B. Bugár, podpredseda NR SR: Takže, pani poslankyňa, nesúhlasíte s odpoveďou? Áno.

Pani poslankyňa Tóthová, vy ste sa síce už potom prihlásili, keď som uzavrel možnosť sa prihlásiť do rozpravy, ale vzhľadom na nočný dialóg, nech sa páči, máte možnosť ako posledná k tomuto bodu vystúpiť.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som vyjadrila nespokojnosť s odpoveďou pána ministra Kňažka. Bol tu, ale keď možno videl, že si pripravujem papiere, tak už asi tušil, čo bude nasledovať.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, číslo odpovede?

K. Tóthová, poslankyňa: Je to ministerstvo kultúry... Jaj, myslíte z poradovníka?

B. Bugár, podpredseda NR SR: Áno.

K. Tóthová, poslankyňa: 26, myslím, lebo mám 26, 27, 28.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Áno, ďakujem pekne.

K. Tóthová, poslankyňa: Áno, buďte taký dobrý. Interpelovala som pána ministra vo veci, ktorá sa stala v roku 2000, všetci viete, že bol v Čechách služobným autom, ktoré havarovalo, a viezli sa dvaja naši umelci spolu s pánom ministrom, z ktorých jeden dokonca bol v nemocnici, vznikli tam aj určité nároky na zdravotné služby a podobne. Požiadala som ho, aby bol taký láskavý a dal mi na nahliadnutie uznesenie vlády, ktorým boli títo dvaja spolucestujúci v motorovom vozidle odsúhlasení vládou ako spoluúčastníci cesty. Pán minister Kňažko mi napísal veľmi stručnú odpoveď, sú to dve vety, ktoré vám prečítam: "Vzhľadom na to, že nešlo o zahraničnú pracovnú cestu, nebol som povinný predložiť ju vláde na odsúhlasenie. § 15 ods. 3 zákona č. 120 Národnej rady Slovenskej republiky o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov - podľa tohto predpisu má člen vlády počas výkonu svojej funkcie právo bezplatne používať služobné motorové vozidlo." Inými slovami povedané, žiadne uznesenie vlády neexistuje, pretože nešlo o zahraničnú a pracovnú cestu.

Vážený pán minister, pýtam sa, keď nešlo o pracovnú cestu, o zahraničnú muselo ísť, lebo dopravná nehoda bola mimo územia Slovenska - aká cesta to bola? Bola to jednoznačne zahraničná, vaša súkromná cesta, keďže nebola pracovná, nemáte na ňu uznesenie, a vôbec nie je pravda, že z citovaného právneho predpisu vám vyplýva právo bezplatne používať služobné motorové vozidlo v zahraničí. Vy môžete služobné motorové vozidlo používať bezplatne jedine na území Slovenska.

Preto nesúhlasím s touto odpoveďou, považujem to za porušenie právnych predpisov. Že nesúhlasím, som pánovi ministrovi odpísala, on už vie môj nesúhlas. Čakám na jeho odpoveď. Ak nedostanem uspokojujúcu, upozorním pána predsedu vlády, že jeho člen vlády sa dopustil porušenia platného práva a nech urobí, resp. nech postupuje tak, ako má predseda vlády v prípade porušenia právnych predpisov postupovať.

Toto urobím, ale mám veľké obavy, pretože druhá moja interpelácia na pána predsedu vlády práve upozorňuje na porušenie platného práva vedúcim Úradu vlády, a pán predseda vlády, ktorý všade hovorí, ako sa všetko transparentne koná, ako on je za vyvodzovanie zodpovednosti, len čo sa dozvie, že niekto porušil právo, on je ten, ktorý vyvodí tú zodpovednosť, tak v nasledujúcej veci mi dal nasledujúcu odpoveď. Ide o upozornenie z mojej strany, že vedúci Úradu vlády pán Tóth vyplácal pánovi Rolandovi Tóthovi financie za pracovné cesty, z ktorých neodovzdával správy z pracovných ciest. Poukazujem na to, že odovzdanie správy z pracovnej cesty je podmienkou vyplatenia diéty a cestovných nákladov. A keďže neboli odovzdané správy z pracovných ciest, nemohli byť ani vyplatené financie, pretože je to jedna z podmienok vyplatenia.

Nuž, čujme, čo mi pán predseda vlády odpovedal: "Vážená pani poslankyňa, v zmysle smernice číslo" to a to "zahraničné pracovné cesty zamestnancov Úradu vlády Slovenskej republiky sú po uskutočňovaní tak, že povinný v lehote do 10 dní po skončení zahraničnej pracovnej cesty má predložiť správu o uskutočnenej pracovnej ceste." To je zatiaľ v poriadku, lebo skutočne takto to v smerniciach je. Ale teraz výplod logiky predsedu vlády nasleduje takýto: "Vážená pani poslankyňa, ako zaiste viete, vyplácanie cestovných náhrad sa uskutočňuje pred nástupom zahraničnej pracovnej cesty, takže nemôže byť podkladom na vyplácanie diét správa z pracovnej cesty."

No ja gratulujem pánu predsedovi vlády! Pred nastúpením pracovnej cesty sa dáva len záloha, a to neviem ja, ktorá som bola členkou vlády, ale to vie každý najnižší úradník, ktorý berie kufor a cestuje do Malaciek alebo do Majcichova, že dostane prv zálohu a potom, keď odovzdá príslušné materiály, dôjde k výplate pracovnej cesty.

Takže ja s takouto odpoveďou, ktorá je skôr do Roháča ako odpoveď pre poslanca Národnej rady, nemôžem súhlasiť, som nespokojná a trvám na tom, že boli porušené predpisy a pán predseda vlády mi má oznámiť, aké urobí opatrenia za porušenie platných právnych predpisov.

A tretie. Ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky som interpelovala, kde som ho požiadala, aby mi uviedol, prečo pri negociáciách nenadväzujú na už dojednané závery, a to bol záver pri odchode žien do dôchodku, čo sme ešte za našej vlády dojednali, že túto otázku budeme otvárať tesne pred vstupom do Európskej únie, a to z toho dôvodu, že Slovensko je asociovaná krajina s veľkým počtom nezamestnaných, teda predlžovanie odchodu žien do dôchodku znamená blokáciu pracovných príležitostí najmä pre mladých ľudí, a že situácia žien na Slovensku, kde vlastne dlhé roky robili dve pracovné zmeny, je iná ako žien v Európskej únii.

No a pán minister si dal prácu, dostala som krásnu odpoveď, mnohostránkovú, v ktorej som sa dozvedela, že ministerstvo práce a sociálnych vecí sa zaoberá problémami žien veľmi intenzívne, aké projekty robí, že sa zaoberá zákazom zverejňovania diskriminačných inzerátov, že otázka žien je riešená v novom Zákonníku práce, v zákone o štátnej službe, v zákone o verejnej službe, že súčasná právna úprava v oblasti štátnej rodinnej politiky je v pozornosti rezortu, že na rezorte majú koordinačný výbor pre problematiku žien, pre mňa ako dvakrát členku vlády to boli úplne nové informácie. Ďalej že prevencia páchania násilia na ženách v rodinách je pre ministerstvo veľmi aktuálna. Ďalej že v roku 2001 vláda schválila koncepciu rovnosti príležitosti žien a mužov. Ďalej že v roku 2000 prebehol nultý ročník súťaže "Zamestnávateľ ústretový k rodine", ďalej že došlo k zosúladeniu rodinných a pracovných, teda že sa ministerstvo venuje otázke zosúlaďovania rodinných a pracovných povinností. A všetky tieto informácie končia týmto krátkym odsekom: "V súvislosti so zlepšením postavenia žien na trhu práce ministerstvo v rámci Národného plánu zamestnanosti, ktorý bol schválený uznesením vlády dňa" toho a toho, číslo to a to "navrhlo rad opatrení. Tieto opatrenia sú zahrnuté predovšetkým v treťom pilieri Národného plánu zamestnanosti pod názvom "Podpora prispôsobivosti podnikov a ich zamestnancov" a v štvrtom pilieri Národného plánu zamestnanosti pod názvom "Posilnenia politík rovnakých príležitostí"."

Vážený pán minister, pri tejto príležitosti vám ďakujem, že ste ma zasypali množstvom pre mňa mimoriadne zaujímavých informácií, ale dôrazne vás žiadam, odpovedzte na moju otázku, ktorú som vám položila, pretože na tú som nedostala ani najmenšiu odpoveď.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja vám ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Takže som zaznamenal, pani poslankyňa, že nesúhlasíte ani s jednou odpoveďou. Keďže ste boli posledná, ktorá sa prihlásila do rozpravy k tomuto bodu, tak vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Navrhujem, aby sme pristúpili k

Úvodom chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Upozorňujem tiež, že prepis záznamu interpelácie Kanceláriou Národnej rady nenahrádza povinnosť poslanca doručiť písomné znenie ústne prednesenej interpelácie predsedovi Národnej rady. Chcem vás požiadať, aby ste písomné znenie interpelácie doručili predsedovi Národnej rady cez podateľňu Kancelárie Národnej rady.

Písomne do bodu interpelácie sa prihlásili zatiaľ šiesti poslanci: pán poslanec Gajdoš, Krajči, Pčolinská, Oberhauser, Slavkovská a Kolláriková.

Pán poslanec Gajdoš, nech sa páči, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Krajči.

J. Gajdoš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, prvú svoju interpeláciu adresujem pánovi ministrovi hospodárstva, aj keď som jej obsah predrokoval, dohodli sme sa na riešení, pre záznam si ju dovolím prečítať.

Východoslovenská energetika, a. s., v rámci transformácie a prípravy na privatizáciu vykonala isté organizačné zmeny, ktoré možno racionalizujú jej fungovanie, ale v skutočnosti zároveň značne strpčujú život občanov regiónu. Podstata problému spočíva v tom, že kontaktné miesta na zabezpečenie občianskej vybavenosti v oblasti elektroenergetiky boli v mnohých okresných mestách zrušené a presťahované do strediskových okresov. Ako príklad uvádzam zrušenie kontaktných miest v okresoch Snina a Medzilaborce a ich nahradenie jedným v okrese Humenné. Na jednej strane vláda deklaruje snahu v rámci reformy verejnej správy priblížiť služby k občanovi, na druhej strane je tu na základe ekonomických tlakov skutočnosť, ktorá strpčuje život občanovi nehoráznym spôsobom. Ak si chce občan zriadiť elektrickú prípojku či nahlásiť nejakú zmenu, tak namiesto najviac 40 km bude cestovať až 70 km. Zaplatí dvojnásobné cestovné, pretože do okrajových obcí ide len jeden autobus ráno a jeden večer, stratí celý deň, ak, nedajbože, zabudne alebo mu chýba nejaký doklad, nič nevybaví a musí si túto tortúru zopakovať. Napriek tomu, že som sa snažil dosiahnuť zmenu tohto stavu u povereného generálneho riaditeľa Východoslovenskej energetiky, neuspel som.

Vážený pán minister, nemusím vám pripomínať, aká vážna je sociálna situácia ľudí žijúcich hlavne v prihraničných oblastiach východného Slovenska. Žiadam vás, aby ste sa váhou autority ministra hospodárstva Slovenskej republiky zasadili o opätovné zriadenie týchto kontaktných miest pre elektroenergetiku do všetkých okresných miest, ako to bolo pôvodne.

Druhú interpeláciu smerujem na pána ministra dopravy Slovenskej republiky. Vážený pán minister, niekoľkokrát som vás interpeloval z dôvodov katastrofálneho stavu autobusovej dopravy v prihraničných oblastiach východného Slovenska... (Ruch v sále.)

Neruším vás, páni? Áno? Ja počkám, ak treba.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, nech sa páči, môžete pokračovať.

J. Gajdoš, poslanec: To, že sa situácia nezlepšila, naopak, v mnohých prípadoch zhoršila, svedčí zrejme o tom, že nie je vo vašich silách tento katastrofálny stav prijateľným spôsobom riešiť. Napriek tomu sa pokúšam vám vstúpiť do svedomia a upozorniť vás, že aj v tomto cípe Slovenska žijú ľudia, ktorí ešte sem-tam musia dochádzať za prácou, alebo v horšom prípade za lekárskou starostlivosťou, či za iným účelom. Jeden autobus ráno. Cestujúci pri zachádzkach do obcí mimo hlavnej trasy, ak nechce tieto zachádzky platiť, musí v každom počasí niekoľkokrát vystúpiť a jeden autobus na večer podobným spôsobom, to je jediné spojenie s ostatným svetom pre týchto ľudí. Ak cestujú nemocní v horúčke za doktorom, tragické je to, ak sú choré deti, napríklad z Novej Sedlice do Uliča, ošetrení sú hneď zrána, ale do 15.00 hodiny v takomto stave sedia na chodbe v nevykúrenej čakárni, kým im nepôjde autobus späť. Pritom v Novej Sedlici stojí celý deň autobus a čaká na večerný spoj do Sniny. Takýchto príkladov by som z tejto oblasti vedel uviesť "x". Riaditeľ humenskej SAD o nich veľmi dobre vie, ale nie je kompetentný ich riešiť. Riaditelia SAD sú v dnešných časoch zainteresovaní na ošetrení svojich zištných záujmov v procese privatizácie SAD a problémy obyčajných ľudí ich netrápia. Čo bude potom, až sa verejná doprava sprivatizuje, na to nechcem ani pomyslieť. Nie som odborník na dopravu, ale nie je možné, pán minister, aby sa nenašlo prijateľné riešenie, napríklad v podobe kyvadlovej dopravy zabezpečovanej málokapacitnými autobusmi na efektívne naplánovaných trasách. Východniarov máte na svojom ministerstve ako maku, sú známi z rôznych kšeftov, kšeftíkov a pokutných privatizácií, ale pomôcť svojim rodným, to nie.

Dôrazne vás, pán minister, žiadam, aby ste sa riešeniu tohto pre región nesmierne vážnemu problému venovali osobne. V opačnom prípade sa dopúšťate na občanoch niektorých obcí nehorázneho šikanovania. Ďakujem pekne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave k tomuto bodu vystúpi pán poslanec Krajči.

G. Krajči, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

Vo svojej prvej interpelácii sa obraciam na ministra vnútra pána Ivana Šimka. Vážený pán minister, obraciam sa na vás v rámci interpelácie a žiadam vás o zodpovedanie problematiky, ktorú vám chcem dať do pozornosti. Pán minister, dňa 20. 7. 2001 ste dostali sťažnosť riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru Trenčín na postup pracovníkov inšpekcie ministra vnútra, v ktorej sú títo podozriví z trestnej činnosti a v ktorej vás pán Mikula žiada o stretnutie. Dňa 27. 7. 2001 prezident Policajného zboru vylákal pána Mikulu a pána Belanca do Bratislavy. Pána Belanca nezákonným spôsobom predviedol pred vyšetrovateľa, následne sa pánovi Mikulovi prezident vyhrážal trestným stíhaním pána Belanca a požadoval od pána Mikulu stiahnutie spomínanej sťažnosti. Viem o tom, že vám boli doručené ďalšie sťažnosti a trestné oznámenia v súvislosti s týmto postupom.

Vážený pán minister, žiadam vás o zodpovedanie na tento okruh otázok, ktorý z tejto problematiky vyplýva:

1. Prečo ste neprijali pána Mikulu a prečo sa nechávate informovať iba z jednej strany, a to od prezidenta Policajného zboru Šáteka, zástupcu riaditeľa Sekcie vyšetrovania kriminálno-expertíznych činností, a od pracovníkov inšpekcie ministerstva vnútra? Viem, že dnes už je situácia iná, pán Mikula je prepustený z Policajného zboru. Síce všetci tvrdíte, že na vlastnú žiadosť, ja hovorím, že pod psychickým nátlakom.

2. Ako je možné, že tieto trestné oznámenia nikto nešetrí aj napriek tomu, že sú v nich podozriví vysokí policajní dôstojníci? Nemali by byť práve preto prešetrené čo najskôr, alebo sa hádam nebojíte výsledku vyšetrovania?

3. Chcel by som vás opýtať, ako je možné, že pracovníci odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti majú v rámci rezortu skoro neobmedzené právomoci aj napriek tomu, že niektorí z nich sú podozriví zo spáchania trestnej činnosti, predovšetkým riaditeľ tohto odboru plukovník JUDr. Jozef Šátek?

