E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja budem iba stručne reagovať na vystúpenie pani poslankyne Keltošovej, pretože príliš s ňou ani nehodlám polemizovať. Aj podľa mňa je dosť čudné, keď sa hodnotí zahraničná politika za rok 2001 koncom mája roku 2002. To už ja som dával svojim odborom na začiatku tohto roku pokyny a inštrukcie, aby sa neopakovali predchádzajúce roky, lebo dosť to stráca zmysel. Malo by to byť skutočne na začiatku roku. A potom je dobré pohovoriť si, aké sa dosiahli výsledky, o úspechu nehovorme, aké sa dosiahli výsledky, a potom je dôležité hovoriť aj o prioritách. Dnes je koniec mája, už spomíname mnohé veci, ktoré proste sa udiali v tomto roku. A potom to stráca ten význam, ktorý by to malo mať. Takže do vienka budúcej vláde a parlamentu by sme mali určite dať inštrukciu, aby sa dohodol taký aranžmán, aby to bolo na začiatku roku, lebo súhlasím s vami, že 30. mája, to je tu naozaj veľmi neskoro.
Pokiaľ ide o legislatívny plán vlády a jeho plnenie alebo neplnenie, k tomu môžem povedať iba toľko, že rozhodujúci bude výsledok, v ktorom, samozrejme, vy budete hrať najrozhodujúcejšiu úlohu. Je to zrejme reálne, aby sa tie eurozákony prijali. A to bude z hľadiska naplnenia našich integračných ambícií rozhodujúca vec.
K tej vašej tretej poznámke o tom, že by správa mala obsahovať presnejšie formulácie, k tomu, čo ste prečítali. Ak bude obyvateľstvo proti vstupu do NATO, to sa myslelo tam v tej správe.
A neviem, či možno interpretovať tie pasáže, ktoré ste citovali, ako nejaké podsúvanie určitých vecí. Bolo skutočnosťou, že minulý rok našťastie tieto rozhovory veľmi intenzívne prestali. Aj na medzinárodných konferenciách my sme proti tomu veľmi diskutovali, kde sa vyjadrovali obavy, znepokojenie z toho, ako bude vyzerať slovenská vláda po voľbách. A v tejto súvislosti už Slovensko zaraďovali do určitej takej akoby menejcennej kategórie. Som veľmi jasne vždy hovoril, že toto je neférové, že pokiaľ tu ide o Slovensko, treba hodnotiť, aké výsledky dosiahlo či už v príprave do NATO alebo v príprave do Európskej únie - tie sa dajú zmerať, tie sa dajú zhodnotiť a to je rozhodujúce -, a čo bude po voľbách, na základe toho už dnes, aj keď sú legitímne obavy, vyvodzovať nejaké závery a nejakým spôsobom hodnotiť Slovensko nebolo dobré. Teraz sa s tým prestalo. Mám informácie o tom, že napr. v Reykjavíku alebo pri druhých príležitostiach jednoducho tieto rozhovory, tieto znepokojenia alebo obavy prestali, nie preto, že by boli odstránené, ale preto, že sami uznávajú, že by nebolo férové dnes iba kvôli tomu, ako to bude vyzerať u nás po voľbách, Slovensko nejakým spôsobom zaraďovať do nižších kategórií.
K zákonu o zahraničnej službe. Veď to nie je žiadna tajnosť, zákon bol vypracovaný, naši veľvyslanci sa tomu veľmi usilovne venovali. Bol v Legislatívnej rade vlády, tá ho schválila, bohužiaľ, vláda ho neschválila. Vláda ho neschválila na svojom rokovaní minulý týždeň. Ja sa osobne budem snažiť, aby sa to dostalo do vlády ešte raz. Zatiaľ robíme, čo môžeme, aby sme do novely pána Orosza dali aspoň niektoré ustanovenia, ktoré sú pre našu zahraničnú službu veľmi dôležité.
K pani poslankyni Podhradskej. Ak ste mysleli ironicky, že mi ďakujete za moju odpoveď, to tu ironicky ani nemusíte mi hovoriť. Ja vám poviem to, čo môžem povedať. Áno, včera boli na rokovaní vlády personálne návrhy súvisiace s výmenou veľvyslancov. Len, preboha, pochopme už raz, že rotácia veľvyslancov, to je normálna vec. Keď je niekto 4... (Hlasy z pléna.) To nehovorím vám teraz, prepáčte, ja hovorím obecne, lebo novinár mi dáva vždycky tie otázky. Keď veľvyslanec niekde strávi 4 roky, príde tam do ústredia niekto iný, to nie je nejaká čistka, to nie sú nejaké zásahy, to je normálna vec. Nemôžem vám povedať mená. (Otázka z pléna.) Prosím? Ježišmária, pán poslanec, vy ste dali 28 mien naraz. Ja som to nikdy neurobil. No a... (Neustále hlasy z pléna.) No nebudeme tuto hovoriť... (Neustály ruch v sále.)
M. Andel, podpredseda NR SR: Priatelia, neskáčte pánu ministrovi do reči.
E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Rotácia. Sú to všetko ľudia alebo sú to všetko relácie, kde jednoducho treba vymeniť veľvyslancov, kde treba odvolať veľvyslancov, lebo sami požiadali o to odvolanie. Rozhodli sa, že nepôjdu do štátnej služby napr. A preto ich táto vláda musí odvolať, aby sa mohli dôstojne rozlúčiť, aby mali na to dosť času. Ak ste čítali Nový Deň, tak taký erudovaný novinár, ako je Dušan Kerný, sa ani raz netrafil. To teda ma veľmi sklamal. Pokiaľ ide o tie mestá, ktoré sa tam uvádzajú, tak to proste je vedľa. A naozaj vám nemôžem povedať mená, lebo vy viete veľmi dobre, že by to bola urážka tých krajín, kam tých veľvyslancov posielame. (Smiech v sále.) Tomu sa nesmejte. Ja to tu vám povedať predtým, ako sa to oni dozvedia a udelia agremán, aj keby som bol neviem aký veľkorysý alebo super pružný, naozaj nemôžem jednoducho. (Otázka z pléna.) No, nech sa páči, hovorte. (Hlasy z pléna.) Nie, nie. (Reakcia z pléna.) Kto? (Odpoveď z pléna.) Ale už skončime. Dobre? Takže je to normálne striedanie veľvyslancov a nie je na tom nič politického a žiadni politickí predstavitelia sa neupratávajú do zahraničia.
Chcel by som poďakovať teda pani poslankyni za jej príspevok do rozpravy k tomuto bodu a za jej v absolútne prevažnej miere korektný prístup. Ďakujem.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Ja som nechcel rušiť váš kontakt s poslancami, lebo som tiež považoval to za korektné. Keby vás boli urážali, tak automaticky by som ich upozornil.
Pýtam sa, pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.
P. Weiss, poslanec: Vážené dámy, vážení páni, ospravedlňujem svoj o 50 sekúnd neskorší príchod. Bol som na...
M. Andel, podpredseda NR SR: Pán kolega, vôbec nie 50-sekundový, začali sme rokovať o 15.00 hodine.
P. Weiss, poslanec: Bol som na regionálnom konvente o Severoatlantickej aliancii v Prešove.
Vážené dámy, vážení páni, je to posledná správa o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky a o jej zameraní v tomto funkčnom období Národnej rady Slovenskej republiky. Dovoľte mi preto ako predsedovi zahraničného výboru poďakovať ministrovi zahraničných vecí, jeho tímu, štátnym tajomníkom za dobrú spoluprácu počas celého funkčného obdobia so zahraničným výborom. Samozrejme, je to príležitosť bilancovať nielen rok 2001, ale vlastne celé štvorročné obdobie vlády. Málokedy sa podarí vytvoriť si podmienky na reparát pre malú krajinu v situácii, keď sa rozhoduje o strategickom zaradení tejto krajiny na dlhé desaťročia do istého zahraničnopolitického bezpečnostného prostredia. Táto vládna koalícia napriek všetkým výhradám, ktoré možno voči jej pôsobeniu v niektorých oblastiach mať, dosiahla, že Slovenská republika stojí znovu pred bránami Severoatlantickej aliancie a Európskej únie. Patrí k favoritom vstupu. A táto nová situácia vznikla vďaka tomu, že zahraničnú politiku prezentovali v zahraničí dôveryhodné politické subjekty a dôveryhodné politické osobnosti.
K tomu, čo povedala pani poslankyňa Keltošová, moja ctená kolegyňa. Úspech, či teda vojdeme do tých dverí alebo ostaneme opäť stáť pred bránami, bude závisieť nielen od technického splnenia kritérií, ale, áno, je to tak, od dôveryhodnosti politickej elity, ktorá bude Slovenskú republiku reprezentovať po voľbách. Sú tu... (Hlasy z pléna.) To nie sú sprostosti, pani poslankyňa, to sú, žiaľ, fakty, že niektorí politickí predstavitelia sa sami svojimi vlastnými hrubými chybami vymanévrovali z pozície dôveryhodných politikov a stali sa rizikom pre svoju vlastnú krajinu. Situácia je taká, že my si suverénne na Slovensku zvolíme politické strany a poslancov. Vzíde z týchto volieb vláda a 19 členských krajín Severoatlantickej aliancie suverénne rozhodne o tom, ktorá politická garnitúra je alebo nie je dôveryhodná, ktorá bude mať predpoklady, aby získala nielen pozvánku, ale aby získala aj podporu 19 parlamentov všetkých členských krajín Severoatlantickej aliancie. (Výkriky.)
M. Andel, podpredseda NR SR: Priatelia, nevykrikujte po ňom.
Pán kolega, ja by som vás žiadal, aby ste sa vyjadrovali k uvedenej správe za rok 2001, polovičku roku 2002 a k uvedenému zameraniu na rok 2002, nehovorme o budúcich voľbách, buďme takí korektní, nebuďme takí neseriózni a nezneužívajme tuná parlamentný mikrofón na svoje predvolebné ciele. (Hlasy v sále.) Pán Cuper, teraz rozprávam ja. (Pokriky poslanca v sále.) A vás, pán kolega, nechám vyviesť.
P. Weiss, poslanec: V tomto smere, vážené dámy, vážení páni, je táto správa o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 2001 a zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2002 aj správou o budúcnosti Slovenskej republiky.
Čo sa týka zákona o zahraničnej službe, robil som všetko pre to, aby som podporil vytvorenie návrhu takéhoto zákona. Konzultoval som túto otázku s pracovníkmi ministerstva zahraničných vecí a bol by som veľmi rád, keby vláda pristúpila k zahraničnej službe ako k dôležitému faktoru presadzovania našich záujmov v zahraničí po našom vstupe do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie.
Vážený pán predsedajúci, môžeme pristúpiť k návrhu uznesenia.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Nech sa páči, pán kolega.
P. Weiss, poslanec: Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o správe o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 2001 a zameraní zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2002.
"Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 2001 a zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2002 (tlač 1419)." Ďakujem za pozornosť, o tomto uznesení budeme zrejme hlasovať o 17.00 hodine.
M. Andel, podpredseda NR SR: Áno, presne.
Ďakujem vám.
Keďže na záverečné slovo spravodajcu sa nedáva faktická poznámka, pýtam sa, či chce niekto vystúpiť z poslancov s procedurálnym návrhom. Pán poslanec Cuper.
J. Cuper, poslanec: Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Dôrazne upozorňujem, že v záverečnom slove pán Weiss nemá nijaké morálne ani iné právo poúčať tu opozíciu alebo, nedajbože, jej vstupovať do svedomia. Nech si láskavo vstúpi do vlastného svedomia a nech nepodvádza občanov Slovenskej republiky celé štyri roky a ešte aj na záver. Ďakujem.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ja som pána Weissa upozornil.
Ďakujem.
Dámy a páni, prerušujem rokovanie o tomto bode nášho programu.
Ďalším bodom programu sú
interpelácie poslancov.
Úvodom chcem pripomenúť, že podľa § 129, ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďalej upozorňujem, že prepis záznamu interpelácie Kanceláriou Národnej rady Slovenskej republiky nenahrádza povinnosť poslanca doručiť písomné znenie ústne prednesenej interpelácie predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. V tejto súvislosti chcem požiadať poslancov, aby písomné znenie interpelácie doručili predsedovi Národnej rady cez podateľňu Kancelárie Národnej rady.
Písomne sa do bodu interpelácie prihlásila pani poslankyňa Kolláriková. Nech sa páči, pani kolegyňa, máte slovo.
M. Kolláriková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážení predstavitelia vlády, dovoľte mi, aby som so svojou interpeláciou sa obrátila na pána premiéra.
Pán premiér, tu neprítomný, interpelujem vás vo veci spoločnosti UPC, ktorá zneužíva svoje monopolné postavenie na slovenskom trhu káblovej televízie. Pán premiér, v tejto veci som vás a zároveň aj pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií niekoľkokrát interpelovala a na hodine otázok som vás tiež oslovila s týmto problémom, ktorý sa týka širokého okruhu občanov Slovenskej republiky. Vo svojich odpovediach ste deklarovali, že uvedený problém sa rieši a určite bude vyriešený. Pán premiér, ale doteraz ste pre dotknutých občanov neurobili nič.
Načo je taká vláda, ktorá nie je schopná alebo nechce obhajovať záujmy občanov Slovenskej republiky, ktorí si poctivo platia dane a očakávajú od zodpovedných štátnych orgánov, aby presadzovali u všetkých podnikateľských subjektov, ak chcú na Slovensku podnikať, aby dodržiavali platné právne normy Slovenskej republiky?
Pán premiér, je Slovensko ešte právny štát, keď spoločnosť UPC nemusí rešpektovať právne normy Slovenskej republiky, nemusí rešpektovať rozhodnutie Telekomunikačného úradu? Má podľa vás spoločnosť UPC na slovenskom káblovom trhu špeciálne výsady také, že nemusí rešpektovať rozhodnutie ústredných štátnych orgánov Slovenskej republiky? A s občanom, svojím zákazníkom, si robí, čo chce, s pripravenou vyhrážkou, že ak nebude súhlasiť so všetkým, tak ho jednoducho vypne, i keď bude v práve. A zodpovedné orgány sa len prizerajú a nekonajú. Nie sú schopné vymôcť si rešpektovanie a plnenie svojich rozhodnutí od spoločnosti UPC.
Telekomunikačný úrad rozhodol, že spoločnosť UPC nedodržuje cenovú reguláciu, a uložil spoločnosti za neoprávnené zvýšenie cien 25-miliónovú pokutu. Suma mala byť rozdielom medzi cenami UPC a cenovým predpisom regulátora. Spoločnosť UPC síce dala podnet na Najvyšší súd Slovenskej republiky, ale ho aj stiahla. A dala prísľub, že rozhodnutie Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky bude rešpektovať. A platbu, ktorú za nedodržanie cenovej regulácie dostala, začala aj splácať. No občanom, svojim klientom sa ani len neospravedlnila. Ani nevrátila neoprávnene získané peniaze. A s nevídanou bezočivosťou káblová spoločnosť UPC ohlásila Telekomunikačnému úradu ďalšie zvýšenie cien svojich služieb. Namiesto regulovanej ceny, ktorú môže zvýšiť iba o 6,2 %, nielenže neupravila staré ceny, ale ceny za káblovú televíziu zvýšila o približne 70 %, a to na sumu 480 korún za rozšírený súbor. Teda od roku 1994 pôvodnú cenu 80 korún za rozšírený súbor zvýšila až na 480 korún pre rok 2002.
Pre zopakovanie uvediem, že v roku 1994 cena za rozšírený súbor bola 80 korún, v rokoch 1995 až 1997 bola 90 korún, čo činilo 15-percentné zvýšenie, v rokoch 1997 a 1998 bola 122 korún, čo je 32,6-percentné zvýšenie, v roku 1999 bola 145 korún, v roku 2000 od 1. 1. do 31. 7. bola 166 korún, čo je 14,5-percentné zvýšenie, v roku 2000 od 1. 8. do 1. 2. 2001 bola 200 korún, čo je 20,5-percentné zvýšenie, od 1. 2. 2001 bola 280 korún, čo je 40-percentné zvýšenie, a v tomto roku cena sa vyškriabala až na 480 korún, čo je zhruba 70-percentné zvýšenie. Je to skutočne veľmi prudký nárast, pri ktorom spoločnosť UPC vôbec, opakujem, vôbec nerešpektuje predpis regulátora.
