P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Páni poslanci, prosím o pokoj, nevykrikujte na pána ministra.
Ľ. Harach, minister hospodárstva SR: Okrem toho Slovenský plynárenský priemysel v rámci svojich finančných možností i napriek problémom, ktoré vznikli z rastu cien, ropy a zemného plynu na svetových trhoch a prejavili sa veľmi negatívne záťažovo v hospodárení SPP, hľadal možnosti, akým spôsobom v rámci svojich prostriedkov riešiť tieto, nazvem to pracovne, pohľadávky obcí voči SPP. Boli každý rok vypracované splátkové kalendáre a podľa týchto splátkových kalendárov Slovenský plynárenský priemysel, opakujem, v rámci možností, vracal alebo vyplácal prostriedky obciam. Požiadavky obcí sú presne vykvantifikované. Len pre vašu informáciu, panie poslankyne, páni poslanci, je tento objem prostriedkov približne v rozsahu 4,6 mld. Sk. To je položka, ktorú ak treba vyplatiť v kratšom časovom období, nie je možné vyplatiť len z prostriedkov SPP, ale je možné a treba ju vyplatiť z prostriedkov privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu.
Ja len pripomeniem, že v zákone, o ktorom ste rokovali a o ktorom ste hlasovali, ste mali aj prehľad vyčíslenia majetku samosprávy, ktorý už bol prevedený do Slovenského plynárenského priemyslu v rokoch 1991 až 1998 a sumárne už tento objem prostriedkov predstavuje viac ako 4 mld. Sk. Čiže keď to spočítate, tak vidíte, že je to objem prostriedkov, na ktorý treba použiť výnos z privatizácie. Uvítal by som preto, keby bolo možné napríklad formou buď poslaneckej iniciatívy alebo iným spôsobom k tejto problematike sa vrátiť a s mojou prosbou čo najskôr tento zákon schváliť, aby sme mohli vyplatiť obciam pohľadávky, ktoré si uplatňujú voči Slovenskému plynárenskému priemyslu. Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hóka, chcete položiť doplňujúcu otázku?
L. Hóka, poslanec: Áno. Pán minister, ja si uvedomujem závažnosť vzniknutej situácie, ale chcem vás ubezpečiť...
Pán kolega Cuper, ja vás veľmi rád počúvam, ale nie teraz.
Pán minister, ja si uvedomujem závažnosť vzniknutej situácie. Ubezpečujem vás, že takisto ako v pôvodnej vládnej novele sme mali iniciatívu ako poslanci výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, lebo § 28 sa do vládneho návrhu dostal vďaka iniciatíve poslancov nášho výboru. Pôvodný návrh to neobsahoval. Čiže preto vás chcem upozorniť, že nielen poslanci majú záujem, ale v každom prípade máme všetci záujem, aby sme plnili vládny prísľub ZMOS-u. Ďakujem.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán minister.
Ďalšia otázka je položená pánom poslancom Mesiarikom pánu ministrovi Magvašimu: "Čo urobil váš rezort pre to, aby došlo k zvýšeniu miezd u zamestnancov v oblasti sociálnych služieb?"
P. Magvaši, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec Mesiarik,
určite viete, že vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení sa zaviazala zavŕšiť transformáciu systému odmeňovania zamestnancov vo verejnom sektore vrátane konštituovania nového modelu vyjednávania na makroúrovni o podmienkach zamestnania. Mali sa tak vytvoriť podmienky na dohodovanie vlády a sociálnych partnerov, najmä o proporcionálnom mzdovom vývoji vo verejnom sektore v porovnaní s podnikateľským sektorom pri rešpektovaní možností ekonomiky.
Vláda sa zaviazala, že bude venovať aj osobitnú pozornosť diferencovanému ohodnoteniu práce zamestnancov, ktorí pracujú v zariadeniach sociálnych služieb. Určite viete, pán poslanec, že zamestnanci rozpočtovej sféry v súčasnosti, vrátane zamestnancov zariadení sociálnych služieb, sú odmeňovaní podľa zákona č. 143/1992 Zb. o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov a jeho vykonávacieho nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 249/1992 Zb. o platových pomeroch zamestnancov v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov.
To, že vlastne ministerstvo práce, sociálnych vecí sa podieľa na vypracovaní týchto dokumentov, tá rozhodujúca časť, ktorá, alebo je podstatnou zložkou platu zamestnanca, tvorí tarifný plat. Tarifný plat zamestnancov zariadení sociálnych služieb sa určuje podľa troch rôznych stupníc platových taríf.
Po prvé jednak zamestnancom, ktorí zabezpečujú administratívne a organizačné a prevádzkovo-technické pracovné činnosti súvisiace s prevádzkou zariadenia. Tam sa určuje tarifný plat podľa základnej stupnice platobných taríf v prílohe číslo 2 nariadenia vlády.
Po druhé sú to zdravotnícki pracovníci, ktorí sa podieľajú na poskytovaní zdravotnej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb, určuje sa podľa osobitnej stupnice, ktorá je príloha číslo 2B nariadenia vlády a ktoré sú, tieto platobné tarify sú oproti základnej stupnici zvýhodnené od 5,5 až do 18,5 %.
Po tretie, pedagogickým zamestnancom, ktorí sú v zariadeniach sociálnych služieb, ktoré zabezpečujú výchovné činnosti, sa tarifný plat určuje podľa osobitnej stupnice platových taríf v prílohe číslo 2B nariadenia, pričom tieto platové tarify v tejto stupnici sú zvýhodnené oproti základnej stupnici od 14,1 % až do 16,5 %.
V júni tohto roku vláda Slovenskej republiky schválila nariadenie vlády č. 237/2001, ktorým sa novelizovalo nariadenie vlády číslo 249. Toto nariadenie vlády obsahuje predovšetkým úpravu stupníc platových taríf. S účinnosťou od 1. júla tohto roku sa platové tarify v stupniciach valorizovali o 4 %, okrem toho stupnica pre pedagogických zamestnancov sa s účinnosťou od 1. septembra tohto roku zvýšila o ďalšie 3 %. Vláda Slovenskej republiky v tomto nariadení tiež schválila, že tarifné platy všetkých zdravotníckych pracovníkov, vrátane zdravotníckych pracovníkov zariadenia sociálnych služieb sa s účinnosťou od 1. januára budúceho roku, teda roku 2002 budú určovať podľa jednotnej stupnice platových taríf, ktorú tvorí príloha číslo 2C nariadenia a v súčasnosti sa už uplatňuje v zariadeniach, v zmluvných zdravotníckych zariadeniach.
Tu by som chcel zvýrazniť to, že platové tarify v tejto stupnici budú zvýhodnené oproti základnej stupnici o 26 až do 96 % v jednotlivých tarifných stupniciach. V rámci reformy pracovného práva vláda Slovenskej republiky pripravila návrh zákona o verejnej službe, ktorú, ako viete, Národná rada schválila 2. júla tohto roku a nadobudne účinnosť 1. apríla roku 2002. Tento zákon sa vzťahuje na zamestnancov, zamestnávateľov, ktorým sa priznáva verejnoprávny charakter, teda aj na zariadenia sociálnych služieb. Podstatnú časť zákona tvoria ustanovenia, ktoré upravujú odmeňovanie zamestnancov pri vykonávaní verejnej služby. Podľa prílohy tohto zákona č. 4 je osobitná stupnica platových taríf pre zdravotníckych pracovníkov, teda aj pre zdravotníckych pracovníkov v sociálnych zariadeniach, ktorej platové tarify sú výrazne vyššie ako v súčasnosti, a to od 29 až do 67 %.
Táto osobitná stupnica je jednotná pre všetkých zdravotníckych pracovníkov, teda bez rezortnej príslušnosti. Zároveň v prílohe č. 7 tohto zákona je osobitná stupnica platových taríf, podľa ktorej sa bude tarifný plat určovať aj pedagogickým zamestnancom pôsobiacich v zariadeniach sociálnych služieb a tu sú zvýšené tarify od 9 až do 17 %.
Chcel by som povedať, to som rozprával o tarifných stupniciach ako o podstatnej zložke platu, ale chcel by som povedať, že zákon o verejnej službe obsahuje aj ďalšie platové inštitúty, ktorými zamestnávateľ môže hodnotiť zodpovednú prácu zamestnancov zariadení sociálnych služieb, a to ako osobný príplatok, príplatok za prácu v sťaženom alebo zdraviu škodlivom pracovnom prostredí, príplatok za zmennosť, výkonnostný príplatok, odmena a ďalší plat. Samozrejme, možnosť maximálneho využitia týchto inštitútov súvisí potom s kapitolou, v súčasnosti to je kapitola krajských úradov, v budúcnosti to bude samosprávnych krajov a bude určite ovplyvnená disponibilnými finančnými zdrojmi štátneho rozpočtu a možnosťami štátu ako vlastne celku.
Čiže, chcel by som na záver na vašu otázku odpovedať, že naše ministerstvo z hľadiska svojej vecnej pôsobnosti a kompetencií, ktoré ministerstvo má, zúčastnilo sa na tvorbe koncepčnej a normotvornej činnosti a myslím si, že si splnilo záväzok vlády Slovenskej republiky, ktorý sme v programovom vyhlásení povedali aj vo vzťahu k odmeňovaniu zamestnancov v oblasti sociálnych služieb.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem za odpoveď. Prosím, chcete položiť doplňujúcu otázku? Zapnite pána poslanca Mesiarika.
M. Mesiarik, poslanec: Ďakujem za slovo. Chcem sa len poďakovať osobne pánu ministrovi a celému rezortu za toto úsilie, len dúfam, že to dotiahneme trošku ďalej v roku 2002, pretože by to mal byť trošku, povedal by som, rok obratu v týchto veľmi nízkych mzdách z toho pohľadu, čo ste, pán minister, povedali. Takže ja len potvrdzujem to, že rezort sa snažil maximálne, možno málo pochopenia sme našli vo vláde. Ďakujem.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán minister, nech sa páči.
P. Magvaši, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Takže, pán podpredseda výboru pre sociálne veci a bývanie, verím, že sa nám to spoločne podarí.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďalšia otázka smeruje na pána ministra vnútra Ivana Šimka, ktorého sa pán poslanec Sopko pýta: "Plní vláda Slovenskej republiky uznesenie vlády o vyčlenení finančných prostriedkov na obnovu požiarnej techniky hasičských zborov?"
I. Šimko, minister vnútra SR: Vážený pán poslanec, vláda Slovenskej republiky prijatým uznesením č. 47 schválila úhradu bežných výdavkov vo výške 2,769 mil. Sk, ktoré jednotkám Zboru požiarnej ochrany vznikli pri likvidácii lesného požiaru v Národnom parku Slovenský raj. Táto úhrada bola zrealizovaná v plnom rozsahu začiatkom februára tohto roku. Rozpočtovým opatrením boli zvýšené limity bežných výdavkov v kapitole Krajského úradu Košice o 1 mil. 282 tis. korún, v kapitole Krajského úradu Prešov o 352 tis. korún, v kapitole Krajského úradu Banská Bystrica o 600 tis. korún a v kapitole Ministerstva vnútra SR sekcie verejnej správy o 0,062 mil. korún a bezpečnostného úseku o 0,960 mil. korún.
Vláda ďalej schválila nákup 6 kusov cisternových automobilových striekačiek v roku 2001 upravených na hasenie lesných požiarov v členitých a ťažko prístupných terénoch a jednej veľkokapacitnej nádrže na plnenie vakov v podvese pre leteckú techniku spolu vo výške 52 mil. korún z rezervy vlády Slovenskej republiky rozpočtovanej v kapitole Všeobecná pokladničná správa. (Pán predsedajúci, niekto tu stále vykrikuje.)
Úloha bola zrealizovaná v plnom rozsahu. Začiatkom februára 2001 boli rozpočtovým opatrením zvýšené limity kapitálových výdavkov pre jednotky Zboru požiarnej ochrany Okresných úradov Pezinok, Trenčín, Martin, Brezno, Poprad, Spišská Nová Ves po 8,5 mil. Sk. Podľa uzavretých kúpnych zmlúv budú cisternové automobilové striekačky dodané do konca tohto roku okrem okresu Pezinok. V tomto okrese z dôvodu zrušenia a následného opakovania verejnej súťaže na výber dodávateľa došlo k časovému sklzu pri dodávke.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cuper, prosím, aby ste nevyrušovali pána ministra.
I. Šimko, minister vnútra SR: Preto Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky podľa § 54 zákona č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov udelilo súhlas k použitiu pridelených prostriedkov do 30. júna 2002. Veľkokapacitná nádrž na plnenie vakov v podvese pre leteckú techniku bola obstaraná a bola zaradená do užívania v jednotke Zboru požiarnej ochrany Okresného úradu Banská Bystrica. Do návrhu štátneho rozpočtu na rok 2002 bol zapracovaný návrh na postupné zvýšenie početných stavov jednotiek Zboru požiarnej ochrany už po novom Hasičského záchranného zboru v rokoch 2002 až 2006 spolu o 650 funkčných miest. Na budúci rok toto zvýšenie predstavuje 30 funkčných miest s objemom výdavkov na platy a odvody do poistných fondov 25,294 mil. Sk. Zámery na postupný nákup požiarnej techniky sa vzhľadom na nedostatok zdrojov štátneho rozpočtu napĺňajú len čiastočne.
Požiadavky na nevyhnutnú obnovu a doplnenie požiarnej techniky boli na rok 2002 kvalifikované vo výške 284,217 mil. korún. Ministerstvo financií pri spracovaní návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok na zabezpečenie investičných potrieb požiarnej ochrany rozpočtovanej zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva vnútra krajských úradov a Všeobecnej pokladničnej správy navrhuje čiastku 168,7 mil. Sk. V tejto súvislosti je však potrebné povedať, že tento limit kapitálových výdavkov zahŕňa všetky investičné potreby vrátane stavebných investícií.
Otvorená je tiež otázka obstarania výškovej požiarnej techniky v rámci deblokácie dlhu Ruskej federácie voči Slovenskej republike. Aj keď nejde o prostriedky zo štátneho rozpočtu, treba pozitívne hodnotiť participáciu poisťovní na vybavovaní jednotiek požiarnej ochrany technickými a ich ďalšími vecnými prostriedkami odvodom časti zákonného, resp. povinného zmluvného poistenia motorových vozidiel. Tento finančný zdroj v roku 2001 to bola čiastka 136,1 mil. Sk, síce nepokrýva celú škálu potrieb technického vybavenia požiarnikov, ale tým, že po novelizácii zákona o poisťovníctve bude pokračovať aj v ďalších rokoch, tvorí podstatný zdroj na financovanie časti investičných potrieb jednotiek Zboru požiarnej ochrany, najmä na záchranársku činnosť na cestách.
Zastávam názor, že pri nedostatku finančných zdrojov štátneho rozpočtu a nutnosti riešiť i ďalšie úseky, prostriedky navrhované investovať v roku 2002 do požiarnej ochrany, znamenajú obrat k lepšiemu vo vytváraní technických, personálnych podmienok činnosti Zboru požiarnej ochrany, teda v budúcnosti Hasičského záchranného zboru i sociálnemu postaveniu a ohodnoteniu práce hasičov. Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem za odpoveď. Pán poslanec Sopko chce položiť doplňujúcu otázku.
V. Sopko, poslanec: Vážený pán minister, ja som spokojný s odpoveďou, pretože ste veľmi objektívne a bez skrášľovania poskytli informáciu mne aj Národnej rade.
Ale na druhej strane nemôžeme byť spokojní so súčasným stavom obnovy techniky, pretože ten stav je naozaj naďalej kritický. Veková štruktúra je nepriaznivá a bolo by potrebné aj v nasledujúcich rokoch rovnako vyčleniť limit kapitálových výdavkov na to, aby sa vo väčšom rozsahu táto technika obnovovala.
Vážený pán minister, k tejto otázke ma inšpirovali jednak informácie od vás z ministerstva vnútra, ale aj stanoviská prednostov krajských úradov pri schvaľovaní rozpočtových kapitol jednotlivých krajov. Budem citovať, že "vykrytie základnej prevádzky jednotiek Zboru požiarnej ochrany napríklad v okrese Prešov na rok 2002 je zabezpečené len na 71 %". Okrem iného takisto konštatujú niektorí prednostovia, že kapitálové výdavky na rok 2002 im neumožňujú plniť toto uznesenie vlády. Inými slovami chcem povedať, že budeme spoločne musieť vyvíjať nejakým spôsobom tlak na vládu Slovenskej republiky, aby sme túto úlohu, ku ktorej sme dospeli na základe nešťastia, ktoré ste spomínali, aby sa táto úloha do budúcnosti plnila. Skončil som.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán minister, chcete zareagovať?
I. Šimko, minister vnútra SR: Chcem sa poďakovať a, pán poslanec, je to, myslím si, vecou a záujmom nás všetkých, aby sa v budúcnosti už Hasičský záchranný zbor vyvíjal tak, aby bol aj technicky pripravený na to, aby mohol plniť funkcie, ktoré od neho spoločnosť očakáva. Nazdávam sa, že aj doteraz požiarnici tieto úlohy plnili, mnohokrát s nasadením svojho života. A pokiaľ ide o túto zložku ministerstva vnútra, tak táto zložka má aj autoritu v spoločnosti a ľudia si ju vážia a nazdávam sa, že si naozaj zaslúžia, aby sme aj z našich spoločenských prostriedkov dali toľko, koľko môžeme, ale môžeme, samozrejme, deliť len taký koláč, aký máme. Ďakujem za pozornosť.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu ministrovi.
Ďalšia otázka bola položená opäť pánom poslancom Sopkom, ktorý mi však prišiel oznámiť, že nežiada, aby mu pán minister Macejko odpovedal na jeho položenú otázku, keďže považoval za dostatočne vyčerpávajúcu odpoveď pána premiéra.
Preto teraz prosím pána ministra Kováča, aby odpovedal na otázku, ktorú mu položila pani poslankyňa Aibeková a ktorá sa ho pýta: "Pripravujete odpredaj budov, prístrojov a zariadení z Fakultnej nemocnice na Mickiewiczovej ulici v Bratislave po jej zlúčení s NsP Ružinov?"
Pán minister, máte slovo.
R. Kováč, minister zdravotníctva SR: Odpoveď je jednoduchá: Nie.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Aibeková.
M. Aibeková, poslankyňa: Ja by som vás poprosila, pán minister, aby ste potom aj písomnú odpoveď dali, že skutočne nie, aby som si to mohla odkontrolovať, lebo ústne som už počula od vás všelijaké sľuby, ktoré potom skončili inak. Takže, žiadala by som to na papieri. Áno? Keďže nie sú tu kamery. Ďakujem.
R. Kováč, minister zdravotníctva SR: Samozrejme, pani poslankyňa.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, poprosil by som vás, keby ste túto istú otázku položili v rámci interpelácií.
Pán poslanec Juriš položil pánu ministrovi Koncošovi otázku: "Aký je stav ovocinárskej výroby na Slovensku? Vzhľadom na vstup Slovenska do EÚ, aké opatrenia sa robia na podporu tohto odvetvia? Je porovnateľná podpora s okolitými krajinami, ktoré sa tiež usilujú o vstup do Európskej únie?"
Pán minister, môžete odpovedať. (Hlasy v pléne.) Prosím o pokoj, páni poslanci, v rokovacej sále.
Pán minister, máte slovo.
P. Koncoš, minister pôdohospodárstva SR: Pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci,
chcem sa poďakovať v prvom rade pánu poslancovi Jurišovi za veľmi aktuálnu otázku, pretože, žiaľ, dovozy ovocia a takisto aj zeleniny sa výraznou mierou podieľajú na zhoršovaní obchodnej bilancie Slovenskej republiky s obchodom s poľnohospodárskymi výrobkami a potravinami. Je to dané aj tým, že v podstate po roku 1990 s rozpadom obchodných systémov a ich privatizáciou hlavne prostredníctvom holandských dražieb, ale rovnako aj s rozpadom obchodného systému ovocia a zeleniny, ovocinári stratili svoje odbytové cesty. Stratili odbytiská, a tým pádom sa jednoducho rozpadol celý trh s ovocím a zeleninou. Dotklo sa to osobitne plantáží a teda ovocných sadov, intenzívnych ovocných sadov, ktoré sa zdevastovali. (Hlasy v pléne.)
Neviem, či môžem pokračovať?
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán minister. Opýtajte sa pánov poslancov, prečo vás nepočúvajú a zabávajú sa.
P. Koncoš, minister pôdohospodárstva SR: Celková produkcia ovocia na Slovensku je 128 tisíc ton ročne, z toho, žiaľ, asi len jedna tretina sa produkuje v intenzívnych ovocných sadoch, ktoré zaberajú výmeru necelých 6800 ha. Na zlepšenie situácie ministerstvo už dlhodobo prijalo zásadné opatrenia v dotačnej podpore. Pôvodne bola dotácia na zakladanie intenzívnych sadov ovocia vo výške do 200 tisíc korún na 1 ha, po zvýšení cien a nákladov obstarávacích sa táto dotácia od roku 2000 zvýšila do výšky 300 tisíc korún na 1 ha, maximálne 40 % z obstarávacích nákladov na založenie 1 ha ovocného sadu.
V roku 2001 len na ovocné sady bola dotačná podpora 93 mil. korún. To je druhá najvyššia po roku 1996, keď sa dotačná podpora na zakladanie ovocných sadov vôbec zaviedla. Z tejto sumy sa vysadí v tomto roku približne 400 ha ovocných sadov. Samozrejme, časť výsadby bude pokračovať v nasledujúcom roku. Okrem toho sa dotačne podporuje aj výstavba klimatizovaných skladov ovocia. Tá je až do výšky 50 % investičných nákladov a rovnako sa podporuje aj obstaranie závlah pri zakladaní intenzívnych ovocných sadov do 50 % investičných nákladov a takisto podpora na využívanie závlah do výšky 70 % nákladov spotrebovanej energie a vody.
Pri prevádzkovaní a pri zakladaní odbytových organizácií výrobcov sa prvé tri roky poskytujú dotácie na úhradu prevádzkových nákladov až do výšky 3 mil. korún ročne. Podmienkou je... (Pozerám sa na poslanca Juriša, neviem, či ide alebo nejde. Rovnako sa môžem pozerať aj na vašu pani susedu, pani poslankyňu Keltošovú.) (Ruch v pléne.)
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán minister, prosím, nediskutujte s pánmi poslancami. Poprosil by som vás, keby ste využili ešte posledné dve minúty, ktoré zostávajú do skončenia hodiny otázok.
P. Koncoš, minister pôdohospodárstva SR: Ak mi dovolíte, dokončím.
Poskytujeme teda aj podporu na prevádzkové náklady v odbytových organizáciách výrobcov. Podmienkou je, že pestovatelia a vlastníci ovocných sadov musia vlastniť najmenej 34 % kapitálového podielu. Do roku 2000 sme znížili výmeru ovocných sadov, na ktoré sa môže poskytnúť dotačná podpora na 0,5 ha tak, aby sme podporili záujem drobných farmárov, ak to tak môžem povedať, a vlastníkov poľnohospodárskej pôdy, aby sme podnietili ich záujem o ovocinársku výrobu. Veľmi dôležité je, že sa budujú systémy, obchodné systémy, ktoré zakladajú pestovatelia ovocia pod gestorstvom veľmi progresívneho pestovateľa SK FRUIT Ostratice, kde je založené družstvo s celoslovenskou pôsobnosťou. Družstvo, chcem zdôrazniť, na jurkovičovských princípoch, teda so staronovými vzťahmi v rámci tohto výrobno-odbytového družstva. Táto podpora je obdobná, ako sa poskytuje v susedných krajinách, ktoré sa usilujú o vstup do Európskej únie. Je porovnateľná s podporou v Maďarsku, v Českej republike i v Slovinsku. Ďakujem, skončil som.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán minister, čas určený na hodinu otázok uplynul. Poslednou vetou alebo dvomi, ak by ste ešte chceli. Ďakujem pánu ministrovi, všetkým pánom ministrom a ministerkám, členkám vlády za odpovede na otázky poslancov. Končím hodinu otázok.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Prosím všetkých pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 53. schôdze Národnej rady hlasovaním o vládnom návrhu zákona o zrušení niektorých štátnych fondov, o niektorých opatreniach súvisiacich s ich zrušením a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 1194.
Páni poslanci, prosím, dostavte sa do rokovacej sály, budeme hlasovať. Poprosím teraz pána spoločného spravodajcu pána poslanca Petráka, aby podľa § 83 zákona o rokovacom poriadku pristúpil k návrhom na hlasovanie, najskôr o návrhoch zo spoločnej správy. Pán poslanec Petrák, máte slovo. Prosím o pokoj v rokovacej sále, páni poslanci.
F. Petrák, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja som zrekapituloval minule, keď bola uzatváraná rozprava, všetky návrhy, ktoré boli podané v rozprave a vzhľadom na to, že pán kolega Delinga podal návrh podľa § 83 zákona o rokovacom poriadku na odloženie rokovania o tomto návrhu zákona a tento má prednosť pri hlasovaní, tak by som začal týmto a prosím, pán predsedajúci, aby ste dali o tomto návrhu hlasovať ako o prvom.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec, áno.
F. Petrák, poslanec: Zrekapituloval podané návrhy.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Poprosíme chvíľočku o trpezlivosť, pán poslanec Krajči si dal vyhotoviť náhradnú hlasovaciu kartu. Predtým, páni poslanci, skúsme sa prezentovať, zistiť počet prítomných poslancov v rokovacej sále. Prezentujeme sa. No veď, nebudeme hlasovať, len sa prezentujeme.
F. Petrák, poslanec: Pán predsedajúci, žiadam vás, aby ste dali hlasovať ako o prvom o návrhu pána poslanca Delingu, ktorý navrhol v zmysle § 83 rokovacieho poriadku odložiť rokovanie o tomto návrhu zákona.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ešte chvíľku trpezlivosti, pán poslanec Krajči čaká na vyhotovenie náhradnej hlasovacej karty. Môžeme, áno? Pán poslanec Mesiarik, skúšate trpezlivosť? Pán spoločný spravodajca, prosím, aby ste ešte raz zopakovali návrh, o ktorom budeme hlasovať.
F. Petrák, poslanec: Pán predsedajúci, žiadam vás, aby sme hlasovali ako o prvom o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Delingu - odložiť rokovanie o tomto návrhu zákona.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Prezentujme sa, hlasujme o návrhu pána poslanca Delingu, ktorý odporúča odložiť rokovanie o tomto návrhu zákona.
(Hlasovanie.) Prítomných je 113 poslancov, za 35, proti 57, zdržalo sa 20, nehlasoval 1.
Návrh sme neschválili.
Ďalšie návrhy zo spoločnej správy.
F. Petrák, poslanec: Ďalej budeme hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy takto: o bodoch 10, 11, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 21, 22, 23 a 24 spoločne s odporúčaním gestorského výboru návrhy schváliť.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy, tak ako ich uviedol pán spoločný spravodajca s odporúčaním gestorského výboru uvedené body zo spoločnej správy schváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných je 111 poslancov, za 92, proti 4, zdržalo sa 9, nehlasovalo 6.
Návrhy sme schválili.
F. Petrák, poslanec: Ďalej budeme hlasovať spoločne o bodoch 3, 6, 8, 9 a 20 s odporúčaním gestorského výboru návrhy neschváliť.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy, ako ich uviedol pán spoločný spravodajca s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných je 112 poslancov, za 26, proti 63, zdržalo sa 19, nehlasovali 4.
Neschválili sme tieto body zo spoločnej správy.
F. Petrák, poslanec: Na základe požiadaviek poslancov Kötelesa, Juriša a Sabolovej osobitne budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy 1, 2, 4, 5, 7, 12, 13 a 25. Pán predsedajúci, dajte hlasovať.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Iní poslanci žiadali vyňať tieto body na samostatné hlasovanie, pán poslanec Petrák. Pani poslankyňa Sabolová, zapnite pani poslankyňu Sabolovú.
F. Petrák, poslanec: Podľa mňa je takýto návrh legislatív-notechnicky problémový. Túto skupinu ešte spoločne dať, ja to neodporúčam takto urobiť, pokiaľ budete trvať na tom snemovňa, prosím, ale potom negarantujem správnosť celkového výsledku tohto hlasovania.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Sabolová.
M. Sabolová, poslankyňa: Body, ktoré som žiadala vyňať, aby sa o nich hlasovalo samostatne, nie v celom balíku zamietnuť, ale hlasovať spolu o bodoch 2, 5, 7 a 25, pretože spolu súvisia a týkajú sa Štátneho fondu životného prostredia, ktorý má úplne iné postavenie ako všetky ostatné fondy, a preto spolu súvisia tie body. Keď budeme samostatne hlasovať o jednotlivých bodoch, vyrobíme zmätok.
F. Petrák, poslanec: Súvisia aj ďalšie body. To, čo ste vy navrhli, nevystihuje celkovú súvislosť aj s inými bodmi, to, čo ste vy navrhli, ešte veľmi úzko súvisí aj s tým, čo navrhol pán poslanec Juriš napríklad, a preto navrhujem, aby sa o všetkých týchto hlasovalo jednotlivo a vtedy je reálne mať tam aj všetky väzby.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Sabolová, trváte na svojom návrhu, ktorý ste podali v rozprave, teda hlasovať spoločne o bodoch 2, 5, 7, 25?
M. Sabolová, poslankyňa: Zdravý rozum poslaneckej snemovne a v prípade, že budeme hlasovať samostatne o každom bode, že minimálne o týchto bodoch budú hlasovať všetci poslanci rovnakým spôsobom.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Teda nežiadate hlasovať spoločne o bodoch, ale súhlasíte s hlasovaním, tak ako ich uviedol pán spoločný spravodajca. Pani poslankyňa, môžem brať toto vaše vyjadrenie ako súhlasné stanovisko s odporúčaním pána poslanca Petráka? Áno.
Pán poslanec Petrák.
F. Petrák, poslanec: Pán predsedajúci, dajte hlasovať o bode č. 1 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Hlasujeme. (Hlasovanie.) Prítomných je 113 poslancov, za 38, proti 43, zdržalo sa 29, nehlasovali 3.
Bod 1 zo spoločnej správy sme neschválili.
Ďalší návrh, môžeme hlasovať o bode 2.
F. Petrák, poslanec: O bode č. 2 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Hlasujeme o bode 2. (Hlasovanie.) Prítomných je 113, za 48, proti 44, zdržalo sa 16, nehlasovalo 5.
Neschválili sme bod 2 zo spoločnej správy.
Pristúpime k hlasovaniu o bode 4.
F. Petrák, poslanec: O bode č. 4 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Hlasujeme o bode 4 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť. (Hlasovanie.) Prítomných je 111 poslancov, za 35, proti 49, zdržalo sa 24, nehlasovali 3.
Bod 4 zo spoločnej správy sme neschválili.
Ďalší návrh.
F. Petrák, poslanec: O bode č. 5 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Hlasujeme o bode 5 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť. (Hlasovanie.) Prítomných je 113 poslancov, za 48, proti 47, zdržalo sa 13, nehlasovalo 5.
Návrh sme neschválili.
Bod 7.
F. Petrák, poslanec: O bode č. 7 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Hlasujeme o bode 7 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť. (Hlasovanie.) Prítomných je 111 poslancov, za 35, proti 52, zdržalo sa 21, nehlasovali 3.
Neschválili sme bod 7.
F. Petrák, poslanec: O bode č. 12 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Hlasujeme o bode 12 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných je 112, za 94, proti 6, zdržalo sa 9, nehlasovali 3.
Bod 12 zo spoločnej správy sme schválili.
F. Petrák, poslanec: O bode č. 13 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o bode 13 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru, pán spoločný spravodajca. Pokoj, páni poslanci.
(Hlasovanie.) Prítomných je 111 poslancov, za 70, proti 12, zdržalo sa 25, nehlasovali 4.
Bod 13 zo spoločnej správy sme schválili.
Pán poslanec, žiadna prestávka nebude. Pán poslanec Petrák, nech sa páči, hlasujeme ďalej.
F. Petrák, poslanec: O bode č. 25 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Hlasujeme o bode 25 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť. Páni poslanci, 25 zo spoločnej správy. Pán poslanec Cuper.
(Hlasovanie.) Prítomných je 112 poslancov, za 40, proti 46, zdržalo sa 22, nehlasovali 4.
Bod 25 zo spoločnej správy sme neschválili.
Ďalšie návrhy.
F. Petrák, poslanec: Tým sme vyčerpali všetky body zo spoločnej správy a môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhoch z rozpravy.
Ako prvý vystúpil v rozprave pán Baco, podal 5 návrhov, o ktorých chce hlasovať jednotlivo a podmieňujúco. Pán predsedajúci, dajte hlasovať.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cuper, sústreďte sa na hlasovanie, nech vás zaujíma to, nie na balkóne, ale v rokovacej sále. Páni poslanci, prosím, zachovajme pokoj.
Pán poslanec Petrák, hlasujeme o prvom z 5 podaných pozmeňujúcich návrhov.
F. Petrák, poslanec: O prvom z 5 návrhov pána poslanca Baca hlasujme.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Petrák, ale o tomto návrhu sme už hlasovali, pretože taký istý návrh podal pán poslanec Delinga, takže je bezpredmetné o ňom hlasovať.
F. Petrák, poslanec: Pán poslanec Delinga dal trošku iný návrh, je to odložiť rokovanie o tomto návrhu a tu je nepokračovať v rokovaní.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Hlasujeme o návrhu pána poslanca Baca.
(Hlasovanie.) Prítomných je 112 poslancov, za 36, proti 55, zdržalo sa 19, nehlasovali 2.
Návrh sme neschválili.
F. Petrák, poslanec: Pán predsedajúci, dajte hlasovať o druhom návrhu pána poslanca Baca.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Hlasujeme o druhom návrhu pána poslanca Baca.
(Hlasovanie.) Prítomných je 113 poslancov, za 38, proti 50, zdržalo sa 23, nehlasovali 2.
Prosím pani ministerku aj pána ministra, aby zaujali svoje miesta, ktoré sú pre nich v rokovacej sále určené.
Pán spoločný spravodajca, pokračujme v hlasovaní.
F. Petrák, poslanec: Pán predsedajúci, dajte hlasovať o treťom návrhu pána poslanca Baca.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán minister, pani ministerka, hlasujeme o treťom podanom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Baca.
(Hlasovanie.) Prítomných je 109 poslancov, za 38, proti 48, zdržalo sa 21, nehlasovali 2.
Návrh pod bodom 3 sme neschválili.
F. Petrák, poslanec: Pán predsedajúci, dajte hlasovať o štvrtom návrhu pána poslanca Baca.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Prezentujme sa, páni poslanci, hlasujme v poradí o štvrtom podanom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Baca.
(Hlasovanie.) Prítomných je 112 poslancov, za 37, proti 52, zdržalo sa 21, nehlasovali 2.
Bod 4 sme neschválili.
F. Petrák, poslanec: Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu 5 pána poslanca Baca.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Prezentujme sa, páni poslanci, hlasujeme o poslednom podanom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Baca.
(Hlasovanie.) Prítomných je 111 poslancov, za 37, proti 49, zdržalo sa 22, nehlasovali 3.
Neschválili sme, žiaľ, ani posledný pozmeňujúci návrh.
Nech sa páči, pán poslanec Petrák, ďalšie návrhy.
F. Petrák, poslanec: Návrh č. 6 podal pán poslanec Köteles. Pán predsedajúci, dajte o návrhu 6 hlasovať.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Hlasujeme o návrhu, ktorý v rozprave podal pán poslanec Köteles. Páni poslanci, vyhlasujem toto hlasovanie za neplatné. Ešte raz by som poprosil o ktorom.
F. Petrák, poslanec: Bod 6 je k § 12, kde je citovaný nový odsek.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Köteles podal dva návrhy. Jeden k § 12 a druhý podal k novému článku 26. Takže budeme najskôr hlasovať o pozmeňujúcom návrhu k § 12. Jasné, páni poslanci? Páni poslanci, hlasujeme, prezentujeme sa. Páni poslanci, aj toto hlasovanie vyhlasujem za neplatné. (Hlasy v pléne.) Prosím, páni poslanci, o chvíľku strpenia, aby sme sa nedopustili procedurálnej chyby. Pán poslanec Petrák, prosím, aby ste uviedli ďalšie hlasovanie. Prosím o pokoj v rokovacej sále.
F. Petrák, poslanec: Pozmeňujúci návrh č. 6 pána poslanca Kötelesa je návrh v § 12 dať nový odsek, ktorý znie a má tu 3 odrážky: 1. Pohľadávky vzniknuté z realizácie záruk poskynutých...