J. Migaš, predseda NR SR: Faktické poznámky. Pán poslanec Kvarda, nech sa páči, jediný prihlásený.

J. Kvarda, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Som rád, pani poslankyňa, že ten nacionalistický tón vášho vystúpenia na začiatku náhle, ale predsa sa zmenil na tón vecný. Pre pamäť by som rád konštatoval, že v roku 1990 bol predsedom Združenia miest a obcí Slovenska pán Hetteš. Zrejme mi to aj pán Sýkora, pokiaľ sedí na balkóne, potvrdí. Chcem vám pripomenúť ďalej aj to, že vaša vláda vytvorila v roku 1996 len štruktúru miestnej štátnej správy. Vymedzila síce územné obvody a územnú pôsobnosť štátnych orgánov, teda okresných orgánov a krajských štátnych orgánov. Žiadne nové voľby v nich neboli, lebo ste to toho času neumožňovali. Nová kvalita vzniká až s voľbami do orgánov krajských samospráv. VÚC sú územne vymedzené po prvýkrát zákonom o vyšších územných celkoch zo 4. júla 2001. Chcem len pripomenúť, že vytvorenie nového územného členenia nie je celkom korektné voči menšinovým komunitám, a podotýkam, že ale ani voči prirodzeným regiónom Slovenska. Tá prvá skutočnosť bola potvrdená aj v parlamente Európskej únie, keď bolo konštatované, že územné celky boli vytvorené tak, že poslanci Strany maďarskej koalície za ne nemohli hlasovať. Zrejme sa takto zachovali preto, lebo to považovali a považujú stále za riešenie nespravodlivé. Ďakujem pekne.

J. Migaš, predseda: Ďalej v rozprave vystúpi pán pos..., nech sa páči, pani poslankyňa.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem, ďakujem, pán predseda. Chcem odpovedať pánu poslancovi Kvardovi. Ja mu neberiem jeho videnie, ale sú fakty, ktoré sú neodškriepiteľné. Vláda Vladimíra Mečiara prijala ústavu, teda pripravila ústavu, a parlament ju prijal, kde boli zakotvené nielen obce, o ktorých vy hovoríte, ale aj vyššie územné celky. A vláda Vladimíra Mečiara do parlamentu postúpila aj zákon o vyšších územných celkoch, ktorý vychádzal z ústavy v roku 1992 prijatej, ktorá bola charakterizovaná, ja to vždy opakujem, ako moderná demokratická ústava. Čiže základ pre celú štruktúru samosprávy nebol daný tak, ako vy vravíte, pretože v tej ústave boli už vyššie územné celky zakotvené. Bolo len problémom, že v parlamente absenciou niekoľkých hlasov len zákon o vyšších územných celkoch, ktorý sme postúpili do parlamentu a ja som tu pri jeho prerokúvaní aj sedela, táto snemovňa, respektíve snemovňa v zložení v roku 1998 neodsúhlasila. Čiže nie je celkom pravdou to, čo vy vravíte, pretože my sme nekupčili a nerobili nátlak v rámci koalície ako pri týchto zákonoch, nehovorili sme o rôznych krokoch a naši koaliční niektorí partneri nepodporili alternatívu, ktorú sme dali do parlamentu. A že ju nepodporili, to bol dôkaz, že sme nerobili žiadne vydieranie. (Zaznel zvuk časomiery.)

J. Migaš, predseda: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Köteles. Stráca poradie. Pán poslanec Cabaj a po ňom pani poslankyňa Keltošová.

T. Cabaj, poslanec: Pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, aby som vystúpil s dvoma krátkymi pozmeňujúcimi návrhmi k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších zmien a doplnkov, a to hlavne aj z toho dôvodu, že vo výbore, v ktorom mám možnosť pôsobiť, to je výbor pre verejnú správu, sme sa podrobne touto otázkou zaoberali, čo potvrdzuje vlastne aj spoločná správa, ktorá je predložená poslancom pod tlačou 1075a, kde máme možnosť jednotlivé úpravy prijať. Verím, že nájdeme podporu, tak ako sme to predložili poslaneckej snemovni aj pri týchto jednotlivých návrhoch. Samozrejme, treba povedať, že bol už najvyšší čas, že niektoré tieto veci boli predložené ako komplexná novela zákona č. 369/1990 Zb. Myslím si, že si pamätáme, že doteraz tento zákon od svojho prijatia v roku 1990 mal asi 15 či 16 noviel. Už ku koncu minulého funkčného obdobia sa sumarizovali veci, ktoré je potrebné aktualizovať v rámci zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.

Na môj vkus trochu dlhšie to trvalo, kým z vlády tento návrh prišiel na prerokovanie, ale tým, že je tu, sa s ním zaoberáme. Nie je celkom šťastné riešenie, že sa dal na skrátené konanie, pretože skutočne už mohol byť oveľa skôr prijatý a aj rozprava, ktorá prebieha alebo tak ako prebiehala vo výboroch, tomu nasvedčuje, že nie je to obzvlášť kontroverzný návrh zákona, pretože na podstatnej časti všetkých pripomienok a podstatnej časti novely tak, ako je pripravená, sme sa vedeli dohodnúť o tom aj v koalícii, aj v opozícii. Takže to je aj určité pokračovanie. Samozrejme, vychádzam aj zo skúseností, ktoré som mohol nadobudnúť niekedy v samospráve, a z rozhovorov so starostami, primátormi alebo ďalšími funkcionármi, ktorí pôsobili v rámci samosprávy za toto obdobie a vystúpil tu už kolega Prokeš, ktorý zo skúseností primátora hovoril o probléme, ktorý je doteraz zo súčasne platného zákona číslo 369 v súvislosti s funkciou prednostu mestského úradu, kde v doterajšom zákone platilo v § 17 ods. 1 - ak je v obci zriadená funkcia prednostu obecného úradu, obecný úrad vedie a organizuje jeho prácu prednosta, ktorého vymenúva do funkcie na dobu neurčitú obecné zastupiteľstvo na návrh starostu.

Táto časť zákona bola dosť často rozporovaná a boli k nej mnohé výhrady najmä z toho dôvodu, že skutočne výkonným orgánom v obci alebo v meste je starosta alebo primátor. A tak ako rozhodne obecné zastupiteľstvo, následne toto vykonáva. Viacerí možno celkom nedocenili a trochu tak spájali funkciu prednostu mestského úradu s pôvodnou funkciou tajomníka, tak ako to bolo niekedy v národných výboroch. Vôbec to nie je tak, pretože prednosta úradu síce stojí na čele úradu, organizuje činnosť tohto úradu, ale aj podľa doteraz platného zákona, ale aj pripravovanej novely, on nemá takmer žiadne právomoci. Za celý výkon zodpovedá primátor alebo starosta, prednosta úradu v podstate so svojím aparátom pripraví jednotlivé návrhy, rozhodnutia, ktoré idú. A vždy ich musí podpísať ten, ktorý teda je tým štatutárom, a to je primátor alebo starosta.

Tak plne podporujem ten návrh, ktorý predložila vláda vo svojom návrhu novely v bode 62, kde tento odsek 1, ktorý som predtým citoval, navrhuje zmeniť nasledovne: Ak je v obci zriadená funkcia prednostu obecného úradu, obecný úrad vedie a jeho prácu organizuje prednosta. Prednostu vymenúva a odvoláva starosta.

Dosť sme na tú tému polemizovali aj v gestorskom výbore, ale myslím si, že je to veľmi praktický postup, pretože nehovorme o politickom pôsobení a všetkých týchto problémoch, ktoré vyvstávajú, pretože politika dosť často patrí do tohto parlamentu, pretože sme odvodení od politických strán, ale v samosprávach je to trochu o niečom inom, pretože bezprostredne organizujú život a chod obcí a miest. A aj keď občas sa tam niekedy zaiskrí možno z toho politického pohľadu, z politického prístupu, ale väčšinou nepoznajú taký konflikt, aby som to tak slušne povedal, ako sa to často stáva v tej veľkej politike, a preto aj z tohto dôvodu zastávam názor, že nemalo by sa to politikum prenášať do týchto samospráv z tohto jednoduchého dôvodu. Bolo niekoľko prípadov, keď sme si to v rámci poslaneckých prieskumov mohli preveriť, keď jednoducho ľudovo povedané v opačnom garde je otázka primátora a poslancov zastupiteľstva a potom v podstate poslanci rozhodovali o tom, kto má robiť v prenesenom význame tú pravú ruku tomu primátorovi alebo starostovi. A dostávali do určitých napätí a vzťahov, ktoré neboli dobré. Takže opakujem, plne podporujem tento bod 62 vládnej novely zákona, podľa ktorej by potom prednostu vymenúval a odvolával starosta. A v nadväznosti na to, ak bude prijatý tento bod zo spoločnej správy, teda z vládnej novely, nie je zatiaľ napadnutý ani v spoločnej správe, ani zatiaľ niečo podobné tu neodznelo v rozprave, navrhujem tie dva veľmi krátke pozmeňujúce návrhy. Vo vládnom návrhu je bod 63, v ktorom sa snaží vláda doriešiť otázku odseku 4, kde doteraz bolo, že v obciach nad 5 tisíc obyvateľov môže byť prednostom obecného úradu iba ten, kto má vysokoškolské vzdelanie alebo iné odborné vzdelanie uznávané v oblasti správy za náhradu vysokoškolského vzdelania. Tu sa to teda najčastejšie týkalo Inštitútu verejnej správy a bývalého Inštitútu národných výborov, kde viacerí funkcionári v pôvodných národných výboroch mali možnosť si takto doplniť svoje vzdelanie a teraz vláda hľadá riešenie, aby v tomto bode 63 upravili, kde sa hovorilo všeobecne, že v oblasti správy, tak tu prikladajú slovko verejnej správy.

Samozrejme, o tom bola takisto dlhá debata a skôr zastávam iný názor, ak prejde bod 62, podľa tohto bodu prednostu bude vymenúvať a odvolávať starosta, tak predkladám potom návrh, aby sme bod 63 vypustili z vládneho návrhu a následne, aby sme vypustili v § 17 ods. 4 doteraz platného zákona, to znamená, ak bude vymenúvať prednostu úradu starosta alebo primátor, je na ňom, akým spôsobom si tento výber urobia, aby sme ho potom nezaväzovali, akým spôsobom má ďalej pokračovať. Takže tento odsek 4 by bol potom z vládneho návrhu vypustený. Verím, že v záujme riešenia a zjednodušenia situácie prijmete tieto pozmeňujúce návrhy a takto v podstate dotvoríme vládnu novelu zákona č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení v znení neskorších zmien a predpisov. Ďakujem pekne za podporu.

J. Migaš, predseda NR SR: Pani poslankyňa Keltošová, ďalšia prihlásená ústne do rozpravy.

O. Keltošová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, moje vystúpenie bude stručné. Chcem sa len zmieniť a podať pozmeňujúci návrh, respektíve doplňujúci návrh k bodu 12. Pán minister, ak táto novela zákona má riešiť, tak ako hovoríte v dôvodovej správe v § 4 ods. 3, spresnenie textov, aby znenie jednotlivých ustanovení bolo v súlade s platným textom osobitných zákonov, ktoré je uvedené, problematiky v tom odseku 3, a je ich teda neúrekom, mám to pred sebou, nový odsek 3 v § 4 má spolu strašne veľa písmen od a) až po r). Tak môj návrh znie, aby § 4 ods. 3 písm. o), kde sa hovorí, že obec plní úlohy na úseku sociálnej pomoci, aby sa doplnilo, tak ako pri iných písmenách tohto odseku 3 v rozsahu podľa osobitného predpisu. Myslím si, pán minister, že treba dať a označiť to ako 6a odkaz pod čiarou, pretože ak tam máte presne v tom istom odseku všetky tie odkazy pod čiarou, kde sa hovorí napríklad o podmienkach fungovania obchodu služieb obyvateľom, práva spotrebiteľa sa ochraňujú, reaguje sa na uznesenie vlády, pokiaľ ide o problematiku spojenú s rozvojom bývania a tak ďalej a tak ďalej v tom bode 12, tak si myslím, že aj sociálne pôsobnosti, sociálna pomoc si zaslúži, aby bola upravená či už odkazom na zákon o jestvujúcom zákone o sociálnej pomoci alebo na novo prijatý zákon o takzvaný malý kompetenčný zákon o kompetenciách. Aby nedošlo pri takom širokom výklade, aby nedošlo ku zmätkom práve na úseku sociálnej pomoci, čo je veľmi citlivá otázka. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ján Cuper, po ňom Marián Mesiarik.

J. Cuper, poslanec: Vážený pán predseda, milé dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som vo svojom krátkom vystúpení predniesol tri pozmeňujúce návrhy k predlohe vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a menia sa zároveň aj ďalšie zákony. V prvom rade chcem predniesť pozmeňujúci návrh k § 8, v ktorom navrhujem zriadiť nový odsek 5 a ostatné odseky prečíslovať a ten by znel: Majetok, ktorý prestane plniť účel podľa odseku 4, pripadne štátu. Ide o tradičné uplatnenie princípu ores delericta, to znamená veci, ktoré nemajú majiteľa alebo neplnia svoj účel, majú pripadnúť štátu. Chcem povedať, že Slovenská republika ako štát previedol obrovské množstvo majetku na samosprávne obce už v roku 1990. Išlo to až tak ďaleko, že v konečnom dôsledku štát musel za drahé peniaze späť odkupovať od obcí budovy. Tento majetok sa nezriedka stával prostriedkom kšeftárenia a unikali a unikajú obrovské hodnoty, o ktorých sa spravidla ani nehovorí najmä v Bratislave a vo veľkých mestách. Toto hazardovanie s majetkom dosiahlo svoj vrchol v Košiciach, keď vlastne celé mesto je založené v banke a ide o to, že teraz sa ešte k tomu žiada, aby štát odkúpil mestské lesy, aby mesto mohlo splatiť svoje dlhy. Ja si myslím, že toto ustanovenie je v každom zákone o obecných samosprávach aj v iných štátoch a je celkom rozumné, aby ste ho podporili.

Ďalší pozmeňujúci návrh chcem predniesť k § 13, kde chcem obdobne ako spoločná správa upraviť nový odsek 2, v ktorom by skladali starostovia sľub. Keďže starostovia plnia aj samosprávne, aj správne funkcie, teda sú úradníkmi nielen obce, ale zároveň aj štátu, teda integrovanými úradníkmi, nie je mysliteľné, aby sľubovali iba vernosť obci, ale aj je celkom prirodzené, aby sľubovali aj vernosť Slovenskej republike. Sľub by znel: "Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem riadne plniť svoje povinnosti, ochraňovať záujmy obce a Slovenskej republiky, ústavné zákony a ostatné všeobecne záväzné predpisy, pri výkone svojej funkcie starostu ich budem uplatňovať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia." Dúfam, že tento návrh tiež podporíte.

