P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram deviaty rokovací deň 60. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie svojej neúčasti... Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále! O ospravedlnenie... Páni poslanci, prosím, upokojte sa! O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali tieto panie poslankyne a poslanci: Milan Cagala, Alojz Engliš... Páni poslanci! Pán podpredseda Andel! Požiadali títo páni poslanci: Cagala, Engliš, Fedoročko, Gajdoš, Kozlík, Krajči, Malchárek, Michalovová, Moric a Sitek. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci: predseda Národnej rady Migaš, poslanci Belohorská, Keltošová, Šebej, Švec, Tkáč a poslanec Weiss.

Páni poslanci, na základe schváleného programu 60. schôdze je tento týždeň posledným rokovacím týždňom 60. schôdze Národnej rady, pretože odhlasovali sme si skončenie 60. schôdze na 31. mája 2002. Tak ako sme rozhodli minulý týždeň, dnešné rokovanie začneme druhým čítaním o vládnych návrhoch zákonov o sociálnom poistení, ktoré prerokovávame ako tlač 1381 a tlač 1379. Zajtra ráno o 9.00 hodine bude neverejná časť rokovania 60. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej podá správu o plnení úloh Slovenskej informačnej služby jej riaditeľ. Druhé čítania o vládnych návrhoch zákonov prerokúvaných v skrátenom legislatívnom konaní by sa mali uskutočniť po rozdaní spoločných správ výborov, najneskôr však v stredu 29. mája. Vo štvrtok po Hodine otázok bude prerokovaná správa o plnení úloh zahraničnej politiky. Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o ochrane osobných údajov bude vo štvrtok 30. mája 2002 o 11.00 hodine a takisto vo štvrtok bude nová voľba členov Súdnej rady za Národnú radu Slovenskej republiky. Vo štvrtok o 11.00 hodine.

Ďalej vám chcem oznámiť, že výbor pre vzdelanie, vedu a mládež vzal späť svoje návrhy zaradené na program 60. schôdze pod bodmi 148 - 153 schváleného programu.

Ďalej vám chcem oznámiť, že listom z 22. mája 2002, adresovanom predsedovi Národnej rady, oznámil pán poslanec Krumpolec, že dňom 23. mája 2002 ukončuje svoje členstvo v Slovenskej demokratickej a kresťanskej únii ako aj v poslaneckom klube SDKÚ. (Ruch v rokovacej sále.) Ďalej oznamuje, že z týchto dôvodov bude pôsobiť ďalej v Národnej rade ako nezávislý poslanec.

Páni poslanci, poslankyne, teraz pristúpime k druhému čítaniu o

Prerokúvame ho ako tlač 1381 a spoločnú správu výborov, schválenú gestorským výborom, máte ako tlač 1381a. Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil minister práce, sociálnych vecí a rodiny Peter Magvaši. Pán minister, nech sa páči.

P. Magvaši, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám do druhého čítania návrh zákona o sociálnom poistení, ktorý je jeden z veľmi dôležitých transformačných zákonov v našej spoločnosti a mal by formulovať vlastne prechod od sociálneho zabezpečenia na sociálne poistenie v oblasti nemocenského, dôchodkového a úrazového poistenia, to znamená situácií a životných udalostí občanov, ktoré sú chránené Ústavou Slovenskej republiky, a keď vlastne zákonnými normami máme zabezpečiť naplnenie týchto ústavných práv obyvateľstva, keď dochádza k životnej udalosti, kedy nemajú príjem z výkonu práce, z dôvodu nemoci, buď dôchodkového veku, alebo úrazu.

Chcel by som oceniť rokovania výborov v druhom čítaní a chcel by som oceniť prístup všetkých poslancov bez rozdielu, či boli koaliční alebo opoziční, pretože chápali, chápala sa na jednotlivých výboroch, na rokovaniach jednotlivých výborov vážnosť tohto dokumentu, že tento dokument, tento zákon napĺňa na jednej strane ústavné práva občanov a na druhej strane že formuluje smerovanie Slovenskej republiky nielen na jedno volebné obdobie, kedy je pri moci len jedna politická moc, ale formuluje to v ďaleko dlhších horizontoch ako len jedno volebné obdobie. Preto by som chcel vyjadriť aj súhlas s tým, ako je predložená spoločná správa gestorského výboru z prerokovania v jednotlivých výboroch Národnej rady, že by som chcel dať pripomienku k časti IV B spoločnej správy, ktorý rieši problém doplnenia vládneho návrhu zákona o sociálnom poistení vo väzbe na zabezpečenie univerzality v sociálnom poistení, ktorý navrhol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu s tým, že je odporúčanie od gestorského výboru, aby sa hlasovalo o tomto návrhu samostatne, pričom gestorský výbor odporúča, aby boli tieto návrhy schválené.

Mám povinnosť vám oznámiť, že vláda Slovenskej republiky svojím listom predsedu vlády Slovenskej republiky pána Dzurindu predsedovi Národnej rady pánovi Migašovi opätovne potvrdila, že má záujem, aby boli vytvorené dva zákony, a to zákon, ktorý predkladáme, ako znenie zákonov o sociálnom poistení a zákon o zabezpečení takzvaných silových rezortov alebo občanov pracujúcich v silových rezortoch, a preto teda neodporúča vláda Slovenskej republiky, aby bod IV B bol v Národnej rade schválený.

