Ôsmy deň rokovania

61. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

28. júna 2002 o 9.02 hodine

 

 

 

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram ôsmy rokovací deň 61. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 61. schôdze Národnej rady písomne požiadali poslanci: Marta Aibeková, Robert Fico, Ivan Hudec, Oľga Keltošová, Gustáv Krajči, Branislav Orava, Štefan Rusnák, Alexander Slafkovský, Miloslav Suchár, Tibor Šagát, Jaroslav Volf, Anna Záborská. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Irena Belohorská, Peter Kresák, Juraj Švec a Vojtech Tkáč.

Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k rokovaniu o

návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2001.

Návrh vlády ste dostali ako tlač 1575 a spoločnú správu výborov ako tlač 1575a. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

Podľa § 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Najvyšší kontrolný úrad vypracúva stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky a predkladá ho Národnej rade. Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu ste dostali ako tlač 1595.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh štátneho záverečného účtu uvedie minister financií Slovenskej republiky pán František Hajnovič.

Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

F. Hajnovič, minister financií SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada Slovenskej republiky, rokovaním o návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2001 sa prakticky napĺňa zodpovednosť vlády voči Národnej rade za hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami, ustanovená zákonom o rozpočtových pravidlách. Z poverenia vlády, ktorá návrh prerokovala a schválila na svojom zasadnutí 9. mája, predstupujem pred vás, aby som ho odôvodnil.

K rokovaniu o návrhu štátneho záverečného účtu v pléne parlamentu pristupujeme po jeho prerokovaní v jednotlivých parlamentných výboroch a v gestorskom výbore pre financie, rozpočet a menu, ktoré sa za účasti spravodajcov ostatných výborov uskutočnilo 17. júna. Výbory posúdili z rôznych aspektov minuloročné hospodárenie vlády a celej verejnej správy. Okrem materiálu, ktorý je predmetom dnešného rokovania, prerokovali aj záverečné účty rozpočtových kapitol, ktoré sú v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách súčasťou štátneho záverečného účtu. Na ich rokovaniach sa za prítomnosti zástupcov ministerstva financií s prácou rozpočtových prostriedkov objasnili mnohé skutočnosti a otázky. Štátny záverečný účet je odpočtom hospodárenia vlády s prostriedkami štátneho rozpočtu v širšom zmysle hospodárenia s verejnými financiami a aj hospodársko-politickým dokumentom, na základe ktorého vláda formuluje svoj prístup k hospodárskej a rozpočtovej politike v nadchádzajúcom období.

Predložený materiál obsahuje viaceré informácie, ktoré svojím charakterom prekračujú ročný rámec hodnotenia a plnenia štátneho rozpočtu. Mám na mysli napríklad údaje o štátnych aktívach a pasívach, o stave a vývoji zadlženosti vlády i verejnej správy, o poskytnutých zárukách a ďalšie. Tým sa zabezpečuje prehľad výsledkov rozpočtového hospodárenia v ich časovej nadväznosti a kontinuite.

Štátny rozpočet na rok 2001 bol zostavený so zámerom, aby jeho schodok nepresiahol 3,87 % hrubého domáceho produktu a schodok verejného rozpočtu 3,94 % hrubého domáceho produktu. Tento zámer bol zasadený do rámca charakterizovaného predpokladaným zrýchlením ekonomického rastu z 2,2 % v roku 2000 na 3,2 % v uplynulom roku... (Ruch v sále.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, keby ste dovolili. Vážení páni poslanci, trošku tichšie, lebo nie je počuť, čo hovorí pán minister.

Nech sa páči, môžete pokračovať.

F. Hajnovič, minister financií SR: Ďakujem. Priemernú mieru inflácie 7 % a mieru nezamestnanosti meranú výberovým zisťovaním pracovných síl na úrovni 16 %. Rozpočtové zámery sa mali prakticky napĺňať v podmienkach, keď sa kumulovali viaceré reformné opatrenia vlády, ktoré mali priamy dosah na rozpočtové príjmy a výdavky. Ide najmä o zníženie sadzby dane z príjmu právnických osôb zo 40 na 29 % a zrušenie dovoznej prirážky na jednej strane a na druhej strane nevyhnutnosť financovať reformné kroky vlády vnútri ekonomiky i vo vzťahu k zahraničnopolitickým ambíciám Slovenskej republiky. Súhrnný dosah pri medziročnom porovnaní skutočných výsledkov rozpočtového hospodárenia vyjadruje skutočnosť, že v roku 2001 mal štátny rozpočet k dispozícii o takmer 8,1 mld. korún menej príjmov než v roku 2000. Avšak skutočné výdavky boli medziročne vyššie o takmer 8,6 mld. korún.

V rámci celkovej reformy riadenia verejných financií sa v uplynulom roku aj v štátnom rozpočte uskutočnili viaceré zmeny. Ide najmä o širšie uplatnenie prvkov programového rozpočtovania, viacročné rozpočtovanie, keď sa súčasťou rozpočtových dokumentov stal aj strednodobý finančný výhľad na roky 2001 až 2004. Formou programov sa rozpočtovali výdavky štátneho rozpočtu v sume 30,3 mld. korún, ktoré v zmysle rozpočtových pravidiel koncom roka neprepadajú, ale ich nevyčerpaná časť sa prevádza do nasledujúceho rozpočtového roka s určením na rovnaký účel. Realizácia zámerov stanovených zákonom o štátnom rozpočte na rok 2001 si vyžadovala nielen regulovať čerpanie výdavkov v priebehu roka a dôsledne posudzovať návrhy rozpočtových kapitol na uvoľnenie dodatočných výdavkov, ale aj vykonať viaceré korekcie rozpočtovaných príjmov a výdavkov. Vykonanými úpravami rozpočtu sa pôvodne rozpočtované celkové príjmy zvýšili o 10,8 mld. Sk najmä v dôsledku zvýšenia rozpočtu daňových príjmov o 9,8 mld. Sk. Vo výdavkoch, ktoré sa úpravami zvýšili o 18,3 mld. Sk, išlo najmä o úpravu rozpočtu bežných výdavkov 8,3 mld. Sk a výdavkov kategórie poskytovanie úverov a pôžičiek, účasť na majetku a splácanie istiny 8,2 mld. Sk, čím sa premietlo zapojenie nerozpočtovaných transgrantov a transferov do financovania rozpočtom pôvodne nezabezpečených potrieb.

Považujem za potrebné upozorniť, že všetky zmeny rozpočtu sa uskutočnili bez nevyhnutnosti meniť schválený zákon o štátnom rozpočte na rok 2001, a to v rámci splnomocnení daných vláde, resp. ministrovi financií zákonom o rozpočtových pravidlách a zákonom o štátnom rozpočte.

Vážená Národná rada, pokiaľ ide o konkrétne dosiahnuté výsledky rozpočtového hospodárenia, nebolo by podľa môjho názoru účelné uvádzať podrobné číselné údaje. Celú faktografiu obsahuje predložený materiál a aj s ohľadom na jeho prerokúvanie vo výboroch sú vám tieto údaje iste známe. Považujem preto za potrebné zmieniť sa stručne o základných rozpočtových proporciách.

Úhrnný schodok rozpočtového hospodárenia, ktorý zahrňuje aj výdavky 8,1 mld. Sk na reštrukturalizáciu vybraných bánk podľa § 12 zákona o štátnom rozpočte, dosiahol necelých 44,4 mld. Sk. Schodok z bežného rozpočtového hospodárenia, to znamená bez reštrukturalizačných výdavkov, je 36,3 mld. Sk, čo predstavuje 3,8 % hrubého domáceho produktu. V porovnaní so schváleným rozpočtom bol nižší o zhruba 873 mil. Sk a vo vzťahu k upravenému rozpočtu o 310 mil. Sk. Zlepšenie rozpočtového schodku súvisí so skutočnosťou, že rozpočtované príjmy sa prekročili o 7,3 %, kým výdavky len o 5,8 %. Plnenie príjmov pozitívne ovplyvnili predovšetkým nerozpočtované granty a transfery, ktoré sa získali vo výške 13,7 mld. Sk. Je to síce o 8,5 mld. menej ako v roku 2000, ale bez nich by sa upravený rozpočet príjmov prekročil len o 339 mil. Sk. Výpadok daňových príjmov, ktoré sú v rozpočte rozhodujúce a ktorý predstavoval 1,7 %, bol len čiastočne kompenzovaný prekročením, i keď relatívne vysokým, ostatných kategórií príjmov, keď nedaňové príjmy sa splnili na 112,5 % a príjmy zo splácania úverov a pôžičiek a z predaja majetkových účastí až na 124,3 %.

