Štvrtý deň rokovania

60. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

17. mája 2002 o 9.11 hodine

 

 

J. Migaš, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 60. schôdze Národnej rady.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: podpredseda Národnej rady Igor Presperín a poslanci Ambróš, Danko, Ferkó, pani poslankyňa Keltošová, páni poslanci Lackovič, Malchárek, Osuský, Prokeš, Rehák, Suchár a Vojtech Tkáč. Na zahraničnej služobnej ceste je poslanec Národnej rady Peter Kresák.

Podľa schváleného programu pristúpime k druhému čítaniu o

vládnom návrhu zákona o ochrane osobných údajov.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaní ako tlač 1382 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1382a.

Prosím podpredsedu vlády pána Csákyho, aby zákon uviedol. Nech sa páči.

P. Csáky, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená Národná rada, vážené dámy, vážení páni, návrh zákona o ochrane osobných údajov, ktorý má nahradiť súčasne platný zákon č. 52/1998 Z. z. o ochrane osobných údajov v informačných systémoch, sleduje posilnenie ochrany práv a slobôd fyzických osôb pri spracúvaní ich osobných údajov. To je aj základným mottom návrhu zákona.

Návrh zákona je pripravený tak, aby Slovenská republika aj v tejto oblasti bola úplne zosúladená so smernicou Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie č. 95/46EC o ochrane jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov a o voľnom pohybe týchto údajov. O dosiahnutí tohto súladu svedčí aj doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

Okrem dosiahnutia úplného súlade s európskou legislatívou za veľmi závažné považujeme aj zaradenie nových oblastí a k nim prislúchajúcich pojmov do návrhu zákona, čím reagujeme na ostatný vývoj pri uplatňovaní ochrany osobných údajov. V tomto kontexte sme vyriešili aj problémy s novými oblasťami, ktoré doposiaľ sú iba čiastočne pokryté odporúčaniami Rady Európy a v národných legislatívach krajín Európskej únie doposiaľ neboli implementované. Túto skutočnosť potvrdila aj ostatná marcová komisia Európskej komisie vedená pánom senátorom Turkom, ktorá okrem posúdenia výkonu dozoru nad ochranou osobných údajov v Slovenskej republike posudzovala aj návrh zákona na ochranu osobných údajov. Jej stanovisko k návrhu zákona je jednoznačne pozitívne.

Z nových oblastí, ktoré rieši návrh zákona by som rád spomenul iba tie ťažiskové, konkrétne: spracovanie biometrických osobných údajov a ich zaradenie do osobitných kategórií osobných údajov, povinnosť prevádzkovateľov vypracovať na základe zákona bezpečnostné projekty informačných systémov a príp. si k týmto projektom nechať vypracovať nezávislý audit, ďalej, sledovanie verejných priestorov monitorovacími kamerami, získavanie osobných údajov kopírovaním úradných dokladov a zaradenie identifikátora osôb do osobitných kategórií osobných údajov a zákaz zverejňovania tohto identifikátora.

V návrhu zákona riešime aj problém precizovania rôzneho nakladania s osobnými údajmi. Konkrétne, návrh zákona vymedzuje samostatné pojmy ako spracúvanie, poskytovanie, sprístupňovanie a zverejňovanie osobných údajov a ustanovuje podmienky, za akých je možné tieto činnosti vykonávať. Tým sa odstránia nepresnosti a nejednoznačnosti v doterajšom uplatňovaní zákona. Zmenu vo zvýšení práv dotknutých osôb možno vidieť v doplnení práva dotknutej osoby na získanie odpisu jej osobných údajov. Povinnosťou prevádzkovateľov bude poskytnúť dotknutým osobám tieto údaje, a tak bude mať každý právo vedieť, aké osobné údaje prevádzkovateľ spracúva. Pri cezhraničnom toku osobných údajov návrh zákona reaguje aj na požiadavku voľného toku týchto údajov, ktorý súvisí s veľkým pohybom pracovných síl, samozrejme, ak je v príslušnej krajine zaručená primeraná úroveň ochrany.

Návrh zákona reaguje prechodným ustanovením na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie tak, že niektoré ustanovenia obmedzujúce cezhraničný tok osobných údajov sa prestanú používať vo vzťahu ku krajinám, ktoré sú jej členmi.

Podstatne sa zjednodušuje centrálna registrácia informačných systémov a návrh zákona zavádza novú povinnosť evidencie tých systémov, ktoré nepodliehajú registrácii. Toto však budú vykonávať priamo prevádzkovatelia. Centrálnej registrácii budú podliehať iba informačné systémy, pri ktorých je zvýšené riziko porušenia ochrany osobných údajov. Podľa predloženého návrhu zákona už registráciu informačných systémov nebude vykonávať Štatistický úrad Slovenskej republiky, ale táto bude priamo v pôsobnosti orgánu, ktorý vykonáva dozor nad ochranou osobných údajov.

Nanovo je riešené postavenie a výkon dozoru nad ochranou osobných údajov. Doposiaľ tieto úlohy zabezpečoval splnomocnenec a útvar inšpekcie a ochrany osobných údajov, ktorý bol organizačne začlenený ako samostatný útvar Úradu vlády Slovenskej republiky. Zriadením samostatného Úradu na ochranu osobných údajov ako orgánu štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou sa Slovenská republika dostane na podobnú úroveň, aká je bežná v krajinách Európy. Tým bude zrealizovaná aj požiadavka Európskej komisie na zvýšenie nezávislosti výkonu štátneho dozoru nad ochranou osobných údajov.

Na záver treba podčiarknuť aj skutočnosť, že zriadením úradu nevzniknú tohto roku žiadne nároky na štátny rozpočet. Návrh zákona predpokladá prechodné obdobie do konca roka 2002, keď bude z materiálno-technickej stránky zabezpečovať chod nového úradu Úrad vlády Slovenskej republiky, ktorý má na túto činnosť osobitne vyčlenené finančné prostriedky.

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si vás požiadať o vyslovenie súhlasu s týmto zákonom. Ďakujem pekne.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

Teraz prosím pána predsedu výboru pre ľudské práva a národnosti Lászlóa Nagya, aby uviedol stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec.

L. Nagy, poslanec: Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, vážení hostia, dovoľte, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov s výsledkom prerokovania vládneho návrhu zákona o ochrane osobných údajov vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní, ktorú podáva Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnosti ako gestorský výbor k uvedenému návrhu v súlade s § 79 ods. 1 rokovacieho poriadku.

Návrh bol pridelený na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre obranu a bezpečnosť, zahraničnému výboru, výboru pre verejnú správu a výboru pre ľudské práva a národnosti. Uvedené výbory návrh prerokovali v lehote danej uznesením Národnej rady. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

Všetky výbory, ktoré o návrhu rokovali, zhodne odporúčali vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami. Jednotlivé pripomienky sú uvedené v časti IV spoločnej správy spolu s odporúčaním gestorského výboru k nim.

Gestorský na základe stanovísk výborov taktiež odporúča vládny návrh zákona o ochrane osobných údajov schváliť v znení pripomienok. O týchto pripomienkach navrhuje

gestorský výbor hlasovať nasledovne: spoločne o bodoch spoločnej správy 1, 2, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 19, 20, 21, 23 až 39, 41 až 46, 48 až 54 s odporúčaním návrhy uvedené pod týmito bodmi schváliť, spoločne o bodoch 3, 18, 22, 40 a 47 s odporúčaním návrhy uvedené pod týmito bodmi neschváliť.

Zároveň vám oznamujem, že mám poverenie gestorského výboru postupovať po ukončení rozpravy podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku.

Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne, pretože písomne sa neprihlásil žiaden poslanec ani poslankyňa. Nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Ďakujem podpredsedovi vlády a ďakujem spravodajcovi.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, budeme hlasovať o ňom o 11.00 hodine.

Nasleduje druhé a tretie čítanie o

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov týkajúcim sa orgánov dozoru a cezhraničných tokov údajov.

Návrh vlády ste dostali ako tlač 1315. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako 1315a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady.

Prosím podpredsedu vlády, aby uviedol daný materiál. Nech sa páči, pán podpredseda.

P. Csáky, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená Národná rada, milé dámy, vážení páni, dňa 23. mája 2001 bol prijatý Výborom ministrov Rady Európy Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov týkajúci sa orgánov dozoru a cezhraničných tokov údajov.

Účelom protokolu je zlepšenie aplikácie princípov Dohovoru Rady Európy č. 108 o ochrane osôb pri automatizovanom spracovaní osobných údajov v praxi.

Protokol upravuje zriadenie orgánov dozoru nad ochranou osobných údajov a cezhraničný tok údajov, aby sa vzhľadom na zrastajúci objem výmen osobných údajov medzi jednotlivými krajinami zabezpečila účinná ochrana osobných údajov a základných ľudských práv pri prenose osobných údajov do iných krajov.

