Čtvrtek 21. února 2002

Pätnásty deň rokovania

54. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

21. februára 2002 o 9.00 hodine

 

 

I. Presperín, podpredseda NR SR: Vážení páni poslanci, panie poslankyne, žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej sály, aby sme mohli začať ďalší rokovací deň 54. schôdze Národnej rady.

Prosím pána spravodajcu, pána ministra Ftáčnika, žiadam ho, aby prišiel do rokovacej sály. Žiadam pánov poslancov, pána poslanca Šagáta, ktorý nedokončil včera svoje vystúpenie v rozprave, žiadam ho, aby prišiel do rokovacej sály, aby sme mohli pokračovať v rokovaní.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram 15. rokovací deň 54. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali písomne títo poslanci: Július Brocka, Milan Cagala, Michal Drobný, Jozef Prokeš, Štefan Rusnák, Milan Topoli, Štefan Zelník. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Mária Angelovičová, Ján Cuper, László Gyurovszky, Peter Osuský a Brigita Schmögnerová.

Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej rozprave o vládnom návrhu zákona o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1243.

Prosím pána poslanca Šagáta, aby pokračoval v rozprave. Ďalej sú do rozpravy ešte prihlásení páni poslanci Rakús, Húska, Záborská, Mušková a Šlachta. Prosím, pán poslanec, máte slovo.

T. Šagát, poslanec: Áno. Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vzhľadom na to, že som uviedol problematiku včera, predniesol už len pozmeňujúce návrhy. Predniesol som včera dva, teda pokračujem v treťom. Tretí pozmeňujúci návrh znie: za § 42 sa vkladajú § 43 a § 44, ktoré vrátane nadpisov znejú:

§ 43: zdravotnícke vysoké školy, ods. 1, zdravotnícke vysoké školy vzdelávajú v špecializačnom štúdiu pracovníkov v zdravotníctve so zdravotníckou praxou a študentov, ktorí sa pripravujú pre vybrané kategórie zdravotníckych pracovníkov.

Odsek 2, zdravotnícke vysoké školy sú štátne príspevkové organizácie.

Odsek číslo 3, zdravotnícke vysoké školy vedú osobitne register študentov v dennej forme štúdia, osobitne register študentov v externej forme štúdia podľa jednotlivých špecializačných odborov.

Odsek 4, minister zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len minister zdravotníctva) má voči zdravotníckym vysokým školám túto pôsobnosť: a) predkladá prezidentovi republiky návrh na vymenovanie alebo odvolanie rektora zdravotníckej vysokej školy, b) predkladá prezidentovi republiky návrhy zdravotníckej vysokej školy na vymenovanie profesorov, c) určuje plat rektorovi zdravotníckej vysokej školy, d) poveruje po odvolaní rektora zdravotníckej školy alebo po predčasnom skončení funkčného obdobia rektora z iných dôvodov (napríklad z osobných dôvodov alebo zo zdravotných dôvodov), alebo v iných prípadoch, keď zdravotnícka vysoká škola nemá rektora, výkonom funkcie rektora do vymenovania nového rektora zo zamestnancov zdravotníckej vysokej školy po vyjadrení akademického senátu zdravotníckej vysokej školy.

Odsek 5, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo zdravotníctva) má voči zdravotníckym vysokým školám túto pôsobnosť: a) registruje vnútorné predpisy zdravotníckych vysokých škôl, b) schvaľuje na návrh zdravotníckych vysokých škôl študijné odbory a špecializačné študijné odbory v oblasti zdravotníctva po predchádzajúcom vyjadrení akreditačnej komisie, § 79. Predkladá ministrovi školstva návrhy na zmeny študijných odborov v oblasti zdravotníctva, d) povoľuje v študijných odboroch v oblasti zdravotníctva spojenie prvého stupňa a druhého stupňa vysokoškolského štúdia do jedného celku po predchádzajúcom vyjadrení akreditačnej komisie, e) zriaďuje vedecké pracoviská, pedagogické pracoviská, vývojové pracoviská, hospodárske pracoviská, informačné pracoviská zdravotníckych vysokých škôl a ich fakúlt, f) kontroluje zákonnosť a hospodárnosť vo využívaní finančných prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a pri hospodárení s majetkom vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý je v správe zdravotníckych vysokých škôl, g) prijíma voči zdravotníckym vysokým školám opatrenia podľa § 100, h) rozhoduje po vyjadrení akreditačnej komisie o priznaní práva zdravotníckej vysokej školy udeľovať po úspešnom absolvovaní študijného programu zodpovedajúci akademický titul a o priznaní práva zdravotníckej vysokej školy uskutočňovať v študijnom odbore habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov. Vo veciach akreditácie plní ďalšie úlohy ministerstva zdravotníctva podľa § 79 až § 83, i) plní úlohu nadriadeného štátneho orgánu v správnom konaní, j) plní úlohy ministerstva a vysokej školy podľa § 102, ods. 2, písm. b) pri uznávaní zahraničného vysokoškolského vzdelávania a kvalifikácie v oblasti zdravotníctva, k) prerokúva a vyhodnocuje dlhodobé zámery zdravotníckych vysokých škôl a ich aktualizáciu.

Odsek 6, rektor zdravotníckej vysokej školy za svoju činnosť zodpovedá ministrovi zdravotníctva a akademickému senátu zdravotníckej vysokej školy.

Odsek 7, rektor zdravotníckej vysokej školy zodpovedá ministrovi zdravotníctva za hospodárenie s finančnými prostriedkami, pridelenými zo štátneho rozpočtu a za riadne hospodárenie s majetkom vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý je v správe zdravotníckej školy.

Odsek 8, na zdravotnícke vysoké školy a ich fakulty sa nevzťahujú ustanovenia § 8, pardon 9, ods. 1, písm. g), h) a i), § 15, § 16, § 18, § 21 ods. 4, § 32, § 36, § 37-39, § 41, § 42, § 43-45, § 86 ods. 2, § 87 a § 101. Ustanovenia § 6 ods. 1, písm. a), f) a g), § 10 ods. 10, § 17, § 19, § 54, § 62 a § 90 sa na ne vzťahujú primerane. Teda podobne ako pri iných štátnych vysokých školách je potrebné určiť poslanie vysokej školy, kompetencie ministra zdravotníctva, ministerstva zdravotníctva, ktoré ustanovenia zákona o vysokých školy sa na ne nevzťahujú alebo sa vzťahujú primerane.

