Úterý 18. června 2002

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega, za vaše vystúpenie. Teraz v rozprave vystúpi pán kolega Maxon a pripraví sa pán kolega Fedoročko.

M. Maxon, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, vážený pán minister. Pán predseda, dobre to bude. Pýtate sa, že čo to, ako bude s tým pozmeňovákom? Dobre to bude. Keď sa vládna koalícia dohodne, tak to bude dobre pre vás, či to bude dobre aj pre spotrebiteľov? Dovoľte mi, dámy a páni, vzhľadom na to, že teda ideme k nepriamym daniam, také čiastočné entré, trošku rušivo tu pôsobí skutočnosť, že zákon o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov ako jedna z významných zložiek štátneho rozpočtu v oblasti nepriamych daní bude prerokovaná osobitne, ale pán predseda uviedol dôvody, ktoré nás k tomu vedú. Treba zanalyzovať, čo nás predovšetkým vedie k tomu, aby sa novelizovali spotrebné dane a aby sa teda novelizovala aj spotrebná daň z piva. Predovšetkým to vychádza z aproximácie práva Slovenskej republiky v rámci procesu acquis communautaire, no a dovoľte mi tu v tejto súvislosti uviesť niekoľko dôležitých skutočností. Negociačná pozícia Slovenskej republiky v tejto oblasti bola odovzdaná 14. novembra 2000, kapitola č. 10 dane bola otvorená 12. júna 2001. Slovensko v rámci rokovaní v rámci prístupového procesu žiada pre spotrebné dane jedno prechodné obdobie a jednu výnimku. Treba teda konštatovať, že v procese negociácie kapitola č. 10 dane a predovšetkým v oblasti spotrebných daní, táto kapitola bola predbežne uzavretá. No a uzavretá bola predovšetkým s ohľadom na prijatie dvoch záväzkov, a to je záväzok zavedenia všeobecného systému uplatňovania spotrebnej dane, upresnenia štruktúry dane, to je viac-menej podružná záležitosť, no a uzavretá bola predbežne aj v oblasti harmonizácie sadzieb dane na úroveň minimálnych sadzieb v smerniciach Európskej únie. Prečo som teda spravil aj taký krátky exkurz z hľadiska termínov, nuž jednoducho preto, že ak ten proces veľmi aktívne už bežal alebo mal bežať 14. novembra 2000, kedy Slovenská republika jasne definovala svoju negociačnú pozíciu v kapitole č. 10 nepriame dane, tak stojí otázka, prečo teda tento zákon prerokúvame až teraz, predovšetkým na sklonku volebného obdobia, lebo či sa nám to páči alebo nepáči, opäť je to teda čiastočne vystavenie účtu pre vládu novú, pretože vlastne účinnosť všetkých týchto zákonov v oblasti nepriamych daní sa navrhuje od 1. 1. 2003, jednoducho ani to nie je možné realizovať inak, aj keď na Slovensku už boli prípady, kedy sa spotrebné dane menili, aj sadzby spotrebných daní, úroveň sadzieb spotrebných daní menila v priebehu roka. No a aby, vážené kolegyne, vážení kolegovia, sme celkom jasne a zrozumiteľne dokázali pochopiť, čo je oblasť nepriamych daní, no oblasť nepriamych daní sa jednoznačne premieta do konečnej spotrebiteľskej ceny a nepriama daň významným spôsobom ovplyvňuje konkurencieschopnosť príslušného výrobku na trhu. Z toho pohľadu uplatnenie novej metódy zdaňovania na stupeň plató a hektoliter možno hodnotiť pozitívne a nemožno mať teda voči nemu výhrady, ale predovšetkým by sme si mali trošku pohovoriť o tom, či tá sadzba zodpovedá reálnym konkurencieschopným podmienkam Slovenskej republiky v oblasti pivovarníctva. My nepochybne máme kvalitné pivo a istým spôsobom je konkurencieschopné a mohlo by za istých podmienok pozitívne vplývať na zlepšenie mimoriadne nepriaznivej situácie v oblasti salda zahraničnoobchodnej bilancie, ale táto oblasť teda môže významne celú túto problematiku ovplyvniť. V súvislosti so spotrebnou daňou z piva mi dovoľte povedať ešte jednu, pre mňa veľmi dôležitú vec.

Do oblasti spotrebných daní, použijem dva príklady, v oblasti spotrebnej dane z piva Slovensko v rámci negociačného procesu nevyrokovalo žiadne prechodné obdobie. V oblasti spotrebnej dane z tabaku a z tabakových výrobkov máme, myslím, prechodné obdobie, pokiaľ sa nemýlim, do roku 2009. O tabaku a tabakových výrobkoch sa budeme teda rozprávať niekde okolo bodu 40, no ja si tu teda kladiem otázku, či komisári alebo predstavitelia Európskej komisie boli takíto jednoznačne striktní alebo či vyjednávacia komisia Slovenskej republiky nebola dostatočne aktívna. Je to záležitosť, ktorá je v kompetencii ministerstva zahraničných vecí, obávam sa, že tam niet toho veľa, čím sa môžeme z hľadiska záujmov Slovenskej republiky chváliť, no moje vysvetlenie je veľmi jednoduché a dovolím si to interpretovať veľmi priamo. Slovenské pivo, aj z hľadiska kvality, aj z hľadiska objemu výroby má predsa len reálne šance, aké-také reálne šance byť konkurencieschopné v európskom priestore, možno, že v niektorých špeciálnych pivách aj vo svetovom priestore, no náš malý tabakový priemysel nemá reálnu šancu konkurovať komukoľvek, takže tam, kde sme aspoň čiastočne konkurencieschopní alebo máme reálnu šancu konkurencieschopní byť, tak tam sa, samozrejme, prechodné obdobie nevyrokuje a tam, kde je tá konkurencieschopnosť jednoznačne nulová, nechcem tým, samozrejme, uraziť výrobcov v tejto oblasti, tak tam sa nám prechodné obdobie vyrokovať podarí. Možno, že argumentom bude tá skutočnosť, že podobne je na tom Maďarsko, len z hľadiska istej tradície výroby piva je Maďarsko v celkom inej pozícii ako Slovenská republika. No a v návrhu zákona sa teda definuje niekoľko nových pojmov, to je stupeň plató, to už som hovoril, že je to objektívne dané tým, aby sa prešlo na jednotnú metodiku zdaňovania, no ale na slovenské pomery sa zvádza, vysvetľuje zákon nový pojem a ten pojem je malý pivovar. A moja otázka znie, koľko tých malých pivovarov do 200 000 hektolitrov na Slovensku je, aké dôvody nás viedli k tomu, aby toto zvýhodnenie bolo, aké stanovisko má k tomu napríklad protimonopolný úrad z hľadiska voľnej hospodárskej súťaže.

Prečo som položil niekoľko otázok, na základe ktorých sa bude zdať, že mám niečo proti malým pivovarom. Nie, nemám nič proti malým pivovarom, ale my by sme si mali pivovarníctvo chrániť ako celok a na moju otázku tých, ktorí viedli negociačný proces, a tí, ktorí zodpovedajú za tento zákon z ministerstva zahraničných vecí a z ministerstva financií, na moju otázku, prečo malé pivovary dostávajú, by som povedal istý benefit prostredníctvom zníženej sadzby dane, tak mi bolo odpovedané, že nuž preto, že je to v Európskej únii tradícia. Nuž, prepáčte mi, budem trochu vulgárny, ale ak to nejakým spôsobom má negatívne ovplyvňovať vývoj na Slovensku, v tomto prípade teda čiastočne negatívne ideme ovplyvňovať tých veľkých, nuž tak mi dovoľte byť hrubý a povedať, no môžeme sa vykašlať na tradíciu, ktorá v Európskej únii v tomto smere je, ja vám budem interpretovať niekoľko tradícii, ktoré na Slovensku sú v oblasti spotrebných daní z tabaku a tabakových výrobkov, a nikto nie je ochotný týmto našim tradíciám načúvať a nie je ich ochotný rešpektovať. Takže ja to považujem trošku za také nóvum do definície pojmov v oblasti spotrebnej dane z piva a dokonca si myslím, že niektoré veci nie sú, pán minister, definované ani celkom presne. Ten malý pivovar je definovaný ako právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá v rámci podnikania vyrába a spĺňa tieto podmienky, množstvo vyskladneného piva za kalendárny rok, to už som hovoril, 200 000 hektolitrov, na obchodnom imaní alebo na hlasovacích právach tejto právnickej osoby alebo fyzickej osoby nemá účasť iná právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá v rámci podnikania pivo vyrába. Nuž na základe tejto citácie si dovolím tvrdiť, že je tu diskriminácia.

Pán minister, ako prídu k tomu tí, ktorí majú 4 pivovary a všetky pivovary dohromady nevyrábajú 200 000 alebo sú pod 200 000 hektolitrov a sú navzájom personálne, ekonomicky a vlastnícky prepojení. Aj tie pivovary z možnosti uplatniť si zníženú sadzbu z tejto dikcie vylučujete, takže buď to je to pivovar alebo skupina pivovarov, ktorá do roka nepresiahne 200 000 hektolitrov alebo, no nepovažujem to teda za celkom správnu definíciu. Okrem toho, možno, že by sa dalo diskutovať o tom, či tam môže alebo nemôže byť pivovar, ktorý vyrába pivo v licencii, no táto úprava tohto nového paragrafu 2a takýto pivovar z tej zníženej sadzby vylučuje.

Rozhodujúce však je na celej tejto novele to, že vedieme diskusiu o tom, aký to teda bude mať finančný dopad v oblasti nepriamych, teda spotrebných daní, práve v tejto oblasti sa dosť rozchádza realita s plánovanými ambíciami. V tejto oblasti sme sa nedokázali v tom opačnom garde na výbore pre financie, rozpočet a menu dohodnúť, ak by sa uplatnili sadzby dane, spotrebnej dane z piva, tak ako vy navrhujete, tak pivovarníci spravili prepočet a na základe tohoto prepočtu by výnos spotrebnej dane z piva mal byť vyšší viac ako o 200 miliónov, vy, pán minister, hovoríte o pozitívnom dopade na štátny rozpočet v rozsahu asi 70 alebo 80 miliónov Sk. Nesúhlasím celkom s tým konštatovaním, že takáto úprava môže zabezpečiť cenový pohyb maximálne do 50 halierov na jednu fľašu, obávam sa teda, že ten cenový pohyb môže predsa len byť trošku väčší.

V tejto chvíli si uvedomujem, že som chcel povedať jednu veľmi dôležitú vec, ale vzhľadom na to, že všetky tie zákony idú tak rýchlo, tak teraz musím zalistovať v pamäti, čo to malo byť a o čo som ešte svoje argumenty chcel oprieť. Možno budem môcť potom reagovať faktickou a v tej faktickej poznámke vyjadrím to, čo som chcel povedať. Takže suma summarum, v zásade nemožno nič namietať, že ideme na jeden stupeň plató a jeden hektoliter. Možno, že naozaj stojí za to, či v slovenských podmienkach máme rešpektovať tradicionalizmus v Európskej únii v oblasti malých pivovarov. Ja, samozrejme, by som sa rád priklonil k tomu návrhu, ktorý predložil pán poslanec Pavel Delinga v oblasti sadzieb. Tá otázka, prečo výbor dospel k tomu návrhu, ktorý je v spoločnej správe, nuž, odpoveď na tú otázku je veľmi jednoduchá, lebo v rámci hľadania kompromisu nebola ochota rešpektovať to, čo exaktne zdokumentovalo Slovenské združenie výrobcov piva a sladu, takže sme hľadali vo výbore pre financie, rozpočet a menu isté kompromisné riešenie a to kompromisné riešenie je v tom návrhu, ktorý je obsiahnutý v spoločnej správe.

Takže, vážené dámy a páni, v rámci procesu acquis communautaire v rámci celého negociačného procesu si myslím, že je mimoriadne dôležité blížiť sa k splneniu tých kritérií. Myslím si však, že v celom tom procese rokovania by sme mali predovšetkým prihliadať na slovenských výrobcov a ich konkurencieschopnosť. A kľúčovou vecou, a to je tá záležitosť, ktorú som chcel zdôrazniť, kľúčovou vecou z hľadiska harmonizácie práva Slovenskej republiky s Európskou úniou, nakoniec tak, ako je to aj v premietnuté v zámere tejto novely, je harmonizácia sadzieb dane. No a skúsme, dámy a páni, pouvažovať nad tým, ako harmonizujeme dane, keď prechádzame na nový systém, harmonizujeme sadzbu daní s minimálnou hranicou Európskej únie, no ako ju harmonizujeme, keď prechádzame na zdanenie jednotky množstva pevnou čiastkou, vyjadrenou v slovenských korunách. Nuž to, čo ste v procese prípravy tohto zákona vyrátali, a to, čo znamená dajmetomu tých 32 Sk za stupeň plató a jeden hektoliter, to z hľadiska príslušnej minimálnej sadzby v Európskej únii, pán minister, to predsa už nie je pravda.

Pohybom slovenskej koruny sa táto pozícia zásadným spôsobom zmení, prirodzene, že nechcem byť pesimistický prognostik, ale kým dokončíme legislatívny proces v tomto zákone, tak ten pohyb môže byť ešte významnejší, nakoniec môže byť významnejší aj v pozitívnom vyjadrení, ten súčasný stav však jednoznačne naznačuje inak. Na túto moju pripomienku, že pokiaľ má byť naozaj jednoznačná vôľa prezentovaná tým, že sa priblížime dolným sadzbám alebo dosiahneme minimálne odporúčanú dolnú sadzbu príslušnej spotrebnej dane prepočítanú cez jednotku množstva na slovenskú korunu, tak by sme v našom zákonodarstve mali uplatniť aj model reagovania tejto sadzby na príslušný výbor slovenskej koruny. Ja si uvedomujem, že európska smernica hovorí, že čo s tým, pokiaľ sa kurz príslušnej meny významným spôsobom zmení, predovšetkým pokiaľ sa zmení v tom negatívnom slova zmysle, ale na druhej strane myslím si, že všetci rešpektujete to, že európska smernica nám nemôže určovať to, čo má v príslušnej kompetencii zákonodarný orgán štátu, to znamená v našom prípade Národná rada Slovenskej republiky.

Dámy a páni, záverom by som chcel zdôrazniť, že sa prikláňam k tým návrhom, ktoré predložil pán poslanec Pavel Delinga za predpokladu, pokiaľ teda ich neuplatnil, tak dovoľte mi, aby som vás požiadal o podporu toho návrhu, ktorý je vo výbore, ktorý je v spoločnej správe a výbor pre financie, rozpočet a menu ho ctenej snemovni odporúča schváliť. Ďakujem pekne.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem vám, pán kolega, za vaše vystúpenie. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Fedoročko a ako posledný sa pripraví pán poslanec Slafkovský.

D. Fedoročko, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k novele zákona č. 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva, kde v § 6 ods. 1 písm. b) navrhujeme zmenu, znížiť spotrebnú sadzbu dane z terajšieho návrhu 24 Sk za stupeň plató hektoliter na 16 Sk plató hektoliter. Odôvodnenie: v tomto pozmeňujúcom návrhu ide o zachovanie existencie malých a stredných podnikateľov v oblasti výroby piva. Ide o niekoľko malých pivovarov, ktoré na Slovensku dnes ešte existujú a ktoré vyrábajú pivo v objeme do 200 000 hektolitrov ročne. Všetci tu, počnúc opozíciou, koalíciou, počnúc našou vládou, tvrdíme, že nám ide o udržanie alebo o podporu malého a stredného podnikania, žiaľ, práve toto navýšenie spotrebnej dane znamená v týchto konkurenčných podmienkach likvidáciu v oblasti malého pivárenstva.

Celý tento pozmeňujúci návrh, ktorý tu je, je pre malé, nezávislé pivovary do 200 000 hektolitrov, je plne v súlade s európskou normou a uplatňuje sa vo všetkých členských štátoch Európskej únie, pričom smernica pripúšťa zníženú sadzbu dane až do výšky 50 % základnej dane, takže nejde o žiadne porušenie, ani noriem Európskej únie štátov, ani o nič. Ide o to, aby sme tu všetci skutočne predviedli aj v praxi, že nám záleží na malých a stredných podnikateľoch na Slovensku a vieme, že to slovenské pivo, ktoré sa vyrába, a ide zväčša o 10-stupňové pivo, má svoju kvalitu, má svoju tradíciu a vytvára pracovné podmienky pre niekoľko sto ľudí, ktorí na Slovensku hľadajú prácu a ktorí ju našli v oblasti malého pivárenstva. Poprosím vás všetkých, či už je to z opozície alebo z koalície, aby ste tento návrh podporili. Ďakujem pekne.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega, za vaše vystúpenie. Pán podpredseda, prosím, nerušte rokovanie Národnej rady, hej? S faktickou poznámkou sa prihlásili dvaja poslanci. Končím možnosť podania ďalších prihlášok. Ako prvý s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Maxon. Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

M. Maxon, poslanec: Ja si dovolím ten návrh, pán kolega Fedoročko, hodnotiť ako priveľmi odvážny z hľadiska príslušnej sadzby. Potom by sme naozaj mali diferencovať, výrobcovia, neviem do 50 000. hekto, do 100 000, lebo keď už niekto s takouto progresívne zvýhodnenou sadzbou dane vyprodukuje 199 999 hektolitra ročne, tak už významným spôsobom, minimálne regionálne môže konkurovať tým veľkým pivovarom a z hľadiska, ja netvrdím, že nemáte pravdu, keď hovoríte, že tá daňová úľava môže byť až do výšky 50 % minimálnej sadzby, zrejme to máte overené, ale nie som si istý, či už je to celkom v poriadku v súlade s voľnou hospodárskou súťažou. Ja by som teda napriek tomu, že si vážim ten váš záujem a návrh, ja by som vás predsa len chcel radšej poprosiť o podporu toho komplexnejšieho návrhu, ktorý je v spoločnej správe.

Nakoniec ani jedno, ani druhé nevylučuje, len pri tom vašom návrhu si myslím, že už to bude znamenať aj priamy, negatívny dopad na celkový príjem alebo výnos spotrebnej dane z piva.

Ja som ešte zabudol zdôrazniť jednu vec, že, dámy a páni, ak hovoríme o spotrebných daniach, oni majú teda svoj veľký vplyv v oblasti konkurencieschopnosti v definovaní spotrebiteľských cien, ale treba aj zdôrazniť, že sú 16, 17, až devätnástimi percentami sa podieľajú na celkovom príjme štátneho rozpočtu v oblasti daní. (Zaznel zvuk časomiery.)

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Mesiarik, máte slovo.

M. Mesiarik, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja na rozdiel od predrečníka by som chcel podporiť návrh pána poslanca Fedoročka a skutočne, v týchto zložitých ekonomických a sociálnych podmienkach, kde máme mnohé regióny s vysokou nezamestnanosťou, by som bol rád, keby experti v tejto oblasti rozmýšľali komplexnejšie zo strany sociálneho hľadiska, zo strany zamestnanosti. Ja viem, že je to prechodné obdobie. Ono raz príde čas, keď sa bude môcť tvrdšie postupovať v tejto oblasti, ale v súčasnosti, myslím si, že návrh pána poslanca Fedoročka má dva pozitívne aspekty. To, čo hovoril pán Fedoročko na zamestnanosť, na sociálnu oblasť, na pomoc týmto malým a stredným podnikateľom, ale na druhej strane je to aj podpora konzumovania piva s nižším obsahom alkoholu, teda nízkostupňového. Ja si myslím, že netreba vyháňať tie ceny dosť vysoko, a dosiahnuť to, že namiesto piva od smädu sa bude piť pivo, ktoré múti ľuďom hlavu. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán kolega, chcete reagovať? Nie. Ako posledný vystúpi v rozprave pán poslanec Slafkovský. V rozprave, pán kolega, nie z miesta. To je faktická. Sťahujete svoje prihlásenie do rozpravy? Ďakujem. Dámy a páni, keďže vystúpili všetci poslanci, ktorí boli pripravení do rozpravy, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa, pán minister, chcete sa k rozprave vyjadriť? Áno, nech sa páči, máte slovo.

F. Hajnovič, minister financií SR: Ďakujem za pripomienky a návrhy k predloženej novele zákona o spotrebnej dani z piva. Dovoľte, aby som sa stručne vyjadril k tým pripomienkam a návrhom.

Predovšetkým by som chcel povedať, že my sme o probléme diskutovali so zástupcami pivovarníkov, konkrétne aj s jedným väčším zástupcom, teda reprezentantom jedného väčšieho pivovaru a pokiaľ ja som informovaný, ani raz nezaznela pochybnosť o tom, že naše odhady dopadu na cenu a možného zvýšenia výnosu z tej spotrebnej dane sú nesprávne. Ja si myslím, že jeden z dôvodov asi bol, že by nám to pravdepodobne ťažko vysvetlili a obhájili by tie svoje odhady. Určite teda mne by to ťažko vysvetlili a obhájili. Som presvedčený, že ich odhady sú nadsadené a jednoducho, je to pochopiteľné, lobujú za svoje záujmy a lobujú za svoj zisk.

Čo sa týka tých dopadov, proste stojíme si za tým, čo uvádzame v tej našej predkladacej správe. My odhadujeme dopad na cenu desaťstupňového piva 50 halierov na fľašu a rovnaké zníženie ceny predpokladáme u dvanásťstupňového piva.

Chcel by som teda povedať, že návrh, ktorý predložil výbor pre financie, rozpočet a menu, je v podstate z hľadiska dopadu na výnos spotrebnej dane buď neutrálny alebo dokonca mierne ten výnos znižuje, z čoho usudzujem, že istým spôsobom ten návrh zvyšuje ziskovosť výrobcov piva. Nepredpokladám totiž, že by výrobcovia piva teraz prikročili k znižovaniu cien. Čo sa týka hodnotenia toho cenového dopadu samotného, tých 50 halierov, myslím si, že ak porovnáte tento dopad s rozdielmi v cene toho istého piva na trhu, tak ide skutočne o zanedbateľný rozdiel. Myslím, že z tohto dôvodu je, povedal by som, tá pozornosť venovaná tomu cenovému dopadu, podľa nášho názoru neprimeraná.

Stručne by som sa vyjadril k tomu problému malých pivovarov. My sme prijali klasifikáciu takú, akú zavádza Európska únia, to znamená Európska únia pozná pivovary do 200 000 a nad 200 000 a ten rozdiel v tej spotrebnej dani v podstate by mal vyrovnávať rozdielne dopady fixných nákladov tej výroby predovšetkým a súčasne ten zámer je v tom zvýhodnení, rozšíriť sortiment a teda pestrosť tej ponuky piva.

Bola snaha zaviesť aj takzvané menšie ako malé pivovary, ale ako hovorím, my sa držíme tej klasifikácie, ktorú má Európska únia, a súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Maxon, zavedenie ďalšej kategórie by pravdepodobne, a ešte s väčším zvýhodnením tej spotrebnej dane, by pravdepodobne už výrazne zasiahlo do konkurencie na trhu.

Čo sa týka tých kurzových dopadov, je to pravda, samozrejme. My musíme zafixovať tie sadzby dane k určitému okamihu a k určitým kurzovým pomerom a je jasné, že v situácii, keď by sme vstúpili do Európskej únie, keď by sa mal stabilizovať kurz koruny, keď by sme prípadne zafixovali našu kurzovú paritu, tento problém odpadá. Zatiaľ to je určitý problém, ktorý, povedal by som, je však daný tou toleranciou ku kurzovým pohybom.

Čiže ak mám stručne zhrnúť stanovisko k tým predloženým návrhom, povedal by som, po prvé, náš názor je, že dopad, cenový, ktorý vyplýva z vládneho návrhu, nie je nejaký mimoriadny a nelíši sa v podstate od cenových rozdielov bežne pozorovaných na trhu. Nepredpokladáme, že by z tohto cenového zvýšenia mohli byť nejaké dopady na spotrebu piva. Pivo rovnako ako iné komodity, ktorých sa týkajú spotrebné dane, sú zvykové kategórie a malé cenové zmeny majú obvykle len dočasný dopad na spotrebu. Myslím, že ten návrh, ktorý je predložený výborom pre financie, rozpočet a menu, je neutrálny z hľadiska tých dopadov na výnos spotrebnej dane, možno je ešte mierne zvýhodňujúci pre výrobcov piva. Toľko z mojej strany. Ďakujem za pozornosť.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za vaše stanovisko. Pán kolega, chcete, pán spravodajca, vystúpiť? Áno, nech sa páči, máte slovo.

P. Farkas, poslanec: Áno, veľmi krátko, pán podpredseda, vzhľadom na to, že bol som priamo vyzývaný pánom kolegom Delingom, aby som dal odpoveď na tú otázku, že prečo sme si neosvojili v gestorskom výbore pre financie, rozpočet a menu návrh výrobcov piva, sčasti na túto otázku už dal odpoveď pán kolega Maxon a pri hodnotení tejto otázky sme diskutovali veľmi bohato a hľadali sme kompromisné riešenie, ktoré vyhovuje z jednej strany našim integračným snahám a v negociácii novým podmienkam vo vzťahu k Európskej únii. Na strane druhej, prakticky bolo treba sledovať aj požiadavky týchto výrobcov a cenový dopad na spotrebiteľov piva a v zmysle toho, že prakticky ten návrh výrobcov piva nebol podporený väčšinou poslancov, tak som predložil návrh, ktorý je zapracovaný do spoločnej správy výborov ako návrh výboru pre financie, rozpočet a menu a berieme to ako kompromis, ktorý vyhovuje aj výrobcom piva, lebo s tými zástupcami, s ktorými sme mali možnosť sa stretnúť, hodnotili pozitívne a brali to ako pozitívny krok v smere ich požiadavkám. Ďakujem pekne.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, dámy a páni, prerušujem rokovanie o tomto bode nášho programu. Teraz budeme pokračovať druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 309/1993 Z. z. o spotrebnej dani z vína v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač č. 1486 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač č. 1486a. Vládny návrh zákona odôvodní minister financií Slovenskej republiky pán František Hajnovič. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

F. Hajnovič, minister financií SR: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená Národná rada, dovoľte, aby som stručne uviedol veľmi stručnú novelu zákona o spotrebnej dani z vína. Touto novelou sa zabezpečuje v zmysle harmonogramu negociačnej pozície a národného programu pre prijatie acquis communautaire ďalší stupeň čiastočnej aproximácie predmetného zákona s legislatívou Európskej únie, a to zosúladením sadzby spotrebnej dane z medziproduktov so sadzbou spotrebnej dane zo šumivého vína v zmysle príslušnej smernice Európskej únie a ďalej sa navrhuje úprava postupu zdanenia medziproduktov pri použití liehu zdaneného spotrebnou daňou z liehu, pričom sa predpokladá, že uvedené úpravy nebudú mať dopad na štátny rozpočet.

Vážená Národná rada, dovoľte, aby som vás požiadal o podporu predloženej novely.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za uvedenie vládneho návrhu zákona, teraz dávam slovo predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Pálovi Farkasovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledkoch rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Pán kolega, máte slovo.

P. Farkas, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda Národnej rady. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2085 zo dňa 14. mája 2002 pridelila tento vládny návrh zákona trom výborom, a to výboru pre financie, rozpočet a menu ako gestorskému, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady, ktoré by bolo potrebné zapracovať do spoločnej správy. Predmetný návrh zákona odporúčajú všetky tri výbory prerokovať a schváliť v pléne Národnej rady. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, dámy a páni, otváram rozpravu o tomto bode nášho rokovania. Keďže som nedostal písomne žiadnu prihlášku, pýtam sa, či sa niekto hlási ústne? Ak to tak nie je, uzatváram možnosť podania prihlášok. Zároveň, dámy a páni, prerušujem rokovanie o tomto bode nášho programu a nasledovať bude... Páni kolegovia, tichšie! Nasledovať teraz bude druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu v znení neskorších predpisov.

Skôr ako dám slovo ministrovi financií pánovi Hajnovičovi, žiadam poslancov, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti, pretože tak ako sme sa dohodli, o piatej alebo tesne po piatej, kým urobíme tieto zákony, budeme hlasovať. Teda ako som povedal, vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač č. 1488 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač č. 1488a. Vládny návrh zákona odôvodní minister financií Slovenskej republiky pán František Hajnovič. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

F. Hajnovič, minister financií SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, dovoľte, aby som veľmi stručne uviedol túto novelu zákona o spotrebnej dani z liehu. Táto novela predstavuje ďalší stupeň aproximácie legislatívy v oblasti spotrebnej dane z liehu a jej najpodstatnejšou časťou alebo obsahom je čiastočné oslobodenie od spotrebnej dane z liehu v súlade s príslušnou smernicou, pričom zákon nepredpokladá dopad na štátny rozpočet. Oslobodenie sa týka predovšetkým prípadov straty alebo podobného použitia liehu. Ďakujem pekne za pozornosť.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za uvedenie vládneho návrhu zákona. Teraz dávam slovo predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi Fakrasovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona, aby zdôvodnil a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Pán kolega, máte slovo.

P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2086 zo dňa 14. mája 2002 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 229/1995 o spotrebnej dani z liehu v znení neskorších predpisov týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorskému, ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona včas. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona žiadne stanoviská od pánov poslancov, teda nie sú zapracované tieto stanoviská do spoločnej správy. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory pozitívne stanoviská, všetky tri, odporúčajú Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť. Ďakujem, pán predsedajúci, žiadam vás, aby ste otvorili rozpravu.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega. Dámy a páni, keďže som nedostal písomne žiadnu prihlášku do rozpravy, pýtam sa, kto sa hlási ústne? Pán poslanec Maxon, nie? Ďalší poslanec, končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy. Pán kolega, máte slovo.

M. Maxon, poslanec: Keďže do 17.00 ešte chceme prerokovať novelu tristotrojky, v tom prípade, pán minister, budem veľmi stručný, nebudem tú moju otázku komentovať, len sa vás chcem opýtať, či ste informovaný o uznesení výboru pre financie, rozpočet a menu. V tomto uznesení sme si dovolili vás požiadať, aby ste sa obrátili na svojho kolegu, pána ministra pôdohospodárstva, čo vykonal u tých subjektov, u ktorých finančná polícia, príslušní správcovia dane jednoznačne zdokumentovali, že dávajú na trh nelegálny alkohol, teda čierny lieh, čo minister pôdohospodárstva ako ústredný orgán štátnej správy a ústavný činiteľ v týchto veciach spravil, kde bolo jednoznačne zdokumentované, že týmto subjektom bolo potrebné odobrať licenciu.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán minister, hocikedy, keď požiadate o slovo, máte slovo. Nech sa páči, ak chcete teraz alebo v záverečnom slove. Dámy a páni, uzatváram rozpravu o tomto bode nášho rokovania. Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

F. Hajnovič, minister financií SR: Ďakujem. Som informovaný, bohužiaľ zatiaľ nie oficiálne, pretože oficiálne rokovanie o tom probléme ma ešte len čaká, čiže viem o tom, že problém, ktorý ste tu nastolili, podľa tých neoficiálnych informácií existuje a predpokladám, že sa nám ho podarí vyriešiť. Musím povedať, že podľa mojich informácií to príslušné rozhodovanie nebolo urobené celkom v súlade s predpismi alebo so zákonom. Takže určite do tejto veci budem vstupovať. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za vaše stanovisko. Pán kolega, chcete sa vyjadriť? Nie. Ďakujem.

Dámy a páni, prerušujem rokovanie o tomto bode nášho programu a pristúpime k ďalšiemu bodu nášho rokovania, ešte máme 5 minút, páni, takže...

Dámy a páni, budeme pokračovať druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1517 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1517a. Vládny návrh zákona odôvodní minister financií Slovenskej republiky, pán minister Hajnovič. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

F. Hajnovič, minister financií SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, ja som podrobne uvádzal tento vládny návrh zákona v prvom čítaní, teraz by som len pripomenul to najdôležitejšie, je to jeden veľmi dôležitý eurozákon, jeho prijatie posunie negociačné rokovania pri uzatváraní kapitol 21 a 29. Hlavným zámerom predloženia vládneho návrhu novely je úprava...

M. Andel, podpredseda NR SR: Kolegovia, prosím o pokoj v poslaneckej snemovni! Ďakujem, pán minister, môžete pokračovať.

F. Hajnovič, minister financií SR: ...je úprava finančných vzťahov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a rozpočtu Európskych spoločenstiev po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Všetky navrhované úpravy vo väzbe na členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii sa prvý raz použijú pri príprave rozpočtu na ten rozpočtový rok, v ktorom Slovenská republika pristúpi do Európskej únie.

Vážená Národná rada, dovoľte, aby som vás požiadal o podporu pre túto vládnu predlohu. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za odôvodnenie vládneho návrhu zákona. Ja teraz dávam slovo predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Pálovi Farkasovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Zároveň opätovne vyzývam všetkých poslancov, ktorí sú mimo rokovaciu miestnosť, aby sa dostavili na rokovanie parlamentu, nakoľko po tomto bode nasleduje hlasovanie. Ďakujem. Pán kolega, máte slovo.

P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2088 zo 14. mája 2002 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a pre ľudské práva a národnosti. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská od poslancov Národnej rady. K predmetnému návrhu zákona zaujali všetky výbory pozitívne stanoviská s tým, že odporúčajú schváliť tento vládny návrh zákona s pripomienkami, ktoré sú zapracované do spoločnej správy pod bodom IV, je ich dohromady deväť. Všetky body gestorský výbor odporúča schváliť. Ďakujem. Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Dámy a páni, otváram rozpravu o tomto bode nášho rokovania. Keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, pýtam sa, kto sa hlási ústne. Ak nikto, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode nášho programu. Pokračovať budeme hlasovaním, preto žiadam všetkých poslancov, ktorí sú mimo rokovaciu miestnosť, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti na hlasovanie. Zároveň odovzdávam vedenie schôdze kolegovi, podpredsedovi Bugárovi. Pán kolega, nech sa páči.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pýtam sa vás, či je všeobecný súhlas, aby sme ešte prerokovali posledný bod, ktorý predložil pán minister financií.

Nech sa páči, pán minister. Takže budeme pokračovať druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1482 a spoločnú správu výborov, schválenú gestorským výborom, ako tlač 1482a. Vládny návrh zákona odôvodní pán minister Hajnovič. Nech sa páči.

F. Hajnovič, minister financií SR: Ďakujem pekne za pochopenie. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, dovoľte, aby som teda stručne uviedol vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dlhopisoch a zákon o bankách.

Predloženie tejto novely vyplýva zo záväzkov, ktoré vyplývajú pre Slovenskú republiku z pristúpenia dohovoru OECD. To nás zaväzuje, aby sme uvoľnili vydávanie dlhopisov, teda zrušili doterajšie povoľovanie vydávania dlhopisov s lehotou splatnosti do jedného roka ako aj komunálnych obligácií. Vládna predloha má dva články, v prvej sa upravuje vydávanie dlhopisov a v druhej sa upravuje definícia komunálneho úveru a zosúlaďujú sa príslušné ustanovenia zákona o bankách so zmenami vykonanými v zákone o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ďalšími zákonmi.

Ďalej sa upravuje povinnosť banky alebo pobočky zahraničnej banky uchovávať doklady z desiatich rokov na päť rokov. Podrobne som túto predlohu uviedol v prvom čítaní, a preto vás žiadam, aby ste vyslovili podporu predloženému vládnemu návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za odôvodnenie tohto návrhu. Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Benkovskému a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch. Nech sa páči.

M. Benkovský, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku túto spoločnú správu Výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 2089 zo 14. mája 2002 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pod tlačou 1482, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona, o ktorom rokujeme, pripomienky podľa rokovacieho poriadku Národnej rady. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, a to Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 1043 z 13. júna 2002 a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 984 z 12. júna 2002. Neprijaté uznesenie v zmysle § 52 ods. 4 rokovacieho poriadku Národnej rady, a to Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, uvedených v časti III tri tejto správy, vyplynuli pozmeňujúce návrhy, ktoré máte v spoločnej správe pod bodmi 1 - 7 s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výboru k vládnemu návrhu zákona, o ktorom rokujeme, odporúča Národnej rade návrh prijať.

Predmetná správa Výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru č. 1066 zo 17. júna 2002. Výbor určil poslanca Milana Benkovského za spoločného spravodajcu výborov, zároveň ho poveril prednesením spoločnej správy a navrhnutím Národnej rade Slovenskej republiky postupu pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynú z rozpravy a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy k nej. Ďakujem za slovo, prosím, otvorte rozpravu.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP