B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu ministrovi. Pýtam sa spoločnej spravodajkyne, či chce zaujať stanovisko. Nech sa páči, máte slovo.

M. Sabolová, poslankyňa: Ja sa ospravedlňujem. Len kratučko. Chcela by som ešte dopovedať tie ostatné pozmeňujúce návrhy, asi aké je stanovisko po prerokovaní aj s ministerstvom.

Ten bod 3, kde sa vyžaduje v druhom stupni ochrany súhlas orgánu štátnej správy. Myslím si, že je to dobré, aj keď beží samostatné stavebné konanie pri lesných cestách a neviem, čo tam ešte ďalej v tom zákone presné znenie. Mne sa zdá, že o bode 3, teda by som neodporúčala, aby sme ho podporili. Ale bod 11, kde je ten § 27, kde sa "oboznámi" nahrádza slovom "prerokuje", áno, to kríženie nechám úplne na vás. Skôr neodporúčame prijať tento pozmeňujúci návrh. A v § 72, to je ten bod 26, aby sme doplnili aj školenia tých všetkých ostatných stráží, to, myslím si, že môže byť. Nechám na zváženie.

Čiže ten bod 3 potom už pri hlasovaní nebudem sa môcť vyjadriť. Myslím si, že je dobre, aby bolo vyjadrenie orgánu štátnej správy pri výstavbe a pri stavebných konaniach aj lesných ciest. Toľko ako spravodajkyňa. Ďakujem pekne za rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje druhé čítanie o

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1480 a spoločnú správu výborov, schválenú gestorským výborom, máte v tlači 1480a. Vládny návrh zákona odôvodní minister životného prostredia László Miklós, nech sa páči, pán minister, máte slovo.

L. Miklós, minister životného prostredia SR: Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, znovu by som len veľmi krátko. Tento návrh zákona je viac-menej kódexovaním a súhrnom doteraz existujúcich právnych noriem v oblasti ochrany ovzdušia, ktoré, ako viete, patrí medzi kľúčové oblasti ochrany životného prostredia.

Čo sa týka nových povinností a nových práv, tu veľké zmeny nenastávajú. Jedine by som chcel vyzdvihnúť nový prístup k hodnoteniu stavu ovzdušia, a to prechod z hodnotenia na takzvanom emisnom princípe na imisný princíp. To znamená, že nie je dôležité, koľko vypúšťa komín, ale koľko dopadá na určité územie. Pretože na určitom území môže byť jeden komín a môže byť veľa komínov. Je tu určitá regulácia v tomto zmysle. A čo je takisto nóvum, tu sa určité kompetencie v tomto smere prenášajú aj na samosprávne kraje.

Návrh je v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorým je Slovenská republika viazaná. Neuvádza nové normy, nové limity. Takže verím, že nebudete mať problémy s podporou tohto zákona. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu ministrovi. Teraz dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre životné prostredie a ochranu prírody, pánovi poslancovi Lászlóovi Kötelesovi, a prosím ho, aby informoval Národnú radu o prerokovaní tohto návrhu vo výboroch. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

L. Köteles, poslanec: Ďakujem. Vážená Národná rada, pán minister, pán predsedajúci! Dovoľte, aby som vás na základe poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri prerokovaní vládneho návrhu zákona o ochrane ovzdušia informoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto návrhu zákona a o návrhoch a stanovisku gestorského výboru, obsiahnutých v spoločnej správe k tomuto návrhu.

Predmetná spoločná správa výborov v Národnej rade Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o ochrane ovzdušia bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody č. 296 zo dňa 18. júna roku 2002.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2106, 16. mája, pridelila vládny návrh zákona o ochrane ovzdušia týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky, okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a ešte výboru pre verejnú správu, ktoré predložený návrh zákona neprerokovali, lebo nebola prítomná potrebná nadpolovičná väčšina všetkých členov.

Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona o ochrane ovzdušia nedostal žiadne stanovisko od poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol materiál pridelený na prerokovanie.

Vládny návrh zákona o ochrane ovzdušia odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, uvedených pod bodom III tejto správy, vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené pod bodmi 1 - 32 v časti IV spoločnej správy, z tohto dôvodu ich nebudem osobitne čítať. Podotýkam však, že stanovisko gestorského výboru je uvedené pri každom z pozmeňujúcich návrhov. O všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch odporúčam hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku pánov poslancov, pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy. Pán spravodajca ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Köteles, nech sa páči, máte slovo.

L. Köteles, poslanec: Ďakujem pekne. Len jednu otázku by som položil pánovi ministrovi, že v mene hospodáriacich z poľnohospodárstva z regiónov, ktorých poľnohospodárska výroba je priamo a negatívne ovplyvnená znečistením ovzdušia v takzvaných exhalačných zónach veľkých znečisťovateľov. Na východe, napríklad, kde žijem, Uherské Košice, Elektráreň Vojany alebo cementáreň Turňa nad Bodvou.

Doposiaľ poľnohospodári v našom regióne len súdnou cestou alebo mimosúdnymi ťahanicami, kde hrozí dosť zjavná korupcia, mohli vybojovať náhradu za ujmy, ktoré vyplývajú zo znečistenia ovzdušia, bytostne ich zaujíma, že v zmysle nového zákona, ako bude v budúcnosti riešená ich náhrada za ujmy, ďalej zmeranie znečistenia a kritériá znečistenia, ako budú definované hraničné limity škodlivosti jednotlivých emisií na poľnohospodárskych plodinách, takzvané ekolypty.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister, ste dostali otázku. Ak chcete a máte záujem, samozrejme, môžete odpovedať hneď. Nech sa páči, samozrejme, máte slovo.

L. Miklós, minister životného prostredia SR: Ďakujem pekne za otázku. Odpoveď je technokratická, bude sa to riešiť vo vyhláške.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Krátka otázka, krátka odpoveď. Predpokladám, pán spravodajca, že nechcete sa vyjadriť k rozprave. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalej budeme pokračovať druhým čítaním o

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1479 a spoločnú správu výborov, schválenú gestorským výborom, máte v tlači 1479a. Vládny návrh zákona odôvodní minister životného prostredia László Miklós. Pán minister, nech sa páči, znovu máte slovo.

L. Miklós, minister životného prostredia SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci. Tento návrh zákona aj ten nasledujúci, ktorý bude po tomto, dúfam, úspešnom čítaní nasledovať, sú zákony, ktoré sú z oblasti takzvaných dobrovoľných nástrojov na ochranu životného prostredia a vyplývajú z ideí trvalo udržateľného rozvoja alebo trošku slovenskejšie povedané, z dobrovoľnej spolupráce medzi priemyslom, znečisťovateľmi a životným prostredím. Zároveň prinášajú tieto nové zákony, tieto dobrovoľné nástroje, aj značný ekonomický prínos, predovšetkým poriadok. Environmentálne manažerstvo, environmentálny audit znamená predovšetkým podrobné preskúmanie každého kroku výroby a vylúčenie tých negatívnych vplyvov, ktoré z tých jednotlivých krokov vyplývajú. Takže už len samotná takáto podrobná analýza výrobného procesu znamená určitý poriadok, ustanovenie určitého poriadku. Jednoznačný výklad a jednoznačná skúsenosť z vyspelých štátov Európy hovoria o tom, že keď sa urobí dobrý environmentálny audit, je to jednoznačný prínos aj v hospodárskom výsledku daného podniku. Ide tu predovšetkým, keďže je to dobrovoľný nástroj, tak zákon predovšetkým upravuje administratívne kroky, akým spôsobom sa môžu zase jednotlivé podniky zapojiť do týchto systémov a akým spôsobom môžu dostať certifikát. Tieto certifikáty potom znamenajú komparatívnu výhodu podnikov na trhu a treba povedať, že významnejšie podniky v európskej sfére, ale aj v iných vyspelých oblastiach sveta, sú v súčasnosti už vlastne nevyhnutným nástrojom na udržanie sa na trhu.

Verím, vážené poslankyne, vážení páni poslanci, že ani s týmto návrhom zákona nie sú žiadne problémy z vašej strany a verím, že tento zákon podporíte. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za krátke odôvodnenie vládneho návrhu.

Teraz dávam slovo určenej spravodajkyni z výboru pre životné prostredie a ochranu prírody pani poslankyni Márii Angelovičovej a prosím ju, aby oboznámila Národnú radu s výsledkom prerokovania tohto vládneho návrhu v jednotlivých výboroch. Nech sa páči.

M. Angelovičová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte, aby som vás na základe poverenia výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri prerokovaní vládneho návrhu zákona o systéme environmentálne orientovaného riadenia a auditu informovala o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto návrhu zákona a o návrhoch a stanovisku gestorského výboru, obsiahnutých v spoločnej správe k tomuto návrhu, uvedenej ako tlač 1479a.

Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovávaní vládneho návrhu zákona o systéme environmentálne orientovaného riadenia a auditu bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, ako gestorského výboru, č. 297 zo dňa 18. júna 2002.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2107 zo 16. mája 2002 pridelila vládny návrh zákona o systéme environmentálne orientovaného riadenia a auditu týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona o systéme environmentálne orientovaného riadenia a auditu nedostal žiadne stanovisko od poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol materiál pridelený na prerokovanie.

Vládny návrh zákona o systéme environmentálne orientovaného riadenia a auditu odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, uvedených pod bodom III tejto správy, vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené pod bodmi 1 - 25 v časti IV spoločnej správy, z toho dôvodu ich nebudem osobitne čítať, podotýkam však, že stanovisko gestorského výboru je uvedené pri každom z pozmeňujúcich návrhov. O všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch odporúčam hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Všetko, pán predsedajúci.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa. Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a predpokladám, že ani pán minister, ani pani spravodajkyňa sa nechcú vyjadriť k rozprave, ktorá nebola. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz pristúpime k druhému čítaniu o

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1478 a spoločnú správu výborov, schválenú gestorským výborom, máte v tlači 1478a. Vládny návrh zákona odôvodní minister životného prostredia László Miklós. Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

L. Miklós, minister životného prostredia SR: Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, tento návrh zákona tiež upravuje nepriamy nástroj na ochranu životného prostredia a to tým, že prideľuje značku environmentálne vhodný výrobok takým výrobkom, ktoré majú nadštandardné vlastnosti z hľadiska životného prostredia. Je to dobrovoľný nástroj. Prihlási sa do toho len ten, kto chce, ale na trhu je to jednoducho komparatívna výhoda a ako viete, v západnej Európe môžete nájsť množstvo výrobkov, ktoré majú označenie zelené body, grüne punkt a podobne, alebo zelené hviezdičky a skutočne sa tieto výrobky vo vyspelých štátoch trošku lepšie predávajú ako iné. Na to je však potrebné, aby sa celá táto sústava upravovala zákonom. U nás takýto program prebieha už od roku 1997. Je prihlásených, nepoviem vám presné číslo, ale okolo 30 výrobkov je prihlásených do tohto programu. Len treba povedať, že zatiaľ výrobcovia si neboli celkom istí, či ich snaha o prihlásenie svojho výrobku do tohto programu, či je to skutočne podporené zákonom, alebo je to len určitý program rezortný, alebo nie celkom legislatívne podporený.

Takže týmto zákonom vlastne chceme zabezpečiť to, aby ten, kto dostane značku environmentálne vhodný výrobok, aby si bol istý, že je to legálne získaná značka, že to bolo presne vyhodnotené, boli analyzované tieto výrobky a že pridelená značka znamená naozaj nadštandardné kvality daného výrobku.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že ani s týmto zákonom nebudú žiadne problémy a že ho podporíte. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi. Teraz dávam slovo určenému spravodajcovi, predsedovi výboru pre životné prostredie a ochranu prírody, pánovi poslancovi Ladislavovi Ambróšovi, a prosím ho, aby informoval Národnú radu o prerokovaní tohto návrhu vo výboroch. Nech sa páči.

L. Ambróš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, aby som vás na základe poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, ako gestorského výboru, pri prerokovaní vládneho návrhu zákona o environmentálnom označovaní výrobkov, tlač 1478, informoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto návrhu zákona o návrhoch a stanovisku gestorského výboru, obsiahnutých v spoločnej správe k tomuto návrhu, uvedené ako tlač 1478a, ktorú máte pred sebou.

Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o environmentálnom označovaní výrobkov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, ako gestorského výboru, pod č. 298 z 18. júna 2002. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2108 zo 16. mája 2002 pridelila vládny návrh zákona o environmentálnom označovaní výrobkov, tlač 1478, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona o environmentálnom označovaní výrobkov nedostal žiadne stanovisko od poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol materiál pridelený na prerokovanie. Vládny návrh zákona o environmentálnom označovaní výrobkov odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 1005 z 12. 6. 2002, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 980 zo 4. 6. 2002, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 813 z 12. 6. 2002, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením č. 425 z 5. 6. 2002 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 281 zo 4. 6. 2002.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III. tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené pod bodmi 1 - 10 v časti IV spoločnej správy, tlač 1478a. Z tohto dôvodu ich nebudem osobitne čítať, podotýkam však, že stanovisko gestorského výboru je uvedené pri každom z pozmeňujúcich návrhov. O všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch odporúčam hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Ďakujem pekne. Skončil som, pán predsedajúci.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi spravodajcovi. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Pán poslanec Delinga ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy k tomuto bodu. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo. Pán poslanec, netelefonujte v rokovacej sále.

P. Delinga, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dovoľte, aby som sa v krátkom vystúpení spýtal pána ministra na také, povedal by som veľmi dôležité veci v súvislosti s týmto návrhom zákona.

Ja si tiež myslím, že je to zákon, ktorý vo vyspelej spoločnosti má trvalé miesto. Myslím si, že by malo byť poctivou úlohou každého podnikateľa dosiahnuť takúto značku, aby sa zvýšil predovšetkým jeho obrat výrobkov na vnútornom, ale i na zahraničnom trhu.

Myslím si však, že samo osebe to označenie, pokiaľ bude týmto spôsobom len zvýhodnené, že ho niekto dosiahne na základe nejakých kritérií, ale že zaň musí zaplatiť nie celkom malé poplatky, jednak za žiadosť, jednak za udelenie a za používanie, že to možno nebude až takým ťahákom pre vnútornú podnikateľskú obec.

Pán minister, ako je to teda vo vyspelých krajinách, pokiaľ takéto značky na výrobkoch toho sortimentu, ktorý sa tu predkladá, používajú, alebo akým spôsobom sú zvýhodňovaní títo daňoví poplatníci v štruktúre podnikateľskej. Ja si myslím, že by bolo potrebné takúto záležitosť dopracovať aj v zmysle daňových predpisov, že napríklad ten, kto dosiahne takýto výrobok a vynaloží určité prostriedky na to pre štát, pretože tieto poplatky podľa tohto zákona idú štátu, že by si ich, po prvé, mohol zahrnúť do daňového základu ako daňové náklady, že by to neboli náklady na propagáciu, ktoré, samozrejme, sú nad rámec, no a potom že by vlastne nemal ani tento výrobca zvyšovať cenu svojho výrobku na vrub tohto ocenenia, na vrub tejto značky, že by v podstate bol týmto spôsobom zvýhodnený tak, ako sa to vlastne vypláca pre spotrebiteľa a ako sa to vypláca aj pre celé obyvateľstvo a spoločenstvo, že sa tým vlastne zušľachťujú materiály a neznehodnocuje sa environmentálne prostredie.

Takže by ma zaujímalo, pán minister, či ste pri konzultácii a pri medzirezortnom rokovaní uvažovali aj o takejto domyslenosti a výhodnosti týchto značiek a či vlastne, keď bude platiť tá časť environmentálneho označovania, ktorá je pod tým európskym kvetom, či bude mať takéto výhody a bude sa v tomto zmysle aj novelizovať tento zákon. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nech sa páči, pán minister.

L. Miklós, minister životného prostredia SR: Ďakujem pekne. Zrejme mám povinnosť odpovedať na otázku. Predovšetkým tá veľmi dôležitá a veľmi správna otázka alebo poznámka k daňovému zvýhodneniu.

My sme pred dvoma rokmi vypracovali jeden koncepčný materiál, ktorý sa volal Nové spôsoby financovania životného prostredia, kde sme presne uvažovali o sústave ekologických daní, ale žiaľbohu sme neboli úspešní, to treba povedať, a predstava Európskej únie, ale aj domáca predstava finančníkov je, že by sa dane nemali vopred určovať, že načo by sa mali používať, ani zvýhodnenia by sa nemali týmto spôsobom diať. Čiže neboli sme úspešní, preto aj tento nástroj jednoducho sa netýka dani.

Čo sa týka výhod alebo akých výhod. Tak výhoda je predovšetkým v tom, že vo vyspelom svete občania, spotrebitelia kupujú značky. Tak ako viete, že existujú takzvané ekologické potraviny, ktoré majú pre určitú skupinu ľudí určitú príťažlivosť, tak aj toto má podobný charakter, aj keď nejde o potraviny, lebo potraviny do tejto skupiny nemôžu patriť, ale ide len o túto výhodu, čiže jeho výhoda je v tom, že zrejme by mohol viacej predať.

Čo sa týka cenovej politiky daného výrobku, tak to táto značka neurčuje, ale podľa našich poznatkov ani jeden z tých výrobkov, ktoré zatiaľ majú túto značku, nemajú nejaké špecifické ceny. Keď vám poviem, existuje niekoľko výrobkov podniku Tento v Žiline, to sú papierenské výrobky, tak ani nezbadáte, že sú to takéto výrobky, lebo oni sú cenovo úplne rovnaké ako iné. Takže ide tu len o to, teda predovšetkým o to, že sa viacej predáva tohto, to je výhoda pre toho výrobcu a pre životné prostredie je to výhodné, lebo tieto majú, sú vždy recyklovateľné tieto výrobky a nemajú žiadne negatívne efekty na životné prostredie.

Ale čo je najväčší problém, pán poslanec Delinga, je nie ani v tomto, čo som teraz hovoril, ale v tom, že tieto výrobky budú mať význam vtedy, keď sa objavia masovo na trhu, a to, žiaľbohu, v tomto momente nie je. Ja si nemyslím, že akýkoľvek problém v tom, že on zaplatí ten maličký poplatok, to nie je problém, to som aspoň nepočul od žiadneho výrobcu, že by mal byť problém v tom maličkom poplatku. Ten problém je skôr to, že naozaj, tie výrobky musia byť, musia prejsť prísnou kontrolou a že teda naozaj zodpovedajú tým normám a ten výrobca, náš, slovenský výrobca ešte nie je presvedčený, že keď to dostane tú značku, že viacej toho predá. Čiže v tomto je skôr problém. Tie administratívne poplatky, tie nemajú význam.

Takže skôr by som toto povedal: My sa snažíme robiť určitú propagáciu týchto výrobkov a celého tohto programu, ale tam je aj taká, by som povedal, ešte nevyspelosť, malé ekologické vedomie nášho trhu, všetkých článkov nášho trhu, že napríklad existujú obchody, robili sme takú menšiu analýzu, ktorí predávali tieto výrobky a predajca ani nevedel, predavačka ani nevedela, že má tieto výrobky.(So smiechom.) Takže to sú také, takže, výrobca, chudák, on aj vyrobí, aj upozorní pri dodávke obchod, že má taký výrobok, že nech sa snaží toho čo najviac predať, no ale keď predavačka ani nevie o tom, že to tam má, tak to je zle. No v každom prípade sme pripravili taký program na propagáciu tohto výrobku, ale veríme, že práve tento zákon, že tie podmienky budú zákonom stanovené, toto pomôže snáď tomu väčšiemu rozmeru alebo väčšiemu rozmachu tohto programu. Znovu hovorím, že tie náklady sú minimálne a ja som to síce neskúmal, ale celkom som si istý, že tie poplatky budem môcť zahrnúť do základu, teda odpočítať zo základu dane. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

L. Ambróš, poslanec: Ja len veľmi krátko by som chcel doplniť pána ministra. Skúsenosti aj niektorých našich výrobcov sú také, že ak chcú vyviesť do zahraničia výrobky, tak isté firmy vyžadujú, aby vlastne tento takzvaný grün punkt alebo respektíve minimálne ISO 14 000, aby tieto výrobky mali. To znamená, že aj keď tento návrh zákona, ako pán minister zdôraznil, je založený na prísnej dobrovoľnosti, to znamená, že nikoho nemôžeme nútiť, de facto je to prostriedok, ako môže ten, kto takýto výrobok má, s takýmto označením získať, určitú preferenciu na trhu a je len otázka času, kedy aj naši zákazníci na našom trhu sa stanú podobne citliví, ako je to na trhu v Európskej únii. Ďakujem pekne za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz pristúpime k druhému čítaniu o

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1515 a spoločnú správu výborov, schválenému gestorským výborom, máte v tlači 1515a. Vládny návrh zákona znovu odôvodní minister životného prostredia László Miklós. Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

L. Miklós, minister životného prostredia SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, želal by som si, aby aj tento návrh zákona prešiel tak hladko ako tie predchádzajúce, ale myslím, že to celkom tak nebude, ale už sa vopred teším na diskusiu okolo tohto návrhu.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcel by som povedať, že tento zákon organicky nadväzuje na zákon, ktorý ste prijali minulý rok, to je zákon o odpadoch a sústava týchto dvoch zákonov si jednoznačným spôsobom vzala za cieľ znižovanie množstva odpadov, keď už vznikne odpad, recykláciu týchto odpadov a znižovania množstva toho, čo sa ukladá nevyužiteľné na smeti a znamená náklad aj pre občana, aj pre obec a znečisťuje životné prostredie.

Keď vychádzame z tejto premisy, tak by som začal snáď niekoľkými otázkami. Či naozaj chceme znižovať znečistenie životného prostredia. Verím, že tu v tejto sále sa nenachádza nik, ktorý by povedal nie. Treba povedať, čo je v súčasnosti najväčšie znečistenie životného prostredia? Jednoznačne sú to odpady akéhokoľvek druhu. Nakoniec treba povedať, že každý výrobok raz bude, keď skončí svoju životnú púť, bude raz odpadom. To sa s tým musíme zmieriť. Myslím si, že aj s týmto všetci súhlasíme. Teraz dám ďalšiu otázku. Či vieme znížiť množstvo odpadov, teda smetí tak, že neurobíme pre to žiadne opatrenia. Budeme sa spoliehať len na vedomie ľudí. Ja mám prioritu ekologické vedomie ľudí. Dal som to do priority aj v mojom rezorte, keď som prevzal úlohu ministra. Lenže treba povedať, že vedomie ľudí je na rôznej úrovni. Každý človek je iný. Niekto bez problémov urobí smeti, zahodí smeti, niekto bude nosiť aj týždeň vo svojej taške niečo, len aby niekde nezahodil. Treba brať spoločnosť takú, aká je, a celkom iste v Európe nie sme celkom ani najhorší, ale ani najlepší, čo sa týka odpadov. Ale odpady sú celkom iste na Slovensku v tomto momente jedným z najvážnejších problémov znečistenia životného prostredia. Čiže samo sa to nezmení, musíme niečo robiť. A keď chceme niečo robiť a najmä v zákone, tak sú dve možnosti. Buď dáme administratívne zákazy, príkazy, obmedzenia, alebo sa pokúsime urobiť aj niečo, čo je trošku bližšie k dobrovoľným nástrojom alebo majú ekonomický aspekt vo svojom v danom návrhu a ten ekonomický tlak, ekonomické regulatívy, keď chcete market alebo trh, tieto trhové mechanizmy trošku pomôžu týmto cieľom.

Treba však povedať, že tak ako v minulosti sme zaviedli zákony na znižovanie znečistenia vody alebo znečisťovania ovzdušia, ktoré majú jednoznačné efekty ekonomické páky, že treba zaplatiť za znečistenie vody, treba zaplatiť za znečistenie ovzdušia a platíme to my. Každý z nás platíme stočné, každý podnikateľ platí za znečistenie ovzdušia a museli sme si zvyknúť, lebo to bol všeobecný záujem spoločnosti. Tak treba povedať, že aj znižovanie množstva odpadov nepôjde celkom zadarmo. To úplne čestne a verejne vyhlasujem, že aj tento zákon stojí niečo občana, obec, výrobcu a tento zákon predovšetkým chce dosiahnuť, aby tieto náklady boli rozložené. Lebo, žiaľbohu, treba povedať, a to nie je urážka žiadneho výrobcu, žiadneho dovozu, ale len konštatovanie faktu, že v súčasnosti väčšina výrobkov, keď končí svoju púť, jednoducho skončí ako odpad a už o ten odpad sa už nestará ten, kto vyrobil ten výrobok pôvodne. Už sa stará niekto iný. Zostane to buď na krku občana, alebo na krku obce, alebo na krku niekoho iného. A treba to odstrániť. Tento zákon tými ekonomickými mechanizmami, ktoré sme zaviedli do tohto návrhu, práve chce vyriešiť rozloženie tohto náporu alebo tejto zodpovednosti na väčšiu šírku občanov a tak, ako je zodpovedný za znečistenie vody znečisťovateľ a za znečistenie ovzdušia znečisťovateľ, tak aj tu sme sa snažili, aby trhovými mechanizmami bol prinútený aj výrobca alebo dovozca určitých komodít, aby bol zodpovedný za to, že raz jeho výrobok bude znečisťujúci prvkom v životnom prostredí. Toto je naša filozofia.

Ešte ak dovolíte, znovu by som povedal relatívne primitívne prirovnanie, ale ktoré často používam, že už neprotestujeme proti tomu, že treba zaplatiť, a čím ďalej, tým viac peňazí, za prací prášok, aby sme si vyprali košeľu. Jednoducho sa treba s tým zmieriť. Aj tuto budeme musieť niečo pripraviť. Takže ja si myslím, že tento zákon tieto prvky obsahuje. Čestne prehlasujem, čestne vyhlasujem, že naozaj to má dopad, ekonomický, aj na výrobcu, aj na dovozcu, ale už aj na nich, nielen na toho, kto bol na konci tohto reťazca, teda spotrebiteľ, občan alebo obec.

Ak dovolíte, teraz by som povedal k niektorým... Čiže to je rozloženie tej zodpovednosti. Ak dovolíte, povedal by som k niektorým významným ekologickým prvkom tohto zákona. Jedna skupina je otázka prevencie. Prevencia je veľmi ťažká vec a veľmi ťažko sa dosahuje administratívnymi úkonmi a strohými príkazmi. Preto v paragrafoch, ktoré doteraz nenašli úplnú podporu, teda podporu všetkých klubov alebo všetkých poslancov nášho parlamentu, sú to paragrafy, ktoré obsahujú prvky prevencie. Nie sú násilné, nie sú úplne striktné. Umožňujú relatívne voľný pohyb, tí, ktorí sú pôvodcovia odpadov, ale na druhej strane, aj keď to trošku vyžaduje prácu, ale treba naozaj pristúpiť k týmto krokom, lebo keď žiadny krok neurobíme, tak sa nič nestane. Čiže to sú paragrafy, ktoré sa týkajú prevencie, napríklad programy znižovania množstva odpadov, ktoré by sa mali administratívne vyžadovať od výrobcov. To je otázka prevencie. Chcem znovu podotknúť a zrejme tu odznejú od niektorých poslancov pozmeňujúce návrhy, aby sme tieto preventívne opatrenia zo zákona vynechali. Znovu opakujem, nie sú to absolútne striktné opatrenia, ustanovenia, ale celkom iste do budúcnosti by mali viesť k tomu, aby sa táto sféra vylepšila.

Druhá skupina opatrení je znižovanie množstva odpadov. Tu najväčšie nedorozumenia alebo doteraz neodstránené rozpory sú predovšetkým s odpadmi z obalov nápojov, ktoré sú z rôznych umelých hmôt, najmä z polyetylenteftalátov. Tu navrhujeme veľmi účinné opatrenie na znižovanie odpadov a to je zálohovanie aj jednorazových fliaš. Celkom iste vo svete, sú na to dôkazy, a mnohé štáty, aj európske, majú mimoriadne dobré skúsenosti v tom, že zálohovanie je najúčinnejší spôsob separovaného zberu, keď môžem použiť separovaný zber, lebo to nie je skutočný zber, ale ako by som povedal, prirodzeným spôsobom sústredenia takých komodít, ktoré by sa stali nenávratne odpadmi a zaťažovali by naše životné prostredie. My jednoznačne stojíme na tom, aj keď sú s tým technické problémy, aj keď to trošku vyžaduje práce, lebo to sme si povedali, že nič nie je bez práce a nič nie je bez nákladov, my si myslíme, že práve zálohovanie nevratných, teda jednorazových fliaš je takým nástrojom, ktorý s najmenšími nákladmi uskutoční ten separovaný zber, uskutoční vyčlenenie toho množstva smetí, teda množstva tých odpadov zo skladov odpadov. Je to, pre vašu informáciu, asi 35 - 40 000 ton ročne na smetiskách našich obcí a toto by sme asi vyriešili len touto jednou vecou, zálohovaním jednorazových fliaš. Treba to aj povedať, samozrejme, environmentálne dopady, toto je len ekonomický dopad. Nás predovšetkým, samozrejme, zaujíma environmentálny dopad. Toto je surovina. Vyseparované PET fľašky je jednoducho surovina, je to čistá surovina, môže sa použiť a, samozrejme, tie environmentálne dopady nevyrobenia nových fliaš sú veľmi značné, a preto podporujeme tento návrh. Ešte raz opakujem, vieme si predstaviť, že s tým budú určité technické problémy, ale sú to technické problémy a znovu položím tú otázku: Keď neurobíme takýto krok, tak čo bude? No nič nebude! Situácia zostane taká, že aj na Lomnickom štíte môžeme nájsť PET fľašky a kde-kade, pretože ak to nebude zálohované, každý to zahodí. Keď to bude zálohované, verím, že ten systém sa rozbehne, napriek tomu, súhlasím s tým, že trošku môžu byť problémy, ale ten systém sa rozbehne.

Naposledy by som chcel uviesť okruh financovania odpadov, aj odpadov z obalov, ktoré sme riešili v zákone o odpadoch recyklačným fondom. Nebudem sa rozširovať o recyklačnom fonde, lebo ten sme odôvodnili vlani. Národná rada tento recyklačný fond prijala. Preto by som vás veľmi pekne poprosil. Tieto dva zákony sú systémovo na seba naviazané, prosím vás, nedávajme do zákona o odpadoch novelu, novelizáciu jednotlivých ustanovení, ktoré nie sú celkom systémovo prepojené s týmto odpadom. Tie body, ktoré naozaj bolo treba novelizovať, tie sme ako predkladatelia naozaj veľmi zvážili a veľmi presne zapracovali do tohto zákona, ale bojíme sa, aby nenastala taká situácia ako nastala vlani s PVC, že raz sa nesystémovo vložil úplný zákaz a potom nesystémovo sa zrušil úplný zákaz. Naozaj sa obávam, že keby sme narušili zákon o odpadoch, mohlo by dôjsť k takýmto situáciám.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja viem, že budú tu návrhy, ktoré jednak budú vylepšovať zákon, budú tu návrhy, pozmeňujúce návrhy, ktoré úplne zmenia, majú za cieľ zmeniť niektoré ustanovenia alebo filozofiu tohto zákona, ale nakoniec verím, že budete súhlasiť s tými mojimi, s tým naším zámerom, že tento zákon, aj keď z 80 % obsahuje ekonomické nástroje, je predovšetkým zameraný na životné prostredie. A to životné prostredie, environmentálne ciele sú také, za ktoré treba trochu platiť, tak ako platíme za odpadové vody, za znečistenie ovzdušia a za všetko to, čo znečisťujeme. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu ministrovi. Teraz dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre životné prostredie a ochranu prírody pánovi poslancovi Pavlovi Vrždákovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch.

P. Vrždák, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vás na základe poverenia výboru pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri rokovaní vládneho návrhu zákona o obaloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1515, informoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto návrhu zákona, o návrhoch a stanovisku gestorského výboru, obsiahnutých v spoločnej správe k tomuto návrhu, uvedenej ako tlač 1515a.

Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o obaloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody č. 295 z 18. júna 2002. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2119 zo 16. mája 2002 pridelila vládny návrh zákona o obaloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu a výboru pre životné prostredie a ochranu prírody.

Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, ktorý predmetný zákon neprerokoval, lebo nebola prítomná nadpolovičná väčšina jeho členov.

Gestorský výbor nedostal žiadne stanovisko od poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, oznámené v súlade s § 75 ods. 2 a § 79 Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady.

Vládny návrh zákona o obaloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávny výbor, uznesenie č. 1006 z 12. 6. 2002, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, uznesenie č. 979 zo 4. júna 20002, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, uznesenie č. 814 z 12. júna 2002, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo, uznesenie č. 424 z 5. 6. 2002 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 278 zo 4. 6. 2002.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, uvedených pod bodom 3 tejto správy, vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené pod bodmi 1 - 67 v časti IV spoločnej správy. Z tohto dôvodu ich nebudem osobne čítať, podotýkam však, že stanovisko gestorského výboru je uvedené pri každom z pozmeňujúcich návrhov. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch odporúčam hlasovať nasledovne. Spoločne k bodom 1 - 16, 18, 22 - 40, 47 - 54, 57, 59 - 62 a potom body 64, 65 a 67 s odporúčaním gestorského výboru schváliť, spoločne k bodom 5, 17, 19, 20, 21, 41, 42, 43 - 46, 55, 56, 58, 63 a 66 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o obaloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, uvedených pod bodom III tejto správy, v stanoviskách poslancov gestorského výboru, vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku Národnej rady č. 350/1996 Z. z., odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o obaloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave, schváliť.

Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.