P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu. Teraz poprosím pána poslanca Petra Tatára, ktorého poveril výbor, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu vlády, ako aj o odporúčaní gestorského výboru. Pán poslanec Tatár, máte slovo.

P. Tatár, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, páni ministri, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona o cenných papieroch a investičných službách, tlač 1133, ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej pätnásť dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 51. schôdze. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z vecného hľadiska na jednej strane rieši závažnú problematiku, na druhej strane má aj isté vecné nedostatky, a preto po skončení rozpravy, v ktorej sa hlásim a odôvodním tieto vecné nedostatky, budem navrhovať, aby bol zákon podľa § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku vrátený navrhovateľovi na dopracovanie. Vážený pán predsedajúci, skončil som.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa z pánov poslancov a poslankýň neprihlásil do rozpravy nikto. Preto sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Pán poslanec Tatár. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok.

Nech sa páči, pán poslanec Tatár, máte slovo.

P. Tatár, poslanec: Ďakujem pekne. Dovoľte mi v krátkosti uviesť súbor argumentov, pre ktoré považujem za potrebné, aby navrhovatelia návrh dopracovali. Predovšetkým sú to také výhrady, ktoré už boli s navrhovateľom, teda s ministerstvom financií konzultované zo strany odbornej verejnosti, ktorej sa priamo tento návrh zákona, okrem toho, že sa týka aj ďalších občanov, týka.

Sú tam vlastne riešené dva okruhy problémov z pohľadu predpisov Európskej únie. Jedna časť, ktorá je striktne vymedzená týmito predpismi, a druhá, ktorá nie je. Tá, ktorá je voľne upravená pre národné legislatívy sa rieši inak ako vo väčšine okolitých štátov a aj niektoré ustanovenia návrhu zákona nie sú v súlade s príslušnými smernicami Európskej únie v tej časti, kde máme byť kompatibilní. Ide o vymedzenie investičných nástrojov, ktoré sú inak upravené v smernici 93/22 o investičných službách v oblasti cenných papierov. Takéto vymedzenie bude mať dopad na štátom regulovaných poskytovateľov investičných služieb, ako sú banky, obchodníci s cennými papiermi, ktorí nebudú môcť poskytovať slovenským zákonom neupravené investičné služby. Na druhej strane takáto úprava by umožnila poskytovať služby aj neregulovaným subjektom s následným poškodzovaním občanov a podnikov, ako sme boli toho svedkom, v tých argumentoch, ktoré pripravili odborníci, sa uvádza napríklad príbeh spoločnosti typu Trendstrading, ktoré sú dostatočným varovaním.

Za ďalší nedostatok je považovaný tiež navrhovaný neštandardný systém evidencie zaknihovaných cenných papierov a celkom neadekvátne postavenie centrálneho depozitára. Z návrhu zákona vyplýva jasná snaha zabezpečiť pre centrálneho depozitára, povedal by som, totálnu kontrolu nad majetkom občanov a firiem tvorených cennými papiermi a ďalšími investičnými nástrojmi, ako aj nad všetkými aktivitami na kapitálovom trhu. Je pravdepodobné, že jediným centrálnym depozitárom sa stane súčasné štátne stredisko cenných papierov, ktorého privatizáciu opakovane už avizovali niektorí predstavitelia štátnej správy. V tejto súvislosti je namieste otázka, že sa nedôsledne uplatnil princíp, ktorý nie je síce v legislatívnych pravidlách pevne zakotvený, ale že tie výhrady zainteresované verejnosti a ktoré sa týkajú návrhu zákona by mali byť aspoň verejne prerokované a tu sa v týchto výhradách, ktoré prebehli pri príprave zákona, práve diskutovali témy úzkych skupinových záujmov, ktoré by mohli ísť, ak sa to nevyrieši, aj na úkor funkčnosti kapitálového trhu. Uvediem ešte ďalšie skutočnosti. Podmienkou na poskytovanie viacerých investičných služieb vrátane distribúcie zahraničných produktov kolektívneho investovania má byť podľa zákona okrem povolenia udeleného štátnym orgánom aj členstvo v súkromnom centrálnom depozitárovi a povinnosť používať jeho technické prostriedky pri tejto činnosti. Takéto riešenie by naozaj bolo veľmi raritným riešením. V porovnaní s ostatnými finančnými inštitúciami štát nebude mať v centrálnom depozitárovi dostatočné regulačné právomoci.

Ďalší problém je, že identifikačný kód ISIN prideľovaný za nezanedbateľný poplatok Strediskom cenných papierov sa stane povinnou náležitosťou väčšiny cenných papierov vrátane zmeniek. Bez jeho pridelenia nebude možné vydať cenné papiere. Takéto riešenie, ktoré má zjavne zabezpečiť nové právomoci a vyššie príjmy centrálnemu depozitárovi, môže priniesť komplikácie pri vydávaní cenných papierov. Samozrejme, aj ďalšie a z hľadiska podnikateľských subjektov zbytočné náklady a možnosť, čo je navyše centrálneho depozitára obštrukciami znemožniť vydanie cenných papierov. Zúčtovanie a vyrovnanie obchodov s cennými papiermi a ďalšími investičnými nástrojmi vrátane finančných derivátov bude môcť robiť výlučne centrálny depozitár.

Ja som presvedčený, že podobne ako v zahraniční by mala takáto možnosť byť otvorená aj pre špecializované inštitúcie, zúčtovacie domy a pre banky. Vzhľadom na doterajšie skúsenosti s činnosťou Strediska cenných papierov Slovenskej republiky možno predpokladať, že sa nebude dať vyhnúť vážnym problémom, ak sa takáto nepružnosť a centralizácia na finančnom trhu kodifikuje.

Podľa návrhu, vládneho návrhu zákona by malo ministerstvo financií, ktoré je v súčasnosti jediným akcionárom Strediska cenných papierov, určovať podrobnosti o podmienkach udelenia povolenia na vznik a činnosť centrálneho depozitára. To je práve súčasť toho diskutovaného prostredia, čo sa týka možného konfliktu záujmov alebo klientelizmu. Na rozdiel od súčasného stavu ceny za služby poskytované centrálnym depozitárom nebudú podliehať schváleniu štátnych orgánov. To je vzhľadom na monopolné postavenie Strediska cenných papierov predpokladom, že bude ďalšie zvýšenie všetkých cien, ktoré sú zatiaľ určené pre používateľov služieb.

Takisto treba povedať, že vážnym nedostatkom je veľmi nedôsledné riešenie v oblasti povinnosti vyhlasovania verejnej ponuky na odkúpenie akcií pri prevzatí akciovej spoločnosti. V návrhu sa nedostatočne zohľadnila úprava tejto problematiky v zahraničí, čo siaha dosť podstatným spôsobom na práva občanov a ďalších investorov, ktorí vlastnia akcie z kupónovej privatizácie, pretože to využitie verejných prísľubov je dnes pre občana prakticky jedinou možnosťou, ako predať predmetné akcie za primeranú cenu. Zrušenie tejto ochrany je v rozpore s medzinárodnými zvyklosťami a mohlo by poškodiť v prípade, že bude prijaté, poškodí niekoľko stotisíc tých takzvaných drobných akcionárov.

Ochrana občanov by utrpela aj v prípade činnosti takzvaných nebankových subjektov, pretože v návrhu sa odoberá dozornému orgánu časť práva zakročiť voči týmto spoločnostiam, ktoré by neoprávnene vykonávali činnosť. To sú argumenty, ktoré nehovoria o ostatných častiach návrhu. Hovoria len o tom, že by bolo lepšie, aby sme tieto časti dopracovali, aby teda tieto časti navrhovateľ dopracoval s tým, že tie ostatné náležitosti návrhu zákona, tak ako ich uviedla pani ministerka, samozrejme, je potrebné prijať. A je lepšie, keď sa to robí rýchlou cestou pri dopracovaní, a preto o to budem prosiť Národnú radu. Inak by sme sa komplikovanejším spôsobom cez rôzne poslanecké návrhy pokúšali nájsť konsenzus, prípadne nedokonalý konsenzus alebo konsenzus len v obmedzenom okruhu týchto problémov potom pri druhom čítaní. Ďakujem veľmi pekne.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi, ktorý bol jediný ústne prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa, či sa chce vyjadriť pani ministerka. Áno. Nech sa páči.

B. Schmögnerová, ministerka financií SR: Ďakujem pekne. Aj keď je trošku zložitejšie sa vyjadrovať, lebo niektoré pripomienky pána poslanca Tatára boli veľmi všeobecné a iba niektoré boli konkrétnejšie. Predpokladám, že vo výboroch bude možno o tom hovoriť podrobnejšie. Predovšetkým by som chcela povedať, že nesúhlasím v žiadnom prípade s jeho návrhom, aby sa návrh vrátil na prepracovanie. Viete veľmi dobre, že tento zákon vzbudil pozornosť dotknutých dávno predtým, ako sa dostal na rokovanie do Národnej rady. My sme to očakávali. A je to celkom prirodzené, pretože je to súhrnná legislatívna norma, ktorá komplexne usporadúva vzťahy voči subjektom, ktorí sú účastníci trhu s cennými papiermi. Mnohé z tých vzťahov začína regulovať, ktoré doposiaľ regulované neboli. A je to celkom prirodzená reakcia, ktorá nás neprekvapuje, že dotknutí sa voči tomu ohradzujú. Ale je potrebné skutočne veľmi konkrétne sa vyjadriť potom k výhradám. A pokiaľ bude príslušná konkrétna výhrada mať aj isté opodstatnenie, ja si myslím, že na tom sa vieme dohodnúť, ale v žiadnom prípade by to nemalo smerovať k niečomu takému, aby sme výrazne menili túto normu a oslabovali jej regulačný rámec.

K jednotlivým, aspoň čiastočne by som sa dotkla niektorých otázok, ktoré tu nadhodil pán poslanec Tatár. Možno by som išla od konca. Pán poslanec, my sme sa už niekoľkorakými spôsobmi pokúšali aspoň čiastočne regulovať činnosť nebankových finančných subjektov. No pokiaľ tu existujú také inštitúcie v Obchodnom zákonníku, ako je tichý spoločník a podobne, tak máme len obmedzené možnosti. Ale nemôžem s vami súhlasiť, pretože práve tento zákon ide z hľadiska regulácie nebankových finančných subjektov najďalej zo všetkých tých našich pokusov, o ktorých som sa zmienila.

Chcem len zopakovať, že návrh zákona stanovuje povinnosť, aby konala príslušná inštitúcia, nebanková finančná inštitúcia len na základe verejnej výzvy. Vyhlasovateľ je povinný pred realizáciou svojho projektu predložiť Úradu pre finančný trh takzvaný prospekt investície. Bez jeho schválenia úradom nemôže zhromažďovať prostriedky od verejnosti za účelom podnikania a tak ďalej a tak ďalej. To znamená, že je to inak. Tentoraz skutočne začíname dávať aspoň aké také právomoci Úradu pre finančný trh, ktorý môže tým, že neschváli napríklad prospekt emitenta, nemusí, vlastne zamedzí existencii nebankového finančného subjektu. A okrem iného práve nebankové finančné subjekty sú tie, ktoré veľmi ostro napadli aj tento zákon, pretože si uvedomujú, že už takým spôsobom, ako získavali prostriedky, kde klamlivou reklamou vlastne pôsobili na vkladateľov, už ďalej pokračovať nebudú môcť.

Rovnako sa veľmi paušálne hovorí o nedostatkoch pri vyhlasovaní verejnej ponuky, ktorá údajne bude dopadať na držiteľov, na DIK-ov ešte z kupónovej privatizácie. Ja tu musím jednak povedať, že znovu prichádzajú s kritikou práve tí, ktorí, žiaľbohu, kardinálnym spôsobom poškodili DIK-ov, to znamená tých, ktorí sa zúčastnili kupónovej privatizácie, nechcem teraz rekapitulovať, čo sa všetko odohralo s investičnými spoločnosťami a s fondmi. Výsledkom toho je, že vlastne prevažná, možno 99 % tých, ktorí investovali, prišlo o svoje body, ktoré, a o akcie, ktoré prostredníctvom investovania získali. Je paradoxné, že práve títo teraz kritizujú zákon, ale na druhej strane by som chcela povedať, že otázky vyhlasovania verejnej ponuky budú ošetrené v nadväzujúcej legislatívnej norme veľmi podrobne.

K otázke Strediska cenných papierov, myslím si, že aj tu vzniká často kritika, ktorá je možno aj do istej miery nedorozumením, ja chcem len zopakovať, že tento zákon neupravuje podmienky pre SCP, ale pre centrálneho depozitára, upravuje ich veľmi presne, hovorí aj o tom, kto bude uskutočňovať reguláciu, bude to Úrad pre finančný trh. Podmienky, ktoré sú upravené pre centrálneho depozitára, sú štandardnými a sú veľmi prísnymi podmienkami a napokon ktokoľvek ich bude spĺňať, bude môcť vykonávať práve funkcie centrálneho depozitára. Čo sa týka SCP, áno, je to pravda, že v tejto chvíli je 100-percentným akcionárom SCP ministerstvo financií, nie ste pravdepodobne informovaní, že sme pred niekoľkými mesiacmi oslovili najvýznamnejšie slovenské banky s ponukou, aby odkúpili časť akcií SCP, na tomto sa pracuje, časť z nich prejavilo dokonca veľký záujem, ale neboli to všetky, ale tento proces sa dovedie do konca a naším záujmom je, aby ministerstvo financií rozhodne nebolo väčšinovým akcionárom SCP.

Otázka istín pri cenných papieroch, osobitne pri zmenkách, ja to pokladám za jeden veľmi významný krok dopredu. Iste môžeme mať výhrady, že bude treba za to nejakých pár korún zaplatiť, ale ja položím otázku, či si uvedomujeme, že keby niečo takého bolo existovalo, nemali by sme Duckého zmenky, nemali by sme zmenky, ja neviem, Vodohospodárskeho podniku, Železníc Slovenskej republiky a tak ďalej, ktoré nám veľmi skomplikovali život a osobitne si myslím, že Duckého zmenky sú veľmi dobre známe a viete, že sú aj kritickým bodom pri privatizácii SPP.

Práve tým, že cenné papiere a v nich aj zmenky budú musieť byť registrované v centrálnom depozitári, nebude možné takéto bezhlavé, nekontrolovateľné vydávanie zmeniek, ako sme boli svedkami a na ktoré doplatíme, žiaľbohu, podstatne viac ako možno na niektoré banky, ktoré skrachovali, ale mne je, samozrejme, každej koruny ľúto.

K otázke, či to bolo verejne prerokované, moji kolegovia by vám aj v osobnom rozhovore mohli hovoriť, mohli by vás informovať, koľko odborných debát s účastníkmi, ktorých sa tento zákon týka, bolo uskutočnených na pôde ministerstva financií alebo na inej pôde s cieľom, aby sme si mnohé veci vyjasnili. Takže nemyslím si, že sme v tomto smere postupovali nejako voluntaristicky, vonkoncom nie. Ja sa nazdávam, že ide o veľmi závažný zákon, veľmi významný zákon, nemali by sme skutočne podľahnúť niektorým čiastkovým záujmom, ktoré prirodzene vždy pri prerokúvaní takejto významnej normy aj vznikajú. Pokiaľ prídete s konkrétnymi návrhmi, mám tu na mysli na poslancov, ktoré zlepšia tento zákon, určite, môžem vás ubezpečiť, že predkladateľ takéto zlepšovacie návrhy aj podporí. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pani ministerke. Pán spoločný spravodajca sa chce krátko vyjadriť.

P. Tatár, poslanec: Veľmi krátko a v stručnosti dve veci. Jedna je k tej vecnej problematike, naozaj môže byť viac názorov, ale, povedzme, k tomu verejnému prísľubu zákon, ak sa nedopracuje, tak by mohol v istých prípadoch umožniť ovládnutie vedenia spoločnosti aj bez potrebného podielu na základnom imaní. Navrhované pravidlá sú také, že istú časť akcionárov podľa takto navrhnutých pravidiel bude možné, povedzme, vylúčiť z hlasovania. To je len taký príklad. Je tam dosť veľa drobných alebo väčších vecí, ktoré treba dopracovať. Preto som navrhol, aby bol dopracovaný, a teda ja len zopakujem ten argument, že je lepšie, keď sa to urobí nejako v jednotnom štýle navrhovateľa, ako by sme to potom doliepali jednotlivými a často nesúrodými pozmeňujúcimi návrhmi poslaneckými. Hoci aj tu je to možné. To bol dôvod. Nebol dôvod, že je nepotrebný alebo že je generálne zlý, ale že ho treba dopracovať.

A druhá poznámka je k samotnému verejnému prerokovaniu. My sme aj verejne diskutovali o probléme účasti na legislatíve tých, ktorých sa týka. Nie v zmysle tom, že by priamo určovali aj obsah, ale že by mali možnosť sa vyjadriť. Deje sa to zatiaľ tak, že aj na úrovni legislatívnych pravidiel vlády sa pomaly otvára priestor na nejakú inštitucionalizovanú verejnú diskusiu, ktorá sa vlastne po prvýkrát vyskytla ako verejný problém tohto roku. Vždy sa zákony len lobovali, to znamená, že kto koho stihol poznať alebo sa mohol porozprávať, bez ohľadu na to, aký tam bol úmysel. Vždy je dobré, keď sú tie veci diskutované verejne. A druhá vec je, že sú tam bariéry. Bariéry v jednotlivých segmentoch legislatívneho procesu. To značí rezort, v tomto prípade ministerstvo financií. Nie je to bariéra, proti ktorej by som dával nejakú generálnu výhradu, to je proste to, čo sme zdedili a musíme to napraviť. Prvá bariéra je tam, kde sa tvorí zákon, druhá bariéra je tam, kde sa posudzuje zákon, to je legislatívna rada vlády. Na jej obranu treba povedať, že má enormné množstvo práce a nemôže donekonečna s celou verejnosťou o všetkom diskutovať. Ale treba nájsť inštitucionálne rámce, ako to zabezpečiť. Tretia bariéra je prenos takto pripraveného exekutívneho zákona do parlamentu, kde je najväčší priestor na diskusiu, ale často tým, že už je zákon napísaný, niektoré veci, povedzme, ako v tomto zákone, prichádzajú neskoro a prinášajú možno že aj zbytočne väčšiu polemiku alebo aj emocionálne napätie, ako by prinášali, keby sa diskutovalo od začiatku iba vecne. Čiže takto ten legislatívny proces vyzerá. My sme o tom usporiadali aj konferenciu na začiatku tohto roka. Je pod hlavičkou Parlamentného inštitútu aj na internetovej stránke Národnej rady, zapojili sa do toho viacerí poslanci. Druhý problém je celá filozofia. Hoci je to u nás tradícia, dá sa s tým v zásade niečo robiť. Ja som za to, aby sa to zmenilo. Zákony pripravuje exekutíva, a tak je to vo všetkých stredoeurópskych postkomunistických krajinách s výnimkou niektorých zákonov, ktoré pripravuje parlament, tie sa týkajú najmä práce parlamentu. V našom volebnom období k významným patrila ústava. Keby to bolo tak, že sa naozaj rozdelí exekutíva, výkonná moc a zákonodarná a že ten aparát, ktorý má štát tradične na ministerstvách, by bol tu v parlamente a ministerstvá by boli ozaj výkonnou mocou, že by vykonávali prijaté pravidlá, prijaté zákony, tak aj celá verejná diskusia, o ktorej som chcel hovoriť, by vyzerala inak a jednoducho by bola priamo v ohnisku toho deja, kde sa zákon prijíma. Samozrejme, že exekutíva by bola účastná tejto diskusie a nevznikal by taký začarovaný kruh, že ako by (a teraz nehovorím už o vláde ani o členoch vlády, ale o centrálnych orgánoch štátnej správy) ako by úradníci pripravovali zákony sami pre seba, ale občania sa musia potom podľa nich riadiť. To je zjednodušený model. To je poznámka k problematike verejnej diskusie. Ďakujem pekne, a teda môžeme po skončení rozpravy pristúpiť k hlasovaniu.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi. Prerušujem rozpravu o tomto bode programu. Budeme hlasovať, tak ako sme si odsúhlasili po prerokovaní jednotlivých návrhov zákonov.

Odporúčam teraz, aby sme pristúpili k prerokúvaniu ďalšieho návrhu, ktorým je

vládny návrh zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov súvisiacich so zákonom o cenných papieroch a investičných službách.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1134, súčasťou návrhu je aj rozhodnutie pána predsedu Národnej rady č. 1262. Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh odôvodnila a uviedla pani ministerka financií Brigita Schmögnerová. Pani ministerka, máte slovo.

B. Schmögnerová, ministerka financií SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tento zákon nadväzuje na zákon o cenných papieroch, ktorý som predkladala pred chvíľočkou a je pripravený takým spôsobom, že osobitne rieši zmeny v niekoľkých zákonoch, o ktorých budem podrobnejšie hovoriť. Tieto zmeny sa týkajú úpravy činnosti subjektov kapitálového trhu v Slovenskej republike, zmeny niektorých pojmových obsahov, ako napríklad Stredisko cenných papierov sa nahrádza Centrálnym depozitárom, ruší sa pojem verejne obchodovateľné cenné papiere. Nakoľko sa uvedené pojmy vyskytujú v niektorých dôležitých právnych predpisoch, napríklad zákon o konkurze a vyrovnaní, zákon o kolektívnom investovaní, ich ponechanie bez zmeny by mohlo v praxi spôsobovať ťažkosti. Predložený návrh zákona predpokladá najväčšie zmeny v zákone č. 330/2000 Z. z. o burze cenných papierov a v zákone č. 385/1999 Z. z. o kolektívnom investovaní. Keďže ide o súvisiace normy kapitálového trhu, v zákone o burze cenných papierov ide najmä o zmeny súvisiace s vyrovnávaním burzových obchodov, ktorý podľa zákona o cenných papieroch a investičných službách bude vykonávať Centrálny depozitár a o spresnenie podmienok na prijatie cenného papiera na trh burzy cenných papierov v súvislosti so zrušením pojmu verejná obchodovateľnosť.

V zákone o kolektívnom investovaní sa menia ustanovenia o vedení majetkových účtov, správcovských spoločnostiach a podielových fondov, nakoľko dochádza k zmene evidencie zaknihovaných cenných papierov. Okrem toho bolo potrebné spresniť niektoré ustanovenia týkajúce sa depozitára, podielových fondov a správcovských spoločností, nakoľko ide o inštitúciu, ktorá je súčasne obchodníkom s cennými papiermi a bankou.

Na záver by som rada upozornila na previazanosť predkladaného návrhu, tak ako som už aj v úvode uviedla, na zákon o cenných papieroch a investičných službách, a tým aj potrebu, aby sme aj v ďalšom obidva zákony prerokovali podľa možnosti v nadväznosti jeden na druhý. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pani ministerke. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Maňkovi, ktorého určil gestorský výbor, aby informoval Národnú radu o odporúčaní jeho, ako aj o stanovisku gestorského výboru.

Pán poslanec Maňka, máte slovo.

V. Maňka, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov súvisiacich so zákonom o cenných papieroch a investičných službách, tlač číslo 1134, ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu. Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, to je doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 51. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti uvedené a určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako navrhuje predmetný návrh. Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu k tomuto návrhu zákona. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, otváram rozpravu o tomuto bode programu. Konštatujem, že písomne sa neprihlásil z pánov poslancov nikto do rozpravy, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie je tomu tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pristúpime podľa schváleného programu k prerokúvaniu ďalšieho bodu, ktorým je

vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 1057.

Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil pán minister zdravotníctva Roman Kováč.

Pán minister, máte slovo.

R. Kováč, minister zdravotníctva SR: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, predložený návrh zákona zosúlaďuje požiadavky Európskej únie pri podávaní žiadosti o registráciu liekov vyrobených špičkovými najmodernejšími technologickými postupmi v kontexte ochrany údajov uvedených v dokumentácii, ktorá sa predkladá so žiadosťou o registráciu liekov. Predlžuje sa lehota uvádzaná v dokumentácii priloženej k žiadosti o registráciu liekov vyrobených špičkovými technológiami z doterajších šesť rokov na desať rokov. Rešpektuje sa ochrana údajov obsiahnutých v dokumentácii, ktorá je v súčasťou žiadosti o registráciu lieku v súlade so smernicou č. 65 Európskeho hospodárskeho spoločenstva a nariadením Európskeho hospodárskeho spoločenstva č. 2309 z roku 1993. Rovnakým spôsobom je táto problematika upravená v Českej republike v zákone č. 79/1997 Zb. o léčivách v znení zákona č. 149/2000 Z. z. V súčasnosti platná úprava v Českej republike je na úrovni doteraz platnej úpravy v Slovenskej republike. Neobsahuje ustanovenie o desaťročnej ochranne údajov liekov vyrobených špičkovými technológiami. V Maďarsku, v Poľsku a v Slovisku táto problematika vôbec nie je upravená zákonom. Navrhované lehoty na ochranu údajov sú v súlade s právnymi predpismi Európskej únie a umožnia rýchlejšiu registráciu generických liekov, čím sa dosiahne úspora nákladov na lieky. Návrh zákona spresňuje zmeny v registrácii liekov, ktoré nevyžadujú vydanie nového rozhodnutia o registrácii tak, aby sa vykonávali v súlade s právnymi predpismi Európskej únie. Zriaďuje sa Štátny ústav pre kontrolu liečiv v Bratislave ako orgán štátnej správy na úseku humánnej farmácie. Návrh zákona presúva kompetenciu vydávať rozhodnutia o registrácii humánnych liekov z Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na Štátny ústav pre kontrolu liečiv v Bratislave a veterinárnych liekov na Ústav kontroly veterinárnych liečiv.

Návrh zákona dopĺňa, spresňuje ustanovenia o farmakobdelosti, dohľade nad liekmi, spresňuje sa terminológia z oblasti monitorovania nežiaducich účinkov liekov a ukladá sa držiteľom rozhodnutia o registrácii liekov zaviesť systém farmakobdelosti a určiť zodpovednú osobu za farmakobdelosť a správne fungovanie systému. Rovnaké opatrenia sa ukladajú pre oblasť monitorovania nehôd, porúch a zlyhaní zdravotníckych pomôcok. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je skvalitnenie procesu registrácie liekov, farmakobdelosti, kontroly liekov a predpisovania liekov, a tým aj zabezpečenie ochrany pacienta s cieľom zabezpečiť mu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti len kvalitné, účinné a bezpečné lieky. Ochrana duševného vlastníctva je jednou z oblastí, na ktorú Európska únia kladie zvýšenú pozornosť a dôrazne požaduje od kandidátskych krajín plnú implementáciu právnych predpisov Európskej únie do národnej legislatívy. Návrh zákona, ktorý predkladám, túto požiadavku rešpektuje. Navrhované ustanovenia sú v súlade s právnymi predpismi Európskej únie uvedenými v doložke zlučiteľnosti. Návrh novely zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na uvedené dovoľte mi obrátiť sa na vás so žiadosťou o podporu predloženého návrhu zákona. Skončil som.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Pani poslankyne, páni poslanci, na úvod rokovania tejto schôdze sme odsúhlasili zlúčenie rozpravy o niektorých bodoch programu vrátane tých, ktoré nasledujú teraz, preto odporúčam, aby odôvodnil navrhovateľ pán poslanec Finďo svoj

návrh zákona, ktorým je návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní a zákon číslo 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 1126,

po ňom by vystúpila potom pani spoločná spravodajkyňa k obidvom návrhom zákonov pani poslankyňa Záborská a nasledovala by rozprava k obidvom návrhom zákonov.

Pán poslanec Finďo ako navrhovateľ, nech sa páči, máte slovo.

P. Finďo, poslanec: Vážený pán predsedujúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, živnostenský zákon, v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov.

Súčasná právna úprava povoľovania poskytovania lekárenskej starostlivosti spôsobuje značnú diskrimináciu, na jednej strane znevýhodňuje právnické osoby oproti fyzickým osobám, keď im od účinnosti zákona č. 119/2000 Z. z., ktorý novelizoval zákon o liekoch a zdravotníckych pomôckach, neumožňuje získať povolenie na poskytovanie lekárenskej starostlivosti ani v prípade, keď jej odbornú úroveň bude garantovať odborný zástupca. Na strane druhej sú takéto právnické osoby znevýhodnené aj oproti právnickým osobám, ktoré získali povolenie na poskytovanie lekárenskej starostlivosti pred nadobudnutím účinnosti spomenutého zákona. Cieľom predkladaného návrhu novely zákona č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach je vlastne zosúladiť, zosúladenie právneho rozsahu s faktickým stavom poskytovanie lekárenskej starostlivosti v Slovenskej republike.

Ďalším dôvodom je, aby sa právny stav uviedol do súladu s nálezom Ústavného súdu z roku 1999. Ústavný súd totižto neidentifikoval požiadavku lekárnikov, ktorá sa potom premietla aj do tohto zákona, ktorí žiadali výlučnosť pre lekárnikov pri vlastnení povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti. Ústavný súd sa vyjadril v takom zmysle, že nejde o otázku verejného záujmu, a preto nie je potrebné, aby sa takáto právna úprava prijala, napriek tomu teda sa v roku 2000 prijala novela zákona pod č. 119, ktorá takúto právnu úpravu fixovala v tomto zákone.

Nakoľko v súčasnosti poskytujú na základe v minulosti účinného zákona, respektíve ešte doteraz účinného zákona lekárenskú starostlivosť právnické osoby prostredníctvom odborných zástupcov, nie sú dôvody na to, aby sa za splnenia rovnakých podmienok týkajúcich sa odborného zástupcu i samotnej právnickej osoby nemohlo povoliť poskytovanie lekárenskej starostlivosti právnickým osobám aj v súčasnosti, najmä pokiaľ veľkodistribúciu liekov vykonávajú prevažne právnické osoby, čiže právnické osoby ako veľkodistribútori sú oprávnení, aby nakladali s liekmi prostredníctvom odborných zástupcov, zatiaľ čo v lekárňach, kde sa nakladá s tými istými liekmi, sa takýto stav nepripúšťa. Prijatie predkladaného zákona zosúladí prax povoľovania poskytovania lekárenskej starostlivosti s praxou povoľovania poskytovania zdravotnej starostlivosti v neštátnych zdravotníckych zariadeniach, kde je v súčasnosti možné povoliť poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení aj právnickej osobe prostredníctvom odborného zástupcu. Netreba pripomínať, že zabezpečenie odbornej úrovne je prinajmenšom tak dôležité pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ako pri poskytovaní lekárenskej starostlivosti. Prijatie predkladaného návrhu zákona by jednoznačnú diskrimináciu právnických osôb pri poskytovaní lekárenskej starostlivosti odstránilo.

Predkladaná novela si kladie aj druhý cieľ, a tým je odstrániť v súčasnosti platné obmedzenie, ktoré umožňuje vydať fyzickej osobe alebo právnickej osobe povolenie na poskytovanie lekárenskej starostlivosti len v jednej verejnej lekárni a v jednej pobočke verejnej lekárne. Nazdávame sa, že v súčasnosti nejestvuje objekt, nie sú objektívne dôvody na takéto obmedzenia, pokiaľ sa poskytovanie lekárenskej starostlivosti z odbornej stránky zabezpečí v každej lekárni odborným zástupcom. Svoje stanovisko opierame o vyjadrenie Protimonopolného úradu, ktorý nevidí dôvod na obmedzovanie práva podnikať v lekárenstve iba v jednej lekárni a v jednej pobočke verejnej lekárne.

Zároveň mi dovoľte ešte jednu osobnú poznámku, ktorá smeruje k tomu, že skutočný stav v súčasnosti je taký, že okolo 300, možno až 400 lekární vlastne už nevlastnia tí, na ktorých je tá lekáreň napísaná, ale prostredníctvom rôznych zmluvných vzťahov ich vlastnia veľkodistribučné firmy, čiže vznikajú takto neoficiálne, ale fakticky fungujúce siete verejných lekární. Predkladaná novela zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach nezakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet. Z hľadiska zlučiteľnosti s právom Európskej únie oblasť vlastnenia lekární, respektíve povoľovania na poskytovanie lekárenskej, povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti nie je upravené osobitným spôsobom v práve Európskej únie. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, prosím, aby ste zaujali miesto niekde v blízkosti rečníckeho pultu, aby ste nemuseli namáhať svoje chorľavé končatiny. Teraz poprosím pani poslankyňu Záborskú, ktorá je určená gestorským výborom ako spravodajkyňa k obidvom návrhom zákonov - k zákonu, ktorý predkladá pán minister Kováč za vládu Slovenskej republiky, ako aj k zákonu, ktorého predkladateľom je pán poslanec Finďo, aby informovala o návrhu, ako prerokovať tento návrh zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

A. Záborská, poslankyňa: Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, dámy a páni, dovoľte mi, aby som v súlade s rokovacím poriadkom vystúpila pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, a zároveň poslaneckému návrhu zákona pána poslanca Petra Finďa. Ako spravodajkyňa k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že oba predmetné návrhy spĺňajú z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Predpokladám, že prípadné zmeny a návrhy budú k obom zákonom predložené v rozprave a v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, odporúčam, aby oba návrhy, aj vládny, aj návrh pána poslanca Finďa, prerokovala Národná rada v druhom čítaní.

Zároveň odporúčam, aby v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady boli pridelené tieto návrhy zákonov výborom pre financie rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo a výboru pre zdravotníctvo, ktorý je zároveň gestorským výborom. Všetky tieto výbory prerokujú návrhy zákonov, oba návrhy do 17. októbra v roku 2001 vrátane gestorského výboru. Pán podpredseda, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa, otváram rozpravu o tomto bode programu, teda o obidvoch prerokúvaných bodoch. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto z prítomných pánov poslancov. Do rozpravy sa ústne hlási pán poslanec Mesiarik. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

Pán poslanec Mesiarik, nech sa páči, máte slovo.

M. Mesiarik, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, budem skutočne veľmi stručný. Chcem sa vyjadriť k návrhu pána poslanca Finďa, ktorý navrhuje, ako v úvodnom slove uviedol a ako sa môžeme dočítať v jeho návrhu písomnom, dosť zásadnú vec v oblasti zdravotníctva. Mrzí ma to, že musím oponovať kolegovi, ale chcel by som zdôrazniť, že schválením takejto zmeny zákona a vpustením, dá sa povedať, ďalšieho biznisu do zdravotníctva, nie som si istý, či dokážeme udržať zdravotníctvo vo finančnej stránke aspoň na tej úrovni ako dnes. Ja nevidím dôvod, aby sme vôbec o takomto návrhu rokovali v druhom čítaní, pretože nevidím ani dôvod, ani príčinu, žeby súčasní majitelia, či už súkromní majitelia lekární, zariadení zdravotných, alebo zdravotníctvo, ktoré budeme onedlho presúvať a transformovať do inej pozície z hľadiska reformy verejnej správy, nevidím dôvod, aby ďalší podnikatelia vstupovali do tohto systému. Mne vychádza iba jedno z tohto problému, že opätovne by bolo treba ďalšie prostriedky, aby mohol aj majiteľ žiť, aby mohol mať maržu, aby mohol mať aj lekár, pretože lekár musí, odborník musí vykonávať služby, a nie majiteľ, ktorý môže byť laik a opätovne by sa zdravotníctvo len predražilo. Myslím si, že nie je na to dnes ešte vhodný čas a ani zo stránky ekonomickej, aby sme takéto niečo púšťali až od takéhoto voľného trhu. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: K vystúpeniu pána poslanca Mesiarika s faktickými poznámkami sa chce vyjadriť pani poslankyňa Aibeková a pán poslanec Finďo.

Nech sa páči, pani poslankyňa Aibeková.

M. Aibeková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Mesiarik, prekvapuje ma, že váš kolega, ktorý je, myslím si, že aspoň zatiaľ je to tak, že je z vášho poslaneckého klubu a z vašej koalície, že vy teraz vystúpite proti nemu. No ja si myslím, že to by ste si najprv v klube mali vyriešiť, pretože problém, o ktorom hovorí tento návrh pána poslanca Finďa, je naozaj závažný a my sme o ňom dlho rokovali aj pri vzniku zákona č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, a teda so všetkým, čo súvisí s touto oblasťou. Áno, sú na to rôzne odborné názory a ako v pôvodnom návrhu zákona, tak v niekoľkých novelizáciách sa tento problém už neobjavil, pretože sa už vyriešil vo výbore, ale ja som ochotná a som prístupná rokovať v druhom čítaní aj o tomto návrhu zákona, pretože si myslím, že je potrebné o týchto problémoch hovoriť. Ale dúfam, pán poslanec Mesiarik, keďže ste hovorili o financovaní zdravotníctva, ktoré je skutočne veľkým problémom, že budete takto rovnako razantne vystupovať aj pri prerokúvaní návrhu štátneho rozpočtu pre oblasť zdravotníctva, a dovolím si vás upozorniť ešte na jeden veľmi závažný materiál, a to je privatizácia zdravotníckych zariadení, a to je pôda, kde myslím si, že by ste mali adresovať vaše slová, pretože tak, ako je pripravená táto privatizácia, spôsob privatizácie predovšetkým, tak tam hrozí nielen veľký únik peňazí, ale hrozí tam aj to, že sa dostanú do neprimeraných rúk, pretože zdravotníci pri privatizácii budú ťahať za kratší koniec predovšetkým pri poliklinikách a nemocniciach, pretože zaplatiť naraz 90 mil. alebo 40 mil., ako sú ohodnotené, na to asi zdravotníci nebudú mať. Takže dúfam, že vystúpite rovnako razantne aj potom. (Zaznel zvuk časomiery.)