V posledných dňoch sa rozvírila veľká kampaň o tom, že dochádza v tomto zákone k zmene a zvyšovaniu príspevkového zaťaženia. Hoci by, samozrejme, toto znenie alebo táto diskusia mala patriť do otázky prvého čítania respektíve druhého čítania vo výboroch Národnej rady, o tomto pri rokovaní pri prvom čítaní ani pri druhom čítaní vo výboroch Národnej rady nepadla žiadna zmienka a chcel by som povedať, že takéto riešenie, ktoré je navrhnuté v tomto zákone, vytvára, samozrejme, reaguje na reálnu situáciu spoločnosti. Ak si pamätáte, tak vlastne vymeriavací základ 32 000 Sk od roku 1994 nebol nijako menený. Medzitým výrazne došlo k zmene príjmovej zložky spoločnosti a chcel by som teda povedať, že to sa odzrkadľuje nielen v tej príjmovej zložke, ale odzrkadľuje sa to aj vo výdavkovej časti, kde pre občanov s úrovňou príjmov 40 000 Sk mesačne, podľa súčasnej situácie by občan dostával 6 900 Sk pri dobe poistenia 40 rokov a podľa novej konštrukcie sa zvyšuje vlastne dôchodok na 9 800 Sk. Čiže ak budete o tomto ďalej rozmýšľať, tak by som odporúčal, vážené panie poslankyne a páni poslanci, aby ste to videli v kontexte, nehovoriac o tom, že pri nemocenskom poistení sa výrazne zvyšuje situácia u vyššie príjmových občanov, kedy sa úroveň krytia potvrdzuje do výšky nemocenského 55 % vymeriavacieho základu.

Preto by som bol veľmi rád, vážené panie poslankyne a páni poslanci, aby sme pri rokovaní pristupovali s plnou vážnosťou, že rozhodujeme o zákone, ktorý nie je len na skutočne jednorazové použitie, ale je to zákon, ktorý vytvára koncepčný rámec prechodu sociálneho zabezpečenia na sociálne poistenie. Chcem veriť, že úspešne dokončíme túto etapu na tejto našej schôdzi. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu. Teraz poprosím predsedu výboru pre sociálne veci a bývanie poslanca Mesiarika, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania vládneho návrhu zákona vo výboroch, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru, ktoré je obsiahnuté v spoločnej správe výboru. Pán poslanec Mesiarik.

M. Mesiarik, poslanec: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením zo 4. apríla tohto roku, č. 2004, po prerokovaní návrhu zákona v prvom čítaní pridelila podľa § 73, ods. 3, písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. na prerokovanie tejto tlače Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, ktorý zároveň poverila gestorstvom. Chcem vám oznámiť, že do 10. mája tohto roku nedostal gestorský výbor žiadne stanovisko poslancov, od tých, ktorí nie sú členmi pridelených výborov. Návrh zákona odporučili schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 909, výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 945, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením č. 452 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo uznesením č. 250. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie odporúča tento návrh schváliť uznesením č. 471.

Vážené kolegyne, kolegovia, v časti 4 A spoločnej správy máte návrh pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v bodoch 1 - 56. Budem potom dávať o nich hlasovať tak, ako máte uvedené v záverečnej časti správy, a upozorňujem vás, že v časti 4 B spoločnej správy máte pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v bodoch 1 - 28, o ktorých takisto budem dávať hlasovať, pokiaľ nezaznie iný návrh, tak ako máte uvedené v spoločnej správe. Gestorský výbor odporúča po prijatí týchto pozmeňujúcich návrhov, alebo po neprijatí, podľa jeho odporúčania, aby sme potom pristúpili v ďalšom konaní k prerokovaniu návrhu uznesenia, kde výbor pre sociálne veci a bývanie navrhuje, aby Národná rada zaviazala vládu Slovenskej republiky, požiadala vládu Slovenskej republiky, aby k účinnosti zákona o sociálnom poistení, to znamená k 1. júlu 2003 riešila osobitným zákonom invaliditu z mladosti, t. j. invaliditu občanov, ktorí sa stali invalidnými v čase do skončenia povinnej školskej dochádzky. Pokiaľ tento návrh nebude riešený počas rozpravy a v pozmeňujúcich návrhoch poslancov iným spôsobom, predložím potom na záver, pri prerokovaní spoločnej správy tento návrh, o ktorom som vás informoval.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy so dostal jednu písomnú prihlášku za poslanecký klub Kresťansko-demokratického hnutia, pána poslanca Brocku, ktorého zároveň prosím, aby vystúpil. Pán poslanec, máte slovo.