Pán premiér, pýtam sa vás: Dokedy bude na Slovensku spoločnosť UPC zneužívať svoje monopolné postavenie na trhu káblovej televízie? Kedy zasiahnu kompetentné orgány štátnej správy a odoberú licenciu spoločnosti UPC za zneužívanie svojho monopolného postavenia, za nerešpektovanie právnych noriem Slovenskej republiky a nerešpektovanie rozhodnutí ústredných orgánov štátnej správy.
Nakoniec chcem ešte dodať, že jedine zdravé konkurenčné prostredie je stimulom na rozšírenie a skvalitnenie požadovaných služieb a na technické inovácie, ako i na zníženie ceny. Preto dúfam, že pri udeľovaní licencie na prevádzkovanie nového systému MMDS, ktorý možno zjednodušene nazvať káblovou televíziou bez kábla, sa po doterajších veľmi zlých skúsenostiach so spoločnosťou UPC táto spoločnosť vyčiarkne zo zoznamu uchádzačov o pridelenie licencie novému systému MMDS. Ďakujem.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani kolegyňa.
Pýtam sa, kto sa ústne hlási, dámy a páni, do interpelácií. Pani poslankyňa Aibeková, pani poslankyňa Halušková, pani poslankyňa Podhradská, pán poslanec Engliš, pán poslanec Klemens, pán poslanec Köteles, pani poslankyňa Záborská. Ďakujem. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok do interpelácií.
Ako prvá má slovo pani poslankyňa Aibeková. Nech sa páči, pani kolegyňa.
M. Aibeková, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, po prvé, musím vyjadriť nesúhlas s konaním ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Romana Kováča, pretože 11. apríla som ho tu interpelovala, položila som mu tri vážne otázky a do dnešného dňa, a máme 30. mája, som nedostala písomnú odpoveď od pána ministra. Takže dúfam, pán predseda, že zjednáte v tejto veci nápravu, pretože pán minister nedodržiava zákonom stanovenú lehotu na odpoveď na interpeláciu poslanca Národnej rady. Nie je odpoveď na moju interpeláciu zaradená ani v písomných odpovediach, ktorú sme dostali. Dnes ma informovali pracovníci Národnej rady, že dnes prišla odpoveď, ale až dnes a bez podpisu. Tak, prosím, toto si dovoľuje minister zdravotníctva voči poslancom. Myslím si, že aj tá tridsaťdňová lehota je pomerne dlhá. Ani táto sa nedodržiava. Takže obávam sa, že ani odpovede na moje otázky, ktoré chcem dnes položiť, nedostanem. Napriek tomu, využijem túto formu interpelácie. Bohužiaľ, nie je tu znovu prítomný pán minister zdravotníctva, ktorý nikdy sa nezúčastňuje interpelácií. Neviem, čo také dôležité robí. Alebo si myslí, že parlament naozaj už nie je pre neho adekvátny partner?
Chcem ho interpelovať vo veľmi závažnej veci. V decembri parlament prijal rozpočet Slovenskej republiky na rok 2002. Zároveň gestorský výbor veľmi podrobne sa zaoberal aj položkami rozpočtu ministerstva zdravotníctva. Teraz som zistila s veľkým prekvapením, že napriek v parlamente odsúhlasenému rozpočtu pán minister predložil zmenu návrhu rozpočtu, čo sa týka investičných zámerov ministerstva zdravotníctva, a že z odsúhlasených položiek mieni vynechať také dôležité položky, ako je napr. budovanie traumatologického programu, ktoré odovzdal minulý týždeň výboru, ktorý mu dal za úlohu vypracovať aj spracovanie bratislavského zdravotníctva a koncepciu rozvoja bratislavského zdravotníctva, kde znovu píše o tom, že by mali ísť zdroje na to a že by sa malo vybudovať komplexné traumatologické oddelenie. Z pôvodne naplánovaných 56 mil. nedostane táto nemocnica ani korunu. Taká dôležitá oblasť, ako je Záchranná služba, ktorá zápasí po celom Slovensku s veľkými problémami, dostane namiesto odsúhlasených a schválených 176 mil. iba 2 mil. Perinatálno-neonatalogický program namiesto 82 mil. dostane nula korún. Projekt starostlivosti o pacientov s osteoporózou a inými metabolickými chorobami kostí, ktoré, ako vieme, sa veľmi rozmnožujú u nás, kde rastie počet pacientov s týmto ochoreniami, namiesto plánovaných 9 mil. dostane nula korún. Ale v prístrojovom vybavení namiesto plánovaných nula korún dostane zobrazovacia technika 14 mil., endoskopia 5 mil., laboratórna medicína 7 mil. a tak ďalej. Vieme veľmi dobre, že pri nákupe prístrojovej techniky vždy je dohodnutá istá suma odmeny vo výške 5 až 10 %.
Takže bez súhlasu výboru, bez súhlasu parlamentu si takto pán minister zmení veľmi dôležité celoštátne programy a ide posledné štyri mesiace svojho vládnutia nakupovať prístroje. Ja viem, že aj prístroje je potrebné nakupovať, ale vieme, že sú mnohé a mnohé zdravotnícke zariadenia, kde sa nakúpila prístrojová technika a nie je využívaná pre nedostatok financií, áno. Napr. nie sú potom peniaze na nákup potrebného vybavenia, aby tieto prístroje fungovali. Takže pýtam sa: Kto dáva oprávnenie ministrovi zdravotníctva, aby takto zmenil už schválený rozpočet? Dúfam, že pán minister tentokrát odpovie a že odpovie včas, aj keď, bohužiaľ, o jeho odpovedi sa už asi parlament nedozvie.
Ďalšia otázka, ktorú chcem položiť ministrovi zdravotníctva, je táto. Minulý týždeň sme prerokovávali zoznam zariadení, ktoré idú na privatizáciu. Kritizovala som tam určenie alebo ohodnotenie cien týchto zdravotníckych zariadení. Kritizovala som napr. už vo výbore, kde bola navrhnutá do privatizácie Poliklinika pre dorast v Bratislave na Vajnorskej ulici, ktorá bola rekonštruovaná. Bola tam urobená nová strecha a z dvoch budov sa museli presťahovať do jednej. Takže boli tam urobené mnohé rekonštrukčné práce. Cena, ktorú napísalo ministerstvo zdravotníctva, bola za túto budovu, ktorá je v centre Bratislave, je to štvorposchodová budova, určená na 770 000. Vo výbore sa mi zástupcovia ministerstva zdravotníctva ospravedlnili, že došlo k omylu a že cena má byť 7,7 mil. Pozrite si, prosím, materiál, ktorý odovzdal pán minister na požiadanie výboru minulý týždeň. Znovu je tam suma 770 000. Takže to nie je stará budova, ako pán minister hovorí, že za niektorú aj koruna je veľa, to je rekonštruovaná budova s novou strechou, s novým vybudovaním a s novou prístrojovou technikou. Iba za tento rok tam išlo na prístroje 6 mil. korún a pán minister ju chce predať za 770 000.
A posledná otázka je znovu na vystúpenie pána ministra, ktorý tu pred vami, mnohí ste boli prítomní, po mojej otázke, čo sa týka Nemocnice v Topoľčanoch, keďže bol odpor voči transformácii na verejnoprospešnú neziskovú organizáciu, sľúbil, že nebude na transformáciu zaradená. Znovu vyplýva z materiálu, ktorý nám odovzdal, prišlo to oneskorene, malo to prísť do 15.mája, prišlo to minulý týždeň, že táto nemocnica napriek prísľubu pána ministra v piatok minulý týždeň je v zozname zaradená na transformáciu na verejnoprospešnú neziskovú organizáciu. Takže naozaj si pán minister robí z tohto parlamentu, ktorému zodpovedá, žart alebo si myslí, že nečítame materiály, ktoré predkladá? Naozaj si myslí, že takto môže klamať nielen slovenskú verejnosť, ale aj parlament?
Takže toto sú otázky, ktoré kladiem ministrovi, a dúfam, pán predsedajúci, že zjednáte nápravu a že naozaj minister bude odpovedať včas poslancovi, lebo považujem to naozaj za dehonestáciu parlamentu, že vôbec neodpovedá na interpelácie, ktoré boli položené ústne a boli odovzdané aj písomne. Ďakujem za pozornosť.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani kolegyňa.
Samozrejme, tak ako nám káže rokovací poriadok, dáme veci do poriadku.
Teraz dávam slovo pani poslankyni Haluškovej. Nech sa páči, pani kolegyňa, máte slovo.
J. Halušková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, aj ja interpelujem ministra zdravotníctva pána Roman Kováča.
Vážený pán minister, napriek vašej odpovedi na hodine otázok, ktorú vo vašej neprítomnosti čítal pán minister školstva, kde ste sa vyjadrili k platovej úprave zdravotných sestier Fakultnej nemocnice s poliklinikou akademika L. Dérera, vedúca PAM-u tejto nemocnice naďalej ignoruje toto rozhodnutie, ba dokonca sa odvoláva na to, že ministerstvo zdravotníctva nezvládlo situáciu v úprave a bude sa musieť novelizovať. Naďalej tvrdí, že nariadenie vlády č. 156 zrušil zákon č. 313/2001 Z. z. K výnimkám zo vzdelania sa vyjadrila tak, že bolo rozhodnuté, že zdravotníkom ich nemocnice sa výnimky udeľovať nebudú. Podľa mojich informácií práve táto pracovníčka má sama udelenú výnimku zo vzdelania. Takže asi celá táto platová úprava bola veľkým prínosom pre pracovníkov THP, od ktorých neboli požadované rôzne vzdelanostné doklady na rozdiel od zdravotníkov, ktorých vlastne de facto a de iure do 31. marca nepotrebovali.
O. i. vedúca PAM-u informovala riaditeľa zariadenia, že platy a zaradenie robili v spolupráci s vrchnými sestrami a primármi oddelení, čo nie je pravda. Sestry sú finančne diskriminované, lebo sú závislé od vedúcej PAM-u. Taktiež podľa nových úprav sú nekvalifikované, ale s rovnakými povinnosťami, s rovnakou zodpovednosťou ako pred úpravou, lebo už tu nemajú zaplatené to, čo pred úpravou mali.
Na záver chcem podotknúť, ako som videla na výplatných páskach, v niektorých prípadoch ostal zachovaný hrubý plat, nie však základný plat, pretože boli v ňom zahrnuté služby za zvýšený infekčný príplatok a za ostatné nárokové finančné čiastky. Len na porovnanie chcem upozorniť, že napr. infekčný príplatok v Detskej fakultnej nemocnici je po úprave 1500 korún a v spomínanej nemocnici 500 korún. Nové platové dekréty k dnešnému dňu ešte nikto nemá.