Ďalší tretí pozmeňujúci návrh sa má týkať § 21 ods. 1, v ktorom navrhujem tiež úpravu, ktorá by bola v súlade s ústavou a zákonmi, ale aj princípmi uplatňovania zvrchovanosti a suverenity štátu. Nie je mysliteľné, a to sa stretávame už druhýkrát, aby sa dávala možnosť obciam spolupracovať priamo s orgánmi iného štátu. Obce aj územné celky v Slovenskej republike jednoznačne patria pod zvrchovanú právomoc centrálneho štátu alebo centrálnej vlády. Tá jediná má medzinárodnú právnu subjektivitu a jedine centrálna vláda alebo orgány centrálneho štátu sa môžu priamo obracať na štátne orgány iného štátu. Neviem, akým pričinením sa znova objavilo v tomto návrhu zákona bezbrehé liberalistické, že slovenské orgány alebo teda samosprávne obce sa môžu obracať priamo na orgány iného štátu. Keďže je tu minister zahraničných vecí, chcem zdôrazniť, že pán minister by aj mohol informovať, ako je možné, že sa v médiách objavila správa, že Slovenská republika bude implementovať návrh alebo teda schválený zákon o zahraničných Maďaroch priamo, i keď jediným teda že, jediným, kto odmieta v súlade s medzinárodným právom a medzinárodnými zvyklosťami implementovať, je Rumunsko. Ak by toto ustanovenie § 21 ods. 1 prešlo v zákone o obecnom zriadení tak, samozrejme, že nič by nebránilo starostom v obciach na južnom Slovensku, aby implementovali teda návrh alebo zákon o zahraničných Maďaroch priamo na území Slovenskej republiky bez vedomia centrálnej vlády, ktorá je zvrchovaným, zatiaľ stále zvrchovaným a suverénnym pánom nad celým územím Slovenskej republiky.

Preto vás znova o to prosím, keďže toto isté ustanovenie sme vypustili zo zákona o vyšších územných celkoch, žiadam vás, aby ste v záujme jednoty a integrity Slovenskej republiky zvážili aj toto nezmyselné ustanovenie v zákone a jednoducho nepodporili takéto ustanovenie. Obyčajne sa tomu hovorilo aj kolaborácia s iným štátom. Ja neviem, kto na také geniálne myšlienky mohol pri novele vo vláde, pán minister zahraničných vecí, prísť, aby sa orgány samosprávy mohli obracať na štátne orgány iných štátov priamo bez vedomia centrálnej vlády. Ja si myslím, že taký bezbrehý liberalizmus nie je ani dokonca v štátoch Európskej únie. Ja vám ďakujem za pozornosť.

J. Migaš, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Mesiarik a po ňom pani poslankyňa Kolláriková. Pán poslanec Köteles, vy ste stratili poradie, čiže budete ako posledný, dobre.