J. Brocka, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, v úvode musím povedať, že ma veľmi mrzí, že táto vládna koalícia, ktorej som členom, každým dňom stráca imidž alebo obraz reformnej vlády. Pán minister nás pred chvíľočkou vo svojom úvodnom slove informoval, že vláda trvá na tom, aby sa osobitne riešilo dôchodkové zabezpečenie silových rezortov a osobitným spôsobom dôchodkové zabezpečenie všetkých ostatných. Napriek tomu, že v koncepcii schválenej napriek programovému vyhláseniu vlády a napriek, povedal by som aj istej iniciatíve ministerstva sociálnych vecí, kde sme spoločne chceli začať dôchodkovú reformu správnym spôsobom. Správnym spôsobom znamená, že zapnúť si prvý gombík do prvej dierky. Bohužiaľ, musím povedať, že sme to tak neurobili alebo to tak nerobíme, lebo odhadujem, že pravdepodobne v tejto chvíli je už jasné, v akej podobe budeme tieto prvé kroky dôchodkovej reformy schvaľovať.

Mrzí ma to, že baníkov, tých sme vylúčili z toho osobitného systému, im sa už, obrazne povedané, na dôchodky skladať nebudeme, ale budeme sa skladať na dôchodky iným skupinám, ktoré sa do tohto systému dostali, a ja si myslím, že neoprávnene.

Rešpektujem osobitosti a zvláštnosti silových rezortov a mali by sme im to riešiť v ich platových a iných náležitostiach. Veď nakoniec preto sme v minulých týždňoch upravovali a zvyšovali platy príslušníkom armády o takmer 47 % v priemere. Preto si myslím, že systém, v ktorom sa budeme skladať na dovolenky a rekreačné pobyty rodinným príslušníkom či vojakom z povolania alebo iných príslušníkov silových rezortov, nemá v tom novom systéme dôchodkového poistenia, kde princíp univerzálnosti je jeden z prvých princípov, že nemá miesto.

Priznám sa, že som o tomto vlastne nechcel hovoriť, lebo som to nepovažoval za potrebné, keď som si prečítal spoločnú správu k tomuto vládnemu návrhu zákona, tak som si prečítal, že gestorský výbor...

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Prosím o pokoj, páni poslanci.

J. Brocka, poslanec: ...že gestorský výbor odporúča schváliť skupinu pozmeňujúcich návrhov, ktoré zavedú tento univerzálny princíp do systému sociálneho poistenia. Keďže zasa istá skupina, užšia skupina zvíťazila nad záujmom celku, alebo širšieho celku, alebo širšieho spoločenstva, tak mi nezostáva iné, len vás poprosiť, aby ste podobný prístup zachovali voči rodičom alebo rodinám s deťmi.

A ja sa preto obmedzím len na dva pozmeňujúce návrhy a poprosím vás, kolegovia poslanci, aby ste v prípade týchto dvoch pozmeňujúcich návrhov podporili moju iniciatívu, lebo neurobíte žiadnu chybu. A naopak, niektoré problémy, ktoré v tejto spoločnosti sú, zmenšíte. Myslím tým napríklad aj na vysokú nezamestnanosť.

Vo vládnom návrhu je posúvanie hraníc odchodu do dôchodku ženám a vyrovnávanie odchodu žien s mužmi. Vláda sama v tomto návrhu konštatuje, že sa týmto bude zvyšovať nezamestnanosť a dokonca aj čísla uvádza, že každý rok sa rozšíria rady nezamestnaných o takmer 18 000 žien.

Ja mám jeden pozmeňujúci návrh a ten prvý, ktorý by mohol byť istou elimináciou tohto zvyšovania nezamestnanosti žien, že ak by sme zachovali súčasný stav, že štát platí poistné odvody na dôchodkové zabezpečenie ženám, ktoré sa starajú o deti do 6 rokov veku, tak by sme vlastne vytvorili priestor pre zníženie napätia na trhu práce. Ženy, ktoré sa budú dlhšie starať o svoje deti, nebudú v evidencii úradov práce, nebudú sa uchádzať o zamestnanie a vytvoria možno priestor pre iných, ktorí to zamestnanie v tejto chvíli možno potrebujú viac.

Čiže tak ako to platí teraz v dnes platnom zákone, je náhradnou dobou 6 rokov, ak sa žena stará o dieťa do 6 rokov veku, tak navrhujem, aby sme toto isté premietli aj v novom zákone a ten pozmeňujúci návrh potom bude znieť, že v § 128 ods. 4 písm. c) sa vypustia slová "do 3 rokov jeho veku alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom". Bude to niečo obdobné, ako keď štát platí poistné odvody za tých študentov, ktorí sa pripravujú na povolanie za vojakov, a za ďalšie skupiny, jednoducho, aj toto bude mať viacero pozitívnych účinkov nielen na zmiernenie napätia na trhu práce, ale bude to šetriť v štátnom rozpočte výdavky na zdravotnú starostlivosť detí v predškolskom veku, lebo deti, o ktoré sa stará matka v predškolskom veku, sú menej často choré, nehovoriac už o zmene klímy v takejto rodine, ako to pozitívne vplýva na vývoj dieťaťa.

Môj druhý pozmeňujúci návrh je z kategórie tých, ktoré chcú do systému, ktorý teraz zavádzame, premietnuť princíp zásluhovosti. Princíp zásluhovosti, ale dôslednejšie, ako je to v predloženom vládnom návrhu. Dnes sa ten princíp zásluhovosti zužuje iba na výšku príspevku, ktorý poistenci odvádzajú. Predstavte si, že by sme boli tak vpredu, že by sme zaviedli aj druhý pilier, fondové hospodárenie, osobné účty a že by si teraz zamestnaní občania odvádzali poistné na svoje osobné účty, už nie do toho systému v prvom pilieri, toho priebežného, z ktorého sa poskytujú dôchodky terajším dôchodcom. Stalo by sa to, že ak by sme nemali zdroje z privatizácie SPP, tak by na budúci mesiac nebola ani koruna na výplaty dôchodkov terajším dôchodcom. Ak by sme použili peniaze, ktoré sú výnosom z privatizácie, tak by nám to horko-ťažko stačilo na jeden rok. Chcem tým ukázať len to, že z hľadiska medzigeneračnej solidarity je princípom zásluhovosti nielen odvádzanie poistného, ale aj rozširovanie poistencov v systéme sociálneho poistenia. To znamená, že deti, ktoré raz budú prispievať na svojich rodičov - dôchodcov cez prvý pilier, tak oni rovnako patria pod ten princíp zásluhovosti. Ja som premietol ten svoj návrh do takéhoto konkrétneho znenia alebo zmeny § 131, text v § 131 označiť ako odsek 1 a doplniť odsek 2 nasledovného znenia: "Poistné zamestnanca sa znižuje o 0,5 % na každé nezaopatrené dieťa (§ 12, v ktorom je definovaná nezaopatrenosť dieťaťa)". Ak by niekoho zaujímal dopad na rozpočet Sociálnej poisťovne z prijatia tohto návrhu, tak znamená to necelých 60 Sk na dieťa a mesiac u zamestnaného rodiča. Celoročný dopad na rozpočet Sociálnej poisťovne je menší ako trištvrte miliardy korún. Trištvrte miliardy korún, to sú peniaze, ktoré zostanú v rodinných rozpočtoch rodičov, ktorí pracujú a pritom sa starajú o nezaopatrené deti.

Tento návrh predkladám z viacerých dôvodov. Iste sa aj vy stretávate so situáciou rodín, viacdetných rodín alebo rodín, ktoré majú deti, ako sú istým spôsobom znevýhodnení dvakrát v živote. Keď sú v produktívnom veku, tak ich životná úroveň je preto nižšia, lebo svoj príjem musia deliť medzi viac osôb, aj medzi deti. A keď sa dostanú do dôchodku, tak ich dôchodok je preto nižší, lebo boli možno dlhšie pri deťoch, mali odpracovaných menej rokov, obyčajne mali aj nižší plat, z ktorého odvádzali na dôchodok, to znamená zase aj ich dôchodok je v čase, keď by mohli mať vyšší dôchodok, tak sú v nevýhode voči tým, ktorí nemali také problémy ako oni.

Preto si myslím, že tieto dva návrhy, ktoré predkladám, nijako nedeformujú predložený vládny návrh zákona, naopak, myslím si, že ho vylepšujú, ale tie kompromisy, ktoré urobila vláda a ktoré už tuším, že urobím aj tu v sále, naopak tomuto návrhu veľmi poškodia, len vzďaľujú tieto vládne návrhy zákonov od skutočnej reformy, ku ktorej sme sa pred štyrmi rokmi zaviazali. Ďakujem vám za pozornosť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami piati páni poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok. Nech sa páči, pán poslanec Ošváth.

P. Ošváth, poslanec: Pán poslanec, ja sa nestotožňujem s tvojím názorom, aspoň teda s tou časťou tvojho vystúpenia, v ktorom konštatuješ alebo nesúhlasíš so stanoviskom vlády, o tom, že by teda nemali byť vylúčené silové rezorty zo základného systému sociálneho poistenia. Ja budem o tom pre krátkosť hovoriť aj vo svojom vystúpení v rozprave, ale chcel by som len jednu vec predznamenať, lebo si hovoril o tom, že táto vláda nie je reformná a že si neplní svoje predsavzatie z Programového vyhlásenia vlády, nesúhlasím s týmto tvojím tvrdením, pretože jednak v Programovom vyhlásení vlády sa nič nehovorilo o tom, že by silové rezorty mali byť vylučované takýmto spôsobom zo sociálneho poistenia, a po ďalšie, ak teda hovoríme o reformnosti tej vlády, tak by som chcel poukázať na to, konkrétne v tejto otázke, o ktorej hovorím, že aj v krajinách Európskej únie, ako je Francúzsko, Spolková republika Nemecko, Veľká Británia, krajiny Beneluxu, Taliansko a taktiež aj Spojené štáty americké majú silové rezorty samostatný systém sociálneho zabezpečenia svojich zamestnancov a tento je veľmi podobný vládnemu návrhu zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Pittner.

L. Pittner, poslanec: Ďakujem za slovo. Viem pochopiť pána poslanca Brocku, že čo ho viedlo k tomuto, ale napriek tomu si myslím, že vlastne aj on to sám povedal. Bolo by však toto, čo on navrhuje, možné vtedy, ak by alebo sa zvýšili platy týmto policajtom tak, aby mohli... a ďalším bezpečnostným zložkám tak, aby si mohli vytvárať doplnkové poistenie alebo potom ich zamestnávateľ, teda štát a teda všetci daňoví poplatníci by museli inou cestou prispievať na takýto fond. Ak to neurobíme, tak hrozí tu to, že práve tie rezorty, ktoré zabezpečujú občanov, pokiaľ ide o ich nescudziteľné právo na bezpečnosť a obranu, by boli ohrozené, pretože uvedomme si, že táto zložka alebo tieto zložky a najmä polícia a ďalšie bezpečnostné orgány sú denne vo vojnovom stave. Oni denne riskujú svoj život. Ak im my nezabezpečíme sociálne istoty, tak sa nám rozsypú.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Počúvala som pána poslanca Brocku, ako navrhuje elimináciu vyrovnávania negatívnych dopadov neskoršieho odchodu žien do dôchodku. Ja sa však už neviemkoľkýkrát pýtam, prečo táto vládna koalícia nenadviazala na výsledky dojednané Mečiarovou vládou. Vyjednávači v Európskej únii aj v Štrasburgu dojednali, že Slovenská republika vzhľadom na vysoký počet nezamestnaných a veľký počet nezamestnaných mladých ľudí o predĺžení odchodu do dôchodku bude rokovať, respektíve začne, opakujem, začne rokovania až po vstupe do Európskej únie. Ja som podpredsedníčku Kadlečíkovú v médiách už verejne vyzvala, aby mi odpovedala na otázku, prečo sa nenadväzuje na tieto výsledky. Situáciu by sme mali oveľa, oveľa lepšiu, pretože ak sa nám po vstupe do Európskej únie ešte zvýši nezamestnanosť, čo už signály jasne naznačujú, tak by sme si mohli vyjednať prechodné obdobie. Je to veľký nerozum, keď sa takto postupovalo. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Tuchyňa.

J. Tuchyňa, poslanec: Chcem, pán predsedajúci, reagovať len na časť vystúpenia, a to na to, keď pán poslanec Brocka v súvislosti s návrhom spoločnej správy IV B hovoril o tom, že sme zvýšili platy príslušníkom ozbrojených síl a ozbrojených zborov až o 47 %. Chcem len upresniť, že sme nezvýšili, že je to zatiaľ v prvom čítaní. Je otázka, čo z toho vzíde, z úpravy týchto náležitostí. Chcem upozorniť na to, že platy mnohých príslušníkov, predovšetkým ozbrojených síl, nedosahujú ani úroveň platu priemerného platu v národnom hospodárstve. Rád by som povedal, že univerzalita je možná, ale nielen v jednej časti sociálneho zabezpečenia, a ostatné zostanú nedotknuté.

My sa tiež nezamýšľame teraz a neporovnáme, ako je to napríklad v zákone o štátnej službe. Ja som si dal takú starosť a porovnal som to a, bohužiaľ, touto úpravou by sme ďaleko, ďaleko klesli pod úroveň i tohto zákona o štátnej službe. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Brocka chce reagovať na vystúpenie pánov poslancov?

J. Brocka, poslanec: Áno, vyzerá to tak, že poslanec Brocka verzus generáli, teda s výnimkou pani poslankyne Tóthovej. Ja chcem aj mojim predrečníkom, ale i ostatným povedať, že ja som za vyššie platy aj policajtov, aj vojakov a ak sme to schválili v prvom čítaní, tak verím, že to tak prejde aj v druhom a treťom čítaní, ale nesúhlasím s tým, aby sme sa správali ako v komunistickom režime. Ktorí starší si to pamätáte, a to vzniklo ešte v bývalom sovietskom Rusku, keď nemali dosť peňazí na platy všetkých, tak začali vytvárať kategórie. Tak vznikli pracovné kategórie, ktoré sme my v päťdesiatych rokoch prevzali. Samozrejme pre tých, ktorí pracovali v rizikových prostrediach, zdraviu škodlivom prostredí. Boli to pracovné kategórie pre baníkov a iné odvetvia, ale samozrejme sme to zrušili. To už neplatí. A ja sa pýtam, prečo by sa mali skladať na vyššie dôchodky vojakov a policajtov tí, ktorí majú tie najnižšie dôchodky, alebo tí, ktorí pracujú a odvádzajú do spoločnej kasy, z ktorej sa financujú dôchodky našich rodičov, tak prečo by sme my mali financovať rodinné rekreácie rodinných príslušníkov z tohto systému, teda príslušníkov silových rezortov. Nech majú vyššie platy, to je systémové riešenie, ale zavádzať to do dôchodkového systému, to považujem za nespravodlivé, nesystémové a teda s reformou to nemá nič spoločné.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Páni poslanci, pán poslanec Brocka bol jediný ústne prihlásený, písomne prihlásený do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Pán poslanec Mesiarik, Šepták, Ošváth, Slafkovský, Tuchyňa, Halmeš, Tatár, Andrejčák, Hoffmann. Celkom osem pánov poslancov. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok. Nech sa páči, pán poslanec Mesiarik.

M. Mesiarik, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslankyne, poslanci, v prvom čítaní som upozornil na dôležitosť a význam tohto zákona, ktorý završuje na jednej strane, alebo ak chcete, spúšťa reformu v takej významnej a citlivej oblasti, ako je sociálne poistenie alebo sociálna oblasť.

Chcel by som zdôrazniť, že je to zákon na niekoľko generácií a bolo by nesprávne, keby sme nie celkom dostatočne premysleli každú jednu maličkosť, každý jeden paragraf tohto zákona, keby sme ho nedopracovali tak, aby sa nemusel opäť za niekoľko mesiacov meniť. Vychádzajúc z tejto myšlienky dovolím si predložiť Národnej rade niekoľko pozmeňujúcich návrhov.

Predovšetkým navrhujem, aby v § 40 a v § 70 boli stanovené minimálne výšky nemocenského poistenia a minimálna výška dôchodkového zabezpečenia. Ide o to, že ak by mal tento zákon platiť dlhú dobu, vieme dobre, že sme v reforme, v transformácii ekonomiky, vieme dobre, že máme ďaleko ešte k stabilizácii finančnej a môže sa stať, že na účet, na ktorý si budem odkladať, alebo občan si bude odkladať svoje prostriedky, bude znehodnocovaný infláciou, devalváciou, negatívnymi vplyvmi ekonomiky, a preto si myslím, že bude správne a dôležité, aby bola stanovená minimálna výška nemocenského, ktorá by nemala presiahnuť životné minimum a takisto minimálna výška starobného dôchodku, ktorý by nemal presiahnuť, alebo nemal by byť nižší ako životné minimum. Ide o to, ak chceme, aby ekonomickými dopadmi nebol znehodnotený dôchodok, musíme touto formou zabezpečiť pre toho poistenca, ktorý bude brať dôchodok o 20-30 rokov, že nepríde o tieto prostriedky a nemôže sa mu stať, že na dôchodku alebo v nemocenskom postavení nebude môcť ani vyžiť, pretože nebude to ani minimum.

Tretí návrh, ktorý navrhujem, v § 73 vložiť nový odsek za odsek 1, podľa ktorého by mal poistenec nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stal invalidným pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, a nemohol byť preto zamestnaný vôbec alebo po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok a dosiahol vek 18 rokov. Chcem zdôrazniť, že navrhujem, aby sa tu zachoval doterajší systém podľa § 33 zákona 100/1988 o sociálnom zabezpečení, aby invalidný dôchodok v mimoriadnych prípadoch, ktorý umožňuje poberanie invalidného dôchodku, a je pre tú skupinu občanov, ktorí nemohli byť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia vôbec zamestnaní. Som toho názoru, že zrušenie inštitútu invalidita z mladosti, ako je to navrhované v zákone, ktorý rieši týchto občanov, ktorí trpia závažnými chronickými ochoreniami už z detstva, ktorí sa stali invalidnými úrazom v detstve, teda pred dovŕšením plnoletosti, bude viesť k zníženiu kvality života týchto ľudí alebo tejto skupiny ľudí.

Myslím si, že situácia v spoločnosti nie je ešte taká, aby všetci občania, aj so závažnými chronickými ochoreniami získanými v detstve, mali vytvorené podmienky na dôstojný a pokojný život, na pracovné uplatnenie, a preto som toho názoru so skupinou poslancov, že treba zachovať, aspoň na prechodnú dobu tento, by som povedal, vývoz invalidity z mladosti. Samozrejme, druhým riešením tohto bodu je, ako som navrhol v spoločnej správe, návrh výboru pre sociálne veci a bývanie, aby sme to riešili potom v budúcnosti. Myslím si však, že bude rozumnejšie vyriešiť to pri schvaľovaní tohto zákona.

V bode 4 navrhujem v § 80 za odsek 7 vložiť nový odsek 8, ktorý navrhuje, aby sa nová právna úprava v tejto oblasti vzťahovala aj na vdovcov, ktorí ovdoveli v predchádzajúcom období a ku dňu účinnosti tohto zákona spĺňajú podmienky stanovené priamo v zákone. Ide teda o skupinu občanov, vdovcov, ktorí, zdá sa, že by mohli byť diskriminovaní takýmto schválením takéhoto znenia, ktoré je v návrhu zákona, a vieme dobre, že tieto dôchodky, aj keď ich valorizujeme spolu s ostatnými dôchodkami, sú tak nízke, že je problém vôbec zabezpečiť životné minimum pre túto skupinu ľudí.

Chcem pripomenúť, že táto časť občanov sa obrátila aj petíciou na Národnú radu i na rezort, a výsledkom toho je, že po vzájomnej konzultácii navrhujem túto zmenu v zákone o sociálnom poistení.

Môj posledný návrh, pritom je to jeden z najdôležitejších z týchto mojich návrhov, je to, aby sme v novom zákone o sociálnom poistení, ktorý hovoríme, že vytvára nový vzťah, je to reforma, aby sme, preboha, nezakladali zase nespravodlivú diskrimináciu medzi štátom a ostatnými poistencami, pretože opätovne v tomto zákone sa natvrdo navrhuje, aby štát platil 7 % z vymeriavacieho základu za svojich poistencov a ostatní platia 21,6 % vymeriavacieho základu.

Ja viem, že štát nemá prostriedky, ja viem, že je tu problém dostatočného finančného zabezpečenia štátneho rozpočtu, ale chcem upozorniť, ak opätovne v novom systéme budeme pokračovať v tom, čo doteraz, že štát bude platiť jednu tretinu za svojich poistencov, a vyzerá, že čím ďalej, tým bude viac poistencov štátu, tak nikdy nevyriešime finančnú situáciu v Sociálnej poisťovni a o päť, o desať rokov pri tomto postupe, aký sa navrhuje zo strany vlády, budeme tam, kde sme dnes so Sociálnou poisťovňou, že bude veľa poistencov a málo finančných prostriedkov. Preto prosím, aby ste tieto návrhy zvážili. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Ošváth.

P. Ošváth, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, rád by som vystúpil k predmetnému návrhu zákona najmä z hľadiska pozmeňujúceho návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý odôvodňoval a podporoval vo svojom vystúpení pán poslanec Brocka.

Predmetný pozmeňujúci návrh sa týka skutočnosti, v ktorom sa navrhuje vypustenie ustanovenia, ktorým sa deklaruje vylúčenie príslušníkov silových rezortov zo základného systému sociálneho poistenia.

Škoda, že tu nie je pán poslanec Brocka, lebo práve jemu som sa chcel prihovoriť. Ak sa vráti dovtedy ešte do sály, tak sa mu prihovorím na záver, ale chcem povedať na margo tohto návrhu jednu základnú vec. Každý, kto navrhuje nejaký zákon alebo prípadne pozmeňujúci návrh k zákonu, by okrem toho svojho presvedčenia, že považuje tento návrh za správny, svojho vnútorného presvedčenia, že považuje za správny, by sa mal zamyslieť aj nad tým, aké dôsledky tento jeho návrh alebo pozmeňujúci návrh spôsobí. Ja mám taký pocit, nie pocit, skôr presvedčenie, že ten, kto tento návrh predkladal a schvaľoval, sa nad tým nezamyslel.

Chcem vám tu na tomto mieste s plnou vážnosťou povedať, a ten, kto sa zaoberá problematikou bezpečnosti a obrany v tejto sále, mi to celkom určite potvrdí, opakujem, s plnou vážnosťou vám chcem povedať, že ak prejde tento pozmeňujúci návrh výboru pre financie, rozpočet a menu, ktorý predložil pán poslanec Brocka, tak do troch mesiacov tento štát nemá armádu a políciu. (Reakcia z pléna.) Vysvetlím dôvod. Dôvod je jednoduchý, skrátka návrh zákona vylučuje príslušníkov silových rezortov zo základného systému sociálneho poistenia, znamenalo by to prakticky tú skutočnosť, že tí vojaci - profesionáli a policajti, ktorí by ešte po schválení tohto zákona stačili odísť do zálohy respektíve do dôchodku, by poberali výsluhové príspevky a dôchodky podľa toho starého zákona, čiže ďaleko výhodnejšie, a tí, ktorí by už nestačili, poviem to tak - utiecť od armády a polície - samozrejme tí, čo spĺňajú tieto podmienky a slúžili by ďalej a odchádzali by už po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, by mali tie dôchodky ďaleko nižšie.

Ak sa nad tým, vážené dámy a páni, zamyslíte nad logikou, jednoduchosťou logiky tohto konštatovania, musíte so mnou súhlasiť, že skutočne, toto nebezpečenstvo tu hrozí. Každý, či už profesionálny policajt alebo vojak, vždy sa bude riadiť pochopiteľne tými výhodnejšími ekonomickými možnosťami, ktoré mu ponúka či už systém sociálneho alebo dôchodkového zabezpečenia a je to jeho absolútne legitímne právo, aby využil tie najvýhodnejšie podmienky, ktoré má. Čiže ja to ešte raz zopakujem, keďže pán poslanec Brocka sa vrátil do sály, jemu som sa chcel prihovoriť, ja ti s úplnou vážnosťou hovorím, že ak tento pozmeňujúci návrh v parlamente prejde, ktorý ty si navrhol vo výbore a výbor si ho osvojil, tak do troch mesiacov, garantujem, že tento štát nemá armádu a políciu. A potvrdí to ktokoľvek, kto sa zaoberá branno-bezpečnostnou problematikou v tomto parlamente.

Chcem ešte v stručnosti zdôvodniť aj toto stanovisko z toho hľadiska odborného. Mám tu písomné stanovisko Odborového zväzu policajtov, mám tu stanovisko Profesného zväzu vojakov, ktorí sa veľmi rázne ohradzujú voči takémuto ustanoveniu a vlastne v tom texte, ktorý píšu, potvrdzujú toto stanovisko, ktoré som vám ja predložil. Takisto ešte raz chcem zopakovať konštatovanie, ktoré som vo svojej faktickej poznámke uviedol, že aj v ostatných krajinách Európskej únie alebo väčšine krajín Európskej únie, do ktorej sa chceme integrovať, ako je napríklad Francúzsko, Spolková republika Nemecko, Veľká Británia, krajiny Beneluxu, Taliansko a taktiež aj Spojené štáty, silové rezorty majú samostatný systém sociálneho zabezpečenia svojich zamestnancov a tento je veľmi podobný vládnemu návrhu zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

