platí. Prepáčte, vážení kolegovia, ale takto demokratická diskusia v parlamente nevyzerá. (Hlasy z pléna.)

J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, upokojte sa. Nech sa páči, pokračujte, pán poslanec.

V. Palko, poslanec: Teraz by som sa chcel vyjadriť k návrhu, alebo k prejavu pani ministerky Schmögnerovej. Vážená pani ministerka, považujem vás za političku, ekonómku, ktorá je rozhľadená, je nad vecou. Väčšina vašich výrokov býva vyargumentovaná, ale včera tomu tak nebolo. Pani ministerka, najprv ste veľa hovorili o zodpovednosti, o zodpovednosti za verejné financie. A uznávam, že o zodpovednosti treba hovoriť. My predkladatelia tohto zákona sme pripravení správať sa zodpovedne. Sme pripravení hovoriť o našich návrhoch vyargumentovane, v podobe čísel, v podobe analýz. Ja sa len pýtam, ako je to so zodpovednosťou iných politikov vládnej koalície. Pýtam sa, či to je zodpovedné v situácii, keď máme pol milióna nezamestnaných, 20-percentnú nezamestnanosť, v situácii, keď poslanci prichádzajú s návrhom na riešenie. Pýtam sa, či je zodpovedné zahrnúť ich takou mierou kritiky bez argumentácie, a to platí nielen o vás, pani ministerka, to platí o vašich kolegoch zo Strany demokratickej ľavice, či je to zodpovedné zahrnúť predkladateľov, ktorým ide o dobrú vec, takými výrokmi, ktoré odznievali v médiách verejne - goebbelsovčina, populizmus, amaterizmus, rozvrat, nebude na dôchodky, nebude na zdravotnú starostlivosť a tak ďalej a tak ďalej. Človek by si myslel, že hrozí vypuknutie hladomoru dokonca.

Pani ministerka, vy aj vaši kolegovia v rozprave ste spochybnili, že zníženie odvodov platených zamestnávateľmi môže mať priaznivý dopad na zamestnanosť. Nuž teda neviem, akokoľvek odvody, ktoré platia zamestnávatelia, sú pre nich súčasťou ceny práce. V každej učebnici nájdete, že keď sa zníži cena akéhokoľvek produktu na trhu, tak sa zvýši dopyt po ňom. A naopak, keď sa zvýši cena, keď je vysoká, tak dopyt je malý. Toto spochybňujete, pričom je to učebnicová záležitosť, navyše je to potvrdené praxou. Je to potvrdené praxou Slovenskej republiky. U nás platia zamestnávatelia 38 % z hrubej mzdy zamestnanca. Je to široko-ďaleko najvyššie odvodové zaťaženie zamestnávateľov. Zopakujem niektoré čísla. V Českej republike je to 35 %, v Maďarsku 33 %, v Poľsku od 17 % do 25 % zhruba, priemer Európskej únie je 23,6 %, priemer v OECD je 16,2 %, u nás 38 %. Ja sa vlastne pýtam, prosím vás, a čomu sa čudujeme, čomu sa čudujeme, že máme 20-percentnú nezamestnanosť. Ale, bohužiaľ, bohužiaľ, pani ministerka, bohužiaľ, vážení kolegovia z SDĽ, bohužiaľ, možno aj ďalší kolegovia z vládnych strán, o tomto vy proste nehovoríte. Tieto údaje vy nijako nekomentujete. Tieto údaje, ako keby neexistovali, táto zhoda medzi teóriou a praxou, zhoda v príčinách vysokej nezamestnanosti na Slovensku. Prečo o tom nehovoríte, prečo to nekomentujete?

Mrzí ma, pani ministerka, že ste neboli prítomná vtedy, keď som uvádzal tento návrh predvčerom večer, kde som uvádzal tieto niektoré analýzy a niektoré čísla. Považujem za potrebné zopakovať niektoré čísla, aby sa ukázalo, že ten argument, ktorý sa tu všeobecne opakuje, ktorý opakujú nielen ľavicoví politici, bohužiaľ, aj podpredseda vlády Mikloš, o tom že tu hrozí rozvrat verejných financií vo výške, a teraz uvádzajú vždycky číslo vyššie ako 20 mld., tak rád by som vám ukázal, že takýto rozvrat nehrozí.

Pani ministerka, vy ste hovorili v rozprave o cenových alebo finančných reláciách v roku 2002, čo sa chystá, ja budem hovoriť o reláciách v roku 2000, teda o tom, čo sa odohralo. Tento rozdiel nebude na škodu diskusie, pretože tie pomery sa líšia iba o výšku inflácie. V roku 2000 tých 38 %, čo odviedli zamestnávatelia, bola suma 78 mld. Sk. Keď hovoríme, že to znižujeme o 9 %, to znamená, že sa bavíme o sume 18, 5 mld. Už som uviedol argument a ešte raz ho zopakujem: Najväčší zamestnávateľ je štát. Zamestnáva viac ako 400 000 zamestnancov, aj on je platiteľ odvodov, aj jemu sa odvody znižujú. To znamená, že od tej sumy 18,5 mld. môžete rovno odrátať sumu 5,25 mld. To sú odvody, ktoré by mal ako platiť štát. To je tých 9 %, ktoré šetríme aj štátu. To znamená, sumu 18,5 mld. môžete rovno znížiť o 5,25 mld. A dostanem iba 13,25 mld. Ale proste tento argument, toto sa nekomentuje, toto sa obchádza. Vytrvalo sa hovorí o sume 20 mld., 25 mld., 27 mld. a tak ďalej.

Hovoríme o tom, že je to celé, aby sme znížili nezamestnanosť tým, že znižujeme cenu pracovnej sily. Prosím vás, keby ste aj zrovna mali pravdu, že na základe tohto opatrenia nevznikne jediné pracovné miesto, predpokladajme takúto úplne pesimistickú a nereálnu alternatívu, tak v takom prípade sme vlastne nechali znížením odvodov firmám, súkromným firmám 13,25 mld., ktoré by inak museli zaplatiť ako odvody, teraz nemusia, lebo sme ich znížili. No keď ich neminú na zamestnanosť, tak ich minú iným spôsobom. Nakúpia niečo, udelia si odmeny, ale v každom prípade toto míňanie je zdaňované, či už pôjde o sadzbu - daň z príjmu právnických osôb alebo daň z príjmu fyzických osôb -, alebo to bude DPH, alebo iná spotrebná daň. A môžeme rátať o zdaňovaní vo výške 20 - 25 %. To znamená, aj z tejto sumy sa vám na daniach pri tejto pesimistickej alternatíve vrátia 3 mld. Sk. To znamená, že pri najpesimistickejšom variante ten výpadok by činil 10,25 mld., pri najpesimistickejšom.

Tak ja sa pýtam, pani ministerka, kde je tých vašich 20 neviem koľko mld., pán poslanec Benkovský, kde je tých vašich 25 mld. rozvratu, straty. Kde to je? Vy tieto argumenty, ktoré hovorím tuná už druhýkrát, vy to vôbec nekomentujete. Vy sa tvárite, že nepočujete. Povedzte, v čom sa mýlim. Ale to vy nehovoríte. Tento pesimistický variant nenastane a efekt na zamestnanosť to mať bude. Nevieme, či to bude 100 000 zamestnaných, alebo iba 10 000, ale v každom prípade každý nový zamestnaný človek predstavuje potom zisk, a to mnohými spôsobmi. Štát mu už nebude musieť platiť sociálne dávky, to je prvé šetrenie. Nebude musieť ani platiť odvody, to je druhý spôsob, ako ušetrí štát. Naopak, získa na odvodoch, ktoré zaplatí ten nový zamestnaný, to je tretie šetrenie. Získa na odvodoch, ktoré zaplatí jeho nový zamestnávateľ, to je štvrté šetrenie. Ten nový zamestnaný zaplatí daň z príjmu, to je piate šetrenie, a ,samozrejme, má vyšší príjem, zvýši sa mu spotreba, opäť tam bude nejaký príjem z DPH. V prípade, že by tých nových zamestnaných bolo 100 000, tak potom tento celkový príjem štátu činí, prosím pekne, 13,25 mld. Ak to bude len polovica z toho, 50 000, no tak to bude polovica z tejto sumy, ak iba 10 000, no tak desatina z tejto sumy. Ale je to ďalší príjem štátu. To znamená, že ten celkový schodok, ktorý môže vzniknúť, podľa toho, či berieme pesimistický variant - žiadny nový zamestnaný -, alebo optimistický, povedzme, 100 000, tak ten schodok sa pohybuje od 10,25 ako najväčší možný po 1,8 mld.