Vážený pán minister, je možné, aby si niekto v štátnom zariadení dovolil takýmto hrubým spôsobom porušovať platnú legislatívu nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorej ste aj vy členom? Ďakujem vám.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Teraz má slovo pani poslankyňa Podhradská.
M. Podhradská, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovolím si dnes interpelovať troch pánov ministrov.
Začnem pánom ministrom Koncošom, ministrom pôdohospodárstva. Ja som ho už v tejto veci raz interpelovala v tomto volebnom období, ale, žiaľ, zdá sa, že pán minister akosi zabudol a riešenie neprišlo žiadne. Je mi ľúto, že musím vlastne istým spôsobom zopakovať túto interpeláciu, ale s inými osobami. Obrátili sa na mňa ďalší občania, ktorí majú rovnaký problém ako tá prvá skupina. Ide o občanov z obce Lubina, z Nového Mesta nad Váhom, zo Starej Turej, z Bziniec pod Javorinou, z Piešťan a z Bratislavy, ktorí majú problém ohľadom získania písomných potvrdení o vlastníctve nehnuteľností v okrese Dunajská Streda, konkrétne v katastrálnom území obce Blatná na Ostrove. Zhodou okolností aj táto skupina občanov má problémy získať vlastnícke listy v tom istom katastri ako tá prvá skupina z okresu Galanta. To hovorím len ako perličku. A znovu prosím pána ministra Koncoša, aby dal vyšetriť, ako je možné, že Slovenský pozemkový fond robí také nehorázne obštrukcie vo veci získania vlastníckych listov. Už v tom prvom prípade som mala jasné doklady o tom, že sa tu robia rôzne prepisy a čachre. Znovu opakujem, pán minister, zdá sa, s tým nič nerobil, lebo doteraz na to nebol žiaden ohlas. Tak takto veľmi stručne ho prosím, aby sa pozrel na tento prípad a aby sa konečne veci pohli.
Dovolím si interpelovať tu prítomného pána ministra školstva pána Ponického vo veci Akadémie umení v Banskej Bystrici. (Ruch v sále.) Pán minister, ja verím, že pani poslankyňa Rusnáková má určite veľmi horúci problém, ale na chvíľu vás vyruším a poprosím, keby ste mi teraz venovali pozornosť, lebo by som rada interpelovala problém, ktorý sa dotýka vášho rezortu. Ďakujem. Teda rada by som interpelovala vo veci Akadémie umení v Banskej Bystrici. Mám teraz na mysli počínanie vedúcich pracovníkov tejto Akadémie umení, ktorí naozaj vyvolávajú neudržateľnú atmosféru na jednotlivých fakultách tejto akadémie. Je to v súvislosti s tými nechvalne známymi vecami okolo akreditácií všetkých fakúlt Akadémie umení, ale jednoznačne situácia dnes je taká, že sa pánovi Balcovi a jeho kolegom podarilo z Akadémie umení vyštvať všetkých zakladajúcich pedagógov tejto akadémie. K dnešnému dňu tam naozaj už napr. na Výtvarnej fakulte nerobí jeden jediný z nich. Poburujúce sú spôsoby, aké pán Balco zaviedol do praxe na tejto vysokej škole. A myslím si, že by bolo naozaj veľmi potrebné, pán minister, keby ste sa aj osobne angažovali v tejto veci a zistili si, aká je tam situácia, lebo také veci, aké sa dejú v Banskej Bystrici, sa naozaj nedajú nazvať nijako inak, iba nehoráznosť. Ja tu nechcem zdržiavať pánov poslancov, ale dovolím si vám potom predložiť aj písomne doklady o tom, že hovorím pravdu a že je naozaj čas, aby sa s tým niečo robilo. Ďakujem.
Ešte posledná interpelácia. A k tej ma vlastne istým spôsobom donútil pán minister Kňažko, keď takým zaujímavým spôsobom odpovedal na otázku, ktorú som mu položila na dnešnej hodine otázok. Pán minister je známy tým, že rád odpovedá systémom srandičky-srandičky, ale myslím, že tých srandičiek tu už naozaj bolo dosť.
Pán minister, je to fakt, nie môj pocit, že ste zlikvidovali regionálne kultúrne centrá, je to fakt, nie môj pocit, že ste zlikvidovali Komornú operu, a je to naozaj fakt, nie môj pocit, že ste zlikvidovali spevohru Novej scény, rovnako je faktom aj to, že ste zlikvidovali Dom slovenskej literatúry, že ste zlikvidovali Knižnú distribučnú sieť Hrebenda, že ste zlikvidovali Dom zahraničných Slovákov. A mohla by som menovať ďalšie inštitúcie. Vy ste mi na hodine otázok tvrdili, že ste to neboli vy, kto to urobil, že napr. Komorná opera patrí Slovenskému národnému divadlu. Ale neodškriepite jeden fakt, a to vám tu znovu zdôrazňujem, pán minister, že zriaďovateľom vo všetkých týchto prípadoch je ministerstvo kultúry. A rovnako ten podpis, ktorým sa tieto inštitúcie likvidovali, je váš podpis. Takže sa zodpovednosti za to, že tieto inštitúcie už neexistujú, nezbavíte.
A chcela by som vás znovu vyzvať, tento raz vás prosím, aby ste odpovedali na moju otázku písomne, aký bude osud Novej scény v budúcnosti, ako si to predstavujete vy osobne, pán minister, lebo všetky indície, o ktorých ste tu dneska tak položartom, polovážne hovorili, nasvedčujú tomu, že tie podozrenia, ktoré vzbudzujú vaše kroky v posledných mesiacoch, že ide naozaj len o obchod a o privatizáciu tohto divadla, sa potvrdzujú. A písomnú odpoveď od vás žiadam najmä kvôli tomu, aby sme to mali na papieri, aby som za pár týždňov, keď, žiaľ, ten vývoj mi dá za pravdu, mohla konfrontovať vašu odpoveď so skutočnosťou. Ďakujem.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Engliš.
A. Engliš, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážení prítomní členovia vlády, kolegyne, kolegovia, ja chcem reagovať na písomnú odpoveď ministra Čarnogurského uvedenú v tlači 1569 na interpelácie zo dňa 30. apríla roku 2002. Som nespokojný s touto odpoveďou a chcem to tu aj verejne tlmočiť.
Vážený pán minister, som nespokojný s vašou odpoveďou a ako väčšinou ste sa priamej odpovedi vyhli a zaviedli ste odpoveď úplne iným smerom. V odpovedi alebo teda v liste, ktorý ste mi doručili, ma poučujete, že ako ministerstvo spravodlivosti v zmysle príslušnej legislatívy, ktorú v odpovedi presne citujete, nemôžete kontrolovať správcu konkurznej podstaty, na to je súd, konkrétne sudca a podobne. Ja som od vás, pán minister, nechcel, aby ste kontrolovali správkyňu konkurznej podstaty, len som vám dal konkrétne podklady, ktoré priznala aj správkyňa konkurznej podstaty Dr. Melánia Burdová v ASKO Košice, čím vlastne sama priznala, že porušuje zákon. Vám to ako ministrovi spravodlivosti alebo teda tomu, kto vám pripravoval odpoveď, asi nič nepovedalo, hoci si myslím, že váš pán štátny tajomník veľmi dobre ovláda situáciu na Krajskom súde v Košiciach, možno až dôverne ovláda aj situáciu okolo správcov konkurzných podstát. Mne išlo o to, aby ministerstvo riešilo sťažnosť občana, veriteľa. A toho ste sa ako ministerstvo absolútne nezhostili alebo nevybavili ste túto sťažnosť podľa príslušnej legislatívy. Vôbec ma nezaujímala kontrola správkyne konkurznej podstaty, ale to, prečo krajský súd napriek upozorneniam nevstúpil do porušovania zákona správkyňou konkurznej podstaty, ktoré ona sama priznala. To jednoducho nemôžem akceptovať. A vyslovujem preto nesúhlas s vašou odpoveďou a žiadam, aby ste sťažnosť riešili tak, ako sa má. Myslím si, že by sa mala urobiť aj previerka na ministerstve spravodlivosti, ako sa vybavujú vôbec sťažnosti a ako sa zabezpečuje právo v tomto štáte.
A budem konkrétne citovať na záver z listu, ktorý mi pán minister Čarnogurský poslal: "Vážený pán poslanec, nepochybne máte ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky právo obrátiť sa na mňa ako na ministra spravodlivosti so žiadosťou o vykonanie poslaneckého prieskumu." Prepáčte, ja od vás na poslanecký prieskum, pán minister, nepotrebujem žiadať povolenie. Vy ste len minister, pán minister Čarnogurský. A povoľovať poslanecký prieskum Národnej rady Slovenskej republiky, to je niečo, čo vám neprislúcha. Obrátil som sa preto, samozrejme, aj na príslušné výbory.
Ešte raz teda vyslovujem nesúhlas s vašou odpoveďou a hlavne s vybavovaním sťažností na ministerstve spravodlivosti. Ďakujem.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Slovo dávam teraz pánu poslancovi Klemensovi.
J. Klemens, poslanec: Ďakujem pekne za možnosť vystúpenia. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia poslanci, dovoľujem si interpelovať ministra spravodlivosti Slovenskej republiky pána Čarnogurského vo veci právnej činnosti komerčných právnikov a ich odmeňovania včítane náhrad.
Pán minister, na 53. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky sme prerokovali návrh novely zákona č. 132/1990 Zb. o advokácii, na základe ktorého malo dôjsť k zlúčeniu Komory komerčných právnikov Slovenskej republiky so Slovenskou advokátskou komorou. Návrh nebol schválený. Komerční právnici teda naďalej poskytujú právnu pomoc tak, ako im to ukladá zákon č. 129/1991 Zb. o komerčných právnikov. Túto právnu pomoc sú podľa zákona o komerčných právnikoch povinní poskytovať odplatne, a to za odmenu, ktorú stanoví v zmysle § 47 zákona č. 129/1991 Zb. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky svojou vyhláškou. Od 1. 4. 2002 však táto odmena a náhrady vyhláškou upravené nie sú, pretože Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky zrušilo dovtedy platnú vyhlášku č. 240/1990 Zb. ktorou sa stanovovalo, že za rovnaké právne služby je aj rovnaké odmeňovanie a náhrady advokátov i komerčných právnikov. Ako náhradu za zrušenú vyhlášku č. 240/1990 Zb. vydalo ministerstvo spravodlivosti vyhlášku č. 163/2002 Z. z., ktorá sa však vzťahuje len na odmeňovanie a náhrady, ktoré prináležia za právne služby len advokátom a nie aj komerčným právnikom. Pre komerčných právnikov sa údajne len pripravuje samostatná vyhláška, v ktorej odmeny a náhrady komerčných právnikov majú predstavovať len 90 % z odmien a náhrad advokátov. Ak je to tak, potom je nelogické, aby príslušníci dvoch právnických povolaní, pre ktoré sú stanovené rovnaké kritériá na činnosť, vzdelanie i prax, mali zo zákona stanovené rôzne odmeňovanie. Komerční právnici to považujú za diskrimináciu.
Pýtam sa preto pána ministra spravodlivosti Slovenskej republiky, ako vysvetlí, že odmeňovanie komerčných právnikov nie je následkom zásahu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v oblasti odmeňovania v súčasnosti upravené a prečo doteraz nesplnilo povinnosť, ktoré mu ukladá zákon. Ďalej sa pýtam, či sú pánovi ministrovi známe nedostatky, ktoré nastali tým, že svojím podpisom odobril zrušenie vyhlášky o odmeňovaní bez náhrady, a aké dopady bude mať rozhodovanie súdov v prípadoch, kde neboli priznané náhrady trov konania, príp. boli priznané podľa zrušenej vyhlášky. A napokon sa pýtam, kedy a ako Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky bude riešiť tento ním vyvolaný stav, ktorý aj pre zdĺhavosť a prieťahy v súdnom konaní a vymožiteľnosti práva už prerástol rámec problémov na strane komerčných právnikov. Ďakujem za pozornosť i odpoveď.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Köteles.
L. Köteles, poslanec: Vážená Národná rada, pán predsedajúci, v zmysle rokovacieho poriadku interpelujem vládu Slovenskej republiky a podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre ekonomiku vo veci týkajúcej sa využívania štátnych fondov.
Pán predseda vlády a podpredseda vlády, ako je uverejnené tu v správe o činnosti Slovenskej informačnej služby, spravodajská služba v roku 2001 sa zaoberala aj problematikou korupcie a klientelizmu pracovníkov štátnych orgánov a inštitúcií a verejnoprávnych inštitúcií. Pozornosť sa zameriavala predovšetkým na sledovanie podvodov pri vydávaní a poskytovaní dotácií, licencií, povolení a príspevkov zo štátneho rozpočtu a zo štátnych fondov. Slovenská informačná služba odhalila korupciu a klientelizmus aj na niektorých ministerstvách a štátnych fondoch. Slovenskej informačnej službe sa podarilo získať aj nepriame dôkazy o korupcii, najmä o neprimeraných majetkových pomeroch podozrivých úradníkov.
Z tohto dôvodu, vážený pán predseda vlády, vláda Slovenskej republiky, dovoľte mi položiť nasledujúce otázky: Na ktorých ministerstvách a štátnych fondoch boli odhalené prípady korupcie a klientelizmu? Ako boli riešené, kedy a ako budú uverejnené údaje o štátnych dotáciách za minulé roky? A v zmysle zákona o poslancoch Národnej rady Slovenskej republiky žiadam vás o zoznam štátnych dotácií v pôdohospodárstve od roku 1994, takže aj za minulé volebné obdobie, aj za naše obdobie doteraz.
Takisto interpelujem v zmysle rokovacieho poriadku predsedu vlády Slovenskej republiky, podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnosti, ministra výstavby a regionálneho rozvoja, ministra zahraničných vecí, ministra hospodárstva a ministra financií vo veci týkajúcej sa zníženia nezamestnanosti na východe Slovenska a otvorenia hraničných priechodov.
V katastri obci Dobrá v súčasnosti je už vybudovaný veľmi moderný terminál kombinovanej dopravy so všetkými službami s prekládkovou kapacitou približne 3 mil. ton tovaru ročne.
Problém, prečo štandardný terminál na európskej úrovni vybudovaný zo štátnych prostriedkov približne v hodnote 1 mld. korún je využívaný iba symbolicky, je prakticky nedostatok tovarovej záťaže, ktorý je výsledkom neúspešných rokovaní príslušných ministerstiev Slovenskej republiky s Ukrajinskou republikou a Maďarskou republikou o otvorení plánovaných cestných hraničných priechodov pre kombinovanú dopravu Čierna nad Tisou - Solomonove a Dobrá - Dámóc. Práve cez tento hraničný priechod z Ukrajinskej republiky do terminálu v Dobrej sa očakáva reálny tovarový tok ročne približne v 8 000 kamiónoch, čím by sa naplnila tovarová záťaž.
Žiaľ, táto úloha zo strany ministerstiev od roku 1994 sa stále neplní (napr. posledným termínom otvorenia hraničného priechodu Čierna nad Tisou - Solomonove bol ešte jún 2000), i napriek prijatiu príslušných uznesení vlády Slovenskej republiky.
Dodal by som, že pri využití predmetného terminálu je možné okamžite zvýšiť zamestnanosť približne o 200 ľudí, neskôr po dobudovaní logistického zázemia o ďalších 300 ľudí, čo pri 40-percentnej nezamestnanosti postihnutého regiónu by znamenalo ohromný výsledok.
Zároveň by sme dosiahli tranzitné prepojenie východných, západných, južných a severných trhov kombinovanou dopravou i cez územie Slovenska.
Z uvedeného je zrejmá naliehavosť otvorenia hraničných priechodov Čierna nad Tisou - Solomonove a Dobrá - Dámóc, čo je predovšetkým v záujme Slovenskej republiky.
Z tohto dôvodu žiadam od vlády Slovenskej republiky upresnenie termínu otvorenia hraničných priechodov na východe Slovenska.