Vo výdavkoch sa viac než dvojnásobne prekročili rozpočtované výdavky na obstaranie kapitálových aktív, v dôsledku čoho rozpočet celej skupiny kapitálových výdavkov vykázal plnenie až 162 %. Takéto ich plnenie bolo možné vďaka zapojeniu mimorozpočtových prostriedkov v úhrne 10,7 mld. Sk, dofinancovanie rozpočtovo nezabezpečených potrieb, pričom z celkového objemu prostriedkov vynaložených na obstaranie kapitálových aktív tieto doplnkové zdroje tvorili viac ako polovicu. V rozhodujúcej miere sa realizovali prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií a ich zdrojom boli granty a transfery prijatého Štátneho fondu cestného hospodárstva s určením na financovanie výstavby diaľnic a cestných komunikácií a na úpravu a údržbu ciest. Ďalších 3,6 mld. mimorozpočtových prostriedkov bolo použitých na financovanie neinvestičných výdavkov.

V zákone o štátnom rozpočte na rok 2001 sa po prvýkrát určila aj výška schodku celého verejného rozpočtu, a to sumou 37,8 mld. Sk. Hospodárenie verejnej správy Slovenskej republiky, ktoré okrem ústredných rozpočtových organizácií inštitucionálne ďalej tvoria štátne účelové fondy, Fond národného majetku, Slovenský pozemkový fond, Sociálna poisťovňa, Národný úrad práce, zdravotné poisťovne a obce, spolu s nimi zriadenými rozpočtovými organizáciami sa skončilo konsolidovaným schodkom 37,3 mld. bez výdavkov na reštrukturalizáciu bánk a na štátne záruky. Vo vzťahu k hrubému domácemu produktu to predstavuje 3,9 %. Oproti roku 2000 sa výsledok hospodárenia s prostriedkami verejnej správy zhoršil o 4,9 mld. Sk. Je to dôsledok zvýšenia schodku štátneho rozpočtu, keďže v ostatných zložkách verejnej správy sa výsledky ich hospodárenia medziročne výrazne zlepšili, keď namiesto schodku 4,3 mld. v roku 2000 vykázali prebytok 5,1 mld. Zvýšenie schodku štátneho rozpočtu v metodike menového fondu z 26,7 mld. v roku 2000 na 42,1 mld. v rozhodujúcej miere súvisí s financovaním výdavkov, ktoré boli zákonom o štátnom rozpočte určené na reštrukturalizáciu vybraných bánk.

Štátne aktíva a pasíva Slovenskej republiky sa v uplynulom roku zvýšili o 161,2 mld. Sk. V rámci nich sa štátne finančné aktíva zvýšili o 99 mld. a záväzky až o 143 mld., takže veriteľsko-dlžnícka pozícia vlády sa zhoršila o 44 mld. Sk. Hospodárenie obcí sa skončilo prebytkom 2,1 mld., zatiaľ čo súhrn ich rozpočtov, schválených mestskými a obecnými zastupiteľstvami, predpokladá schodok vo výške 1,5 mld. Sk. Štátne fondy vykázali podľa účtovnej uzávierky prebytok hospodárenia 8,5 mld., v ktorom sú však zahrnuté aj zostatky ich prostriedkov z minulých rokov vo výške takmer 8 mld. Ako je známe, z 12 štátny fondov ukončilo dňom 31. decembra 2001 svoju činnosť 10 fondov a od roku 2003 bude existovať iba jediný Štátny fond likvidácií jadrovoenergetických zariadení, keď k 31. decembru tohto roku ukončí činnosť aj Štátny fond rozvoja bývania. O hospodárení ďalších zložiek verejného rozpočtu by som, vážené poslankyne a poslanci, nehovoril, pretože sa nimi budete zaoberať osobitne na základe parlamentu predložených správ.

Priebežný schodok sa darilo kryť pôžičkovými operáciami pri priemernej úrokovej sadzbe z emisií štátnych pokladničných poukážok 7,729 %. Je to síce o 0,368 % viac ako v roku 2000, ale až na dve aukcie bol úrok z emisií štátnych pokladničných poukážok počas celého obdobia nižší ako aktuálna sadzba 9-mesačného BRIBOR-u. Vláde sa teda podarilo kryť priebežný rozpočtový schodok za lepších podmienok ako Národnej banke Slovenska sťahovanie prebytočnej likvidity od obchodných bánk. Do roku 2002 neprešiel štátny rozpočet so žiadnymi neuhradenými záväzkami z titulu nedostatku finančných prostriedkov, naopak, nový rozpočtový rok sme začínali so stavom 5,4 mld. na súhrnnom účte štátu.

Vážená Národná rada Slovenskej republiky, hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu v uplynulom roku, ako som uviedol, sa skončilo schodkom vo výške 44,4 mld. Sk. Vláda svojím uznesením č. 460 z 9. mája k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2001 prijala rozhodnutie kryť tento schodok sumou 8,1 mld. Sk z výnosov z predaja štátnych dlhopisov Slovenskej republiky a vo výške 36,6 mld. Sk použitím štátnych finančných aktív vytvorených z tej časti prostriedkov získaných z predaja 49-percentného podielu akcií Slovenského plynárenského priemyslu v držbe Fondu národného majetku Slovenskej republiky, ktoré sú v zmysle uznesenia vlády č. 446 z roku 2002 určené na splatenie štátneho dlhu.

Odporúčam, aby sa Národná rada stotožnila s týmto rozhodnutím vlády o krytí schodku štátneho rozpočtu vykázaného v roku 2001 a prijala uznesenie, ktorým schvaľuje aj návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2001 ako celok tak, ako bol predložený. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi.

Teraz prosím predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pána Jozefa Stahla, aby uviedol stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k štátnemu záverečnému účtu Slovenskej republiky za rok 2001.

Pán predseda, nech sa páči.

J. Stahl, predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v zmysle § 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vypracoval stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2001 z hľadiska dodržiavania zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov, zákona č. 472/2000 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2001 v znení zákona č. 553/2001 Z. z., zákona č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ďalších zákonov a predpisov súvisiacich s hospodárením s prostriedkami štátneho rozpočtu, v ktorom hodnotí formálne, právne náležitosti návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2001, rozpočtové hospodárenie celkom, príjmy a výdavky štátneho rozpočtu, návrh záverečných účtov štátnych fondov, štátne aktíva a štátne pasíva. Stanovisko sa opiera o kontrolné poznatky Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rozpočtový rok 2001 v jednotlivých rozpočtových kapitolách, štátnych fondoch, Národnej banke Slovenska, ako aj o výrok audítora k účtovej uzávierke Národnej banky Slovenska k 31. 12. 2001 a o údaje Štatistického úradu Slovenskej republiky.

Najvyšší kontrolný úrad na základe výsledkov kontroly hospodárenia a správnosti zostavenia záverečných účtov rozpočtových kapitol vrátane stavu súhrnného evidenčného účtu štátu vedeného v Národnej banke Slovenska konštatuje, že v štátnom rozpočte k 31. 12. 2001 boli dosiahnuté príjmy vo výške 205 353 453 000 Sk, výdavky 249 723 938 000 Sk, schodok predstavuje 44 370 485 000 Sk.

Vláda Slovenskej republiky vykonala úpravy aj takých príjmov rozpočtu, ktoré mohli byť upravené len zmenou zákona o štátnom rozpočte na rok 2001. Nie je ukončené zúčtovanie a finančné vysporiadanie rozpočtových vzťahov ústredných orgánov Slovenskej republiky a nimi riadených organizácií a obcí so štátnym rozpočtom za rok 2001. Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 460 z 9. mája 2002 uložila ministrovi financií tieto úlohy vykonať v termíne do 31. 8. 2002. Ani v roku 2001 nebolo vytvorené také legislatívne prostredie, ktoré by výraznejšie obmedzilo ďalší rast daňových nedoplatkov. Ako pozitívny prvok možno hodnotiť zriadenie Úradu daňového preverovania, činnosť ktorého by sa mala prejaviť vo vyššej efektívnosti výberu daní.

Pri použití prostriedkov štátneho rozpočtu opäť došlo k porušovaniu zákonov a iných predpisov. Sú to najmä zákon o rozpočtových pravidlách, o účtovníctve, o cestovných náhradách, o verejnom obstarávaní a zákon o správe majetku štátu. Niektoré štátne organizácie naďalej neoprávnene vedú účty v komerčných bankách, čo je v rozpore s § 34 ods. 5 zákona o rozpočtových pravidlách v nadväznosti na § 25 zákona o Národnej banke Slovenska. V účtovných uzávierkach niektorých štátnych fondov za rok 2001 boli zistené nezrovnalosti a nesprávne údaje v oblasti aktív a zdrojov ich krytia, čo ovplyvnilo správnosť vykazovaného prebytku rozpočtového hospodárenia štátnych fondov, ako aj stavu záväzkov v okruhu verejných financií.

Z uvedených dôvodov Najvyšší kontrolný úrad SR odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby vládny návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2001 schválila s tým, že časť A. bod 1 a 3 berie na vedomie s výhradou.

Tu by som chcel zdôrazniť, prečo sme prišli s týmto odporúčaním.

Vo veci došlo k presunu 410 mil. Sk na osobitný bežný účet dofinancovania programov Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, ktoré boli pôvodne určené pre Štátny fond cestného hospodárstva. Nedošlo k skresleniu výsledkov hospodárenia štátneho fondu, ani ku skresleniu okruhu verejného rozpočtu, to je podľa vyjadrenia Ministerstva financií SR. Najvyšší kontrolný úrad SR argumentuje svoje odporúčanie tým, že

1. bežné transfery v rozpočte kapitoly Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky na rok 2001 boli pre Štátny fond cestného hospodárstva postupne upravené viacerými rozpočtovými opatreniami na celkovú výšku 11 573 657 000 Sk,

2. Štátny fond cestného hospodárstva pôvodne v účtovnej uzávierke za rok 2001 vykázal bežné transfery vo výške 11 043 504 000 Sk,

3. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky požiadalo v marci 2002 Štátny fond cestného hospodárstva, aby v súčinnosti s Ministerstvom financií Slovenskej republiky vykonal opravy údajov v účtovnej uzávierke za rok 2001 podľa skutočne presunutých bežných transferov vo výške 11 163 650 000 Sk,

4. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky listom č. 447-410/2002 zo dňa 16. 5. 2002 vo veci podania písomnej informácie Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k predmetnej problematike oznámilo, že zo sumy 11 573 650 000 Sk bolo Štátnemu fondu cestného hospodárstva poukázaných 11 163 650 000 Sk a vzhľadom na krátkosť času v závere roka bola suma 410 mil. Sk prevedená na programový, teda na mimorozpočtový účet Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. To znamená, že nebola zahrnutá do výsledkov hospodárenia Štátneho fondu cestného hospodárstva za rok 2001 a tým ani do okruhu verejných financií.

Z uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v prvom odseku na strane 40 Stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu SR k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2001 konštatujeme, že odporúčanie Najvyššieho kontrolného úradu SR by Národná rada SR zobrala časť A. bod 1 a 3 návrhu uznesenia k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2001 na vedomie s výhradou.

Ročná bilancia štátnych aktív a štátnych pasív, ktorá tvorí prílohu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky, by mala obsahovať aj špecifikáciu majetkovej účasti štátu v správe všetkých subjektov uvedených v § 49b ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách a nielen špecifikáciu majetkovej účasti štátu v správe Ministerstva financií Slovenskej republiky.

Z kontrolných poznatkov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky vyplýva, že ak nebudú prijaté systémové opatrenia na zabezpečenie efektívnejšieho využitia rozpočtových prostriedkov, vrátane efektívneho zavedenia Štátnej pokladnice do praxe, systém rozpočtového hospodárenia bude aj v budúcom období charakterizovať nesúlad medzi potrebami a zdrojmi, vysoký počet prijímaných rozpočtových opatrení, ako aj rastúci tlak kryť nedostatok zdrojov na úkor zvyšovania schodku štátneho rozpočtu, čo Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky považuje z dlhodobého hľadiska za neudržateľný stav.

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky využiť toto stanovisko v procese schvaľovania štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2001, ale tiež pri tvorbe štátneho rozpočtu na rok 2003, ďalej v legislatívnom procese a vo svojom kontrolnom pôsobení na činnosť vlády Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu.

Teraz prosím predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu poslanca Pála Farkasa, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Pán predseda, nech sa páči, máte slovo.

P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2001 a návrh kapitol štátneho záverečného účtu za rok 2001 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1652 z 24. apríla 2002 všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajca na prerokovanie do 12. júna 2002 s tým, že posledný bude o ňom rokovať Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu do 14. júna 2002. Ako gestorský výbor určil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu

Výsledky rokovania výborov najprv k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2001.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu štátneho záverečného účtu rokovali tieto výbory s týmito výsledkami:

- Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky súhlasil s návrhom štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky a odporučil schváliť návrh štátneho záverečného účtu.

- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2001 a zobral na vedomie stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu, stav štátnych finančných aktív, výsledky rozpočtového hospodárenia obcí, záverečné účty štátnych fondov, hospodárenie verejnej správy za rok 2001, celkový dlh verejnej správy k 31. 12. 2001, súhlasil s návrhom štátneho záverečného účtu za rok 2001, ktorý vykazuje rozpočtové príjmy, rozpočtové výdavky a schodok rozpočtu za rok 2001 a odporúčal Národnej rade schváliť návrh štátneho záverečného účtu.

- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie súhlasil s návrhom štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2001 bez pripomienok a odporučil schváliť návrh.

- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo súhlasil s návrhom štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2001.

- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie súhlasil s návrhom štátneho záverečného účtu za rok 2001 a odporučil Národnej rade schváliť návrh.

- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2001 a nebolo prijaté platné uznesenie.

- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2001, ale neprijal platné uznesenie.

- Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti súhlasili s návrhom štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2001, zobrali na vedomie a schválili záverečný účet, ktorý vykazuje príjmy, výdavky a schodok. Vyjadrili súhlas, aby tento schodok bol krytý výnosmi z predaja štátnych dlhopisov, ako aj použitím štátnych finančných aktív Slovenskej republiky.

- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody zobral na vedomie návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2001 a odporučil ho Národnej rade schváliť.

- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu neprerokoval predložený návrh, lebo nebola prítomná potrebná nadpolovičná väčšina všetkých jeho členov. Z celkového počtu 12 poslancov bolo prítomných 5 poslancov.

V bode B sú uvedené jednotlivé kapitoly štátneho záverečného účtu, páni poslanci a panie poslankyne. V bode B.II potom konštatujeme jednotlivé stanoviská, ktoré boli prijaté v týchto výboroch, ktoré prerokovali jednotlivé kapitoly, a to:

- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo v súlade s rozhodnutím predsedu prerokoval záverečný účet ministerstva pôdohospodárstva za rok 2001, ale neprijal platné uznesenie, pretože za návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina.

- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu neprerokoval návrh záverečného účtu, lebo nebola prítomná nadpolovičná väčšina, tým neprerokovali ani jednotlivé kapitoly krajských úradov, Úradu vlády Slovenskej republiky a Štatistického úradu SR.

- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá prerokoval návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej televízie za rok 2001, ale uznesenie neprijal. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá prerokoval návrh štátneho záverečného účtu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky za rok 2001 a zobral návrh na vedomie. Ďalej tento výbor prerokoval aj správu o hospodárení s rozpočtovými prostriedkami Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2001 v rámci kapitoly Všeobecná pokladničná správa a vyjadril súhlas s touto správou.

- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody prerokoval návrh záverečného účtu za rok 2001, kapitola Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky a kapitola Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky, a zobral na vedomie uvedené návrhy.

- Osobitný kontrolný výbor NR SR na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby v súvislosti s prerokovaním návrhu štátneho záverečného účtu kapitoly Slovenskej informačnej služby za rok 2001 konštatoval, že rozpočtová kapitola v sledovanom období splnila všetky záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu za rok 2001.

- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval aj správu o hospodárení Štátneho fondu likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoreným jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi k 31. 12. 2001 a súhlasil so správou o hospodárení týchto inštitúcií.

- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie prerokoval v rámci kapitoly Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR aj návrh štátneho záverečného účtu Štátneho fondu rozvoja bývania za rok 2001.

- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport požiadal ministerstvo školstva predložiť informáciu o výdavkoch na programy Európskej únie Leonard a Sokrates v roku 2001 a o príjmoch a prínose z nich plynúcich.

- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti v súlade s rozhodnutím predsedu prerokoval návrh štátneho záverečného účtu, kapitolu Ministerstva kultúry SR a kapitolu Úradu vlády SR.

- Osobitný kontrolný výbor NR SR na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby pri prerokúvaní štátneho záverečného účtu SR za rok 2002, kapitoly Slovenskej informačnej služby, navrhol v súvislosti s prípravou rozpočtovej kapitoly SIS v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2003 riešiť potreby financovania služby v rozsahu predpokladajúcom bezproblémové plnenie uložených úloh.

Gestorský výbor uznesením č. 1056 zo dňa 17. júna 2002 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky a navrhol Národnej rade schváliť návrh štátneho záverečného účtu za rok 2001.

Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, súčasťou tejto spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. O tomto uznesení budeme hlasovať potom po rozprave. Ďakujem vám pekne za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem poslancovi Farkasovi za informáciu o prerokovaní a výsledku prerokovania tejto správy.

Teraz otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy? Pán poslanec Delinga a pán minister. Uzatváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Takže potom v rozprave vystúpi pán poslanec Delinga a pán minister.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, lebo nepredpokladám, že by za 5-6 minút rozprava bola ukončená, s tým, že prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Prosím vás, páni poslanci, aby ste zotrvali na svojich miestach. Teraz vyhlasujem prestávku. (Reakcia z pléna.)

Pán poslanec, nedá sa, lebo aj tak by som okolo 9.50-9.55 hodiny musel vyhlásiť prestávku pred príchodom pána prezidenta, a to je o 6-7 minút. Za 6-7 minút ani pán poslanec Delinga, ani pán minister nie sú schopní povedať všetko, čo chcú.

Vyhlasujem prestávku a prosím vás, páni poslanci, aby ste prišli pred príchodom pána prezidenta do rokovacej sály. Budeme pokračovať o 10.00 hodine.

(Prerušenie rokovania o 9.48 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 10.06 hodine.)

J. Migaš, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky srdečne privítal prezidenta Slovenskej republiky pána Rudolfa Schustera. (Potlesk.)

Pán prezident podľa článku 102 písm. p) Ústavy Slovenskej republiky využíva svoje ústavné právo a pred Národnou radou vystúpi so

správou o stave Slovenskej republiky.

Vítam členov vlády Slovenskej republiky na čele s jej predsedom pánom Mikulášom Dzurindom a ďalších hostí.

Dávam slovo prezidentovi Slovenskej republiky Rudolfovi Schusterovi. Nech sa páči, pán prezident.

R. Schuster, prezident SR: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne a poslanci, členovia vlády, od mája minulého roka, keď som vystúpil v Národnej rade Slovenskej republiky, sme zaznamenali vývoj, ktorý v mnohom zmenil vnímanie sveta, ale i našej vlasti. Nie náhodou sa po minuloročnom 11. septembri hovorí trochu inak o budúcnosti sveta, Európy, ale i každej krajiny, teda i o budúcnosti nášho Slovenska. Otázky integrácie, solidarity, spolupráce sa už nepreferujú ako abstraktné či účelové politické heslá, ale ako veľmi konkrétne odpovede na otázky boja proti celosvetovému terorizmu, na otázky globálneho hospodárstva s jeho recesiou, ale aj na problémy politického populizmu, nacionálne a iné konflikty, s ktorými sa stretávame stále častejšie.

Slovensko nie je v týchto všeobecných procesoch izolované ani neutrálne, naopak, stáva sa ich aktívnym a verím, že i pozitívnym spoluúčastníkom a spolutvorcom. Je dobré, ak si to naši občania uvedomujú. Tým lepšie totiž pochopia veľmi konkrétnu potrebu vzájomnej pomoci, solidarity, tolerancie - doma i vo svete.

Keď pred vás, vážené poslankyne, vážení poslanci a členovia vlády, predstupujem dnes s mojím pohľadom na stav našej spoločnosti, uvedomujem si jeho osobitosť danú najmä blížiacimi sa voľbami. Táto osobitosť má nepochybne svoje výhody, ale aj nevýhody pri pohľade na to, kam sme sa v uplynulých rokoch v našich predsavzatiach dostali. Čo zo svojich sľubov vláda splnila a čo ostalo iba na papieri. Atomizovaná a stále ešte viac drobená politická scéna nedáva občanom odpovede na ich základné otázky. Neuľahčuje im správnu orientáciu, nehovorí jasne o perspektívach, ale ani o dennej politike v prospech občanov. Viac sa totiž sústreďuje na boj o moc ako na pomoc občanom. Isteže, aj o tom je politika, najmä pred voľbami. Po nich by však mala nasledovať služba politikov občanovi.

V máji minulého roku som na tomto mieste vo svojom vystúpení predovšetkým z pohľadu občana Slovenskej republiky a na základe analýz nezávislých odborníkov hodnotil jeho postavenie v našej spoločnosti. Ani dnes na tomto mojom postoji nič nemením. K mojim prvoradým úlohám patrí upozorňovať na problémy, s ktorými občania zápasia a voči ktorým sú často bezmocní. Musím tiež konštatovať, že aj keď sa moje minuloročné vystúpenie stretlo u niektorých politikov a novinárov s odmietavým postojom, čas mi dal, žiaľbohu, na škodu občanovi za pravdu. Potvrdzujú to predovšetkým občania, s ktorými sa stretávam a od ktorých dostávam mnoho listov. Vyplýva to aj z názorov mnohých nezávislých odborníkov, ktoré uvádzajú vo svojich analýzach. Moje kritické pripomienky potvrdila aj správa komisie Európskej únie z novembra minulého roka, ako aj priebežné alebo predbežné závery Medzinárodného menového fondu z 22. mája tohto roku. Preto aj v dnešnom vystúpení nechcem skúmať len jednotlivé udalosti či rozhodnutia, ale predovšetkým ich dosah na občanov, na ich každodenný život.

Vážené dámy a páni, na poli zahraničnej politiky Slovenská republika od roku 1998 od nástupu terajšej vládnej koalície zaznamenala zásadný obrat, na čom má zásluhu štátna i politická reprezentácia našej krajiny. Máme za sebou množstvo rokovaní v európskych a svetových inštitúciách a v nich sa naplno prejavilo akceptovanie našej politickej reprezentácie. Potvrdzujú to i moje rokovania na najvyššej úrovni, keď hlavy štátov a poprední politici prejavujú Slovenskej republike svoje uznanie a rešpekt. Vďaka tomu sme nasadli na zrýchlený vlak smerujúci do Severoatlantickej aliancie a Európskej únie. Tu sme si počínali dobre a zakrátko sme dobehli krajiny tvoriace čelo peletónu.

Rovnako v pripravenosti vstupu do Severoatlantickej aliancie sme zaznamenali výrazný pokrok. Armáda Slovenskej republiky úspešne prechádza zložitou transformáciou aj napriek tomu, že zápasí s mnohými problémami, najmä finančnými. Okrem toho si trvalo udržuje popredné miesto v dôveryhodnosti medzi inštitúciami. Oceňujem zahraničné úspechy našej armády. Slovenskí vojaci pôsobiaci v mierových misiách po celom svete sú vysoko hodnotení a vďaka svojej profesionalite a nasadeniu robia dobré meno našej krajine. O tejto skutočnosti som sa mal možnosť presvedčiť počas mojich návštev na Golanských výšinách a na Cypre.

Pokročili sme aj v legislatívnej oblasti, keď sme schválili celý rad tzv. eurozákonov potrebných na zosúladenie našej legislatívy s legislatívou EÚ. Je na škodu veci, že sa mnohé prijímajú na poslednú chvíľu a v časovom strese, čo je často na úkor kvality.

V našom euroatlantickom integračnom snažení sme dosiahli dobré výsledky aj preto, že sme sa dokázali zjednotiť - parlament, vláda, prezident. Pri tejto príležitosti oceňujem nielen poslancov koalície, ale aj tých poslancov opozície, ktorí podporili schvaľovanie príslušných zákonov súvisiacich s kritériami nášho vstupu do NATO a EÚ. O tom, že spojenci to s nami myslia vážne, svedčí aj májové hlasovanie Senátu Spojených štátoch amerických, na ktorom senátori veľkou väčšinou schválili návrh zákona podporujúceho rozšírenie NATO a Slovensko bolo jednou zo siedmich krajín, ktoré získali aj finančnú pomoc.

Na druhej strane nesmieme zľahčovať ani upozornenia, ktoré sa objavujú v súvislosti s nadchádzajúcimi voľbami a vnútropolitickým vývojom po nich. Najlepšie ich rozptýlime vtedy, keď sa na parlamentných voľbách v septembri tohto roku zúčastní čo najviac voličov. Treba si uvedomiť, že od revolúcie sú to pre našu krajinu a jej lepšiu budúcnosť najdôležitejšie parlamentné voľby. Preto využívam aj túto príležitosť, aby som sa obrátil aj na vás, vážení spoluobčania, a požiadal vás o čo najväčšiu účasť na týchto voľbách. Viem, že mnohí z vás sú sklamaní z niektorých výsledkov, ktoré táto, ale aj predošlé vlády dosiahli, a najmä z nesplnených sľubov. Ale v prípade väčšej neúčasti z týchto alebo iných dôvodov rozhodne nedosiahneme to, čo si väčšina obyvateľov želá, t. j. lepšiu budúcnosť s vyššou životnou úrovňou. Čím viac z vás sa zúčastní na týchto historicky veľmi dôležitých voľbách, tým budú aj objektívnejšie výsledky, ktoré vyjadria vôľu drvivej väčšiny našich obyvateľov.

Chápem, že mnohí z vás sú právom sklamaní aj pomalými, často nedomyslenými krokmi pri realizácii potrebných reforiem, ktoré doliehajú o to viac na vaše plecia. Na druhej strane si musíme uvedomiť, že nemôžeme tieto reformy obísť alebo ich realizovať polovičato. Ak sme sa rozhodli zaradiť medzi najvyspelejšie krajiny Európy, bez splnenia príslušných prijímacích kritérií to nepôjde. Preto by som chcel aj z tohto miesta požiadať vás, vážení spoluobčania, o pochopenie tejto skutočnosti, a napriek mnohým vážnym problémom a ťažkostiam, ktoré na mnohých z vás doliehajú, apelovať na vás, aby ste prišli k volebným urnám a definitívne podporovali smerovanie k našej lepšej budúcnosti. Musíme veriť, že to, čo nesplní súčasná vláda v príslušných oblastiach, bude mať príležitosť nová vláda napraviť a vytvoriť lepšie podmienky na život nás všetkých. Verím, že mimovládne organizácie zohrajú opäť veľmi zodpovednú úlohu pri získavaní čo najväčšej účasti voličov na voľbách.

Ja osobne som pevne presvedčený, že tohtoročné parlamentné voľby dopadnú v prospech demokracie a otvoria nám dvere na pražskom samite NATO a v roku 2004 do EÚ. K jednoznačnému tvrdeniu, že takýto výsledok dosiahneme, ma oprávňujú aj výsledky prieskumov verejnej mienky, kde sa podpora nášho vstupu do Európskej únie pohybuje nad 70-percentnou hranicou a pre vstup do NATO prekročila hranicu 60 %.

V tomto zmysle som informoval aj pána prezidenta Spojených štátov amerických Georga Busha počas mojej nedávnej, historicky prvej oficiálnej návštevy prezidenta Slovenskej republiky v USA. Ubezpečil som ho, že po voľbách bude Slovensko pokračovať v demokratických reformách a splní všetky kritériá potrebné pre náš vstup do NATO a EÚ. Naše rokovania vo Washingtone boli veľmi otvorené a srdečné. Nič sme nezakrývali, ani nepredstierali. Hovorili sme nielen o našich úspechoch, ale aj o rizikách. Prezident USA vyjadril svoje uznanie nad tým, čo sme od roku 1998 dosiahli, a uistil nás o svojej podpore. Informoval som ho, že môj prísľub daný v rámci predvolebnej prezidentskej kampane, že urobím všetko, čo je v mojich silách, aby som pomohol doviesť našu krajinu do NATO a EÚ, splním.

Som rád, že toto moje snaženie v obidvoch prípadoch podporuje veľká väčšina obyvateľov. Na splnenie tohto cieľa využijem všetky svoje ústavné právomoci, ale aj svoju osobnú iniciatívu. Musíme si všetci uvedomiť, že stojíme pred veľmi dôležitým krokom určujúcim na dlho smerovanie našej krajiny. Rozhodujeme o tom, či sa zaradíme definitívne medzi najvyspelejšie európske štáty s vysokou životnou úrovňou, alebo nastúpime cestu izolácie od týchto krajín. To všetko je v rukách voličov pri rozhodovaní v septembrových parlamentných voľbách.

Je dobré, že spoločne vyvíjame maximálne úsilie na splnenie potrebných kritérií vstupu do EÚ. Nestačí sa skrývať za všeobecné konštatovania o potrebnosti nášho vstupu a o budúcej prosperite, ktorú nám členstvo v časovom horizonte niekoľkých rokov prinesie. Vstup do Európskej únie nesie zo sebou aj úskalia, ktoré v mnohom vyplývajú z nášho predchádzajúceho vývoja a na tie by sme mali byť čo najlepšie pripravení. Zo štúdie, ktorú vypracovali pracovníci Slovenskej akadémie vied, ale aj z upozornenia iných odborníkov vyplýva, že najväčším rizikom je slabá konkurencieschopnosť našich podnikov a výrobkov, s ktorou sú spojené nízke ceny a ďalšie negatíva, ako napríklad rast deficitu verejných financií či možnosť zvýšenia nezamestnanosti.

Nemožno podceniť ani náklady na prijímanie nových noriem EÚ. Preto už teraz je potrebné realisticky zhodnotiť našu situáciu, pripraviť a prijať opatrenia, aby sme nebezpečenstvá včas eliminovali. Do únie nemôžeme vstupovať s pocitom menejcennosti, ale ako rovnoprávna krajina, ktorá má čo ponúknuť. Práve konkurencieschopné odvetvia a tie, v ktorých vieme vyrobiť ekvivalent dovozových výrobkov, musíme koncepčne rozvíjať a brať pritom do úvahy, že najmä z nich budeme mať v rámci EÚ najväčší úžitok.

Občanom treba jasne povedať, že o vstup do Európskej únie sa oplatí usilovať, a to nielen kvôli predvstupovej pomoci, ktorú sme, mimochodom, pre nekvalitné projekty nie vždy dokázali v plnej miere využiť. Je to najmä preto, že sa staneme súčasťou veľkého európskeho trhu a Európskeho spoločenstva založeného na princípoch demokracie a že získame dobré podmienky na trvalo udržateľný rozvoj.

Pre naše zahraničnopolitické postavenie sú dôležité aj vzťahy s inými krajinami, nielen s členmi či kandidátmi NATO a EÚ, a najmä podpora hospodárskej spolupráce s nimi. Často sa nám núkajú efektívne a aktívne odbytové možnosti, preto by sme ich mali viac využiť a nadväzovať na výsledky politických rozhovorov na najvyššej úrovni, ktoré vytvárajú podmienky na rozvoj ďalších vzájomne prospešných vzťahov.

Na druhej strane je na škodu, že zabúdame na pripravenosť, na to, aké kroky podnikneme po získaní nášho členstva v EÚ. Už dnes by mali byť spracované dopadové štúdie podľa jednotlivých oblastí, aby občan mal jasné, čo naším vstupom do EÚ získa a čoho sa bude musieť vzdať.

Vážené dámy a páni, pokiaľ v zahraničnopolitickej oblasti môžeme hovoriť predovšetkým o pozitívnych výsledkoch, vo vnútornej politike, naopak, stále zápasíme s mnohými problémami. Občania právom očakávali, že po niekoľkých rokoch, keď si Slovensko poškodilo najmä v zahraničí svoju reputáciu, nastane obdobie vnútornej stabilizácie a hospodárskeho rastu. Ukázalo sa však, že koalícia pre svoje vnútorné problémy nedokázala nájsť dostatok síl a vôle na razantnejšie koncepčnejšie riešenie. Preto mnohé reformy, o ktorých sme už dávno vedeli, že sú nevyhnutné, meškajú. Okrem toho v dôležitých rozhodnutiach presahujúcich jedno volebné obdobie, ako napríklad novela Ústavy Slovenskej republiky či reforma verejnej správy, koalícia nehľadala širšiu podporu, čo by bolo z hľadiska dlhodobej perspektívy rozvoja veľmi žiaduce.

Pri rokovaniach o mnohých problémoch často prevažovali stranícke a lobistické záujmy a odborné argumenty zostali bokom. Neprospieva nám ani zľahčovanie problémov a zakrývanie nedostatkov. Takáto politika je krátkozraká.

Práve takýto vývoj našej vnútornej politiky spôsobil, že sme si neporadili s mnohými problémami, ktoré dlhodobo sužujú našu spoločnosť. Najzávažnejším z nich je vysoká nezamestnanosť. Vláda na začiatku volebného obdobia sľubovala zníženie jej hranice pod 10 %. Tento problém mal tvoriť kostru celého snaženia vládnej koalície a k jeho riešeniu mali od začiatku smerovať všetky kroky a reformy. Politika zamestnanosti mala stáť na prvom mieste a už v prvých dňoch po utvorení vlády sa mali prijať opatrenia, ktoré by postupnými krokmi zlepšovali situáciu. Na túto skutočnosť som viackrát upozornil. V trhovej ekonomike je vytváranie pracovných miest spojené s budovaním silného súkromného sektora a v našich podmienkach predovšetkým s podporou malého a stredného podnikania.

Tu by som chcel poukázať na nerovnosť podmienok pre malého a stredného podnikateľa v porovnaní so zahraničnými investormi. Je správne, že zahraničné investície podporujeme, pretože ich potrebujeme. Ale nepovažujem za správne, že malí a strední podnikatelia musia zápasiť s takými problémami, ako je nedostatok úverov, s neúnosným daňovým a odvodovým zaťažením či nekorektným právnym prostredím. Malé a stredné podniky podporujú takmer všetky vyspelé ekonomiky, pretože tvoria hnací motor trhovej ekonomiky, lebo keď prosperujú, vytvárajú aj nové pracovné príležitosti. My sme síce prijali niektoré podporné opatrenia, ako napríklad zníženie daňového zaťaženia, ale po jednom či dvoch prospešných krokoch nenasledovali ďalšie. Ako by sme zabudli, že budovanie podmienok na rast ekonomiky, a pre malého a stredného podnikateľa zvlášť, nie je jednorazovou záležitosťou, ale že si vyžaduje sústavnú pozornosť zo strany štátu. Preto v budúcnosti v tomto smere máme čo naprávať.

Začať by sme mali hĺbkovou analýzou tohto problému, vytýčením postupných koncepčných, vecných a legislatívnych krokov na podporu rastu podnikateľskej sféry a čo najrýchlejšie ich uviesť do života. Takisto by sme nemali viac dopustiť, aby pri zániku nejakého podniku, najmä v oblasti, kde sú odkázaní mnohí občania, neboli vytvorené iné možnosti na ich zamestnanosť. Situácia, keď stále viac pracovných miest zaniká, ako vzniká, je už neudržateľná a do budúcnosti môže vytvárať ešte väčší rast sociálneho napätia.

Rozklad veľkých podnikov a ich zánik znamená vždy bolestný zásah do života mnohých občanov a ich rodín. Týchto ľudí netrápi iba to, že doplácajú na zlé rozhodnutia majiteľov a manažérov, ale že za svoje nekompetentné a často až kriminálne konanie nenesú takmer žiadnu zodpovednosť. Ich osobné majetky silno kontrastujú so situáciou v podniku a s problémami zamestnancov, ktorí často za niekoľko mesiacov nedostali mzdy. Je nedôstojné, aby si zarobené peniaze museli vymáhať nátlakovými akciami, pretože legálnou právnou cestou to môže trvať aj niekoľko rokov.

Trestuhodné je aj to, že o problémoch v týchto podnikoch sa dozvedáme spravidla až vtedy, keď sú celkom vytunelované. Pritom zakročiť by bolo treba skôr, už pri prvých ťažkostiach s uhrádzaním faktúr či povinných odvodov, a sankcie by mali byť rýchle a adresné. Na takúto situáciu by mali včas upozorňovať aj zástupcovia štátu a odborových orgánov týchto podnikov. Ľudia, ktorí dokážu svojím nekompetentným riadením dovtedy prosperujúci podnik doviesť do krachu, nemajú podľa mňa čo v podnikateľskej sfére hľadať a súdy by im mali po dokázaní konania v neprospech podniku uložiť nielen zákaz podnikania, ale aj prepadnutie majetku. Myslím si, že takúto úpravu by privítali nielen zamestnanci, ale aj poctiví podnikatelia, pretože by pomohla vyčistiť podnikateľské prostredie od rozličných špekulantov, ktorým ide iba o osobný prospech.

Takisto zákon o konkurze a vyrovnaní by potreboval urýchlenú novelu a mal by na prvé miesto postaviť záväzky voči zamestnancom. Súčasne by mal urýchliť procesy konkurzov, aby na svoje oprávnené pohľadávky nemuseli veritelia, a teda aj občania čakať niekoľko rokov. Tento problém by mal byť riešený čo najskôr.

Pri probléme zhoršujúceho sa sociálneho vývoja, vyplývajúceho do značnej miery z vysokej nezamestnanosti, vystupuje do popredia stále nekoncepčne riešený problém nerovnomerného vývoja regiónov. Kým naše hlavné mesto Bratislava svojou 6-percentnou nezamestnanosťou je na úrovni štátov EÚ, ostatné regióny, mestá a obce zápasia s 20- aj 30-percentnou nezamestnanosťou. Hladové doliny pribúdajú najmä tam, kde jadro zamestnanosti tvorili práve veľké podniky. Základom rozvoja regiónu je všade vo svete dobrá infraštruktúra, podotýkam, že nie vždy musí ísť o nákladné diaľnice, infraštruktúra tvorí tepny privádzajúce kapitál a chýba práve v najzaostalejších regiónoch Slovenska. Za veľkú chybu považujem, že doteraz neexistuje kvalitné prepojenie medzi západom a východom nášho štátu. Pri tejto problematike si málo uvedomujeme, že nejde len o zaostávajúce regióny, ale o celé Slovensko. Regióny s nízkou výkonnosťou ekonomiky, s veľkou nezamestnanosťou sa nachádzajú často v blízkosti hraníc a okrem iného majú všetky predpoklady na rozvoj cezhraničnej spolupráce. Tá sa síce rozvíja, ale omnoho pomalšie, ako by sa pri adekvátnej podpore regiónov mohla. V týchto častiach Slovenska sa nachádza aj voľná kvalifikovaná pracovná sila. Zaostávajúce regióny by som z mnohých dôvodov, ale najmä kvôli nedoceneným možnostiam nazval driemajúcim potenciálom slovenskej ekonomiky.

Vážené dámy a páni, pre kvalitu života občanov je jedným z najdôležitejších indikátorov stav nášho zdravotníctva. To, že sa nachádza v dlhodobej kríze, nie je žiadna novinka. Zaráža ma však prístup kompetentných k riešeniu tohto problému. Namiesto koncepčných krokov sa často nechávajú unášať iba čiastkovými kampaňovitými opatreniami. Za také možno považovať napríklad "rebríček hanby" lekárov predpisujúcich najväčšie množstvo liekov, ale aj nelogické a v princípe nehumánne vynútenie dohôd medzi Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a nemocnicami, keď mnohí pacienti musia na operácie či iné lekárske výkony čakať v poradovníku. Na nedostatok peňazí sa donekonečna nemôžeme vyhovárať. Dlhodobý kolotoč narastajúcich dlhov urobil z nášho zdravotníctva jednu z najproblémovejších oblastí a možno povedať, že priam ohrozil istotu ľudí vo veľmi citlivej sfére zdravia. Najviac naň doplácajú starší občania, ktorí si celý život poctivo platili odvody a dnes sa právom pýtajú, prečo musia na nekvalifikované riadenie tohto rezortu doplácať.

Popri nezamestnanosti a zdravotníctve ďalšou oblasťou, v ktorej sa už dlhodobo prejavujú problémy, je naše školstvo, výskum a veda. Tu však môžem konštatovať, že sa pracovalo koncepčnejšie a napriek problémom sa v tomto roku rozbehla reforma vysokých škôl, ktorú, aj keď s výhradami, privítala aj akademická obec. Niektoré problémy vo vysokom školstve však stále pretrvávajú. Znepokojuje ma napríklad redukovanie externých foriem štúdia, keď niektoré vysoké školy o nich z finančných dôvodov neuvažujú vôbec. Oblasť školstva patrí medzi strategické priority Slovenskej republiky, a to z dvoch hľadísk. Prvým je potreba zabezpečiť vyššiu vzdelanostnú úroveň v aktívnej populácii, ktorá by sa potom prejavila aj na lepších hospodárskych výsledkoch. Druhým hľadiskom je náš budúci vstup do Európskej únie a vznik jednotného pracovného trhu.

Samostatnou kapitolou je veda a výskum, kde sa prejavuje, takisto ako v školstve, veľký nedostatok financií. V podpore týchto oblastí zaostávame nielen za krajinami Európskej únie, ale napríklad aj za Českou republikou, kde je rozpočet na jedného vedeckého pracovníka dvakrát vyšší ako u nás. Chýba tiež prepojenie vedy a výskumu s praxou, a to nielen samostatných vedeckých inštitúcií, ale aj univerzitných pracovísk.

Napriek problémom vo vede, výskume a školstve treba povedať, že Slovensko má dostatok špičkových odborníkov v rozličných oblastiach. Dôkazom toho je aj to, že naši študenti bývajú v zahraničí zväčša úspešní a to isté platí aj o našich vedcoch. Práve preto, že vlastníme takéto bohatstvo, mali by sme dbať, aby aj na Slovensku odborníci mali perspektívu rozvoja, aby našli naplnenie svojich možností a nezostávali trvalo v zahraničí. Je dobré, že idú na nejaký čas na skusy, ale ešte lepšie je, keď sa potom vrátia a rozvíjajú nadobudnuté vedomosti a skúsenosti doma. Na to však treba pre nich vytvoriť potrebné podmienky na ich uplatnenie v praxi, ale aj pre ich rodinný život, najmä pokiaľ ide o bývanie.

So školstvom, zdravotníctvom, ale napríklad aj so súdnictvom, podnikateľskou sférou či štátnou správou a inými oblasťami nášho života sa spája ďalší jav, na ktorý isto nemôžeme byť pyšní, a tým je korupcia. Boj s všadeprítomným podplácaním bol v popredí záujmu v programovom vyhlásení vlády a politici dnešnej vládnej koalície neraz poukazovali na prešľapy minulej koalície v tejto oblasti. Občania teda logicky očakávali iné praktiky a ostrý boj s úplatkami na všetkých úrovniach. Výsledky v odhaľovaní korupcie sú však nepresvedčivé a všeobecne prevláda názor, že v prípade odhalenia išlo skôr o malé ryby. Pritom tento jav je prítomný aj vo vysokých sférach nášho politického a spoločenského života. Korupcia je jedným z faktorov, ktoré nás veľmi poškodzujú aj v zahraničí a na mnohých nádejných investorov pôsobia priam odstrašujúco.

Opäť musím konštatovať, že opatrenia proti korupcii prišli neskoro a sú málo účinné. V mnohých oblastiach by sa podplácaniu dalo predísť určením jasných pravidiel a správnou legislatívou. Korupcia sa za mnohé roky stala, bohužiaľ, bežnou záležitosťou a prerástla mnohými sférami našej spoločnosti vrátane polície, súdov a prokuratúry. Represívne zložky stratili u občanov dôveru, a preto mnoho z nich korupciu radšej ani neoznámi. Občan má často dojem, že bez úplatku nemôže niektoré veci vybaviť. V takejto situácii je preto nepochopiteľné, že príkladom nešli tí, ktorí mali vo svojich volebných programoch boj proti korupcii na popredných miestach. Poslancom sa, žiaľ, ani v závere volebného obdobia nepodarilo prijať ústavný zákon o konflikte záujmov, a tak zostáva veriť, že odvahu nájde budúci parlament.

Vážené dámy a páni, problémy v našej spoločnosti sa však nedotýkajú len oblastí, ktoré som už spomenul, ale sú prítomné takmer vo všetkých sférach. Aj keď vládna koalícia často poukazuje na rozličné čísla, ktoré majú dokumentovať náš hospodársky rast a zlepšenie situácie, väčšina občanov to nepociťuje. Málo pozornosti sa podľa môjho názoru venuje varovným signálom v ekonomike, napríklad prehlbujúcemu sa deficitu vo verejných financiách, ktorý v roku 2001 dosiahol až 55,4 mld. korún, čo je 5,7 % z hrubého domáceho produktu. Opatrenia sa prijímajú neskoro alebo vôbec. Pritom volebný rok je rizikový najmä kvôli malej ochote vlády pristúpiť k nepopulárnym krokom. V roku 2001 aj v prvých mesiacoch tohto roku prudko stúpla hodnota dovážaného tovaru, čo pri menšom vývoze malo rozhodujúci vplyv na našu rekordne nepriaznivú obchodnú bilanciu. Narástlo tiež zadlženie Slovenskej republiky. Ku koncu roku 2001 dosiahol dlh Slovenskej republiky, teda verejnej správy takmer 418 mld. Sk. Je to zhruba dvojnásobok dlhu z roku 1998. V tomto roku vynaložíme vyše 40 mld. Sk zo štátneho rozpočtu iba na úroky súvisiace so štátnym dlhom. To je viac ako 15 % výdavkov, ktoré chýbajú v štátnom rozpočte a mohli sa použiť na podporu podnikania, na zdravotníctvo, školstvo a podobne.

Ak by sme pátrali po koreňoch tohto vývoja, na prvom mieste je to nepružná ekonomika, vyznačujúca sa vysokou mierou dovozovej náročnosti, a tiež riešenie hospodárskych problémov prostredníctvom zdrojov získaných z privatizácie veľkých podnikov. Tieto financie sú však jednorazové a mali sa použiť predovšetkým na reformy, ktoré zabránia plytvaniu peňazí a vytvoria vyrovnané ekonomické prostredie. Na tento nepriaznivý vývoj a možno aj na niektoré nepremyslené výroky reagovala aj naša koruna a v posledných mesiacoch sa znehodnotila.

V tejto súvislosti by som sa rád dotkol aj problému, ktorý niekoľko mesiacov traumatizoval našu spoločnosť a vyvolal takmer krízu vo vládnej koalícii a mnoho polemík medzi opozíciou a koalíciou, ale aj medzi odborníkmi. Ide o privatizáciu nášho rodinného striebra - Slovenského plynárenského priemyslu. Ak som v minulosti upozorňoval, že je potrebné urobiť všetko pre to, aby sme sa neunáhlili a nepredali tento podnik pod jeho hodnotu, robil som tak preto, že som si uvedomoval neopakovateľnosť tohto zdroja potrebného pre rozvoj mnohých sfér našej spoločnosti. Stále zastávam názor, že za Slovenský plynárenský priemysel sme mohli dostať oveľa viac a že dôsledky tejto privatizácie budeme pociťovať ešte dlho, aj keď v iných oblastiach ako v plynárenstve.

Znovu by som rád upozornil, že jedine koncepčnosť a vytvorenie fungujúceho systému môže riešiť najzávažnejšie otázky v zdravotníctve, školstve, v sociálnej, ale aj iných oblastiach. Aj s dôchodkovou reformou sme pridlho otáľali a po kvalitnej príprave je načase uviesť ju do života čím skôr aj za pomoci finančných prostriedkov získaných z privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu. Inak na financovanie dôchodkov čoskoro nebudeme mať. Čerstvo prijatý zákon o sociálnom poistení by mal byť základom na prestavbu dôchodkového systému. Sociálna reforma by mala postupne zreálniť systém zabezpečenia ľudí tretieho veku a reflektovať demografický vývoj na Slovensku.

Chyby sme robili aj v iných dôležitých privatizačných procesoch, napríklad pri reštrukturalizácii bánk. Aj keď tento krok treba privítať najmä z dlhodobého hľadiska, pretože ozdravil naše bankové prostredie a zreálnil úverovú politiku. Nie je to však často spomínaných 105 mld. Sk zlých úverov, ale s úrokmi a ďalšími použitými zdrojmi až 200 mld. Sk. A to je privysoká suma, aby sme nad ňou mohli mávnuť rukou. Je to veľká strata, ktorú nám nikto nenahradí, a doplácajú na ňu opäť občania. Pri reštrukturalizácii bánk sa malo pamätať aj na podniky a na potrebu väčšej podpory malého a stredného podnikania u nás a jedna banka mohla byť vyčlenená na to, aby prednostne poskytovala výhodné úvery malým a stredným podnikateľom. Veľkú stratu v bankovom sektore tiež znamenal krach Devín banky, ktorá bola umelo udržiavaná a tým bolo podporované aj jej nekompetentné vedenie a zvyšovanie strát. Celkovo v privatizácii vláda nesplnila, čo si predsavzala. O jej transparentnosti by sme mohli tiež dlho polemizovať, dôkazom čoho sú aj niektoré opakujúce sa tendre, a to práve pre nekalé praktiky, ktoré v priebehu prípravy privatizácie vyšli najavo. Podobne by sme mohli hodnotiť aj tendre pri nákupe rôznych zariadení a strojov, napríklad v súvislosti s nedávnou aférou pri dodávke ľahkých motorových jednotiek pre slovenské železnice.

V jarných mesiacoch tohto roku našou spoločnosťou otriasol škandál, ktorý pripravil často o celoživotné úspory mnohých našich občanov. Krach nebankových subjektov bol logickým vyústením zlého hospodárenia a nekalých praktík ich majiteľov. Aj keď vládna koalícia viní za stratu peňazí predovšetkým samotných občanov, ktorých vraj dostatočne varovala pred neserióznosťou nebankových subjektov, nemôže sa v prípade ich krachu celkom zbaviť zodpovednosti. Podľa mojich informácií indície o zlom hospodárení v nich mali kompetentné orgány už od roku 1999, teda dávno predtým, ako tieto subjekty prestali vyplácať vklady, napriek tomu nezasiahli. Mohli sa využiť napríklad kontrolné mechanizmy, ktoré by odhalili nehospodárne nakladanie so zverenými prostriedkami alebo indície o kriminálnom pozadí niektorých finančných transakcií. Rovnako legislatíva pri tomto druhu podnikania zaspala. Je zaujímavé, že v iných prípadoch na zmenu zákonov stačilo krátko obdobie, pri nebankových subjektoch sa však nenašla politická vôľa, ako im zamedziť v rozšafnom nakladaní s peniazmi získanými od občanov. Ľudia sa teda právom pýtajú, či to bola iba nedôslednosť alebo záujmy niektorých skupín. Nebankové subjekty nemali žiadnu inú povinnosť zverejňovať výsledky svojho hospodárenia. A napokon nedokázali sme sa poučiť ani od zahraničia, napríklad od Českej republiky, kde sa s podobným problémom stretli pred nami. Chýbali aj postihy za nepravdivé reklamy, ktorými tieto inštitúcie oklamali mnohých vkladateľov a takto z celej kauzy vyrobili verejný podvod. Osobitnou kapitolou v tomto probléme je nepochopiteľne pomalé konanie súdov pri vyhlasovaní konkurzu či vydaní rozhodnutia o zákaze nakladania s majetkom. Tak sa mohlo stať, že majitelia mohli poškodzovať svojich klientov, dnes už veriteľov, ešte pomerne dlho po tom, ako prerušili vyplácanie vkladov, a dokonca mnohí z nich stihli ujsť do zahraničia.

Prípady skrachovaných nebankových subjektov by mali byť pre nás veľkým poučením a mali by sme z nich vyvodiť dôsledky. Nie je možné, aby na nečinnosť či toleranciu štátu voči podvodnému konaniu doplácali iba vkladatelia a ich rodiny. Aby sme zabránili podobnému "podnikaniu", musíme v prvom rade vytvoriť jasné zákonné pravidlá, ktorých nedodržiavanie bude mať okamžité dôsledky.

Vážené dámy a páni, v minulom roku sme zaznamenali aj jednu z najzávažnejších kompetenčných zmien u nás od roku 1989. Reforma verejnej správy, ktorú sa vláda zaviazala prijať, sa po mnohých diskusiách najmä o počte samosprávnych krajov a o novom územnom členení konečne prijala a prvé kroky sa začali realizovať s účinnosťou od 1. januára tohto roku. Pri tomto zákone sa naplno prejavila nestabilita našej politickej scény, keď z počtu nových krajov väčšina strán chcela vytĺcť politický kapitál. Akosi sa však popri tejto formálnej stránke pozabudlo na obsah reformy verejnej správy, teda na plynulý prechod kompetencií na samosprávne kraje, obce a mestá a na finančné prostriedky, ktoré by zabezpečili skutočné vykonávanie týchto kompetencií. Primátori miest, starostovia obcí a predsedovia vyšších územných celkov často upozorňujú, že presun kompetencií sa deje chaoticky. Kompetencie bez peňazí nemôžu byť skutočné a v konečnom dôsledku sú príťažou, pretože mestá a obce nemôžu pohnúť s mnohými problémami, ktoré im zo zákona prináleží riešiť. Priblíženie vecí verejných občanovi je tak zatiaľ iba ilúziou a reforma nebude skutočná bez toho, aby prebehla aj v oblasti získavania príjmov najmä z prerozdeľovania.

Vážené dámy a páni, aby som však nehovoril iba o problematických otázkach našej domácej politickej scény, niektoré reformy, aj keď sa väčšinou začali neskoro, sú dobrým odrazovým mostíkom pre budúcu vládu, ktorá verím, že v nich bude pokračovať a zlepšovať ich. Preto dúfam, že po voľbách a vytvorení novej vlády bude panovať medzi jej členmi konštruktívny duch a rovnako aj v novozvolenom parlamente. Verím, že Slovensko sa konečne zbaví svojej nie príliš lichotivej tradície vo vyrábaní čiernych kníh a v okamžitom negovaní výsledkov predchádzajúcej vlády, ktoré odčerpávajú energiu a odpútavajú pozornosť od riešenia skutočných problémov. Tam, kde sa však prekročil zákon, by mali zasiahnuť vyšetrovacie orgány, prokuratúra, súdy a politici by sa mali s plnou zodpovednosťou venovať svojej práci.

Rád by som tiež pozitívne zhodnotil a ocenil prijatie Zmluvy medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami, ktorú sa nám tohto roku podarilo podpísať. Jej dôležitosť a vskutku historický význam vidím v tom, že vytvára v našej spoločnosti priaznivé prostredie pre náboženskú toleranciu a rovnoprávne postavenie veriacich všetkých uznaných náboženstiev. Naši veriaci, ktorí už dlhodobo pestujú ekumenickú spoluprácu a sú vzorom aj pre iné oblasti života spoločnosti, si to zaslúžia.

Privítať však treba aj niektoré zákony, ktoré v našom právnom poriadku absentovali, ako napríklad nový zákon o bankách, novelu Obchodného zákonníka či nový zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti. Sú porovnateľné s európskou legislatívou a pri dôslednom aplikovaní v praxi riešia aj dlhodobé problémy v našej spoločnosti v oblastiach, ktorých sa týkajú.

Vážené dámy a páni, pri svojej práci neraz premýšľam o politických súvislostiach. Skúmam, akým spôsobom významní politici prispeli k riešeniu problémov vo svojej dobe, v krajine či v medzinárodnom kontexte. Pri štúdiu ich činov som dospel k názoru, že Slovensko sa nemá za čo hanbiť, pretože sme mali niekoľkých politikov a skutočných štátnikov, ktorí svojím významom prekročili hranice našej vlasti a zanechali nám odkaz, akým smerom sa má naša politika uberať. Z novodobých dejín našej krajiny za najvýznamnejších isto nielen ja pokladám Milana Rastislava Štefánika a Alexandra Dubčeka. Obaja žili v inej dobe a mali iné metódy, mali však rovnaké ciele - demokraciu a prospech občanov. Od oboch sa môžeme učiť. Pri hodnotení stavu našej spoločnosti na prahu parlamentných volieb mi zišlo na um, o čo by mohlo byť toto hodnotenie priaznivejšie, keby sme sa viac inšpirovali tými, ktorí dokázali našu krajinu posunúť dopredu a určiť jej miesto v európskych dejinách. Dubček aj Štefánik mali svoj jasný program a riadili sa predovšetkým tým, čo potrebovala spoločnosť a čo bolo podľa nich v tej chvíli najdôležitejšie.

Keď som pred tromi rokmi nastupoval do funkcie prezidenta Slovenskej republiky, za najdôležitejšie som po rokoch polarizácie našej spoločnosti považoval národné zmierenie, aby sme sa dokázali dohodnúť na prioritách a spoločne sa ich usilovali naplniť. Nie všetci prijali toto moje úsilie, a najmä politikom bolo prednejšie napĺňanie vlastných cieľov, z ktorých nie všetky boli prínosom aj pre spoločnosť. Dnes som naďalej presvedčený, že idea zmierenia bola správna a že bez širšej zhody v základných otázkach budeme napredovať iba veľmi pomaly. Ukázalo sa, že aj myšlienka štátnej doktríny, teda vízie dlhodobého rozvoja Slovenska na 12 až 15 rokov, na základe spolupráce odborníkov a politikov bola správna, aj keď ju vládni politici sprvu odmietli. Kvôli jej neprijatiu v začiatkoch vládnutia tejto koalície sme stratili veľa času a pre mňa, ale najmä pre občanov je len slabou náplasťou, že približne pred rokom začali o nej hovoriť aj niektorí členovia vlády. Doteraz však v tomto smere nič neurobili a táto problematika sa začala znovu vyťahovať až teraz pred voľbami.

Chcel by som však upozorniť, že nie je namieste, aby sa takáto dôležitá otázka stala predmetom politického boja, ale že treba na nej skutočne začať pracovať hneď po voľbách. Vlády sa menia, občania zostávajú, a nie je preto možné, aby sa po každých voľbách začínalo odznovu, aby nová vláda prijímala vlastné pravidlá a negovala všetky predchádzajúce. Nie je to v prospech Slovenska ani jeho občanov.

Dlhodobá vízia spolu s ďalšími krokmi je potrebná aj z hľadiska nášho budúceho začlenenia do štruktúr NATO a EÚ.

V súvislosti s naším členstvom v týchto medzinárodných zoskupeniach si väčšina z nás uvedomuje, že ide o historické udalosti, ktorých priamymi aktérmi môžeme byť len vtedy, keď naplno využijeme túto príležitosť. Už spomínaný Štefánik si bol vedomý, že Slovensko je malá krajina, aby mohla ostať osamotená. Hovorieval, že nemôžeme síce dejinné udalosti tvoriť, môžeme im však dať smer a využiť ich vo svoj prospech. Takáto situácia nastala práve teraz a ja verím, že ju nepremárnime.

Pomaly budeme vstupovať do novej volebnej kampane a práve túto historickú šancu by sme mali mať na zreteli. Dospeli sme do bodu, keď, ako som povedal v úvode, sami nesieme zodpovednosť za osud našej krajiny. A práve o zodpovednosti by mali byť aj nasledujúce voľby a celá predvolebná kampaň. Za takmer desať rokov samostatnej existencie najmä niektorí politici zlyhávali práve v zodpovednosti. Nedokázali celospoločenské záujmy nadradiť nad osobné. Pričasto sme naprávali chyby namiesto toho, aby sme ich nerobili. Voľby sú veľkou výzvou pre politikov a pre politické strany, aby sa pokúsili získať občana na svoju stranu. Bol by som rád, keby sme svoju vyspelosť dokázali aj korektným predvolebným zápasom o voliča, bez podrazov a osočovania. Voľby sú však aj príležitosťou pre občana, ktorý v nich môže vyjadriť svoj názor, a v konečnom dôsledku to bude on, kto rozhodne. Verím, že svoj zmysel pre demokraciu a zodpovednosť za našu vlasť prejavia občania svojou účasťou vo voľbách. Verím vo vyspelosť nášho občana, ktorý prešiel neľahkou skúsenosťou transformačných rokov a uvedomuje si dôležitosť tohtoročných volieb.

Vážené poslankyne, vážení poslanci a členovia vlády, vystupujem pred vami vo volebnom období tejto vlády a parlamentu naposledy. Chcem sa vám preto poďakovať za vašu prácu. Onedlho sa vaše funkčné obdobie skončí. Jedna z výhod demokracie je aj zmena, striedanie moci. V zmysle logiky tejto zmeny moci by potom malo ísť aj o zmenu kvality spoločnosti. Verím, že kvalita našej spoločnosti sa bude v budúcnosti zvyšovať, že po voľbách dotiahneme naše plány a sľuby do podoby, z ktorej budú mať osoh, prospech a vari i radosť predovšetkým naši občania. Ich služobníkmi z ich vôle budú i politici, ktorí nastúpia po voľbách.

Ďakujem vám za pozornosť a ešte raz všetko najlepšie v ďalšom konaní. (Potlesk.)