P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Šesť poslancov sa hlási s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Osuského. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Pán poslanec Andrassy.
Ľ. Andrassy, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Nebudem s kolegom Osuským polemizovať o výhodnosti či nevýhodnosti, aby právna subjektivita bola či už na univerzite alebo na fakulte, skôr by som chcel mať iba jednu poznámku k jeho vystúpeniu, ktoré sa dotýkalo spoplatnenia externého štúdia.
V jednej veci s ním úplne súhlasím, sa stotožňujem s ním, že rozdelenie ľudí do dvoch kategórií - teda jedni, ktorí by neplatili za vysokoškolské štúdium, a druhí tí, ktorí študujú popri zamestnaní alebo externe, ak by platili - by mohlo byť na hrane ústavnosti. Ja osobne si myslím, že by to bolo v rozpore so základným princípom rovnosti. Aj preto tento návrh nebudem podporovať a budem presadzovať to, aby aj denná aj externá forma vysokoškolského vzdelávania bola bezplatná.
Musím ale s ním nesúhlasiť v tom porovnaní, ktoré urobil, že na Slovensku len 30 % ľudí môže alebo má záujem dosiahnuť vysokoškolské vzdelanie a že prečo by tých zvyšných 70 % malo zo svojich daní prispievať na tých 30 %, ktorí študujú na vysokých školách. No, pán Osuský, preto, lebo či ide o drevorubača alebo pracovníka na Železničnej stanici v Čiernej nad Tisou, alebo o upratovačku aj na vašej univerzite, všetci títo ľudia potrebujú lekára, potrebujú vysokoškolsky vzdelaného učiteľa, ktorý učí ich deti či už na základnej alebo strednej škole, teda každý občan tejto krajiny potrebuje na to, aby sa táto spoločnosť rozvíjala, aj vysokoškolsky vzdelaných ľudí, a teda investícia do vzdelania nie je investíciou do jednotlivca, je to investícia do celej spoločnosti. Aj skúsenosti z moderných krajín ukazujú, že práve cez sprístupnenie čo možno najväčšiemu počtu mladých ľudí študovať na vysokej škole sa spoločnosť pohla výrazným krokom dopredu.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Chcem nadviazať na vystúpenie pána poslanca, ktorý pripomenul, že v revolučných dňoch práve veľkým úspechom nielen vysokoškolských učiteľov, ale aj skupiny vtedajších študentov bola decentralizácia riadenia v rámci vysokých škôl. Preto ja sa veľmi čudujem pánu ministrovi, že predkladá legislatívny návrh s centralistickými prvkami. Skutočne išlo o revolučný výdobytok. A ja si pamätám, aj som spolupracovala na príprave vysokoškolského zákona, že sa vtedy robila komparácia s vysokoškolskými zákonmi západnej Európy a model, ktorý bol prijatý, bol kompatibilný. A vôbec nie je pravda, že niečo iné by Európska únia chcela. To je prvá poznámka.
Ďalej, obdobne si myslím, ako pred chvíľou tu odznelo, a nesúhlasím s pánom poslancom Osuským, že investícia do vzdelania je investícia pre jednotlivca. Dávno bolo preukázané, že investície do vedy a vzdelania sú najrentabilnejšie investície spoločnosti. A preto musíme tieto investície aj z tohto zorného uhla vnímať.
A myslím si, že nieže je to na hrane ústavnosti, ale je to protiústavné, aby jedna skupina vysokoškolských študentov študovala bezplatne a druhá za odplatu. Štúdium na vysokých školách má dve rovnocenné formy: denné a diaľkové štúdium. A pritom si dovolím tvrdiť, že študenti diaľkového štúdia dostávajú od vysokej školy menej ako študenti denného štúdia.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Drobný.
M. Drobný, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. S podstatnou časťou toho, čo kolega Osuský predložil, musím súhlasiť, a teda hlavne s tými článkami, ktoré petrifikujú právnu alebo mali by petrifikovať právnu subjektivitu fakúlt, musím súhlasiť veľmi vrelo. Napr. hovoril o pozmeňujúcom návrhu, ktorý má upraviť zriaďovanie výučbových báz lekárskych fakúlt. No naozaj bez právnej subjektivity a bez rozhodného slova dekana sa dá ťažko od rektora žiadať, aby mal dostatočný prehľad o tom, ktorú a akú a kedy má zriadiť istá fakulta výučbovú bázu, lekárska fakulta napr. Tak sa nám stalo, že zriaďovanie výučbovej bázy reumatológie v Trenčianskych Tepliciach bolo zahrané do autu, pretože rozhodovalo sa o tom naozaj centralisticky. Keby to bol rozhodoval dekan, tak bolo by to bývalo suverénne rozhodnutie človeka, ktorý vie, o čo ide. Keďže to rozhodoval relatívne rektor, tak ten proces a projekt sa neuskutočnil a veľmi to teraz chýba Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine. Ja si myslím, že to všetko je v poriadku, len v tom návrhu, ktorý hovorí o zriaďovaní výučbových báz lekárskych fakúlt, bude treba dobre pozrieť, či nie je v rozpore so zákonom 277/1994 Z. z., menovite s § 56, kde v odsekoch 4 a 5 sa žiada dohoda medzi riaditeľom fakultnej nemocnice a dekanom, pretože to je tá časť, ktorá nám bránila relatívne autonómnemu rozhodovaniu dekanov o týchto veciach. To by bolo treba snáď dobre pozrieť. Ak to bolo pozreté, tak ja by som prosil pána kolegu, keby k tomu zaujal stanovisko a povedal nám, či naozaj to nie je v rozpore, lebo momentálne to neviem presne, či tam nie je dajaký rozpor.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hofbauer.
R. Hofbauer, poslanec: Pán kolega Osuský, vaše veľmi dlhé vystúpenie sa paradoxne počúvalo veľmi dobre, lebo prezrádzalo jazyk a mozgový potenciál profesionála. Takže toto bolo veľmi zaujímavé. Ale dovoľte, aby v dvoch bodoch som s vami veľmi jednoznačne nesúhlasil.
Prvý bod. Vzdelanie občanov nie je osobnou vecou jednotlivcov a ich osobným súkromným vlastníctvom alebo džobom, ak to tak možno nazvať. Vplyvný a ekonomicky silný štát je tvorený vzdelanými a kvalifikovanými ľuďmi, nie nevzdelanými analfabetmi. Takže každý vplyvný a ekonomicky mocný štát má záujem na tom, aby jeho občania mali možnosť sa vzdelávať. A je to jeho eminentnou existenčnou záujmovou sférou. To je naprosto jednoznačné. Takže to nie je vecou toho, či si to ktosi môže dovoliť, pretože si zráta, že keď vyštuduje medecínu, tak mu to hodí dostatočný príjem. Myslím, že takýto pohľad nie je dobrý.
Druhá vec, o ktorej si dovolím pochybovať, to je prevod základného majetku štátu vysokých škôl na úroveň jednotlivých fakúlt a jednotlivých vysokých škôl s celým dispozičným právom. Čo sa na úrovni vysokých škôl nevybudovalo od roku 1989, tak to už sa ani nevybuduje. Za 12 rokov od roku 1989 sa prakticky nepostavilo nič. Čiže žije sa z podstaty, filozofie a koncepcie šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, predstáv budovania vysokého školstva, to znamená, to, do čoho sa investovalo, sa zafixuje a to, čo sa z vtedajšieho pohľadu nevybudovalo, ani vybudované nebude. Takže takýto pohľad zase zväzuje veľmi ruky v tom smere, že vplyvní a mocní zostanú vplyvnými a mocnými a tí, ktorí nemajú vybudované vysoké školy, areály, jednotlivé fakulty, ostanú bez ich vybudovania. Čiže takáto konzervácia nie je šťastná. Francia si ponechala majetok vysokých škôl v úrovni štátu a nemá žiadne problémy ani s Európskou úniou, ani s dynamickým rozvojom vysokého školstva. Takže toto, myslím, ako argument neobstojí.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Pittner.
L. Pittner, poslanec: Ďakujem za slovo. Vystúpenie pána poslanca Osuského ma len utvrdilo v tom, aký je dôležitý tento zákon. Dokonca dovolím si povedať, že ak sa dobre postaví, tak môže znamenať začiatok rozvoja našej spoločnosti po práve novembri 1989. Mám tu na mysli tú druhú otázku, tú otázku spoplatnenia štúdia. Pamätám sa ešte, za komunizmu ako boli rôzne sympóziá, rôzne konferencie o produktivite práce. A už vtedy sa tam dokazovalo na základe exaktných prepočtov, že vysokokvalifikovaná práca vysokoškolsky vzdelaného odborníka niekoľkonásobne prevyšuje produktivitu práce nevzdelaného pracovníka. Samozrejme, to súvisí aj s tým, či rozum u nás zdražel alebo zlacnel. V minulom režime aj tam boli veľké rozdiely medzi aparátnikmi a medzi nomenklatúrnymi kádrami a profesormi, docentmi na školách. V tomto režime 20-ročný vystrihaný lotri, ktorí majú k dispozícii najmodernejšie autá a páchajú zločin, sú lepšie honorovaní, lepšie platení ako najkvalifikovanejší vysokoškolskí pedagógovia. Toto je záležitosť, ktorú takisto musí naša spoločnosť riešiť. A potom je možné pristúpiť aj k spoplatňovaniu štúdia, ktoré je nevyhnutnou podmienkou na to, aby mohli tieto fakulty, tieto školy fungovať.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Mušková.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Súhlasím s pánom poslancom Osuským, lepšie povedané, s jeho výrokom o tom, že parlament je vydieraný v súvislosti s predloženým týmto zákonom 6 mesiacov pred voľbami. Zákon, ktorý mal byť v Národnej rade pred 2 rokmi, stavia poslancov do trápnej úlohy obyčajných stážistov. Asi si to tak ministerstvo, ale aj spoluautori tohto legislatívneho nedorobku želajú, pretože už v novinách sa 1 spoluautor vyjadril, že v parlamente, keďže tu bolo 250 pripomienok, väčšinu z pripomienok vraj čítal, treba povedať, že naozaj odrážajú hlbokú neznalosť. Ďalej citujem: "Je to zarážajúce aj preto, že na pôde parlamentu je mnoho vysokoškolských učiteľov a práve z ich strany prichádzajú, bez urážky, doslova hlúpe pripomienky." No a práve v súvislosti s tým, aby sa nikto nemohol vyhovárať na hlúpe pripomienky zo strany poslancov, by som odporúčala pánu ministrovi, pretože tu vznikli ďalšie pozmeňujúce návrhy, aby pán minister stiahol tento návrh zákona z parlamentu, pretože môže sa potom aj stať, že opäť, ako to už býva zvykom zo strany vlády, keď sa schváli a bude aplikovať tento zákon v praxi a ukáže sa ako nedostatočný, budú sa vyhovárať na parlament a povedia - však to my nie, to parlament. Tak skutočne, pán minister, ja vás prosím, aby ste môj návrh zvážili a zodpovedne pristupovali k tomuto návrhu zákona.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Osuský chce reagovať na vystúpenia pánov poslancov. Máte slovo.
P. Osuský, poslanec: Ďakujem kolegom poslancom za pripomienky a vyjadrenia. Rád by som povedal, že by som si nič neprial tak, aby sme mali hrubý národný produkt, povedzme, na úrovni Kuvajtu, pre ktorý by iste nebol problém zaplatiť každému občanovi, ktorý by len trochu chcel a mohol študovať vysokú školu, takéto štúdium "ctí a darem". Musím ale povedať, že platí všetko to, čo som povedal, že náš národný produkt je len malou časťou produktu Holandska či Nemecka, že náš národný produkt je malou časťou produktu Spojených štátov. Ale i na University of Northern Iowa platí obyvateľ štátu Iowa za svoje vzdelanie 4 500 dolárov. A nie obyvateľ štátu Iowa, ale obyvateľ iného štátu Spojených štátov platí za svoje vzdelanie 8 300 dolárov. Teraz nehovorím o absolútnych číslach a prepočte cez bankové kurzy ako alternatíve. Chcem tým len povedať, že, samozrejme, sa môžeme tváriť, že udržíme bezplatné vysoké školstvo, tak ako ho udrží Kuvajt, len musím zároveň povedať, že nám musí byť v tej chvíli jasné, na akej úrovni ho udržíme, čo to bude za školstvo.
Zároveň chcem povedať, že mi je jasné, že o spoplatnení školstva v extenzívnom zmysle slova sa nedá ani uvažovať. To znamená, že je vylúčené, aby budúci stomatológ platil za rok výuky na našej fakulte 80 000 či 100 000 korún, koľko táto reálne stojí už len na materiáli a technickom zabezpečení. To znamená, že sa hovorí alebo reálne by bolo hovoriť prvé roky len o príspevku v súlade s ekonomickou situáciou krajiny. Trvám ale na tom, že ak chceme niečo robiť s vysokým školstvom a budeme sa stále tváriť, že máme kuvajtský národný produkt na hlavu, tak sme smiešni a klameme si do vrecka.
A chcem teda povedať ešte jedno. Samozrejme, vklad Louisa Pasteura alebo kohokoľvek podobného do pokladnice ľudstva je obrovský, ale v normálnej krajine vynálezca lieku proti rakovine alebo HIV je zaplatený, to znamená, je to aj vklad do jeho budúcnosti a nie je teda odkázaný na to, aby sa mu skladali na štúdium. Na štúdium vstupuje preto, lebo na to má schopnosti, má na to vôľu, ale je mu jasné, že sa presunie do iných kategórií ako kolega drevorubač... (Zaznel zvuk časomiery.)
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní vystúpením ďalšieho písomne prihláseného do rozpravy. Tým je pani poslankyňa Eva Rusnáková.
E. Rusnáková, poslankyňa: Vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, vážení hostia, dovoľte mi, aby som v rozprave vystúpila s hodnotením vysokoškolského zákona, aby som sa vyjadrila k niektorým jeho ustanoveniam a predložila 5 nových pozmeňujúcich návrhov, najprv predložím pozmeňujúce návrhy.
Odporúčam v súvislosti s mojím prvým návrhom neschváliť bod 84 spoločnej správy, a preto žiadam, aby sa o ňom hlasovalo osobitne.
Môj prvý pozmeňujúci návrh sa týka čl. I § 32 ods. 1, kde navrhujem, aby sa slová "ak je táto povinnosť upravená vo vnútorných predpisoch tejto cirkvi alebo náboženskej obce" nahradili slovami "v súlade s vnútornými predpismi cirkvi alebo náboženskej obce". Tento bod bol bodom, v ktorom sme sa snažili nájsť na rokovaní výboru kompromisné spoločné riešenie. Treba však povedať, že gestorský výbor prijal z niekoľkých variantov variant, ktorý hovorí o tom, že sa vnútorné predpisy na verejnej vysokej škole upravujú v súlade s právomocami cirkvi. Táto definícia je tak nesmierne široká, že ju považujem za potrebné napriek tomu, že gestorský výbor odporúčal tento návrh prijať, pozmeniť, pretože tu nejde o právomoci cirkvi, ale ide o súlad s vnútornými predpismi cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. V tom prípade je dikcia právne presná a každý vie, čo si má pod ňou vysvetľovať. Na verejnej vysokej škole bohosloveckej, bohosloveckej fakulte, ale aj konfesijnej verejnej vysokej škole pôsobí aj predstaviteľ cirkvi, ktorý, samozrejme, presadzuje isté zosúladenie primeranosti právnych predpisov a vnútorných predpisov na podmienky, kvôli ktorým tieto fakulty nazývame, že sú bohoslovecké alebo konfesijné. A z tohto dôvodu je teda potrebné upraviť aj § 32.
Môj druhý a tretí pozmeňujúci návrh navzájom súvisia, a preto je možné o nich hlasovať naraz. Je možné o nich hlasovať, avšak len potom, ako sa schváli bod 195 spoločnej správy. Bod 195 spoločnej správy hovorí o tom, že Katolícku univerzitu v Ružomberku preraďujeme spomedzi súkromných vysokých škôl medzi verejné vysoké školy, k čomu gestorský výbor zaujal pozitívne stanovisko. Treba povedať, že osobitným bodom je tento návrh, teda bod 195 vyčlenený preto, že toto preradenie z jednej prílohy do druhej, teda z jedného typu vysokej školy do iného typu vysokej školy považujeme za tak dôležité, že len z tohto dôvodu sme navrhli hlasovať osobitne. Ak však tento návrh prejde, je potrebné upraviť ešte dva momenty v § 106.
Druhý môj pozmeňujúci návrh teda znie - v čl. I v § 106 ods. 1 sa na konci odseku dopĺňa táto veta: "Katolícka univerzita v Ružomberku sa stáva konfesijnou verejnou vysokou školou." Opakujem, že v prípade, že presunieme katolícku univerzitu z jednej prílohy do druhej, ešte nikde v zákone nie je napísané, že Katolícka univerzita v Ružomberku je konfesijná verejná vysoká škola. A toto jej zaradenie je potrebné pre potreby zákona, najmä aj z toho dôvodu, že mnohé paragrafy sa týkajú Katolíckej univerzity v Ružomberku následne primerane, a nie v celom rozsahu. A tak ako hovoríme o trenčianskej vysokej škole, že je to vysoká škola neuniverzitného typu, tak je potrebné povedať, že aj táto katolícka univerzita je akého typu.
K čl. I § 106. V § 106 ods. 1 sa v prvej vete slová "súkromnými vysokými školami vysoké školy uvedené" nahrádzajú slovami "súkromnou vysokou školou vysoká škola uvedená". Ide len o technický detail, aby bolo jasné, že v prílohe č. 3 je uvedená len jedna súkromná vysoká škola, a nie viacej.
Môj pozmeňujúci návrh 4 sa týka čl. I § 72, je potrebné o ňom hlasovať osobitne, § 72 ods. 5 znie: "Podmienkou získania vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu "profesor" je predchádzajúce získanie vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu "docent" podľa odsekov 3 alebo 4 a úspešné absolvovanie vymenúvacieho konania." Pôvodný § 72 ods. 5 tým vlastne dopĺňam len o nový odsek 4, ktorý hovorí o tom, že aj v oblasti umelecko-pedagogickej je možné získať titul profesora.
K čl. IV, to je piaty pozmeňujúci návrh, odporúčam neschváliť bod 194 spoločnej správy, to znamená, odporúčam vyňať ho na osobitné hlasovanie a odporúčam prijať nasledovný text - v čl. IV sa na konci pripájajú tieto slová: "....okrem čl. III bodov 5 a 6, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2003. V čl. III bod 7 § 30 ods. 1 písm. a) stráca platnosť 31. decembra 2002." Tento pozmeňujúci návrh je návrhom, ktorý súvisí s tým, že v čl. IV došlo pri prepise k legislatívnotechnickej chybe, kde sme v druhej vete síce formulovali číslo zákona správne, že ide o zákon o verejnej službe, ale napísali sme zlý odkaz na zlý zákon. Takže dávame túto druhú vetu len do legislatívnotechnickej úpravy, aby nemohlo dôjsť k nedorozumeniam. Návrh zohľadňuje tú skutočnosť, že sa menia finančné požiadavky na štátny rozpočet od 1. 1. 2003 vo vzťahu k platom vysokoškolských učiteľov, pedagogických zamestnancov vysokých škôl, ktorí budú poberať do 1. 1. 2003 rozdielové príplatky. Ale vzhľadom na to, že sa mení tabuľka od 1. januára a prechádzame na tabuľku, ktorou sú odmeňovaní zdravotnícki pracovníci a pedagógovia, ktorí v tejto oblasti pracujú, je potom potrebné, samozrejme, ten rozdielový príplatok, ktorý vysokoškolskí učitelia dostávali, zrušiť, pretože už potom nebude mať opodstatnenie.
Pri týchto pozmeňujúcich návrhoch teda prosím pána spravodajcu, opakujem, aby sme hlasovali osobitne o bode 1 v súvislosti s ním neschválili bod 84 spoločnej správy, hlasovali spoločne o bodoch 2 a 3, ak sa schváli bod 195 spoločnej správy, hlasovali osobitne o bode 4 a hlasovali osobitne o bode 5 a neschválili bod 194 spoločnej správy.
Dovoľte mi súčasne vyjadriť sa k niektorým všeobecným bodom tohto návrhu zákona, príp. k vyjadreniam mojich ctených kolegov, ktoré už odzneli vo výbore pre vzdelanie alebo odzneli teraz v pléne.
Je potrebné povedať, že vysokoškolský zákon je naozaj normou, ktorá bude predstavovať reformu vysokého školstva. A možno aj z tohto dôvodu je tento návrh zákona, treba priznať, nesmierne komplikovaný a rozsiahly. A o tom svedčia aj pripomienky, ktoré bolo potrebné v gestorskom výbore prijať.
Treba povedať, že gestorský výbor pristupoval k týmto otázkam zodpovedne a možno aj práve preto je tých pripomienok, ktoré odporúčame prijať, až 160, ale ony odzrkadľujú situáciu, ktorá sa vyvíjala aj medzi jednotlivými predstaviteľmi akademickej obce. Práve preto, že výbor sa rozhodoval medzi viacerými alternatívami, medzi právnou subjektivitou fakúlt a právnou subjektivitou vysokých škôl, medzi odovzdávaním kompetencií a právnymi otázkami, ktoré sa týkajú odovzdávania kompetencií smerom od rektora na dekanov a z vysokej školy na fakulty, boli mnohé otázky. Síce právne naozaj je možné ich vykladať rôzne, ale výbor na základe diskusie a na základe toho, čo prebiehalo v rámci diskusie na akademickej pôde aj medzi predstaviteľmi ministerstva školstva a Slovenskou rektorskou konferenciou, Radou vysokých škôl a Študentskou radou vysokých škôl, sa rozhodol, že akceptujeme kompromis, ktorý spriechodňuje tento návrh zákona, pretože pri ostatných alternatívach mal výbor pre vzdelanie pocit, že tento návrh zákona by bol omnoho ťažšie priechodný.
Po vyriešení tejto otázky, samozrejme, zostal problém, ktorý sa bude týkať externého štúdia a spoplatnenia externého štúdia. Ale tento problém je naozaj schopná vyriešiť už len snemovňa. A chcem povedať, že nemám pocit na rozdiel od mojich predrečníkov, že by som bola nejakým spôsobom vydieraná a tlačená k tomu, aby sme prijali hoci vysokoškolský zákon aj s nedostatkami. Myslím si, že bol priestor na to, aby sa pripomienky poslancami predkladali a mnohí využili pôdu nášho výboru na to, aby ich naozaj predložili.
Čo sa týka návrhov, ktoré budú, ešte predpokladám ďalej predkladané, beriem to ako fakt, ktorý hovorí o tom, že poslanci na to majú právo a snažia sa tento návrh zákona ešte vylepšiť. A snažím sa zostať v tejto chvíli pokojná napriek tomu, že tie pripomienky narastajú takým spôsobom, že už mnohí, ktorí sledujú túto diskusiu, majú obavy, že sa jednoducho stratíme medzi tým množstvom pripomienok a môže dôjsť aj k nejakej chybe pri hlasovaní. Ja pevne dúfam, že v tomto sa zasadí výbor a všetci tí, ktorí budú sledovať to, aby tento zákon zostal aj v rámci pripomienok kompatibilný s tým, čo sledujeme, aby nedošlo k omylu, aby sme to jednoducho zvládli. Čiže nemám pocit, že Národná rada je stážistom, nemám pocit, že poslanci sú k niečomu nútení, každý má právo vystúpiť a Národná rada rozhodne.
Ak prebieha diskusia o právnej subjektivite fakúlt, ja nevnímam túto diskusiu tak, že kto z koho, pretože v Európe sú riešenia, o ktorých my tu dnes hovoríme aj na jednej aj na druhej strane. Teda sú krajiny, ktoré rešpektujú právnu subjektivitu fakúlt, sú krajiny, ktoré rešpektujú právnu subjektivitu vysokých škôl. Je vecou tejto Národnej rady, ktorý názor si osvojí. Treba povedať, že vzhľadom na to, že v Európe je skôr štandardný spôsob rešpektovania právnej subjektivity vysokých škôl, prikláňam sa k tomu, aby sme teda akceptovali ustanovenia vládneho návrhu zákona a kompromis, ktorý bol na akademickej pôde prijatý, to znamená, že sa týka delegovania právomocí smerom na fakulty cez štatút a cez hlasovanie v akademickom senáte a týkal by sa vlastne troch oblastí, a to pracovnoprávnej, ekonomickej vrátane podnikateľskej, a zahraničnej spolupráce.
Mnohé otázky, ktoré súvisia so školným, samozrejme, že sú otázkami, ktoré poslanci vnímajú z rôznych uhlov, možno niekedy z uhla istej morálky alebo z uhla ekonomického alebo dokonca aj z uhla ústavného. Dovolím si poznamenať, že nie je pravda to, čo niektorí verejne prezentovali, že zavedenie školného za externé štúdium bude na hrane ústavy, príp. že je protiústavné, pretože čl. 42 ústavy jasne hovorí o tom, že bezplatné na Slovensku je len vzdelávanie na základných a stredných školách a podľa schopnosti občana a možnosti spoločnosti aj na vysokých školách. Čiže ak zákon vyjadrí vôľu zákonodarcu hovoriť o tom, že možnosti spoločnosti sú také, že chce spoplatniť externé štúdium, nemyslím si, že toto ustanovenie v zákone by bolo protiústavné.
Samozrejme, že nastáva otázka, či spoplatnenie nebude mať za následok to, že sa dostane na vysoké školy menej študentov. Ja si myslím, že táto otázka nie je stavaná dobre, pretože problémy vzniknú práve tým, že legislatívne sa neupraví oblasť, ktorá je dnes využívaná rôznymi eseročkami na to, aby sa cez ne poskytovalo vysokoškolské vzdelávanie. Študenti tu vďaka tomu musia platiť často až 40 000 - 45 000 korún ročne. Ak my toto neupravíme a povieme, že štúdium vysokoškolské je bezplatné aj v externej forme štúdia, ja mám vážne obavy, že vysoké školy nebudú mať záujem na takom poskytovaní takého rozsahu externého štúdia, aké sa poskytuje dnes. To, že v štátnom rozpočte je schválených 50 mil. korún, to ešte nie je systémové riešenie tejto situácie, pretože potom budeme musieť jednoducho každý rok v štátnom rozpočte vydeľovať finančné prostriedky na to, aby to externé štúdium bolo takýmto spôsobom pokryté. A riešenie, ktoré predkladá vláda, si myslím, je riešením, ktoré predsa len vnáša jasnejší, systémovejší krok do tejto problematiky a hovorí o nižšej sume na rozdiel od tých súm, ktoré sú dnes, a to vo výške od 4 000 do 8 000 korún ročne. V každom prípade je to obrovský rozdiel. A myslím, že tento návrh aj na počudovanie mnohých podporuje aj Študentská rada vysokých škôl, pretože si uvedomuje, že spoplatnenie externého štúdia je naozaj možno len tým prvým krokom k tomu, aby sa v nasledujúcom období otvorila otázka aj čo s financovaním denného štúdia a s hľadaním ďalších mimorozpočtových zdrojov.
Prínosom tohto zákona a pozmeňujúcich návrhov, ktoré boli vo výbore prijaté, sú návrhy, ktoré hovoria aj o zavádzaní nového typu vysokej školy, a to verejnej vysokej školy, ktorá sa bude užšie zaoberať vedou a výskumom. A budeme hovoriť o tzv. výskumných univerzitách pre ktoré, si myslím, je dosť veľké množstvo akceptovaných návrhov aj z ostatných výborov.
To, čo vo výbore je riešené trošku tvrdšie, to je ustanovenie, ktoré sa týka zriadenia a zrušenia verejnej vysokej školy a následného ďalšieho štúdia jej študentov. Vládny návrh zákona hovorí o tom, že ministerstvo školstva sa dohodne s verejnými vysokými školami, na ktorých doštudujú títo študenti zrušenej verejnej vysokej školy. Je, samozrejme, len teoretickým predpokladom, že by sa mohlo stať, že sa ministerstvo školstva nebude schopné dohodnúť s každou verejnou vysokou školou. A preto výbor odporúča, aby sa tento existenčný problém študentov riešil obdobne, ako je to napr. v českom vysokoškolskom zákone, a to tak, že v zákone, ktorým sa bude rušiť verejná vysoká škola, bude povedané, na ktorých verejných vysokých školách títo študenti doštudujú, teda ktoré verejné vysoké školy ich prijmú do tých istých učebných odborov alebo obdobných študijných odborov. Musím povedať, že nie je to zasahovanie do akademických slobôd vysokej školy, pretože prioritným záujmom štátu by malo byť, aby všetci tí, ktorí sa dostanú na dennú formu štúdia, doštudovali. A jednoducho ani ministerstvo školstva by nemalo mať záujem na tom, aby študenti zostali na ulici. Návrh, ktorý predkladá výbor, samozrejme, poskytuje priestor aj na to, aby si študent sám dohodol, na ktorej verejnej vysokej škole doštuduje, ak je schopný si túto záležitosť vyriešiť sám súkromne.
Ďalším novým momentom, ktorý je medzi pozmeňujúcimi návrhmi, je spoplatnenie civilov v externom štúdiu na štátnych školách. A týka sa predovšetkým vojenských vysokých škôl, kde, myslím si, je dôležité hovoriť o tom, že na vojenskej vysokej škole študuje dnes približne 600 civilov. A mnohí z nich študujú aj v externej forme, a to v takých študijných odboroch, ako je andragogika alebo elektronika a komunikačná technika, príp. sociálna andragogika a komunikačné a informačné technológie. Mnohí z týchto absolventov nepôsobia ďalej v armáde, pretože nejde o študentov, ktorí sú vo výkone vojenskej služby, ale sú to civili, ktorí potom pokračujú ďalej v civilných profesiách mimo armády. A len úplne mizivé percento spomedzi nich sa ďalej umiestňuje v službách armády. Práve z tohto dôvodu, myslím si, je vhodné, aby sme toto spoplatnenie preniesli aj na štátne vysoké školy. V prípade policajných vysokých škôl ide o situáciu, keď študent externej formy prekročí tú bežnú alebo tradičnú dĺžku štúdia.
Ďalej by som chcela upozorniť na niektoré momenty, ktoré sa týkajú študentov a prejavujú istý stupeň demokratizácie ich postavenia, ale aj demokratizácie prijímacieho konania, pri ktorom všetci cítime, že je v tejto oblasti ešte čo spraviť. V prvom rade je to možnosť študenta nahliadnuť do dokumentov prijímacieho konania, čo považujem za veľmi správne, pretože študent má možnosť skontrolovať, ako bol hodnotený a ako boli hodnotené jednotlivé odpovede na otázky. Ďalej je to možnosť odvolať sa proti neprijatiu na štúdium, ak rozhodol rektor sám, samozrejme, rektor môže v rámci autoremedúry opraviť svoje rozhodnutie, ak príp. nemieni zmeniť svoje stanovisko, tak môže odstúpiť vec na vyjadrenie akademickému senátu vysokej školy, ktorá má právo potom zmeniť rozhodnutie rektora, čo považujem za veľmi dôležité, aby bola zabezpečená možnosť odvolacieho konania aj v tomto prípade. Ďalej je to možnosť, aby sa v rámci disciplinárneho konania pred disciplinárnou komisiou toto konanie viedlo ústne a, samozrejme, za prítomnosti študenta, čo v návrhu zákona nebolo.
Dovoľte mi ďalej povedať, že dúfam, že plénum prijme s pochopením návrh výboru, ktorý je naozaj návrhom, ktorý bude mať na štátny rozpočet dosah vo výške približne 800 mil. korún. A to je návrh, aby sa platová tabuľka vysokoškolských učiteľov, pedagógov rovnala tabuľke zdravotníckych pracovníkov, samozrejme, s účinnosťou od 1. 1. 2003, pretože v tomto štátnom rozpočte na to ešte finančné prostriedky nie sú.
Za dôležitý bod považujem aj § 100, ktorý hovorí o tom, že ministerstvo môže zamietnuť registráciu vnútorného predpisu vysokej školy alebo fakulty v tom prípade, ak tento vnútorný predpis je v rozpore so zákonmi alebo s ústavou, to znamená aj so základnými právami, ktoré ústava občanovi zabezpečuje. Keďže tento problém bol v mnohých výboroch veľmi podrobne prediskutovaný, chcem upozorniť na to, že náš výbor sa 2-krát zaoberal práve takými vnútornými predpismi vysokých škôl alebo fakúlt, ktoré neakceptovali podľa názoru výboru základné práva, ktoré študenti mali, a ministerstvo bolo v tejto situácii bezmocné, pretože pokiaľ akademický senát oznámil, že nie je ochotný meniť napr. podmienky prijímacieho konania, a ony boli v rozpore so Základnou listinou ľudských práv a slobôd a boli v rozpore s demokratickým duchom prijímacieho konania, jednoducho nebolo možné domôcť sa nápravy. Preto si myslím, že niektoré ustanovenia § 100 sú naozaj potrebné a je veľmi potrebné citlivo zvážiť, príp. ktoré písmená plénum bude ochotné akceptovať, ak bude chcieť hovoriť o ich vypustení. Zabezpečuje sa možnosť odvolania na Najvyšší súd, čo je fenomén, ktorý výbor podporuje, pretože to odvolacie konanie zo strany vysokej školy alebo fakulty by malo byť takisto zabezpečené.
Dovoľte mi, ctené kolegyne a kolegovia, na záver povedať myšlienku, ktorá sa týka odporúčaní, ktoré nielen sú z pôdy akademickej obce, ale sú aj istými stanoviskami a odporúčaniami z pôdy Európskej asociácie vysokých škôl. V stanovisku, ktoré je známe zo 6. februára 2002, je to stanovisko generálneho sekretára Európskej asociácie univerzít, sa hovorí: "Pokračujúca fragmentácia univerzít na Slovensku nie je v súlade s procesom reformy prebiehajúcim v ostatných častiach Európy. V momente, keď bude v roku 2010 vytvorený európsky priestor na vysokoškolské vzdelávanie, vaše univerzity nebudú kompatibilné s európskym systémom a bude pre ne veľmi ťažké zúčastniť sa súťaže na európskej úrovni." S týmto stanoviskom korešponduje aj stanovisko Národnej študentskej únie v Európe.
Vážené dámy a páni, dovoľte mi teda požiadať kvôli priechodnosti zákona o vašu podporu k pozmeňujúcim návrhom, ktoré sme prijali v našom gestorskom výbore, a k tým návrhom, ktoré dopĺňajú v jednotlivých bodoch tie momenty, ktoré vychádzali ako pripomienky z gestorského výboru. Ďakujem pekne.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Faktické poznámky sú 3, posledná je pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť prihlásiť sa do ďalších faktických poznámok.
Prvá pani poslankyňa Keltošová má slovo.
O. Keltošová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem reagovať na tú časť vystúpenia pani poslankyne Rusnákovej, kde hovorí o tom, že výbor pre vzdelanie, vedu a tak ďalej pracoval zodpovedne. Svedčí o tom aj množstvo pripomienok. A tiež povedala zároveň, že poslanci majú právo na vylepšenie zákona. Pani poslankyňa, pán minister, pokiaľ by to bol poslanecký návrh zákona, nepoviem ani pol slova proti tomu, aby či výbor alebo jednotliví poslanci tu namieste vylepšovali zákon. Ale toto je vládny návrh zákona, toto mal byť základný pilier novej reformy vysokého školstva. Ja sa pýtam, a budem citovať teraz pozmeňujúci návrh č. 191, ja sa pýtam, kde bolo ministerstvo školstva 3 roky, keď sa pripravoval zákon o verejnej službe, kde bolo ministerstvo školstva, keď sa pripravovala tohtoročný návrh štátneho rozpočtu a v pozmeňujúcom návrhu 191 chce teraz nepriamo novelizovať zákon o verejnej službe, ktorý ešte ani nie je účinný, bude účinný až od 1. 4., s tým, že sa tam navyšujú ohodnotenia vedecko-pedagogických pracovníkov na úroveň tabuľky č. 4 zákona o verejnej službe, čo predstavuje pre budúcoročný štátny rozpočet 860 mil. korún.
Pán minister, mali ste predložiť túto požiadavku minulý rok v decembri, aby sme to mali v rozpočte na tento rok, to je po prvé, a po druhé, mali ste viacej bojovať pri schvaľovaní zákona vo vláde o verejnej službe, ale nie takto okľukou dostať cez novelu ešte neplatného zákona o verejnej službe, cez váš zákon o vysokých školách teraz toto sem do snemovne na stôl. To je príznačné pre váš rezort, že málo bojujete za záujmy vysokoškolských, ale aj stredoškolských pedagógov, že málo ste bojovali aj s ministerstvom financií, a preto to chcete teraz dostať do tohto zákona. Je to nesystémové, je to neférové, je to novelizácia zákona o verejnej službe, ktorý ešte ani neplatí.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Pán poslanec Šepták.
R. Šepták, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som sa tiež chcel prostredníctvom pani Rusnákovej, ktorá, myslím si, mala veľmi dobrý príspevok, obrátiť na pána ministra, aby skutočne, keďže hovoríme o zákone, ktorý má byť pilierom alebo začiatkom reformy vysokého školstva, porozmýšľal o tom, či by sme sa nevrátili s týmto zákonom niekde na začiatok. A ja by som možno odporučil, pán minister, tzv. nulté čítanie, kde nielen poslanci, ale aj široká odborná verejnosť sa bude mať možnosť veľmi frontálne zapojiť do tohto zákona. Nie je predsa možné, aby zákon, ktorý má ja neviem 109 paragrafov, mal 160 pripomienok a množstvo ďalších pripomienok, ktoré sú tu teraz prezentované poslancami. Ja si tiež myslím to, čo tu už bolo naznačené, že potom bude z ministerstva školstva a z odbornej verejnosti apelované, že to ten zlý parlament opäť zasiahol do nejakého zákona.
Tiež si myslím to, čo povedala pani Keltošová. Nie je možné do vládneho zákona montovať toľko pripomienok. Veď predsa na to sú ministerskí úradníci, ktorí majú všetky možnosti na to, aby vytvorili dobrý zákon, aby pripravili zákon, ktorý sa možno len bude dolaďovať v detailoch, a nie v takých systémových krokoch, ako dnes sa tu robia. Skutočne, tento parlament nerobí efektívne a zbytočne sa dostávame do problémov, že tu prerokúvame 120 zákonov na jednej schôdzi parlamentu a meníme základné filozofie zákona, ktoré budú dôležitým bodom alebo dôležitým životným okamžikom každého človeka, ktorý bude študovať. Ďakujem.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Chcem vyjadriť názor, že kolegyni Rusnákovej sa čudujem, že výbor tento návrh odporúča. Veď predsa mať k 109-paragrafovému zákonu 160 pozmeňujúcich návrhov - to je doteraz, ešte ich príde viac, lebo vystupujú ďalší poslanci s pozmeňujúcimi návrhmi -, to je úplne nový zákon. Už doobeda som vystúpila s tým, že toto je fraškáreň tuto v parlamente. Jednak už pani poslankyňa Alžbeta Dolníková signalizovala, že bude treba novelu. Plne súhlasím s tým, čo hovorila pani poslankyňa Keltošová.
Ja sa čudujem podpredsedovi vlády pre legislatívu, že vôbec odporučí na ďalšie legislatívne konanie takýto zákon, ktorý nie je zosúladený s ďalšími legislatívnymi návrhmi. Prídu do parlamentu legislatívne návrhy, z ktorých jeden dopĺňa tak, že už sú pozmeňováky na ešte neúčinný zákon, ktorý teraz prerokúvame. Veď to je úplná džungľa, vážení.
A potom, pani poslankyňa, vy ste nepochopili otázku neústavnosti. Nie v tom je neústavnosť, že by nebolo možné platiť vysokoškolské štúdium, ale neústavnosť je v tom, že štúdium tak denné, ako aj diaľkové sú normálnymi štúdiami podľa zákona. A tam dochádza k diskriminácii. Nevidím dôvody, prečo jedno štúdium má byť bezplatné a druhé za poplatok. Tak buď budú obe bezplatné, alebo obe za poplatok. Inak je to diskriminácia. V tomto je ten problém, pani poslankyňa.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Rusnáková má slovo.
E. Rusnáková, poslankyňa: Na pripomienky kolegov môžem povedať len jednu jedinú vec. Keby bolo tých pozmeňujúcich návrhov aj viacej, ja to musím akceptovať ako poslanec Národnej rady, že aj tu majú kolegovia právo vystúpiť. Ale jedno viem iste, že chcem urobiť všetko pre to, aby vysokoškolský zákon bol prijatý. A v tom prípade, vážení kolegovia, ja viem, že vám sa zdá, že tých pripomienok je veľa, ale radšej nech ich je veľa a ten zákon je lepší, ako keby ich malo byť menej a mali by v ňom byť chyby.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Drobný, po ňom pán poslanec Ištván.
M. Drobný, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pán kolega spravodajca, dovoľte mi, aby som sa dotkol predkladaného návrhu zákona o vysokých školách z oblasti hodnotenia kvality a hodnotenia rastu kvality, produkcie vysokých škôl, ale zároveň obecných názorov na tento zákon. Včera sme v zdravotníckom výbore prepracovali návrh zákona o lekárskom povolaní a o lekárskej komore tak dokonale a takým spôsobom razantným, že skutočne aj väčšina nášho klubu HZDS súhlasí s tým, ktorý je teraz predkladaný a ktorom by sa malo hlasovať. To som si predstavoval aj v prípade vysokoškolského zákona, pretože v takejto podobe, ako je predložený, je skutočne predlohou, ktorá má charakter románu alebo eseje, pretože hlavné nosné myšlienky sú obalené do obrovského množstva slovnej vaty, takého množstva, že som prakticky nemohol nájsť kapitolu o evalvácii a musel my ju pomôcť nájsť pán minister. Ja som si ju znovu dneska čítal. Skutočne to musíte dešifrovať, aby ste našli v tom odseku a paragrafe to miesto, ktoré hovorí o tejto aktivite v akreditačnej komisii. Teda celá tá predloha trpí tým, že má obrovské množstvo textu a ten text obaľuje tie hlavné nosné myšlienky a musíte tie myšlienky tam vylovovať, musíte ich nájsť. To je nevýhoda tohto textu. Legislatívci hovoria, že to je istým spôsobom nepodarok. Preto by som myslel, že sa to malo prepracovať.
K oblasti hodnotenia kvality. Hodnotenie kvality vysokoškolskej produkcie robia dva útvary. Je to Akreditačná komisia, poradný orgán vlády Slovenskej republiky, ktorá sa stala ale poradným orgánom ministerstva školstva, a niektorí hovoria, že je to podradný orgán ministerstva školstva, lebo súčasní členovia Akreditačnej komisie mi hovoria, že to, čo oni vypracujú v akreditačnom procese, to skutočne je úradníkmi na ministerstve školstva zmetené pod stôl a je vytvorené úplne niečo iné, v čom oni nevidia ani princíp, ani základ svojej myšlienky, ktorý do toho dali. Ja si myslím, že to je chyba. Ak teda je to poradný orgán vlády Slovenskej republiky, tak tento poradný orgán vlády Slovenskej republiky by sa mal riadiť podľa štatútu Úradu vlády Slovenskej republiky. A podľa tohto štatútu úlohy spojené s odborným, organizačným a technickým zabezpečením činnosti vlády a jej poradných orgánov plní Úrad vlády Slovenskej republiky. Je to presne čl. 18 rokovacieho poriadku vlády Slovenskej republiky. Teda sekretariát Akreditačnej komisie by sa mal riadiť týmto útvarom a tento útvar by mal aj platiť jeho činnosť, ale by mal aj manažovať a riadiť jeho činnosť. To je presne podľa zákonov, podľa ktorých by sa mala riadiť Akreditačná komisia vlády Slovenskej republiky. Nie je to tak. A keďže nie je to tak, samozrejme, Akreditačná komisia má pocit, že nie je efektívna a jej akreditačné produkty nie sú používané na to, na čo by mali byť používané. Je to istá urážka ľudí, ktorí pracujú v pracovných komisiách, v pracovných skupinách, pretože pracovné skupiny sú zložené z docentov, profesorov, doktorov vied a iných vedeckých hodnostárov, ktorí naozaj niečo vedia, a teda dávajú validné podklady pre akreditačnú komisiu. Tá vynesie výrok a ten výrok je potom úradníkmi ministerstva školstva znehodnotený. Je to vec, ktorá by nemala sa stávať. Takáto je referencia o tom, čo hovoria členovia Akreditačnej komisie.
Ďalej. Akreditačná komisia končí svoju funkciu dňom 1. apríla 2002, keď nadobudne platnosť tento zákon. Predpokladám, že ju nenadobudne. Ale keby ju nadobudol, tak komisia skončí činnosť a bude vymenovaná nová komisia. Aký je v tom zámer, pán minister? Zakladáme trójskeho koňa pre novú vládu alebo nám táto komisia nevyhovuje? Veď ste ju prijímali s veľkou slávou a mal som taký dojem, že začala pracovať dobre. A pracuje dobre. I keď zánik starej komisie, ktorá prišla z Mečiarovej vlády, bol robený relatívne predčasne, ja som to bral ako vec, ktorá vám vyhovovala. Nedobehli niektoré členstvá podľa zákona, ale boli prerušené arteficiálne, pretože ste chceli mať ľudí, ktorí pracujú pre vás, ale oni pracujú aj tak veľmi dobre. Ja som nakoniec zistil, že pracujú dobre, ale vy ich funkciu chcete skončiť náhle nadobudnutím platnosti zákona 1. 4. tohto roku. To sa mi nezdá byť celkom férové.
Ďalšia vec, ktorú by som chcel k tomuto návrhu, k predlohe povedať. Zavádzate inštitút mimoriadneho profesora popri riadnom profesorovi. Definícia mimoriadneho profesora nie je dokonalá. Teda preto ani nevieme, či mimoriadny profesor bude riadnym garantom pre akreditáciu istých aktivít, produkcií. Bude garantom odborovej komisie na prideľovanie vedecko-pedagogických hodností alebo garantom pre habilitácie a inaugurácie? Nevieme. Okrem toho, mimoriadny profesor bol diskreditovaný inštitút za komunizmu. Boli to politicky menovaní profesori, ktorí medzi akademickou obcou nepožívali práve tú najlepšiu vážnosť. Má to byť analógia? Či to má byť úplne niečo iné? Ale definícia a osobitný predpis, ktorým by boli stanovené podmienky, za ktorých sa vymenúva mimoriadny profesor, zatiaľ chýbajú. Nie je ani predstava o tom, ako to vlastne bude.
Ďalšia vec, ktorú tento zákon alebo predloha zákona má zle urobenú, je tá vec, že realizácia ustanovení § 107 návrhu zákona o prechode majetku do vlastníctva vysokej školy je veľmi pochybná. Ustanovenie vyvoláva dve otázky zásadného významu: a) či je nadobudnutie vlastníctva majetku do vlastníctva vysokej školy nevyhnutné, potrebné na plnenie funkcií vysokej školy a b) ak áno, tak či je správne a odôvodnené, aby automaticky k 1. 1. 2003 podľa zákona prešlo vlastníctvo na tú vysokú školu, ktorá majetok k uvedenému dňu spravuje. Totižto privatizácia školského majetku, ktorá vlastne týmto nastane, zodpovedá ekonomike a spoločnosti založenej na slobodnom, voľnom trhovom hospodárstve. Ako je známe, Slovenská republika sa hlási, a je to zakotvené aj v ústave, k sociálnemu trhovému hospodárstvu a k tomuto modelu inklinuje väčšina európskych štátov. Tento model predpokladá značnú ingerenciu štátu v sociálnej oblasti vrátane sektora školstva. Preto je aj v Rakúsku, Nemecku, Francii a inde majetok najmä nehnuteľností, s ktorými vysoké školy hospodária a ktorý spravujú vo vlastníctve štátu. Vzniká veľké nebezpečenstvo, že práve v transformujúcej sa krajine vyznačujúcej sa ekonomickou, spoločenskou a politickou labilitou, nestabilitou možno takéto vlastníctvo v rukách vysokých škôl ľahko zneužiť zo strany rôznych klanov, ktoré sú nezriedka už aj dnes na niektorých vysokých školách či fakultách na Slovensku badateľné. Prepojené sú na silné ekonomické kruhy. Mnohé fakulty a vysoké školy budú využívať tento svoj majetok aj na rôzne špekulatívne obchodné transakcie, napr. na lukratívne prenájmy zahraničným firmám a pod., a nie na činnosť vysokej školy. Je to vec, ktorá je istým rizikom. Predpokladám, že to riziko sa nebude realizovať. Ale je možné, že sa môže realizovať.
Keď teda hovoríme o tej predlohe, ktorú predkladáte, tak má svoje niektoré veľmi sporné miesta a sporné veci. Predovšetkým by som odporučil hodnotenie kvality, činnosti, produkcie vysokých škôl zamerať a koordinovať v dvoch smeroch. Akreditačná komisia, poradný orgán vlády Slovenskej republiky, by mala kooperovať s Akreditačnou komisiou ministerstva zdravotníctva, ktorá je v úzkej súčinnosti so Slovenskou národnou akreditačnou radou pri Slovenskom metrologickom ústave v Bratislave. Táto Slovenská národná akreditačná rada je skutočne orgán, ktorý je v Európe uznávaný a ktorý tieto hodnotenia kvality robí vďaka veľkému počtu odborných pracovníkov na vysokej úrovni a objektívne a veľmi dobre. Kooperácia týchto dvoch akreditačných útvarov by naozaj prospela zlepšeniu hodnotenia kvality produkcie vysokých škôl, fakúlt, pretože predmetom akreditácie budú ďalej len fakulty. Musíme si uvedomiť, že produkcia sa uskutočňuje naozaj na fakultách, ktorým vytvára rektorát, teda univerzita makroprostredie. A hodnotenie tejto produkcie rektorátu to je hodnotenie manažmentu, ale to nie je hodnotenie vlastnej produkcie fakúlt. Lekárska fakulta produkuje nie manažment, produkuje dajaké výtvory všeobecného lekárstva alebo iných odborov lekárstva. A tie sú predmetom akreditácie lekárskych fakúlt, nie organizačná práca rektorátu, pretože keď navštevujete akreditačné akty v spojených štátoch, ale aj v Európe hocikde, tak je predmetom akreditácie ústav, fakulta, klinika, ale nikde nie univerzita. Univerzita sa len týmito akreditačnými aktmi potom prezentuje. Uvádza ich, ale to nie sú produkty jej činnosti. Preto myslím si, že subjektom akreditácie budú vždy fakulty. A keď ním budú vždy fakulty, tak navrhujem nasledovné pozmeňujúce návrhy.
Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o vysokých školách (tlač 1243). Navrhujem v § 77 ods. 13 vypustiť slovo "ministerstvo" a nahradiť ho slovami "Úrad vlády Slovenskej republiky".
Ďalej, v § 77 ods. 14 navrhujem vypustiť slová "na návrh ministra" a nahradiť ich slovami "na návrh vedúceho Úradu vlády".
Týmito pozmeňujúcimi návrhmi ak náhodou prejde predloha zákona - myslím si, že to nebude tak, pretože s takouto predlohou návrhu zákona nemožno súhlasiť už z toho dôvodu, že včera sme dokázali v zdravotníckom výbore oveľa spornejší návrh zákona o lekárskom povolaní a Slovenskej lekárskej komore zmeniť totálne tak, že je skutočne prijateľný pre všetkých, ktorých sa dotýka, ja si myslím, že aj vy ste to mohli urobiť v patričnom výbore Národnej rady -, ďakujem za pozornosť.