Konštatujem, že návrh sme schválili.

Pán poslanec Fico.

R. Fico, poslanec: Pán podpredseda, vzhľadom na procedurálne rozhodnutie parlamentu, aby sme prerokovali zostávajúce návrhy zákona až na októbrovej schôdzi, dávam procedurálny návrh, aby sme tlač 1147 - návrh zákona o preukazovaní pôvodu majetku prerokovali v piatok ráno ako prvý bod programu.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Prezentujme sa, páni poslanci, a hlasujme o návrhu pána poslanca, ktorý navrhuje, aby sme tlač 1147 prerokovali ako prvý bod programu v piatok ráno tohto týždňa.

(Hlasovanie.) Prítomných je 89 poslancov, za 27, proti 15, zdržalo sa 33, nehlasovalo 14.

Návrh sme neschválili.

V rokovaní budeme pokračovať

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1076. Súčasťou návrhu je aj spoločná správa, ktorú schválil gestorský výbor, ktorú máte ako tlač 1076a. Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedla a odôvodnila pani ministerka financií Brigita Schmögnerová.

Pani ministerka, nech sa páči.

B. Schmögnerová, ministerka financií SR: Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, prosím, keby bolo ticho v sále, lebo ťažko sa mi bude hovoriť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Páni poslanci, poslankyne, prosím, majme úctu jeden k druhému. Páni poslanci. Páni poslanci, prosím, aby ste sa upokojili.

B. Schmögnerová, ministerka financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená poslanecká snemovňa, po tom, ako ste prerokovali zákon o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a samosprávne kraje, ktorým sa v nadväznosti na prijatú koncepciu decentralizácie a modernizácie verejnej správy prenesú úlohy štátnej správy na samosprávu, je dôležité, aby sme prerokovali a schválili aj návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov. Tento zákon upravuje prechod majetku štátu do vlastníctva obcí v nadväznosti na prenesenie úloh štátnej správy na samosprávu. Podľa predloženého návrhu zákona prejdú do majetku obcí z vlastníctva Slovenskej republiky hnuteľné a nehnuteľné veci v správe právnických osôb, ku ktorým prejde zriaďovateľská funkcia na obce podľa osobitného predpisu, a to v odvetví školstva a sociálnych vecí i v ďalších odvetviach, ak na základe dohody alebo osobitného zákona bude prenesená zriaďovateľská funkcia na obec. Prechod vecí z vlastníctva Slovenskej republiky vychádza z územného princípu, ktorý bude prelomený len v prípade, ak tak ustanoví osobitný zákon, napríklad pri prechode niektorého špecifického majetku.

Spolu s vecami prejdú do majetku obcí aj súvisiace majetkové práva a záväzky. Z prechodu do majetku obce sú vylúčené tie záväzky na úhradu za dodávky tovarov, práca iných výkonov, ktoré sú po lehote splatnosti alebo ktoré správca majetku štátu prevzal a neuhradil ku dňu prechodu majetku štátu do vlastníctva obce. Taktiež do majetku obcí neprejdú záväzky na úhradu peňažných plnení, ktoré bol správca majetku štátu povinný uhradiť napríklad podľa zákona o daniach z príjmov, zákona o zdravotnom poistení, zákona o zamestnanosti. Majetok, ktorý obec zákonom nadobudne prechodom z majetku štátu a ktorý ku dňu účinnosti osobitného zákona, t. j. s ktorým sa na obec prevedie zriaďovateľská funkcia, slúžil na výchovno-vzdelávací proces, s nimi bezprostredne súvisiace činnosti a na zabezpečenie sociálnej pomoci a zdravotnej starostlivosti môže obec zveriť len do správy rozpočtovým organizáciám a príspevkovým organizáciám, ktoré zriadila podľa zákona o rozpočtových pravidlách a tento majetok bude slúžiť výlučne na uspokojovanie verejných záujmov. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, že obec nemôže tento majetok vložiť do majetku obchodnej spoločnosti alebo z neho založiť inú právnickú osobu. Podľa ustanovenia § 7a návrhu zákona obec bude povinná zachovať účelové určenie majetku, ktorý zákonom nadobudne a ktorý ku dňu účinnosti osobitného zákona slúžil na výchovno-vzdelávací proces a na zabezpečenie sociálnej pomoci a zdravotnej starostlivosti. Vzhľadom na prísne účelové určenie tohto majetku a nutnosť zachovať jeho verejnoprospešný charakter sa v novele zákona navrhuje, že na tento majetok nemožno zriadiť záložné právo ani zabezpečovací prevod práva, uskutočniť výkon rozhodnutia alebo exekúciu. Pre úplnosť uvádzam, že rovnaké ustanovenie je aj v zákone č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov a týka sa práve tohto majetku štátu, ktorý prechádza na obce. Povinnosť zachovania účelového určenia tohto majetku trvá až do obdobia, pokiaľ príslušný orgán nevydá rozhodnutie podľa osobitných predpisov, napríklad rozhodnutie o vyradení školy zo siete škôl alebo súhlas na odňatie objektu zariadenia sociálnych služieb jeho účelu.