4. Pán minister, chcem sa opýtať, ako je prešetrená kauza úniku prísne tajných materiálov, ktorých ste zbavili mlčanlivosti, pracovníkov Krajského riaditeľstva Policajného zboru Trenčín? Bol niekto z pracovníkov inšpekcie už postihnutý? Aké opatrenia ste prijali, aby k takémuto skutku už v budúcnosti nedochádzalo?

Ďalšia interpelácia sa týka ministra financií pána Ľudovíta Hajnoviča. Pán minister, chcem vás požiadať, aby ste mi objasnili nezrovnalosti týkajúce sa spoločnosti BMG Invest a Horizont. Spoločnosť BMG Invest je dcérskou spoločnosťou firmy Horizont, ktorá vykázala iba v rokoch 1998 až 2000 kumulovanú stratu 1,5 mld. Sk. Spoločnosť BMG Invest podľa Asociácie správcovských spoločností získala od občanov približne 4,5 mld. Napriek tomu, že disponuje pomerne veľkým množstvom peňažných vkladov osôb, zatvorila všetky svoje pobočky. Tieto spoločnosti fungovali bez licencie, čo im však zákon umožňoval. Zatvorenie pobočiek bolo odôvodnené vstupom nového zahraničného investora. Po tom, čo spoločnosť odmietla informáciu o krachu, bolo vydané vyhlásenie, v ktorom mala firma zverejniť meno nového investora. Dnes už vieme, že údajný nový investor odstúpil.

Chcem sa preto, pán minister, opýtať, či si nemyslíte, že takéto postupy a zatváranie nebankových subjektov či podobných spoločností v pomerne krátkom časovom rozpätí pôsobí destabilizujúco na ekonomiku a vytvára nedôveru občanov aj voči vláde Slovenskej republiky. Preto ma zaujíma, čo podniknete v blízkej budúcnosti a aké opatrenia navrhnete, ktorými by ste takúto situáciu riešili, prípadne jej predchádzali. Ďalej by som rád vedel, či budú vyvodené dôsledky za tento stav a kto ponesie zodpovednosť. A po tretie, rád by som dostal odpoveď aj na otázku, či je vôbec platné vyhlásenie o vstupe nového investora, keďže neobsahovalo ani len pečiatku spoločnosti a už vôbec nie termín obnovenia činnosti.

Ďalšiu interpeláciu smerujem na ministra obrany Slovenskej republiky pána Jozefa Stanka. Pán minister, dovoľujem si vás osloviť v rámci interpelácie a požiadať o objasnenie informácie týkajúcej sa pána plukovníka Neumanna. Pán minister, podľa mojich informácií plukovník Neumann, bývalý veliteľ raketového pluku Martin, preinvestoval na opravu budov Kasární SNP v Martine namiesto 35 mil. až 65 mil. Sk - a možno aj viac. Pokiaľ viem, bol odvolaný z funkcie a je v štádiu riešenia. Mám aj informácie, podľa ktorých pán Neumann využije svoje kontakty a bude sa snažiť určitým spôsobom zahladiť túto svoju činnosť.

Pán minister, viem, že o tomto prípade viete, pretože Vojenská spravodajská služba vám odovzdala informácie týkajúce sa tohto prípadu, napriek tomu dosiaľ neboli vyvodené dôsledky a zodpovednosť za takéto konanie. Chcem vás požiadať o prešetrenie tohto prípadu a dúfam, že sa nebudete snažiť, aby sa tento prípad akýmsi spôsobom ututlal.

Ďalej tu vidím ešte jeden problém v súvislosti s tým, čo som hovoril, a to je otázka preinvestovanej sumy. Ide o nemalú finančnú sumu, ktorá skoro dvojnásobne prevýšila plánovanú sumu, teda ide o zneužitie právomocí, ktoré mal tento riadiaci pracovník. Odvolanie z funkcie je len čiastkovým riešením tohto problému, preto by som rád vedel, ako sa vykompenzuje finančný rozdiel, ktorý vznikol pri preinvestovaní a predstavuje skoro 30 mil. Sk. Pán minister, mohli by ste ma informovať o tom, ako sa bude v tomto prípade postupovať ďalej a aké budú vyvodené dôsledky.

Ďalšia interpelácia smeruje na ministra vnútra pána Ivana Šimka. Obraciam sa naňho v záležitosti podania informácie o zabezpečení chodu Sekcie verejnej správy ministerstva vnútra, konkrétne odboru všeobecnej vnútornej správy, v nadväznosti na zákon č. 561/2001 Z. z., ktorým sa mení zákon o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov č. 366/1999 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), vo veci vydávania potvrdení o registrácii občianskych združení a ďalších organizácií, o ktorých existencii ministerstvo je povinné viesť register. Citované potvrdenie je jedným z dokladov stanovených zákonom, ktoré musí predložiť žiadateľ, ktorý sa uchádza o použitie podielu 1 % zaplatenej dane na osobitné účely. Je potrebné si uvedomiť, že zákon bol uverejnený v Zbierke zákonov dňa 23. 12. 2001. Pritom zákon stanovil lehotu na registráciu oprávnených prijímateľov u notára do 31. januára 2002. Pri zabezpečovaní všetkých dokladov potrebných na registráciu u notára sa žiadateľ zákonite dostáva do časovej tiesne. Podľa mojich informácií však odborom všeobecnej vnútornej správy tieto oznámenia sú zasielané poštou, čím ministerstvu vznikajú podľa môjho názoru zbytočné finančné náklady, hoci by mohli byť tieto potvrdenia vydávané na požiadanie žiadateľa aj na počkanie, resp. druhý deň po daní žiadosti. V súčasnosti na ministerstve vnútra ležia nevybavené žiadosti jednotlivých organizácií a týmto konaním v podstate ministerstvo znemožnilo uplatnenie zákonom stanoveného práva citovaných organizácií na uplatnenie si svojich práv v zmysle zákona o daniach z príjmov.

V ďalšej interpelácii sa obraciam na pána ministra životného prostredia Lászlóa Miklósa. V podstate ide o tú istú otázku, ktorú som mu položil na hodine otázok, o využitie budovy Geofondu na Bukureštskej ulici. Chcel by som len písomnú odpoveď, v podstate to, čo bolo povedané na hodine otázok.

Ďalšia interpelácia sa týka pána ministra obrany Jozefa Stanka. Pán minister, obraciam sa na vás a dovoľujem si vás požiadať o objasnenie mojej informácie, podľa ktorej v jeseni 2001 letel "špeciál" z dôvodu doplnenia výstroja našim vojakom na misiu. Tento dôvod nebol opodstatnený, pretože doplniť výstroj vojakom nebolo potrebné. Pán minister, je teda pravdou, že "špeciál" letel a zbytočne bola vynaložená suma okolo 500 000 Sk? Ak je to pravda, chcel by som vedieť, aké opatrenia boli vyvodené voči konaniu nadriadeného pracovníka.

Ďalšia interpelácia sa týka tiež pána ministra obrany. Dovoľujem si vás osloviť a požiadať o konkrétnejšie objasnenie mojej informácie, podľa ktorej sa má najväčšie výcvikovorehabilitačné stredisko ministerstva obrany na výcvik špeciálnych jednotiek na Lešti tohto roka zrušiť. Bol by som rád, keby ste uviedli presné a opodstatnené dôvody, ktoré vedú k zrušeniu takéhoto zariadenia, pretože, pokiaľ viem, pred dvomi rokmi bolo na vybavenie preinvestovaných z ministerstva obrany viac ako 100 mil. Sk. Je to najlepšie a jediné stredisko na rehabilitáciu a liečbu na Slovensku. Naozaj nevidím dôvod na zrušenie. Skôr by to hovorilo o neefektívnom vynaložení finančných prostriedkov z rezortu ministerstva obrany.

Ďalšia interpelácia sa týka pána Ivana Šimka. Nebudem ju tu rozvádzať, pretože ide v podstate o to, čo som hovoril aj v predchádzajúcej časti, keď som nebol spokojný s odpoveďou na sťažnosť, ktorá sa týka krajského riaditeľa Policajného zboru v Prešove.

Ďalšie dve interpelácie smerujem na generálneho prokurátora pána Hanzela. Predovšetkým by som sa ho chcel opýtať na niekoľko vecí. Podľa čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb a štátu. Chcel by som sa pána generálneho prokurátora opýtať, čo sa deje s prípadom, o ktorom bola spoločnosť prostredníctvom médií oboznámená pred niekoľkými mesiacmi, a v podstate to už bude pomaly rok, keď došlo k prípadu a podozreniu zo spáchania trestných činov zo strany riaditeľa odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti plukovníka JUDr. Jozefa Šáteka. Prípad bol odstúpený orgánom činným v trestnom konaní aj Generálnej prokuratúre, aby sa vo veci konalo, už v máji 2001. Dodnes nie je verejnosť a ani poslanci Národnej rady nie sú informovaní, ako pokračuje vyšetrovanie, lebo plukovník Jozef Šátek aj naďalej vykonáva svoju funkciu. Minister vnútra ho pravidelne vysoko finančne odmeňuje. Takýto postup Generálnej prokuratúry, že sa v tejto veci tak dlho nekoná, považujem za liknavý a bol by som veľmi rád, keby mi pán generálny prokurátor povedal, ako sa bude vo veci pokračovať.

Druhá interpelácia sa týka situácie, ktorá sa deje takisto už viac ako dva roky v obci Bugľovce, okres Spišská Nová Ves, kde nezákonným spôsobom došlo k odvolaniu starostky, ktorá sa domáha svojho práva a žiada, aby prokuratúra v tejto veci konala. Musím však povedať, že prokuratúra v tejto veci je veľmi liknavá a bývalá pani starostka sa nemôže domôcť svojich práv. Všetky veci, ktoré sa týkajú tohto prípadu, prikladám k svojej interpelácii a budem rád, pán generálny prokurátor, keď si zavoláte Dr. Slavomíra Šureka, ktorý dozoruje tento prípad, aby vás informoval, prečo dochádza k takémuto časovému sklzu. Ďakujem za pozornosť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Pčolinská.

M. Pčolinská, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, svoju interpeláciu adresujem ministrovi školstva Milanovi Ftáčnikovi. Už dlhší čas riaditelia škôl Prešovského kraja vedia, že rozpočet pre školstvo v tomto kraji je poddimenzovaný v porovnaní s inými krajmi. Po osobnom stretnutí minulého roku ministra školstva s riaditeľmi škôl došlo čiastočne k náprave a dodatočne boli finančné prostriedky doplatené. V novembri 2001 sme pri návšteve riaditeľa strednej školy zo stredného Slovenska na návšteve v takom istom type školy na východnom Slovensku zistili, že rozdiel v rozpočte je pomerne veľký. Škola s väčším počtom žiakov má nižší rozpočet ako škola s menším počtom žiakov a ide o ten istý typ školy.

Na základe informácií zo 6. februára 2002 z porady riaditeľov škôl Prešovského kraja opäť môžu riaditelia škôl konštatovať, že majú menej ako v minulom roku. Konkrétne: stredné odborné učilište textilné pri zachovanom počte žiakov menej o 500 000, Obchodná akadémia vo Vranove nad Topľou pri prepočte na žiaka konkrétne 6 261 Sk, to je na štvrťrok, krát štyri štvrťroky, krát počet žiakov, je to menej o 1 187 420 Sk. Viem, že sú pripravované ministerstvom školstva normatívy financovania škôl. Chcem sa pána ministra opýtať, kedy budú schválené a uvedené do praxe, pretože od nich si učiteľská verejnosť sľubuje aj porovnanie rozpočtov pre jednotlivé typy škôl v rôznych regiónoch Slovenska.

Zo spomínanej porady vyplynula nová situácia pre učiteľskú verejnosť, pretože na základe odporúčania krajského úradu bolo stanovené, že výška osobných príplatkov na tento rok má byť 4 %. Neviem, či si mnohí uvedomujú, že po zvýšení základných platov od 1. apríla, ak učitelia nedostanú osobné príplatky, budú na tom presne tak, ako boli doteraz. Čiže opäť verejnosť bude mať informáciu, že učiteľom zas zvýšili platy, v skutočnosti nedostanú nič navyše.

Chcem sa teda spýtať pána ministra školstva, či sa v rozpočte rátalo aj so zachovaním osobných príplatkov vo výške 15 %, ktoré sú dohodnuté v kolektívnej zmluve, alebo teda tie osobné príplatky nebudú. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Oberhauser má slovo.

Po ňom pani poslankyňa Slavkovská, nakoniec pani poslankyňa Kolláriková. To sú písomne prihlásení.

V. Oberhauser, poslanec: Ďakujem. Pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené panie poslankyne, páni poslanci, interpelujem v prvej interpelácii pána ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského v súvislosti s konaním predsedu Okresného súdu v Šali Mgr. Jaroslava Barkóczyho a exekútora MUDr. Ľubomíra Pekára.

Po množstve sťažností občanov okresu Šaľa na pôsobenie uvedených pánov bola Krajským súdom v Nitre vykonaná previerka činnosti na Okresnom súde v Šali. Pri previerke bolo zistené, že podania občanov, ktorými upozorňovali na prieťahy v súdnom konaní, ako aj na iné konanie, kde zase prekvapujúco rýchlo prijal rozhodnutia sudca Mgr. Barkóczy, boli poškodení viacerí občania, ktorých spory riešil. V tejto súvislosti je potrebné preveriť tiež konanie exekútora MUDr. Ľubomíra Pekára, ktorý v súčinnosti s rozhodnutiami sudcu Mgr. Barkóczyho sa podieľal na výkone exekúcií, ktoré možno kvalifikovať ako vykonané v rozpore so zákonmi Slovenskej republiky. Žiadam v mene občanov okresu Šaľa, aby Mgr. Barkóczy bol odvolaný z funkcie predsedu okresného súdu a preložený na prácu v inom okrese. A ak sa zistí protiprávna činnosť MUDr. Pekára, aby bol vyčiarknutý z registra exekútorov.

V druhej interpelácii sa obraciam na pána ministra Ivana Šimka a interpelujem ho v súvislosti s protizákonným konaním Združenia pre spoločné ciele v Komárne. Toto združenie v rozpore so zákonmi Slovenskej republiky zhromažďuje údaje občanov Slovenskej republiky a poskytuje ich do zahraničia. Svojím konaním napĺňa trestný čin neoprávneného nakladania s osobnými údajmi občanov Slovenskej republiky. V prílohe prikladám všetku dokumentáciu, ktorú sme tiež predložili generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky, na základe ktorej je možné protiprávne konanie vyhodnotiť. Žiadam, aby ste vo veci konali a ukončili protiprávnu činnosť Združenia pre spoločné ciele. O protiprávnom konaní sme sa osobne presvedčili pri prieskume poslancov NR SR Miroslava Kotiana a mňa. A tiež podľa nášho telefonického preverovania uvedené združenie v protiprávnom konaní pokračuje aj po odmietavom stanovisku vlády SR a Národnej rady Slovenskej republiky k zákonu o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch. Preto vás žiadam, aby ste urýchlene urobili príslušné opatrenia.

V tretej interpelácii sa obraciam s interpeláciou na podpredsedu vlády Slovenskej republiky Ivana Mikloša, aby predložil Národnej rade súbor opatrení, ktorými zabezpečí ochranu vkladateľov a korektné konanie nebankových subjektov, ktoré pôsobia na území Slovenskej republiky. Vieme veľmi dobre, že v týchto dňoch Slovenskom otriasa aféra okolo pôsobenia firmy BMG Invest a Horizont Slovakia a občania sa na nás obracajú, že vďaka masívnej reklame, ktorá ich nekorektným spôsobom zavádzala, a nečinnosti vlády, ktorá nezabezpečila ochranu občanov pred takýmto zavádzaním, vložili svoje celoživotné úspory do týchto spoločností a dnes odôvodnene majú strach, že o tieto finančné prostriedky prídu. Takže vláda podľa nášho názoru a podľa názoru občanov, ktorí takto určitým spôsobom podľahli tej kampani, ktorá bola vykonaná, a mysleli si, že svoje prostriedky zúročujú bez rizika, sú ohrození a vláda na čele s pánom ministrom Miklošom, ktorý je zodpovedný za oblasť ekonomiky, je povinná predložiť súbor opatrení, ako zabezpečiť, aby v budúcnosti už k poškodeniu občanov na území Slovenska nemohlo dôjsť. Ďakujem za pozornosť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďalej pani poslankyňa Slavkovská. Nie je tu. Pani poslankyňa Kolláriková.

M. Kolláriková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážení predstavitelia vlády, dovoľte mi, aby som predniesla dve interpelácie na pána premiéra Dzurindu.

Prvá interpelácia. Pán premiér, v apríli tohto roku sa budú konať tretie parlamentné voľby v Maďarskej republike a opäť nebude možné hlasovať za národnostných kandidátov na poslancov do maďarského parlamentu, pričom ústava aj menšinový zákon zo 7. júla 1993 zaručujú národnostným menšinám v Maďarskej republike parlamentné zastúpenie. Doteraz vždy chýbala politická vôľa realizovať volebný zákon a vykonávacie predpisy v prospech riešenia parlamentného zastúpenia národností. Pán premiér, rokujete alebo budete rokovať s predstaviteľmi maďarskej vlády, aby neboli porušované menšinové práva slovenskej národnosti? To je prvá interpelácia.

A druhá interpelácia, ako som hovorila, je takisto nasmerovaná na pána premiéra a týka sa kauzy BMG Invest a Horizont Slovakia. Pán premiér, musím konštatovať, že ste zavádzali pri odpovedaní na moju otázku na hodine otázok. Pán premiér, mňa nezaujíma predpokladaná inflácia. Nechcem, aby to dopadlo tak, ako s vami sľubovanou nezamestnanosť pod 10 %. Dokonca ste si to dali aj do programového vyhlásenia vlády na toto volebné obdobie. A skutočnosť je aká? Miera nezamestnanosti prekročila hranicu 21 %. Pán premiér, dovoľte mi, aby som opravila vaše nesprávne údaje. Údaje som získala zo základných ekonomických ukazovateľov Národnej rady Slovenskej republiky a zo Slovenskej sporiteľne a z VÚB.

Na rok 2002 je miera inflácie 8,7 %, úroky v Slovenskej sporiteľni do výšky vkladu 100 000 korún sú 5,90 %, nad 500 000 je 6 %. Vami označené úroky sú 9 %, a dokonca pre komerčné banky až 12,4 %. Bola by som veľmi rada, pán premiér, keby ste mi oznámili písomnou formou, ktorých komerčných bánk sa to týka, lebo mne to nie je známe a ani v bankovom sektore mi to nevedeli prezradiť. Pričom inflácia je 5-percentná, ale podľa vás predpokladaná. Čiže vidíte, že je tu absolútny nesúlad. V januári 2001 bola inflácia 7,2 % a priemer za rok 7,4 %. V januári 2000 bola inflácia dokonca až 13 %. Vo VÚB pri vklade nad 1 mil. korún s viazaním na jeden rok boli úroky 6,6 %.

Pán premiér, s vašou informáciou, ktorú ste predniesli v parlamente k problému BMG Invest, sme boli veľmi nespokojní. Musím pochváliť novinársku obec, že poskytla občanom podstatne hlbšie informácie než vy. Lenže novinári nemôžu riešiť za vás problémy. Oni môžu na ne len poukazovať. Pán premiér, tak ako ste sa postavili k problému BMG Invest a Horizont Slovakia, považujem za veľmi nezodpovedné a nehodné premiéra Slovenskej republiky. Svedčí to o nezáujme a arogantnosti vládnej moci pomôcť občanovi. Vláda je zodpovedná za chod štátu a má obhajovať záujmy občanov. Vláda sa nemôže tváriť, že občan je zodpovedný za niektoré úkony sám. Spoločnosť Horizont Slovakia na základe povolenia Ministerstva financií Slovenskej republiky získala licenciu na obchodovanie s cennými papiermi na slovenskom kapitálovom trhu. Ak teda dal štát spoločnosti pre určitú oblasť podnikania licenciu, pre občana je takáto spoločnosť dôveryhodná. Podvodov na finančnom trhu a aj pádov bánk kontrolovaných štátom už bolo príliš veľa. Štát a vláda sa nemôže dištancovať od týchto problémov. Ak sa štátna moc dozvie, že sa nebankové inštitúcie zaoberajú obchodnou aktivitou, pri ktorej môžu občania utrpieť ujmu na majetku, musí urobiť všetko pre to, aby tomu zabránila. Vláda jediná má na to prostriedky a moc.

Dovoľte mi, aby som upozornila na vyhlásenie pani exministerky financií Brigity Schmögnerovej, že z pozície ministerky financií už podala podnety pre podozrenie z trestných činov sprenevery a podvodu voči spoločnosti Horizont na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky. Na čom je potom založené tvrdenie, že spoločnosť BMG Invest a Horizont Slovakia boli nekontrolovateľné subjekty, ktoré mohli od naivných občanov zhromažďovať miliardové vklady, keď i orgány činné v trestnom konaní sa s týmto zaoberali už niekoľko rokov? Podnet dostali daňové úrady, finančná polícia a vyšetrovatelia. Všetci konali ako spomalený film, ktorý naskočil na normálne obrátky až po odchode pána Fruniho a jeho najbližších spolupracovníkov do zahraničia. Pýtam sa: Kto je teda zodpovedný za nečinnosť? Dôverčiví občania, postihnutí vkladatelia a zároveň daňoví poplatníci štátu alebo tí štátni pracovníci, ktorí z ich daní žijú?

Dovoľte mi, aby som poukázala na skutočnosť, že štát zdaňuje výnosy z vkladov občanov v BMG Investe a v Horizonte Slovakia 25-percentnou daňou, čo pri vklade niekoľko miliárd korún od 150 000 vkladateľov bola zaujímavá suma pre štát. Daň bola štátu odvedená, vláda bola spokojná. Štát teda poberal dane, ale k zodpovednosti za chyby v probléme BMG sa nechce priznať. Za všetko je zodpovedný len občan sám. Je zaujímavé, že štát nechal spoločnosť BMG Invest a Horizont Slovakia pôsobiť sedem rokov, aj keď boli indície za posledný rok, že sú v strate 1,5 mld. korún. Je paradoxom a doslova tragikomické, keď ľudia, ktorým hrozí, že prídu o svoje úspory, musia dokonca marca ešte odviesť daň z príjmu štátu. Myslím tým dôchodcov a študentov, ktorí mali v BMG Investe a v Horizonte Slovakia zmluvy o pôžičke.

Pýtam sa: Aké možnosti majú ľudia na zhodnotenie svojich peňazí, keď inflácia doteraz prevyšovala úrokové sadzby v bankách? Preto je na Slovensku taká živná pôda na zhodnocovanie finančných prostriedkov v takýchto spoločnostiach a nie v bankách. Nemáte pocit, pán predseda vlády, že práve vy ako premiér Slovenskej republiky ste zodpovedný za to, že banky na Slovensku nemotivujú obyvateľov na to, aby vkladali svoje úspory do relatívne bezpečných bankových domov, keďže miera inflácie v štáte je vyššia než úroky z takýchto vkladov v spoločnostiach, ktoré som predtým uvádzala? Necítite spoluzodpovednosť za to, že sa systémovo nevytvorili stimuly pre občanov? Vláda sa starala o predaje bánk, občanom podarovala 110-miliardový dlh po oddlžení bánk a noví zahraniční majitelia boli spokojní s takou výhodnou cenou. Pomôže vláda svojim vlastným občanom pri refundácii ich často celoživotných úspor a vkladov? Ak by štát nepomohol svojim občanom pri vymáhaní ich vkladov od investičných spoločností BMG a Horizont, ktoré sú riadne zaregistrované v Obchodnom registri Slovenskej republiky, tak dokonca donedávna mali aj licencie obchodníka s cennými papiermi, majú to Slováci chápať tak, že sa rozdeľujú peniaze ako oficiálna mena Slovenskej republiky na čisté a špinavé bankové peniaze, ktoré používajú ochranu, a nebankové peniaze, ktoré sú tejto liberálnej vláde ľahostajné?

Nemyslíte si, pán premiér, že ak hodíte cez palubu 150 000 občanov bez záchrannej vesty štátu, že tým vyšlete aj negatívny signál pre investorov zo zahraničia? Majú občania a medzinárodná verejnosť chápať vaše zakrývanie si očí ako ľahostajnosť vlády tohto štátu voči niekoľkomiliardovým investíciám poctivých peňazí občanov z poctivej celoživotnej práce, keďže medzi nimi je i veľa dôchodcov? Čo odkážete, pán premiér, mladej rodine, ktorá pri priemernom plate učiteľa 7 000 korún a malom dieťati, ktoré možno bude vytvárať zdroje i na váš dôchodok, a pri cene bytu okolo 900 000 korún vložili svoje úspory do spoločností, ktoré ponúkajú väčšie zhodnotenie vkladov než banky, a teraz možno prídu o tieto financie a možnosť aj získať svoj byt? Nemáte zlý pocit, pán premiér, keď, síce obkolesený ochrankou, stretnete v priestoroch tohto parlamentu dôchodcu, ktorý vložil celoživotné úspory do BMG a Horizontu spolu s desaťtisíckami ďalších dôchodcov, ktorí sú možno objektívne odkázaní pri nízkych dôchodkoch si aspoň takouto formou investovania prilepšiť v podmienkach, ktoré sa približujú spolu s 10 % obyvateľstva k hranici chudoby?

K takémuto problému som dostala aj veľa listov, ale tie vám pošlem osobne, pretože nie ste tu prítomný. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vystúpili všetci, ktorí boli prihlásení písomne. Pýtam sa, kto sa hlási ústne. Konštatujem, že nikto. Pán poslanec Mesiarik. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Dávam slovo poslancovi Mesiarikovi.

M. Mesiarik, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, interpelujem ministra vnútra Ivana Šimka, interpeláciou sa obraciam na vás, pán minister, a zároveň vás chcem upozorniť, že viaceré slovenské denníky informovali a takisto aj elektronické médiá a odvysielali vystúpenie prvého námestníka primátora hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy Pavla Minárika, ktorý sa verejne vyhrážal a hrozil účastníkom protestného pochodu, organizovaného slovenskými odbormi 17. 10. 2001, pokutou až do výšky milión korún a navyše priznal, že predchádzajúci protestný pochod v Bratislave pod patronátom kováčskych odborárov pokutovali sumou 30 000.

Vážený pán minister, dovolím si upriamiť vašu pozornosť na Ústavu Slovenskej republiky, článok 28, kde je jednoznačne stanovené, že právo pokojne sa zhromažďovať sa zaručuje. V odseku 2 spomínaného článku sa stanovuje, že zhromaždenie sa nesmie podmieňovať povolením orgánu verejnej správy. Chcem sa preto opýtať, či ste zaregistrovali tieto vážne vyhlásenia zodpovedného, vysoko postaveného voleného činiteľa a či mienite urobiť - a zároveň vás vyzývam, aby ste urobili - patričné opatrenia a kroky, aby jednoducho takéto verejné znehodnocovanie ústavy nebolo možné do budúcna prezentovať. Ďakujem.