Vážené kolegyne, kolegovia, to som ešte nehovoril o tom, že navrhujeme aj škrty vo výdavkoch štátu. Mimochodom to je jeden slabý bod našej vládnej koalície. Ak poznáte správu Medzinárodného menového fondu, tak všade tam, kde hovorí o nezamestnanosti, hovorí ako o lieku, že treba redukovať výdavky štátu.

My navrhujeme šetriť týmito spôsobmi. O chvíľku budeme preberať zákon o štíhlej vláde, o niekoľko dní. Tam je úspora 0,5 mld. Sk. Ak prejde zníženie odvodov na 29 %, tak to znamená, že sa znižujú odvody aj agrosektoru, veľkému zamestnávateľovi, to znamená, že o to, čo mu touto zmenou ušetríme na odvodoch, o túto sumu potom ho nemusíme dotovať zo štátneho rozpočtu, táto úspora by činila 1,5 mld. Sk.

Potom navrhujeme škrt 1 mld. v aktívnej politike zamestnanosti a najväčšie šetrenie navrhujeme tým, že prostriedky, ktoré získame v privatizácii SPP, odhadnime to na 150 mld. Sk, navrhujeme použiť na splatenie časti štátneho dlhu. Boli tu argumenty, že predsa zároveň sme za to, aby sa tieto prostriedky použili na naštartovanie reformy dôchodkového zabezpečenia. Táto reforma zatiaľ aj tak pripravená nie je. Ak bude môcť byť spustená o dva roky, môžeme si na to požičať o dva roky za podstatne výhodnejších podmienok, pretože stúpne naša dôveryhodnosť ako štátu, ktorý zaplatil veľkú časť svojho štátneho dlhu.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, jednoducho, ak takýmto spôsobom použijeme príjmy z privatizácie SPP, tak potom môžeme na dlhovej službe každoročne ušetriť sumu 10 mld. Sk. To znamená, celková výška zdrojov, ktoré takto navrhujeme, je cez 13 mld. Sk. Ak ich teda uplatníme na ten schodok, ktorý sme odhadli v tých dvoch hraniciach, v hornej a v dolnej, tak vlastne zistíme, že celkový stav je prebytok, a to približne od 3 mld. do 11 mld.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, myslím si, že každý z vás môže povedať, že je proti tomu, aby sme zoštíhlili vládu, je proti tomu, aby sme škrtali tam alebo aby sme škrtali inde, je proti tomu, aby sme použili prostriedky z SPP spôsobom, akým to navrhujeme, ale nemôžte povedať, že nie je možné znížiť odvodové zaťaženie z 38 % na 29 % bez rozvratu verejných financií. Toto povedať nemôžete.

Vážené kolegyne, kolegovia, rád by som ešte prešiel od ekonomického rozmeru k neekonomickému. Rád by som zacitoval z programového vyhlásenia vlády z kapitoly verejné financie, to je druhá kapitola, kde sa hovorí: "V strednodobom horizonte vláda predpokladá znížiť celkové odvodové zaťaženie podnikateľskej sféry." Čiže teraz začíname hrať o česť vládnej koalície. O chvíľku budeme všetci hlasovať o tom, či sme ochotní splniť tento záväzok, za ktorý sme všetci poslanci vládnej koalície hlasovali. Budeme hlasovať o ochote splniť naše záväzky. Nie sme v druhom čítaní, kde, keď zahlasujeme za, tak už nebudeme môcť pohnúť ani o percento. Sme v prvom čítaní, to znamená, bavíme sa o tom, či vôbec to chceme riešiť, to, čo sme sľúbili. Tu nemáte žiadnu alternatívu - vládny návrh verzus poslanecký návrh. Vládny návrh tuná neexistuje. Ak to zamietnete, to znamená, poviete - nebudeme sa o tom vôbec baviť čo sme pred 3 rokmi sľúbili. Ja chápem, že to je ťažké v tejto vládnej koalícii, kde je ľavica, kde je pravica, kde videnie jedných je také, že štát má plno povinností, ktoré musí zabezpečiť, musí zaopatrovať občanov, musí im poskytnúť takú službu, onakú službu, na to potrebuje vyberať peniaze, dane, odvody. Ja to chápem, takýto názor je legitímny. A na druhej strane sú tu poslanci, ktorí veria, ako v tej indiánskej bájke, že nemá zmysel dávať ľuďom každý deň ryby, ale treba im dať udicu, aby tie ryby chytali, čo v tomto prípade znamená, že treba vytvoriť také podmienky, aby sa oplatilo prácu dávať a prácu brať, lebo tuná sa neoplatí prácu dávať.

Firmy miesto toho, aby zamestnávali ľudí, tak nútia potenciálnych zamestnancov, aby sa stali živnostníkmi, a hovoria - a budeme spolu obchodovať. Poctivý termín zamestnávať niekoho, to stráca zmysel. Je to dohnané až ad absurdum, kvôli vysokým odvodom. A, ako som povedal, sú najvyššie široko-ďaleko. Ale na poctivom prístupe sa môžeme dohodnúť. Nemusíme sa tváriť, že to je nejaká katastrofa, keď schválime tento návrh do druhého čítania. To nebude žiadna katastrofa. To bude začiatok serióznej diskusie a bude to šanca. O tejto šanci rozhodnete. Prosím, rozhodnite o nej. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: To je záverečné slovo, pán poslanec. Rozprava bola uzavretá.

Chce k rozprave zaujať stanovisko spravodajkyňa? Nech sa páči, spravodajkyňa.

A. Záborská, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, kolegyne a kolegovia poslanci, dovoľte aj mne len niekoľkými slovami zareagovať na rozpravu k predkladanej novele zákona.

Jedným z najzávažnejších argumentov, ktoré tu zazneli v rozprave, bol možný nedostatok finančných prostriedkov v sociálnej a zdravotnej poisťovni, a tým aj ohrozenie dôchodkového zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti našich občanov. Do jari v roku 1999 som bola členkou Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie a už v tom období sme mali na stole návrh alebo koncepciu reformy sociálneho zabezpečenia. Ešte v tom období keď terajší pán poslanec Šagát bol ministrom, predložil do vlády koncepciu reformy zdravotného poistenia, z ktorej po medzirezortnom pripomienkovaní, kde bola vrátená, zostalo torzo, ktoré neriešilo financovanie zdravotného poistenia. Keby sme boli dodržali harmonogram, ktorý si vláda dala, ja aj ako členka vládnej koalície to musím povedať, tak v tomto roku obidve tieto reformy by sme boli naplnili zákonmi, ktoré mali podľa koncepcie platiť od 1. 1. 2002. Keby to bolo tak, nemuseli by sme teraz diskutovať o tom, či Sociálna poisťovňa alebo zdravotné poisťovne budú mať dostatok finančných prostriedkov a mohli sme znížiť odvodové zaťaženie našich podnikateľov, našich občanov.

Ja si vážim pána poslanca Maňku, ale napriek tomu zareagujem na jeho príklad o teplárni vo Zvolene. Ja si myslím, že tento jeho príklad v danej novele zákona pokuľháva na obe nohy, pretože tí ekonomickí experti, ktorým dali urobiť expertízu, ako by mala byť tepláreň ekonomická, povedali, že v tej teplárni je prezamestnanosť, že treba znížiť počet zamestnancov na polovicu. V tejto súvislosti je úplne jedno, aké bude odvodové zaťaženie teplárne, či tam bude polovica zamestnancov alebo tam bude dvojnásobný počet. Čiže tento jeho príklad sa netýkal nášho zákona.

Ešte v krátkosti, povedal to už aj pán poslanec Palko ako predkladateľ. Zastupujem tu výbor, ale predsa musím podotknúť, že poslanci za Kresťanskodemokratické hnutie reformy v sociálnom zabezpečení a v zdravotnom poistení pripomínali na výboroch pri každej príležitosti. Na Slovensku žije x poctivých podnikateľov, ktorí potrebujú zvýšiť počet svojich zamestnancov a nemôžu to urobiť preto, že ich odvodové zaťaženie je finančne neúnosné. A ak ich skutočne potrebujú, tu pokuľháva ich poctivosť, zamestnajú ich načierno. Ja by som vás poprosila, páni poslanci, keby ste podporili pri hlasovaní môj návrh, ktorý som predniesla v úvodnom slove, aby tento návrh zákona bol prerokovaný v druhom čítaní. Ďakujem pekne.

J. Migaš, predseda NR SR: Teraz pristúpime k hlasovaniu. Nech sa páči. Žiadam panie poslankyne, pánov poslancov, aby prišli do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať.

Počkajte, pani spravodajkyňa. Tak nech sa páči.

A. Záborská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave zaznel jeden pozmeňujúci návrh. Bol to pozmeňujúci návrh pána poslanca Benkovského, ktorý navrhol, aby podľa § 73 ods. 3 písm. b) Národná rada nepokračovala v prerokúvaní tohto návrhu zákona.

J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu poslanca Benkovského, ktorý predniesol v rozprave. Hlasujeme o návrhu pána poslanca Benkovského, aby sa nepokračovalo v rokovaní o tejto novele.

(Hlasovanie.) Prítomných je 107 poslancov, za 54, proti 45, zdržalo sa 7, nehlasoval 1.

Konštatujem, že sme návrh pána Benkovského schválili a nebudeme pokračovať v rokovaní o tejto novele.

Panie poslankyne, páni poslanci, ako sme sa včera dohodli, v rokovaní budeme pokračovať druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2001, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2002 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1151, spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1151a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní pán minister Magvaši. Nech sa páči, pán minister, máte slovo. (Ruch v sále.) Upokojte sa, panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh predkladá minister. Nech sa páči.

P. Magvaši, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pretože prvé čítanie k tomuto návrhu zákona prebehlo vlastne pred dvoma dňami, kde bola pomerne veľmi široká rozprava, nebudem pri uvádzaní tohto návrhu zákona v druhom čítaní príliš zoširoka ho uvádzať. A pretože ani diskusia vo výbore ústavnoprávnom ani vo výbore pre sociálne veci a bývanie neprekročila rámec toho, o čom sa tu diskutovalo pri jeho prvom čítaní, chcel by som teda pri uvedení len uviesť niektoré veci, ktoré sa dotýkajú prípadných možností zvýšenia dôchodkov v jednotlivých percentách. Pri 5-percentnom zvýšení dôchodkov dopad do potreby zdrojov v roku 2001 to bude mať 910 mil. korún a v roku 2002 potom 3,000 5 mld. korún. Pri 7-percentnom to bude tohto roku dopad 1,2 mld. korún a v budúcom roku 4,9 mld. korún a pri 12-percentnom zvýšení dôchodkov by to predstavovalo tohto roku dopad do potreby navýšenia zdrojov o 2,1 mld. korún a v roku 2002 zvýšenie zdrojov o 8,4 mld. korún. To znamená, že pri rokovaní v druhom čítaní by bolo treba brať do úvahy aj tieto náležitosti, a preto by som, vážené panie poslankyne a páni poslanci, v druhom čítaní vás upozornil na tieto dopady do otázky možností zdrojov na navýšenie dôchodkov. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu.

Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Štefanovi Rusnákovi, ktorého poveril gestorský výbor, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu zákona a aby odôvodnil stanovisko a návrh gestorského výboru.

Š. Rusnák, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2001, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2002 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1549 z 5. septembra 2001 po prerokovaní návrhu zákona v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 prerokuje návrh zákona v druhom čítaní, a pridelila ho podľa § 74 ods. 1 uvedeného zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre sociálne a bývanie.

Gestorský výbor nedostal do 6. septembra 2001 žiadne stanovisko poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený podľa § 75 ods. 2 zákona č. 350.

Návrh zákona odporučili schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 664 zo 6. septembra 2001, ako je uvedený v tlači 1151 a v časti IV tejto spoločnej správy, ďalej Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 372 takisto zo 6. septembra 2001 so zmenami, aké sú uvedené v časti IV tejto spoločnej správy.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť, vyplývajú tieto návrhy: K čl. I - v § 1 sa slová "päť" nahrádzajú slovami "sedem", samozrejme, ďalšie údaje s tým súvisiace -, k čl. II - v § 24 ods. 1 sa suma "7 740 Sk" nahrádza sumou "8 282 Sk", suma "6 809 Sk" sa nahrádza sumou "7 286 Sk", suma "6 136 Sk" sa nahrádza sumou "6 566 Sk" a suma "5 971 Sk" sumou "6 389 Sk", takisto ostatné sumy sú od toho odvodené -, k čl. III - v § 5 ods. 1 sa suma "7 740 Sk" nahrádza sumou "8 282 Sk". Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie a gestorský výbor tieto návrhy odporúčajú schváliť. Čl. IV, ktorý znie, tak ako to máte uvedené v prílohe, ide všetko o legislatívnotechnickú úpravu, takisto obidva výbory odporúčajú tieto návrhy schváliť.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2001, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2002 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v časti IV tejto spoločnej správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona v znení pozmeňujúcich návrhov schváliť.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením č. 373 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorského výboru dňa 6. septembra 2001.

Vážený pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP