B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová, môžete reagovať na faktické poznámky.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Ja chcem poďakovať tým, ktorí akosi reagovali na ten problém, ktorý som tu naznačila, pretože ja ho skutočne vidím ako problém. A je mi veľmi ľúto, že tu nie je pán podpredseda vlády pre legislatívu, pretože keď tieto zákony prechádzali Legislatívnou radou, museli byť aj tieto otázky prekonzultované. A mňa by zaujímalo, aké stanoviská boli, a že tu nie je pani ministerka financií. Mne nikto z vás nepovie, že vláda má záujem o reformu. Tu žiadny záujem o reformu nie je. Tu je záujem, aby nejaký zákon bez ohľadu na dosahy v praxi, na dosahy na obce, na občanov prešiel. A znovu opakujem, čisto len z politického hľadiska, aby táto vláda mala pevne vládne kreslá pod sebou. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Hofbauer. Pripraví sa pán poslanec Faič.

R. Hofbauer, poslanec: Vážený pán predsedajúci, páni ministri, pani poslankyne, páni poslanci, nebudem opakovať pripomienky, ktoré mali predrečníci ani ktoré odznievali vo faktických pripomienkach, ale dotknem sa len problematiky, ktorá mi je profesijne blízka, a to je problematika dopravná, problematika pozemných komunikácií a dráh. Táto problematika v kompetenčnom zákone je riešená s veľkorysou nonšalantnosťou, o ktorej, domnievam sa, obce a mestá nemajú ani tušenie, čo ich vlastne čaká, čo sa tu deklaruje.

Paragraf 2 Prechod pôsobností na obce. Na obce prechádza pôsobnosť úseku pozemných komunikácií, a to v oblasti zabezpečovania stavebného, technického vybavenia ciest a miestnych komunikácií podľa potrieb cestnej dopravy a obrany štátu. Po ďalšie, poskytovanie údajov z technickej evidencie ciest a miestnych komunikácií. A ďalej na obce prechádza pôsobnosť v oblasti pozemných komunikácií vo veci vykonávania pôsobnosti špeciálneho stavebného úradu pre komunikácie a účelové komunikácie. V tejto krátkej súvahe, ktorá je obsiahnutá v § 2 návrhu zákona, obciam a mestám sa dáva do vienka správa, vybavenie, zabezpečovanie stavebného, technického riešenia a budovania pozemných komunikácií - z akých prostriedkov? Ani zmienka. V akej polohe ostáva Slovenská správa ciest, okresné správy ciest? Ste si vedomí toho, že vláda súčasne ruší Štátny cestný fond? Z akých prostriedkov tieto všetky povinnosti obcí sa budú realizovať? Z finančných prostriedkov obcí?

Je vám zrozumiteľné, že v súčasnosti už obce v horských oblastiach spravujú účelové komunikácie a miestne komunikácie, ktoré nie sú v intraviláne obcí, ale v extraviláne v rozsahu desiatok kilometrov, na ktoré finančné prostriedky nemajú? A týmto obciam hodláte kompetenčným zákonom zavesiť do vienka aj technický stav, stavebné riešenie ciest v súvislosti s požiadavkami dopravy a obrany štátu?

V oblasti vodného hospodárstva obce budú určovať zátopové územia? Hydrotechnické stavby nie, ale zátopové územia áno? To je vari prvý apríl? V kompetencii obcí bude vydávanie povolení na vypúšťanie vôd v súvislosti so znečistením? To je skutočne iba vec obcí? To nie je vec aj medzištátnych vzťahov, kde jednotlivé štáty sa zaväzujú k tomu, čo vypúšťajú do cezhraničných a prihraničných vôd? Však zo Slovenska vody len odtekajú. K nám nič nepriteká.

V súvislosti s prechodom pôsobností na samosprávny kraj prechádzajú pôsobnosti podľa tohto návrhu v sfére plánovania, prípravy a výstavby ciest v súlade s hlavnými smermi cestnej politiky? Z akých finančných zdrojov? Z finančných zdrojov samosprávnych krajov, a to za stavu, že je zrušený Štátny cestný fond? Akým spôsobom je predstava vôbec vlády? To sa tu z tohto materiálu vôbec nedá dočítať! Vláda zjavne asi predstavy nemá.

Na samosprávny kraj v oblasti pozemných komunikácií prechádzajú ďalej poskytovania podkladov o plánovaní, príprave a výstavby ciest na účely spracovania štátnej koncepcie diaľnic a ciest, a to bezplatne pre potreby ministerstva? Ministerstvo sa zbavuje povinností, presúva ich na kraje bez toho, že by tam presunul čo len korunu, a samosprávne kraje to majú vykonávať bezplatne pre účely ministerstva? Tak to je azda 1. apríl! Vedia o tom vôbec obce a mestá a príslušné inštitúcie, ktorých sa to bude týkať? Na samosprávny kraj v oblasti pozemných komunikácií má prechádzať podľa tohto zákona vykonávanie sčítania cestnej dopravy na cestách vo svojom mene a na vlastné náklady? Má niekto predstavy, aká je finančná, fyzická a personálna náročnosť vykonávania celoštátnych sčítaní dopravy? Zjavne absolútne nikto z vás! Ale obávam sa, že ani na úrovni ministerstva. Na samosprávny kraj prechádzajú podľa tohto zákona pôsobnosti v úseku pozemných komunikácií v oblasti zabezpečenia stavebno-technického vybavenia ciest podľa potrieb cestnej dopravy obrany štátu? To už tu sa nachádza druhý raz. Takže samosprávne kraje a obce aj toto budú zabezpečovať? Z akých zdrojov? Svojich vlastných?

V oblasti dráh na samosprávny kraj prechádzajú kompetencie a pôsobnosť v oblasti pôsobnosti dráhového správneho úradu - čiže toto už nie je na úrovni ministerstva, ale na úrovni kraja, pôsobnosť dráhového správneho úradu a výkon štátnej správy vo veciach električkových a trolejbusových dráh? Čítal toto vôbec minister Macejko? V oblasti cestnej dopravy udeľovanie a odnímanie dopravných licencií na vnútroštátnu dopravu, schvaľovanie cestovných poriadkov, uzatváranie zmlúv o výkone vo verejnom záujme s dopravcom a poskytovanie náhrady straty alebo iné vyrovnanie dopravcovi. Čiže samosprávne kraje sa zaväzujú a ukladá sa im vo verejnom záujme uhrádzať straty dopravcom? Máte predstavu o finančných sumách? Ja ich mám, pretože zákon o týchto veciach som pripravoval ja, teda rezort mnou riadený pripravoval a predkladal do Národnej rady na schvaľovanie. To ide o náklady vo výške desiatok miliónov, ktoré súčasná vláda nekryje. Tak ich presunie teraz na samosprávne kraje a zbaví sa tohto bremena?

Samosprávne kraje budú vykonávať odborný dozor nad cestnou dopravou, ukladať pokuty, viesť evidenciu dopravcov, ktorí dostali dopravnú licenciu. To je predsa otázka aj medzištátnych vzťahov, otázka vzájomných medzištátnych dohôd o tom, akým spôsobom cezhraničná doprava môže fungovať.

Dámy a páni, pani poslankyňa Tóthová sa vo svojom vystúpení často pýtala, ako to príslušný minister chápe. Ja by som sa takisto mohol pýtať, ako tieto veci minister dopravy chápe. Ale túto otázku nekladiem, pretože odpoveď je celkom jednoznačná. Minister to nechápe. Minister to nechápe, prečo by to aj chápať mal. Veď tento materiál sa robil takým spôsobom, ako sa predseda vlády Dzurinda chválil, že zvolal štátnych tajomníkov a dali toto dohromady oni sami. Takže to, či tento materiál je dobrý, alebo zlý, či je vyhovujúci, alebo nevyhovujúci, dovoľte, aby som parafrázoval pána poslanca Tkáča, ktorý tu uvádzal tento príklad s tým nešikovným milencom a s tou milenkou. Ten milenec, keď sa pýtal, či to robí dobre, alebo zle, tá milenka mu na to hovorí, nerobíš to nijako. Takže aj tento materiál minister dopravy či chápe pozitívne alebo negatívne, nechápe nijako, pretože nevie, o čom je vôbec reč.

Je to znôška nezmyslov, vy to odsúhlasíte a samosprávne kraje a obce to dostanú do vienka. Takže obce a mestá nech sa poďakujú vládnej koalícii za to, čo do vienka dostanú. Zaťažené, zadlžené svoje kompetencie, majetky, a finančné prostriedky z centra žiadne. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová ako jediná. Nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pán poslanec povedal, že obce a mestá sa majú poďakovať vládnej koalícii. Lenže to má jeden háčik. Obce a mestá si toto všetko uvedomia, ak sa to začne realizovať. A to už táto vládna koalícia bude tam-tam. Tá už nebude pri vláde a budú nadávať na novú vládu. Toto sú, ako som viackrát uviedla, nášľapné míny na novú vládu a to je systém vašej tvorby legislatívy. Keď sa robili platy sudcov, tak ste prijali zákon, kde ste zvýšili platy sudcov, aby s úsmevom, ale s účinnosťou od roku 2003. Teraz presúvate kompetencie a sľubujete, že štát všetky dlhy zaplatí, ale v roku 2003, 2004, a dokonca v pozmeňujúcich návrhoch som videla aj rok 2005. Čiže vy sľuby, zlý zákon, a nech sa s tým trápi politické zoskupenie, ktoré príde z nových volieb. Ale toto nie je postoj, zodpovedný postoj k vývoju v štáte, k vývoju krajiny a vôbec k životnej úrovni tohto národa!

Vám sa to však všetko vôbec na dušu nekladie a vás sa to netýka. Vy si ani neuvedomujete, že s chaosom v miestnej štátnej správe môžete ohroziť aj štátnosť. Ale na tej vám zase len nezáleží. Takže v pokoji ministri ani neprídu do parlamentu, veď sa to schváli, ale vy sa budete hrdiť, že ste urobili reformu. Nerobíte ju! Len zákon zlý prijímate!

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči.

R. Hofbauer, poslanec: Pani poslankyňa Tóthová sa dotkla problematiky finančných záväzkov obcí a miest. Do dnešného dňa vláda nesplatila odstránenie škôd za povodne v predchádzajúcich rokoch a obce a mestá sú nimi do dnešného dňa zadlžené. Takže moja otázka znie: Akým spôsobom je predstava tohto riešenia? Tieto štátne dlhy sa prenesú na obce a mestá, ktoré boli postihnuté živelnými katastrofami, a ešte budú postihnuté aj živelnou katastrofou tejto vlády prijatím týchto zákonov? Je predstava o tom, že na východnom Slovensku je viac ako 300 mostov v obciach a mestách, ktoré sú v havarijnom stave, ktoré hrozia padnutím? A ich prestavbu po zrušení Štátneho cestného fondu majú zabezpečovať obce, mestá, prípadne novozriadené kraje? Máte predstavu o tom, že ide o miliardové a desiatky miliardové sumy? Je vôbec nejaká hypotéza zo strany vlády a zo strany príslušných ministrov, konkrétne ministra dopravy, akým spôsobom sa tieto veci hodlajú riešiť, alebo vôbec sa k tomu hodlá vláda vyjadriť? Pretože zatiaľ o tomto je hlboké ticho a vláda sa tvári, že všetko je v najlepšom poriadku. Pani poslankyne, páni poslanci, vôbec nie! Vôbec to nie je v poriadku a vy to dobre viete!

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Faič. Pripraví sa pani poslankyňa Podhradská.

V. Faič, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, iste máme všetci ešte v živej pamäti to, že v prvom júlovom týždni parlament schválil zákon o samospráve krajov. Náš poslanecký klub vtedy vysoko ocenil, že tento návrh zákona bol prijatý drvivou väčšinou poslancov bez rozdielu politickej príslušnosti, veď zákon podporilo 112 poslancov. Zároveň sme s uspokojením prijali to, samozrejme, že boli prijaté naše pozmeňujúce návrhy tak o počte ôsmich krajov, ako i o počte volebných obvodov. Týmto rozhodnutím Národná rada vytvorila priestor na začatie ďalšej etapy reformy verejnej správy v podaní našej koaličnej vlády. Nie je a nebolo nám však ľahostajné, že prvé návrhy zákonov súvisiacich s reformou verejnej správy neboli schválené aj dvomi našimi koaličnými partnermi, a to Kresťanskodemokratickým hnutím a Stranou maďarskej koalície. Nie je a nebolo nám ľahostajné ani to, aké vyjadrenia mali niektorí naši kolegovia k tomu, ako treba zákony zmeniť, hoci ešte nenadobudli v tom čase ani účinnosť.

Zdá sa, že leto a časový odstup utlmili tieto snahy. Vláda Slovenskej republiky nahradila stratu povereného podpredsedu vlády za koordináciu reformy Ivana Mikloša i vládneho splnomocnenca, ktorí sa vzdali funkcií, a na rokovanie parlamentu sú už vlastne predložené návrhy zákonov, ktoré rozhodnú a rozhodujú o skutočnom charaktere reformy, o miere decentralizácie, o kompetenciách, a teda i postavení samosprávnych krajov, obcí i ostatných súčastí verejnej správy.

Predložený návrh zákona o prechode kompetencií na obce a samosprávne kraje je teda akýmsi jadrom reformy a náš poslanecký klub tento návrh jednoznačne podporil do druhého čítania. Viedla nás k tomu skutočnosť, že navrhovaný rozsah presunu kompetencií je plne v súlade s koncepciou reformy verejnej správy, ktorú má Strana demokratickej ľavice. Naša koncepcia vychádza z realizmu poznania praxe, ale i zodpovednosti k občanom, obciam i mestám, ale i zodpovednosti za fungovanie štátu. Aj preto sú pre nás mnohé prvky z pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Tatára dobrodružnými, ktoré sú v prípade schválenia schopné vyvolať chaos a problémy v živote občanov. Je len samozrejmé, že uvažovať o decentralizácii kompetencií je len jedna stránka problému. Nemenej dôležitá je aj druhá stránka a to je isté hľadanie partnerov na dosiahnutie dohody o jej miere. Myslím, že to je veľmi podstatné, pretože je aj deklarované zo všetkých politických strán, že vlastne nikto nie je proti decentralizácii kompetencií.

Priznám sa, že pri príprave tohto vystúpenia som preto zisťoval, v akom rozsahu boli doteraz sformulované zámery rozsahu decentralizácie kompetencií, ktoré boli doteraz predložené Národnej rade, a zistil som čosi, čo asi malo byť brané, alebo malo byť zreteľa hodné už pri vstupe do prípravy reformy v roku 1999. Ide o to, že rozsah kompetencií, ktoré sú v predloženom zákone navrhnuté na decentralizáciu, je skoro identický s rozsahom kompetencií, ktoré v roku 1994 akceptovala Národná rada. Náš kolega Roman Vavrík by iste mohol o obsahu tohto dokumentu hovoriť. Tento dokument bol prijatý ako základ pre ďalší postup prác na reforme verejnej správy, pretože všetci súhlasíme s tým, že ona prebieha vlastne od roku 1990 v jednotlivých etapách. Možno by bolo vhodnejšie, ak v prvom období prípravy reformy by nebol vládny splnomocnenec objavoval objavené alebo napísané, ale možno sa mal venovať hlbšej analýze vnútornej vecnej podstaty každej kompetencie. Takto mohli vzniknúť seriózne podklady s popisom jednoznačných pozitívnych očakávaní z prechodu každej konkrétnej kompetencie a zároveň by bol známy rozsah problémov a rizík spojených jednak s krokom prechodu, ako aj z ďalšieho procesu riadenia danej kompetencie v nových samosprávnych podmienkach.

Aj v našich dokumentoch sme problematike prenosu kompetencií na samosprávy určili kľúčové miesto. Zároveň sme vždy zdôrazňovali prioritu tejto problematiky pred riešením zmien organizácie verejnej správy, či už územných, alebo odvetvových štruktúr. Nadväzujúc na to sme aj v apríli minulého roku iniciovali doplnenie uznesenia vlády, ktoré bolo potom prijaté pod č. 230, prijatého ku koncepcii decentralizácie a modernizácie verejnej správy. Trvali sme na tom, aby vláda jednoznačne deklarovala zámer decentralizovať určité druhy pôsobností zo štátnej správy na samosprávu.

Týmto sa mal vytvoriť priestor intenzívnej činnosti na konkrétnom riešení problematiky prechodu kompetencií a zároveň ich oddeliť od nedostatočne zdôvodnených zmien v oblasti organizačných štruktúr, jednak z hľadiska územného usporiadania Slovenska, ako i organizácie štátnej správy v Slovenskej republike. V tomto uznesení bolo zároveň uložené príslušným ministrom vypracovať projekty prechodu kompetencií. Tieto mali dokladovať všetky potrebné opatrenia potrebné na kvalitné a najmä bezproblémové vykonanie zmeny v ich prenose. Mali založiť predpoklady na racionálne fungovanie kompetencií v nových podmienkach. Mali tiež definovať charakter uplatnenia jednotlivých kompetencií z pohľadu toho, či ide o uplatnenie originálnej funkcie alebo kompetencie samosprávy, alebo o prenesený výkon štátnej správy. Kvalita týchto projektov však bola rozdielna, čo sa konštatovalo vo viacerých dokumentoch a informáciách už v jeseni minulého roku. Ukázalo sa chybou, že pri riadení reformy sa napr. v porovnaní s Českou republikou výrazne nedocenili a možno nespracovali vstupné analytické práce vrátane dokumentovania spoločensko-politického, právneho i ekonomického dosahu uvažovaných zmien.

Aj napriek týmto nedostatkom vyjadruje obsah návrhu tohto zákona fakticky v plnej miere zámer a uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 230 z apríla minulého roku. Vývoj situácie za posledné týždne teda potvrdil správnosť viackrát vysloveného odporučenia poveriť koordináciou prác na reforme verejnej správy Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Iniciatívny prístup ministra vnútra i odborné zázemie na ministerstve preklenulo celý rad otvorených problémov. Intenzívne práce na dopracovaní legislatívnej podoby zámerov decentralizácie priniesli, samozrejme, v časovom strese aj viaceré problémy, na ktoré poukázali aj rokovania výborov. Bolo by vhodné sa k nim správať pragmaticky, lebo ich prijatie môže významne pomôcť v skvalitnení navrhovaného zákona i z hľadiska navrhovaných zmien. V opačnom prípade môžu byť len zvýraznené zárodky rizikových situácií, ktoré by asi imidžu reformy vôbec alebo rozhodne neprospeli.

Čo sa týka kompetencií, ktoré sú predmetom navrhovaného prechodu, sú prevažne charakteru poskytovania verejných služieb. Ďalšiu časť tvorí vedenie niektorých štátnych evidencií a niektoré kompetencie sú charakteru bezprostredného výkonu štátnej správy. Z hľadiska reálnej potreby obcí však ostala nedoriešená otázka racionálnejšieho usporiadania aktivít smerujúcich k podpore regionálneho rozvoja a v rámci nich aj aktivít smerujúcich k rozvoju miestnej technickej infraštruktúry.

Tieto faktory totiž sú a môžu byť významným prvkom na vytváranie optimálneho podnikateľského prostredia, čo je jedinou cestou na riešenie neutešenej sociálno-ekonomickej situácie v značnej časti miest a obcí. Dokonca si dovolím vysloviť názor, že tu absentuje právnych rámec na tvorbu a realizáciu regionálnej politiky z hľadiska postavenia regionálnej politiky v systéme riadenia štátu, ale aj vymedzenie základných práv a povinností subjektov zúčastňujúcich sa formovania a zabezpečovania regionálnej politiky.

Aj z tohto dôvodu podporujem zakotvenie problematiky regionálneho rozvoja a cestovného ruchu do čl. I návrhu zákona tak pre úroveň obcí, ako i samosprávnych krajov. Príslušný pozmeňujúci návrh predkladám a toto je vlastne aj jeho zdôvodňovanie. Ide predsa o to, aby aj obce, ale najmä samospráva kraja mali kompetencie na úseku regionálneho rozvoja, veď to je aj zmysel ich vytvorenia.

Čo sa týka pozmeňujúceho návrhu, odporúčam, aby v čl. I v § 2 sa za písm. j) vložilo nové písm. k):

"k) regionálneho rozvoja:

1. vykonávanie stratégie regionálneho rozvoja,

2. vypracúvanie programov sociálneho a hospodárskeho rozvoja,

3. koordinovanie spolupráce právnických osôb pri vypracovaní programového rozvoja obcí."

V čl. I v § 2 sa za nové písm. k) vloží nové písm. l):

"l) cestovného ruchu:

1. vypracúvanie programov cestovného ruchu,

2. koordinovanie spolupráce právnických osôb vo veciach cestovného ruchu."

V čl. I § 3 sa za písm. o) vkladá nové písm. p):

"p) regionálneho rozvoja:" (To ide o samosprávy kraja.)

"1. vykonávanie stratégie regionálneho rozvoja,

2. koordinovanie úloh súvisiacich so zabezpečovaním sociálneho a hospodárskeho rozvoja územia,

3. koordinovanie plnenia koncepcií rozvoja samosprávneho kraja,

4. poskytovanie podkladov, informácií, číselných údajov, rozborov a vyhodnotení orgánom štátnej správy a obcí na základe ich žiadostí."

A v čl. I § 3 za nové písm. p) sa vkladá písm. r):

"r) cestovného ruchu:

1. koordinovanie plnenia koncepcií a úloh súvisiacich s rozvojom cestovného ruchu,

2. poskytovanie podkladov, informácií, číselných údajov, rozborov a vyhodnotení orgánom štátnej správy a obcí na základe ich žiadosti."

Okrem toho, čo som uviedol vo vecnom zdôvodnení, sú tu dôvody aj legislatívne. Totiž v tomto návrhu zákona o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a samosprávne kraje sa v čl. XXI v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy v znení neskorších predpisov vypúšťa § 3 ods. 1 písm. s), § 6 ods. 3 a mení sa § 5 ods. 3 písm. b). Vypustená a pozmenená je teda pôsobnosť na úrovni terajších okresov a krajov a nie je presunutá do tohto navrhovaného zákona.

V oblasti regionálnej politiky alebo v tomto smere je stále málo prehľadná situácia aj v oblasti uplatňovania nástrojov regionálneho rozvoja. Predmetom decentralizácie zatiaľ nie sú štátne fondy, Fond životného prostredia, vodného hospodárstva, Pro Slovakia, od ktorých síce obce nedostávajú veľa, ale predsa sú pre niektorých jediným zdrojom na riešenie akútnych lokálnych situácií v oblasti budovania technickej a sociálnej infraštruktúry. Nedostatkom je, že sa prostriedky prideľujú v Bratislave, čo je práve ukážkou centralizmu.

Chúlostivým problémom celého procesu decentralizácie kompetencií je aj problematika dosahu konkrétnych zmien na štátny rozpočet, verejné rozpočty, ale hlavne dokladovanie dosahu na ekonomickú efektívnosť jednotlivých úsekov verejných služieb. Jednotlivé ministerstvá zatiaľ dokumentujú rozsah finančných objemov na úrovni rozpočtu 2001 a počty zamestnancov, ktoré budú predmetom prechodu na obce, resp. samosprávne kraje. Len v málo prípadoch sú dokumentované nevyhnutné výdavky na vykonanie zákonom schválených organizačných zmien a dokumentácia absolútne nemá problematiku vyčíslenia trvalého dosahu konkrétnych zmien na verejné rozpočty.

Často sa tiež stretávame s medializovanou argumentáciou, dosť výraznou, že riadenie verejných služieb sa skvalitní, keďže samospráva na úrovni obcí má k určitým miestnym problémom bližšie, ale je pružnejšie riešiť konkrétne situácie. Toto všeobecne známe konštatovanie môžeme akceptovať za predpokladu, že riadiace procesy na úrovni miestnych samospráv nebudú len výsledkom miestneho entuziazmu, ale budú aj z odbornej stránky patrične kvalifikovane vedené.

Prvým aprílom budúceho roku sa dostanú primátori miest a starostovia obcí do určitej, zákonom vymedzenej riadiacej pozície v oblasti základného školstva a predškolských zariadení. Pravdepodobne neobstojíme s naivnou predstavou, že každý, kto vychodil nejakú školu, je zároveň pripravený riadiť školstvo, i keď má povedzme všeobecné znalosti z riadenia samosprávy. Opakujem všeobecne známe skutočnosti, že školstvo má vo svojom systéme riadenia celý rad špecifík vzhľadom na charakteristiku dominantného pedagogického procesu a zároveň v určitej miere i komplikovaných vnútorných riadiacich vzťahov. Požiadavka odbornosti a kvality je veľmi citlivá otázka. Štát by sa preto nemal alebo nesmie sa zbaviť zodpovednosti za výchovu a vzdelanie svojich občanov. Ani v tomto prípade nemajú podľa nás miesto rôzne dobrodružné návrhy, ktoré boli podané a odzneli.

O niekoľko mesiacov začne platiť teda nový vzťah medzi obcou a školou, resp. školským zariadením. Popri tejto vertikále bude naďalej na chod každého školského zariadenia vplývať legálnymi kompetenciami vystrojená školská inšpekcia a paralelne štátna školská správa prostredníctvom odborov školstva na okresných úradoch. Táto bude garantovať fungovanie systému odmeňovania z prostriedkov štátneho rozpočtu a ďalšie úlohy štátu voči školám. Tým bude mať ako tretí subjekt vplyv na mechanizmus riadenia škôl a školských zariadení. Otázka teraz znie: V akej pozícii bude stáť starosta obce, v niektorých prípadoch možno aj primátor a príslušní pracovníci mestského, resp. obecného úradu voči spomenutým školským orgánom z hľadiska poznania základných právnych noriem, pravidiel financovania, správy majetku základného školstva a predškolských zariadení? A je to úplne jedno, či to bude voči špecializovanej štátnej správe v školstve, alebo to bude voči integrovanému úradu štátnej správy na okresnom úrade. Tieto aktívne kontakty sa začnú vlastne v priebehu niekoľkých mesiacov.

V predloženom zákone nie je riešená povinnosť, aby osoby, ktoré vstupujú do procesu riadenia školstva, hovorím riadenia školstva, nie priamo škôl, mali na to patričnú odbornú spôsobilosť. Súčasne nie je ani riešený podiel štátu na zabezpečení patričných vzdelávacích aktivít. Koncepcia vzdelávania vo verejnej správe bude asi musieť doznať aj zakotvenie možno v osobitnom zákone, právne zakotvenie v osobitnom zákone, pretože aj v budúcnosti v zmysle schválenej koncepcie vzdelávania vo verejnej správe bude potrebné zabezpečiť profesionalitu celého manažmentu samospráv. Je to tak v záujme samospráv, ako i v záujme občanov.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, uviedol som len niekoľko príkladov rizík, možných rizík, ktoré súvisia s predkladaným návrhom zákona. Sú aj ďalšie, na ktoré poukázali niektorí iní kolegovia i naši kolegovia z Hnutia za demokratické Slovensko. V rozprave zaznelo tiež niekoľko názorov, že obce nie sú schopné prevziať mnohé kompetencie a vykonávať ich. Bolo poukázané i na stav obcí z hľadiska technickej a občianskej vybavenosti, finančnej situácie, ale i odbornej pripravenosti personálu vrátane starostov menších miest i nezačatý proces municipalizácie. I ja som poukázal na niektoré z týchto problémov. Musím však povedať, že je tu reprezentatívny zástupca miest a obcí, Združenie miest a obcí Slovenska, ktorý bol účastník celého prípravného konania v súvislosti s prípravou právnych noriem, ktoré prerokúvame, a i tohto tzv. malého kompetenčného zákona. Jeho stanoviská sú jasné, myslím si, pre všetkých tak v oblasti presunu kompetencií, ich výkonu, financovania i vzťahov k štátu. Myslím si, že dostatočne známe, dostatočne publikované. A myslím si, že aj všetci kolegovia ste dostali jeden materiál pred pár dňami, ktorý o tom hovorí. Niet jedinej kompetencie, ktorá má podľa tohto návrhu zákona prejsť na obce a Združenie miest a obcí Slovenska by to odmietalo. (Reakcie z pléna.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, môžete pokračovať. Nech sa páči.

V. Faič, poslanec: Zopakujem. Niet jedinej kompetencie, ktorá má podľa tohto návrhu zákona prejsť na obce a Združenie miest a obcí Slovenska by ju odmietalo. Práve naopak, v niektorých oblastiach požadovalo oveľa viac. Tento navrhovaný rozsah decentralizovaných kompetencií je kompromisom, kompromisom, ktorý vyjadruje aj to, že proces reformy nie je jednorazový akt, ale že tu ide aj o pokračovanie tohto procesu, jeho ďalšej etapy. Kladiem si preto otázku: Bude situácia v mestách a obciach o rok, o dva, o tri iná, ako je dnes? Asi nie. Možno horšia. Môžeme si byť absolútne istí, že sa situácia zlepší a zmení v priebehu piatich rokov? Nie som si istý a určite ani vy. Máme teda my poslanci Národnej rady byť tou prekážkou, ktorá znemožní prechod kompetencií na obce a samosprávne kraje?

Predložený návrh zákona nie je dokonalý, sme si toho vedomí. Aj napriek tomu som presvedčený o tom, že tento návrh zákona prijať treba a vytvoriť tak právny rámec na ďalšie posilnenie samosprávnej demokracie. Poslanecký klub Strany demokratickej ľavice má prehľad o priebehu rokovania výborov i gestorského výboru pre verejnú správu o návrhu zákona i o obsahu spoločnej správy. Sme pripravení podporiť úplnú väčšinu navrhovaných zmien uvedených v spoločnej správe i návrh zákona ako celok. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami - dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

Pán poslanec Baco.

P. Baco, poslanec: Pán poslanec Faič, ja predsa ocením vaše vystúpenie ako statočné a kvalifikované, i keď záver, ktorý ste urobili, je typický esdéeľkársky. Je to zlé, to bude katastrofa pre Slovensko, ale v záujme udržania koalície budeme hlasovať za. Vy ste prví označili z koalície alebo pridali ste sa k riziku, o ktorom tu hovoríme, k tomu najväčšiemu riziku, že táto vláda, táto koalícia, ktorá tento zákon predkladá, nemá vôbec spracovanú regionálnu politiku. Neexistuje filozofia regionalistiky na Slovensku, máme tu pohodený zákon o podpore regionálneho rozvoja, ktorý má údajne v balíku týchto zákonov vytvoriť podmienky na to, aby sem išli peniaze z európskych fondov, ale Európska únia nepoužíva pojem "podpora regionálneho rozvoja", ale používa "pomoc regionálnemu rozvoju". Teda to, čo si regióny samy robia. Skrátka toto je jeden z dôkazov absolútnej zmätočnosti celej filozofie, vlastne žiadna filozofia tu neexistuje, ale chaotickosť postupu.

Pán poslanec Faič, ja si myslím, že z toho, čo ste povedali, vyplýva to, že skutočne prenos kompetencií na regióny môže byť postavený jedine na tom, že regióny si naformulujú kompetencie, ktoré potrebujú, na ktoré vyrástli, a preukážu schopnosť spravovať tieto veci. Tak sme to pripravovali v roku 1997, 1998... (Zaznel zvuk časomiery.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Ja som chcela niektoré myšlienky povedať, ktoré už povedal pán poslanec Baco, tak ich nebudem opakovať, ale odpoviem na otázku, ktorú si pán poslanec Faič vlastne položil. Či poslanci majú byť prekážkou presunu kompetencií na ZMOS, keď ZMOS tie kompetencie chce. Ja si myslím, že nie. Ja som veľmi pozorne sledovala a sledujem priebeh tohto rokovania a nezaznamenala som, že by poslanci niektorého politického subjektu - a z Hnutia za demokratické Slovensko už vonkoncom nie - uviedli, že chcú byť prekážkou alebo že nechcú prenos kompetencií na samosprávy. Áno, ale našou povinnosťou je urobiť to tak, aby nenastal zmätok a aby obce a vyššie územné celky tie kompetencie mohli vykonávať a mali finančné zabezpečenie na vykonávanie tých kompetencií. Lebo reforma nie je len v tom, že sa prijme zákon, a prijme sa akýkoľvek, a táto vládna koalícia sa bude "vytešovať", že urobila reformu, a bude sa chváliť v zahraničí. Nie! Zákon je len prvá podmienka reformy, ale reforma sa urobí, to je druhá fáza a tá je oveľa ťažšia - a ja viem, o čom hovorím, lebo som bola pri tom, keď sa robila -, je to realizácia toho zákona v praxi, uplatnenie tej reformy. A tú vy nechávate na ďalšiu vládu, a pritom jej pripravujete zlý právny podklad.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Faič, nech sa páči, môžete reagovať na faktické.

V. Faič, poslanec: Ďakujem za vyjadrenie k môjmu vystúpeniu. Najskôr k tomu, že SDĽ chce v záujme zachovania vládnej koalície podporiť tento návrh zákona. No, ak je niekto vo vládnej koalícii, samozrejme, aj to patrí k jeho úlohám, aby sa takto postavil. Ale v tomto prípade platí to, čo som povedal vo svojom vystúpení, že tu ide o to, aby sa ďalšia etapa procesu reformy otvorila, aby sa otvoril priestor na posilnenie samosprávnej demokracie. A tak prvé dva zákony, ktoré sme prerokovali, ako aj tento, je istým krokom k tomu, aj napriek všetkým problémom a rizikám, na ktoré tu bolo poukázané, samozrejme, aj z vášho klubu Hnutia za demokratické Slovensko.

Ja som, samozrejme, tú otázku adresoval nielen sebe, ale aj všetkým pod dojmom toho, že som skutočne nepočul zo žiadneho klubu o tom, že by bol niekto proti decentralizácii kompetencií. Ten problém, ktorý tu medzi nami je, je hranica miery alebo miera decentralizácie kompetencií. A myslím si, že tento problém je trvalým problémom nielen medzi jednotlivými politickými subjektmi, ale aj v rámci nich a nielen medzi primátormi a starostami, ale aj zástupcami alebo predstaviteľmi štátu. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Podhradská. Pripraví sa pán poslanec Budaj.

M. Podhradská, poslankyňa: Vážený pán podpredseda, vážení páni ministri, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vyjadrila svoj návrh k predloženému vládnemu návrhu zákona o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a samosprávne kraje. Ale skôr než začnem hovoriť k tým článkom, ktoré mňa najviac zaujímajú a týkajú sa oblasti kultúry, dovoľte mi, aby som povedala ešte také tri krátke poznámky na vystúpenie pána poslanca Faiča.

Som veľmi rada, že pán poslanec zdôraznil, že reforma, o ktorej dnes hovoríme, začala v roku 1990, že to priznal, lebo naozaj presun kompetencií vrátane decentralizácie začal v roku 1990 a pokračoval aj prostredníctvom transformačných procesov v jednotlivých rezortoch súvisiacich s novým územnosprávnym členením, ktoré sa robilo za Mečiarovej vlády. Takže bolo to pre mňa milým prekvapením, že si ktosi na to spomenul a že to tu povedal, lebo v posledných týždňoch a možno aj mesiacoch, keď sa hovorilo o reforme verejnej správy, tak sa o nej hovorilo ako o vynáleze či patente súčasnej vládnej koalície. A nielen hovorilo, ale myslím si, že aj správalo sa tak, keď sa pripravovali materiály s tým súvisiace. Preto nie je pre mňa nijakým prekvapením, keď aj v tomto vládnom návrhu tzv. kompetenčného zákona sa neraz presúvajú na obce kompetencie, ktoré už obce dávno majú.

Pán poslanec Faič, vy ste spomínali aj to, ako sa správajú, ako sa vyjadrujú, ako očakávajú tento ďalší krok v reforme obce, ako vyjadrujú svoju netrpezlivosť, ako ZMOS podporuje tento ďalší reformný krok. Áno, máte pravdu, ale v podstate v tom, čo ste v tých vašich pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sa týkali regionálneho rozvoja, vlastne naznačujete, že neveríte tak celkom prísľubom ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja preto, lebo som sa dočítala v dennej tlači, možnože vám táto informácia unikla, že práve predstavitelia ZMOS-u, ktorí boli na rokovaní na tomto ministerstve, dostali od pracovníkov ministerstva a rozporovali práve túto skutočnosť, že v kompetenčnom zákone chýbajú kompetencie, ktoré sa týkajú regionálneho rozvoja a ktoré by mali prejsť na vyššie územné celky. Dočkali sa prísľubu, že tieto kompetencie sa dopracujú v krátkom čase do zákona o podpore regionálneho rozvoja, preto nie sú v tomto kompetenčnom zákone. A keďže vy predkladáte pozmeňujúce návrhy, ktoré predsa len "zichrujú" to, že sa presun kompetencií v oblasti regionálneho rozvoja do tohto kompetenčného zákona dostane, zdá sa, že zrejme ani vy tak celkom neveríte prísľubom tohto ministerstva.

A ešte jednu vec by som chcela povedať v súvislosti s tým, čo ste tu vy naznačili, pán poslanec. Naozaj finančne sú všetky tieto kroky, ktoré sú nepochybne potrebné, otázka je, či sú správne načasované a či sú dostatočne odborne spracované, finančne sú nedostatočne kryté. Napriek tomu máte odhodlanie podporiť ich. Myslím si, že je to prejav nezodpovednosti, keď hovoríte, že ich podporíte napriek tomu, že tieto finančné toky, tak ako by mali v budúcnosti ísť zo štátnej úrovne na vyššie územné celky a obce, nie sú doriešené.

Vy ste tvrdili, že obce sa neboja prevziať kompetencie, naopak, tých kompetencií v tomto predloženom návrhu je menej, ako ste chceli. Iste, v mnohých prípadoch je to tak, ale myslím, si že zase ste možno nie celkom úplne informovaný, lebo poznáme napríklad názor, opäť budem citovať podpredsedu ZMOS-u pána Jozefa Mrvu, ktorý hovorí a zdôrazňuje, že "financie nie sú dostatočné a že ZMOS nechce sklamať občanov a prevziať kompetencie, ktoré nie sú kryté z prostriedkov štátu". Dokonca vyjadril názor, že štát jednoducho nemôže presunúť na vyššie územné celky a najmä na obce také kompetencie, ktoré obce potom finančne nezvládnu. Takže to sú obavy, ktoré má ZMOS, a nie je celkom pravda, že ZMOS sa už nemôže dočkať, kedy kompetenčný zákon v takej podobe, ako ho dnes máme na stole, prejde do praxe.

Toľko poznámky k vášmu vystúpeniu. Ospravedlňujem sa, že to hovorím takto, ale nechcela som zdržiavať faktickou poznámkou z miesta, lebo som vedela, že nasledujem po vás.

Budem pokračovať pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré som dostala od pána poslanca Kalmana, keďže mal problémy poobede sa dostať do Národnej rady, cesta bola zablokovaná policajnými hliadkami, ktoré tam opäť stavali nejaké zábrany, zrejme v súvislosti s cestnými úpravami, a nedostal sa sem načas a stratil vlastne možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Mal pripravené pozmeňujúce návrhy, tak sme sa dohodli, že ich prednesiem ja, keďže som mala to šťastie, že som sa stihla ústne do rozpravy prihlásiť.

Takže dovoľte mi predniesť prvý návrh, ktorý pripravil pán poslanec Jozef Kalman. Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a samosprávne kraje (tlač 1162).

Navrhujem: V článku VIII zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení zákona č. 389/1998 Z. z., zákona číslo 155/1999 Z. z. a zákona číslo 450/2000 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: V bode 67 § 112 d ods. 1 v treťom riadku sa vypúšťajú slová "a okresný úrad". Odôvodnenie: Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov neuvádza okresný úrad ako zriaďovateľa zariadení sociálnych služieb. Zákonná pôsobnosť na úseku sociálnych vecí zriaďuje a kontroluje na poskytovanie služieb sociálnej starostlivosti ako rozpočtové organizácie alebo príspevkové organizácie ústavy sociálnej starostlivosti a detské domovy, prípadne ďalšie zariadenia sociálnej starostlivosti, je podľa prílohy k zákonu č. 222/1996 Z. z. v pôsobnosti krajského úradu. To je prvý pozmeňujúci návrh.

Druhý pozmeňujúci návrh sa týka takisto oblasti sociálnej pomoci. Pán poslanec navrhuje: V čl. VIII zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení zákona č. 389/1998 Z. z., zákona č. 155/1999 Z. z a zákona č. 450/2000 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: za bod 42 sa vkladá nový bod 43, ktorý znie: § 71 ods. 1 písm. e) bod 1 sa dopĺňa o nový bod 3, ktorý znie: "(3) Občanom, ktorí sa ocitli v hmotnej núdzi; poskytuje im jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie." Doterajšie body 43 až 68 sa označujú ako body 44 až 69. Odôvodnenie: Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení zákona č. 389/1998 Z. z., zákona č. 155/1999 Z. z. a zákona č. 450/2000 Z. z. základnými životnými podmienkami na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Zákonom č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov nie je určený subjekt zodpovedný za riešenie hmotnej núdze občana, ktorý si uplatnil právo na zabezpečenie základných životných podmienok. Obec ako súčasť organizácie sociálnej pomoci občanom štátu má povinnosť poskytnúť v opodstatnených prípadoch občanom pomoc riešením hmotnej núdze, t. j. poskytnúť im jedno teplé jedlo denne, nevyhnuté ošatenie a prístrešie. Táto povinnosť v doteraz platnej právnej úprave nevyplývala obciam obligatórne zo zákona. Jednoznačne závisela od osobných postojov predstaviteľov obce. Podľa navrhovanej úpravy obec ako samosprávny celok bude povinná vyčleniť zo svojho rozpočtu finančné prostriedky na poskytnutie sociálnej pomoci občanom v hmotnej núdzi.

Toľko pozmeňujúce návrhy pána poslanca Kalmana. Nech sa páči.

Teraz mi dovoľte povedať zopár mojich všeobecných názorov na predložený návrh zákona. Mnohé z nich tu naznačili vo svojich vystúpeniach už predrečníci aj dnes, aj včera v rámci rozpravy k druhému čítaniu, ale myslím si, že o niektorých treba hovoriť opakovane a možno aj s väčším dôrazom. Ja som tu už hovorila vo svojich úvodných poznámkach o finančnom krytí tohto reformného kroku. Vy tvrdíte, že financovanie sa bude riešiť neskôr v iných zákonoch, v zákone o štátnom rozpočte a tak ďalej atď. Mňa by naozaj zaujímalo, ktorým zákonom sa to bude riešiť a kedy sa to bude riešiť. Sľubujete to nielen parlamentu, sľubujete to ZMOS-u, sľubujete to obciam, sľubujete to aj budúcim vyšším územným celkom a ich budúcim predsedom. Nuž som veľmi skeptická ohľadom sľubov, ktoré dáva táto vládna koalícia, a keďže máme s tým zlé skúsenosti, nielen ja, ale celá spoločnosť, tak by som bola veľmi rada, keby ste tieto vaše sľuby, možno prísľuby, presnejšie špecifikovali, aby sme sa vyhli v budúcnosti nejakým výhovorkám alebo možno argumentácii z vašej strany, že sme tomu nie celkom správne rozumeli.

Takže by som veľmi striktne prosila, keby ste jasne pomenovali veci a keby ste jasne povedali, aký rozsah bude mať práve fiškálna decentralizácia, ktorá súvisí s kompetenčným zákonom. Viete predsa veľmi dobre, že napríklad obce nemajú dostatok finančných zdrojov pri tých kompetenciách, ktoré majú dnes, pri tých úlohách, ktoré musia obce zabezpečovať. Presúvané originálne kompetencie sa budú musieť zabezpečovať z doterajších finančných objemov z podielových daní a viete dobre, že - to číslo tu už včera odznelo, pokiaľ sa dobre pamätám - táto suma predstavuje 6,5 mld. korún. To znamená, že štát chce na obce presunúť kompetencie a už dnes je jasné, že tieto kompetencie obce finančne nezvládnu. To je presne to, čo kritizoval aj pán podpredseda ZMOS-u, resp. vyjadril obavy, aby som nebola až taká príkra, pán podpredseda ZMOS-u Jozef Mrva.

Ešte v roku 1998 v predvolebnej kampani, ale aj tesne po voľbách ste obciam sľubovali, že zmeníte daňový systém a priradíte dane tam, kde sa výkon kompetencií bude realizovať. Dnes v chvate a necitlivo presúvate kompetencie a na zmeny v daňovom systéme v duchu vašich sľubov ste už akosi pozabudli. To opäť potvrdzuje, že pre vás - a povedalo to už niekoľko opozičných poslancov z tohto miesta - je presun kompetencií, tak ako to navrhuje vládny návrh zákona, predovšetkým zbavovaním sa problémov, ktoré nie ste schopní riešiť, teda zbavovaním sa zodpovednosti. Lebo naozaj sa inak nedá tento zákon chápať, keď zvažujem, že napríklad v návrhu rozpočtu na rok 2002 určujete obciam príjem z daní a príjmov fyzických osôb vo výške 7,3 mld. korún. Kým v roku 2001 to bolo 6,8 mld. korún. A sumu dane z príjmov právnických osôb určil štát, teda ministerstvo financií, vo výške 6,27 % z daňového príjmu, kým v tomto roku, teda v roku 2001, to bolo 7,53 %. Pripomínam a zdôrazňujem, že obe zvýšenia nedosahujú ani mieru ročnej inflácie, čo s predchádzajúcou infláciou a najmä rastom energetických vstupov bude znamenať, že sa veľmi negatívne ovplyvní činnosť obcí vo výkone samosprávnych funkcií.

A to chcem ešte pripomenúť, keď hovoríme o raste energetických vstupov, tak doteraz ani občan a obce rovnako netušia, ako sa budú zvyšovať ceny energií. Počujeme správy o 20 %, dokonca v niektorých prípadoch sa navrhuje až 65-percentné zvýšenie ceny energie. Pokiaľ viem, tak vláda dnes mala rokovať o návrhu SPP, v ktorom sa navrhuje zvýšenie ceny plynu o 20 %. Neviem, ako to dopadlo, ale toto sú všetko veľmi aktuálne veci, ktoré potvrdzujú, že energetické vstupy budú rásť a budú rásť aj pre obce nepredvídateľným spôsobom. Som skutočne zvedavá, ako z tých financií, z finančného objemu, ktorý som tu pred chvíľou citovala, chcete dosiahnuť, že obce všetky tie kompetencie, ktoré teraz majú a ktoré ešte v rámci tohto kompetenčného zákona na ne mienite presunúť, budú napĺňať. Myslím si, že to bude pre obce naozaj danajský dar a možnože mnohí to ešte netušia, čo ich čaká, ale keď sa v praxi s tým stretnú a keď sa budú musieť konkrétne v reálnom živote popasovať s týmito problémami, tak vám za takéto riešenie naozaj veľmi trpko poďakujú.

Zdá sa, že obciam zvyšujete financie takým istým spôsobom, ako zvyšujete dôchodky. Prednedávnom parlament schválil "7-percentné" zvýšenie dôchodkov, a pritom veľmi dobre vieme, že v skutočnosti išlo o zníženie dôchodkov, lebo reálna hodnota dôchodku sa oproti minulému roku znížila, poklesla o viac ako 5 %. A keď si zrátam posledné tri roky, to znamená roky, v ktorých účinkovala táto vládna koalícia, tak sa vlastne znížili dôchodky celkom za tieto 3 roky o 21 %. Takýmto spôsobom chcete zrejme aj zvýšiť financie obciam. Ignorujete infláciu, ignorujete všetky ostatné faktory a tvárite sa, že je všetko v poriadku. Ja som naozaj veľmi zvedavá, koľko ďakovných listov sa vám za takúto politiku dostane zo strany ZMOS-u alebo aj jednotlivých obecných zastupiteľstiev.

Hovoríte o reforme, o decentralizácii, o posilnení právomoci samospráv, o znižovaní počtu štátnych úradníkov, o znižovaní možnosti rozhodovať o rozdeľovaní financií z centra a podobné a podobné reči, ktoré, nehnevajte sa, ja považujem naozaj za prázdne reči. A chcem to dokumentovať na jednom príklade, ktorý zdanlivo nesúvisí s kompetenciami. Už ho tu svojím spôsobom spomenul aj pán poslanec Faič. Je to zámer zrušiť niektoré štátne fondy. "Niektoré štátne fondy" znamená, že fondov, ktoré chce zákonom vláda zrušiť, je celkom 10, a pokiaľ dobre viem, tak sa tento návrh zákona pripravuje a mali by sme ho dostať na stôl na najbližšej schôdzi parlamentu.

Keďže som sľúbila, že sa budem venovať najmä kultúre, tak chcem hovoriť o fonde Pro Slovakia. Štátny fond kultúry vznikol zákonom v roku 1991 a teraz na základe auditu, ktorý sa vykonával skupinou poverenou podpredsedom vlády pánom Miklošom, sa rozhodlo, že fond bude zrušený, tak ako ďalších - ako som už spomínala - deväť štátnych fondov. Zaujímavé je, že štátny fond kultúry sa ruší a všetky veci súvisiace s týmto fondom sa presúvajú do pôsobnosti rezortu, teda ministerstva kultúry. A tomu sa zrejme hovorí tiež decentralizácia. Zaujímavý argument som si prečítala v dôvodovej správe k tomuto pripravovanému zákonu, kde sa hovorí, že "v rámci urýchleného ozdravenia celého sektora verejných financií najmä vzhľadom na zvýšenie zodpovednosti štátu za schodok verejných financií je nevyhnutné dostať pod kontrolu centra aj oblasť štátnych fondov". Takže treba zrejme zvýšiť kontrolu z centra a treba nie decentralizovať, ale centralizovať niektoré finančné toky. V dôvodovej správe sa ďalej hovorí, že "transformáciou štátnych fondov vznikajú zvýšené požiadavky na štátny rozpočet v roku 2002 o mzdové prostriedky v sume 15 787 tis. korún a k zvýšeniu počtu zamestnancov ústredných orgánov o 89 pracovníkov". Teda ďalších 89 štátnych úradníkov, ako nazval týchto ľudí pán poslanec Tatár, zbytočných štátnych úradníkov, ich počet sa nebude znižovať, ale naopak, zvyšovať. Dokazuje to aj navrhovaný zákon o zrušení fondov.

Ale ešte jednu drobnú poznámku si dovolím poznamenať k zámeru zrušiť fond kultúry Pro Slovakia. Pokiaľ sa objavujú argumenty, že fond treba zrušiť aj kvôli tomu, aby sa mohlo o projektoch rozhodovať zasvätene a naozaj bez možnosti zasahovania nejakých lobistických skupín a podobné veci a ak je niekto presvedčený, že to lepšie ako odborné komisie, ktoré pracovali pri tomto fonde, bude robiť pár štátnych úradníkov na ministerstve kultúry, tak naozaj mi nezostáva nič iné, len sa nad takouto argumentáciou pousmiať. Finančné prostriedky, ktoré boli v tomto fonde a zrejme s takýmto objemom sa počíta aj pri presune do rezortu, predstavovali sumu v minulých rokoch zhruba 100 mil. korún. Za ministra Kňažka, pokiaľ viem, sa tá suma pohybovala medzi 70 až 80 mil. korún. V súčasnosti na základe zákona z 1991 pri fonde pracuje 16 komisií. Každá komisia má v priemere povedzme okolo tých 10 členov. Sú to nezávislí odborníci, ktorí nie sú nikým platení, činnosť, ktorú robia v týchto komisiách, teda posudzujú projekty a všetky žiadosti, ktoré prichádzajú do fondu. Je to teda dohromady v rámci fondu Pro Slovakia minimálne 160 odborníkov.

A tu ktosi zrazu má ambíciu posudzovať odborne, kvalitne prichádzajúce projekty cez niekoľko štátnych úradníkov. Navyše ešte chcem pripomenúť jednu vec, že aj napriek tomu, že vo fonde je okolo 100 mil., tak každoročne tých žiadostí, ktoré sa sústreďujú cez jednotlivé projekty v tomto štátnom fonde, tak finančný objem týchto žiadostí v sumarizovaní predstavuje vyše 2 mld. korún. Nuž vyjadrujem veľké pochybnosti, či takéto kvantum projektov dokáže posúdiť skupina štyroch, možno piatich úradníkov na ministerstve. Ale aj to je riešenie a tomu sa zrejme tiež hovorí "decentralizácia, sprehľadnenie finančných tokov a ozdravenie sektora verejných financií". Ja neviem, čo ešte aké krásne argumenty, aké vzletné slová sa budú používať na margo zámeru zrušiť štátne fondy. A týka sa to, samozrejme, v takejto podobe, predpokladám, aj štátneho fondu cestného, bytového, štátneho fondu telesnej kultúry atď. Je tých fondov dohromady desať.

A ešte jednu vec v súvislosti so zámerom zrušiť fondy a znovu to súvisí s kompetenciami a s možnosťami obcí. Ministerstvo kultúry nemá možnosť priamo zo svojho rozpočtu financovať kultúrne aktivity, ktoré sa organizujú na úrovni obcí. Nemá možnosť to robiť priamo zo svojho rozpočtu, zo svojej kapitoly, ale malo možnosť práve prostredníctvom fondu Pro Slovakia takéto projekty financovať. Teraz, keď sa fond zruší a znovu ho bude zastrešovať ministerstvo, tak táto možnosť tu jednoducho nebude. Obce prídu o tento finančný tok, ja nehovorím, že ten finančný tok bol masívny, ale predsa len nejaký bol. V tom nedostatku, ktorým obce v súčasnosti trpia, myslím si, že nebol ten zdroj nezanedbateľný. A fakt, že obce prichádzajú o takúto možnosť, sa riešia opäť prísľubmi: Vraj v roku 2000 sa bude novelizovať zákon, ktorý umožní obciam, aby žiadali aj z ministerstva kultúry finančný príspevok, resp. umožní ministerstvo kultúry podporiť aj projekty na úrovni obcí. Znovu sa sľubuje, že v roku 2002 sa niečo urobí. Najprv niečo zrušíme, najprv niečo zlikvidujeme a potom budeme riešiť dôsledky a následky, ktoré toto zrušenie malo. To je, žiaľ, typické pre súčasnú vládnu koalíciu. Myslím si, že keby sa chcela správať rozumne a zodpovedne, urobila by to naopak, najprv by pripravila podmienky na to, aby mohla fondy zrušiť a potom by fondy zrušila. Ak je to už naozaj také nevyhnutné na kontrolu toku verejných financií.

O kompetenciách a o tomto návrhu zákona, ktorý máme pred sebou, sa pohovorilo z tohto miesta veľa a ja by som nerada opakovala to, čo tu už povedali mnohí moji kolegovia. Preto by som sa chcela detailnejšie sústrediť na články, ktoré sa týkajú kultúry a prenosu kompetencií alebo deľby kompetencií práve v oblasti kultúry. V čl. XV sa hovorí o presune kompetencií na vyššie územné celky a obce, ktoré sa týkajú divadelnej činnosti. Musím povedať veľmi objektívne, že tento článok je relatívne - vzhľadom na ostatné časti tohto návrhu zákona - dobre spracovaný, a myslím si, že si ministerstvo dalo na tomto článku záležať. Zároveň však musím povedať aj to, že sa tu presúvajú prázdne kompetencie, lebo zriaďovanie, zakladanie, zlučovanie, zrušovanie atď. divadiel, všetky tieto veci môže obec zo zákona robiť aj teraz, ale jednoducho obce ani krajské a okresné úrovne nemajú o túto kompetenciu záujem, lebo vedia veľmi dobre, že v celej kultúre najdrahšie odvetvie je práve odvetvie divadelníctva. Obce jednoducho na divadlá peniaze nemajú.

Keď sme v roku 1996 pripravovali transformáciu v rezorte kultúry a rokovali sme s predstaviteľmi obcí o možnosti presunúť divadelné inštitúcie na mestá, tak sme sa stretli s jednoznačným odmietnutím. Ani jedno mesto, či už väčšie, alebo menšie, nebolo ochotné prevziať divadlo ako kultúrnu ustanovizeň jednoducho preto, lebo vedeli, že nemajú šancu ufinancovať to. Preto hovorím, že sa v čl. XV presúvajú prázdne kompetencie. Myslím si, že o uplatňovanie takýchto kompetencií v praxi v podstate záujem žiaden nebude.

Ale napriek tomu všetkému, že som pochválila tento článok, by som si dovolila jednu poznámku k § 3 ods. 1, kde pod písm. b) sa hovorí, že "ministerstvo pripravuje koncepciu divadelnej činnosti". Tam by sa mi žiadalo, aby sa táto formulácia spresnila, lebo neviem, ako mám chápať tento bod, či bude ministerstvo pripravovať koncepciu divadelnej činnosti všeobecne pre Slovensko, alebo adresne pre niektoré divadlá, alebo len pre časť divadelnej siete. Jednoducho by sa to tam malo podľa mňa presnejšie vyšpecifikovať, ktorej časti divadiel, resp. divadelnej siete sa to týka.

Rovnako aj v čl. XVI, ktorý hovorí o oblasti múzeí a galérií, sa vlastne len presúvajú kompetencie, ktoré už obce majú, a rozširujú sa tieto kompetencie aj na budúci samosprávny kraj.

V čl. XVII však narážame na isté rozpory. Je to článok, ktorý sa venuje osvetovej činnosti a naozaj veľmi zjavne sa v tomto článku ukazuje, že tí, ktorí pripravovali tento zoznam kompetencií, ktoré sa presúvajú na územnú samosprávu, to robili buď veľmi povrchne, alebo s neznalosťou veci. Skutočne nechápem, akým spôsobom môže štátna správa pôsobiť na úseku osvetovej činnosti v tých kompetenciách v takom rozsahu, ako to naznačuje § 7, keď sa napr. hovorí v bode c, že "ministerstvo zriaďuje štátne osvetové zariadenie s celoštátnou pôsobnosťou", ale v nasledujúcich častiach tohto čl. XVII nenájdete jedno jediné slovíčko o tom, akým spôsobom by malo byť toto štátne osvetové zariadenie s celoštátnou pôsobnosťou prepojené aspoň fakultatívnym spôsobom na celú sieť osvetových zariadení.

Myslím si, že je to veľmi vážna chyba a tuto sa vlastne vytvára určitá dvojkoľajnosť, možnože aj trojkoľajnosť v oblasti osvetových zariadení, ktorá nikam nevedie. Nerešpektuje sa tu žiaden systém a skutočne z toho jednoznačne vidieť, že ministerstvo kultúry samo nemá predstavu o tom, čo to vlastne osvetová činnosť je a odkiaľ pokiaľ siahajú kompetencie ministerstva, odkiaľ pokiaľ by mali siahať kompetencie územnej samosprávy a čo by malo byť v kompetencii obcí. Je tento bod, znovu opakujem, spracovaný veľmi povrchne a ja chcem veriť, že len kvôli tomu, že podcenili trošku tí ľudia, ktorí pripravovali túto časť, celú problematiku, nechcem hľadať za tým iné dôvody. Nechápem, prečo napr. práve v tomto článku chýba určitá zábezpeka, tá, ktorú nachádzame napr. pri divadlách, aj pri múzeách a galériách, nachádzame ju aj pri knižniciach, kde sa hovorí o tom, že nielenže zriaďovateľská funkcia a funkcia krajských úradov k týmto zariadeniam sa presúva na orgány samosprávy, ale zároveň sa tam hovorí, že pokiaľ by zriaďovateľ chcel zrušiť nejakú kultúrnu inštitúciu patriacu do siete na svojom území, musí si vyžiadať stanovisko ministerstva. A ak to stanovisko ministerstva bude negatívne, nemôže uskutočniť túto zmenu. Teda nemôže zrušiť, nemôže zlúčiť, nemôže previesť kultúrnu inštitúciu na iného zriaďovateľa. V oblasti osvetovej činnosti to chýba a myslím si, že je to na škodu veci preto, lebo keby to tam bolo, myslím si, že by to usporiadalo veľmi žiaducim spôsobom vzťahy medzi všetkými týmito troma úrovňami.

Rovnako mi tu chýba aspoň náznak toho, kto by mal metodicky riadiť osvetovú činnosť na celoštátnej úrovni a kto by mal metodicky riadiť osvetovú činnosť v rámci vyšších územných celkov. Ono sa tu síce naznačuje, že samosprávny kraj ustanovuje vybrané osvetové zariadenie, ktoré vykonáva odborno-poradenskú, metodickú, informačno-dokumentačnú činnosť pre osvetové zariadenie, ale chýba prepojenie zo samosprávneho kraja na celoštátnu inštitúciu. Keď je to v iných oblastiach kultúry, nechápem, prečo to absentuje práve v oblasti osvety. Tiež to nepovažujem za šťastné riešenia a bolo by dobré sa nad takýmto nie veľmi dobrým riešením ešte raz zamyslieť a hľadať iné cesty.

V čl. XVIII, ktorý hovorí o knižniciach a vlastne obsahuje aj novelu zákona o štátnej pamiatkovej starostlivosti a novelu zákona o Matici slovenskej, sa vcelku prijateľným spôsobom rieši oblasť knižničnej činnosti, ale s čím nemôžem súhlasiť a čo jednoznačne si myslím, že je nepremyslené, je práve to, že sa tu ignoruje fakt, že knižnice na Slovensku vytvárajú, tak ako v každej kultúrnej krajine, určitú knižničnú sieť, ktorá musí dodržiavať isté pravidlá, ak chce byť súčasťou medzinárodnej siete. Zo všetkých týchto vecí vyplývajú slovenskej strane určité povinnosti. Samozrejme, že tie povinnosti a tie záväzky, ktoré máme voči zahraničiu, sa týkajú rôznej úrovne knižníc rôznym spôsobom. Ale jednoducho nechápem, ako je možné, že práve v tomto čl. XVIII sa takým neuveriteľným spôsobom zlučuje krajská knižnica s regionálnou knižnicou. A v dôvodovej správe k tomuto článku som sa dočítala, že "vzhľadom na zrušenie kompetencií krajských úradov ako orgánov miestnej štátnej správy na území samosprávneho kraja návrh predpokladá aj zrušenie jednej hierarchickej úrovne v systéme verejných knižníc a následne aj pojmu krajská knižnica. Doterajšie skúsenosti ukázali, že knižnično-informačné služby regionálnej a krajskej knižnice sa v zásade nelíšili, teda nešlo o iný typ verejnej knižnice". To bol citát z dôvodovej správy.

Ja sa teraz nebudem sporiť, či je tento názor správny, či sa s ním dá súhlasiť, alebo nedá, ale jednoducho nie je to možné takýmto spôsobom riešiť, že vlastne z dôvodovej správy sa dozvedáme, že tu ktosi ide rušiť krajské knižnice, že vlastne celú sieť krajských knižníc ide likvidovať a ide ich nahradiť regionálnymi verejnými knižnicami na úrovni vyšších územných celkov. Toto z toho čl. XVIII nie je zrejmé. Kto si neprečítal pozorne dôvodovú správu, tak ten jednoducho prehliadol, že sa idú likvidovať krajské knižnice.

Ja som tu už v jednej svojej faktickej poznámke spomenula, že v návrhu zákona absentujú novely mnohých zákonov, z ktorých vlastne vyplývajú zmeny, a toto je napríklad ten prípad. Hovorí sa síce v čl. XVIII, že sa novelizuje zákon č. 183 o knižniciach a že sa doplňuje zákon o štátnej pamiatkovej starostlivosti a zákon o Matici slovenskej, ale už sa napríklad nehovorí, že sa vlastne mení knižničná sieť a že keď sa zrušia krajské knižnice, tak sa to týka napríklad zákona o povinných výtlačkoch. To akosi ministerstvo nedomyslelo a neviem, či to bola nedôslednosť, alebo znovu musím povedať, či je to prejav jednoducho nekompetentnosti ministerstva, že vlastne ani nevie, čo by malo riešiť týmto zákonom a ktoré zákony sa týkajú tohto problému.

Krajské knižnice doteraz mali nárok zo zákona na povinný výtlačok. Ak krajské knižnice zrušíme, kto bude dostávať povinný výtlačok? Regionálne knižnice? To predsa treba nejako vyriešiť. Ktoré regionálne knižnice budú mať nárok na povinný výtlačok? To sa tu tiež presne nedefinuje, ale pritom celkom suverénne sa tu píše napr. v čl. XVIII, znovu sa k nemu vrátim, v § 9 ods. 6, že "samosprávny kraj môže ustanoviť vybranú regionálnu knižnicu, ktorá okrem úloh uvedených v ods. 3 a 5 po a) koordinuje a poradensky usmerňuje ostatné regionálne knižnice v samosprávnom kraji, zabezpečuje úlohy spojené s bibliografickou registráciou a koordináciou bibliografickej činnosti v samosprávnom kraji a zabezpečuje úlohy spojené s dokumentovaním stavu a rozvojom knižnično-informačných služieb verejnosti prostredníctvom knižničného systému v samosprávnom kraji". Znovu prečítam ten začiatok, "samosprávny kraj môže ustanoviť vybranú regionálnu knižnicu". A čo keď samostatný kraj neustanoví? Lebo keď môže, tak zrejme nemusí! Keď neustanoví vybranú regionálnu knižnicu, zruší síce krajskú, ale neustanoví vybranú regionálnu knižnicu, aby plnila tie funkcie, ktoré doteraz plnila krajská knižnica? A znovu opakujem, krajská knižnica v knižničnej sieti zaujíma veľmi významné miesto, ktoré súvisí nielen s povinnými výtlačkami, ale aj s tými medzinárodnými súvislosťami, ktoré som spomínala pred chvíľou.

Viac ako rozpaky, tak môžem definovať svoje pocity, keď som si prečítala tento článok XVIII, a obávam sa, že tu ministerstvo kultúry šliaplo naozaj vedľa a malo by sa k tomuto problému vrátiť, malo by to riešiť veľmi dôsledne.

Rovnako, a to už vlastne nemôžem povedať, o ktorom článku teraz hovorím preto, lebo to jednoducho v tomto kompetenčnom zákone nie je, nenašla som to, vypadla z neho totižto úplne oblasť médií a oblasť evidencie periodickej tlače. Možnože je zámer, že táto kompetencia ostane na krajskom úrade, ale akosi sa zabudlo na to, že sa predpokladá, že sa budú v budúcnosti - a ťažko odhadnúť, či v krátkej budúcnosti, alebo v ďalej budúcnosti - rušiť okresné úrady. A okresné úrady majú svoje kompetencie, ktoré sa týkajú evidencie periodickej tlače, to sú tiež veci, ktoré sú upravené zákonom. A tu zrazu sa dostávame do situácie, že to nebude mať po prijatí tohto kompetenčného zákona kto robiť, a nikomu to neprekáža. Takže to tiež nasvedčuje tomu, že ministerstvo kultúry zrejme robilo, tak ako aj iné rezorty, tieto svoje kapitoly spôsobom, ktorý naznačil predseda vlády pán Dzurinda: Nič nebolo urobené, a keďže ich čas tlačil a najmä tlačila Strana maďarskej koalície, bolo treba si rýchlo sadnúť za jeden stôl a horúcou ihlou zošiť tento návrh kompetenčného zákona, aby boli kolegovia zo Strany maďarskej koalície spokojní.

Otázkou však je, či je toto tá správna cesta. My tu všetci hovoríme - a už to tu mnohí spomínali, aj pred chvíľou pán poslanec Faič -, že nikto sa nebráni decentralizácii, nikto sa nebráni tomu, že reforma sa musí uskutočniť. Otázkou je, či to budeme robiť v takom chvate, ako to robíme teraz. A keď už hovorím o chvate, tak predsa by som len chcela povedať. Nemyslím si, že vládna koalícia mala málo času na prípravu tohto kompetenčného zákona. Veď predsa už pred voľbami pred rokom 1998 predstavitelia súčasnej vládnej koalície tvrdili, keď kritizovali Mečiarovu vládu, že ich predstava o tom, ako sa má robiť reforma verejnej správy, je úplne iná a je im to jasné, ako sa to má robiť. Zrazu dostali príležitosť realizovať túto svoju predstavu a ukazuje sa, že to boli len prázdne reči, že za 3 roky od tých koncepcií - a neviem, ako sa nazývajú všelijako tie ich zámery, ktoré mal na starosti pán Nižňanský - napokon sa ukazuje, že to boli všetko len zrejme silácke reči a že tá predstava bola zase len jedným z falošných prísľubov v predvolebnej kampani. Je to smutné, ale je to tak. Lebo inak si neviem vysvetliť, ako je možné, že po takých bohorovných vyhláseniach, aké mali predstavitelia vládnej koalície, súčasnej vládnej koalície, v súvislosti s vládnou reformou, dostávame na stôl takýto návrh kompetenčného zákona. Návrh je naozaj veľmi nekvalitný a všetci vieme, že je to návrh, ktorý v praxi, v tej konkrétnej praxi nebude spôsobovať nič iné len chaos. Možno vám to neprekáža, že to bude chaos, neviem, nechcem vás obviňovať z takéhoto zámeru, ale myslím si, že sa nám poslancom z opozície netreba čudovať, keď nezakryte vyjadrujeme obavy, že tento kompetenčný zákon je pripravovaný najmä pre budúcu vládu a preto, aby ste budúcu vládu v očiach verejnosti, ale aj v očiach obcí dobre znemožnili.

Mne to pripomína tak položartom, polovážne názor pána poslanca Mikloška, ktorý tu povedal pred niekoľkými dňami, keď sa riešil problém návrhu na štátny sviatok 17. november, vtedy pán poslanec Mikloško, ak si dobre pamätáte, povedal: "Je síce pravda, že na to nemáme peniaze, ale schváľme to, prijmime to. Veď tento rok je 17. novembra sobota, na budúci rok to bude nedeľa a potom, no však potom nech sa už deje, čo chce."

Tento vládny návrh kompetenčného zákona mi pripomína uplatňovanie rovnakého princípu. Nemyslím si, že je to dobré. A ak chcete presvedčiť verejnosť, že vám ide o záujmy tejto krajiny, myslím si, že by ste sa mali zamyslieť, či je vôbec možné takýto návrh prijať. Preto nedávam ďalšie pozmeňujúce návrhy a navrhujem len jedno jediné, aby sme vrátili vláde tento návrh na prepracovanie a doplnenie. Ďakujem. (Potlesk.)