P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Prosím teraz pána poslanca Kresáka, ktorého poveril gestorský, ústavnoprávny výbor, aby podal informáciu o odporúčaní gestorského výboru k tomuto predloženému návrhu zákona. Pán poslanec Kresák
P. Kresák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil na rokovaní Národnej rady v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ladislava Orosza a Antona Hoffmanna na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky (tlač 1337).
Ako poverený spravodajca ústavnoprávneho výboru konštatujem, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, a zároveň i náležitosti, ktoré sú uvádzané a určené v legislatívnych pravidlách.
Vzhľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú v tomto momente práve z § 73 zákona o rokovacom poriadku, dovoľte, aby som odporúčal, aby Národná rada Slovenskej republiky sa v zmysle práve § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku uzniesla na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1468 zo 14. januára 2002 budem odporúčať prideliť návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ladislava Orosza a Antona Hoffmanna na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti. V súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky budem navrhovať, aby úlohu gestorského výboru plnil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, a zároveň budem odporúčať, aby výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 14. marca 2002 a gestorský, ústavnoprávny výbor aby tento návrh prerokoval v lehote do 15. marca 2002.
Ďakujem za pozornosť. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy sa ústne hlásia dvaja páni poslanci. Keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky, vystúpia pán poslanec Delinga a pán poslanec Brňák. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok.
Nech sa páči, pán poslanec Delinga.
P. Delinga, poslanec: Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, ide o krátky návrh, ktorým sa majú zmeniť podmienky vydávania veľmi dôležitých nariadení, ktoré budú akceptované alebo sú akceptované v rámci aproximácie práva v našom štáte.
Nie je potrebná k tomu veľká diskusia, ale chcel by som z hľadiska predkladateľov vzniesť jednu otázku a potom jednu požiadavku, pokiaľ ide o tú dikciu, ktorú navrhujú v § 2 ods. 1 písm. k) o poľnohospodárstve, ako to z hľadiska rozsahu vyjadrujú, pretože vieme veľmi dobre, čo to je pôdohospodárstvo, čo to je poľnohospodárstvo, čo to je potravinárstvo, čo je to vodné hospodárstvo, čo je to lesné hospodárstvo a čo je to rozvoj vidieka. Tieto pojmy z hľadiska aproximácie práva pre budúcnosť zohrávajú náležité prostredie, to znamená veľký rozsah prijímania opatrení. A najmä pre budúcnosť rozvoj vidieka je z hľadiska aproximácií práva a z hľadiska užitia rôznych fondov a vydávanie rôznych nariadení a legislatívy veľmi dôležitý. Čiže pýtam sa pánov predkladateľov, ako myslia z hľadiska filozofie a podstaty tohto termínu, čo to je to poľnohospodárstvo podľa nich z hľadiska vydávania aproximácie práva.
A druhá požiadavka je tá, aby sme si to vedeli jasnejšie a deklaratívne a kvalifikovane ujasniť. Navrhujem, aby aj výbor pre pôdohospodárstvo sa zaoberal touto zmenou zákona. Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Brňák.
P. Brňák, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri a vážená Národná rada Slovenskej republiky, bolo by politickou chybou poslanca opozície v parlamente nepovedať toto: V decembri minulého roku sme schválili zákon, ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky. Mám taký dojem, že tento zákon ešte stále nenadobudol účinnosť a že dnes v mesiaci február, ale tento návrh bol podaný v mesiaci január tohto roku, skupina poslancov vládnej koalície predkladá návrh na novelu tohto zákona. Toto je obraz súčasnej vládnej moci. V decembri uplynulého roku parlament schváli zákon, ktorý je nevyhnutné a potrebné novelizovať už v mesiaci január, resp. február roku budúceho. Chcem len poprosiť, ak by pán predkladateľ zase chcel hodiť zodpovednosť na plecia opozície, tak ako sa to dnes bežne deje v médiách a všade inde, kde vlastne príčinou všetkého chaosu a nezmyselnosti je buď vláda predchádzajúca, alebo naša nedokonalosť opozície tým, že sme na toto nepoukazovali, že toto nie je maslo na hlave poslancov parlamentnej opozície, ale toto je maslo na hlave súčasnej vládnej koalície. Ďakujem za vašu pozornosť.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi.
Končím rozpravu.
Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k dvom rečníkom vystupujúcim v rozprave? Nech sa páči.
L. Orosz, poslanec: K pánovi poslancovi Delingovi. Ten pojem "poľnohospodárstvo" je prebratý z dikcie Európskej dohody o pridružení, ktorá vymedzuje oblasti, v ktorých je potrebné aproximovať. Ja sa priznám bez mučenia, že tento návrh zákona som nespracúval ja, ale teda ho spracúval útvar aproximácie práva pri Úrade vlády Slovenskej republiky. A použil tento termín. Myslím si, že bude možné o týchto veciach diskutovať v rámci druhého čítania a príp. upresniť ten pojem poľnohospodárstvo. Z toho hľadiska, myslím si, bude dobré, ak bude tento návrh pridelený aj na rokovanie výboru pre pôdohospodárstvo.
Na poznámku poslanca Brňáka môžem aj ja odpovedať parafrázou, že bolo by chybou koaličného poslanca nepovedať, že pán poslanec Brňák tiež hlasoval za tú dikciu § 3 ods. 2, ktorá vyvoláva pochybnosti na rokovaní výboru minimálne. No a z tohto hľadiska, prirodzene, poslanec, ktorý je jedným zo 150, nemôže zodpovedať za to, čo Národná rada Slovenskej republiky schváli. Jednoducho to znenie, ktoré bolo schválené, vyvolalo pochybnosti. A myslím si, že je v záujme nás všetkých, aj koaličných, aj opozičných poslancov, hľadať riešenie, ktoré nevyvolá pochybnosti. Ak by som prijal tvoju filozofiu, pán poslanec Brňák, tak v prípade, že budem niekedy opozičným poslancom, budem hlasovať vždy tak, aby sme schválili veľmi zlé zákony, také, ktoré vyvolajú problémy pri aplikácii, ktoré vyvolajú problémovosť tým, ktorým sú adresované, teda občanom Slovenskej republiky. To je reakcia na to, čo si povedal. Nehnevaj sa, ale musel som reagovať obdobným spôsobom. Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kresák.
P. Kresák, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, ako som uviedol vo svojom úvodnom slove, rád by som dal hlasovať. V prvom rade, pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať, aby v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku sa Národná rada uzniesla, že bude prerokúvať predmetný prerokúvaný poslanecký návrh zákona v druhom čítaní. To je prvý návrh.
A druhý návrh bude znieť, tak ako som tiež už uviedol, v zmysle § 74 ods. 1 aby predmetný návrh zákona okrem už troch zmienených výborov, teda ústavnoprávneho výboru, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnosti v súlade s obsahom rozpravy v prvom čítaní prerokoval aj výbor pre pôdohospodárstvo v tých termínoch, ktoré som uviedol vo svojom úvodnom slove.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi Kresákovi.
Páni poslanci, odporúčam prerušiť teraz rokovanie o tomto bode programu. Ak by bola všeobecná dohoda v snemovni, navrhujem, aby sme rokovali ďalej o ďalších bodoch programu a hlasovali o 16.45 hodine. Je všeobecný súhlas s takýmto postupom?
Pristúpime k ďalšiemu rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorým je
návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Volfa a Ladislava Orosza na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov,
ktorý prerokúvame ako tlač 1308.
Súčasťou návrhu je aj rozhodnutie predsedu Národnej rady o pridelení návrhu zákona na prerokovanie výborom.
Prosím teraz, aby z poverenia skupiny navrhovateľov odôvodnil a uviedol v Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona pán poslanec Volf. Máte slovo.
J. Volf, poslanec: Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, chcem vás požiadať o podporu návrhu, ktorý reaguje na schválenú a vlastne dnes už platnú novelu Občianskeho súdneho poriadku. Ide o situáciu, ktorá vznikla po prijatí tohto návrhu zákona, ktorý rieši veľmi pozitívnym spôsobom problematiku zmeny v osobe žalobcu alebo žalovaného po začatí súdneho konania, ak došlo k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností na inú fyzickú alebo právnickú osobu, ako bol pôvodne žalobca, resp. žalovaný. Problém je len v tom, že rieši to iba pre prípady, keď došlo k postúpeniu pohľadávky v čase prvostupňového konania. Problém je v tom, že keď príde k takejto zmene v čase dovolávacieho konania alebo odvolávacieho konania, jednoducho zmena v osobe účastníka súdneho konania nie je prakticky možná. Má to svoje negatíva. Môže prísť napr. k tomu, že niekto odkúpi pohľadávku, o plnení povinnosti ktorej aktuálne rozhoduje odvolávací súd. A tam bude musieť uplatniť svoje právo novou žalobou s tým, že určitá časť jeho pohľadávky v podstate môže byť premlčaná, resp. môže dôjsť k určitým majetkovým zmenám, ktoré, samozrejme, majú negatívny charakter pre osobu žalobcu. Navrhovaná zmena by mala odstrániť tento významný problém a zabrániť tomu, aby sa takéto nepriaznivé dôsledky mohli prejaviť, najmä v prípade, keď postupca pohľadávky v súdnom konaní je žalobcom. V dôsledku toho by úspešné prvostupňové konanie, pokiaľ by k takejto zmene neprišlo, nemalo prakticky žiadny význam a nový veriteľ by musel začať odznova podania novej žaloby. Je pochopiteľné, že by to mohlo mať dôsledky pre štátne alebo neštátne subjekty, ktoré by mohli by mohli byť značne nepriaznivé a priamo alebo nepriamo by sa mohli dotknúť aj majetku vo vlastníctve štátu.
Chcem súčasne konštatovať, že tento návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a nebude mať žiadny dôsledky na výdavky zo štátneho rozpočtu. Ďakujem.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi Volfovi.
Teraz prosím pána poslanca Brňáka, ktorého poveril gestorský výbor, aby informoval Národnú radu o prerokúvaní návrhu zákona v prvom čítaní v gestorskom, ústavnoprávnom výbore. Pán poslanec Brňák.
P. Brňák, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážená Národná rada, ako spravodajca k tomuto návrhu zákona konštatujem, že tento návrh spĺňa všetky formálnoprávne náležitosti, ktoré sú uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.
V zmysle ustanovenia § 73 a vzhľadom na oprávnenia, ktoré ako spravodajca mám, odporúčam, aby po vykonanej rozprave práve s poukazom na ustanovenie § 73 ods. 3 písm. c) Národná rada odporučila predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s ustanovením § 74 ods. 1 navrhujem, aby uvedený návrh zákona bol pridelený na rokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s tým, že ako gestorský výbor bude fungovať Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby tento návrh bol prerokovaný v obidvoch výboroch do 14. marca 2002 a gestorský výbor aby ho prerokoval v lehote do 15. marca 2002. Ďakujem za pozornosť.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadne písomné prihlášky, preto sa vás pýtam, či sa chce niekto z prítomných pánov poslancov prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Ďakujem pánovi navrhovateľovi a pánovi spravodajcovi.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k prerokúvaniu
vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony,
ktorý prerokúvame ako tlač 1242.
Súčasťou návrhu je aj správa gestorského výboru, ktorú máte rozdanú pod č. 1242a.
Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil v Národnej rade Slovenskej republiky pán minister financií. Pán minister, máte slovo.
F. Hajnovič, minister financií SR: Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada Slovenskej republiky, dovoľte, aby som v druhom čítaní uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré ďalšie zákony.
Vládny návrh novely zákona o daňových orgánoch vychádza predovšetkým z naliehavej potreby prijať účinné opatrenia na úspešnejšie preverovanie a odhaľovanie daňových trestných činov výrazne ohrozujúcich príjmy štátneho rozpočtu a konkurencieschopnosť podnikateľského prostredia. Na splnenie tohto cieľa sa navrhuje zriadiť Úrad daňového preverovania. Ďalším zámerom pripravovanej novely je zvýšiť efektívnosť správy daní prostredníctvom zriadenia Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty a zníženia počtu malých daňových úradov.
Úrad daňového preverovania sa navrhuje zriadiť so sídlom v Banskej Bystrici s tým, že Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky bude môcť zriadiť pracoviská tohto úradu. V pôsobnosti Úradu daňového preverovania bude predovšetkým plnenie a zabezpečovanie úloh v oblasti odhaľovania trestných činov spáchaných v súvislosti s porušením daňových predpisov a zákona o lotériách a iných podobných hrách a zisťovanie ich páchateľov, ako aj plnenie úloh v rámci prevencie daňovej kriminality a v oblasti spolupráce podľa medzinárodných zmlúv.
Zámerom zriadenia Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty je upriamiť zvýšenú pozornosť pri správe daní na daňové subjekty, ktoré najvýznamnejšou mierou napĺňajú príjmovú časť štátneho rozpočtu a z hľadiska správy daní tvoria najzložitejšiu oblasť spravovania daní. Špecializáciou zamestnancov Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty na problematiku podnikateľských aktivít vybraných daňových subjektov možno docieliť na jednej strane zlepšenie a správny výber daňových príjmov a na druhej strane odbornou pomocou poskytnutou správcom dane môžu subjekty získať právnu istotu pri plnení daňových povinností. Vybraným daňovým subjektom sa rozumie banka a pobočka zahraničnej banky, poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne. A pri ostatných subjektoch je tu určeným kritériom dosiahnutý ročný obrat vo výške 1 mld. korún.
Na základe súčasného zhodnotenia efektívnosti činnosti daňových úradov, predovšetkým z pohľadu nákladov na ich činnosť, sa navrhuje znížiť počet daňových úradov o 26 s tým, že namiesto zrušených daňových úradov môže Daňové riaditeľstvo vytvoriť pracoviská. Predpokladá sa, že takýto postup nebude mať negatívny vplyv na súčinnosť daňových subjektov so správcom dane.
V čl. II predkladaného návrhu sa navrhuje zmena a doplnenie Trestného poriadku tak, aby poverené daňové orgány v prípade, ak ide o trestné činy spáchané v súvislosti s porušením daňových predpisov - hmotnoprávne daňové zákony, zákon o správe daní a poplatkov, zákon o súdnych poplatkoch a zákon účtovníctve - a osobitného predpisu, mali rovnaké postavenie ako policajný orgán. Vzhľadom na skutočnosť, že sa navrhuje, aby zamestnanci Daňového riaditeľstva, ktorí budú plniť úlohy Úradu daňového preverovania v oblasti odhaľovania trestných činov spáchaných v súvislosti s porušením daňových predpisov a zákona o lotériách a iných podobných hrách a zisťovania ich páchateľov, boli poverenými daňovými orgánmi s rovnakým postavením ako policajný orgán, navrhuje sa vykonať úpravy v § 29a zákona o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Zároveň sa navrhuje vykonať úpravy v § 28 zákona o Železničnej polícii.
Predkladaný návrh zákona o daňových orgánoch bol dňa 31. októbra 2001 prerokovaný a odsúhlasený na zasadnutí vlády Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, predkladaný vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony, vás žiadam schváliť. Ďakujem.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi.
Teraz prosím pána poslanca Maňku, ktorého poveril gestorský výbor, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu zákona vo výboroch, ktorým bol návrh pridelený, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru. Pán poslanec Maňka.
V. Maňka, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov.
Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1773 zo dňa 11. decembra 2001 pridelila vládny návrh zákona (tlač 1242) týmto výborom: výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť. Výbor pre obranu a bezpečnosť nepredložil do stanoveného termínu uznesenie k uvedenému návrhu zákona.
Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o tlači 1242 stanoviská poslancov podané v súlade s § 75 ods. zákona o rokovacom poriadku.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská:
Národnej rade Slovenskej republiky odporúčajú návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 885 zo dňa 17. januára 2002, ústavnoprávny výbor uznesením č. 787 zo dňa 15. januára 2002.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v časti III spoločnej správy, vyplynulo celkom 12 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Nebudem ich čítať, máte ich uvedené v spoločnej správe.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony (tlač 1242), vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tejto správe v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona (tlač 1242) schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Predmetná správa výborov k vládnemu návrhu zákona tlač 1242 pod označením 1242a bola schválená uznesením gestorského výboru č. 896 zo dňa 22. januára 2002.
Výbor ma určil za spoločného spravodajcu a súčasne ma poveril po prvé, predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady, po druhé, navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynú zo správy, a dať hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy.
Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu. Ďakujem.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Otváram rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy prihlásil pán podpredseda Národnej rady pán Presperín. Ďalej sa ústne do rozpravy hlásia pani poslankyňa Sabolová, páni poslanci Delinga a Hofbauer. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.
Pán podpredseda, máte slovo.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som vystúpil k tomuto veľmi dôležitému zákonu, ktorý je návrhom vlády a ktorý sme prerokovali v prvom čítaní, prešiel výborom gestorským, ktorý pripravil jednotlivé pozmeňujúce návrhy, tak ako hovoril aj pán spoločný spravodajca.
Súhlasím v prvom rade s tým, aby v správe gestorského výboru napriek tomu, že novela zákona hovorí o zrušení daňových úradov podľa zoznamu, ktorý je uvedený v pôvodnom znení návrhu, bolo rešpektované stanovisko, ktoré prijal gestorský výbor, aby sme túto problematiku jednoducho neotvárali v tomto období, možno aj citlivom, nechcem zrovna povedať predvolebnom, ale aby sme jednoducho túto vec rešpektovali. A chcem za seba povedať, že ja budem hlasovať za tieto návrhy, ktoré sú v správe gestorského výboru.
Chcem tiež povedať, že problematika je obzvlášť závažná z toho dôvodu, že na nedoplatkoch na daniach dnes eviduje Daňový úrad 68,6 mld. Sk a reálne vymožiteľných je 29 mld. Sk. Čiže myslím si, že by sme mali už uvádzať skutočne túto čiastku finančných prostriedkov, aby sme sa dostali k reálii. A myslím si, že podľa novej metodiky práve takéto číslo bude rozhodujúce aj pre ďalšie obdobie. To je, myslím si, jeden z hlavných dôvodov, prečo aj novela tohoto zákona je predkladaná. Ide v podstate o to, aby sme nenapĺňali slová o korupčnom prostredí, ale aby sme jednoducho plnili uznesenia, ktoré sú predovšetkým prijaté proti zamedzeniu samotnej korupcie, aby sme neboli negatívne hodnotení aj mimo územia Slovenskej republiky.
Chcem povedať, že sa mi veľmi páčilo vystúpenie pána ministra Šimka, ktorý vystúpil tu na hodine otázok, ktorý jednoznačne a jasne odpovedal aj na otázku pani poslankyne Sabolovej, ktorá práve hovorila v súvislosti s týmto pripraveným návrhom zákona a ktorá hovorila aj v súvislosti s finančnou políciou vtedy. Myslím si, že aj samotní prihlásení do rozpravy celkom jasne chápu túto potrebu. Chcem to zdokumentovať len jedným príkladom, pokiaľ pristúpim k predkladaniu pozmeňujúcich návrhov k tomu, že takýto návrh mohol byť predložený aj bez týchto pozmeňujúcich návrhov, ktoré prečítam už v samotnej novele zákona. A mrzí ma, že nebol takto posunutý už do jednotlivých výborov a že sa nedostal aj do prvého čítania na lavice samotných poslancov. Pritom viem, že aktivita pri príprave samotného zákona bola taká, že proste vytvorenie daňovej polície, keď to máme ľudovo povedať, bolo predmetom prípravy niekoľko mesiacov a potom jednoducho vypadlo zo samotnej prípravy alebo samotného textu zákona.
To, že to nie je otázka, ktorá by súvisela len s okrajovými finančnými prostriedkami, dokumentujú skúsenosti z Maďarskej republiky, kde podobný zákon bol zavedený v roku 1998, potom, čo štát zistil, že 25 % čiernej ekonomiky sa objavuje na ekonomickom trhu v Maďarsku a v roku 1999, to znamená len v prvom roku fungovania takto prijatého zákona, priniesol výsledok 12 mil. forintov do štátneho rozpočtu a v ďalšom roku fungovanie tohto zákona prinieslo jednoducho zníženie alebo zlikvidovanie samotných daňových nedoplatkov voči daňovým správam. Samozrejme, sú aj iné skúsenosti, napr. aj tie, že takto to funguje v drvivej väčšine európskych krajín okrem Nemecka a Talianska, zatiaľ čo ja mám poznatok, kde to má v pôsobnosti ministerstvo financií. U nás, ako viete, sa to presúvalo ešte na ministerstvo vnútra.
Dovoľte mi teda predložiť pozmeňujúce návrhy. Predkladám teda k tlači 1242 nasledovné pozmeňujúce návrhy.
V čl. I navrhujem za bod 8 návrhu zaradiť nové znenie § 4 ods. 3 písm. c) a doterajšie body návrhu v čl. I sa prečíslujú. V § 4 ods. 3 písm. c) znie: "c) rozhoduje v daňovom konaní podľa osobitného predpisu, a to aj v prípadoch, keď sa naň vyrubuje na základe kontroly alebo zistení vykonaných iným daňovým orgánom".
Ak hovoríme o zdôvodnení, chcem povedať, že cieľom tejto predloženej novely zákona o daňových orgánoch v častiach týkajúcich sa Úradu daňového preverovania je urýchliť, zjednodušiť, zefektívniť odhaľovanie daňových trestných činov, ktoré doteraz vykonávajú rôzne útvary Policajného zboru, a prispôsobiť štruktúru daňovej správy európskemu štandardu v rámci predvstupových rokovaní a vytvoriť v rámci daňovej správy orgán činný v trestnom konaní, podobne ako má colná správa od roku 1994. Takými útvarmi v rámci daňovej správy disponujú mnohé európske krajiny, napr. Rakúsko, Dánsko, Francúzsko, Maďarsko, Holandsko, Ukrajina, Fínsko, pričom Fínsko a Francúzsko sa budú v prípade potreby podieľať aj na vyškolení pracovníkov novovznikajúceho úradu na základe twinningových projektov.
Ďalší pozmeňujúci návrh, druhý, je v bode 13 návrhu - v § 4a ods. 3 písm. a) nahradiť text týmto textom: "preveruje oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin v súvislosti s porušením osobitných predpisov".
Dovoľte mi, aby som odôvodnil tento pozmeňujúci návrh tým, že Úrad daňového preverovania bude riešiť úlohy v oblasti odhaľovania daňových trestných činov, odbremení správcov dane od zdĺhavých, časovo nesmierne náročných úkonov, ktoré doteraz vykonávali pre orgány činné v trestnom konaní. Zaradenie odhaľovania daňových trestných činov medzi hlavné úlohy Úradu daňového preverovania má za cieľ nielen odkriminalizovanie daňovej správy, ale aj umožnenie správcovi dane viac času venovať podpore dobrovoľného plnenia daňových povinností u daňových subjektov. V prípade, že novela zákona č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch nezverí Úradu daňového preverovania bežné právomoci, ktorými disponujú pracovníci daňových úradov, nepôjde o odbremenenie a odkriminalizovanie, ale zamestnanci daňových úradov budú naďalej tak ako doteraz zaťažení všetkými úkonmi, ktoré vykonávajú pre orgány činné v trestnom konaní.
Tretí pozmeňujúci návrh sa týka bodu 13 návrhu. V § 4a ods. 3 navrhujem vložiť za písmeno a) nové písmeno b), následne súčasné písmená b) až d) označiť ako písmená c) až e). Paragraf 4a ods. 3 písm. b) teda znie: "vyhľadáva a odhaľuje prípady porušenia osobitných predpisov zakladajúcich podozrenie, že bol spáchaný trestný čin".
Dovoľte mi odôvodnenie. Na dosiahnutie hlavného cieľa úradu, to znamená efektívne odhaľovanie daňových trestných činov, je nevyhnutné, aby tento orgán disponoval právomocami orgánu činnými v trestnom konaní, t. j. mohol konať podľa Trestného poriadku, a zároveň právomocami daňového orgánu, t. j. mohol konať podľa zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov. Nevyhnutnosť disponovať zvyčajnými právomocami, ktoré využívajú daňoví kontrolóri na daňových úradoch pri skúmaní záležitostí daňového subjektu v prípadoch podozrení, z daňových trestných činov potvrdzuje aj správa misie Medzinárodného menového fondu z decembra 2001. Táto správa zdôrazňuje, že funkcie vyplývajúce zo zákona o správe daní musia byť primárnym nástrojom pri odhaľovaní prípadov daňových trestných činov. Tieto úkony môžu robiť len odborne zdatní pracovníci, ktorí skúsenosti získali pri vykonaní daňových kontrol. Doterajšie skúsenosti pri odstupovaní podnetov orgánom činným v trestnom konaní potvrdzujú, že odhaľovanie daňových trestných činov nie je napriek značnému úsiliu pracovníkov daňovej správy na prijateľnej úrovni. O tejto skutočnosti svedčia aj tieto údaje za rok 2000: 1044 podaných podnetov na prokuratúru, 481 podaných podnetov orgánom činným v trestnom konaní, z toho bolo začatých trestných stíhaní 64, odložených prípadov bolo 252, v riešení je 460 prípadov a bez informácie o akomkoľvek stave riešenia je dnes 310 prípadov.
Zároveň podávam posledný pozmeňujúci návrh. V bode 13 návrhu navrhujem v § 4a vložiť odsek 6, ktorý znie: "Zamestnanci Úradu daňového preverovania, ak je to nevyhnutné na dosiahnutie plnenia úloh podľa ods. 3 písm. b), sú oprávnení vykonávať úkony, ktoré inak patria do pôsobnosti daňového úradu s výnimkou tretej až deviatej časti osobitného predpisu."
Zdôvodňujem to tým, že od 1.4.2002 nadobudne účinnosť zákon o štátnej službe, ktorý v § 2 ods. 2 písm. c) vymedzuje plnenie úloh štátneho zamestnanca v oblasti kontroly. Podľa tohto paragrafu bude možné zaradiť do štátnej služby všetkých daňových kontrolórov. V prípade, že ustanovenia zákona č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch nevymedzia Úradu daňového preverovania bežné právomoci, ktorými disponujú daňoví kontrolóri na daňových úradoch, časť jeho zamestnancov nebude možné zaradiť do štátnej, ale len do verejnej služby, čo znamená diskrimináciu odborne najzdatnejších zamestnancov, ktorí by prešli do tohto úradu pracovať.
Vážení páni poslanci, panie poslankyne, vážený pán minister, chcem vás poprosiť o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov, ako aj o schválenie návrhu zákona ako celku. Zároveň odovzdávam v zmysle rokovacieho poriadku pozmeňujúce návrhy s príslušným počtom podpisov poslancov Národnej rady spravodajcovi, ktorý bol určený ako spoločný spravodajca. Ďakujem vám za pozornosť.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči.
M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, je nie príliš typické, aby som hovorila do oblasti ekonomických zákonov, ale na základe podkladov, ktoré mi boli predložené a ktoré som konzultovala aj s poslancami z jednotlivých poslaneckých klubov, ktorí lepšie rozumejú tejto téme, si dovoľujem vyjadriť svoj názor. K predkladanej novele zákona som mala výhrady už aj pri jej prvom schvaľovaní minulého roku, je to zhruba pred rokom, pretože myslím, že tak ako aj teraz pri tejto novele, aj v pri pôvodnom zákone bolo veľmi málo takej verejnej diskusie a, myslím si, hľadania spoločného riešenia.
Začnem s dôvodovou správou, ktorá hovorí, že bola potrebná novela zákona a zriadenie aj orgánu alebo Úradu pre daňové preverovanie kvôli zefektívneniu odhaľovania daňových trestných činov, ako aj zefektívneniu správy daní u vybraných daňových subjektov. Hovorí sa o efektívnosti. Myslím si, že malú efektívnosť v konaní nezlepší ešte nový úrad, Úrad daňového preverovania. Ja si myslím, že dodnes, ak by bolo dostatok podnetov a ak by boli orgány činné v trestnom konaní konali efektívnejšie, určite by tá potreba nebola. Dnes zákon hovorí o niečom inom. Nechcem zákon v celej šírke zamietnuť. Potom vyjadrím svoj spôsob hlasovania, a to v dvoch verziách, v jednej možno čiastočne teda ho vrátiť na dopracovanie a v druhej upraviť ho pozmeňujúcim návrhom. Najefektívnejšia a najlogickejšia väzba Úradu daňového preverovania by bola s ministerstvom vnútra, ktoré by malo mať zložky činné v trestnom konaní pod svojou kontrolou, čiže ako finančnú políciu, tak aj nový orgán, ktorý môžeme nazvať daňovou políciou. Mali byť pôvodne pripravené návrhy také, aby daňové úrady dostali oprávnenie na vyhľadávanie daňových únikov, ale kvôli tomu nebolo potrebné zasahovať do oprávnení Policajného zboru, zákon to rieši ináč. Preto navrhnem pozmeňujúce návrhy z dôvodu transparentnosti.
Dotknem sa ešte jedného bodu dôvodovej správy, a to zriadenia Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty, len poznámkou. Nemyslím si tiež, že je nutnosť zriadiť špeciálny úrad, pretože tých subjektov je veľmi málo. A pokiaľ by daňové úrady, daňové pracoviská a všetky orgány pracovali efektívne, myslím si, že aj bez tohto úradu by sme tých niekoľko subjektov nad 1 mld. mohli efektívne kontrolovať a spravovať.
V tretej časti dôvodovej správy sa hovorí, že v oblasti posúdenia efektívnosti jednotlivých daňových úradov ide o zmeny na zníženie počtu daňových úradov. Myslím si, že táto zmena predkladaná v novele zákona nerešpektuje súčasný stav v daňovej sfére. A to je množstvo dnes nevybavených a množstvo potrebných záležitostí - čím bližšie k občanovi. Tu si dovolím teda pochváliť alebo proste vidieť, že teda bola akási múdrosť aj vo výbore pre financie, rozpočet a menu, ktorý navrhuje vypustiť túto zmenu v zákone, pretože sami dobre vidíme, že je to momentálne v situácii, ktorá je na Slovensku nemúdre riešenie. Nie som zástanca toho, že nepoďme znižovať počty úradov, nepoďme znižovať počty pracovníkov, ale myslím si, že zrušenie daňových úradov by značne postihlo daňové subjekty, nakoľko je obmedzená dopravná sieť, vybavovanie určitých záležitostí v inom okrese by trvalo oveľa dlhšie pre daňové subjekty. A myslím si, že zatiaľ pre potreby občanov či v majetkovom konaní, či vo vydávaní rôznych potvrdení je táto štruktúra, ktorá dnes funguje v daňovej sfére, myslím, priaznivá.
Prednesiem teraz moje pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkajú mojich pripomienok, ktoré som predniesla na hodine otázok. A to je to, prečo by Úrad daňového preverovania mal podliehať v kompetencii Daňovému riaditeľstvu a prečo by riaditeľa Úradu daňového preverovania mal vymenovávať a odvolávať riaditeľ Daňového riaditeľstva. Netransparentné niektoré kroky, ktoré sú známe aj z jednotlivých pracovísk aj už pre mňa aj z veľmi nie dôveryhodného vypísania výberového konania vo Finančnom spravodajcovi a pozvania ľudí na akési výberové konanie riaditeľom Daňového riaditeľstva ešte 8. januára 2002, keď bolo jasné, že zákon nie je platný, mi nedávajú dôveryhodnosť voči osobe a inštitúcii, ktorá robí akési výbery, ktoré budú potom snáď zlegalizované alebo v ktorých budú nové konania. Zdá sa mi to príliš zvláštny postup pána riaditeľa. A preto si myslím, že pre náš právny systém transparentnosť podriadenosti Daňového úradu pod ministerstvo financií bude lepšia, pretože tento úrad má kontrolovať odhaľovanie trestných činov v súvislosti so zákonmi, ktoré sú aplikované a vykonávané aj Daňovým riaditeľstvom, a bolo by vhodné, aby riaditeľa menoval a odvolával minister financií.
Preto navrhujem tieto pozmeňujúce návrhy k tlači 1242: vypustiť bod 3, bod 4, bod 11, bod 11 súvisí s bodom 14 a týka sa daňových úradov, ktoré vlastne už v spoločnej správe sú riešené. Čiže navrhujem o bodoch 3 a 5 hlasovať spoločne.
A podstatná zmena je pod bodom 4 v mojom pozmeňujúcom návrhu, kde navrhujem, aby bod 13 mal nový text nadpisu. A to je "Postavenie a pôsobnosť Úradu daňového preverovania". Navrhujem nové znenie odseku 1: "Úrad daňového preverovania sa zriaďuje pre územné obvody všetkých daňových úradov i rozpočtovou organizáciou, ktorá je zapojená na rozpočet Ministerstva financií Slovenskej republiky. Sídlom Úradu daňového preverovania je Bratislava." Je úplne jedno, kde to sídlo bude, sídlo Banská Bystrica bolo z dôvodu toho, že mala byť podriadenosť pod daňového riaditeľa v Banskej Bystrici. Navrhujem nové znenie odseku 2: "Úrad daňového preverovania riadi a za jeho činnosť zodpovedá riaditeľ Úradu daňového preverovania. Riaditeľa úradu vymenúva a odvoláva minister financií. Riaditeľ úradu zodpovedá za činnosť úradu ministrovi financií." Ďalej odporúčam vypustiť odsek 5, ktorý vlastne súvisí s tou zmenou v odsekoch 1 a 2.
Predkladám pozmeňujúci návrh podpísaný devätnástimi poslancami. Hovorím, logické a možno objektívne by bolo, ak by takýto orgán daňovej polície, nazvem to tak zjednodušene, mal samostatné postavenie ako orgán mimopolitickej moci čiže možno mimo ministerstva vnútra, ministerstva financií. Ale myslím si, že to by bola zásadná zmena do predkladanej novely a možno do celej koncepcie, ktorú dnes ministerstvo financií má. Ale myslím si, že pre budúcnosť by to bolo úplne logické, aby orgány, ktoré preverujú akékoľvek nakladanie s financiami štátu, boli kontrolované nezávislým orgánom.
Chcem sa ešte spýtať pána ministra na to, čo som aj na hodine otázok povedala, či došlo k 31. 12. 2001 k uvoľneniu pracovníkov v daňových orgánoch na niektorých stupňoch. Ak áno, aké dôvody boli a prečo im bolo vyplatené odstupné, ak im bolo vyplatené. Viem, že mi na to asi teraz neodpovie, bolo by dobré, keby to dal preveriť, pretože zazneli začiatkom januára informácie, že treba posilniť daňovú sféru, aby nedošlo k tomu, že vyplatíme odstupné a v januári budeme prijímať nových ľudí. A poprosila by som ho, aby možno aj preveril to výberové konanie.
A ešte snáď jedna otázka - je teda v odpovedi pána podpredsedu pána Mikloša v bode hodina otázok - je aj pre vás, pán minister, či považujete za logicky správne a efektívne, aby aj výkon činností zameraný na odhaľovanie korupcie v daňovej správe, ktorú má tento úrad tiež vykonávať, spadal pod kompetencie riaditeľa Daňového riaditeľstva. To je pripomienka, ktorú som si teda v otázke preniesla z listu pána podpredsedu Mikloša.
Je to možno ako pre mňa, hovorím, nie typické vystúpenie, ale ak chceme stransparentniť proces zainteresovaných zložiek v daňovej sfére, myslím si, že podriadenosť priamo ministerstvu financií je minimálne logická, ak nie dobrá.
Vzhľadom na skutočnosti, ktoré v poslaneckých kluboch a pri zbieraní podpisov pod pozmeňujúci návrh som mala si možnosť vypočuť, a vzhľadom na rozpravu a na, myslím si, nie až tak vážnu novelu, ktorá by musela byť hneď a zaraz dnes prijatá, dávam procedurálny návrh, aby sme hlasovali v prvom rade o tom, či vrátime návrh zákona na dopracovanie podľa § 83. V prípade že táto vec neprejde, dávam pozmeňujúci návrh na vyjadrenie teda pánu ministrovi aj pánu spoločnému spravodajcovi a prosím vás o jeho podporu. Ďakujem.