Vláda Slovenskej republiky schválila návrh na uzavretie dodatkového protokolu 10. októbra 2001. Dňa 8. novembra 2001 dodatkový protokol za Slovenskú republiku podpísal minister zahraničných vecí Eduard Kukan. Doložku prednosti medzinárodnej zmluvy k protokolu, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, schválila vláda Slovenskej republiky dňa 27. marca 2002.

Protokol nadväzuje na Dohovor č. 108 o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov, ktorý Slovenská republika podpísala a ratifikovala v roku 2000. Dohovor nadobudol pre Slovenskú republiku platnosť 1. januára 2001.

Protokol obsahuje tri články, ktoré špecifikujú podmienky na zriadenie orgánov dozoru nad ochranou údajov a požiadavky na realizáciu cezhraničného toku údajov do krajín alebo organizácií, ktoré nie sú zmluvnými stranami dohovoru, s cieľom zabezpečiť účinnú ochranu práv zaručených Dohovorom č. 108. Všetky podmienky ustanovené dodatkovým protokolom budú splnené prijatím nového zákona o ochrane osobných údajov, o ktorom sme rokovali pred chvíľou.

Vážené dámy, vážení páni, dovolím si vás požiadať o vyslovenie súhlasu s týmto dodatkovým protokolom. Ďakujem pekne, pán predseda.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády.

Teraz by som prosil spravodajcu, ktorého určil gestorský výbor, Vladimíra Pavelku, aby uviedol stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec.

V. Pavelka, poslanec: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi oboznámiť vás so spoločnou správou výborov o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov týkajúcim sa orgánov dozoru a cezhraničných tokov údajov.

Návrh pridelil predseda Národnej rady na prerokovanie trom výborom: ústavnoprávnemu výboru, zahraničnému výboru a výboru pre ľudské práva a národnosti. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti.

Výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho v určenej lehote prerokovali a zhodne odporúčali Národnej rade vysloviť súhlas s predmetným dodatkovým protokolom a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov týkajúcim sa orgánov dozoru a cezhraničných tokov údajov a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 ústavy.

Pán predseda, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

Písomne sa neprihlásil do rozpravy nikto. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Ďakujem, pán podpredseda, ďakujem pán poslanec. Budeme hlasovať, tak ako sme sa dohodli.

Teraz nasleduje druhé a tretie čítanie o

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku.

Návrh vlády ste dostali ako tlač 1451. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1451a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady.

Prosil by som podpredsedu vlády pána Csákyho, aby uviedol návrh tejto zmluvy. Nech sa páči, pán podpredseda.

P. Csáky, podpredseda vlády SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, milé dámy, vážení páni, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku.

Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 1126 z 28. novembra 2001 vláda Slovenskej republiky vyslovila súhlas s touto zmluvou. Zmluva bola podpísané 26. marca 2002 v Bratislave.

V súčasných hospodárskych vzťahoch uplatňuje Slovenská republika a Česká republika v oblasti zdanenia Zmluvu medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku, ktorá bola podpísaná v Bratislave 23. 11. 1992. Pretože táto zmluva už nezodpovedala zmeneným podmienkam hospodárskej praxe, obe krajiny sa v snahe skvalitniť podnikateľské prostredie rozhodli renegociovať spomenutú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia z roku 1992.

Návrh Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku je výsledkom dvoch kôl expertných rokovaní, počas ktorých bol návrh textu dohodnutý.

Dvojité zdanenie, ku ktorému dochádza v medzinárodnom kontexte, je nežiaduce, pretože znižuje príjmy, ktoré podnikom a občanom jedného štátu plynú z druhého štátu. Ide predovšetkým o príjmy z vykonávania stavebných, montážnych a iných činností, z využívania patentov, priemyselných práv, technických znalostí a skúseností, výrobno-technických poznatkov, z úrokov, majetkových účastí, výrobnej a technickej kooperácie a iných zdrojov. Dvojité zdanenie postihuje tiež príjmy z využívania autorských práv voči dielam literárnym, umeleckým a vedeckým a príjmy výkonných umelcov.

Pretože príčinou vzniku medzinárodného dvojitého zdanenia je kolízia daňových zákonov dvoch štátov, môže byť medzinárodné dvojité zdanenie účinne vylúčené iba opatrením oboch štátov vzájomne koordinovaným uplatňovaním medzinárodnej zmluvy.

Zmluva sleduje aj objektívne rozdelenie práva na zdanenie príjmu medzi štát zdroja a štát, v ktorom má príjemca sídlo alebo bydlisko.

Text zmluvy je vypracovaný v súlade s ustanoveniami modelovej daňovej zmluvy OECD, ktorá pre Slovenskú republiku ako členskú krajinu OECD je štandardnou zmluvou a prostriedkom na harmonizáciu medzinárodného zdaňovania.

Uzavretie tohto zmluvného dokumentu nebude mať negatívny dopad na štátny rozpočet, naopak, rozvojom slovensko-českých hospodárskych vzťahov sa predpokladá pozitívny vplyv na štátny rozpočet. Celkový prínos plynúci z uzatvorenia tejto zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia bude závisieť od tempa rozvoja jednotlivých foriem hospodárskej spolupráce oboch štátov.

Nakoľko zmluva je v zmysle vnútroštátneho právneho poriadku Slovenskej republiky zmluvou prezidentskej povahy, musí byť predložená na schválenie v Národnej rade Slovenskej republiky.

Táto zmluva je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

Táto zmluva je v súlade s ústavou a s ústavnými zákonmi v zmysle čl. 125h Ústavy Slovenskej republiky.

Zmluva nevyžaduje zmeny v právnom poriadku Slovenskej republiky a nedotýka sa záväzkov z iných medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, s výnimkou Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku podpísanej v Bratislave dňa 23. novembra 1992, ktorej platnosť skončí vo vzájomných vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Českou republikou dňom, keď sa začne vykonávať táto navrhovaná zmluva.

Vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si vás požiadať o vyslovenie súhlasu s touto zmluvou. Ďakujem pekne, pán predseda.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

Teraz by som prosil spravodajcu určeného gestorským výborom pána poslanca Benkovského, aby uviedol stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec Benkovský.

M. Benkovský, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedenej zmluvy.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1660 z 26. apríla 2002 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (tlač 1451) týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zmluvy.

Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

K predmetnej zmluve zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská:

Odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky s návrhom vysloviť súhlas Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu svojím uznesením č. 954 z 3. mája 2002, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 936 z 3. mája 2002 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 771 zo 14. mája 2002.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

Gestorský výbor na základe stanovísk k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III odporúča Národnej rade Slovenskej republiky s návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku vysloviť súhlas.

Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s predmetnou zmluvou bola schválená uznesením gestorského výboru č. 961 zo 14. mája 2002.

Výbor určil poslanca Milana Benkovského za spoločného spravodajcu výborov. Zároveň ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynú z rozpravy, a odporúčať hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy k nej.

Vážený pán predseda Národnej rady, odporúčam, aby ste otvorili rozpravu.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

Písomne sa neprihlásil nikto do rozpravy. Pýtam sa, kto sa do rozpravy k tomuto bodu hlási ústne. Nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Aj o tomto návrhu budeme hlasovať po 11.00 hodine.

Panie poslankyne, páni poslanci, dávam procedurálny návrh v mene klubov SDK, SDĽ, SMK, KDH, SOP, aby bod 65, t. j. vládny návrh zákona o obrane Slovenskej republiky, bod 66, t. j. vládny návrh zákona o ozbrojených silách Slovenskej republiky, bod 67, t. j. vládny návrh zákona o brannej povinnosti boli prerokované v stredu popoludní. Je všeobecná zhoda? Ďakujem pekne.

Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona o vzájomnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1519. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v mojom rozhodnutí pod č. 1738.

Vládny návrh zákona uvedie podpredseda vlády Pál Csáky. Nech sa páči, pán podpredseda.

P. Csáky, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená Národná rada, milé dámy, vážení páni, integrácia Slovenskej republiky do medzinárodných hospodárskych a politických štruktúr vyvoláva potrebu rozvoja spolupráce medzi jednotlivými štátmi aj mimo členských štátov Európskej únie na základe bilaterálnych zmlúv o vzájomnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok. Dosiahnutie uvedeného cieľa si vyžaduje intenzívnejšiu a efektívnejšiu spoluprácu. Spolupráca medzi Slovenskou republikou a ostatnými štátmi v daňovej oblasti je v súčasnom období upravená len zmluvami o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku. Na účely vymáhania niektorých finančných pohľadávok je nepostačujúca a nevyhovuje ani požiadavke Európskej únie kladenej na pristupujúce štáty. Medzinárodná pomoc pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok nie je v slovenskej legislatíve upravená.

V predkladanom vládnom návrhu zákona sa s prihliadnutím na uvedené navrhuje aj upraviť postup a podmienky, za ktorých Ministerstvo financií Slovenskej republiky bude poskytovať, požadovať alebo prijímať pomoc pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok, pričom pomoc pri vymáhaní pohľadávky sa definuje ako poskytovanie, požadovanie alebo prijímanie informácií potrebných na vymáhanie pohľadávky alebo zabezpečenie vymáhania pohľadávky.

V porovnaní s doteraz uplatňovanou spoluprácou na základe zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia sa v predkladanom vládnom návrhu úprava dotýka pohľadávok, ktoré vznikli v súvislosti s daňou z príjmu, s daňou z dedičstva, daňou z darovania, daňou z prevodu a prechodu nehnuteľností, s daňou z pridanej hodnoty a spotrebnými daňami, s trhom a inými platbami vyberanými pri dovoze a vývoze tovaru, so sankciami a nákladmi spojenými s vymáhaním týchto pohľadávok a finančných pohľadávok v ostatných štátoch, ktoré majú rovnaký alebo podobný charakter.

Vládny návrh zákona o vzájomnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok si vyžaduje administratívne posilnenie, čo predpokladá finančný dopad na štátny rozpočet Slovenskej republiky spojený so zavedením zákona do praxe a s prijatím nových zamestnancov tak na úrovni ministerstva financií, ako aj na úrovni daňových orgánov a colných orgánov. Očakáva sa však, že jeho prijatím sa významnou mierou prispeje k prispôsobeniu legislatívy Slovenskej republiky legislatíve Európskej únie v oblasti vzájomnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok upravenej predovšetkým smernicou Rady č. 76/308/EHS v znení neskorších zmien a doplnení.

Týmto sa zároveň plnia aj záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z odporúčaní OECD v oblasti vymáhania daňových pohľadávok, ktoré boli prijaté slovenskou stranou pri vstupe do OECD.

Predkladaný vládny návrh zákona bol dňa 24. apríla 2002 prerokovaný vo vláde Slovenskej republiky so súhlasným stanoviskom.

Vážený pán predseda, vážená Národná rada Slovenskej republiky, dovoľujem si vás požiadať o vyslovenie súhlasu s predloženým návrhom zákona. Ďakujem pekne.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem podpredsedovi vlády.

Prosil by som pána podpredsedu výboru pána spravodajcu, ktorý bol určený gestorským výborom, Vladimíra Maňku, aby predniesol stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec Maňka.

V. Maňka, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona o vzájomnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok (tlač 1519) ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenom termíne, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 60. schôdze Národnej rady.

Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Z hľadiska vecného zastávam názor, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

Vážený pán predseda, môžete otvoriť rozpravu k tomuto návrhu zákona.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

Písomne sa neprihlásil nikto do rozpravy. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Panie poslankyne, páni poslanci, preruším rokovanie o tomto bode programu, budeme hlasovať, tak ako som už uviedol predtým.

Pristúpime teraz k prvému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1531. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v mojom rozhodnutí pod č. 1747.

Znova by som prosil podpredsedu vlády, aby uviedol tento návrh zákona. Pán podpredseda vlády Pál Csáky, nech sa páči.

P. Csáky, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená Národná rada, milé dámy, vážení páni, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

Tento návrh novely zákona o správe majetku štátu má zabezpečiť vytvorenie aj materiálnych podmienok pre plynulý chod úradov vyšších územných celkov a ich zastupiteľstiev a obcí tak, ako to vyplýva z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 1073 zo 7. novembra 2001.

Návrh novely zákona rieši možnosť, aby správcovia majetku štátu mohli dohodnúť nižšie nájomné pri nájme majetku štátu nebytových priestorov, ktorý bude slúžiť výlučne na činnosť úradu samosprávneho kraja a jeho zastupiteľstva a obci za podmienky, že táto bude majetok štátu využívať výlučne len na prenesený výkon štátnej správy na obec.

Predkladaný návrh upravuje aj podmienky, za ktorých môže správca majetku štátu po prvé darovať hnuteľné veci štátu obci alebo vyššiemu územnému celku, ktoré budú slúžiť na prenesený výkon štátnej správy, a po druhé prenechať nehnuteľný majetok štátu do výpožičky neštátnym školám a neštátnym školským zariadeniam za podmienky jeho využívania na vyučovací proces alebo na činnosť s ním súvisiacu po predchádzajúcom súhlase Ministerstva školstva Slovenskej republiky.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prijatím návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, sa dosiahnú optimálne materiálno-technické podmienky pre plynulý chod úradov samosprávnych krajov a ich zastupiteľstiev a obcí, a preto vás žiadam o podporu na prijatie tohto zákona. Ďakujem pekne, pán predseda.

J. Migaš, predseda NR SR: Nech sa páči, pán podpredseda, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

Prosil by som spravodajcu pána poslanca Maňku, aby uviedol stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

V. Maňka, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov (tlač 1531), ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 60. schôdze Národnej rady.

Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

Vážený pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne, pretože písomne sa neprihlásil nikto do rozpravy. Nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

vládnom návrhu zákona o audítoroch a Slovenskej komore audítorov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1533. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v mojom rozhodnutí pod č. 1748.

Opäť tento návrh zákona uvedie pán podpredseda vlády. Nech sa páči.

P. Csáky, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená Národná rada Slovenskej republiky, milé dámy, vážení páni, návrh zákona o audítoroch a Slovenskej komore audítorov sa predkladá v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2002 plánovaných na mesiac apríl.

Pripraviť návrh zákona o audítoroch a Slovenskej komore audítorov vyplynulo zo záväzkov Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii. Podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení patrí oblasť audítorstva medzi priority odporúčané v Bielej knihe - kapitola č. 16 Účtovníctvo. V Národnom programe pre prijatie acquis communautaire je problematika návrhu zákona riešená v kapitole č. 5 - Právo obchodných spoločností -, pričom návrh zákona o audítoroch nie je zaradený medzi priority. Taktiež podľa Partnerstva pre vstup nie je tento zákon zaradený medzi priority. Z negociačnej pozície ku kapitole č. 5 - Právo obchodných spoločností -, nevyplynuli pre Slovenskú republiku žiadne osobitné záväzky.

Cieľom tohto návrhu zákona je dosiahnuť zlučiteľnosť s príslušnou smernicou Európskeho spoločenstva v oblasti podmienok pre vstup do profesie, ako aj podmienok pre právnické osoby, ktoré môžu na území Slovenskej republiky poskytovať audítorské služby. Keďže profesia audítora nie je v rámci kapitoly č. 18 Bielej knihy zaradená medzi profesie, kde sa navzájom uznáva odborná kvalifikácia, je potrebné splniť podmienky pre vstup do profesie vykonaním skúšky z právnych predpisov platných v Slovenskej republike.

Samotná filozofia zákona sa nemení, vychádza z Ôsmej smernice Európskeho spoločenstva.

Zákon ustanovuje podmienky pre vstup do profesie ako pre asistentov audítorov, tak pre audítorov. Upravuje postavenie a činnosť audítorov, audítorských spoločností, asistentov audítorov, definuje audítorské služby, postavenie a pôsobenie Slovenskej komory audítorov, zodpovednosť audítorov za poskytované služby a povinnosti audítorov.

Navrhovaný zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s ostatnými právnymi predpismi Slovenskej republiky.

Navrhovaný zákon nemá dopad na štátny rozpočet, nemá dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb a nemá dopad na životné prostredie ani na zamestnanosť.

Materiál bol predmetom pripomienkového konania. Predkladá sa bez rozporov. Bol predmetom rokovanie RHSD dňa 15. marca ako informácia pod bodom 32 g).

Návrh zákona prerokovala Legislatívna rada vlády a vláda Slovenskej republiky dňa 26. apríla ho odsúhlasila a potom bol odoslaný Národnej rade Slovenskej republiky na ďalšie legislatívne konanie.

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, milé dámy, vážení páni, dovoľujem si vás požiadať o vyslovenie súhlasu s týmto návrhom zákona. Ďakujem pekne.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády.

Teraz prosím poslanca Benkovského, aby predniesol stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec Benkovský.

M. Benkovský, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona o audítoroch a Slovenskej komore audítorov (tlač 1533) ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rada o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 60. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu. Pán podpredseda vlády Slovenskej republiky dostatočne zdôvodnil podstatu návrhu zákona, preto nemám čo k tomu dodať.

Po rozprave odporučím, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

Zároveň odporučím, aby bol návrh zákona pridelený v druhom čítaní okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru a aby tieto výbory prerokovali predmetný návrh zákona do 30 dní po jeho prerokovaní v prvom čítaní. Ďakujem za pozornosť. Odporúčam, pán predseda, aby ste otvorili rozpravu.