Vážená poslanecká snemovňa, predložený návrh novely zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí je jedným zo zákonov bezprostredne súvisiacich s reformou verejnej správy. Návrh zákona ste v druhom čítaní prerokovali v ôsmich výboroch a uplatnili ste k nemu pripomienky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe. Tieto pripomienky v nadväznosti na úpravy kompetenčného zákona spresňujú znenie vládneho návrhu zákona. Dovoľte mi, aby som poďakovala za tieto pripomienky a zároveň aj uviedla, že s uvedenými pripomienkami v spoločnej správe odporúča predkladateľ zákona súhlasiť. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu. Teraz poprosím pána poslanca Bajana, ktorého poveril gestorský výbor ako spoločného spravodajcu, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu zákona o odporúčaní, ako aj o záverečnom stanovisku k zákonu ako celku.

Nech sa páči, pán poslanec.

V. Bajan, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podal alebo podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady nasledovnú spoločnú správu. Uvedený návrh Národná rada svojím uznesením č. 1590 z 13. septembra 2001 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, tlač 1076, výborom pre financie, rozpočet a menu, pôdohospodárstvo, pre verejnú správu, pre sociálne veci a bývanie, pre zdravotníctvo, pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a pre kultúru a médiá. Tieto výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona o majetku obcí žiadne stanoviská poslancov podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku a výbory pre pôdohospodárstvo, verejnú správu, sociálne veci a bývanie, vzdelanie, vedu, mládež a šport a kultúru a médiá odporúčajú návrh schváliť.

Pripomienky boli schválené vo výbore pre financie, rozpočet a menu a v ústavnoprávnom výbore. Výbor pre zdravotníctvo neprijal platné uznesenie, nakoľko z celkového počtu 10 poslancov bolo prítomných 8 poslancov, za návrh hlasovali 4, 4 sa zdržali. V spoločnej správe časti IV máme 7 pozmeňujúcich návrhov. Ako sa vyjadril zástupca predkladateľa, pani ministerka, odporúčajú všetky, ja takisto budem odporúčať všetky pozmeňujúce návrhy v bode 1 až 7 prijať s tým, že ich budem odporúčať schváliť, hlasovať o nich spoločne a v časti V gestorský výbor odporúča Národnej rade vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, tlač 1076, schváliť s tými pozmeňujúcimi návrhmi, ako sú uvedené v spoločnej správe a súčasne ma výbor poveril navrhnúť Národnej rade odporúčať schváliť tento návrh a hlasovať o nej a postúpiť do tretieho čítania, schváliť tento návrh zákona ihneď. Pán predsedajúci, odporúčam otvoriť rozpravu.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem vás informovať, že do rozpravy sa písomne prihlásili traja páni poslanci, za poslanecké kluby jeden, pán poslanec Farkas za SMK a páni poslanci Peter Tatár a Peter Finďo.

Nech sa páči, ako prvý v rozprave vystúpi pán poslanec Farkas, Sitek.

P. Farkas, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som sa krátko vyjadril v mene poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície k predloženému návrhu zákona o majetku obcí. Prerokovaný návrh novely zákona o majetku obcí sa predkladá v nadväznosti na už prerokovaný takzvaný kompetenčný zákon. Účelom tejto novely je vymedziť majetok vo vlastníctve štátu, ktorý prechádza do vlastníctva jednotlivých obcí. Pri prechode tohto majetku je potrebné vyzdvihnúť aj tú skutočnosť, že majetok prechádza v súlade s vládou prijatou koncepciou, ktorú je možné charakterizovať ako dobrým smerom vykonaný prvý zásadný krok na ceste smerujúcej k modernizácii a decentralizácii verejnej správy. Veď naším cieľom musí byť včas zvládnutá a potrebným obsahom naplnená úplná decentralizácia rozhodovacích právomocí v prospech našich samospráv.

V rámci spomínaného prvého kroku prechádzajú na samosprávy predovšetkým zriaďovateľské funkcie vo vzťahu k štátnym, rozpočtovým a štátnym príspevkovým organizáciám v záujme efektívneho a účelného využívania preneseného majetku, čo môžeme hodnotiť ako veľmi markantný signál ďalšieho upevnenia samosprávneho princípu. Od roku 1920 neboli vykonané zo strany centrálneho štátu opatrenia čo len podobného charakteru a rozsahu, ktoré majú porovnateľne merateľný dosah a význam na upevnenie samospráv a na decentralizáciu správy vecí verejných. A to je dobrý signál tak smerom navonok, ako aj dovnútra krajiny, signál, ktorý pozitívne bude môcť hodnotiť každý, komu ide o vecné riešenie daného problému, kto chce tvoriť, budovať a zachovať hodnoty, a nie zbúrať a znehodnotiť prácu iných. Na jednej strane pozitívne môžeme hodnotiť toto naše spoločné úsilie previesť čím väčší majetok a čím vyššie právomoci na samosprávy, ale na strane druhej je potrebné si uvedomiť aj určitú zodpovednosť, ktorá bude ležať na pleciach samospráv v oblasti spravovania takéhoto majetku a pri naplnení všeobecne platných kritérií na zabezpečenie funkčnosti a účelnosti týmto zákonom preneseného majetku.

Bude to jasnou výzvou pre naše samosprávy jednak neustále zvyšovať úroveň odbornej riadiacej práce samosprávy a na strane druhej pri neustále rastúcom stupni náročnosti a pri obmedzenom finančnom krytí potrieb naučiť sa zvládnuť a riešiť zverené úlohy. Pri zvládnutí týchto úloh musíme byť nápomocní, musíme vykryť všetky relevantné a opodstatnené požiadavky, ktoré smerujú k sfunkčneniu a k zvyšovaniu úrovne práce našich samospráv. Vychádzajúc zo súčasného stavu môžeme byť optimisti, veď naše samosprávy doteraz pracujú veľmi dobre a zabezpečujú na celom Slovensku samosprávnu funkciu obce, čo je základným článkom a kritériom pojmu samosprávnosti obce vôbec. Týmto zákonom prenesené úlohy, záväzky a majetok musí byť signálom pre nich na ďalšie zvyšovanie úrovne práce samospráv. Pri tejto činnosti štát a štátne orgány musia poskytnúť obciam a vyšším územným celkom dostatočnú podporu a odovzdať im všetky relevantné informácie, vedomosti, ktoré súvisia s preneseným majetkom a právomocami. Musí dôjsť medzi nimi k úspešnej a pre štát a občanov prospešnej spolupráce v záujme zvládnuť zverené úlohy.

Vážené dámy, vážení páni, Strana maďarskej koalície vyjadruje súhlas s prerokovaným návrhom zákona. Súhlasíme aj s pripomienkami a pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú zapracované do spoločnej správy výborov Národnej rady. Prípadné odsúhlasenie návrhu budeme hodnotiť ako výsledok našej spoločnej práce v spolupráci so Združením miest a obcí Slovenska a s ďalšími dotknutými záujmovými organizáciami a zväzmi.

Prerokovaním a schvaľovaním tohto balíka zákonov, ktoré súvisia s reformou verejnej správy, potvrdzujeme našu spoločnú snahu zmeniť charakter krajiny v prospech jej občanov, v prospech decentralizácie rozhodovacích právomocí. Aj takýmto spôsobom sa záujmy štátu dostanú bližšie k občanovi, ktorého sa to týka najviac a v záujme ktorého musí fungovať štát. Je to zásadný obrat v našich dejinách, od ktorého očakávame aj pozitívne zmeny v chápaní otázok súvisiacich s riadením vecí verejných. Som presvedčený o tom, že úspešne. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Tatár.

P. Tatár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené dámy a páni, pokračujeme v rokovaní o, musím povedať, polovičatej reforme verejnej správy a vládna novela zákona o majetku obcí a vlastne analogicky aj nasledujúca novela o majetku vyšších územných celkov zapadá do tohto obrazu. Tento zákon bol pripravený ešte pred definitívnym znením zákona o kompetenciách. Znamená to, že je to návrh všeobecný, ktorý by pasoval na ľubovoľný rozsah kompetencií. Podľa tohto zákona sa štát "zbaví" školských zariadení, zariadení sociálnych služieb, zdravotnej starostlivosti a aj kultúrnych zariadení tým, že ich prevedie na obce. Obce pritom budú platiť staré dlhy a záväzky s tými výnimkami, ktoré sú uvedené v zákone a s výnimkou daní, odvodov a miezd, ktoré štát neuhradil za svojich zamestnancov. Obce pri správe prevedeného majetku musia poslúchať štátnu správu, musia poslúchať vládu. Tento majetok, školský, majetok sociálnych zariadení, zdravotníctva a kultúrnych zariadení môže obec len buď spravovať, alebo prenechať do správy veľmi vymedzenému typu správcu, ktorý je od obce závislý. Obec nesmie s týmto majetkom podnikať, predať, musí zachovať účelové určenie majetku, kým školu, sociálne zariadenie, zdravotné alebo kultúrne zariadenie štát nezruší alebo nejak inak nerozhodne. Nakladať môže obec len s prebytočným hnuteľným majetkom podľa návrhu zákona, čím napríklad kultúrne hodnoty, knižničné fondy, kultúrne pamiatky sú síce chránené iným zákonom, ale na tieto tento návrh zákona nepamätá. Teda obce dostanú majetok, ale štát určí, čo s ním obce majú a musia robiť. Preto aj hovoríme, že v tomto druhom kroku polovičatej reformy sa obce a analogicky aj vyššie územné celky stanú sluhami štátu. Pritom sa vládna novela zaoberá výlučne majetkom, ktorý súvisí s prenosom kompetencií, nezaoberá sa prevodom iného majetku, napríklad pôdy, a snáď ani nemusím spomínať, že vláda mešká s prenosom pôdy neznámych vlastníkov do správy obcí, čo už je v podstate aj hanba. Ale sú to aj iné majetky, napríklad energetická infraštruktúra a, povedzme, podiel obcí na vlastníctve tohto majetku, ktorý je zatiaľ majetkom štátu. Účelovým určením majetku spolu s rozhodovacími právomocami, ktoré si štát chce ponechať, sa nezmení nič na tomto nedostatočnom alebo zlom fungovaní verejných služieb a dnešný stav sa konzervuje. Pri dôslednej reforme verejnej správy, ktorej definitívne dokončenie je ešte len pred nami, by zákon mal jasne rozdeliť kompetencie a povinnosti štátnej správy a samosprávy a určite nie obmedzovať nakladanie s majetkom. Zákon má uložiť obci, a teda aj štátu alebo inému verejnému orgánu povinnosť zabezpečiť pre občanov verejnú službu, napríklad školu, a dať obci na to aj nástroje, ale rozhodovať sa aj o majetku má obec sama. Moderná verejná správa má teda jasne vymedzené pôsobnosti voči občanovi, žiaľ, tento návrh nie je taký. Účelovým viazaním sa aj rozširuje duplicita výkonu verejnej správy. Uplatnenie účelového určenia bez jasnej špecifikácie zariadenia, bez posúdenia nevyhnutnosti povinnosti zachovať účel vo verejnom záujme je nielen v rozpore s koncepciou decentralizácie, ale v zmysle ústavy, jej článku 20 ods. 4, je vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona za primeranú náhradu, t. j. v prípade takéhoto zásadného obmedzovania vlastníckeho práva k majetku a k nevyhnutnosti náhrady je otázne, načo vlastne odovzdávať majetok samospráve. Je tu ale ešte jedna zásadná vec, ústavné podmienky núteného obmedzenia vlastníckeho práva sú kumulatívne, teda musia byť splnené všetky naraz. Návrh zákona avšak nedefinuje nevyhnutnú mieru a už vôbec nehovorí nič o primeranej náhrade. Toto tvrdenie sa dá oprieť aj o nález Ústavného súdu z 12. septembra 1996, kde v odôvodnení môžeme čítať: Vlastnícke právo ako najdôležitejší vecnoprávny inštitút vyjadruje neobmedzené a priame panstvo nad vecou toho, kto vec vlastní. Zákonný obsah vlastníckeho práva v tomto smere upravuje vo všeobecnosti Občiansky zákonník a podľa neho je vlastník oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Je právom absolútnym, pôsobí voči všetkým a je spojené s povinnosťou ostatných subjektov nerušiť vlastníkov vo výkone jeho práva k veci. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký obsah a ochranu. To je tiež článok 20 ústavy. Vyvlastnenie rovnako ako nútené obmedzenie vlastníckeho práva je podľa ústavy možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Občiansky zákonník je všeobecným predpisom upravujúcim zákonné podmienky vyvlastnenia a tieto podmienky, rovnako ako aj ďalšie správnoprávne podmienky musia obsahovať aj jednotlivé zákony, ktoré upravujú vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva na účely, ktoré tvoria predmet ich úpravy. Návrh zákona o majetku obcí a analogicky aj o majetku vyšších územných celkov, však tieto podmienky neupravuje a už vôbec ani v náznaku sa nezmieňuje o primeranej náhrade, ktorú by mali štátne orgány plniť orgánom samosprávy za nemožnosť úplne nakladať s predmetom svojho vlastníctva, ktorý je podľa návrhov viazaný svojím účelovým určením.

Ďalej Ústava Slovenskej republiky na rozdiel od navrhovaného zákona voči majetku obcí nehovorí nič o garancii štátu v prípade vzdelávania ani v prípade zdravotníctva, sociálnych vecí a kultúry formou ponechania vlastníctva, čiže nie je žiadne účelové určenie vlastníctva štátu, ale ani jeho obmedzovanie. Ustanovenie § 7a považujeme z tohto hľadiska za zbytočné, pretože v prípade škôl a školských zariadení je vyradenie zo siete už aj tak obmedzené súhlasom ministerstva školstva v kompetenčnom zákone. Ministerstvo zdravotníctva aspoň koncepčne uprednostňuje privatizáciu zariadení, prípadne odovzdanie majetku verejnoprospešným neziskovým organizáciám a pre stredné zdravotnícke školstvo platí to, čo pri školstve v predchádzajúcej vete.

Zariadenia kultúry miestneho regionálneho charakteru sú originálnou kompetenciou príslušnej územnej samosprávy aj spolu so zodpovednosťou voči občanom.

Takisto je rozpor pri sociálnych službách, tam ten kompetenčný zákon oveľa menej decentralizoval na obce, ako to bolo potrebné a v zásade je akákoľvek povinnosť účelového využívania nehnuteľného majetku v podstate nezmyslom, pretože obmedzuje hospodárenie s ním. Mnohé zariadenia sú však v nevyhovujúcich priestoroch a majú veľký modernizačný dlh s veľkými prevádzkovými nákladmi v objektoch, ktoré sú stavané dnes už zastaranou technológiu, jednoducho v starých budovách, a všetky výdavky bude znášať samospráva a ústredný orgán, ak nepovolí účelovú zmenu predaja alebo prenájom, tak sa všetky problémy, ktoré sú dodnes s prevádzkovaním týchto zariadení spojené, budú len prehlbovať.

Ďalej chceme navrhnúť aj zmenu § 6 ods. 4, ktorý neumožňuje odovzdať majetok, ktorý ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona slúžil na výchovno-vzdelávací proces v oblasti vzdelávania a výchovy a činnosti s nimi bezprostredne súvisiacimi, na zabezpečenie sociálnej pomoci, zdravotnej starostlivosti a kultúrnej a osvetovej činnosti do správy aj súkromnému subjektu alebo nejakej neziskovej mimovládnej organizácii. Obmedzuje možnosť iba na rozpočtovú a príspevkovú organizáciu, ktorú zákon vymedzuje ako správcu a musí byť zriadený orgánom samosprávy podľa zákona o rozpočtových pravidlách. Príkladom sú napríklad sociálne služby, kde by naozaj neziskové organizácie mali zastať významný podiel, ale platí to aj o kultúrnych zariadeniach. Obmedzuje to flexibilitu hospodárenia s vlastným majetkom a na základe úvahy a obmedzuje to rozhodnutie príslušného orgánu samosprávy a možnosť spájania verejného a súkromného kapitálu na zabezpečovanie verejných služieb. Navrhujeme rozšíriť možnosť zverenia do správy bez obmedzenia, teda aj na tretie osoby, čo sa týka subjektu správy tohto majetku.

Nesúhlasíme tiež s navrhovaným § 4a, najmä s prenesením záväzkov v takej všeobecnej polohe na samosprávu vyššieho územného celku. Je možné, povedzme, riešiť prenesenie modernizačného dlhu, ale nie prenesenie prevádzkových dlhov. Myslíme si, že tieto záväzky je potrebné uhradiť do času podpisu protokolu o odovzdaní, respektíve prebratí majetku. Ak sa schvália návrhy zákonov majetku obcí, ale aj o majetku vyšších územných celkov, ktoré sú analogické v predkladanej podobe bez ohľadu na niektoré drobné doplnky, ktoré sú uvedené v ich spoločných správach, tak sa vlastne založia a vzniknú skryté nepríjemnosti. Je možné uvažovať o podaní podnetu na Ústavný súd na obmedzenie výkonu vlastníckeho práva, to by prinieslo právnu neistotu pre samosprávy, čo je tiež negatívny jav. Takisto aj pri niektorých iných ustanoveniach je ponechaná akási nadradená pozícia štátnych orgánov nad orgánmi samosprávy. Nejde iba o povoľovanie zrušenia účelového určenia majetku, a teda povolenia na využívanie tohto majetku aj na iné účely, ale aj možnosť nakladania s ním a ponechanie možnosti ustanovenia účelového určenia aj na majetok, ktorý nie je vymenovaný v zákone, teda okrem toho aj na majetok, ktorý samospráva nadobudne od štátu na základe dohody alebo na základe osobitného predpisu. Na to, aby prevedený majetok mohli samosprávy používať v súlade so svojimi potrebami, je nevyhnutné, aby sa znenie predkladaných zákonov v naznačených bodoch zmenilo. Preto podávame nasledujúce pozmeňujúce návrhy. Navrhujeme vypustiť § 4a, nakoľko je to vlastne pokus vládnym návrhom prenášať záväzky štátu na obec, s čím nemožno súhlasiť. V § 6 ods. 4 navrhujeme nové znenie: "Majetok, ktorý obec nadobudla podľa § 2b ods. 1 a ktorý ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona slúžil na vyučovací proces a činnosť s ním bezprostredne súvisiacu a na zabezpečenie sociálnej pomoci a zdravotnej starostlivosti, môže obec zveriť do správy správcovi alebo tretím osobám." Táto úprava umožní, aby obec zverila do správy vymedzený majetok podľa ods. 4 aj tretím osobám, teda aj napríklad neziskovým organizáciám, ktoré budú zabezpečovať uvedené verejné služby veľmi efektívne. Tretí návrh je vypustiť § 7a. Považujeme za potrebné vypustiť povinnosť zachovania účelového určenia majetku, nakoľko je to v rozpore s deľbou právomoci medzi štátnu správu a samosprávu a aj v rozpore s článkom 20 Ústavy Slovenskej republiky, pretože vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký obsah aj ochranu. Požadujem alebo navrhujem, aby sme o všetkých týchto troch hlasovali samostatne, pretože ony navzájom nesúvisia. Chcem na záver povedať, že aj keď je v zmysle koncepcie modernizácie a decentralizácie verejnej správy celý tento súbor zákonov len niekde vykročením na pol cesty a bude teda treba urobiť aj ten tretí krok a dokončiť celú reformu verejnej správy, tak aj tak vás pekne prosím schváliť tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré idú smerom k dôslednej reforme verejnej správy. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Finďo.

P. Finďo, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani ministerka, dovoľte mi, aby som sa uchádzal o podporu pozmeňujúceho návrhu, ktorý na konci môjho príspevku do rozpravy predložím a ktorého cieľom je zmeniť charakter niektorých ustanovení predloženej novelizácie zákona o majetku obcí. Vládou predložený návrh nadväzuje na uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 230 z 11. apríla 2000, ktorým vláda schválila decentralizáciu zriaďovateľských a hospodársko-riadiacich úloh krajských úradov a okresných úradov v odvetviach školstva, kultúry, sociálnych vecí, zdravotníctva na miestnu samosprávu a samosprávu vyšších územných celkov.

Zákon vymedzuje majetok vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý prejde do majetku obcí. Ide o majetok štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií, prechod ktorého sme schválili v takzvanom kompetenčnom zákone a v ďalších novelizovaných zákonoch, ktoré naň nadväzujú. Hoci s ideovou stránkou návrhu na presun majetku štátu do majetku obcí možno iba súhlasiť, nemôžem sa stotožniť s navrhnutým spôsobom nakladania s prevedeným majetkom. V podstate môj príspevok dosť podobným spôsobom navrhuje riešiť niektoré veci, ktoré už načal pán poslanec Tatár.

Pretože k problematike sa dosiaľ nevyjadrili zástupcovia rezortov školstva, kultúry a sociálnych vecí, ani sa nerozprúdila verejná diskusia o tejto problematike, zameriam sa na oblasť, ktorá mi je blízka, na zdravotníctvo. Navrhovaná novela v § 6 ods. 1 obec zaväzuje, že svoj majetok môže zveriť do správy rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie, ktorú zriadila podľa osobitného predpisu, teda § 21 zákona č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách. V § 6 ods. 3 síce umožňuje majetok obce vložiť ako vklad do obchodnej spoločnosti alebo obec môže zo svojho majetku zriadiť inú právnickú osobu, no v nasledujúcom ods. 4 z tejto možnosti vylučuje majetok, ktorý obec nadobudla podľa § 2b ods. 1, ak slúžil ku dňu nadobudnutia výchovno-vzdelávaciemu procesu, zabezpečeniu sociálnej pomoci, zdravotnej starostlivosti a kultúrnej činnosti. Na prvý pohľad sa zdá takýto návrh logický. Štátna rozpočtová alebo príspevková organizácia sa prevedie na obec bez zmeny právnej formy a decentralizácia je zavŕšená. V oblasti zdravotníctva je však takéto počínanie navrhovateľa podivné najmä preto, lebo významnú časť majetku, ktorý by prešiel podľa § 2 ods. 1 na obce, štát ponúka do privatizácie.

Váženým poslankyniam a poslancom odporúčam, aby si moje tvrdenie overili v tlači 1086, ktorú prerokujeme ešte počas tejto schôdze, a má názov Zoznam zdravotníckych zariadení zahrnutých do druhej etapy privatizácie a Zoznam zdravotníckych zariadení nezahrnutých do privatizácie. Sám pán minister zdravotníctva Roman Kováč na rokovaní výboru pre zdravotníctvo navrhol, že predloží návrh na privatizáciu ďalších, tentoraz ústavných zdravotníckych zariadení, ktoré podľa kompetenčného zákona tiež majú prejsť na obce alebo vyššie územné celky. Vláda súčasne pripravuje transformačný zákon, pomocou ktorého by sa mali transformovať štátne rozpočtové a príspevkové organizácie na neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby. To, čo chcem citáciou a uvádzaním jednotlivých materiálov, ktoré vláda pripravuje alebo už predložila, povedať, sa dá stručne zhrnúť takto: Ak sa podarí zdravotnícke zariadenia sprivatizovať, môžu z nich byť obchodné spoločnosti, nadácie, neziskové organizácie. Ak sa ten istý majetok nepodarí sprivatizovať a prevedie sa od 1. 7. 2002 na obce, nielenže ho nemôžu použiť na založenie obchodnej spoločnosti alebo neziskovej organizácie, ale nemôžu ho prostredníctvom obchodnej spoločnosti alebo neziskovej organizácie ani spravovať. Ako argument, ktorým chce predkladateľ navrhnutý spôsob správy majetku a ďalšie nakladanie s ním odôvodniť, používa hrozbu exekúcie majetku zadlžených organizácií, a tým riziko straty majetku, ktorý mal byť výhradne použitý na stanovené účely. Pritom podľa § 4a ods. 2 písm. a) sa jednoznačne hovorí, že na obec neprechádzajú záväzky na úhradu za dodávky tovarov, prác a iných výkonov prevzaté správcom majetku štátu súvisiace s majetkom, ktorý prechádza do vlastníctva obcí podľa § 2b ods. 1, ktoré sú po lehote splatnosti a neboli uhradené ku dňu prechodu majetku Slovenskej republiky na obec podľa tohto zákona. Značný problém prináša znenie prvého odseku § 7a, ktorým sa obec zaväzuje na zachovanie účelového určenia majetku, ktorý nadobudla podľa § 2b ods. 1 a slúži na výchovno-vzdelávací proces zabezpečenia sociálnej pomoci, zdravotnej starostlivosti a kultúrnej činnosti. Podľa § 7 ods. 4 sa na takýto majetok nesmie zriadiť záložné právo ani zabezpečovací prevod práva, uskutočniť výkon rozhodnutia, konkurzné konania, vyrovnacie konanie podľa osobitných predpisov. Uvedená dikcia anticipuje pokračujúci trend v spomenutých rezortoch, čím myslím opätovné sa zadlžovanie po oddlžení pri prevode zriaďovateľskej funkcie podľa § 4a ods. 2 písm. a). Bráni procesom, ktoré aspoň v zdravotníctve majú celý systém významne zmeniť. Budúcnosťou malých a stredne veľkých zdravotníckych zariadení je, že svoj rozvoj zabezpečia z úverov a lízingov, ktoré bez práva založiť majetok nikdy nezabezpečia. Prevod majetku na obce a vyššie územné celky nevidím ako definitívny krok k transformácii vlastníckych vzťahov a foriem činností. V súlade s koncepciou ministerstva zdravotníctva, ktorá nenašla pochopenie v legislatívnej rade vlády ani vo vláde samotnej, by sa mali zdravotnícke zariadenia s výnimkou najväčších transformovať na neziskové zdravotnícke organizácie. Návrh takéhoto zákona ministerstvo zdravotníctva pripravilo, aj keď ho legislatívna rada vlády a vláda neprijali.

Vážené poslankyne a poslanci, môj pozmeňujúci návrh je jednoduchý. Odporúčam, aby v bode 3 v § 6 ods. 4 sa za slovami sociálnej pomoci vypustila čiarka a slová zdravotnej starostlivosti. Po druhé, v bode 6 v § 7a ods. 1 sa za slovami sociálnej pomoci vypúšťa čiarka a vypúšťajú sa slová zdravotnej starostlivosti. Týmto relatívne jednoduchým opatrením by sme vyňali zdravotnícke zariadenia, respektíve majetok zdravotníckych zariadení prevedených podľa príslušného paragrafu tohto zákona, by sme ich vyňali z platnosti toho ustanovenia, ktoré určuje účelovosť majetku a zakazuje teda nadobúdateľovi, čiže obci, aby takýto majetok mohol použiť pri získavaní úverov a založiť ho v prospech veriteľa. Súčasne navrhujem, aby sa o každom z týchto bodov hlasovalo osobitne. Zároveň navrhujem, aby sa na samostatné hlasovanie vyňali zo spoločnej správy body 4 a 5 s návrhom tieto pozmeňujúce návrhy neschváliť. Sledujú totiž rovnaký cieľ ako môj pozmeňujúci návrh, avšak v oblasti kultúry, v tejto oblasti však pravdepodobne už nejestvuje majetok štátu, ktorý by sa previedol na obce, čiže ide v podstate len o deklaráciu niečoho, čo už prakticky vecne asi nebude ani naplnené. V prípade schválenia bodov 4 a 5 zo spoločnej správy nie je možné o mojich pozmeňujúcich návrhoch hlasovať. Preto ešte raz vás žiadam, aby ste zvážili moje argumenty, a ak sa s nimi stotožníte, aby ste moje pozmeňujúce návrhy podporili. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Finďo bol posledný písomne prihlásený do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce do rozpravy prihlásiť ešte okrem pána poslanca Prokeša ústne, faktickú.

Nech sa páči, pán poslanec.

J. Prokeš, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, stihnem to za tie dve minúty. Ja som chcel vlastne reagovať na vystúpenie pána poslanca Finďa, a to v dvoch veciach. Je skutočne, by som povedal, nehoráznosťou, ak nemôžeme bežným spôsobom použiť majetok v obciach, ktorý nám bude odovzdaný, to znamená, že obec sa bude musieť zadlžovať iným svojím majetkom na to, aby si mohla zobrať úvery na rekonštrukciu toho majetku, ktorý nám bude, by som povedal, nie zverený, ale posunutý. Druhá vec je, že mám vážne indície o tom, že faktúry, ktoré už mali byť splatné, sú sťahované späť po dohode medzi príslušnými inštitúciami a, by som povedal, veriteľmi s tým, že sa vystavujú nové faktúry, ktoré budú splatné až po 1. januári, teda vtedy, keď za to budú zodpovedné obce. A to asi nie je veľmi dobrý spôsob transformácie verejnej správy. Bol by som veľmi nerád, keby sa ukázalo, že toto nie je fáma, ale že je to skutočnosť, a keď príde na lámanie chleba, budeme platiť faktúry za služby, za energie, ktoré mali byť už dávno zaplatené. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Finďo chce reagovať.

P. Finďo, poslanec: Áno. Ďakujem za príspevok, za faktickú poznámku k pánovi poslancovi Prokešovi. Chcem ho ale upozorniť, že tento zákon upravuje situáciu po prevode alebo pred prevodom majetku a zriaďovateľských funkcií tým, že všetky tieto faktúry, o ktorých si teraz hovoril, tie faktúry ostávajú na štáte, to znamená, že štát si preberá túto zodpovednosť za splatenie dlhov, starých dlhov štátnych rozpočtových alebo príspevkových organizácií. Ja ale ten problém vidím ani nie tak v tejto oblasti ako v tej oblasti myslenia našich občanov, našich ľudí z oblasti školstva, zdravotníctva, sociálnych vecí a kultúry, ktorí neustále lipnú na tom, aby mali nejakého zriaďovateľa, aby mali vždy za sebou niekoho, kto ich v prípade ich zlého hospodárenia oddlží a podobne. Takisto konkrétne v zdravotníctve nefungujú mechanizmy, ktoré by v bežných príjmoch kalkukovali s reprodukciou základných prostriedkov a tieto zdravotnícke zariadenia sa potom správajú tak, že vždy otŕčajú ruku a čakajú, že im niekto niečo dá. Ja si myslím, že ozdravenie celého tohto, nazvime to, neziskového sektora, teraz rozpočtového a príspevkového, že celé ozdravenie môžeme očakávať až vtedy, keď sa sem vnesú určité prvky hospodárenia podnikateľských subjektov, ale s tým, že pokiaľ tieto organizácie budú v presne vymedzenom rámci vykonávať svoje poslanie, nebudú z týchto činností platiť dane, ale inak sa musia správať presne tak, ako im to všetky predpisy a zákony ekonomiky prikazujú. A v to verím, že obce budú progresívne a nebudú brániť premene týchto organizácií na také, aké by mali byť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pani ministerky, či sa chce vyjadriť k obsahu rozpravy. Áno, nech sa páči.

B. Schmögnerová, ministerka financií SR: Ďakujem pekne. Dovoľte mi, aby som sa veľmi stručne vyjadrila k rozprave. Je skutočne pravdou, že práve tieto zákony, o ktorých teraz budeme rokovať a o ktorom i rokujeme, sú veľmi dôležité z hľadiska dovŕšenia prvej etapy reformy verejnej správy. Ja súhlasím s tým, ako to hodnotil predseda výboru pre rozpočet, financie a menu pán poslanec Farkas, že tu nastáva zásadný obrat v riadení vecí verejných. Rovnako by som aj podčiarkla zodpovednosť, ktorá sa prenáša na obce pri spravovaní preneseného majetku, ktorý nadväzuje na prenesenie kompetencií zo štátu na obce. Nepochybne nás čaká aj vlastná realizácia tohto prenosu a myslím si, že tá je veľmi dôležitá, v tomto smere treba len podporiť myšlienku nutnej kooperácie štátnej správy pri príprave a realizácii prenosu kompetencie, ale zároveň aj prenosu majetku. Neviem, do akej miery informácie o tom, že údajne dochádza k nejakým manipuláciám s faktúrami, možno hodnotiť ako informácie hodnoverné a ak, aj v akom rozsahu sa uskutočňujú. Môžem vás uistiť, že zo strany štátu sa snažíme, aby skutočne po prenose kompetencií pri tom, ako sa bude prenášať aj majetok, bol zbavený všetkých starých záväzkov, ktoré sú krátkodobého charakteru, to znamená, že vyplývajú z neuhradených, ja neviem, faktúr a tak ďalej. Napokon vláda o tom rokovala aj minulý týždeň, keď rozhodla, že sa faktúry, ktoré vznikajú na okresných a krajských úradoch, budú uhrádzať do konca tohto roku. Bude to vo výške 1,1 mld. korún, čiže uskutočníme takéto oddlženie týchto krátkodobých záväzkov. Pokiaľ máte informáciu o nejakom konkrétnom porušení, ktoré tu uviedol napríklad pán poslanec Prokeš, ktorý je zároveň aj primátorom, prosím, aby ste o tom informovali, pretože sú to kroky štátnej správy a je možné, prirodzene, v tomto smere urobiť určitú nápravu.

Dovoľte mi, aby som sa ale vyjadrila k dvom zásadným vystúpeniam, ktoré tu zazneli, pána poslanca Tatára a pána poslanca Finďa. Je totiž rozdiel, či hovoríme o polovičatej reforme, tak ako to interpretuje pán poslanec Tatár, alebo o uvedomení si toho, že táto reforma sa nemôže uskutočniť k jednému jedinému dátumu a naraz. Nepoznám žiaden štát, ktorý uskutočňoval reformu verejnej správy, aby ju nebol uskutočnil po etapách a, prirodzene, že si to vyžiadalo aj čas. Pokiaľ takto interpretujete polovičatosť reformy, podľa mňa je to celkom vhodný epiteton, ale prosím, možno hovoriť, áno, reforma sa realizuje po častiach, realizuje sa po etapách. A tak sa treba pozerať aj na tento zákon, o ktorom dnes hovorím, o ktorom teraz hovoríme a ktorý zároveň aj rieši to, čo ste vy kritizovali, a to je zachovanie účelovosti použitia majetku. Nie som právničkou, ale o tomto zákone rokovala legislatívna rada vlády, zároveň rokovala vláda, ani jedenkrát nevznikla námietka, ktorú ste tu vy vzniesli, že údajne ide o rozpor s Ústavou Slovenskej republiky. Napokon ide tu o určité obmedzenie vlastníckych práv, ktoré súvisí skutočne iba s plnením verejnoprospešných funkcií, čiže vo verejnoprospešnom záujme. Zdá sa mi vôbec asi nepochopiteľné, o akej primeranosti náhrady tu hovoríme, keďže ide o prenos majetku štátu do majetku obcí. Vzhľadom na to, že tento majetok má slúžiť na niektoré presne vymedzené účely, ako je vzdelávanie, kultúrne ciele, zdravotné ciele, niektoré iné sociálne ciele, je len prirodzené, že štát, ktorý nesie zodpovednosť za výkon týchto funkcií vo všeobecnosti z Ústavy Slovenskej republiky, má určitú aj starosť o to, aby majetok, ktorý je potrebný na výkon alebo na zabezpečenie týchto funkcií, bol použitý na toto. Tým sa, samozrejme, nevylučuje aj možnosť, že obec v prípade prebytočnosti toho majetku, ak sa ukáže, že nie je potrebný na zachovanie príslušných funkcií, nenakladala aj inak, iným spôsobom zákon to aj ošetruje. Práve preto chcem odporučiť poslaneckej snemovni, aby nepodporila návrhy, pozmeňujúce návrhy, s ktorými prišiel pán poslanec Tatár a pán poslanec Finďo. To je všetko. Ďakujem za pozornosť.