M. Mesiarik, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené poslankyne, poslanci, chcel by som vo svojom krátkom vystúpení predložiť pozmeňujúci návrh k tejto tlači. Chcem vás zároveň požiadať, aby ste v tlači, ktorú som vám dal na stoly, opravili, ale poprosím o ospravedlnenie, došlo tam k preklepu. Nejde o zákon č. 369/1970 Zb., ale o zákon č. 369/1990 Zb. Tak ako aj doterajšie znenie zákona o obecnom zriadení, návrh vlády umožňuje v obci zriadiť funkciu prednostu a pripájam sa k pánovi Cabajovi, ktorý ocenil túto skutočnosť. Myslím si, že sa to osvedčilo v minulosti a je správne, že takúto možnosť tento zákon vytvára. Chcem však zdôrazniť nad rozdiel od jeho názoru, že v doterajšom znení prednostu obce vymenovalo a odvolávalo zastupiteľstvo. Dnes dávame v § 17 natvrdo túto právomoc starostovi bez akýchkoľvek obmedzení, bez akýchkoľvek podmienok. Mám iný názor, ako má pán Cabaj. A myslím si, že vzhľadom na to, aké sú skúsenosti v mnohých obciach, by bolo vhodné zvážiť návrh, ktorý predkladám, aby sme v § 17 doplnili za odsek 1 nový odsek, v ktorom navrhujem takéto znenie: "Odsek 2. Starosta odvolá prednostu z funkcie, ak a) bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo právoplatne odsúdený za trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený, po b) ak hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie a po c), ak bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená." Odôvodňujem to hlavne tým, že mám trocha obavy, aby sa neopakovala prax z minulosti, pretože starosta je volený, vychádza presne, ako pán Cabaj povedal, spravidla zo straníckych štruktúr, to nehovorím ako nedostatok. Obávam sa, aby nedochádzalo k tomu, že prednostovia bez ohľadu na to, akí sú kvalitní, ak bude z iného politického subjektu, pretože vlastne mnohí budú len prechádzať do nového systému, budú odvolávaní. Preto si myslím, že tak ako v § 18, stanovujeme správne v tomto zákone určité blokácie pre kontrolóra, že by bolo vhodné zvážiť aj túto skutočnosť. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Faktická, pán poslanec Cabaj, nech sa páči. Jediný prihlásený.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Len jednu poznámku k tomu návrhu, čo dal pán poslanec Mesiarik. Samozrejme, ak prejde pozmeňujúci návrh, tak ako to vláda zapracovala do svojho vládneho návrhu, že starosta bude alebo primátor bude teda vymenúvať a odvolávať prednostu svojho úradu, tak nevidím dôvod, prečo my už potom máme dávať určité obmedzenie, totiž už som hovoril vo svojom vystúpení, že prednosta úradu je pravá ruka toho starostu alebo primátora, pretože starosta a primátor je výkonným orgánom v obci. A už je na ňom, akým spôsobom si tam bude držať toho prednostu. Ja poviem, len veľmi nerozumný primátor alebo starosta by si tam držal niekoho, kto by nevykonával a nerozumel veci, prečo je tam. Takže určite takéto obmedzenia dávať, myslím, si že to už nemá význam. Ak dáme plnú dôveru primátorom a starostom, že majú možnosť vymenovať a odvolávať, je to výsostne na nich, pretože ak si tam nechá zlého prednostu úradu a nebude fungovať úrad, minimálne tí jeho voliči mu to musia patrične spočítať, pretože je to jeho vizitka. On je ten výkonný orgán a aký úrad si postaví, takto to bude fungovať. Takže myslím si, že nemali by sme to obmedzovať a vychádza to tak trochu aj teraz z upraveného Zákonníka práce, keď sa hovorilo predtým o voľbe prednostu úradu, na základe voľby potom uzatváral primátor alebo starosta so zvoleným prednostom úradu pracovnoprávny vzťah. Teraz, keďže on má na starosti aj pracovnoprávne vzťahy, by to priamo vykonával, tak to bol dôvod, prečo som aj podporoval tento návrh, ale skutočne nemám z toho obavu. Zhodou okolností som jeden z tých prednostov mestského úradu.

J. Migaš, predseda NR SR: Pani poslankyňa Kolláriková a po nej pán poslanec Köteles.

M. Kolláriková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážení páni ministri a vážený pán predseda Národnej rady, ak mi dovolíte, tak môj vstup by som začala citáciou z včerajšieho večerného premiérovho vystúpenia v televízii, kde na margo prijatia kompetenčného zákona povedal. Prijatie kompetenčného zákona nás stavia do čela štátov, ktoré reformujú. Vážení, ale reforma verejnej správy, to nie sú cyklistické preteky s horskými prémiami, kde vyhráva prvý. Reforma verejnej správy je o odbornosti. Reforma verejnej správy je o spokojnosti občanov. Reforma verejnej správy je o kvalite. Reformu treba uskutočňovať odborne, postupne uvážlivým analyzovaním uskutočňovaných krokov, ako to robia vo vyspelých štátoch. Neuvážená, unáhlená, dôkladne nepremyslená, verejne neprediskutovaná reforma verejnej správy, a dokonca poznačená ultimatívnymi požiadavkami SMK, takáto reforma verejnej správy Slovensku nepomôže, len ešte prehĺbi problémy na Slovensku. Možno by bolo najjednoduchšie kopírovať verejné správy niektorých krajín Európskej únie, ale ani v týchto krajinách neexistuje jednotný systém verejnej správy. Celkove je 15 rôznych systémov verejnej správy. Priebeh modernizácie verejnej správy predovšetkým závisí od vnútorných ekonomických, sociálnych a politických podmienok. V krajinách Európskej únie sa reforma verejnej správy realizovala v rôznych časových reláciách. Napríklad Španielsko realizovalo reformu od roku 1933, Belgicko od roku 1964 až 1988, to znamená 24 rokov, Francúzsko od roku 1963 a dodnes tento proces prebieha, Dánsko 14 rokov, Írsko - tam sa radikálna reforma miestnej správy začala v roku 1924 s medzietapami v roku 1956 a 1963. A v roku 1990 otvorilo dvere i na vytváranie regiónov. Britská vláda v roku 1998 určila stratégiu pre reformu miestnej samosprávy, ale bez určenia termínu začatia, pričom predpokladaná doba trvania je asi desať rokov. Reforma verejnej správy bola jednou z priorít programového vyhlásenia vlády. Dokonca Národná rada Slovenskej republiky pri schvaľovaní programového vyhlásenia vlády zaviazala vládu, aby do 30. 6. 1999 predložila do Národnej rady Slovenskej republiky návrhy reformy verejnej správy. Vláda však nerešpektovala toto rozhodnutie, ale stačí jedno ultimátum zo strany SMK voči vládnej koalícii a zrazu v priebehu doslova pár dní sú návrhy zákonov k reforme verejnej správy na svete. Ak všeobecnou podmienkou úspechu reformy verejnej správy je správne zvolená koncepcia, jej rozpracovanie do jednotlivých projektov, kvalita jej legislatívneho zabezpečenia a realizačná kvalita riadenia reformy, predovšetkým prijatie dostatočne komplexného harmonogramu a jeho dôsledné plnenie, tak politickou podmienkou jej úspechu je to, že sa stane vecou verejnou. Získa verejnú podporu tak na úrovni občanov, funkcionárov politických strán, ako aj úradníkov vo verejnej správe. Ak jej výsledky majú pôsobiť trvalo, je zásadnou podmienkou to, že pri prijímaní sa dosiahne politický konsenzus medzi politickými súpermi. Žiaľ, pri príprave reformy u nás sa to neudialo. Návrhy zákonov týkajúce sa reformy verejnej správy, ktoré vláda Slovenskej republiky presunula na prerokovanie do Národnej rady Slovenskej republiky, nie sú spracované na patričnej úrovni, vzájomne nekorešpondujú a hlavne stanovujú mnohé ťažko vykonateľné kroky. Ide o dramatický zásah do jestvujúcej štruktúry verejnej moci a verejnej správy, pričom do parlamentu nie je predložená štruktúra, či budú, alebo nebudú fungovať okresné úrady. Či budú, alebo či sa bude vykonávať štátna správa, aké budú jej rozmiestnenia na území. Vôbec nevieme, ako bude vyzerať ich financovanie. V predloženej podobe nemožno posúdiť, aké budú vzťahy štátnej správy a samosprávy. Vo veľkej časti pôjde možno o vzájomné prekrývanie kompetencií. Ich vlastný výkon sa výrazne skomplikuje, pretože na samosprávu prechádzajú ucelené súbory kompetencií. Tieto nekoncepčne pripravené návrhy zákonov sú jasným dôkazom toho, že v časovom strese, čím myslím prerokovanie návrhov v legislatívne skrátenom konaní, uzákoníme vlastne chaos.

Vážené kolegyne, kolegovia, návrh zákona o obecnom zriadení je takou vnútornou ústavou samosprávy. Upravuje právne postavenie obcí, ako aj samosprávnych územných celkov Slovenskej republiky, kompetencie orgánov obcí, finančné hospodárenie a nakladanie s majetkom obcí a právo priamej účasti občanov na výkone samosprávy. Združenie miest a obcí Slovenska veľakrát deklarovalo, že pre nich je prioritou práve novelizácia zákona o obecnom zriadení, a to hlavne zmeny v § 7, § 8 a § 9, ktoré sa týkajú financovania obcí, majetku obcí a rozpočtov obcí. Teraz prerokúvame návrh zákona o obecnom zriadení, ale prerokúvame ho v časovom strese, pričom tento návrh zákona si zaslúži väčšiu pozornosť, aby pri jeho novelizácii nedošlo k zmene postavenia a nezávislosti samosprávy, aby sme sa nedopustili chýb a v krátkom čase, aby sme ho nemuseli opäť novelizovať.

Keď hovoríme o samospráve, tak vždy deklarujeme, že chceme silné obce a silné samosprávne kraje a životaschopné obce, ktoré majú plniť významné úlohy a vo väčšom rozsahu rozhodovať o podstatne zložitejších okruhoch problémov. S rastom dôležitosti samosprávnych orgánov je potrebný aj väčší objem finančných prostriedkov rozpočtov obcí a krajských samospráv a tiež i väčší rozsah majetku, aby mohli plniť všetky úlohy vyplývajúce zo zákona k spokojnosti našich občanov. Ale tam, kde sú veľké finančné toky, je potrebné vytvoriť i účinné a efektívne kontrolné mechanizmy, čo musím podotknúť, že tento návrh zákona obsahuje.

Chcem ešte zdôrazniť, že osobitnú pozornosť si vyžaduje aj zriaďovanie spoločných obecných úradov, ktoré podľa novely zákona o obecnom zriadení by malo prebiehať na základe dobrovoľnosti formou dohôd a zmlúv. A k tomu musí byť vytvorený dostatočný legislatívny rámec a, samozrejme, dostatočný časový priestor. Niektoré právomoci, ktoré podľa môjho názoru mala vykonávať miestna samospráva sama alebo v rámci medziobecnej spolupráce, teda prostredníctvom spoločných obecných úradov z obavy, že by to nedokázali zabezpečiť napríklad v oblasti sociálnych vecí, sa preniesli na krajské úrady. Tým sa vlastne od občanov vzdialil výkon právomocí v tejto oblasti, čo považujem za škodu, pretože, keď sa budú vykonávať na krajských samosprávach, samozrejme, že tá vzdialenosť je podstatne väčšia.

Keď sa zhrnú všetky klady a zápory týchto vládou predložených návrhov zákonov, tak bez akceptovania pozmeňujúcich návrhov zákonov by prijatím týchto zákonov sa znefunkčnil štátny systém a zároveň by vznikol nefunkčný samosprávny systém. Tieto nekoncepčne pripravené návrhy zákonov sú jasným dôkazom toho, že v časovom strese, čím opäť myslím prerokovanie návrhov zákonov v legislatívne skrátenom konaní, uzákoníme vlastne chaos. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Podľa § 28 článku rokovacieho zákona dávam slovo predsedovi vlády k aktuálnej informácii.

Nech sa páči, pán predseda.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, pani poslankyne, páni poslanci, požiadal som o slovo z toho dôvodu, že dnes sme dostali nótu z Veľvyslanectva Spojených štátov amerických, v ktorej nás Spojené štáty žiadajú o udelenie povolenia preletov a pristátí na území Slovenskej republiky pre personál a techniku vzdušných síl Spojených štátov amerických za účelom podpory spoločných operácií Spojených štátov a Severoatlantickej aliancie v súvislosti s útokmi na Spojené štáty dňa 11. septembra 2001. Tak je to zadeklarované v príslušnej nóte Spojených štátov. Vy iste viete, že podľa novely Ústavy Slovenskej republiky o takýchto otázkach rozhoduje vláda Slovenskej republiky v zbore. Napriek tomu som sa rozhodol vás informovať ešte skôr ako vláda zasadne, zvolal som rokovanie vlády na 12.00 hodinu, ale vzápätí som informoval prezidenta republiky, predsedu Národnej rady. Pán predseda Národnej rady ma informoval, že už po rokovaní vlády možno, že bude po vašom rokovaní a ja som nechcel, aby ste sa túto informáciu dozvedeli cestou domov z médií alebo iným spôsobom. Takže vás takto informujem ešte skôr, ako vláda Slovenskej republiky rozhodne. Pôjdem na rokovanie vlády s návrhom, aby sme tento súhlas udelili, aby sme ho udelili preto, lebo iste sa zhodneme na tom, že sa v Spojených štátoch 11. septembra 2001 uskutočnil bezprecedentný akt terorizmu a tento akt zjednotil alebo spojil všetky demokratické sily sveta. Tie sily, ktoré stoja na hodnotách demokracie, ochrany ľudských práv a boja proti terorizmu. Takže toľko asi z mojej strany. Nechcem hovoriť dlho, iste vám nemusím hovoriť alebo uvádzať ďalšie relevantné politické súvislosti. Zasadanie vlády Slovenskej republiky je pripravené, vláda rozhodne v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ale som si považoval za kolegiálnu povinnosť, usilujúc sa o veľmi dobré priame vzťahy s Národnou radou Slovenskej republiky vás o tom informovať. Ďakujem pekne. Všetko, pán predseda.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem pekne predsedovi vlády. Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní o zákone číslo 369. Ako posledný vystúpi pán poslanec Köteles. Panie poslankyne, páni poslanci, po vystúpení pána poslanca Kötelesa, preruším 51. schôdzu do utorka 2. októbra. O 13.00 hodine by sme pokračovali v rokovaní s tým, že na 12.30 hodinu 2. októbra zvolávam poslanecké grémium.

Nech sa páči, pán poslanec Köteles.

O 12.30 hodine bude poslanecké grémium a o 13.00 hodine bude pokračovať schôdza 2. októbra.

Nech sa páči, pán poslanec.

L. Köteles, poslanec: Vážená Národná rada, vážený pán predseda vlády, vážený pán predseda parlamentu, dovoľte mi teraz, aby som sa v krátkosti vyjadril k predloženému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 369 o obecnom zriadení. K tomuto zákonu sa doposiaľ vyjadrili len starostovia a primátori. Aj z tohto dôvodu mi dovoľte, aby aj z druhej strany barikády sa ozvali hlasy, teda ako člen obecného zastupiteľstva som mohol upozorniť ctenú snemovňu na nelogickosť navrhovaného povinného počtu členov obecných zastupiteľstiev. Tento sporný paragraf pod číslom 25 by povinne určil počet poslancov obecného zastupiteľstva na celé volebné obdobie. Ich počet by bol oproti doterajšiemu stavu radikálne znížený. Návrh bol predložený na základe podnetu Združenia miest a obcí Slovenska, aby sa náklady na činnosť týchto zastupiteľstiev prispôsobili ekonomickým možnostiam obcí. Rád by som upozornil ctené Združenie miest a obcí Slovenska, že náklady na činnosť týchto zastupiteľstiev sú minimálne a vôbec nesúvisia s počtom poslancov. Veď náklady na poslancov sú odsúhlasené vždy v rozpočte obcí a výška odmien poslancov vychádza vždy z ekonomických možností danej obce. Podľa mojich skúseností práve zastupiteľstvá v menších obciach, ktoré by boli na základe tohto návrhu skoro likvidované, sa správajú neporovnateľne zodpovednejšie ako ich väčší súkmeňovci. Vo viacerých prípadoch boli ochotné sa vzdať svojej aj tak minimálnej odmeny v prospech svojich obcí. Keď sú menšie obce v horších ekonomických situáciách, poslanci tieto prejavy považujú zvyčajne za samozrejmosť a za svoju morálnu povinnosť voči svojej obci.

V menších obciach pri riešení spoločenských problémov je spoľahnutie v prvom rade na členov zastupiteľstiev. Je dokázané, že práve členovia zastupiteľstiev sú ochotní hocikedy a aj nezištne pracovať pre svoju obec, sú presvedčení, že keď dostali dôveru a sú vo vedení svojich obcí, túto dôveru sú povinní aj zaslúžiť si. A teraz neviem, z akého dôvodu ich chceme vylúčiť z diania a riešenia spoločenských problémov práve vtedy, keď sme preniesli dosť vážne kompetencie na naše obce. Inak práve väčší počet poslancov umožní, aby pri väčšinovom systéme aj početne menšie spoločenstvá, napríklad národnosti, v niektorých prípadoch aj slovenské komunity alebo časti obcí mali svoje dôstojné zastúpenie v zastupiteľstve svojich obcí. Jediný dôvod, o ktorom sa klebetilo aj medzi poslancami, a takisto aj kacírsky príde mi na um, že menším počtom poslancov je neporovnateľne lepšie a ľahšie zarábať alebo zmanipulovať ich. Inak je typické, že v radoch navrhovateľa, teda Združenia miest a obcí Slovenska sú len starostovia obcí a primátori našich miest a nenašli by sme tam ani jedného poslanca zastupiteľstva. Z tohto dôvodu navrhujem, aby bod číslo 34 spoločnej správy bol vyňatý na osobitné hlasovanie vzhľadom na fakt, že ani tento návrh nerieši túto otázku, a odporúčam, aby sme ani tento návrh nepodporovali. Za najlepšie riešenie považujem, aby tieto návrhy neboli vôbec akceptované, teda navrhujem, aby bod číslo 25 bol vypustený z návrhu a v prípade počtu poslancov obecných zastupiteľstiev bol zachovaný doposiaľ existujúci, možno že nedokonalý, ale napriek tomu fungujúci stav.

Na záver niečo osobného. Keby Národná rada Slovenskej republiky odsúhlasila pôvodný návrh alebo pozmeňujúci návrh zo spoločnej správy, mohlo by sa stať, že v mojej rodnej obci by sa stal starostom a takisto aj poslancami zastupiteľstva len moji bratranci. Pri všetkej úcte našej dosť veľkej rodine toto zlúčenie a koncentrovanie moci by som považoval za prehnané a nelogické. (Hlas z pléna.) Ďakujem. Dodal by som, že táto koncentrácia moci v prípade zníženia počtu poslancov nám hrozí aj vo väčšine našich obcí.

A dovoľte mi, aby som v mene skupiny poslancov predložil ešte jeden návrh k bodu číslo 35. V tomto návrhu spresňujeme a konkretizujeme návrh predkladateľa v tom smere, že kto a kedy je poverený zvolať zasadnutie obecného zastupiteľstva, ak ho nezvolá starosta. Ide len o legislatívnotechnické spresnenie. Konkrétne navrhujeme v bode číslo 35 novú piatu vetu, ktorá znie: "Ak ho starosta nezvolá, zasadnutie obecného zastupiteľstva možno uskutočniť, v takomto prípade ho môže zvolať zástupca starostu alebo iný poslanec poverený obecným zastupiteľstvom." (Potlesk.)

J. Migaš, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán poslanec Köteles ako posledný vystúpil v rozprave. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa ministra, či chce na záver rozpravy vystúpiť?

Nech sa páči.

I. Šimko, minister vnútra SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, chcem sa poďakovať za konštruktívnu diskusiu. Myslím si, že viacero pozmeňujúcich návrhov je zaujímavých, posúdime ich, do akej miery zapadajú do kontextu zákona, a som presvedčený, že sa nám spoločne podarí pripraviť zákon, ktorý budete môcť schváliť a za ktorý budeme môcť byť hrdí. Ďakujem pekne za pozornosť.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán spravodajca? Hlasovať nebudeme, ale na záver rozpravy vystúpi...

R. Vavrík, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predseda, v rozprave vystúpilo desať rečníkov, poslancov Národnej rady. Najmä niektoré pozmeňujúce návrhy poslanca Prokeša sú veľmi zaujímavé, vylepšujú terajšie odporúčania zo spoločnej správy, aj vládny návrh, tak niektoré určite zvážime a poradíme sa o nich. Predpokladám, že viaceré budú schválené, ostatné pozmeňujúce návrhy budú predmetom okamžitého posúdenia jednak zástupcov spracovateľa, a jednak výboru pre verejnú správu a vyjadríme sa k nim pred hlasovaním.

Toľko všetko, myslím si, pán predsedajúci, k rozprave. Ďakujem za slovo.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem pánovi spravodajcovi. Pani poslankyne, páni poslanci, prerušujem tento bod rokovania a budeme o ňom hlasovať 2. októbra.

Prerušujem aj rokovanie 51. schôdze.

Budeme pokračovať v utorok 2. októbra o 13.00 hodine. Ďakujem pekne.