M. Andel, podpredseda NR: Ďakujem, pán poslanec.

Dámy a páni, otváram rozpravu o tomto bode nášho programu. Keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, pýtam sa, kto sa hlási ústne. Pán poslanec Krajči. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok.

Slovo má pán poslanec Krajči.

G. Krajči, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v krátkosti len by som chcel podporiť iniciatívu, ktorá vyplynula od pána poslanca Vladimíra Palka. Tento zákon sa opätovne predkladá na riešenie problematiky, ktorá je naozaj v rukách nás, poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Keďže bolo jasne v dôvodovej správe povedané, že ide o určitú diskrimináciu policajtov, ktorí pracujú ako zmenoví policajti, je potrebné túto diskrimináciu vyriešiť. My sme sa zaoberali touto otázkou a musím konštatovať, že naozaj táto vec je možná a riešiteľná práve tým, že prijmeme túto malú novelu, ktorú predkladá pán Palko. Preto sme sa rozhodli túto novelu podporiť. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pýtam sa pána navrhovateľa a pána spravodajcu, či sa chcú vyjadriť. Áno?

Pán navrhovateľ, nech sa páči, máte slovo.

V. Palko, poslanec: Ďakujem. Chcem sa len poďakovať pánu poslancovi Krajčimu a Hnutiu za demokratické Slovensko, že vyslovili podporu tomuto návrhu, čím zvýšili pravdepodobnosť jeho prijatia. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán spravodajca? Nie. Dámy a páni, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz nasleduje druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1132 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1132a. Vládny návrh zákona odôvodní minister spravodlivosti Slovenskej republiky pán Ján Čarnogurský.

Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

J. Čarnogurský, minister spravodlivosti SR: Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, do druhého čítania sa dostáva vládny návrh zákona o Súdnej rade. Je to jeden z viacerých zákonov, ktoré nadväzujú na prijatie novely Ústavy Slovenskej republiky. V tomto zmysle sú akýmisi vykonávacími zákonmi Ústavy Slovenskej republiky. Novela Ústavy Slovenskej republiky, ktorú Národná prijala vo februári tohto roku, má vlastne najobsiahlejšiu časť práve o súdnej moci. Ústava touto novelou zaviedla veľmi významný inštitút samosprávnosti súdnej moci, a to Súdnu radu, ktorá bude vlastne najvyššou inštitúciou súdnej moci, pokiaľ ide o rozhodovanie a úpravu vnútorných pomerov v súdnej moci. Súdna rada bude mať právomoc, výlučnú právomoc rozhodovať o tom, kto sa stane sudcom, ktorý sudca postúpi povedzme z okresného súdu na krajský súd, z krajského súdu na Najvyšší súd a podobne.

Tento návrh zákona bol predmetom rozsiahlych diskusií v rámci prerokúvania vo výboroch Národnej rady. Výsledkom týchto prerokúvaní je spoločná správa. Túto spoločnú správu prijímame tak, ako je, to znamená, že gestorský ústavnoprávny výbor tie pozmeňujúce návrhy, ktoré odporúča, taktiež odporúčam a s nimi súhlasím, ktoré neodporúča, s tými taktiež nesúhlasím a neodporúčam.

V tomto zmysle prosím, aby tento návrh zákona bol prijatý, pretože práve prijatie tohto zákona a potom následne voľba členov Súdnej rady umožní vlastne trebárs rozhodovať o prekladaní sudcu a podobne, ktoré už podľa novely ústavy od 1. júla tohto roku je v účinnosti, ale pokiaľ nie je zriadená Súdna rada, tak je ťažko tieto ustanovenia uplatňovať. Takže v tomto zmysle prosím, aby tento návrh zákona bol prijatý. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za odôvodnenie vládneho návrhu zákona.

Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi pánovi Petrovi Kresákovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a zároveň aj stanovisko gestorského výboru. Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

P. Kresák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som ako poverený spravodajca podal Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorú podáva Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

Dovoľte mi konštatovať, že Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1619 z 3. októbra 2001 pridelila vládny návrh zákona o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1132) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a nakoniec aj Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Všetky vymenované výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote, ktorú určila Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením.

Dovoľte mi tiež konštatovať, že poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi vymenovaných výborov a ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh zákona o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení ďalších predpisov odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť bezo zmeny Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, a to svojím uznesením č. 770 z 10. októbra 2001, a aj Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, a to svojím uznesením č. 384 z 11. októbra 2001.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom uznesení č. 724 z 31. októbra 2001 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť v uznesení č. 436 z 23. októbra 2001 odporúčali schváliť návrh predmetného zákona v znení prijatých pozmeňujúcich návrhov. V spoločnej správe, ktorú máte, vážené dámy a páni, k dispozícii, sú uvedené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

Pán predsedajúci, myslím si, že z tohto dôvodu nie je potrebné, aby som čítal jednotlivé pozmeňujúce návrhy. Dovoľte mi konštatovať, že o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch ústavnoprávny výbor odporúča hlasovať spôsobom, ktorý je uvedený v obsahu spoločnej správy, a to spoločne k bodom 1, 2, 4, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30, 31, 32, 33, 34, 35, 36, 37, 38, 39, 40, k bodom 42, 43, 45, 47, 48 a 49 s návrhom gestorského výboru predmetné návrhy schváliť. Ďalej gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne k bodom 3 a 15 s návrhom gestorského výboru predmetné návrhy neschváliť. Potom osobitne hlasovať spoločne k bodom 41 až 44 s návrhom gestorského výboru predmetné návrhy neschváliť. A spoločne aj k bodom 5 a 46 s návrhom gestorského výboru predmetné vládne návrhy neschváliť.

Toľko zatiaľ z obsahu spoločnej správy. Otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem pekne.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, zoberte si miesto určené pre spravodajcu.

Otváram rozpravu o vládnom návrhu zákona o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Keďže som nedostal písomne žiadnu prihlášku do rozpravy, pýtam sa, kto sa hlási ústne. Pán poslanec Brňák, pán poslanec Gašparovič, pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť podania ďalší prihlášok do rozpravy.

Ako prvý má slovo pán poslanec Brňák.

P. Brňák, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán predseda Najvyššieho súdu, vážená Národná rada Slovenskej republiky, v rámci svojho vystúpenia možno celkom na úvod chcem vysloviť aj v rámci poslaneckého klubu Hnutia za demokratické Slovensko súhlasné stanovisko s touto predlohou vládneho návrhu zákona, ktorá sa týka a je určujúca práve vo väzbe na schválenú novelu Ústavy Slovenskej republiky a na určenie bližších podmienok činnosti Súdnej rady Slovenskej republiky ako nového ústavného orgánu súdnej moci v rámci Slovenskej republiky. Bez ohľadu na túto skutočnosť si dovolím upriamiť vašu pozornosť a požiadať vás o podporu k dvom pozmeňujúcim návrhom k tomuto vládneho návrhu zákona.

Prvý pozmeňujúci návrh sa týka spôsobu kreovania členov Súdnej rady Slovenskej republiky v rámci sudcovského kolektívu. Dovolím si najskôr prečítať tento pozmeňujúci návrh a potom podám k nemu zdôvodnenie.

Prvý pozmeňujúci návrh. Navrhujem vypustiť § 12 až 23 a novo upraviť § 12 až 18 takto:

§ 12: "Sudcovia v rámci každého obvodu krajského súdu volia jedného člena Súdnej rady Slovenskej republiky. Sudcovia vojenských súdov volia v obvode toho krajského súdu, v obvode ktorého je sídlo ich súdu. Sudcovia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky volia v rámci obvodu Krajského súdu v Bratislave."

§ 13: "V obvode každého krajského súdu jeho sudcovia volia 5-člennú volebnú komisiu, a to bezprostredne pred začatím volieb vyhlásených predsedom Súdnej rady. Volebná komisia si zvolí svojho predsedu."

§ 14:

"(1) Návrh kandidáta navrhovateľ doručí predsedovi príslušnej Súdnej rady najneskôr do 15 dní pred konaním volieb. Predseda Súdnej rady doručené návrhy zverejní na každom súde v obvode krajského súdu do 10 dní pred konaním volieb a odovzdá všetky doručené návrhy predsedovi volebnej komisie, a to spolu s vyhlásením kandidáta, že súhlasí so svojou kandidatúrou.

(2) Volebná komisia zabezpečí vyhotovenie hlasovacích lístkov s menami všetkých navrhnutých sudcov v abecednom poradí s tým, že prípadné nejasnosti a neúplnosti návrhov oznámi zboru voliteľov. Ďalej zabezpečí ich doručenie každému členovi zboru voliteľov."

§ 15:

"(1) Navrhovateľ môže do začatia volieb vziať späť návrh na voľbu svojho kandidáta.

(2) Kandidát sa môže do začatia volieb svojej kandidatúry vzdať."

§ 16: "Deň a čas konania volieb vyhlasuje predseda Súdnej rady najneskôr 60 dní pred ich konaním. Deň konania volieb musí byť najneskôr 30 dní pred uplynutím funkčného obdobia člena Súdnej rady alebo najneskôr 75 dní po uvoľnení funkcie člena Súdnej rady."

§ 17:

"(1) Priebeh volieb a zistenie výsledkov hlasovania organizuje a riadi volebná komisia.

(2) Hlasovanie sa uskutoční zakrúžkovaním poradového čísla kandidáta, ktorému sudca odovzdá svoj hlas v osobitne vyhradenom priestore určenom na úpravu hlasovacích lístkov.

(3) Predseda volebnej komisie oznámi výsledky volieb predsedovi Súdnej rady."

§ 18: "Za člena Súdnej rady je zvolený kandidát, ktorý je prvý v poradí kandidátov. V prípade rovnosti hlasov o kandidátoch na prvom mieste voľby sa opakujú."

Následne v zmysle uvedeného návrhu bude potrebné doterajšie znenie § 24 označiť ako § 19 a ďalšie ustanovenia sa označia nasledujúcimi číslicami: 20, 21, 22 atď. v poradí.

Zdôvodnenie tohto návrhu: Navrhovaný postup pri voľbe členov Súdnej rady zo strany sudcovského kolektívu je potrebné jednak zjednodušiť a jednak upraviť tak, aby v Súdnej rade Slovenskej republiky mal zastúpenie každý obvod krajského súdu. Ak by nadobudol účinnosť návrh zákona v predloženom znení, potom by mohlo dôjsť k tomu, že Súdna rada by mohla byť zložená napríklad len zo sudcov z obvodu Krajského súdu v Bratislave a z Krajského súdu v Banskej Bystrici a nemali by v nej zastúpenie obvody napríklad Krajského súdu v Prešove, Košiciach, Trenčíne, Žiline, čo je dnes podľa dnešného rozloženia vcelku reálne. Preto voľbu členov Súdnej rady Slovenskej republiky je potrebné legislatívne upraviť tak, aby v nej mali zastúpenie obvody všetkých krajských súdov, pričom sa inštruktívne uvádza, do obvodu ktorého krajského súdu patria vojenské súdy a Najvyšší súd.

Inými slovami povedané, podľa predloženého vládneho návrhu zákona sa navrhuje, aby z celkového počtu 8 členov Súdnej rady, ktorí majú byť navrhnutí spomedzi sudcovského kolektívu, aby boli volení v rámci takpovediac jedného volebného obvodu, v rámci celej Slovenskej republiky s tým, že do istej miery isté výhody pri tomto procese navrhovania a schvaľovania budú mať sudcovské kolektívy, ktoré sú do istej miery združené povedzme v rámci sudcovských združení. V takom prípade tu jednoducho hrozí, že ak by napríklad v obvode Krajského súdu Košice alebo Prešov alebo iných obvodov krajských súdov boli navrhovaní povedzme kandidáti, ktorí vzišli z tohto prostredia a ktorí by podľa názoru práve týchto kolektívov najlepšie obhajovali v najvyššom orgáne súdnej moci aj záujmy povedzme regionálneho charakteru, tak v takom prípade by to vcelku nebolo možné, pretože skutočne podľa navrhovaného kľúča a pri možnom rozptyle hlasov z hľadiska ich počtu členov v jednotlivých krajoch alebo v jednotlivých okresoch by mohlo dôjsť k paradoxnej situácii, že nejaká kandidátka určená centrálnym sudcovským združením, alebo teda jedným z troch, dnes sú tri združenia sudcov, by mohla prevážiť záujem sudcovského kolektívu v rámci daného kraja.

Ja viem, že Súdna rada Slovenskej republiky je o niečom inom ako o presadzovaní regionálnych záujmov aj v rámci sudcovských kolektívov, ale aj vzhľadom na to, že dnešné územno-organizačné členenie Slovenska je identické s počtom členov navrhovaných sudcovským kolektívom, teda s počtom 8, máme 8 krajov, myslím si, že bolo by to primerané, aby sme sa pokúsili vyjadriť potreby aj reprezentantov daných územno-organizačných celkov. Čiže preto si myslím, že bude spravodlivé, že bude dobré a že bude žiaduce, aby každý kraj, či už Košický, Prešovský, Žilinský, Trenčiansky, Banskobystrický a iný, aby mali zastúpenie v rámci sudcovského kolektívu, v rámci Súdnej rady Slovenskej republiky. A aby skutočne nenastala tá situácia, že z 8 reprezentantov sudcovského stavu zo všetkých súdov v rámci Slovenskej republiky tam bude zastúpenie sústredené a, by som povedal, nejakým spôsobom unifikované z oblastí, kde je väčší sudcovský ruch a väčší sudcovský záujem o správu vecí verejných. Môžem definovať už spomínaný Krajský súd v Bratislave, prípadne Krajský súd v Banskej Bystrici. Čiže týmto pozmeňujúcim návrhom sa chce docieliť akýsi pomer rovnovážneho rozdelenia 8 krajov v Súdnej rade Slovenskej republiky medzi reprezentantov jednotlivých krajov.

Druhý pozmeňujúci návrh sa týka časti III predloženého vládneho návrhu, týka sa konkrétne zákona č. 335/1991 Zb. v znení jeho noviel. Navrhujem v rámci tohto druhého pozmeňujúceho návrhu vypustiť v § 27 ods. 3 a 4 a ods. 5, 6 a 7 prečíslovať na ods. 3, 4 a 5, čo je nevyhnutný predpoklad.

Krátke zdôvodnenie: Navrhovaný spôsob tvorby a zmeny rozvrhu práce je podľa môjho názoru nekompetentný. Rozvrh práce je jedným z rozhodujúcich nástrojov, ktorými predsedovia súdov uskutočňujú riadenie súdov, za toto riadenie nesú aj zodpovednosť. Ak by rozvrh práce schvaľovala Sudcovská rada, ktorá na okresných súdoch ani neexistuje, potom z jej strany by mohlo dôjsť k určitému voluntarizmu, za ktorý by neniesla žiadnu zodpovednosť. Zachováva sa pri tomto pozmeňujúcom návrhu povinnosť predsedu súdu prerokovať návrh rozvrhu práce so Sudcovskou radou, čo považujem za dostatočný spôsob výmeny názorov medzi vedením súdov a sudcovským kolektívom.

Čiže ešte raz v skratke a voľne povedané: Podľa doterajšej úpravy mohlo dôjsť pri navrhovaní rozvrhu práce na okresnom alebo krajskom súde k takej situácii, že predseda súdu, ktorý je vymenovaný ministrom a ktorý v podstate nesie politickú a inú zodpovednosť za riadny chod v zmysle štátnej správy, za riadny chod samotného súdu, by v danom prípade mohol byť, alebo jeho postavenia a jeho právomoci by mohli byť do istej miery znefunkčnené tým, že v prípade potreby rozdelenia práce medzi jednotlivé súdy, veľakrát aj nepopulárneho charakteru, by mohlo dôjsť k takej situácii, že samotný sudcovský kolektív, napríklad na danom okresnom súde, by sa prostredníctvom tejto Sudcovskej rady mohol pričiniť o neustále vetovanie snáh predsedu daného okresného súdu a že by dochádzalo k nie plnému výkonu riadiacej práce súdneho funkcionára, ktorým v danom prípade je predseda okresného alebo krajského súdu, ale vlastne by dochádzalo možno k nejakému "handlovaniu", k nejakému, by som povedal, prispôsobovaniu sa napríklad funkcionárov Sudcovskej rady daného okresného súdu, ktorým by predseda súdu za istých okolností bol nútený vyhovieť v tom, že by dostali kvázi lepší druh agendy alebo že by dochádzalo z hľadiska kvantity a z hľadiska kvality k nejakému nerovnomernému rozdeleniu samotnej práce.

Ja si myslím, že ak je tam skutočne, a bude aj do budúcnosti, zachovaný princíp prerokovania predsedu súdu s príslušnou Súdnou radou toho, ako má takýto rozvrh práce vyzerať, že musí to byť v pôsobnosti a právomoci predsedu súdu, aby určil aj z hľadiska toho, že on zodpovedá za riadny chod samotného súdu, za to, či sa agenda vybavuje povedzme plynulým spôsobom, za to, či niekto je dlhodobo neprítomný a že sa uvedená agenda musí prerozdeliť medzi ostatných sudcov. Takže všade tam dávať kvázi samosprávny demokratický prvok spolurozhodovania, nie súčinnosti, ale spolurozhodovania sudcovského kolektívu, sa mi zdá nesprávne a do istej miery aj hatiace normálny chod okresného alebo krajského súdu.

To sú, vážení páni poslanci, moje dva pozmeňujúce návrhy a prosím o ich podporu. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega, za vaše vystúpenie.

Slovo má teraz pán poslanec Gašparovič. Pripraví sa pani poslankyňa Tóthová.

I. Gašparovič, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, nechcem dlho rozprávať v rozprave, chcem hneď konkretizovať svoj pozmeňujúci návrh, ktorý chcem dať k tlači 1132, k vládnemu návrhu zákona o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh je k čl. II zákona č. 385/2000 Z. z. o súdoch a prísediacich. Tým si uvedomujem, že tento návrh je trochu nad rámec tohto zákona, a preto som si vedomý, že bude pán minister môcť povedať svoj názor, či bude akceptovať tento návrh, alebo nie. O tom potom, samozrejme, ak nie, bude rozhodovať Národná rada. Aby som bol konkrétny... (Reakcia z pléna.) Už sme sa dohodli.

Aby som bol konkrétny, ide o § 120 ods. 2 písm. b), ktorý bude znieť po doplnení "verejný ochranca práv" a doterajšie písmená b) a c) sa označia ako c) a d).

Pokiaľ by som chcel zdôvodniť, navrhujem to preto, aby v rozsahu disciplinárneho previnenia sudcu v § 116 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich mohol podať návrh na disciplinárne konanie aj verejný ochranca práv. V danom prípade nejde o vstupovanie verejného ochrancu práv do ústavou garantovaného nezávislého postavenia súdnej moci, ale len o iniciovanie disciplinárneho konania vo veciach, ktoré nesúvisia s rozhodovacou právomocou súdov. Tejto úprave zodpovedá aj úprava návrhu zákona o verejnom ochrancovi, ktorý budeme o chvíľu prerokúvať, ktorá je pripravená na predloženie pri druhom čítaní o tomto návrhu zákona, kde budem konkretizovať ten môj návrh do tohto zákona, kde tiež patrí. Pre všeobecnú informáciu môžem pripojiť k tlači 1181 vládny návrh zákona o verejnom ochrancovi práv, kde chcem tento návrh dať pod § 3 ods. 2, kde sa pred bodku doplní text: "a dôvodov predpokladajúcich disciplinárne previnenie sudcu". V poznámke pod čiarou budú potom uvedené ustanovenia týchto zákonov.

Panie poslankyne, páni poslanci, väčšie zdôvodnenie poviem v zákone o ochrancovi občianskych práv. Len chcem povedať, ak sme do ústavy dali tento inštitút ako nový inštitút, jeho právomoci, ktoré bude mať, sú právomoci, ktoré prakticky nebudú riešiť problémy a budú ich aj tak realizovať iné orgány, ako ombudsman. Som si vedomý, že iniciovať disciplinárne konanie môžu aj iné orgány ministerstva spravodlivosti, Súdnej rady atď. Ale keď si to zoberieme z pohľadu, že ide prakticky o jeden a ten istý rezort, čiže je to taká vnútropodniková kontrola a proti tomu sa aj v iných odvetviach bránime tým, že sme vytvorili nezávislý Najvyšší kontrolný úrad, kde v tomto prípade by takúto funkciu vo vzťahu k tomuto rezortu mohol zastávať ombudsman. Opäť opakujem, bola by to úloha ombudsmana, ktorá aspoň jedna bude jeho konkrétnou, s ktorou by potom oboznamoval Národnú radu.

Panie poslankyne, páni poslanci, preto vás prosím o podporu, aj pána ministra o súhlas. Opäť opakujem, nejde to do nezávislosti sudcov, ale to, čo nás dnes najviac trápi a mrzí, je sudcovská, niekedy by som to povedal aj nedisciplína a preťahovanie konaní, ktoré vyvolávali často podmienky aj predpoklady na to, že na súdoch je korupcia. Toto by tiež mohol byť jeden krok, ktorý by pomohol odstrániť túto nežiaducu činnosť. Ďakujem pekne.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie. Slovo má pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k niektorým navrhovaným opatreniam v predloženom legislatívnom návrhu, pretože si to zároveň považujem za povinnosť, keďže post, ktorý vy zastávate, som zastávala aj ja v určitom časovom období, čo mi dáva puvoár na to, aby som mohla uviesť, že určitý prehľad o vzťahoch v rámci justície mám a vnímam aj stanoviská odborníkov z tohto rezortu vrátane sudcov.

Je nesporné, ako ste povedali, pán minister, že vlastne muselo dôjsť k určitým zmenám, k určitým zmenám v legislatíve. Ja však s veľkou obavou sledujem tie zmeny, ktoré vy robíte. Pokiaľ poznáme stanoviská Európskej únie, najviac poukazovali popri požiadavke skrátiť štvorročne funkčné obdobie sudcov na skúšku, ktoré pri prijímaní ústavy odobrili, keďže išlo o vznik novej štátnosti a keďže išlo o situáciu, že na Slovensku v danom období hrozil kolaps justície, ktorý po rozdelení v Čechách vznikol, takže pri predpokladaní týchto problémov pri rokovaniach bol odobrený, môžem tak povedať, tento systém riešenia, keďže v Európe sú systémy, ktoré volia, napríklad švajčiarsky a mimo Európy, ak si dobre pamätám, japonský, že volia na určité obdobie. Takže táto požiadavka bola požiadavkou, to je pravda, ale ak bola výčitka v stanoviskách Európskej únie, bola výčitka na prevyšujúce kompetencie ministerstva spravodlivosti vo vzťahu k justícii. A práve túto otázku vy v predloženom legislatívnom návrhu neriešite, ba dokonca si dovolím tvrdiť, že na niektorých miestach máte snahu svoju kompetenciu na sudcov a ich vymenovanie si posilniť.

Jednou z cieľových snáh výkonnej moci bolo aj v rámci personálneho ovládnutia justície a jej boj o obsadenie funkcie predsedu Najvyššieho súdu. Sú veľmi známe vaše protiústavné pokusy, pán minister, o odvolanie predsedu Najvyššieho súdu, ktoré sa vám nepodarili, a sú aj známe vaše snahy o odvolanie podpredsedu Najvyššieho súdu, čo sa vám v parlamente podarilo a čo bude onedlho, keďže prijal návrh, riešiť súd v Štrasburgu. A nebyť zásahu, doslova, a stanoviska pána Cumaraswamyho, ktorý jednoznačne konštatoval vo svojom stanovisku, že takýto váš návrh nie je súladný s ústavou, tento parlament by, veľmi silne predpokladám, odvolanie súčasného predsedu Najvyššieho súdu aj hlasmi poslancov vládnej koalície uskutočnil.

Je zarážajúce, keďže sa vám toto nepodarilo, že sa snažíte svoj zámer, resp. plnenie zámeru tejto vládnej koalície odvolať predsedu Najvyššieho súdu na základe návrhu doplnenia § 50 o nový odsek 3, podľa ktorého by prezident Slovenskej republiky mohol odvolať predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky kedykoľvek. Pán minister, ja nenachádzam v ústave oporu pre takýto váš návrh. Podľa môjho názoru to odporuje aj článku 145 ústavy v spojení s článkom 147 ústavy. Takáto legislatívna úprava by opätovne vytvorila situáciu existujúcu pred schválením novely ústavy, keď spôsob odvolávania predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky riešila ústava, ktorá možnosti jeho odvolania pred uplynutím jeho funkčného obdobia nepripúšťala. A preto je nie nepochopiteľné, aby zákon takýto spôsob umožňoval. V tomto smere nie je možné stotožniť sa s argumentáciou výkonnej moci, že pri prípadoch odvolania predsedu Najvyššieho súdu by sa dalo postupovať iba na základe dôvodov taxatívne uvedených v Ústave Slovenskej republiky. Doterajšie skúsenosti tomu nenasvedčujú, že by tak bolo, ako hovorím, niet pre to ani ústavný základ. Preto ak by navrhované znenie ustanovenia § 50 ods. 3 nadobudlo účinnosť, vlastne nič by nebránilo výkonnej moci v danom prípade, t. j. prezidentovi Slovenskej republiky, odvolať predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z tejto funkcie, a to aj bez návrhu Súdnej rady. Toto len potvrdzuje, pán minister, kam až politizácia justície v súčasnej etape nášho vývoja je ochotná postúpiť.

Ďalším takým problémom je aj navrhovaná vaša ďalšia kompetencia ovládania justície z hľadiska personálneho prvku jej naplnenia. A to schválenie výslovne účelových ustanovení, ako je napríklad ustanovenie oprávňujúce postup pri schvaľovaní rozvrhu práce, t. j. navrhované znenie § 26 a 27 zákona v jeho doterajšom znení. Totiž ak by nadobudlo účinnosť už navrhované znenie § 27 ods. 3 zákona, podľa ktorého rozvrh práce každého súdu schvaľuje príslušná Sudcovská rada a bez jej súhlasu je rozvrh práce neplatný, potom tento stav by úplne fixoval nefunkčnosť justície ako takej.

V tomto smere možno zdôrazniť, že na úrovni okresných súdov Sudcovské rady neexistujú, a teda je nemysliteľné, aby rozvrh práce okresného súdu bol rozhodnutý kdesi inde ako na jeho pôde. Akú vlastne máte predstavu, pán minister, o aplikácii navrhovaných ustanovení zákona v praxi? Podľa navrhovanej úpravy o jeho rozvrhu práce by rozhodovala Sudcovská rada krajského súdu. Ja si myslím, že pri tvorbe zákona treba domyslieť aj jeho aplikáciu v praxi. A ja sa pýtam, či vy považujete za rozumné, aby rozvrh práce okresného súdu schvaľovala Sudcovská rada krajského súdu. Veď tu ide o určitú centralizáciu, teda posunutie na vyšší stupeň riadenia. A má ten krajský súd, ktorý má vlastné problémy s vlastným rozvrhom práce, má taký prehľad o problémoch okresných súdov? Veď ich nemá len jeden, má ich viac. Navyše, ak by ku schváleniu rozvrhu práce navrhovaným spôsobom nedošlo, mal by platiť doterajší rozvrh práce, ktorý napríklad v dôsledku odchodu sudcov, ale aj v dôsledku zmeny v agende súdu by bol už úplne nepoužiteľný. Základným inštrumentom riadiacej práce každého predsedu súdu je vlastne realizácia rozvrhu práce. Týmto rozvrhom práce totiž on zabezpečuje riadny chod súdu zo stránky personálnej, organizačnej a vlastne ako mu to ukladajú ustanovenia § 13 ods. 1 a nasledujúce zákona č. 80/1992 Zb. o sídlach obvodov súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich v jeho novelizovanom znení.

Ak by totiž došlo ku schváleniu navrhovaných ustanovení, znovu opakujem § 26 a 27 citovaného zákona č. 335/1991 Zb., vznikol by tak rozpor medzi týmito ustanoveniami a ustanoveniami § 13 ods. 1 a nasledujúcich zákona č. 80/1992 Zb., samozrejme, v jeho novelizovanom znení. Teda nebola by zabezpečená ani súladnosť týchto právnych predpisov, nehovoriac o nelogickosti, na ktorú som pred chvíľou poukázala. Zmeny v tomto smere zrejme nevyvolalo nič iné ako to, že na Najvyššom súde Slovenskej republiky vzhľadom na zmeny v jeho personálnom zložení odchodom niektorých sudcov do dôchodku došlo k preloženiu niektorých sudcov do správneho kolégia. Teda kolégií, ktoré rozhodujú o podaniach proti rozhodnutiam z oblasti štátnej správy.

V tej istej súvislosti sa tiež poukazuje v ustanovení § 17 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb., že sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky môže byť členom len jedného kolégia. Hoci vzhľadom na vysokú odbornosť a erudovanosť niektorých sudcov Najvyššieho súdu je, myslím, žiaduce a po dlhé roky to tak bolo, aj sa to dobre osvedčilo, aby mohli pôsobiť vo viacerých kolégiách, keď aj tak pri zvýšenom nápade dochádza podľa rozvrhu práce k rozdeleniu vecí medzi kolégiami. Takže nevidím účelnosť, pán minister, tohto vášho návrhu, pokiaľ tam nie sú v pozadí niektoré zámery.

Podobne účelový zámer sa zdá, že je sledovaný novelou ustanovenia § 41 zákona č. 385/2000 Z. z. týkajúceho sa povoľovania výkonu funkcie sudcu v domácom prostredí. Aj keď ja osobne tiež nie som nadšená tým, že niektoré úkony sudca uskutočňuje mimo svojho pracovného prostredia, narážam tu na skutočnosť, že sudcovia nemajú zabezpečené počítače, ktoré by im umožnili rýchlu orientáciu v platných právnych predpisoch. A pokiaľ takéto počítačové zázemie sudca má vytvorené v domácom prostredí, ja si myslím, že vzhľadom na efektívnosť práce by sa mu to malo dovoliť. Samozrejme nemyslím tým nekontrolovanú možnosť, samozrejme myslím tým možnosť individuálne sledovanú a samozrejme tu vidím túto možnosť ako ďalší nátlak na to, pán minister, aby ste sa rozhýbali, čo som už viackrát v tejto snemovni kritizovala, a zabezpečili techniku sudcom na rýchle rozhodovanie.

Vaša argumentácia, ktorú ste použili nielen tu v snemovni, ale aj v rozhlase a v iných médiách, že vlastne pôjde o dofinancovanie alebo pokrytie financiami zabezpečenie tejto techniky z Európskej únie, je chabá, keďže mám vedomosti, že o tomto finančnom pokrytí už minister Liščák s Európskou úniou dohodol túto kontraktáciu, čo zrejme teraz ste potvrdili, áno, a už realizačná rovina na základe určitých krokov, ktoré by boli možno aj urýchľovacími krokmi vo vzťahu k Európskej únii, mohli byť tieto projekty realizované, pretože, opakujem, dohodnuté, podpísané, pripravené a schválené boli už za Mečiarovej vlády. A realizačná rovina vám trvá tak dlho. Pritom Európska únia kritizuje Slovensko, že v realizácii určitých aj už dohodnutých akcií z eurofondov sú liknavé postupy zo strany Slovenskej republiky, poprípade nie sú predkladané projekty na čerpanie financií z týchto fondov, čím sa vlastne my sami ochudobňujeme o financie.

Samozrejme, otázku, ktorú som už spomenula o projektoch, to nie je prípad vášho rezortu, lebo, opakujem, tieto projekty boli vypracované, schválené, dohodnuté ešte za Mečiarovej vlády pánom ministrom Liščákom. A pokiaľ viem, Najvyšší súd si vlastne pomohol už takou samopomocou, pretože, ak mám dobré informácie, financie, ktoré dostal Najvyšší súd na nové vozidlo predsedovi Najvyššieho súdu, boli použité na zakúpenie takejto techniky, zatiaľ čo vy, pán minister, viacmiliónové prostriedky ste použili na prebudovanie vašich priestorov, v ktorých úradujete vy, vedúci vášho úradu a podobne.

Ja mám na vás otázku, pán minister: Nebolo možné tieto prostriedky, čo by bolo ministerstvo určite schválilo, poprípade ste sa mohli obrátiť na parlament, ten by určite schválil, aby tie viacmiliónové prostriedky, ktoré ste na tie priestory použili, na ich zlepšenie, skrášlenie, že by ste boli zakúpili techniku? Ja viem, že nie pre všetkých sudcov. Ale aspoň tam, kde aj z hľadiska personálneho nemáme dostatočne obsadené súdy a práve táto technika by im bola pomohla. Túto kritiku môžem urobiť v parlamente, pretože ja som dôverne poznala prostredie, v ktorom úraduje minister spravodlivosti. Ja som v tých priestoroch úradovala a boli plne vyhovujúce na vysokej úrovni. A nikdy som nemala pocit hanby, keď prichádzali aj zahraničné delegácie. Takže ja tieto prostriedky považujem za zbytočne vyhodené, možno určitá, no nechcem povedať čo, zahrala, že ste to potrebovali prebudovať. Pretože aj pán minister Liščák, keď tam úradoval, viackrát som navštívila tieto priestory a boli veľmi na vysokej úrovni zariadené.

Vážený pán minister, ešte by som sa chcela zmieniť o kompetencii, ktorú vlastne zakotvujete na presúvanie sudcov z jedného súdu na druhý. Táto kompetencia je, aj keď dočasne, vlastne tam si zvyšujete svoju kompetenciu. Dávate si právo, aby ste vy o tom bez názoru príslušného súdu rozhodli. Pán minister, týmto vlastne posilňujete svoju kompetenciu, kompetenciu výkonnej moci a práve tento moment v dokumentoch a v hodnotiacej správe Európskej únie bol kritizovaný. Preto osobne sa domnievam, že takéto ustanovenia nemožno podporiť. A pokiaľ poslanci vládnej koalície tieto ustanovenia podporia, tak potom je buď prípad, že nebudú vedieť, o čom hlasujú, a keď budú vedieť, tak vedome ignorujú odporúčania Európskej únie a tie odporúčania sú odporúčania na kroky, ktoré máme urobiť, aby sme boli prijatí do Európskej únie. Čiže vedome budete robiť niečo proti prúdu, ktorý tak vehementne deklarujete, že podporujete.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, som presvedčená, že niektorým sa moje slová neľúbili, pretože boli otvorené, kritické a podľa môjho názoru pravdivé. Ja považujem tento legislatívny návrh za nie dobrý a za príslušné ustanovenia nebudem hlasovať. Ak budú vypustené z predloženého návrhu, môžem za tento návrh zahlasovať, pretože niektoré ustanovenia je vhodné prijať. Ale pokiaľ tieto ustanovenia nebudú vypustené z predloženého návrhu, nemôžem hlasovať za predložený legislatívny návrh, ktorý predložil pán minister spravodlivosti a ktorý vlastne nie je v súlade s požiadavkami na právnu reguláciu justície v smere prehĺbenia jej nezávislosti od výkonnej moci. Ďakujem vám za pozornosť.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani kolegyňa, za vaše vystúpenie. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Mikloško. Končím možnosť podania ďalších prihlášok.

Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

F. Mikloško, poslanec: Pani poslankyňa, ja vás vždy počúvam, resp. snažím sa vás počúvať, ale v poslednom čase sa mi to nedarí, pretože, s dovolením, strašne dlho rozprávate, čo psychologicky nie je možné toľko udržať pozornosť. Ale predsa aspoň v istých fázach zaregistrujem, čo hovoríte.

Už niekoľkokrát, neviem, či vy alebo niekto iný sa dotýka tej rekonštrukcie, teda kancelárie ministra. Buďte taká dobrá, choďte sa tam pozrieť, aby ste videli, že to je tá najjednoduchšia rekonštrukcia alebo najjednoduchšie nejaké zmodernizovanie jednej kancelárie, kde sú normálne záchody tam niekde vzadu a podobne. Prosím vás, ale keď už hovoríte o tom, že to boli zbytočne vyhodené peniaze, tak nemôžete to vytrhnúť z kontextu a nemôžete zabudnúť, že ministerstvo dopravy tam niekde z Miletičovej prešlo do novej budovy za stokrát väčšie náklady a nikto z nás proti tomu neprotestoval. Lebo ak toto má byť jedna slušná republika, tak musia mať aj najvyššie orgány slušné priestory. Veľmi dobre sa pamätáte, že ministerstvo kultúry z Dobrovičovej sa presunulo do centra. Kde mohli všade tie peniaze ísť a nikto neprotestoval. Čiže prosím vás, už keď, tak naozaj ako právnička hovorte v kontexte celých rekonštrukcií v rámci novej vzniknutej Slovenskej republiky.

A veľmi by som odporúčal pánovi ministrovi, aby vás niekedy pozval na kávičku, aby ste videli, že vlastne sa takmer v ničom nelíši tá kancelária od toho, čo bolo, keď vy ste boli, že to je len normálne, slušné rekonštruovanie kancelárií.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Na svojho predrečníka chce reagovať pani poslankyňa Tóthová. Nech sa páči, máte slovo.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Ja len toľko. Ak sa v ničom nelíši od toho, keď som ja úradovala, tak potom na čo boli vyložené tie milióny, ktoré to stálo, to je po prvé.

Po ďalšie, povedali ste, že dlho rozprávam. Nehovorila som ani 30 minút, to je po prvé.

Po ďalšie, pokiaľ sú problémy, treba o nich rozprávať. A ja si myslím, že o zákone o vyšších územných celkoch nielen ja, ale aj ostatní sme rozprávali a bolo to márne, pretože sú chyby a v praxi sa ukážu. Ale je historický dokument, že tu v parlamente všetci neboli len tlačiaci gombíky, ale boli tu aj ľudia, ktorí mysleli a poukazovali na nedostatky. V tomto parlamente som poukazovala na nedostatky novely. Už jeden sa vážne ukázal, ďalší je na svete. Vynechali ste článok 130, hoci som na to upozorňovala. Ústavný súd musel v auguste prijať stanovisko, ktorým preklenul, aspoň tak to je v stanovisku, to, čo parlament zavinil, že ste prijali zlé prechodné ustanovenia. A, žiaľ, bude to mať dohru v Štrasburgu a veľmi sa obávam, že Štrasburg dá navrhovateľom za pravdu.

Ďalej ste prijali novelu ústavy, v ktorej ste umožnili ukladať povinnosti aproximačnými nariadenia, ale už ste nedomysleli, že v tej iste ústave je bezmenný článok, ktorý hovorí, že povinnosť možno vymáhať jedine vtedy, keď je uložená zákonom, a nedoplnili ste aj aproximačným nariadením. Ďalší problém bude. Takže... (Zaznel zvuk časomiery.)

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Dámy a páni, o vystúpenie ma požiadal predseda Najvyššieho súdu pán Harabin. Myslím si, že je všeobecný súhlas.

Pán predseda Najvyššieho súdu, nech sa páči, máte slovo.

Po tomto vystúpení, priatelia, urobíme klasickú prestávku a o 14.00 hodine budeme hlasovať. (Ruch v sále.)

Nech sa páči, máte slovo.

Š. Harabin, predseda Najvyššieho súdu SR: Vážený pán predseda parlamentu, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená ctená snemovňa, ja sa skutočne vo svojom vystúpení obmedzím len na pozmeňujúce návrhy, ktoré tu odzneli zo strany niektorých poslancov. V snahe predstaviť stanovisko Sudcovskej rady Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu.

Pokiaľ ide o poslanecký pozmeňujúci návrh prezentovaný pánom poslancom Brňákom, Najvyšší súd a Sudcovská rada od samého začiatku podporuje tzv. regionálny princíp voľby členov Sudcovskej rady. Pretože tento regionálny princíp je skutočne princípom adekvátnym na taký významný ústavný orgán, akým Súdna rada v budúcnosti má byť z tohto pohľadu, aby zastúpenie v tejto Súdnej rade mali všetky regióny. Minimálne na podklade dvoch základných dôvodov, a to na základe toho, že Súdna rada bude rozhodovať o personálnych otázkach, a predsa je potrebné, keď sa bude rozhodovať o kariérnom postupe sudcu z obvodu Krajského súdu Trenčín, aby tam bol zástupca Krajského súdu Trenčín. To isté sa viaže aj k iným súdom, napríklad Prešov a Žilina. Dá sa predpokladať, že v budúcnosti Súdna rada rozšíri svoje kompetencie ako ústavný orgán aj o otázky finančné. Aj z tohto pohľadu je dobré, aby každý región a každý krajský súd a jeho sudcovia mali svojho zástupcu. Pretože potom sa nám môže stať, že finančné prostriedky budú disproporcionálne rozdeľované, keď hrozí, že pri osobnom volebnom princípe by sudcovia z Banskej Bystrice a Krajského súdu Bratislava - vzhľadom na to, že personálne sú v jednoznačnej prevahe - dokázali zvoliť iba svojich zástupcov. A pokojne by sa mohlo stať, čo je veľmi pravdepodobné a reálne, že by tam boli zástupcovia z Krajského súdu Banská Bystrica štyria a z Krajského súdu Bratislava štyria. To na margo tohto regionálneho princípu.

Ďalej. Pokiaľ ide o otázku samotných rozvrhov práce. Táto tu už bola detailne rozoberaná pánom poslancom Brňákom a takisto aj pani prof. Tóthovou. Skutočne, pani poslanci, chcem vás upozorniť na jednu vec, že už teraz sa zjavne, zjavne sa predĺžilo súdne konanie za posledné tri roky minimálne o rok. Ja som túto otázku už rozoberal. Nechcem sa k tomuto vracať, pretože poslanci by mali mať o tom už vedomosť. Keby sme základný inštrument riadenia práce každého predsedu súdu zobrali z jeho dispozície a dali by sme do dispozície Sudcovskej rady, 12-, 13-člennej, ktorá za nič nezodpovedá, môže sa nám stať, že terajší kolapsový stav súdnictva v otázke prieťahov v súdnom konaní sa dostane do chaotického stavu.

Chcem ešte upozorniť na jeden moment, že pokiaľ by sa toto takto schválilo, tak zjavne by tento zákon bol v rozpore so zákonom o štátnej správe súdov č. 80/1992, kde sa jasne hovorí, že predsedovia okresného, krajského a Najvyššieho súdu zodpovedajú okrem iného za personálny chod súdu, aj za plynulosť súdneho konania. Čiže predseda zodpovedá za všetko, ale základný inštrument riadenia má v rozhodovacej dispozícii Sudcovská rada, ktorá nebude zodpovedať za nič. To vyvolá jednak ten ohlas, že žiaden predseda súdu nebude chcieť robiť túto funkciu, pretože prečo by on za niečo zodpovedal a rozhodovali by iní. Už nechcem hovoriť o tom, že nie je možné, aby sudca napríklad z Okresného súdu Prešov, ktorý je v Sudcovskej rade Krajského súdu Prešov, rozhodoval o rozvrhu práce Okresného súdu vo Svidníku. To je nonsens!

Mám obavu, skutočne mám obavu, že pokiaľ by toto v tejto verzii bolo schválené, že pán prezident vzhľadom na to, čo prezentoval, že nepodpíše žiaden zákon, ktorý je v rozpore s ústavou alebo v rozpore s inými zákonmi, mám obavu, či tento zákon v takejto verzii aj s touto dispozíciou Sudcovských rád čo do rozvrhov práce podpíše.

Vzhľadom na to, že tu padol pozmeňujúci návrh aj zo strany pána poslanca Gašparoviča, ktorý je v tomto smere prvý, považujem za potrebné hneď aktuálne sa k nemu vyjadriť. Je to vysoko racionálny, logický a efektívny návrh riešenia situácie na súdoch. Ja som už viackrát aj v ústavnoprávnom výbore navrhoval, že je potrebné, aby bola na ministerstve spravodlivosti zriadená skutočne inšpekcia napríklad z radov sudcov dôchodcov, ktorí by chodili po celom Slovensku a zisťovali by prieťahy v súdnom konaní...