návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov,

ktorý prerokúvame ako tlač 1550.

Prosím, aby za skupinu navrhovateľov predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil pán poslanec Osuský.

Máte slovo, pán poslanec.

P. Osuský, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ctená snemovňa, v roku 2001 bol Trestný zákon rozšírenú o takzvanú osvienčimskú lož, čiže o verejné spochybňovanie, schvaľovanie alebo ospravedlňovanie zločinov fašizmu alebo iného podobného hnutia. Teraz si dovoľujem ctenej snemovni predložiť tlač 1550, návrh zákona, na základe ktorého by okrem osvienčimskej lži bola za trestnú považovaná aj takzvaná jáchymovská lož, čiže verejné spochybňovanie, schvaľovanie alebo ospravedlňovanie zločinov komunizmu a rovnako i verejné propagovanie komunizmu. Obhajoba princípov triednej nenávisti je rovnako nebezpečná ako obhajoba princípov rasovej nenávisti. Marxisticko-leninské teórie triedneho boja boli východiskom zločinnej praxe práve tak ako Rassenschutz a Rassenkampt nacistického teoretika rasizmu Alfréda Rosenberga. Obete Dzeržinského, Ježova, Beriju, Gottwalda, Rákosiho, Mao Ce-tunga, ale aj Pol Pota, Kim Il-sunga či Fidela Castra nemali menej tragický osud ako obete Himmlera, Heydricha či Eichmanna. Zločiny rasistov z Ku-Klux-Klanu a jeho odnoží, podpaľovanie azylových domov v Nemecku či útoky na farebných spáchané neofašizmom odkojenými skínmi u nás nie sú menej nebezpečné ako vraždy lemujúce cestu k svetlým zajtrajškom v podaní Rote Armee Fraktion, Brigate Rosse či Sendero Luminoso.

Nacizmus a komunizmus boli najväčším útokom proti dôstojnosti človeka, slobode, právu a spravodlivosti v doterajších dejinách civilizovanej ľudskej spoločnosti. Slovenské dejiny 20. storočia boli významnou mierou poznačené vládou obidvoch prejavov totalitarizmu, ktoré nastolili systém vlády masívne porušujúci ľudské práva. Komunistická ideológia je rovnako ako fašizmus zásadne nezlučiteľná s liberálnodemokratickým režimom a celou západnou civilizáciou založenou na slobode a dôstojnosti každého jednotlivca. A ak návrh novely Trestného zákona predloženého nami v parlamente priviedol k búrlivej reakcii Komunistickú stranu Slovenska, ide o dôkaz, že takúto novelu ozaj potrebujeme. Som hlboko presvedčený, že štandardné ľavicové strany európskeho typu nemôžu mať s novelou § 261 Trestného zákona problém. Dovolím si preto poprosiť o vašu podporu. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Poprosím teraz pána poslanca Gašparoviča, aby ako poverený člen výboru informoval Národnú radu o prerokúvaní predloženého poslaneckého návrhu v gestorskom výbore.

Pán poslanec Gašparovič.

I. Gašparovič, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Pani kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v znení neskorších predpisov z poverenia ústavnoprávneho výboru navrhoval ďalšie pokračovanie v rokovaní o predloženej norme, respektíve novele zákona č. 140/1961 Zb. o Trestnom zákone v znení neskorších predpisov. Z hľadiska technického musím konštatovať, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti ako sú uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku. Nechcem zdržovať, kolegyne, kolegovia, keďže ide len o prvé čítanie, ale niekoľkými vetami by som sa vrátil k vystúpeniu pána predkladateľa.

Podobný návrh v roku 1990 bol predložený aj do Federálneho zhromaždenia. Federálne zhromaždenie prijalo tento návrh. Návrh vyvolal dosť značné nepokoje v Česko-Slovenskej republike vtedajšej a neskôr bol aj zrušený, pretože vyvolal v niektorých veciach, v niektorých skutkoch veľmi veľké problémy. Takto postavený návrh tejto novely do budúcnosti, ak by bol prijatý, vyvolá tiež veľmi veľké pochybnosti o niektorých konaniach občanov Slovenskej republiky, respektíve aj iných občanov, ktorí by prišli do Slovenskej republiky a mohli by sa dopustiť podľa tohto návrhu trestného činu, ak by vyjadrovali svoje názory, svoje postoje. Je dosť ťažko prijať tento návrh aj z titulu existencie Komunistickej strany na Slovensku, ktorá je riadnou stranou a zúčastňuje sa parlamentných volieb.

Nechcem ísť do absurda, že by mohli byť stíhaní aj voliči, tí, ktorí budú túto stranu voliť. Viem, že to pán predkladateľ asi takto nemyslel, pretože myslí zrejme na ideológiu, a nie na politické strany. Ale z tohto to vyplýva. Ale podstatou, čo chcem povedať, tým končím, je, že tento návrh skutočne je mimo s ústavnými článkami v druhej hlave v treťom oddiele, najmä s § 24 ods. 1 čl. 26, čl. 29 a 32. Preto mi dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vám odporučil, aby ste v rozprave hlasovali o nepokračovaní v tomto návrhu. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi.

I. Gašparovič, poslanec: Ak dovolíte, pán podpredseda, chcem zdôrazniť ešte jednu vec, ktorá je veľmi závažná. Z hľadiska postupu budeme prerokúvať v druhom čítaní a schvaľovať vládny návrh novely Trestného zákona, kde páni poslanci, ktorí predkladajú tento návrh, budú môcť uplatniť svoj názor aj ako pozmeňujúci návrh. Čiže v rámci prerokovania tejto novely vypracúvať ďalšiu novelu, aby sme schvaľovali na tejto schôdzi, si myslím, že nie je potrebné.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Teda odporúčate jednoduchší postup. Otváram rozpravu, páni poslanci k tomuto bodu programu. Pán poslanec Hajdúk, Prokeš, Pittner, nie. Faktickú ešte zatiaľ nie, pretože pán poslanec je spravodajca, pán poslanec Pittner. Ak chcete, môžete sa prihlásiť do rozpravy.

Takže dvaja páni poslanci plus pán navrhovateľ.

Pán poslanec Hajdúk.

P. Hajdúk, poslanec: Vážená Národná rada Slovenskej republiky, páni poslanci, pani poslankyne. Mienil som svoj príspevok začať tým, že navrhnem, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona. Som rád, že to už predo mnou urobila taká autorita, ako je pán poslanec Gašparovič ako spravodajca k tomuto zákonu. Prečo som to mienil navrhnúť. Dôvodová správa odráža len subjektívny straníckopolitický postoj autorov k problematike. Ich tvrdenia nemajú oporu vo výrokoch žiadnej autority ani svetom uznanej inštitúcie. Práve naopak, postoj vzdelaného ľudstva k myšlienkam, ktoré vychádzajú z Platónovho učenia, je iný. Ako vyplýva z internetového prieskumu verejnej mienky, ktorý zorganizovala britská rozhlasová stanica BBC v septembri 1999, za najväčšieho mysliteľa milénia je považovaný Karol Marx. Počtom hlasov predbehol dokonca aj autora teórie relativity Alberta Einsteina. Keď som si už dovolil spomenúť meno tohto velikána ľudstva, pripomeniem aj to, že sa hlásil k myšlienkam socializmu v dobe maccarterizmu v USA a prispieval do marxistického časopisu. Mohol by som pokračovať v argumentácii, ale poviem podstatu a krátko. Tak ako nie je možné stotožňovať kresťanstvo s inkvizíciou, tak nie je možné stotožňovať komunizmus s pomstou a represiami v prechodnom období. (Reakcie z pléna.) Buďme k sebe úprimní. Sprievodným javom realizácie ideí vždy bol boj a utrpenie. Netrúfam si robiť arbitra, pri ktorých viac a pri ktorých menej. Jedno je však isté, že najviac vlastnej krvi prelial pracujúci človek v boji za svoje právo dôstojne žiť.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci. Nerobme si ilúzie. No ale tak ako v 50. rokoch, aj dnes je dosť žoldnierov ochotných trápiť ľudí v záujme vyššej moci. Schválením návrhu zákona by sme im na to vytvorili podmienky. Návrh zákona svojím duchom a možnosťou zneužitia patrí skôr do obdobia hlbokého stredoveku ako začiatku tretieho tisícročia.

Jeho prijatím by sme sa stali možnými európskymi pokračovateľmi čilského pinochetovského režimu. Chcem veriť, že sa tak nestane. Verím a spolieham na vašu rozvážnosť a múdrosť, pani poslankyne, páni poslanci. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca dvaja páni poslanci, traja. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok.

Pán poslanec Šebej.

F. Šebej, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Teda očakával som všeličo, ale takúto mieru slepoty som naozaj neočakával. Tak podľa pána poslanca Hajdúka žiadna vedecká autorita nepotvrdila milióny obetí komunistického režimu. Žiadna vedecká autorita, nechápem, pretože jednoducho proste tie milióny mŕtvych v stalinských gulagoch, ale aj v Jáchymove, ale aj na iných miestach sveta, aj v Číne, aj v Kambodži, aj kdekoľvek, kde komunizmus položil svoju nohu, sú proste realitou, ich kosti tam ležia. Konkrétne Čierna kniha komunizmu, ktorú publikovali aj bývalí komunistickí historici vo Francúzsku, hovorí niečo o sto miliónoch mŕtvych, ktoré spôsobili komunistické režimy na celom svete. Vy jednoducho pľujete na týchto ľudí a predstierate, že nič podobného sa nestalo a pomaly trištvrte storočia existencie komunistických režimov na svete nazývate prechodným obdobím? No to je to isté, ako keby ste povedali, že fašizmus bol dobrá myšlienka, ale v prechodnom období spôsobil holokaust. No chybička se vloudí. No takú nehoráznosť som teda už dlho nepočul. A označiť Karola Marxa za najväčšieho mysliteľa ľudstva, znie naozaj ako vtip. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cuper.

J. Cuper, poslanec: Pán kolega Hajdúk, mohli ste si ušetriť, aby ste nám tu ospevovali súdruha Marxa. Iba som sa obával, že pôjdete ďalej do dejín a že ho predradíte aj pred Krista. Našťastie ste sa zastavili. Ale mohol by sa zastaviť aj predkladateľ (so smiechom) pán kolega Osuský so svojimi ideologickými návrhmi v tomto parlamente. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Pittner.

L. Pittner, poslanec: Vážim si, pán poslanec, Hajdúk, že ste sa verejne prihlásili k tomu, čo sa dnes, a nielen dnes, už niekoľko rokov od novembra nenosí, pretože skôr naopak, títo ľudia sa hlásia k najväčším demokratom, k najväčším kresťanom, k najväčším podnikateľom, ale na druhej strane by som vám doprial porozprávať sa s Lacom Holdošom, ak by ešte žil, s Lacom Novomeským, ak by ešte žil, ba dokonca aj s Gustávom Husákom, ktorí ako zakladatelia toho systému, ktorý zvelebujete, potom videli, koľko toho bolo lakeť. Ale k tej úvodnej poznámke pána alebo k tomu, čo povedal pán spravodajca, chcem povedať, naozaj aj ja som toho názoru, že tento zákon je veľmi potrebný, veľmi efektívny. Ale bolo by chybou, ak by sme ho predkladali izolovane. Dokonca mám taký pocit, že by mu prospelo, ak by on prišiel na poradie až po prerokovaní Trestného zákona a Trestného poriadku, teda rekodifikácie, pretože v tomto znení vznikajú rôzne problémy, ktoré by boli na škodu tohto zákona v praxi.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hajdúk chce reagovať na vystúpenia pánov poslancov.

P. Hajdúk, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pánu poslancovi Cuperovi by som chcel povedať len to a škoda, že tu nie je prítomný. Ja za to nemôžem, že to dotiahol len do funkcie pokladníka základnej organizácie Komunistickej strany Slovenska. Možno, keby režim bol trval dlhšie, tak bol by to dotiahol aj ďalej. Takže v podstate sme bývalí kolegovia a to už, ako sa správa dnes, to je jeho problém. A čo sa týka zákona samotného, ja hovorím o ideológiách, nie o konkrétnych určitých prejavoch. A z tohto hľadiska tak či tak nemôžem označiť návrh zákona za nič iné, len ako za mentálny skrat u navrhovateľov. Ďakujem za slovo.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Prokeš.

J. Prokeš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, Voltairovi sa pripisuje výrok: Pane, hlboko s vami nesúhlasím, ale urobím všetko pre to, aby ste mohli vysloviť svoj názor. To je axióma, na ktorej stojí demokracia. A prepáčte mi, ak sa mi ktokoľvek snaží zakázať pochybovať o čomkoľvek, oberá ma o moje základné právo, o základné právo vývoja. A je podľa mňa potenciálny diktátor. Zakazovať zákonom pochybnosti musí vždy ten, kto nemá dôkazy na svoje tvrdenia a nemá argumenty. Pretože práve zakazovať zákonom čokoľvek, o čomkoľvek pochybovať, znamená vyvolávať pochybnosti o veci samej. A preto sa pýtam, o čo vlastne predkladateľovi ide? Spochybniť tie obete? Len sa o tom nesmie hovoriť, ale v podstate prijatie také a vôbec návrh takéhoto zákona vyvoláva pochybnosti, či naozaj sa tie udalosti udiali tak, ako tvrdí predkladateľ, keďže o nich zakazuje pochybovať. Pokiaľ existujú dôkazy a existujú argumenty, nemusím sa báť žiadnych pochybností, pretože kedykoľvek dokážem, že skutočnosť je taká, ako hovorím.

Dámy a páni, nedám si zobrať právo pochybovať. Nedám si zobrať právo pochybovať o čomkoľvek, pretože o chvíľu môžeme prísť k tomu, že prijmeme generálny zákon, že pochybovať na Slovensku je zakázané o čomkoľvek. Nepripomína vám to náhodou 50. roky? Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hofbauer s faktickou poznámkou, nech sa páči.

R. Hofbauer, poslanec: Veľmi voľne by som nadviazal na pána poslanca Prokeša. Zdráham sa pozície vyhlasovania dogiem za nedotknuteľné. Zdráham sa toho z principiálnych dôvodov, či ide o dogmy posvätné alebo o dogmy prekliate. Z rovnakých dôvodov, ako tu vyjadril pán poslanec Prokeš. Z principiálneho dôvodu, že systém poznania si vyžaduje otvorený prístup k pozitívnym i k negatívnym stránkam udalostí dejín a vyhlásenie niektorých stránok za zakliate, neotvárateľné s tým, že neslobodno sa ich dotýkať, dovoľte mi, kolegovia, takýchto prístupov ľudské dejiny zažili veľa. Obvykle sa to obrátilo presne opačným smerom, ako to ich vyhlasovatelia mali možno v úmysle. Takže silne pochybujem, že tieto návrhy z kuchyne poslanca predkladateľa majú racionálny a vecný a pozitívny dosah. Skôr mám pocit, že majú dosah presne opačný. Výlučne z uvedených dôvodov nepodporím tieto názory, pretože by predstavovali zásah a diktát do mojej slobody konania a rozhodovania a predpisovania toho, o čo sa smiem a nesmiem vôbec zaujímať. To nie je na smiech, pán poslanec, to je nesúhlas s tým, aby mi dogmaticky bolo prikazované, čo mám považovať za posvätné a čo za prekliate. To si musí vymedziť každý človek sám.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Pittner, chcete na pána Prokeša ešte reagovať?

Nech sa páči.

L. Pittner, poslanec: Pán poslanec Prokeš prišiel s úvahou zachovania slobody, rozvahy, a nie ideologizácie toho, čo bolo v minulosti, určitý odstup od veci a tak ďalej. Dá sa to schváliť. Ale na druhej strane vidíte, kam by sme sa dostali, keď by sme takýto prístup tiež absolutizovali, napríklad postoj k fašizmu. Ak postoj k fašizmu nám pomohol zbaviť sa určitých prístupov, ktoré v tej či v onej forme k tomu pristupujú, potom je najvyšší čas, aby sme aj druhý totalitný režim, ktorý má dokonca ešte viac obetí ako fašizmus, takisto podrobili takémuto ústavnému alebo zákonnému prístupu, aký navrhuje pán poslanec Osuský. Ide o to len kedy a za akých podmienok. Ale zatvárať oči pred komunizmom, je práve také šialenstvo, ako keď by sa zatvárali oči pred fašizmom.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Prokeš chce reagovať.

J. Prokeš, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Ja by som rád reagoval na vystúpenie pána kolegu Pittnera. Pán kolega, ja v žiadnom prípade nemám prečo velebiť komunizmus. Moja rodina tvrdo trpela za socializmu a viem veľmi dobre, o čom to bolo. Ale druhá vec je, či dnes budeme postupovať takým spôsobom, že namiesto predkladania argumentov si zjednodušíme cestu a niekomu zakážeme istým spôsobom myslieť. Výsledok bude, že namiesto možno nejakej malej verejnej diskusie o desať, o pätnásť, o dvadsať rokov, pretože diskusia nebude, nové generácie sa vrátia presne k tomu, čo sme nechceli. Preto si dovolím aj do budúcnosti tvrdiť, že je dôležité, aby každý mohol vysloviť svoj názor. Iná vec je otázka propagácie. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Procedurálny, pán poslanec.

J. Cuper, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel som dať procedurálny návrh, aby ten "prihoretý" kryptokomunista z Oravy, nazývaný aj Hajdúk, druhýkrát si overoval informácie a neohováral tu poslancov. V živote som nijakého pokladníka strany nerobil, takže nech sa naučí klamať niekde inde, ale nie v tomto parlamente. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán navrhovateľ, pán poslanec Osuský, ako posledný prihlásený do rozpravy. Ešte pán, áno.

Nech sa páči, pán Osuský.

P. Osuský, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážená snemovňa, dovoľujem si vám zacitovať platný Trestný zákon § 261. Kto verejne prejavuje sympatie k fašizmu alebo inému podobnému hnutiu uvedenému v § 260, alebo verejne popiera, spochybňuje, schvaľuje alebo sa snaží ospravedlniť zločiny fašizmu alebo iného podobného hnutia uvedeného v § 260, potrestá sa odňatím slobody 6 mesiacov až 3 roky. Toľkoto k Voltairovi. Táto dikcia je jasná a je to dikcia, ktorú má v Trestnom zákone mnoho európskych demokratických krajín, kde ľudia poznajú a zrejme si ctia Voltaira. Ak niekto bude hovoriť o prechodných obdobiach, tak tie prechodné obdobia nastali októbrom 1917 a pokračujú dodnes v Číne a inde. Neexistovalo obdobie, ktoré by nebolo prechodným, neexistovalo obdobie, kde by ideológia triednej nenávisti nemala za následok vraždy, mučenie, obmedzovanie základných ľudských práv a iné zločiny. Chcem teda povedať, že nie je žiadne prechodné obdobie a že niet žiadneho morálneho rozdielu medzi utýraným v otrockej práci v Birkenau a v Magadane. Tie obete trpeli rovnako, ich rodiny trpeli rovnako a tie zločiny sú absolútne rovnaké. Niet preto nijakého dôvodu spochybňovať jedno slovo, ktoré vložíme do § 261 tohto zákona.

Chcel by som povedať pánu spravodajcovi, že ak by na naše územie prišli v hnedých košeliach a s hákovými krížmi ozdobení hostia odkiaľkoľvek zo sveta, je naším svätým právom s týmito ľuďmi naložiť ako s páchateľmi trestného činu na našom území. Dovolil by som sa ho spýtať, či by to považoval za nepríjemný zásah do osobnej slobody hajlujúceho hosťa, ktorý príde z Nemecka. Hádam nie!

Pokiaľ ide o odporúčanie, že sa prerokúva Trestný zákon ako vládny návrh, viete, ako to chodí. Je samozrejmé, že svätým právom predkladateľa, to znamená vlády, je povedať o mojom doplnku, ktorý sa týka neotvoreného paragrafu Trestného zákona, že je nad rámec Trestného zákona. Preto je táto rada trošku farizejská a umožňuje, samozrejme, neúspešný koniec tejto novely. Neprijímam teda tento návrh, pretože nie je povinnosťou vlády akceptovať môj návrh, aby sa doň naša novela vložila ako pozmeňujúci návrh. A pokiaľ ide o postoj pána poslanca Hajdúka, ja som si dovolil v úvodnom slove, a tým končím, povedať, že štandardné európske ľavicové strany by s týmto paragrafom problém mať nemali. Reakcia pána Hajdúka je len dôkazom niečoho.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Rozprava. Posledný do rozpravy, nech sa páči, pán poslanec Gašparovič.

I. Gašparovič, poslanec: Neviem, koho pán predkladateľ označil za farizeja, ale ak niekto farizejom je, tak je on. Jeho názory absolútne nekompetentné a neodborné ani z hľadiska občianskeho neprijateľné, keď porovnáva, ak niekto sem príde v hnedej košeli a hajluje, či ho zatvoríme. Áno. Chcem sa spýtať pána poslanca, ak sem príde francúzsky alebo taliansky komunista s červenou zástavou komunistickou, či ho zatvoríme. Nezatvoríme. Pretože je to komunistická strana, ktorá v demokratických štátoch má svoje miesto a funguje ako ľavicová strana. Takže nemýľte si pojmy, pán farizej. To je ten rozdiel. A pokiaľ ide o môj postoj ako spravodajcu, hodnotil som ju vyslovene v zmysle ústavy a v zmysle zákona, kde som odcitoval články, ktoré sú, váš návrh týmto článok minimálne nie zhodný s názormi ústavy. Ak by sme tento zákon takto prijali, som presvedčený, že Ústavný súd by asi mal iný názor. Ale to, prosím, nechcem o tom rozprávať. To je vec Ústavného súdu. Na druhej strane chcem povedať, pokiaľ aj o vystúpenie pána Hajdúka. 20. storočie bolo významné dvoma veľkými udalosťami, dvoma veľkými podľa mňa. A to bolo Veľká októbrová revolúcia v roku 1917 a druhá veľká udalosť, keď padol berlínsky múr a padol komunizmus. A myslím si, že tu je tá hranica tých dejín, keď sa aj idea komunistickej strany a tí, ktorí, samozrejme, že nie Marx v takom postavení, ako to povedal pán Hajdúk, ktorí so svojimi ideálmi zrejme skončili. A preto som aj povedal, že nemôžeme dnes tieto strany, ktoré legálne pracujú a nehlásia sa k týmto ideálom, považovať za takéto strany, ako ich označujete vy v tomto návrhu zákona. A opäť opakujem, na tejto schôdzi Národnej rady, je toto už šiesty myslím si zákon, ktorý novelizuje Trestný zákon. No čo to je za nezmysel, šiestimi takýmito zákonníkmi novelizovať zákon, by som povedal, základný zákon. V tomto prípade treba dať pozmeňujúce návrhy a takto zapracovať do toho zákona, ak vám to poslanci schvália, ale nie touto formou. Toto som je namietal, pán poslanec Osuský.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Gašparovič bol posledný prihlásený k prerokúvanému bodu programu do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k obsahu rozpravy?

P. Osuský, poslanec: Chcem poďakovať všetkým, ktorí prejavili svoje názory, a znova chcem zdôrazniť, že tak, ako sa interpretuje tento zákon, a tak, ako sa interpretuje ním urobený zásah do ústavy, sme tu absolvovali pri osvienčimskej lži. Znova chcem podčiarknuť, tragédia obetí a nemorálnosť triednej rasovej nenávisti je rovnako odsúdeniahodná. O tom hovorí bod v čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky. Pri novele týkajúcej sa osvienčimskej lži boli vyslovené podobné pochybnosti a musím povedať, že príklad demokratických krajín a reakcie ich ústavných súdov na takto prijatý zákon je pre mňa, aj keď ako hovorí kolega spravodajca, som vraj kompetentný, je pre mňa dôkazom, že existujú iní kompetentní, aspoň tak ako je on, ktorým takáto dikcia neprekážala. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Prerušujem rokovanie o návrhu skupiny poslancov. Ďakujem pánovi navrhovateľovi, pánovi spravodajcovi za spolupráci pri prerokúvaní predloženého návrhu zákona.

Pristúpime teraz k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorým je

návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov,

ktorý prerokúvame v prvom čítaní ako tlač 1551.

Prosím, aby za skupinu navrhovateľov predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil v Národnej rade Slovenskej republiky pán poslanec Tatár.

Pán poslanec, máte slovo.

P. Tatár, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni. Dovoľte mi v krátkosti povedať, prečo navrhujeme v zákone č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch vypustiť položku 21 a položku 246 sadzobníka správnych poplatkov. Ide o poplatky za prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky. Teda keď niekto oficiálne emigruje a tie poplatky sú teraz také, že dospelý platí 35-tisíc, dieťa do 15 rokov 5-tisíc nad 15 rokov 10-tisíc korún. Ako príklad nejaká štvorčlenná rodina s dieťaťom, povedzme, 10- a 16-ročným by platila 90-tisíc korún. Celkový príjem do štátneho rozpočtu je zhruba 10 miliónov ročne, čiže relatívne zanedbateľná položka. My sme jeden z posledných štátov, možnože ešte v Bulharsku také existuje, ktorý nezrušil od roku 1989 takýto poplatok. Je to zanedbateľná položka a my myslíme na to, že ľudia, ktorí odchádzajú zo Slovenska do sveta, aby si v sebe neodniesli ten trpký pocit, že síce nie až tak veľa, ale predsa ešte boli ponížení zaplatiť takýto poplatok. A v prípade, keby mali túžbu sa vrátiť, aby mali otvorenejšie dvere vo svojom vnútri, aby si viacej vážili vlasť a domovinu, z ktorej odišli, tak to navrhujeme jednoducho zrušiť. Samozrejme sú aj právne dôvody, že je to vysoký diskriminačný poplatok v nesúlade s čl. 1, 5, 12 a ďalších Ústavy Slovenskej republiky. Zároveň je v rozpore so zákonom o občianstve Slovenskej republiky a je veľmi, veľmi neštandardný. V Českej republike to dávno zrušili a nikde inde okrem postkomunistických štátov, to v Európskej únii nemajú. Ďakujem veľmi pekne. Prosím o podporu do druhého čítania.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi za uvedenie návrhu. Teraz dávam slovo poverenému poslancovi gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Benkovskému, aby informoval Národnú radu o prerokúvaní tohto návrhu v gestorskom výbore, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru.

Pán poslanec Benkovský.

M. Benkovský, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov pod tlačou 1551 ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 60. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona ustanovené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu. Po rozprave budem odporúčať, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní a zároveň odporučím, aby ho prerokovali okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a výbor pre ľudské práva a národnosti.

Odporúčam preto, pán predsedajúci, aby ste teraz otvorili rozpravu.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu o prerokúvanom bode programu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pán poslanec Prokeš z miesta. Končím možnosť ďalších ústnych, pán spoločný spravodajca, vy môžete vystúpiť po ňom.

Nech sa páči.

J. Prokeš, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Budem stručný. Mal som taký dojem...

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Zapnite pána poslanca Prokeša.

J. Prokeš, poslanec: ... že vláda aj tento parlament sa ponáhľa s prijatím dôležitých zákonov. Nuž nečudujem sa, že máme 200 bodov, keď máme takéto návrhy zákonov pred sebou. A treba otvorene povedať, že ak štát do niekoho investuje niečo, aspoň to málo dostane nazad pri vyviazaní zo štátneho zväzku. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

M. Benkovský, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja budem tiež veľmi stručný. Ja som chcel práve upozorniť na tú skutočnosť, že skutočne ide o nepodstatný návrh zákon, ktorý síce rieši čiastkovú oblasť, o ktorej hovoril pán predkladateľ, ja ho ľudsky chápem aj jeho motívy, ale naozaj si myslím, že pri odchode z republiky, najmä ide predovšetkým o mladých ľudí, o mladých vysokoškolsky vzdelaných ľudí, že by skutočne stálo za to, aby neochudobňovali tento štát a tá položka nie je taká položka, ktorá dokonca by aj uhradila tie všetky náklady, ktoré boli do nich investované počas základného, predovšetkým stredoškolského a vysokoškolského štúdia, preto skutočne dávam na zváženie pánom poslancom, či podporia tento návrh, a preto aj predkladám návrh ako poslanec, aby sme využili § 73 ods. 3 písm. b), a to nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave?

Nech sa páči.

P. Tatár, poslanec: Ďakujem pekne. Jednou vetou. V zdravom štáte spravia reformu vysokého školstva a potom neplačú, že všetci sa zbierajú na niekoho, kto emigruje, pretože po tej reforme by nejaká takáto úvaha neprišla na rad a v slobodnom svete, na ktorý sa nielen odvolávame, ale na ktorý vzhliadame, je to samozrejmé. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Páni poslanci, prerušujem rokovanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o správnych poplatkoch č. 145/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov a teraz dávam slovo pani poslankyni Angelovičovej, ktorá predkladá ako navrhovateľka do Národnej rady Slovenskej republiky

návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

ktorý prerokúvame ako tlač 1558. Prosím pani poslankyňu, aby predmetný návrh zákona uviedla a odôvodnila.

Máte slovo, pani poslankyňa.

M. Angelovičová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi predložiť návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na zefektívnenie odpadového hospodárstva je žiaduce, aby odpad vzniknutý v Slovenskej republike bol prednostne zhodnotený v tejto krajine. Preto cieľom predloženej novely zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov je doplniť riešenie tejto skutočnosti. Následne sa doplní prednostné zhodnotenie odpadu vzniknutého v Slovenskej republike do záväznej časti plán odpadového hospodárstva Slovenskej republiky. Vyriešenie tohto problému bude porovnateľné s Českou republikou, ktorý musí byť prednostne využitý v tejto krajine. Podľa zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v § 23 ods. 3 písm. b) musia nerecyklovateľné odpady určené na skládkovanie a odpady určené do spaľovní ostať na Slovensku, nakoľko disponuje dostatočným množstvom skládok a spaľovní. Rovnaký princíp treba prijať aj pre odpady, ktoré sú recyklovateľné a v niektorých prípadoch sú jedinou základnou druhotnou surovinou na výrobu tovarov potrebných pre spracovateľský priemysel v Slovenskej republike. Spracovaním odpadov sa niekoľkonásobne zvýši pridaná hodnota vo vyrobených surovinách a vytvorí sa značné množstvo pracovných miest. Aj štáty Európskej únie rovnako aj susedná Česká republika vo svojich zákonoch priamo stanovujú povinnosť uprednostňovať domáce spracovanie. V krajinách Európskej únie, v ktorých nie sú vytvorené fondy, ale sú profesijné združenia pre jednotlivé komodity, na čele ktorých stoja rozhodujúci spracovatelia odpadov jednotlivých komodít, členmi sú zberatelia, dopravcovia aj dovozcovia a výrobcovia tovarov, z ktorých odpady vznikajú. Nie sú známe poznatky, podľa ktorých sa vylučuje účasť tých, ktorí vykonávajú zhodnocovací proces. Pri našej forme centrálneho recyklačného fondu bolo by logické, aby realizátori zhodnocovania odpadov boli zapojení aj do systému ekonomického riadenia. Výrobcovia a dovozcovia, ktorí pôsobia v celom systéme nakladania s odpadmi alebo vyberači recyklačného poplatku od občanov, mali by byť zastúpení v dozornej rade. Z tejto pozície budú kontrolovať systém na plnenie zámerov ochrany životného prostredia vo vhodných ekonomických dimenziách. V súčasnosti dovozcovia a výrobcovia tovarov vyberajú finančné prostriedky od občanov, ktorí ich odvádzajú do recyklačného fondu. Správna rada má hlavné zastúpenie z radov dovozcov a výrobcov tovarov bez účasti zástupcov zhodnocovacieho procesu. Dozornej rade chýbajú podľa doterajšieho stavu spracovatelia, ktorí zhodnocujú odpad. Zástupcovia sú iba z radov dovozcov a výrobcov. Predložený návrh novely nemá vplyv na štátny rozpočet, stanovisko je priložené k návrhu zákona. Rovnako nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pani poslankyni za uvedenie návrhu. Prosím, aby zaujala miesto pre navrhovateľov. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Muránskemu, ktorého poveril výbor pre životné prostredie a ochranu prírody, aby Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania, ako aj o odporúčaní gestorského výboru pri prerokúvaní predloženého návrhu zákona.

Pán poslanec Muránsky, máte slovo.

P. Muránsky, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní o návrhu poslankyne Márie Angelovičovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1558, ako spravodajca určený výborom pre životné prostredie a ochranu prírody. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní a taktiež odporúčam, aby bol tento návrh novely zákona pridelený v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady výbor pre životné prostredie a ochranu prírody, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor v lehote do 32 dní. Ďakujem, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa ústne hlási pani poslankyňa Sabolová a pán spoločný spravodajca. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok.

Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia. Veľmi krátko. Vzhľadom na to, že máme v druhom čítaní novelu zákona o odpadoch, ktorú predložil pán poslanec Jasovský a Tóthová a budeme ich prerokúvať už budúci týždeň vo výbore, odporúčam, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu zákona v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku. A viem teda, že po dohode aj s pani poslankyňou Angelovičovou a s pracovníkmi ministerstva životného prostredia tento týždeň, že dopracujeme jej návrhy, s ktorými ministerstvo súhlasí, do zákona o odpadoch, ktorý máme už vo výbore. Myslím si, že zbytočne by sme aj nové termíny prerokúvania nastoľovali. Bolo by to zase predĺženie o jeden mesiac, a to si myslím, že by už Národná rada nestihla, takže navrhujem, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu zákona a aby jej pozmeňujúce návrhy, na ktorých sa vo výbore dohodneme, sme zapracovali už dnes do zákona v druhom čítaní. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Prokeš.

J. Prokeš, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. V záujme toho, že sa môže stať, že nebude predkladateľ súhlasiť so zapracovaním, že je to nad rámec, ja odporúčam, aby sa radšej zlúčili rozpravy aj vo výboroch k obidvom týmto návrhom.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR:

Pán poslanec Muránsky.

P. Muránsky, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem povedať, že v prvom rade ide už o niekoľkonásobnú novelizáciu zákona, ktorý sme prijali len v nedávnom období v roku 2001, ale aj na tejto schôdzi, len na tejto schôdzi máme už dve novelizácie tohto zákona o odpadoch. Na jednej strane musím povedať alebo môžem konštatovať, že sú niektoré návrhy oprávnené, ako aj ten návrh, ktorý tu je od pani poslankyne Tóthovej a poslanca Jasovského. Aj jedna časť paragrafovaného znenia, ktoré tu dáva pani poslankyňa Angelovičová, sú potrebné, sú logické, ale na strane druhej neustálou novelizáciou tohto zákona prakticky zneisťujeme zákon ako taký a legislatívne prostredie v tomto sektore odpadového hospodárstva.

Následne ešte prichádza ďalší zákon, zákon o obaloch, ktorý opäť svojím článkom II bude vstupovať do odpadového zákona, a preto je celkom logické aj podporujem to, aby jedna časť toho, čo tu navrhuje pani poslankyňa Angelovičová, bolo zapracované potom do vládneho návrhu zákona v článku II, ktorý rieši odpadový zákon. Pokiaľ, samozrejme, bude predkladateľ súhlasiť a my máme informácie, že predkladateľ súhlasiť bude.

Nedá mi, ale nevyjadriť sa k druhému bodu, ktorý navrhuje pani poslankyňa Angelovičová novelizovať, a to je ten § 58 ods. 2 písm. a), kde píše o Správnej rade recyklačného fondu. No, jednoducho, tento spôsob nie je možný a je v rozpore s akýmikoľvek pravidlami, ktoré v legislatíve platia. Nemožno vytvárať pre niekoho automatické umiestnenie alebo zastúpenie v nejakom orgáne z toho alebo onoho titulu, že recykluje alebo že má možnosti recyklovať nad nejaké percento odpadu, tak z toho titulu za ten sektor bude automaticky nejaká spoločnosť v nejakom neštátnom fonde zastúpená. Po ďalšie, zákonom ukladať niečo neštátnemu fondu, predsa je nezmysel. Na to sa vytvoril neštátny fond, nezávislý, ktorý si jednoducho manažujú jednak podnikatelia, jednak obce a mestá, aby sa im čo najmenej do tohto procesu a tohto mechanizmu, ktorý si sami prijali, vstupovalo. Preto by som v nijakom prípade nemohol podporiť túto druhú časť návrhu, ktorý navrhuje v tejto novele pani poslankyňa Angelovičová. Prvá o prednostnom zhodnocovaní odpadu na území Slovenskej republiky je takáto formulácia bežná aj v českom zákone, a preto toto ustanovenie podporujem. Ďakujem.