Služba profesionálnych vojakov a policajtov je v štátnom záujme vykonávaná ako dočasné, a nie celoživotné zamestnanie. Na toto treba brať ohľad. Policajti sú denne v ohrození života, aspoň na väčšine tých úsekov, kde pracujú. Mnohí profesionálni vojaci v zahraničí aj v ďalších službách v armáde sú denne vo vojnovom stave. Dočasnosť ich služby zároveň znamená, že profesionálny vojak a policajt sa po skončení výkonu služby stáva novou pracovnou silou na trhu práce spravidla s nevhodnou kvalifikáciou a vekovým znevýhodnením. Dôsledkom toho je, ako bolo zistené sociologickým výskumom, 44-percentná nezamestnanosť bývalých profesionálnych vojakov, neviem, ako je to u policajtov, ale zrejme to bude podobné, v ich aktívnom veku do 60 rokov. U skupiny tých profesionálnych vojakov, ktorí ukončili službu v posledných 3 rokoch, miera nezamestnanosti dosahuje až 61 %. Všeobecný systém sociálneho poistenia tento jav nedokáže ošetriť ani doplnkovým poistením počas trvania služby, pretože rozhodujúcou sociálnou udalosťou preňho je ekonomický prepad po skončení služby.

Ďalej treba poukázať na to, že profesionálna policajná služba je opäť v štátnom záujme spojená s personálnou mobilitou, to znamená výkonom služby na rôznych miestach štátu. Tento znak služby je však spojený so zmenou miesta pobytu, čo má, pochopiteľne, dôsledky aj na jeho zamestnanie, na zamestnanosť jeho partnera, ten často musí ukončiť svoje doterajšie zamestnanie a hľadať ho na novom mieste. Takéto dôsledky majú dopad aj na zárobkovú úroveň a na dôchodkové zabezpečenie týchto kategórií.

Takto by sa dalo pokračovať aj ďalej vo výpočte skutočností, ktoré odôvodňujú osobitný systém sociálneho zabezpečenia vojakov a rovnako aj policajtov a objektívne zabraňujú tomu, aby vojaci a policajti boli zahrnutí do všeobecného sociálneho systému, systému sociálneho poistenia.

Na záver svojho vystúpenia by som chcel ešte raz apelovať na všetkých poslancov pri schvaľovaní, respektíve pri hlasovaní o pozmeňujúcom návrhu IV B, ktorý sa týka Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, aby nepodporili tieto pozmeňujúce návrhy, pretože dôsledky schválenia takéhoto pozmeňujúceho návrhu by boli skutočne nedozerné a ja si trúfam povedať, že by to znamenalo kolaps bezpečnostného systému, kolaps polície, kolaps armády a krajina, ktorá sa chce integrovať do Severoatlantického paktu, by mala určite asi malé ambície, keby chcela vstúpiť do NATO s totálne zdecimovanou armádou a policajným zborovom. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Ošvátha majú piati páni poslanci. Končím možnosť ďalších. Pán podpredseda Andel.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega. To, čo povedal vo svojom vystúpení pán kolega Ošváth, sú skutočne veľmi, veľmi závažné veci. Bolo by dobré, keby si kolega Brocka s kolegom Ošváthom túto problematiku ešte raz prešli a vyjasnili si, pretože naznačil kolega Ošváth, že i odborníci sa vlastne vyjadrujú tak ako on. Ozaj, aby tu boli ohrozené tieto silové zložky, to je hádam nepredstaviteľné! Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Sárközyová.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán poslanec Ošváth, dovoľte mi s vami nesúhlasiť. Ja som bola s pánom poslancom Brockom v tej pracovnej skupine, čo sme ešte na začiatku, keď to bol ešte len legislatívny zámer, posudzovali tento návrh zákona o sociálnom poistení a tam sme sa viacerí, ktorí sme sa tam zúčastnili toho okrúhleho stola, dohodli na tom, že nový zákon o sociálnom poistení bude pre väčšinu z nás prijateľný vtedy, ak ten systém bude univerzálny. Vtedy snami súhlasil aj pán minister Magvaši. Žiaľbohu, že po tom medzirezortnom pripomienkovom konaní, a hlavne vo vláde, mám taký dojem, že ministri za silové rezorty prehlasovali tých ostatných ministrov, ktorí boli vo vláde, a ja teraz musím sa čudovať nad tým, čo tu povedal pán poslanec Ošváth, že ak tento návrh zákona, vlastne ten pozmeňujúci návrh, ktorý predložil výbor pre financie, rozpočet a menu, prijmeme, tak on nám ručí a garantuje, že behom troch mesiacov máme po profesionálnej armáde a po policajnom zbore.

No vážení, keď armádu a policajtov budeme mať len vtedy, keď budeme hlasovať za tie výdobytky, ktoré chcú mať ešte aj po prijatí tohto zákona, tak ja mám vážne obavy o obranu tohto štátu, ale nie preto, že im ten zákon neodsúhlasíme, ale práve naopak. Akí sú to "odborníci", ktorým tak strašne záleží na obranyschopnosti tohto štátu, keď budú v týchto silových rezortoch len vtedy, keď im odsúhlasíme ďalšie výdobytky. Ja som sa tešila, že konečne sa nám podarilo pracovné kategórie nejako vybaviť v minulom roku a v predminulom roku a teraz tu nemáme pracovné kategórie, ale niečo iné. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Brocka.