Paragraf 44, špecializačné štúdium v medicíne.

Odsek 1, špecializačné štúdium v medicíne je študijný odbor tretieho stupňa (§ 4, ods. 5), zameriava sa na získavanie špecializovaných poznatkov, súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v príslušnom špecializačnom odbore a aktuálnych, najnovších vedeckých poznatkov z medicíny. Absolventi študijného programu v medicíne získavajú vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa.

Odsek 2, špecializačné odbory sa členia na základné špecializačné odbory a nadstavbové špecializačné odbory.

Odsek 3, dĺžka štúdia v externej forme základného špecializačného odboru trvá najmenej tri roky a najviac päť rokov. V nadstavbovom špecializačnom odbore najmenej tri roky a najviac päť rokov, podľa náročnosti špecializačného odboru.

Odsek 4, špecializačné štúdium v medicíne prebieha podľa individuálneho študijného plánu pod vedením školiteľa. Podmienkou riadneho ukončenia špecializačného štúdia v medicíne je obhajoba špecializačnej práce a vykonanie špecializačnej skúšky, ktorá je štátnou skúškou.

Odsek 5, funkciu školiteľa pre príslušný špecializačný odbor môže vykonávať zdravotnícky pracovník, ktorý má príslušnú špecializáciu a pracuje v tomto špecializačnom odbore. Školiteľ musí prejsť schvaľovacím pokračovaním príslušnej fakulty.

Odsek 6, podmienkou pre prijatie na špecializačné štúdium medicíny, absolvovanie nástupnej praxe, výkon práce v špecializačnom odbore a úspešné absolvovanie prijímacieho konania. Po prijatí uchádzača na špecializačné štúdium v medicíne určí zdravotnícka vysoká škola alebo jej fakulta jeho školiteľa a tému špecializačnej práce.

Odsek 7, špecializačné štúdium v medicíne pozostáva z teoretickej časti a praktickej časti.

Odsek 8, teoretická časť špecializačného štúdia v medicíne pozostáva z účasti na prednáškach, seminároch, vedeckých konferenciách, štúdia svetového cudzieho jazyka, individuálneho štúdia odbornej literatúry, zameranej na špecializačný odbor a zo spracúvania písomnej špecializačnej práce.

Odsek 9, praktická časť špecializačného štúdiu v medicíne pozostáva z individuálnej a tímovej odbornej praxe v špecializačnom odbore.

Odsek 10, súčasťou špecializačného štúdia v medicíne je výkon práce v špecializačnom odbore.

Odsek 11, špecializačné štúdium v medicíne sa ukončuje špecializačnou skúškou pred komisiou, ktorú vymenúva dekan príslušnej fakulty zdravotníckej vysokej školy.

Odsek 12, absolventom špecializačného štúdia v medicíne sa udeľuje diplom o špecializácii.

Odsek 13, zdravotnícka vysoká škola môže poskytovať špecializačné štúdium v medicíne aj zahraničným uchádzačom."

Doterajšie § 43-108 sa označujú ako § 45-110. Poznámka pod čiarou k odkazu 31 znie: Odkaz 31, § 54 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. v znení zákona číslo, ktoré sa doplní, pretože bola urobená jeho novela. Doterajšie odkazy a poznámky pod čiarou k odkazom 31-52 sa označujú odkazy a poznámky pod čiarou k odkazom 32-53.

Teda to bola charakteristika novozaradeného študijného programu tretieho stupňa. Je charakterizovaná rovnako, ako je to v prípade doktoranského študijného programu.

Pozmeňujúci návrh č. 4. V novooznačenom § 72, ods. 2, áno, pôvodný pozmeňujúci návrh č. 4 som stiahol, takže dochádza k prečíslovaniu a ja to v mojom materiáli odovzdám takto pánovi spoločnému spravodajcovi, teda pozmeňujúci návrh č. 4 v novooznačenom § 72, ods. 2 sa za slová "verejných vysokých škôl" dopĺňajú slová "a zdravotníckych vysokých škôl". Zamestnanci zdravotníckych vysokých škôl nevyhnutne poskytujú pri klinickej výučbe a pri praktickej výučbe zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu a preto je treba prijať aj pozmeňovací návrh číslo 4.

Pozmeňujúci návrh číslo 5. V novooznačenom § 86 ods. 1 sa dopĺňa novým písm. d), ktoré znie, teda doplniť písm. d) tohto znenia: "zdravotníckym vysokým školám prostredníctvom kapitoly ministerstva zdravotníctva." Ide o doplnenie ustanovenia o financovaní zdravotníckych vysokých škôl. Slovenská postgraduálna akadémia medicíny v Bratislave rovnako ako stredné zdravotnícke školy boli financované zo štátneho rozpočtu prostredníctvom kapitoly ministerstva zdravotníctva. To sú moje pozmeňujúce návrhy spolu s poslancom Rakúsom.

Na záver chcem uviesť ešte dve podstatné veci. Po prvé, vznik tejto školy nekladie žiadne nároky na štátny rozpočet, pretože, ako som uviedol, doteraz bola táto inštitúcia financovaná zo štátneho rozpočtu. Po druhé, táto zdravotnícka vysoká škola má dostatočné objekty na robenie teoretickej i praktickej výučby, pretože by sa k nej pričlenil doterajší Výskumný ústav preventívneho lekárstva, ktorý by tvoril teoretickú bázu tejto vysokej školy s klinickým výskumom, samozrejme, a zostal by pôvodný Inštitút pre ďalšie vzdelávanie plus nemocnice a pracoviská v rôznych zdravotníckych zariadeniach, kde by sa akreditovala výučba podľa jednotlivých špecializačných odborov. To je po prvé. Po druhé, tento návrh sme predniesli v absolútnej zhode s názorom ministra zdravotníctva. Táto vec bola podrobne prediskutovaná s ministrom zdravotníctva a bola vyslovená jednoznačná podpora!

K tej poznámke pri rokovaní s pánom ministrom školstva na pôde zdravotníctva: jednou z takých výhrad pána ministra školstva bolo, že proste štátne školy, predovšetkým v rezortoch, kde je velenie. Ja tu nechcem teraz uvádzať niektoré veľmi závažné problémy, ktoré sa vyskytujú na niektorých klinikách, kde sa zistí nie úplne správny postup niektorých pracovníkov kliník lekárskych fakúlt s ich odvolávaním, zastavovaním činnosti a podobne. Môžem uviesť prípady, ale potom by som to radšej osobne medzi štyrmi očami pánovi ministrovi, pretože si myslím, že táto požiadavka možného, iného, menej demokratického riadenia tejto vysokej školy je pri poskytovanej zdravotníckej starostlivosti oveľa dôležitejšia ako v rezortoch, kde je nejaký rozkaz. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu poslancovi Šagátovi za jeho vystúpenie v rozprave. Faktické poznámky k jeho vystúpeniu nie sú. Dávam slovo pánu poslancovi Rakúsovi, a po ňom pán poslanec Húska bude hovoriť. Prosím.

A. Rakús, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia. Ja by som vo svojom príspevku už nepredkladal ďalšie pozmeňujúce návrhy, len by som chcel podporne vystúpiť k tým pozmeňujúcim návrhom, ktoré v našom spoločnom mene predložil pán poslanec Šagát. Keď som po jedenástich rokoch pedagogickej činnosti na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského prechádzal na vtedajší Inštitút pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov, ktorý sa medzitým premenoval na Slovenskú postgraduálnu akadémiu medicíny, SPAM, tak moje okolie to v tom čase hodnotilo ako určité povýšenie, pretože táto inštitúcia v očiach mojich kolegov aj školských pedagogických pracovníkov lekárskej fakulty mala mimoriadne vysoký kredit a hodnotenie a nečudoval som sa potom, keď už som na vlastnej koži skúsil pedagogickú činnosť na tejto inštitúcii, pretože som si uvedomil, že na tejto inštitúcii sa vykonáva pedagogika, ktorá je rádovo možno o niekoľko stupňov vyššie, pretože, je to možno aj samozrejmé, je iste rozdiel vykonávať pedagogický proces s medikmi, ktorí o jednotlivých odboroch prakticky ešte nič nevedia a len počas štúdia na fakulte sa s ním zoznamujú, a je niečo iné viesť padagogický proces u ľudí, ktorí sa už špecializujú v odbore, ktorí sa chystajú na špecializačnú atestáciu, prípadne sa chystajú na funkciu primára alebo už primármi sú, ktorí celý odbor väčšinou dostatočne intenzívne sledujú a človek by sa vlastne mohol veľmi znevážiť tým, že by im hovoril samozrejmosti a nesledoval, neinformoval ich o tom, čo je v odbore najnovšie.

Napriek tomu, že táto pedagogika na tejto inštitúcii kladie vyššie nároky a musí mať zákonite vyššiu úroveň, napriek tomu táto inštitúcia nemá štatút vysokej školy a v mnohých otázkach je vlastne odkázaná trošku na milosť a nemilosť toho, ako jej pracovníkov budú brať lekárske fakulty, či ich napríklad budú habilitovať alebo inaugurovať, navrhnú na inauguráciu alebo nie. Treba pritom povedať, že napriek tomu všetkému má dnes táto inštitúcia nielen 32 katedier, ale má 48 profesorov, 65 docentov, 25 doktorov vied a 165 PhD alebo kandidátov vied, musím povedať, že čo sa týka profesorov a docentov, tak tento počet presahuje súčet dvoch ďalších, teda martinskej a košickej lekárskej fakulty dohromady. Je to teda inštitúcia, ktorá má aj bohaté, naozaj odborné zázemie a teda z hľadiska akreditačných kritérií by v spojitosti s ňou absolútne nemali byť nejaké problémy.

Chcel by som však teraz poukázať na niektoré okolnosti, ktoré sa priamo v pozmeňujúcom návrhu vyskytujú, pretože to, čo som doteraz hovoril, ide len o to, aby vlastne táto inštitúcia, ktorá nepochybne de facto už vysokou školou je, aby sa ňou stala aj de iure. Je tu otázka špecializácie alebo špecializačného štúdia v medicíne, ktorým teda povyšujeme v návrhu na úroveň tretieho stupňa alebo tretieho stupňa programu vysokoškolského vzdelávania. A vzniká otázka, či to má... nie je to obvyklé, ale ide o to, či to má svoje oprávnenie. Myslím si, že toto špecializačné štúdium je v plnom rozsahu porovnateľné s doktorandským štúdiom, aj čo sa týka trvania, aj čo sa týka nároku na vzdelanie a vzdelávanie, aj čo sa týka toho, že sa končí atestačnou prácou, ktorá je porovnateľná s doktorandskou prácou, ale ide aj o to, že takýto spôsob tretieho stupňa vzdelávania je v medicíne nezastupiteľný, a to z toho dôvodu, že ten, kto sa naozaj chce stať dobrým odborníkom v medicíne, tak tomu nestačí, ak sa venuje nejakej užšie vymedzenej vedeckej oblasti, aby pracoval v laboratóriu. Dosť sa, naopak, ukazuje, že ten, kto menej pracuje s pacientmi, kto je menej v medicínskej praxi, tak býva aj horší lekár, a teda povedzme získanie toho vedeckého titulu PhD ho nepredurčuje automaticky k tomu, aby z tohto indivídua bol aj dobrý lekár a dobrý odborník a niekedy dokonca môžem povedať, že to je aj naopak. Ten, kto sa naozaj medicíne venuje naplno, tak vlastne všetok svoj čas vyčerpá na prácu s pacientmi a na vzdelávanie, ktoré s tým súvisí, a do istej miery sa dá povedať, že mu ani veľmi nezostáva čas na to, aby sa ešte venoval nejakej výskumnej práci, laboratórnej alebo inej.

Z tohto dôvodu teda je minimálne porovnateľné to špecializačné štúdium s doktorandským štúdiom a z tohto dôvodu si myslím, že to doplnenie je tam opodstatnené, ako je navrhované.

Pokiaľ ide teraz o to, že prečo to má byť štátna rezortná škola. Myslím si, že je to v zhode s tým, čo nás čaká, ak sa dostaneme, keď sa staneme členmi Európskej únie, pretože v Európskej únii jestvuje oficiálna inštitúcia, ktorá má skratku UEMS, Únia európskych medicínskych špecialistov, ktorá vytvára kritériá, podľa ktorých by sa malo postgraduálne vzdelávanie v medicíne riadiť v štátoch Európskej únie, a to z toho dôvodu, aby úroveň odborníkov v jednotlivých krajinách bola porovnateľná a aby potom mohli súťažiť bez problémov na trhu práce. Táto únia medicínskych špecialistov vytvára návrhy na to, ako by mali vyzerať špecializačné náplne jednotlivých odborov, aké podmienky by mali byť splnené z hľadiska trvania praxe v jednotlivých odboroch, a tak ďalej. Musím povedať, že terajší stav sa už vlastne pripravuje na tieto podmienky a podľa toho sa zriaďuje aj špecializačná náplň, tak aby bola s týmto kompatibilná.

Treba však povedať aj to, že tá Európska únia medicínskych špecialistov zastáva názor, že už ďalej nemôže byť v tých krajinách, kde sa tak deje, už nemôže byť riadenie a vykonávanie postgraduálneho vzdelávania ponechané náhodne na predstavy jednotlivých fakúlt. Doslova sa píše, že medicínske fakulty už nemôžu dlhšie fungovať v tomto smere, nemôže jestvovať autonómia fakúlt v starom štýle, naopak, je potrebná profesionálna, najlepšie univerzitná organizácia, ktorá by sa týmto spôsobom orientovala a fungovala na národnej alebo ak chcete, na štátnej úrovni.

Musím povedať, že tieto predstavy do istej miery len dodatočne napĺňajú to, čo u nás už 48 rokov jestvuje a čo má svoju tradíciu. Ja sa pamätám, keď som bol ministrom zdravotníctva, chodil som po európskych a iných štátoch a rozprávali sme sa o postgraduálnom vzdelávaní, tak vždy to bolo spojené s obdivom, ako je to už u nás zorganizované. A hoci jestvujú námietky niektorých, ktorí možno tak apriórne hovoria, že je to centralizácia a podobne, treba povedať, že väčšina si to nemyslí. A myslím si, že dokonca väčšina lekárov, ktorí získali špecializáciu alebo atestáciu v určitom odbore, sú hrdí na to, že takúto atestáciu majú a dokonca sa tým radi pochvália. Takže v podstate zriadenie takejto centrálnej štátnej inštitúcie spĺňa predstavy Európskej únie alebo teda tej časti, ktorá je tým poverená, Európskej únie medicínskych špecialistov o tom, ako má vyzerať, ako má byť organizované postgraduálne vzdelávanie v medicíne.

Je iste pravdou, že takýto pohľad si vyžaduje určitú zmenu stereotypu, možno povedať, keby som to tak nadnesene formuloval, určitú zmenu paradigmy na to, ako doteraz vyzeralo to štúdium vo svete, ale k tejto paradigme sa vlastne Európska únia blíži a my by sme ju vlastne v istom predstihu mohli naplniť. A dokonca si trúfam vyjadriť určitú vieru alebo presvedčenie, že ak by sa u nás podarilo takouto formou legislatívne ustáliť systém postgraduálneho vzdelávania, čoskoro nás budú nasledovať ďalšie krajiny, napríklad som takmer presvedčený, že nás bude nasledovať Česká republika.

Môže byť jedna námietka ešte, že tá vysoká škola, takto formovaná, nespĺňa všetky tie kritériá, ktoré sa kladú na vysokú školu, ak by sa mala sústreďovať iba na postgraduálne vzdelávanie. Z nášho návrhu vyplýva, že súčasťou tej zdravotníckej vysokej školy, ktorá by vykonávala aj postgraduálne vzdelávanie v medicíne a zabezpečovala to špecializačné štúdium, aspoň ho gestorovala minimálne, by boli aj fakulty ošetrovateľstva. Dnes vieme, že ročne by bolo treba vyprodukovať, ak použijem takýto výraz, asi 1 800 sestier alebo ošetrovateliek, ktoré majú vysokoškolské vzdelanie minimálne na bakalárskej úrovni a toto vlastne nejde ani vytvoriť bez toho, aby sa vytvorili nové vysoké školy, ktoré toto kvantum budúcich vysokoškolsky kvalifikovaných odborníčok v ošetrovateľstve, sa bude vykonávať. Okrem toho táto vysoká škola by zabezpečovala aj výučbu vo verejnom zdravotníctve a tým by akosi vyplnila tú medzeru, ktorá vznikla po zrušení hygienickej fakulty v Prahe a vlastne aj po osamostatnení potom ešte navyše, Slovenska. Uvedomujeme si, že k tomu, aby sa takáto škola zriadila de facto, bude treba samostatný zákon, a preto by sa malo povedať, prečo to navrhujeme v tomto zákone, no preto to navrhujeme, aby sa otvorila cesta pre tú novú paradigmu, aby vlastne, ak by takýto návrh v budúcnosti vznikol, sa nemohlo hovoriť, že vo vysokoškolskom zákone nejestvuje na to priestor a aby potom týmto čiastkovým zákonom vlastne nebolo treba novelizovať nový vysokoškolský zákon, ak bude prijatý.

Takže na záver by som si dovolil vás poprosiť a požiadať o podporu pre tento, možno trošku atypický, ale iste dostatočne odôvodnený návrh. Ďakujem pekne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Húska má slovo, po ňom pani poslankyňa Záborská.

A. M. Húska, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia. Máme pred sebou návrh, ktorý, koniec koncov, mešká tri roky. Ja sa stále viac utvrdzujem v dojme, že môže meškať ešte pol roka, že sa vlastne v danom prípade mnoho nestane. Dokonca mám taký dojem, že tento návrh zákona je tak poskladaný, ako kedysi vo filme bol poskladaný Frankenstein, z rôznych častí, ktoré nie sú celkom kompatibilné. Rád by som pripomenul, že Ackhoff, americký analytik, dokonca hovorí, že sú dve možnosti ako postupovať a dosiahnuť najvyššie ciele a uvádza to na príklade vytvorenia najlepšieho automobilu. Pragmatik pristúpi k tomu jednoducho a povie: Najlepší automobil? To je jednoduché, z každého automobilu otestujeme súčiastky a tá, ktorá je najlepšia, tú použijeme do novej množiny a vytvoríme nový automobil. A je zaujímavé, hoci ten automobil bude z najlepších súčiastok, tak vznikne nepojazdné auto. Tento dojem mám aj z tohto zákona, že pobrali sme z rôznych častí nie celkom kompatibilné veci a pospájali dokopy. Chcem povedať, že pritom považujem tie návrhy mnohé za veľmi zaujímavé a dokonca návrhy, ktoré by som vôbec nehodnotil táborovo, teda podľa tričiek, páčil sa mi aj príspevok pána poslanca Šagáta, Rakúsa, Osuského, profesorov Drobného a Šťastného. Myslím, že to ukazuje, akú veľkú mieru problémov máme vlastne pomocou tohto zákona riešiť a radšej by som bol za to, aby sa v takomto prípade postupovalo tak, že jednoducho sa vráti na prepracovanie tento návrh. Ja si uvedomujem, že každý návrh, a tobôž v takejto dôležitej oblasti, sa stretne s rôznymi stanoviskami a bude mať kopu pripomienok. Tých pripomienok je už do 400, to je pomaly ako okolo Ústavy. Dokonca tých pripomienok, aby som bol celkom aktuálny, je toľko, že už to dosiahlo taký počet, ako bol počet obetí z vyhoreného vlaku v Egypte.

Vieme, že prebieha určité tiché napätie medzi centrálami vysokých škôl, to znamená rektorátmi a medzi fakultami a v danom prípade sa hľadá riešenie, ktoré vlastne jednak koncentruje prostriedky a jednak centralizuje rozhodnutia, de facto, pretože odoberá právnu subjektivitu fakultám. Ale ten hlavný význam, ktorý vlastne má v širokom priestore, v operačnom priestore fakúlt, je práve v tom, aby sa vytvorilo čo najširšie súťaživé prostredie, v ktorom sa budú pripravovať vysoko vzdelaní ľudia. Vysoké školy sú, koniec koncov, zariadeniami na generovanie inteligencie, zariadeniami, ktoré sprostredkovávajú mladým aj dospelým ľuďom v podstate vrchol ľudskej skúsenosti a z takýchto dôvodov by som bol veľmi za to, aby zákon sa zapodieval a zahrnul nielen postgraduály, ako boli, a veľmi dobre argumentovane uvedené, prípady z medicíny, ale aby sa do tohto zákona zamontovala aj problematika celoživotného štúdia. Je to jednoducho vec budúceho vývoja, my musíme mať spôsobilosť urobiť z procesu vzdelávania permanentný proces a z takýchto dôvodov si myslím, že doterajšie postupy nie sú celkom správne. Samozrejme, uvedomujem si, že kríza, v ktorej sa nachádza každá transformujúca sa spoločnosť, ktorá prežila najprv 40 rokov studenej vojny a vlastne všetky svoje "naviac" zdroje musela minúť v mlynici zbrojných pretekov, a teda jej nestačilo na mnohé iné oblasti života, tak že v takejto spoločnosti sú, samozrejme, vážne problémy. Rád by som pripomenul, s akým sebavedomím, dokonca by som povedal s namyslenosťou tu pán Dzurinda a jeho ľudia okolo hovorili, ako vytiahnu do boja proti klientelizmu, proti byrokracii, proti korupcii a môžem povedať, že z týchto hrdých rytierov za nové cnosti sa stali v podstate ufúľaní podporovatelia a vykonávatelia rôznych klientských a mafiánskych korupčných afér.

Takže z takýchto dôvodov si myslím, že by sme nemali ďalej pokračovať v tomto návrhu, mali by sme ho jednoducho vrátiť na prepracovanie a pokúsiť sa o syntézu tých mnohých námetov, ktoré sme si vypočuli. Je nesporné, že najmä to vytvorenie súťažného prostredia medzi vysokou školou a fakultami je potrebné a nemali by sme zmenšovať toto prostredie. Dokonca aj preto, že pôsobíme v takzvanom chudobnom prostredí. Viete, že v systémovej teórii sa práve používa takzvané viaczdrojové riešenie tam, kde niet dosť zdrojov, tak, aby sa mobilizovali z viacerých zdrojov. Nemyslíme si, že rektorát zvládne to získavanie dodatočných zdrojov lepšie, ako to robili fakulty. Nehovoriac o tom, že pri terajšom stupni skorumpovania je nebezpečné, že aj zdroje, ktoré by mali byť koncentrované ako majetkové zdroje na rektoráty, hrozia, že sa bude voliť cesta výpredaja týchto zdrojov.

Navrhujem, aby sme vrátili návrh zákona na dopracovanie, aby zákon obsahoval a zachovával manévrovací priestor, kompetenčný priestor nielen na úrovni rektorátov, ale aj na úrovni fakúlt a dokonca aj na úrovni katedier. Viete, že princíp rektorský je vlastne monokratický princíp a princíp v danom prípade vlastne predstavuje dočasne alebo na určité obdobie voleného monarchu. Je omnoho vhodnejšie, aby sme kombinovali monokratický princíp s princípom skupinového riadenia, s princípom, ktorý v senátnych podobách a podobne vlastne postupne život dotvoril a vytváral štruktúru vysokých škôl. Môžete to považovať za prihrievanie polievky nášho politického videnia tejto veci, ale chcel by som pripomenúť pánu ministrovi, akým šviháckym spôsobom predstupoval tu ako oponentský predkladateľ, ako sa veci vyriešia, a napríklad i celý systém evaluácie, cez systém akreditácie sa zmenil na korupčnú džungľu vypracovávania materiálov, pseudomateriálov, pseudodôkazov o tom, aká je skutočná potenciálna sila týchto vysokých škôl. Neviem, samozrejme, lepšie riešenie ako riešenie, ktoré má aj formálne znaky a bude ho treba zrejme zdokonaliť. Ale to, čo sa robilo, nebolo nič nie iné ako vytváranie krátkodobej zbrane proti tým vysokým školám, ktoré neboli blízke srdcu ministra alebo koaličnej vlády. A takýmto spôsobom sa vlastne museli orientovať vysoké školy, hlavne mladé vysoké školy, ktoré sa majú koncentrovať na to, aby dovŕšili svoj vnútorný rast a zrenie. Museli sme bojovať o zachovanie, museli zháňať krkolomne podklady, ktoré by potvrdili ich oprávnenosť, hoci vieme, že stratégia pre 21. storočie nemôže byť iná, ako nájsť prostriedky pre fungovanie systémov dosahovania vysokej kvalifikácie. Nemáme iný skutočne dostupný a široko dostupný potenciál, ako je potenciál ľudský, nemáme inú možnosť v medzinárodnej súťaži v ekonomickom, trhovom priestore ináč sa presadiť než tak, že sa doslova sústredíme na prípravu vysokokvalifikovaných ľudí. Ja som tu už v minulých vystúpeniach upozornil, napríklad, ako v omnoho ťažších situáciách, dajme tomu, Írsko, ktoré bolo trvale v tieni Veľkej Británie, a to ešte pred obdobím, než mu boli dostupné takzvané európske fondy, ako cieľavedome sa sústredilo i pri veľmi malých zdrojoch na to, aby jednou z najhlavnejších priorít bola príprava vysokokvalifikovaných ľudí. A boli tiež námietky, že Írsko sa stáva doškoľovacím zariadením pre Britániu, že takto cudzie krajiny lacno získavajú smotanu, najbystrejších ľudí, ale všetko sa ukázalo ako strategicky vhodné. Keď dobre pripravujeme mladých ľudí, tak aj keď využijú a idú na skusy na európsky alebo dokonca na širší trh práce, tak sa vracajú so získanou skúsenosťou. Z takýchto dôvodov odporúčam, aby sa tento návrh zákona vrátil na dopracovanie. Ďakujem. (Potlesk.)

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Faktické poznámky tri, posledná pani poslankyňa Rusnáková. Končím možnosť faktických poznámok. Pán poslanec Hofbauer prvý.

R. Hofbauer, poslanec: Som rád, že pán poslanec Húska uviedol príklad výroby dokonalého automobilu z komponentov dokonalých výrobkov rôznych iných automobilov. Je to presne model psíčka a mačičky Karla Čapka, ktoré piekli tortu z najlepších materiálov, aké si vedeli predstaviť, a ich výsledkom bola torta, prirodzene, ktorá bola nekonzumovateľná. Obávam sa, že podobný rukopis má presne tento zákon a navyše má rukopis pedagogickej sféry, nech mi je to odpustené, pretože jednotlivé paragrafy zákonov, ak majú štvrť- alebo polstranové rozsahy, tak má to skôr parametre vysvetľovacích skrípt pre študentov než parametre zákona. Zákon predsa má byť hutný, úderný a stručný. Tento návrh zákona, ak má vo svojom obsahu a svojom rozsahu hrúbku 5 cm, to presahuje rozsah skrípt pre dvojsemestrálnu skúšku! Tak zrejme prišlo niekde ku principiálnemu seknutiu sa v koncipovaní tohto zákona. Vystúpení, veľmi kvalifikovaných, ktoré rozoberali jednotlivé pozitíva, jednotlivé slabé miesta tohto textu zákona tu odznelo už veľa, takže myslím, že nemá zmysel, aby som ich opakoval.

Dotkol by som sa ešte jednej, mimoriadne dôležitej veci, ktorú pán poslanec Húska takisto vypichol, a to je vzdelanosť národa alebo ak chcete, vzdelanosť všetkých občanov štátu. Štát je taký bohatý a taký vplyvný, akí sú jeho občania vzdelaní a kvalifikovaní. Nekvalifikovaní a nevzdelaní ľudia netvoria bohatý a vplyvný štát. Toto by malo byť na zreteli pri všetkých úvahách o platení alebo neplatení, pri spoplatnení, alebo nespoplatnení školstva, pretože v prípade spoplatnenia vzdelanie by sa stalo výsadou len úzkej vrstvy bohatých ľudí. (Zaznel zvuk časomiery.)

I. Presperín, podpredseda NR SR: Prosím vás, vypnite mobilné telefóny. Pán poslanec Švec.

J. Švec, poslanec: Ďakujem pekne. Pán profesor Húska, myslím, že krivdíte akreditačnej komisii. Akreditačná komisia má striktné kritériá na posudzovanie vysokých škôl a riadi sa kritériami Európskej asociácie univerzít. Vy predsa viete, že máme päť univerzít, ktoré sú akreditované medzinárodne a ostatné na túto akreditáciu iba čakajú. Pokiaľ budeme ustupovať od kritérií, kedy študijný a vedný odbor musí viesť garant, ktorý má vedecko-akademický titul profesora, tak nemôžeme od týchto kritérií jednoducho ustúpiť. Ja som nespokojný s týmto zákonom aj v tom zmysle, že napríklad zákon striktne neurčuje, že prednosta katedry, kliniky alebo odboru, oddelenia musí byť vedecko-akademický pracovník. To je vec, ktorú má každý vysokoškolský zákon zakotvený vo svojich základných kritériách odbornosti a myslím, že tých odborností by sme sa mali držať.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Rusnáková má slovo.

E. Rusnáková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ja by som pánovi poslancovi Húskovi znovu chcela prečítať vec, ktorá už tu v parlamente odznela. Odkaz Európskej asociácie univerzít: Pokračujúca fragmentácia univerzít na Slovensku nie je v súlade s procesom reformy, prebiehajúcim v ostatných častiach Európy. V momente, keď bude v roku 2010 vytvorený európsky priestor pre vysokoškolské vzdelávanie, vaše univerzity nebudú kompatibilné s európskym systémom a bude pre nich veľmi ťažké zúčastniť sa súťaže na európskej úrovni. Európska asociácia univerzít, my sme si vybrali jeden model, ktorý je modelom štandardným a hovorí o právnej subjektivite vysokých škôl. Doťahovať vaše pripomienky, nemyslím konkrétne vás, pán poslanec, ale kolegu, ktorý to v rozprave navrhol, až do právnej subjektivity katedier, to už považujem naozaj za dotiahnutie tejto veci až k neskutočným métam.

Dovoľte povedať, že tento priestor, ktorý vysokoškolský zákon poskytoval možno aj pre isté dohody v rámci rozpravy, boli naplnené podmienky študentskej rady vysokých škôl, boli v zásadných pripomienkach splnené.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Prosím vás, poprosím vás, pani poslankyňa, počkajte. Vážení páni poslanci, povypínajte si mobilné telefóny, aj svojich kolegov, inak fakt preruším rokovanie schôdze. To sa nedá rokovať v takejto atmosfére. Prosím, ďalej.

E. Rusnáková, poslankyňa: Z 24. januára, uznesenie Rady vysokých škôl, splnené. Požiadavky Slovenskej rektorskej konferencie, splnené. Jedna splnená tak, že je v modifikovanej podobe. Klub dekanov, podmienky splnené. Jedna podmienka v modifikovanej podobe. Študentská rada vysokých škôl, všetky zásadné podmienky splnené až na jednu. V ostatných častiach, ktoré považovali za menej dôležité, je niekoľko nesplnených, ale tie vieme vysvetliť prečo. (Zaznel zvuk časomiery.) Ďakujem pekne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Húska.

A. M. Húska, poslanec: Ďakujem. Ja som chcel hlavne zdôrazniť jednu okolnosť, že pri akreditácii... (Ruší signál mobilného telefónu.) poznáme to zhruba spred dva a pol roka, v podstate sa sústreďovalo...

I. Presperín, podpredseda NR SR: Čo to nevyhodíte von?

A. M. Húska, poslanec: ...na orientovanie, na tie vysoké školy, novozaložené, takzvané mečiarovské školy, ktoré vlastne mali vykryť celý priestor aj regionálne. A v tomto slova zmysle bola to politicky nečistá hra a túto hru nemôžeme nijako prijať a nemožno ju ospravedlniť. Je iné, že treba zachovávať systém akreditačný, pretože, koniec koncov, každú kvalitu musí byť možné posúdiť, ale k problematike, o ktorej hovorila ako o ďalšej fragmentácii pani poslankyňa Rusnáková, tak neviem, o čom hovorí. Ďalšia fragmentácia vlastne prebieha teraz inak, rozpadom školstva, rozpadom fungovania tohoto školstva, faktom, že sa nestalo školstvo a vysoké školstvo vládnou prioritou pri zabezpečovaní priebehu vzdelávania. Ja vás ubezpečujem, že vysoký európsky a hlavne svetový štandard školy nebudú dosahovať takým spôsobom, že teraz uskutočníme nejakú koncentráciu kompetencií alebo dokonca sústredenie zdrojov. Naopak, potrebujeme práve vytvoriť súťaživé prostredie, v ktorom... (Zaznel zvuk časomiery.)

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Záborská má slovo v rozprave.

A. Záborská, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pán spravodajca, dovoľte mi v krátkosti, aby som predniesla upresňujúci, komplexnejší doplňujúci návrh. Tento návrh sa týka vecne postavenia katolíckej univerzity, ktorá vznikla špeciálnym zákonom, kde zakladateľom bola Konferencia biskupov Slovenska v mene rímsko-katolíckej cirkvi. Táto univerzita vzdeláva v súčasnej dobe pedagógov pre verejný sektor. Návrh bližšie špecifikuje postavenie katolíckej univerzity, ktorá je nielen verejnou, ale aj konfesijnou vysokou školou.

Text môjho návrhu znie: Návrh na zmenu vládneho návrhu zákona o vysokých školách a zmene a doplnení niektorých zákonov k parlamentnej tlači 1243. V § 106, ods. 1 sa za poslednú vetu vloží veta: "Katolícka univerzita v Ružomberku sa stáva konfesijnou verejnou vysokou školou". Zoznam verejných vysokých škôl v prílohe 1 sa doplní názvom vysokej školy takto: "Katolícka univerzita v Ružomberku". Zo zoznamu súkromných vysokých škôl v prílohe 3 sa vynechá "Katolícka univerzita v Ružomberku." Zdôvodnenie: Zahrnutie Katolíckej univerzity v Ružomberku do zoznamu verejných vysokých škôl a jej vyňatie zo zoznamu súkromných vysokých škôl lepšie vystihuje postavenie a poslanie tejto univerzity a je v súlade s § 32 navrhovaného zákona. Zaradením Katolíckej univerzity v Ružomberku nevznikne nárok na zvýšenie výdavkov štátneho rozpočtu, nakoľko vláda Slovenskej republiky sa svojím uznesením 1142/1999 rozhodla podporovať ju aj finančne a v zákone o štátnom rozpočte pre rok 2002 sú bežné výdavky na ňu zahrnuté.

Chcem podotknúť, že pokiaľ bude schválený bod 195 zo spoločnej správy, ktorý bol vyňatý na osobitné hlasovanie, a body 2 a 3 z pozmeňujúcich návrhov pani poslankyne Rusnákovej, hlasovanie o mojom návrhu je bezpredmetné. Ďakujem pekne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ako posledný vystúpi v rozprave pán poslanec Šlachta. Nech sa páči.

Š. Šlachta, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení hostia, vážená snemovňa. Pre mňa ako vysokoškolského pedagóga, je to, samozrejme, zvláštny pocit, že môžem byť pri schvaľovaní nového zákona o vysokých školách. Ten zvláštny pocit mám najmä preto, že ide o zákon, ktorý prináša mnohé zmeny, a môžem konštatovať, že aj mnohé pozitívne momenty do života našich vysokých škôl. Vytýkalo sa mu tu mnohé. Nemožno však poprieť fakt, že zákon sa po schválení stane štartom do novej etapy vysokoškolského života na slovenských univerzitách, že prinesie konkurenciu, že zlepší spoločenské a sociálne postavenie vysokoškolských učiteľov a po rokoch ignorancie a stagnácie umožní, aby na našich vysokých školách zavial čerstvý vietor. Po sľuboch z roku 1994 uskutočňuje táto koalícia konečne konkrétny krok k zmene. Krok k zmene na vysokých školách. Po rokoch, keď sa systémovo a koncepčne neriešila situácia v slovenskom školstve, keď sa vysokoškolský zákon iba tendenčne novelizoval, keď školstvo bolo na tom čoraz horšie, je dobré pripomenúť si, že v tomto období sme schválili viaceré nové zákony, či už o malom školstve aj o financovaní, zákon o agentúre na podporu vedy a techniky, dnes sme mali na stole zákony o Slovenskej akadémii vied, o vede a technike a samozrejme, najmä o vysokých školách.

Pripomenúť však treba aj to, že už v roku 2001 dostali vysoké školy v rozpočte navýšenie o 1 miliardu a rovnako, ba dokonca ešte o čosi viac aj v tohtoročnom rozpočte. Preto, ak tento trend neporuší ani budúca vláda, vysokým školám aj učiteľom začne pomaly, ale iste svitať na lepšie časy. Dovoľte mi vyjadriť sa k otázke platenia či neplatenia za externé štúdium. Považujem tento problém nie za prioritný problém tohto zákona a podmieňovať ho z jednej či druhej strany vyriešením tohto nepovažujem za správne. Na druhej strane treba si však pri tejto diskusii uvedomiť, že ak by napríklad z dnešných vysokoškolákov iba 70 % zaplatilo cca 10 000 korún, pre školy by to znamenalo príjem cca 1 mld. a pre porovnanie v Poľsku napríklad na niektorých vysokých školách takáto suma, to je 1000 zlotých mesačne, 1000 zlotých sa platí nie za dva semestre štúdia, ale za jeden mesiac.

Oveľa dôležitejšou sa javí transformácia vysokých škôl na verejnoprávne organizácie, ktoré budú vlastniť majetok a budú s ním môcť narábať. Ďalej prechod vysokých škôl na viaczdrojové financovanie, nový systém sociálnej podpory študentov, plošné zavedenie kreditového systému štúdia, o ktorom tu takmer nepadla zmienka, či aj skvalitnenie akreditačného procesu. To sú len niektoré z argumentov, pre ktoré treba tento zákon podporiť a pomôcť tak posunúť vysoké školy do spoločného európskeho vzdelávacieho a vedeckovýskumného priestoru.

Dovoľte mi ešte krátku poznámku. Dnes slovenskí študenti odchádzajú za lepšími študijnými podmienkami na zahraničné vysoké školy. Verte, že nový vysokoškolský zákon je vykročením k tomu, aby sme túto situáciu zmenili tak, že zahraniční študenti začnú prichádzať na naše školy. Môžem povedať zo skúseností z vlastnej školy, takýto trend prvé tri-štyri roky tu bol, keď sme mali vyše 10 % zahraničných študentov, žiaľ, dnes to tak už nie je. Samozrejme, nie je to len zákon samotný, ktorý môže ovplyvniť napredovanie vysokých škôl, sú to aj primerané internáty, sú to dobre vybavené učebne, dielne, laboratóriá, ateliéry, sú to kvalitní učitelia, dostatok výpočtovej techniky a tak ďalej. Som však presvedčený, že zákon poskytuje možnosti toto všetko postupne dosiahnuť, preto ho podporím. Ako sme v diskusii počuli, predkladaný zákon má priaznivcov aj odporcov. Faktom je však to, že väčšina akademickej obce na Slovensku ho netrpezlivo očakáva, pretože je presvedčená, že jej pomôže v zlepšení terajšej situácie.

Na záver mi dovoľte ešte predniesť pozmeňujúce návrhy, ktoré súvisia so zmenou, alebo lepšie povedané s novelou zákona č. 277/1994. Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, ktorá bola schválená v Národnej rade Slovenskej republiky 13. februára toho roku a v čl. 5 upravuje zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe. Je to vlastne korekcia bodu zo spoločnej správy č. 191. Tento pozmeňujúci návrh znie: v čl. 3 za bod 4 sa vkladajú nové body 5, 6 a 7, ktoré znejú: bod 5: v § 19 ods. 9 sa za písm. g) vkladá nové písm. h), ktoré znie: "zamestnancovi, ktorý pôsobí na vysokej škole ako učiteľ (ods. 12 písm. c)."

Bod 6: v § 19 ods. 10 sa slová "lekárskej fakulty, farmaceutickej fakulty, fakulty zdravotníctva a sociálnej práce" nahrádzajú slovami "verejnej vysokej školy, zaradeného na lekárskej fakulte, farmaceutickej fakulte, fakulte zdravotníctva a sociálnej práce".

A bod 7: v § 19 ods. 12 sa za slová "pedagogickému zamestnancovi" vkladajú slová "podľa písm. a) alebo písm. b)". Následne sa jednotlivé body preznačia.

Ďalej v čl. 3 v úvodnej vete sa za slovo "službe" vkladajú slová "v znení zákona číslo... číslo ešte nemáme, 2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov."

Ďalej bod 3, kde v čl. 3 sa bod 7 vypúšťa a za čl. 3 sa vkladá nový čl. 4, ktorý znie: čl. 4 zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 110/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. a zákona č. 140/1998 Z. z., zákona č. 241/1998 Z. z., zákona č. 80/2000 Z. z., zákona č. 416/2001 Z. z., zákona č. 553/2001 Z. z. a toho posledného zákona novelizovaného sa mení takto: Bod 1, v 56 ods. 7 sa za slová "sociálnej práce" v celom odseku vkladajú slová "verejnej vysokej školy". V bode 2 v § 56 ods. 7 sa vypúšťajú v celom odseku slová "lekárskej fakulty, farmaceutickej fakulty, fakulty zdravotníctva a sociálnej práce verejnej vysokej školy".

Bod 5: doterajší čl. 4, sa označuje ako čl. 5 a znie: Tam by som poprosil, chcem upozorniť na preklep, ktorý sa v tomto stal, v materiáli, ktorý máte, kde je 1. apríl 2001, má to byť 1. apríl 2002 a čl. 5 teda správne znie: Tento zákon nadobúda účinnosť od 1. apríla 2002, nie 2001, okrem čl. 3, bodov 5 a 7, čl. 4, bod 2, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2003. V čl. 3 bod 6 stráca platnosť 31. decembra 2002. V podstate ide o návrh, o ktorom sa v médiách hodne hovorilo, je to skutočne šanca zmeniť postavenie vysokoškolských učiteľov trochu k lepšiemu. Bez zásadnej úpravy platovej stupnice nie je možné o tejto zmene hovoriť. Chcel by som pripomenúť, že väčšina parlamentných politických strán mala vo svojich volebných programoch túto zmenu, preto považujeme tento pozmeňujúci návrh za príležitosť konkrétne ju podporiť.

Vychádzame z toho, že vysoké školy dostali, ako som už spomínal, v dvoch posledných rokoch v štátnom rozpočte navýšenie o 0,1 HDP v súlade so záväzkom vlády voči vysokým školám, čo predstavovalo zhruba tú 1 mld. korún. Predložený návrh vyžaduje v budúcoročnom štátnom rozpočte navýšenie na platy cca vo výške 1 mld., ale myslím si, že ak budúca vláda bude v tomto trende pokračovať, je to možné realizovať. Nepochybne tak urobíme zásadný krok, ktorý ovplyvní budúcnosť na slovenských vysokých školách. Ďakujem pekne za pozornosť.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP