P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cuper.

J. Cuper, poslanec: Chcem reagovať na tú pasáž vystúpenia pána poslanca Šťastného, kde hovoril o zriaďovateľských funkciách obcí voči základným školám. Ja si myslím, že pán minister Ftáčnik nepochopil úlohu štátu pri zriaďovaní štátnych škôl s vyučovacím jazykom štátnym. Aj za prvej republiky platilo, že štát sa zásadne nezbavoval právomoci zriaďovať školy so štátnym vyučovacím jazykom. Na obce prechádzala právomoc iba zriaďovať školy s iným vyučovacím jazykom ako štátnym. Ja si neviem dosť dobre predstaviť, ako bude vyzerať slovenské školstvo na južnom Slovensku, keď teraz chodia deti, ktoré chcú navštevovať slovenskú školu, niekde aj 20 km do slovenskej školy. Ak túto právomoc dáme maďarským starostom na južnom Slovensku, myslím si, že sa môžeme vôbec so schopnosťou Slovákov existovať na južnom Slovensku a ich detí navštevovať slovenské školstvo rozlúčiť. Toto je jednoducho nezodpovednosť.

Obdobne si myslím a súhlasím s ním, ale aj s pani Tóthovou, že napísať do zákona, že celá kontrola výstavby a urbanizmu prejde na obce aj tie, ktoré budú mať 50 obyvateľov, je takisto nezodpovedné. To Slovensko z hľadiska urbanistického zrejme bude vyzerať ako Burkina Faso, ktorú som navštívil a z ktorej som sa vrátil predvčerom, pretože aj tam zrejme zodpovedajú za to tie miestne komúny.

Takže v každom prípade si myslím, že, vážený pán kolega Šimko, vaši úradníci aj ostatní ministri, ktorí boli zodpovední , síce vypočuli Mikiho, ale robili to veľmi rýchlo a veľmi horúcou ihlou.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem nadviazať a istým spôsobom aj okomentovať tie slová, kde sa pán poslanec Šťastný dotkol základného umeleckého školstva. Ja s ním absolútne súhlasím v tom zmysle, že bez dotácií jednoducho základné umelecké školstvo nemôže a nebude existovať. To sú tie bývalé hudobné školy, výtvarné školy, proste ľudové školy umenia, ktoré kedysi fungovali, fungovali dobre a mali po celej vtedajšej Česko-slovenskej republike alebo neskôr po Slovenskej republike až donedávna vytvorenú istú sieť. Bol to absolútne logický reťazec - umelecká škola základná, konzervatóriá a Vysoká škola múzických umení a v tejto chvíli aj Akadémia múzických umení. Nikto predsa nechcel, aby z ľudových škôl umenia, resp. z dnešných základných umeleckých škôl vyrastali špičkoví umelci. Áno, aj. Ale dnes vlastne sa základným umeleckým školám berie finančná prapodstata. Povedal niekto konkrétne z ministerstva školstva, koľko základných umeleckých škôl sa bude rušiť, koľko základných umeleckých škôl jednoducho neprežije a na koľko detí to potom bude mať vplyv taký, že tieto deti sa jednoducho budú venovať všeličomu inému, len nie istej hre na umenie, ktorá im dávala predpoklady aj v tomto smere sa uplatniť. To bol hlavný dôvod, toto získavanie kultúrnosti bez nejakej všeobecnej ambície špičkového umelca. Dnes jednoducho takáto škola je pred zánikom.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Mušková.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Pán poslanec poukázal na problémovosť tohto zákona, takisto ako aj jeho predrečníci, a divím sa skutočne starostom a primátorom miest, že sa vehementnejšie nebránia problémom, ktoré im padnú na hlavu po prijatí tohto zákona. Ako už pán poslanec povedal, týka sa to rôznych problémov aj v školstve. Ja by som poukázala trebárs na zadlženosť školstva, a to nielen dlhov za faktúry, ale predovšetkým dlhov za opotrebované a schátrané budovy, do ktorých bude treba investovať. Ani sľubované oddlženie, ktoré teraz vláda sľubuje za tieto neplatené faktúry, nepomôže starostom, pretože hneď po prechode škôl pod obce tieto dlhy začnú opäť narastať a to už nehovorím o zvyšovaní cien energií, o zvyšovaní ceny plynu, ktoré určite nastane po privatizácii SPP. V zákone sa odvoláva na zákon o financovaní škôl. Tento zákon ešte vôbec neexistuje, vôbec nebol prijatý. Mal byť prijatý ešte koncom roka 1999. A keď prijímame tento zákon bez zákona o financovaní škôl, to ako keby sme začali stavať dom od strechy. A mne sa zdá, že vás vôbec netrápi, že ten dom padne na hlavu občanov.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ako ďalší je do rozpravy prihlásený pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, dámy a páni, keďže zákon o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na samosprávne kraje sa v dosť podstatnej miere týka aj oblasti, v ktorej sa cítim byť oprávnený tomuto zhromaždeniu tlmočiť svoj názor, dovolil som si pripraviť niekoľko poznámok k tomuto materiálu.

Predovšetkým by som vás všetkých rád ubezpečil, že som hlboko a úprimne presvedčený o tom, že občan by mal mať právo v miere čo najvyššej priamo ovplyvňovať správu vecí verejných. Áno, je to zvrchované právo občana rozhodnúť o tom, či považuje za dôležitejšie, aby mal možnosť ísť na prvoligový hokej alebo do opery, či je pre jeho osobnú predstavu o kvalitnom živote dôležitejšia hvezdáreň alebo modernizovaný tank v službách našej armády.

Náročky som proti sebe postavil takéto na prvý pohľad absurdné príklady, pretože na nich chcem demonštrovať druhú stranu procesu, ktorý sme prijatím zákona o vytvorení vyšších samosprávnych územných celkov odštartovali a ktorý sa nám predstavitelia vlády neustále pokúšajú redukovať na zápas o to, kto bude hospodáriť s nie bezvýznamnou časťou daňových odvodov slovenských občanov. Priama účasť občana na riadení štátu nie je totiž len o tom, ako odňať vláde priveľké rozhodovacie kompetencie a sňať z nej bremeno výberu spoločenských priorít, do ktorých smeruje verejné prostriedky. Decentralizácia je podľa môjho názoru v prvom rade o presune zodpovednosti za chod vecí verejných. Vo všetkých postsocialistických štátoch je tento proces o to náročnejší, že k prirodzenému odporu štátnej byrokracie, ktorá sa nikde na svete nechce radostne rozlúčiť so svojimi rozhodovacími kompetenciami, pribúda neskúsenosť občana s dôsledkami jeho rozhodnutí. A v tom je asi aj kľúčový problém, ktorý musíme vyriešiť na tejto parlamentnej pôde. Dôverujeme síce občanovi, že vie svoje potreby a predstavy artikulovať, máme však súčasne obavu, aby naliehavosť niektorých problémov neprekryla v jeho očiach celé dlhodobé, možno menej efektívne a efektné, no pre harmonický rozvoj človeka i celej spoločnosti nevyhnutné.

Radikálni prívrženci decentralizácie sú ochotní ísť do extrému a v mene demokratického práva občana rozhodovať o veciach verejných by nedbali odňať štátu drvivú väčšinu jeho kompetencií, ba prípadne i zrušiť štát ako "zbytočný prvok", ktorý tiež čosi stojí, operujúc predstavou Európy regiónov. Tí, ktorí zase sú potichu presvedčení o tom, že občan ešte nedorástol na to, aby dokázal správne pomenovať hierarchiu svojich potrieb, tí by najradšej novovytvorené vyššie územné celky vybavili niekoľkými reprezentatívnymi funkciami a peniaze i kompetencie ponechali v rukách ich doterajších, a preto skúsenejších správcov.

Je našou historickou povinnosťou nájsť také riešenie, ktoré nepredstavuje riziko pre štát a jeho fungovanie a súčasne dá občanom možnosť uplatniť v maximálnej miere svoj priamy vplyv i niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Práve pre delikátnosť úlohy, pred ktorou táto snemovňa dnes stojí, zastávam stále názor, že je tragickým omylom tejto vlády a koalície naliehať na prerokovaní tohto dôležitého materiálu v skrátenom legislatívnom pokračovaní. Práve pri takýchto závažných legislatívnych normách, ktorých dosah bude dlhodobý a pre občana podstatný, pretože ich pocítia na vlastnej koži vo svojom bezprostrednom okolí a budú vplývať na veci, s ktorými je v každodennom kontakte, táto snemovňa musí vedieť obhájiť svoje právo, nerozhodovať pod tlakom, v chvate, bez šance, domýšľať dôsledky rozhodnutí pritisnutá k múru.

Považujem preto za prehru demokracie, ak sa tu teraz musíme vtesnávať do limitovaných možností, hovoriť k vecným a odborným problémom, ak nemáme možnosť diskutovať o rôznych variantoch riešenia, konkrétnych možností, výmenou názorov nachádzať optimálne a celospoločensky akceptovateľné riešenia, pretože, vážené kolegyne a kolegovia, ak my v týchto dňoch rozhodneme zle, pretože nám tak pripravili omylní štátni úradníci vo vládnom návrhu, môžu mať tieto rozhodnutia nezvratné dôsledky a následky. Tak ako sa dá opraviť nabúrané auto, no nedá sa vrátiť stratený ľudský život, malo by byť aj našou ambíciou pri vstupe na vratkú pôdu decentralizácie riskovať len v tej miere, aby sa naše prípadné omyly dali napraviť, aby sme v dejinách nezostali zapísaný ako hazardéri, ktorí svojím rozhodnutím ľahkomyseľne otvorili cestu k deštrukcii tých spoločenských systémov, ktoré sú pre život občana podstatné a určujúce, alebo tých, od ktorých je priamo závislá kvalita jeho života, pretože v dejinách nikdy nebude dosť miesta na to, aby sa zohľadňovalo, či sme rokovali v riadnom režime alebo v skrátenom legislatívnom konaní. Určite sa však nájde priestor na to, aby sa pripomenulo, kto za to nesie zodpovednosť.

Pokiaľ teda sme ochotní uveriť svojej skvelej pamäti a schopnosti vnímať predloženým textom doplnené, aktualizované a upravené jestvujúce legislatívne normy, dovoľte zopár konkrétnych návrhov a pripomienok k predkladanému návrhu.

V § 2 sú vyrátané oblasti, v ktorých sa na obec presúvajú niektoré nové kompetencie. Predkladateľ to rieši po jednotlivých blokoch - napr. písmeno a) pozemné komunikácie, písmeno b) vodné hospodárstvo, písmeno d) sociálna pomoc, písmeno g) školstvo, písmeno j) zdravotníctvo. A ako päsť na oko medzi nimi tróni písmeno i) divadelná činnosť. Logicky sa pýtam. Niet v celej širokej oblasti kultúry pôsobnosti, ktorú by predkladateľ návrhu bol ochotný zveriť obciam okrem zriaďovania, zakladania, zlučovania a zrušovania profesionálnych divadiel? Veď to robiť mohli aj doposiaľ a niektorí sa možno pamätáte, že niekoľko rokov napr. v Žiline pôsobilo mestské divadlo aj bez navrhovaného zákona. Napokon aj zákon č. 384/1997 Z. z. o divadelnej činnosti toto zakotvuje. Ak by predkladateľ zákona chcel argumentovať tým, že navrhovanú kompetenciu bolo treba zdôrazniť jej uvedením v tomto návrhu zákona, potom sa logicky pýtam, prečo § 2 neobsahuje tematický blok kultúra a v zarážkach nevyratúva aj právo obce zriadiť, založiť, zlúčiť a zrušiť knižnicu, hudobné teleso, múzeum, galériu, hvezdáreň a celý rad ďalších už v platných zákonoch obsiahnutých práv. Preto dávam pozmeňujúci návrh č. 1 - vypustiť z predloženého návrhu zákona § 2 písm. i) pre jeho nadbytočnosť.

V § 3 sa podobne ako v § 2 vyratúvajú kompetencie, tentoraz tie, ktoré by mali nadobudnúť novozriadené samosprávne kraje. Opäť sa opakuje zvláštny prístup navrhovateľa, keď hneď po písmene g) - školstvo - nasledujú písmeno j) divadelná činnosť, písmeno k) múzeá a galérie, písmeno i) osvetová činnosť, písmeno m) knižnice. Logika mi velí navrhnúť pozmeňujúci návrh č. 2 - sústrediť obsah písmen j) až m) do jedného písmena, ktorého zarážky obsiahnu kompetencie v jednotlivých špecializáciách, ako je tomu v prípade oblasti sociálnej pomoci, školstva či zdravotníctva. Súčasne navrhujem v tomto paragrafe upraviť a doplniť znenie súčasných písmen k), l) a m) o text "kontrola hospodárenia a účelovosti vynaložených prostriedkov v ním zriadených múzeách a galériách, osvetových zariadeniach a knižniciach".

V § 15 sa navrhuje úprava § 2 zákona č. 384/1997 Z. z. o divadelnej činnosti v tom smere, že sa za divadlo považuje aj kultúrna umelecká ustanovizeň, ktorá zabezpečuje divadelnú činnosť bez vlastného umeleckého súboru. Už vo výbore pre kultúru a médiá sme sa zhodli na tom, že je nevyhnutné doplniť potom § 2 divadelného zákona aj o ďalšiu alternatívu, teda aby sa za divadlo považoval aj samostatne trvalo pôsobiaci umelecký súbor, ktorý svoje predstavenia uvádza v priestoroch prevádzkovateľov divadelných a iných účelových budov, pretože v podobnom duchu uvažujú o perspektíve slovenského profesionálneho divadelného umenia aj predkladatelia zákona, ak sa oprieme o dôvodovú správu na strane 115, bod 2.

Po konzultáciách s odborníkmi som však dospel k názoru, že je potrebné vyzvať túto snemovňu, aby sme v novom znení doplnili § 2 o odkaz v tomto znení, čo je pozmeňujúci návrh č. 3: "Podrobnosti zákona (tlač 1162) v oblasti kultúry upraví vyhláška ministerstva kultúry." Zmysel tejto vetičky je v tom, aby sa predišlo subjektivizmu v posudzovaní právne nedefinovaných pojmov "zabezpečuje divadelnú činnosť," citoval som či citujem znova "trvale pôsobiaci umelecký súbor". A vyhláška by upravila súbor kritérií, na základe splnenia alebo čiastkového splnenia ktorých možno kvalifikovať činnosť ako divadelnú a súbor ako trvale pôsobiaci umelecký kolektív. Vzhľadom na to, že v rozličných fázach rozvoja spoločnosti môžu sa názory na tieto kritériá meniť navrhujem, aby stanovenie platného súboru kritérií zákonodarca prenechal rezortnému ministerstvu a splnomocnil ho vydať v tejto veci nižší právny predpis.

Otvorenie § 3 zákona 384/1997 Z. z. o divadelnej činnosti v súvislosti s prechodom kompetencií z krajských štátnych orgánov na samosprávne kraje ma inšpiruje k pokusu odstrániť problém, na ktorý upozorňovali jednak riaditelia a umeleckí pracovníci divadiel delimitovaných do pôsobnosti krajských úradov, ale i funkcionári týchto orgánov štátnej správy. Ide o to, že inštitúcia zriadená krajským orgánom štátnej správy alebo krajskou samosprávou a financovaná z ich rozpočtu je logicky vytvorená preto, aby uspokojovala kultúrne potreby občanov tohto kraja. Ale vzhľadom na nerovnomerný historický vývoj je dnes situácia taká, že v Trenčianskom kraji neexistuje ani jedno profesionálne divadlo, že v troch krajoch - Trnavskom, Trenčianskom a Prešovskom - nejestvuje špecializované bábkové alebo na detského diváka orientované profesionálne divadlo, že iba v Prešovskom kraji existuje spevoherný profesionálny súbor, podľa návrhu zákona sa košické divadlo presunie znova do pôsobnosti ministerstva. No a azda sa zhodneme v tom, že pri všeobecnom nedostatku zdrojov nie je celospoločensky najefektívnejšou cestou vytváranie nových profesionálnych divadelných inštitúcií, ktoré by saturovali potreby v jednotlivých krajoch, a oveľa účelnejšie je vytvoriť také podmienky, aby dve, prípadne i viaceré krajské samosprávy mohli združiť finančné prostriedky úmerne k výkonom na území svojho kraja. Takéto riešenie by iste privítali aj profesionálne inštitúcie, ktoré svoje diela uvádzajú v jazykoch národnostných menšín, pretože na financovanie napr. Jókaiho divadla v Komárne by sa mohli spolupodieľať občania, ktorých bydlisko je v kraji Banskobystrickom či Bratislavskom, a na činnosť Romathanu by alikvotnými prostriedkami prispievali kraje, v ktorých žijú početnejšie komunity rómskej populácie. Dovoľte preto predložiť pozmeňujúci návrh č. 4, doplniť § 3 zákona č. 384/1997 Z. z. o nový odsek 5 v znení: "Samosprávny kraj a obec môžu spoločne zriadiť, založiť, prevádzkovať a zrušiť profesionálne divadlo, pričom v uzatvorenej zmluve definujú rozsah výkonov, ktoré toto divadlo odohrá na území jednotlivých spoluzakladajúcich obcí a samosprávnych krajov, a dohodnú spôsob a výšku participácie na nákladoch spojených s prevádzkou takéhoto divadla."

V podobnom smere sa ukazuje potrebné upraviť aj pôsobnosť slovenských profesionálnych divadiel v zahraničí. Ak totiž napr. divadlo Andreja Bagara vystúpi na Shakespearovskom festivale v Anglicku, martinské divadlo v Moskve alebo v Edinburghu, nejde už len o sebaprezentáciu týchto divadiel či o chvályhodnú reprezentáciu krajov, ale o kultúrnu misiu v záujme Slovenskej republiky. Rovnako ako v Nitre nechodíme na predstavenia zo Sofie, ale na bulharské divadlo, na predstavenia krakovských hercov, ale na Poliakov, tak aj vo svetových kultúrnych centrách a na prestížnych festivaloch vnímajú účastníci vystúpenie ktoréhokoľvek slovenského divadla ako prezentáciu slovenskej divadelnej kultúry. Navrhujem preto, aby sme prijali aj pozmeňujúci návrh č. 5, ktorým sa do § 3 zákona č. 384/1997 Z. z. vloží odsek 6 v znení: "Ministerstvo vyčleňuje každoročne prostriedky na nadregionálne projekty a zahraničné aktivity v oblasti divadla. O tieto prostriedky môže požiadať zriaďovateľ divadla. Podrobnosti upraví ministerstvo." Súčasný odsek 5 bude potom prečíslovaný na odsek 7.

Predkladateľ návrhu zákona o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na samosprávne kraje navrhuje v úprave § 12 zákona č. 384/1997 Z. z. prechod zriaďovateľskej funkcie k štátnemu divadlu v Košiciach na ministerstvo. To značí, že popri Slovenskom národnom divadle, Novej scéne a Štátnej opere v Banskej Bystrici bude ministerstvo zriaďovateľom aj trojsúborového divadla v Košiciach. Ak ma na jednej strane môže potešiť, že po troch rokoch aj súčasná vládna reprezentácia prichádza k názoru, že projekt, ktorý realizovalo bývalé ministerstvo, teda zachovanie viacsúborových profesionálnych divadiel v troch prirodzených centrách Slovenska v pôsobnosti ministerstva, bol rozumný a perspektívny, predsa len musím navrhnúť, aby sme sa pokúsili riešiť celý problém komplexne. A preto navrhujem doplniť § 12 zákona č. 384/1997 Z. z. v odseku 3 a odsek 4 takto, pozmeňujúci návrh č. 6, § 12 sa dopĺňa v odseku 3 takto: "Zriaďovateľská funkcia k činohernému divadlu Tajovského vo Zvolene prechádza k 1. aprílu 2002 na ministerstvo." Ministerstvo tak bude mať možnosť garantovať dostupnosť divadelných diel v základnom spektre žánrov občanom Slovenskej republiky na celom území štátu. Vypustenie činoherného divadla s pôsobnosťou v strede Slovenskej republiky zo zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva by sa mohlo vnímať ako neoprávnené zaťaženie daňových poplatníkov na území tohto kraja v porovnaní so západom a východom Slovenskej republiky, kde bude štát financovať činohernú, opernú i baletnú divadelnú tvorbu z centrálnych zdrojov.

Súčasne navrhujem prijať aj pozmeňujúci návrh č. 7, § 12 sa dopĺňa o odsek 4, ktorý znie: "Zriaďovateľská funkcia k medzinárodnému inštitútu pohybového divadla Aréna v Bratislave prechádza od 1. apríla 2002 na ministerstvo." V danom prípade ide o nápravu anomálie, keď sa divadlo od svojho vzniku definované ako umelecká inštitúcia nadregionálneho významu s medzinárodnou pôsobnosťou ocitlo v zriaďovateľskej pôsobnosti regionálnej štátnej správy. Presun tohto divadla do zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja by bol iba potvrdením nekorektného postavenia divadla, ktoré Milan Sládek profiluje ako dielňu medzinárodnej spolupráce a ktorého umelecké výstupy sú programovo koncipované ako diela adresované divákom aj za hranicami Slovenskej republiky.

Za veľkú nedôslednosť navrhovateľa zákona o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na samosprávne kraje považujem úplné ignorovanie existujúcich profesionálnych orchestrálnych hudobných telies, Štátnej filharmónie v Košiciach a Komorného orchestra v Žiline. Tieto dve inštitúcie by ste v tomto návrhu hľadali celkom zbytočne. Predkladateľ na ich jestvovanie jednoducho zabudol. Čo to môže znamenať? Buď, keďže zákon nestanoví inak, bude v oboch prípadoch platiť súčasná právna úprava, teda ich zriaďovateľom zostane krajský úrad, ktorý však v súlade s kompetenčným zákonom príde o významnú časť svojich zdrojov, nehovoriac už o tom, že podľa dôvodovej správy na strane 92 "prechod zriaďovateľskej pôsobnosti k vymedzenému počtu kultúrnych inštitúcií na samosprávne kraje sa navrhuje zabezpečiť počtom 32 funkčných miest, z toho z krajských úradov 21 funkčných miest". V štruktúre krajských úradov v Košiciach a v Žiline už teda nebudú figurovať kompetentní pracovníci. Budú však riadiť filharmóniu i komorný orchester.

Ak teda v prípade profesionálnych divadiel predkladateľ akceptuje tri prirodzené centrá ako sídla inštitúcií financovaných z centrálnych zdrojov, navrhujem, aby sa paralelný postup uplatnil aj v prípade, na ktorý predkladateľ zabudol, a predkladám návrh, aby sme upravili zákon č. 114/2000 Z. z. o Slovenskej filharmónii takto, to znamená pozmeňujúci návrh č. 8, do zákona č. 114/2000 Z. z. o Slovenskej filharmónii sa vkladá § 5, ktorý znie - "Štátna filharmónia v Košiciach a Komorný orchester v Žiline sú štátne profesionálne národné ustanovizne v oblasti hudobnej kultúry, pôsobia ako profesionálne hudobné telesá, ktorých poslaním je rozvíjať národnú hudobnú kultúru, umelecky pripravovať a verejne predvádzať diela slovenskej a svetovej hudobnej tvorby a rozvíjať ďalšie kultúrne aktivity," a § 6, ktorý znie: "Po prvé, Štátna filharmónia v Košiciach a Komorný orchester v Žiline ako príspevkové organizácie sú právnickými osobami štátu zapojenými do štátneho rozpočtu príspevkom a odvodom, po druhé, zriaďovateľskú funkciu k Štátnej filharmónii a Komornému orchestru vykonáva Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, po tretie, Štátna filharmónia a Komorný orchester spravujú majetok vo vlastníctve Slovenskej republiky podľa osobitných predpisov, po štvrté, štatutárnymi orgánmi Štátnej filharmónie a Komorného orchestra sú riaditelia, ktorých vymenúva a odvoláva minister kultúry Slovenskej republiky, po piate, podrobnosti o postavení a organizácii Štátnej filharmónie a Komorného orchestra upraví štatút Štátnej filharmónie a Komorného orchestra, ktorý vydá minister kultúry Slovenskej republiky." Nadväzne doterajší § 5 prečísluje sa na § 7 a doplní o text: "Štátna filharmónia a Komorný orchester sa považujú za zriadené podľa tohto zákona." Paragraf 6 sa prečísluje na § 8 a § 7 na § 9. Ten sa účelne doplní o text: "V častiach, ktoré sa týkajú Štátnej filharmónie a Komorného orchestra, nadobúda tento zákon účinnosť 1. apríla 2002."

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, návrh textu zákona, ktorý by mal zásadne ovplyvniť život v Slovenskej republike, sme mali k dispozícii krátky čas. Ak som napriek tomu za pár dní našiel niekoľko nedôsledností, nepresností, ale i chýb a omylov len v tej časti, ktorá sa bytostne dotýka oblasti, v ktorej pôsobím, znova ma to len posmeľuje navrhnúť vám, aby sme mali viac rozumu ako straníckej disciplíny a vzopreli sa tlaku pána premiéra, ktorý nám predpísal a po novinách odkázal, dokedy návrh máme odsúhlasiť. Nerobím si žiadne prehnané ilúzie, isteže, čokoľvek sa v rezorte kultúry prihodí, so všetkým sa napokon spoločnosť dajako vyrovná a nájde stabilitu. No ak sa vládni úradníci dokážu toľko mýliť, pokiaľ ide o kultúru, môžem dôverovať, že sú neomylní, pokiaľ ide o citlivé veci sociálne, zdravotnícke či školské? Ak sa aj v týchto kapitolách na niektoré inštitúcie pozabudlo, bude možno na konci reťaze príčin aj následkov niekoľko domovov dôchodcov bez energie, školy bez tepla či resty vo vyplácaní sociálnych podpôr odkázaným. A to už by bolo vážne.

Tento zákon neprijíma táto koalícia na dobu svojej vlády. Týmto zákonom neplní svoje záväzky voči tým, ktorí jej pomohli dostať sa k moci. Ide teda o normu, ktorej prijatie naozaj musí byť vecou nás všetkých, ktorí v Národnej rade Slovenskej republiky reprezentujeme celé spektrum slovenského obyvateľstva. Zlý zákon o prechode niektorých pôsobností na obce a samosprávne kraje nebude len hanbou vlády či koaličných poslancov, bude to prenasledovať každého z nás, aj keď už nebudeme poslancami slovenského zákonodarného zboru.

Ja dúfam v prvom rade, že pán minister kultúry hoci tu, bohužiaľ, nie je, sa nejakým spôsobom oboznámi s návrhmi, ktoré som tuná predložil, a v diskusii vystúpi k týmto návrhom a hlavne bude prezentovať svoj názor.

Zároveň sa ospravedlňujem, že som sa možno viac venoval v tomto diskusnom príspevku kultúre, ako bolo doteraz zvykom v tomto parlamente. Myslím si, že kultúra si to zaslúži aj napriek tomu, že skutočne sa už hovorí len o zdravotníctve, školstve, kultúra je kdesi na chvoste nemenovaná dokonca a nikto proti tomu neprotestuje, dokonca ani sám pán minister kultúry. Čiže ešte raz prepáčte, že som vás obral o drahocenný čas, a dúfam, že sa nad tým, hlavne teda nad tými pozmeňujúcimi návrhmi apoliticky zamyslíte. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa hlásia dvaja páni poslanci, Benčat a Podhradská. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Nech sa páči, pán poslanec Benčat.

J. Benčat, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som sa pár poznámkami dotkol tej časti predrečníka kolegu Jarjabka, kde hovoril, že v podstate konáme tu v tomto parlamente, v tejto snemovni pod tlakom času. Pred chvíľkou som počúval určité médiá, ktoré zazlievajú opozícii, že opozícia je tá zlá, ktorá zdržuje tento proces, a že opozícia sa snaží nejakým spôsobom tento proces hamovať a zabrzdiť. Nie je tomu pravda. Vážení, keď si pomyslíme, že tri roky boli na to, aby sa pripravil kvalitný zákon, nie jeden, ale teda celý balík zákonov, ktoré súvisia s presunom kompetencií na obce a samosprávne kraje, tak sa nemôžeme čudovať dnes, že opozícia sa snaží aspoň v tomto krátkom, historicky veľmi krátkom čase nejakým spôsobom skvalitniť to zlé, čo tam je, to, čo sa splodilo za pár mesiacov posledných. Takže treba opraviť aj mnohé médiá usmerniť tým smerom a pripomenúť našim občanom, že to nie sme my na vine, ktorí zdržujú, ale je tu práca niekoho, kto buď to nestihol, alebo nekvalitne pripravil tieto zákony. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Podhradská.

M. Podhradská, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som tiež povedala pár poznámok na margo vystúpenia pána poslanca Jarjabka. Dovoľte mi začať tým, čo tu už vlastne svojím spôsobom naznačil aj pán poslanec Topoli v rozprave. Pán poslanec Topoli upozorňoval, že tento návrh zákona, citujem, "prenáša aj také kompetencie na obce, ktoré už vlastne obce majú". A opakuje sa to. Deje sa to nielen v tej oblasti, o ktorej hovoril pán Topoli. Je to aj v oblasti kultúry. Ktosi sa tu pokúša vnútiť predstavu verejnosti, že tu žiadne prenosy kompetencií ešte doteraz neboli. Nie je to pravda. V rokoch 1996, 1997, 1998 sa prenášali rôzne kompetencie na obce, aj v tom predchádzajúcom období, a vy to tu znovu opakujete, ako keby ste objavili Ameriku. To považujem za veľmi nekorektné.

Ale ešte horšie je to, budem teraz hovoriť o tých kapitolách, ktoré sa dotýkajú kultúry, že vlastne tam sú tie kompetencie vypísané. Musím použiť to slovo, lebo nie je to súpis kompetencií, ktoré prechádzajú na samosprávne kraje a obce, ale je to výpis z kompetencií. A ten výpis z kompetencií bol robený tak necitlivo a tak nekompetentne, že spôsobí len chaos. Možno vám nič nehovorí, že napr. v oblasti osvety existuje čosi také ako osvetová sieť zariadení, že v oblasti knižníc existuje niečo také ako knižničná sieť. Tento zákon to absolútne netuší a vlastne všetky tie veci, ktoré tu prenáša kdesi tak chaoticky, ako to robí tento návrh, spôsobia v praxi naozaj len neporiadok. Vy v podstate vy posúvate knižnice a osvetovú činnosť do 19. storočia. Z knižníc, namiesto toho, aby ste ich premenili na moderné inštitúcie, urobíte regály s niekoľkými knihami, ktoré bude oprašovať nejaká pani knihovníčka na obci.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem. Chcem zareagovať v tom zmysle, že je tu ešte jeden problém, o ktorom sa nehovorilo. A vlastne je to problém popri tom všetkom, čo sa povedalo, čo keď vyššie územné celky neprijmú organizácie, resp. neprijmú ich v tom zmysle, že jednoducho nebudú mať na ne peniaze. Zo zákona budú patriť ďalej, povedzme, ministerstvám. Lenže ani ministerstvá už nebudú rátať s peniazmi, o ktorých si mysleli, že budú zastúpené v rámci vyšších územných celkov. A teraz čo sa stane s týmito inštitúciami? No jednoducho zaniknú. No a ak to tak nie je, na výbore pre kultúru a médiá som dostal síce z ministerstva financií akúsi odpoveď, že by to tak nemalo byť, ale najhoršie na tom je to, že nikto nevylučuje aj to, že to tak môže byť. A vlastne takto prídeme nezmyselne o teraz fungujúce inštitúcie. A v tej kultúre ich už zase tak veľa nie je. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Oberhauser.

V. Oberhauser, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážení páni ministri, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predložila Národnej rade súbor zákonov k transformácii verejnej správy a jedným z nich je aj vládny návrh zákona o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na samosprávne kraje. Slovenská národná strana venovala tejto problematike náležitú pozornosť a odborný klub verejnej správy, ktorý túto problematiku v Slovenskej národnej strane skúmal, veľmi zodpovedne analyzoval ako všetky materiály, ktoré vypracovala skupina okolo splnomocnenca pána Nižňanského, tak aj predložené návrhy zákonov. Za odborníkov, pracovníkov štátnej správy, ako aj samospráv v obciach a mestách, ktorí spolupracujú v rámci tohto klubu v Slovenskej národnej strane, som povinný prehlásiť, že predkladané návrhy dokazujú, že reforma nie je pripravená v takej kvalite, aby vytvorila pre občanov vyššiu kvalitu činnosti verejnej správy. Preto predkladám návrh, aby predložený návrh zákona o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a samosprávne kraje (tlač 1162) bol vrátený vláde Slovenskej republiky na dopracovanie a predložený na opätovné prerokovanie, až keď budú v parlamente predložené ďalšie dokumenty, ktoré sú potrebné, aby sme celý návrh zákona posúdili v určitých súvislostiach a aby sme naozaj mohli jednoznačne povedať, čo to spraví, keď tieto veci sa zrealizujú.

Myslíme si, že jednoznačne treba povedať, že nebola doposiaľ predložená do parlamentu koncepcia transformácie verejnej správy. Darmo argumentuje pán Nižňanský a vláda tým, že tento materiál bol spracovaný. Ovšem jeho predloženie bolo veľmi dávno, odvtedy sa zmenili mnohé okolnosti a súvislosti a jednoducho v parlamente nebol vytvorený priestor na diskusiu k tomuto materiálu. To je jeden z tých materiálov, ktorý naozaj absentuje, aby sme mohli zodpovedne k veci pristúpiť.

Druhý taký materiál je stratégia prevodu kompetencií s previazanosťou na zabezpečenie finančného krytia výkonu prevedených kompetencií. Myslíme si, že stratégiu je potrebné predložiť jednoducho preto, lebo s kompetenciami, s prevodom a so všetkými súvislosťami súvisí aj nejaký časovo-vecný harmonogram, ktorý bolo treba povedať, riešenie finančných tokov, personálnych súvislostí. A tieto podľa nášho názoru jednoducho nie sú pripravené tak, aby nemohlo dôjsť ku katastrofickým otrasom, ktoré môžu spôsobiť nekoordinované kroky, ktoré pri takto pripravenej reforme hrozia.

Tretí vážny dokument, ktorý by mal byť predložený v súvislosti s transformáciou verejnej správy, je kvantifikácia majetku, ktorý má byť delimitovaný do samospráv, s vyčíslením dlžôb, a to nielen neuhradených faktúr, ale aj s vnútorným zadlžením majetku. Slovenská národná strana viacnásobne žiadala, aby pri jednotlivých rokovaniach Národnej rady bola táto kvantifikácia predložená Národnej rade. Vládni poslanci však svojím hlasovaním systematicky odmietali uložiť túto úlohu vláde. Ide o mnohomiliardový majetok a samosprávy jednoducho majú dostať do správy majetok, ktorý pri uvalení mnohých povinností takpovediac budú musieť vidieť ako nejakú mačku vo vreci.

Zoberme si len napr. situáciu, ktorá prebiehala v rámci privatizácie. Viete, že pri privatizácii bolo vytvorené ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku, ktoré má obrovské oddelenie práve majetkové, ktoré skúma všetky tie jednotlivé privatizačné projekty, zisťuje, ako sú zapísané jednotlivé objekty v katastri nehnuteľností, akú majú hodnotu, proste so všetkými vecami, čo s tým súvisia, či sú nie zaťažené, aké majú bremená a aké je aj celkové ich finančné zaťaženie. Čiže toto na jednej strane pri ostatnom majetku prebiehalo. Pri tomto jednoducho nevidíme, že by bola nejaká stratégia alebo koncepcia vypracovaná aj s príslušnými inštitúciami, ktoré pripravia podklady na tento transfer, aby sa tieto veci naozaj zodpovedne zrealizovali.

Na dôvažok, pri otázke prevodu majetku alebo delimitácii majetku zo štátu na samosprávy upozorňujeme na to, že napr. len v školstve sa hovorí o dlžobách v hodnote okolo 1 mld. korún, čo vlastne pozostáva viac-menej z neuhradených faktúr. Ovšem keď prejdete Slovenskom, trebárs ako som spomínal nedávno, v Detvianskej Hute je škola, ktorá má 1,5 mil. nutné potreby, aby mohla opraviť svoju budovu, aby do nej netieklo. Takýchto škôl po Slovensku je nekonečne veľa. To je vnútorná zadlženosť, ktorá jednoducho nebola vykvantifikovaná a ktorá prejde ako bremeno na školy. Sú rozvody trebárs vodovodné v obciach tridsaťročné. Obec ich dostane do svojho majetku, ale nebude to prínosom, to bude bremeno, lebo bude musieť opravovať tieto vodovodné rozvody. A takto by sa dalo hovoriť o ďalšom a ďalšom majetku, ktorý má prejsť do obcí, miest a samosprávnych krajov, ale nie je to vlastne majetok, ktorý by prinášal prospech, ale len starosti a bremeno do budúcich dní. Čiže z takéhoto hľadiska jednoducho nemôžeme pristúpiť na to, aby obciam a mestám, samosprávnym krajom sa presúvalo niečo, o čom vlastne nevedia, čo to obnáša.

V tejto súvislosti treba tiež povedať o tom, že sme viacej razy v parlamente navrhovali, aby vláda predložila, ako bude postupovať vo zvyšovaní regulovaných cien. Viete veľmi dobre, že v týchto dňoch sa objavuje často na televíznej obrazovke, ktorú školu idú vypnúť od plynu, elektriky, kde nebudú dodávať teplo alebo vodu. Podobné je to s nemocničnými zariadeniami a zariadeniami sociálnej starostlivosti. No ako sa presunú tieto veci na obce a mestá, ako si budú obce robiť rozpočet pre budúce roky, keď vlastne nevedia, ako budú rásť regulované ceny energií. Hovorí sa, že v najbližších obdobiach budúceho roku sa má zdvojnásobiť cena plynu. No ak bude proti dnešným cenám cena plynu dvojnásobná, budú mať obce, ktoré majú, povedzme, zabezpečené kúrenie na plyn, dostatok finančných zdrojov, aby mohli tieto školy obslúžiť? Čiže to všetko vláda na jednej strane odmietala parlamentu poskytnúť, aby sme si urobili obraz, ako sa budú vyvíjať regulované ceny, na druhej strane chce presunúť majetok a kompetencie, zodpovednosť, starosť o všetky tieto zariadenia na primátorov, starostov a predsedov krajov a tí vôbec nevedia, čo teda ich v budúcom roku vlastne čaká.

Čiže toto sú veci, ktoré jednoducho musíme povedať pri prerokovaní tohto materiálu, ak chceme komplexne posúdiť, čo bude znamenať presun kompetencií na obce a mestá. Mne pripadá celá táto transformácia, že tu vláda prišla, ako keby išla dať mačku vo vreci druhej strane. Tá druhá strana ale keď otvorí vrece, zistí, že tam má zdochnutého potkana. A to je ešte ten lepší prípad, lebo, rozumiete, keď tam bude mať niečo, s čím potom si nebude vedieť dať rady, tak o čom je táto transformácia. To vyzerá, ako vláda, ktorá si nevie dať rady s majetkom a s úlohami, ktoré má, ich chce presunúť na druhých, nech tí sa potom idú obesiť. Čiže takýto postup je naozaj nekorektný voči samosprávam obcí a miest.

Ja viem, že niektorí starostovia, primátori si možno robia ilúzie, že keď prejde majetok, že to budú možno nejaké veci, ktoré budú mať hodnotu. Vieme, že možno počítajú s tým, že mnoho z toho majetku budú môcť nejakým spôsobom predať, a tak si pomôcť v rozpočte obcí a miest. Ale čo keď to tak nebude, čo keď ten majetok bude nemožný pre predaj? Viete, že po Slovensku je majetku na predaj nekonečne veľa, len kupcov niet. Čiže, nerobme si ilúzie, ani nech tí starostovia, primátori si nerobia nádeje, že pri prevode kompetencií majetku zo štátu dostanú sa k majetku, ktorý má skutočne obchodnú hodnotu, trhovú hodnotu hodnú predaja. To je ilúzia, z ktorej podľa mňa starostovia a primátori veľmi rýchlo vytriezvejú.

V celej tej kompetencii s veľkými, by som povedal, obavami v Slovenskej národnej strane sa pozerá na tri oblasti, na prevod kompetencií v oblasti školstva, prevod kompetencií v oblasti sociálnych zariadení alebo sociálnej starostlivosti a prevod kompetencií v oblasti zdravotníctva. Tu všetky tieto prenosy sa budú týkať naozaj bytostne každého občana Slovenskej republiky. Ak ten prevod bude neúspešný, ak bude sprevádzaný nejakými katastrofickými vývojmi, každého občana Slovenskej republiky to tvrdo postihne. To už nie je hra o fazuľky, ako sa hovorí, to je vážna vec, ktorá bude sa veľmi dôsledne týkať každého občana.

Mne sa páčila diskusia vo výbore pre životné prostredie, kde pani poslankyňa Sabolová s veľkou obavou konštatovala, že predstavte si, že vyrúbať strom prejde na starostu a ten svojvoľne vyrúbe niektorý strom. No ale ja mám väčšie obavy, keď prejdú ľudia na takých starostov a primátorov, ktorí si potom nebudú vedieť dať rady s tou starostlivosťou o toho človeka. A už to nebude strom, ktorý bude hynúť, ale bude to človek, ktorý bude hynúť, možnože ani nie z viny toho starostu, ale z viny nedobre pripravenej transformácie. Jednoducho nebude mať finančné zdroje, nebude mať možnosti, aby ten človek mal o seba postarané, tak ako je potrebné. A v takej súvislosti je to oveľa väčšia katastrofa ako výrub jedného stromu. Podobne s veľkými obavami pán poslanec Köteles hovoril o prechode niektorých divadiel, Romathanu a Jókaiho divadla, a vravel, či budú na to peniaze.

Ale ja si myslím, že sú obavy oveľa väčšie z ďalších prechodov kompetencií, napr. najmä v oblasti školstva. Pozrime sa reálnymi očami, aká situácia v školstve je. Bol som na Okresom úrade v Nových Zámkoch a prednosta Okresného úradu konštatoval, že v prvých ročníkoch základných škôl je polovica detí proti deviatym ročníkom. To znamená, že demografický vývoj postupuje takým smerom, že dôjde k tvrdej redukcii školských zariadení. Bude sa treba s týmto procesom vysporiadať. Teraz sa ten proces má hodiť zo štátu na starostov a primátorov obcí a na krajské samosprávy. Ale sú ony pripravené vysporiadať sa s týmto procesom, ktorý vyplýva z demografického vývoja na Slovensku, z takejto tvrdej redukcie, ktorá vyplýva zo znižovania počtu žiakov základných a postupne aj stredných škôl? Ja mám veľké obavy a určite, samozrejme, aj vy, ktorí veľmi zodpovedne sa pozeráte na celú problematiku, či to naozaj dokážu, či budú mať na to prostredie, či budú mať na to aj odborné podmienky, aby tento proces zvládli.

Druhá oblasť je otázka chátrania. Čo keď dneska v rámci mikroregiónov, alebo celých okresov si nevedia dať pracovníci v školstve rady s chátrajúcimi školami. Bude vedieť si s nimi poradiť po jednotlivých školách jednotlivý starosta? Ja si myslím, že keď sa atomizuje, rozdelí ten problém, že každý sa staraj o svoju školu, ono to na prvý pohľad vyzerá, že každý sa o ňu postará, ale keď nebude mať z čoho, asi ťažko. Čiže bude musieť ísť cestou, že asi sa bude hľadieť, ako tú školu zavrieť, lebo jednoducho bude žiakov málo, náklady obrovské na rekonštrukciu, opravu, údržbu, prevádzku školy. No tak čo bude môcť robiť? Darmo bude škola v sieti zaradená, keď on nebude mať na jej prevádzku a na jej vlastné fungovanie.

No a potom je posledná oblasť, ktorá je pre nás tiež značným strašiakom, a to sú školy v obciach, kde vládnu samosprávy SMK. Keď dneska poslanci SMK v Komárne nechcú postaviť súsošie svätého Cyrila a Metoda, keď v Kráľovskom Chlmci sa hádajú, čia je škola, ktorá sa má dostavať, aké máme istoty, že sa budú starať o všetky školy v tých 400 obciach, kde vládne Strana maďarskej koalície v obecných a mestských zastupiteľstvách? Podľa nášho názoru ešte horšie ako voči Cyrilovi a Metodovi, ktorí sú európski patróni, lebo toto budú len malí školáčikovia zo Slovenska. Oni možno cez zákon o podpore Maďarov žijúcich v susedných krajinách si budú hľadať svoje riešenia v svojich školách s maďarským vyučovacím jazykom, ale slovenské školy budú popolušky na území Slovenskej republiky. V takomto prípade v žiadnom prípade nechceme proste pripustiť a urobíme všetko pre to, aby sa v budúcom období, keď teraz parlament schváli v kompetenciách školstvo, ich prechod do samosprávy, táto vec zmenila, aby školstvo zostalo v štátnej správe, v štátnych rukách, školstvo, ako to tu už bolo povedané, najmä s vyučovacím jazykom slovenským, štátnym jazykom.

Preto Slovenská národná strana je rozhodne proti prevodu kompetencií vo vzťahu k štátnym školám a k školským zariadeniam v celom rozsahu. Predkladáme v tomto smere aj pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí, že v § 2 žiadame, aby sa vypustilo písmeno g) a v § 3 tiež písmeno g), rovnako v celom rozsahu. To zdôvodnenie som v podstate povedal.

Takisto si myslíme, že v § 4 došlo k opomenutiu, keď v odseku 2 za slovo "pôsobnosti" je potrebné vložiť slová "obce alebo", lebo je to tam len vo vzťahu k samosprávnym krajom. A tam tiež ten prevod kompetencií je dotknutý, ako to je v tom § 2 uvedené.

Čiže, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, ešte na záver dovoľte povedať iba toľko, že Slovenská národná strana urobí všetko preto, aby kompetencie boli keď nie v tomto volebnom období, tak v nasledujúcom zmenené tak, aby naozaj slúžili ľuďom a nie boli proti nim, a preto urobíme všetko, čo bude potrebné. Ďakujem vám za pozornosť.