B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil ústne do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pýtam sa navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k vlastným pozmeňujúcim návrhom.

Pán poslanec Budaj, pýtam sa, či chcete zaujať stanovisko ako navrhovateľ k vlastným pozmeňujúcim bodom. Nie. Pán spravodajca nie.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem aj pánu navrhovateľovi, aj spravodajcovi.

Budeme pokračovať prvým čítaním, pardon. Hlasovať, štyri body sme prerokovali, takže hlasovať sa bude až o 11.00 zajtra. Ak by sme dnes poprípade ešte prerokovali ďalších 10 bodov, tak skončíme, to budú poslanecké návrhy a potom s rôznymi správami členov vlády začneme až zajtra. Taký je predpoklad. To záleží, samozrejme, na poslancoch.

Takže hlasovať sa teraz nebude. Hlasovať sa bude o 11.00 hod.

Ďakujem za upozornenie. Zabudol som tieto informácie vám povedať.

Takže budeme pokračovať druhým čítaním o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1429 a informáciu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch máte ako tlač 1429a.

Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní poslanec Anton Juriš. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

A. Juriš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia a hostia. Návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, predložilo viacero poslancov. Tento zákon má za účel upraviť platenie miestnych poplatkov, ide najmä o kúpeľné mestá a miesta sústredeného cestovného ruchu. Platí sa to aj doteraz, ale sú tam určité problémy.

Tento návrh zákona navrhuje, aby sa platilo za prvý aj posledný deň pobytu, pretože tu sa najviac robia také, dá sa povedať machinácie alebo nečestnosti. A mestá, obce potom prichádzajú o i tak skromný príjem. Tieto miesta a obce majú za úlohu aj udržiavať poriadok, potrebujú propagáciu cestovného ruchu a takto im tie malé prostriedky unikajú.

Tento navrhovaný poplatok bude platiť každý, kto sa prechodne zdržuje za účelom rekreácie alebo zdravotnej starostlivosti, ale nie za pobyt v nemocniciach alebo tí, ktorí sú kúpeľní hostia na X-ku, čiže tí, ktorí sa liečia, čiže nie je to kúpeľno-rekreačný pobyt, ale je to liečebný pobyt. Tak tam sa neplatí. Doteraz sa tie poplatky pohybujú od 8 do 15 korún. Je to podľa uznesenia zastupiteľstva a pri cenách pobytov nehrá to príliš veľkú úlohu, či sa bude platiť aj za prvý a posledný deň. Pretože pri trojtýždňovom pobyte je to okolo 30 korún maximálne, môže to byť 16, 18 korún, takže nehrá to veľkú úlohu, ale spraví sa poriadok v rámci evidencie týchto kúpeľných a rekreačných hostí. Dúfam, že túto malú novelu zákona podporíte. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Teraz dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Júliusovi Brockovi, a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch ako aj o stanovisku gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec.

J. Brocka, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Národná rada určila ako gestorský výbor výbor pre financie, rozpočet a menu k tomuto poslaneckému návrhu zákona. A zároveň ho pridelila na prerokovanie týmto výborom: okrem výboru pre financie, rozpočet a menu ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre verejnú správu a výboru pre zdravotníctvo. Uvedené výbory predmetný návrh zákona prerokovali. Gestorský výbor do začatia rokovania o návrhu skupiny poslancov nedostal stanoviská poslancov podané v súlade s § 75 zákona o rokovacom poriadku.

Výbory k predmetnému návrhu zaujali nasledovné stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a výbor pre financie, rozpočet a menu. Výbor ústavnoprávny odporúča Národnej rade návrh schváliť s pozmeňujúcim návrhom. Výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie neprerokoval poslanecký návrh zákona, lebo podľa § 76 rokovacieho poriadku sa poverený člen skupiny poslancov nedostavil na rokovanie výboru.

Ani výbor pre verejnú správu neprerokoval tento zákon, pretože v zmysle § 52 nebola prítomná potrebná nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Z celkového počtu 12 poslancov bolo prítomných iba 5.

Z uznesenia ústavnoprávneho výboru vyplynul tento pozmeňujúci návrh, čl. 3: Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 2002. Čiže je posunutá účinnosť poslaneckého návrhu zákona. Tento pozmeňujúci návrh gestorský výbor odporúča schváliť. A zároveň gestorský výbor na základe týchto stanovísk výborov odporúča Národnej rade, aby sme návrh skupiny poslancov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 544 o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, schválili s pozmeňujúcim návrhom. Mňa poveril, aby som predniesol túto správu a určil aj spôsob hlasovania. Pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy. Ako jediný pán poslanec Prokeš. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

J. Prokeš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia. Hovoríme o podpore cestovného ruchu, ale naozaj len hovoríme. Pretože aj kúpeľníctvo patrí do cestovného ruchu a miesto toho, aby sme vytvárali nové služby, zvyšujeme poplatky. Treba povedať, že služby, ktoré poskytujú obce, aj kúpeľné, svojim hosťom, vôbec nie sú adekvátne tomu, čo za to platia títo hostia. Od nevyvážaných smetí až po neviemčo všetko, jednoducho, ukazuje sa, že tadiaľto cesta nevedie.

Zdaniť, ak to môžem takto povedať, príchod a odchod kúpeľného hosťa je naozaj, podľa mojej mienky, už nehoráznosť. Rovnako dobre by mohli hotelieri žiadať, aby zaplatili hostia noc pred tým a noc potom, čo tam boli. Úplne rovnako.

A treba povedať aj to, že v podstate hosť, ktorý ráno príde, večer odíde, nezaplatí nič. Tak ja sa pýtam, prečo hosť, ktorý tam prespí, má zaplatiť dvakrát.

Dámy a páni, je mi ľúto, ale skutočne vás chcem vyzvať, aby ste tento návrh zákona nepodporili. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol jediný, ktorý sa ústne prihlásil do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nech sa páči, máte slovo.

A. Juriš, poslanec: Chcem ako odpovedať svojmu predrečníkovi, veľmi jednoducho. Tie poplatky sú skutočne veľmi nízke to je 8 až 15 korún podľa uznesenia obecného zastupiteľstva. Ten hosť, ktorý sa neubytuje, neplatí, však nemáme kedy od neho vybrať nejaké mýto alebo čosi. Ale ten, ktorý sa ubytuje, tak je tam najmenej tých 20 hodín, 24 hodín a zrejme nejaké služby za to chce. A tak ako aj povedal pán predrečník, skutočne tie obce majú zvýšené nároky na údržbu zelene, čistoty, verejného poriadku, mestská polícia, a peniaze na to nedostávajú. A často tí ubytovatelia získavajú tie peniaze tak, že aj keď je na týždeň, on ho rozpíše na 2 dni a neplatí ani 1 deň. Čiže je to aj tak možné zariadiť si. A sú tam potom čierne zdroje, nekalá činnosť a týmto tomu všetkému predídeme.

Myslím, že je to veľmi jednoduché. Pri nocľahoch, ktoré sú vyššie, dajmetomu Bratislava, tu pod 300 korún nocľah nezoženiete. Čiže tých 10 lebo 15 korún nikoho nezabije a obci to pomôže. Ale Bratislava je dosť bohaté mesto, dá sa povedať. Ale také malé obce sústredené od cestovného ruchu, tak tie skutočne nemajú na to peniaze. Obce kúpeľného charakteru, len tak námatkovo poviem, Brusno, Číž a podobne, kde majú veľmi malý počet tých návštevníkov, ale tie služby sú od nich požadované. Čiže myslím, že mali by sme tento návrh zákona schváliť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pýtam sa pána spravodajcu. Nechce sa vyjadriť k rozprave. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz pristúpime k druhému čítaniu o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1377. Spoločnú správu ako tlač 1377a. Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní pán poslanec Vladimír Palko, nech sa páči, odovzdávam vám slovo.

V. Palko, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás oboznámil s touto nesmierne významnou novelou zákona č. 241, ktorú predkladám spoločne s kolegom Petrom Tatárom. A bez schválenia ktorej naozaj neviem, neviem, či budeme prijatí do NATO.

Táto novela obsahuje viac ako 50 väčších alebo menších zmien a je výsledkom akéhosi zhodnotenia ročnej platnosti zákona a pôsobenia Národného bezpečnostného úradu.

Do istej miery zhodnocuje i výsledok hodnotiacej misie z centrály NATO, ktorá tu bola začiatkom tohto roku. Ako vieme, tento zákon sa týka prístupového procesu do NATO, lebo upravuje ochranu utajovaných skutočností, i tých, ktoré budeme zdieľať v procese výmeny informácií v rámci NATO.

Dovoľte mi, aby som vám povedal aspoň hlavné zmeny, ktoré v novele sú.

Po prvé, zákon mal doteraz prílohy, ktoré vymedzovali základné skutočnosti, ktoré majú byť utajované v rámci jednotlivých stupňoch utajenia. Sme toho názoru, že toto vymedzenie sa neosvedčilo a bolo skôr na prekážku. Navrhujeme prílohy zrušiť, čím sa zvyšuje zodpovednosť pôvodcu utajovanej informácie pri určovaní stupňa utajenia.

Ďalej. Zákon doteraz stanovoval podmienky, za ktorých sa osoba mohla stať oprávnenou na oboznamovanie sa s utajovanou skutočnosťou. To znamená, že mala byť bezúhonná, bezpečnostne spoľahlivá, k tomu určená a tak ďalej. Zákon však nestanovoval povinnosť spĺňania týchto podmienok počas celého trvania oprávnenosti a my teraz túto povinnosť stanovujeme.

Ďalej. Navrhujeme presun niektorých kompetencií z vojenského spravodajstva na Národný bezpečnostný úrad. Doterajší stav je totiž taký, že podľa § 18 zákona bezpečnostné previerky osôb druhého, tretieho a štvrtého stupňa vykonáva NBÚ. Výnimkou je previerka príslušníkov SIS, ktorú robí SIS, a výnimkou je i previerka pracovníkov respektíve príslušníkov ministerstva obrany a Armády Slovenskej republiky. Týchto preveruje vojenské spravodajstvo. Avšak na rozdiel od prípadu SIS, ktorá preveruje len vlastných zamestnancov, vojenské spravodajstvo preveruje i osoby, ktoré nie sú v pracovno-právnom vzťahu alebo v služobnom pomere k vojenskému spravodajstvu. A my sa domnievame, že táto výnimka je nenáležitá, lebo spochybňuje zámer zákona, aby previerky boli vykonávané nezávislým orgánom, ktorým je NBÚ. Vojenské spravodajstvo je súčasťou rezortu obrany a podlieha ministrovi, ktorý je politickým činiteľom. Preto navrhujeme, aby vojenské spravodajstvo robilo previerky iba svojich zamestnancov a príslušníkov, zatiaľ čo preverovanie všetkých ostatných pracovníkov respektíve príslušníkov ministerstva obrany a armády bude spadať do kompetencie NBÚ.

Ďalej. Ďalšia zmena. Zákon č. 241 hovorí o oprávnených osobách s osobitným postavením, ktoré sa stávajú oprávnenými na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami zvolením alebo menovaním do funkcie. Sú to tieto funkcie: prezident Slovenskej republiky, poslanec Národnej rady, všetci sudcovia, členovia vlády, vedúci ústredných orgánov štátnej správy, vedenie NKÚ, všetci prokurátori, všetci starostovia obcí, primátori miest. Na tieto osoby sa nevzťahuje povinnosť bezpečnostných previerok. Teda vidíme, že tento okruh oprávnených osôb s osobitným postavením je taký široký, až táto šírka ide proti zmyslu zákona. Navrhujeme, aby sa tento okruh osôb zúžil, a to na prezidenta, poslancov Národnej rady, členov vlády, sudcov už nie všetkých, ale iba sudcov Ústavného súdu a na verejného ochrancu práv, ombudsmana.

Ďalšia zmena, nie bezvýznamná, je tá, že zákon hovoril doteraz o možnosti postúpenia utajovanej informácie inému štátu len na základe medzinárodnej zmluvy. Sú však prípady, napríklad teroristické ohrozenie, kedy toto obmedzenie je príťažou. Preto navrhujeme, aby v prípade vhodného osobitného zreteľa bolo možné postúpiť utajovanú informáciu na základe súhlasu NBÚ, ministerstva zahraničných vecí a štátneho orgánu, do pôsobnosti ktorého utajovaná informácia patrí, aby toto postúpenie bolo možné i v prípadoch nepokrytých medzinárodnou zmluvou.

Vážené dámy, vážení páni, toľko hlavný zámer navrhovanej novely zákona č. 241. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem navrhovateľovi za uvedenie tohto návrhu. Teraz dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Langošovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto poslaneckého návrhu. Nech sa páči.

J. Langoš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, gestorský výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť neprijal platné uznesenie, preto pod tlačou č. 1377a máte k dispozícii informáciu gestorského výboru o prerokovaní tohto poslaneckého návrhu zákona vo výboroch. Dovoľte, aby som vás oboznámil ako spoločný spravodajca s touto informáciou.

Národná rada uložila prerokovať návrh skupiny poslancov ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre verejnú správu, výboru pre ľudské práva a národnosti a výboru pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru. Uvedené výbory prerokovali návrh, poslanecký návrh zákona, v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky a iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu skupiny poslancov nedostal žiadne stanovisko od poslancov, podané podľa zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

V bode III informácie sa hovorí, že ústavnoprávny výbor prerušil rokovanie o tomto návrhu zákona a neprijal žiadne uznesenie, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie neprijal platné uznesenie k tomuto návrhu zákona, výbor pre obranu a bezpečnosť neprijal platné uznesenie k tomuto návrhu, Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnosti tiež neprijal platné uznesenie k tomuto návrhu zákona.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu súhlasil s návrhom poslancov a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami, ktoré sú tu uvedené pod bodom 1 - 7.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi spravodajcovi. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Traja, štyria páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Ako prvý vystúpi pán poslanec Tuchyňa, nech sa páči, máte slovo.

J. Tuchyňa, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, tak ako uviedol spravodajca výboru pre obranu a bezpečnosť k tomuto návrhu zákona, poslanec Langoš, náš výbor neprijal platné uznesenie, a keďže som vo výbore podal niekoľko návrhov, týkajúcich sa novely tohto zákona, výbor ich schválil, ale vzhľadom k neprijatiu platného uznesenia jednoducho nie sú zahrnuté do spoločnej správy, preto vystupujem na tomto pléne a podávam tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy tu v pléne Národnej rady.

Moje návrhy sa dotýkajú niekoľkých vecí, ale pre istotu ich najprv prečítam a potom čiastočne okomentujem. Navrhujem k bodu 7 navrhovaný odsek 3 doplniť aj o písm. d). Odôvodnenie v § 11, ods. 1, písm. d) je ako predpoklad pre vznik oprávnenia uvedený súhlas osoby, aby bola oprávnená oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami. Je preto logické, že aj predmetný súhlas musí byť daný po celú dobu platnosti vyjadrenia.

Druhý návrh, k bodu 11, sa domnievam a navrhujem prvú vetu návrhu "a fyzických osôb" vypustiť. Nemôžeme zase chcieť to, čo bolo voľakedy, aby fyzické osoby podávali vysvetlenia, hodnotili ľudí a podobne. To by sme sa vrátili tam, kde nechceme, takto to robila Štátna bezpečnosť, získavala informácie od jednotlivcov a tieto potom, na základe tých robila previerky osôb.

Tretí môj návrh sa týka bodu 41, tento bod skupina poslancov, ktorá to navrhuje, navrhuje vypustiť. Domnievame sa, že je postačujúce, aby príslušníci úradu boli v služobnom pomere a netvorili ozbrojený zbor. Koniec koncov, ani príslušníci SIS-ky netvoria ozbrojený zbor. Následne potom znenie ods. 3 § 66 tak, ako je to tu, nie je potrebné.

Štvrtý návrh, k bodu 43, navrhujeme nové znenie bodu, teda § 66 za ods. 3. Návrh znie: "Ak navrhovaná osoba odmietne preukázať svoju totožnosť, môže byť požiadaný o súčinnosť Policajný zbor za účelom zistenia jej totožnosti." Odôvodnenie: Právo predvádzať osoby za účelom zisťovania totožnosti nemôže byť rozširované na orgány štátu v príliš širokej miere, pretože by to bolo v rozpore s Európskym dohovorom o ľudských právach a základných slobodách, keď takéto právo by v zásade mali mať len orgány činné v trestnom konaní respektíve typicky policajné orgány.

Ďalej ods. 4 návrhu vypustiť. Takéto opatrenia, tak ako som už uvádzal, môže vykonávať len útvar Policajného zboru.

Môj piaty návrh sa týka bodu 43, teda novonavrhované § 66 b, c, d vypustiť. Už som o tom hovoril, že dané oprávnenie pre príslušníkov bezpečnostného úradu sú nadbytočné.

Šiesty návrh, k bodu 47, novonavrhovaný ods. 3 na konci doplniť o povinnosti vydať potrebné potvrdenie o prevzatí utajovanej skutočnosti. Sami sme boli svedkami toho, čo sa stalo na úrade vlády, že si podávali dokumenty, ktoré sa nakoniec stratili, tak treba zákonom stanoviť, že takéto potvrdenie pri prevzatí dokumentu treba jednoducho vydať.

Môj posledný návrh alebo predposledný, sa týka bodu 48, kde novonavrhované písm. f) znie: "Napriek výslovnému zákazu úmyselne neoprávnene vstúpi do budovy alebo priestoru, v ktorom sa nachádzajú utajované skutočnosti." Odôvodnenie: Pôvodne formulovaná citácia by mohla zakladať priestupok aj v konaní z nedbanlivosti.

Mám ešte jeden návrh, vysvetlím ho neskôr. Ja poviem. Chcem podať jeden návrh na uznesenie Národnej rady. Môj návrh znie: Národná rada Slovenskej republiky žiada Národný bezpečnostný úrad Slovenskej republiky, aby vydal nové vyhlášky Národného bezpečnostného úradu o zozname utajovaných skutočností, o administratívnej bezpečnosti, o personálnej bezpečnosti. Doteraz platné vyhlášky č. 432 z 18. 10. 2001, č. 455 z 31. 10. 2001 a č. 2 zo 17. 12. 2001 zrušil vydaním nových vyhlášok. K tomu chcem povedať toľko a ešte to aj okomentujem, že tieto vyhlášky boli vydávané, keď ešte nefungoval Národný bezpečnostný úrad. Je v nich množstvo nepresností, dokonca rozporných aj so samotným zákonom o ochrane utajovaných skutočností, a preto ich treba vydať úplne nanovo, kompetentne, Národným bezpečnostným úradom. Tieto návrhy odovzdávam.

Chcem sa krátko vyjadriť. Myslím si, že skutočne niet, a v tom podporujem navrhovateľov, niet pochybností o potrebe novely tohto zákona. Ukázalo to ročné fungovanie alebo ešte teda dokonca ani nie ročné fungovanie Národného bezpečnostného úradu alebo ročná platnosť tohto zákona o ochrane utajovaných skutočností. Treba však povedať, že Národný bezpečnostný úrad nemá zatiaľ zadefinované miesto v systéme bezpečnosti ani zo zákona o ochrane utajovaných skutočností, ale ani ústavným zákonom o bezpečnosti štátu. Myslím si, že tak som to už aj uvádzal, že ide novela do značnej šírky, chce vytvoriť z úradu ďalší ozbrojený zbor a myslím si, že je to zbytočné, Slovenská republika nepotrebuje toľko policajných orgánov a ozbrojených zborov. Skutočne by sa mohlo stať, že budeme právom hodnotení ako policajný štát. Ja som dokonca toho názoru, že by na tomto úrade nemali pracovať ani policajti, ani vojaci. Potom by to bol nezávislý úrad, jednoducho odbremenený od všetkých. Iste, v období vzniku, tvorby tohto úradu bola situácia iná. V tej dobe sa tak dal vytvárať, ale do budúcnosti tento úrad by nemal mať žiadne miesta pre policajtov ani vojakov. Mali by to byť predovšetkým štátni zamestnanci, zamestnanci alebo vládni zamestnanci a tak by boli absolútne nezávislí. O tomto sa dá, o závislosti a nezávislosti, hodne diskutovať, jednak majú hodnosti, platení sú niekde a tak ďalej, takže keď som tu hovoril a navrhoval prijať uznesenie o zrušení vyhlášok Národného bezpečnostného úradu, myslím si, že treba povedať alebo i ukázať, že jednoducho niektoré ustanovenia sú v značnom rozpore s právnymi normami tohto štátu. Treba si jednoducho uvedomiť, že štátny orgán môže to, čo mu stanovuje zákon. Na rozdiel od občana, ktorý môže všetko, čo mu zákon nezakazuje.

Je potrebné uviesť, že zákon o ochrane utajovaných skutočností v § 17 ods. 1 písm. a) bod 5 medzi materiály predkladané navrhovanou osobou zaradil bezpečnostný dotazník osoby, pričom v tomto ustanovení zákona je výslovne stanovené, že ide o bezpečnostný dotazník, ktorý je uvedený v prílohe 5 tohto zákona. V citovanom zákone na žiadnom mieste nie je zmocňovacie ustanovenie pre Národný bezpečnostný úrad, aby formou všeobecne záväzného predpisu rozšíril okruh údajov vypĺňaných v bezpečnostnom dotazníku nad rámec stanovený zákonom. Ustanovenia § 6 ods. 9, resp. § 31 ods. 5 zákona, na ktoré sa inak správne odvoláva predmetná vyhláška, takéto zmocnenie vo vzťahu k bezpečnostnému dotazníku Národnému bezpečnostnému úradu nedávajú. Úprava podrobností o personálnej bezpečnosti, k čomu bol Národný bezpečnostný úrad zmocnený, neznamená, že pod pojem podrobnosti sa má na mysli iné údaje vyplňované v bezpečnostnom dotazníku, než sú stanovené v zákone v tej prílohe 5. A bohužiaľ, mnoho iných údajov v tomto dotazníku jednoducho je. Vo vzťahu úprava podrobností môže znamenať stanovenie jednotného tlačiva, formuláru, vzoru, spôsob jeho vyplňovania, skôr áno, nie, nehodiace sa škrtnite a tak ďalej alebo vyplňovanie číslicou vrátane podpisovej doložky.

Na základe uvedeného možno potom konštatovať, že údaje uvedené v bezpečnostnom dotazníku v citovanej vyhláške idú nad rámec zákona, a preto navrhujem, aby jednoducho boli v budúcnosti upravené. Uvedená skutočnosť alebo môj návrh má oporu v Listine ľudských práv a slobôd v čl. 4: Povinnosti možno ukladať iba na základe zákona, v jeho medziach a len pri zachovaní základných práv a slobôd. Dokonca v Ústave Slovenskej republiky v čl. 2 ods. 2, tak ako som už povedal, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v medziach, rozsahu a spôsobom, ktorý im ustanovuje zákon. Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo mu zákon neukladá. Naviac čl. 19: Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného rodinného života ods. 3 čl. 19: Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo zneužívaním údajov o svojej osobe.

Ešte sa dotknem vyhlášky č. 432 zoznamu utajovaných skutočností. V zoznamoch, ktoré tvoria prílohy č. 1 - 4 tohto zákona, nikde nehovoria o rozpočtoch rezortov, že majú nejaký stupeň utajenia. Keď sme to pripravovali vo výbore pre obranu a bezpečnosť, sme to zdôrazňovali a trvali na tom, že to nesmie byť v zozname utajovaných skutočností, lebo zákon o rokovacom poriadku hovorí o tom, že rozpočty sú verejné. Ale napriek tomu všetkému v tejto vyhláške v čiastke 176 strana, tak je označená, 46 - 73 pod poradovým číslom 205 a 206 už dáva stupeň utajenia rozpočtu ministerstva obrany ako dôverný. To isté o štátnych hmotných rezervách. Robili tieto zoznamy rezorty a ministerstvo vnútra, ktoré plnilo úlohy Národného bezpečnostného úradu, ich ani neprekontrolovalo a jednoducho i s týmito hrubými chybami, v rozpore so zákonom vydalo. Toľko k mojim návrhom. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Tatár. Pripraví sa pán poslanec Hoffmann.

P. Tatár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte mi uviesť jeden malý, ale jednoduchý a dôležitý pozmeňujúci návrh k tlači 1377. Znie: Č. 3, k zákonu č. 241/2001 Z. z. bod 26 znie: Bod 26. Údaje o vojenskej stavebnej činnosti, údaje konkrétneho vojenského využitia a evidencie pohybu osôb a techniky, týkajúce sa území určených na zabezpečovanie obranyschopnosti štátu i vo vzťahu k ochrane životného prostredia.

Je to rovnaký text, ako platí aj dnes, s výnimkou, že v tomto zozname utajovaných skutočností nie sú lesné hospodárske plány, ktoré tam, nakoľko ide o dokumenty, ktoré sa netýkajú bezpečnosti a obranyschopnosti štátu, nemajú čo hľadať. Máte rozdaný tento pozmeňujúci návrh. Je tam podrobné zdôvodnenie aj s právnou a bezpečnostnou analýzou. Je to jednoduchá úprava, kde veci, ktoré vôbec nemusia byť a nemajú byť medzi utajovanými skutočnosťami, aby sme ich odtiaľ jednoducho len vylúčili. Ďakujem pekne. Prosím o podporu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu poslancovi. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Hoffmann. Pripraví sa pán poslanec Orosz.

A. Hoffmann, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, už samotná skutočnosť, že v tejto poslaneckej novele nebola prijatá spoločná správa na výbore pre obranu a bezpečnosť, hovorí o tom, že proces posudzovania tohto návrhu bol komplikovaný, že je to vec veľmi zložitá, pre štát dôležitá a tak by sme sa mali k prerokovaniu tohto zákona aj postaviť. Dovoľte niekoľko poznámok, predtým ako uvediem pozmeňujúci návrh k predloženej novele zákona.

Konštatujem, že poslancami predkladaná novela je upriamená len na vyriešenie problémov, ktoré s uplatňovaním zákona o ochrane utajovaných skutočností vznikli Národnému bezpečnostnému úradu, pričom sa nezaoberá v dostatočne širokom rozmere riešením problémov, ktoré vznikajú pri jeho uplatňovaní subjektom, ktoré priamo vykonávajú bezpečnostné previerky navrhovaných osôb. Nesúhlas vyslovujem s navrhovaným vypustením odseku 3 z § 19 zákona. bod č. 10 poslaneckého návrhu, podľa ktorého má za súčasne platného právneho stavu Vojenské spravodajstvo oprávnenie vykonávať bezpečnostné previerky druhého, tretieho a štvrtého stupňa, ak navrhovaná osoba je v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu vrátane služobného pomeru k ministerstvu obrany alebo k organizáciám, ktorým zriaďovateľom alebo zakladateľom je ministerstvo obrany. Môj nesúhlas sa vzťahuje aj na ďalšie zmeny a legislatívnotechnické úpravy súvisiace s navrhovaným vypustením odseku 3 z § 19 zákona. Považujem za potrebné uviesť, že v legislatívnom procese prípravy zákona o ochrane utajovaných skutočností bolo akceptované štandardné riešenie vykonávania bezpečnostných previerok, porovnateľné s vyspelými demokratickými štátmi. Poukazujem tiež na to, že v rozpore so zdôvodnením navrhovaného vypustenia § 19 ods. 3 v dôvodovej správe neboli v januári tohto roku zo strany inšpekčného tímu NATO vznesené žiadne pripomienky k súčasnému postaveniu a kompetenciám vojenského spravodajstva pri vykonávaní bezpečnostných previerok v rezorte ministerstva obrany.

Rovnako aj v období prípravy zákona o ochrane utajovaných skutočností odporúčali predstavitelia NATO ako aj funkcionári vojenských spravodajských služieb niektorých členských štátov NATO koncipovať pripravovaný zákon tak, aby bezpečnostné previerky v armádnom prostredí vykonávali práve tieto služby. V tomto kontexte sa argumentácia predkladateľov, ktorá poukazuje na stanovisko inšpekčného tímu NATO, javí ako dosť, respektíve výrazne účelová. Vzhľadom na uvedené odporúčam, aby pri prerokúvaní uvedeného návrhu skupiny poslancov na vydanie novely zákona o ochrane utajovaných skutočností bol akceptovaný návrh na vypustenie bodu 10 predmetnej novely, to jest že z platného znenia zákona o ochrane utajovaných skutočností nebude vypustené ustanovenie § 19 ods. 3, čo považujem v súčasnosti za prioritné oprávnenie vojenského spravodajstva v súvislosti s vykonávaním bezpečnostných previerok v rezorte obrany.

Dovoľte mi v nadväznosti na doteraz povedané predniesť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Po prvé, bod 6 znie: "6. § 10 ods. 3 znie: 3. Vedúci môže na plnenie úloh vyplývajúcich z tohto zákona a z predpisov vydaných na jeho vykonanie

a) zriadiť osobitné pracovisko alebo viac osobitných pracovísk na plnenie úloh v rozsahu, ktorý písomne vymedzí,

b) písomne poveriť zamestnanca alebo viacej zamestnancov, ďalej len bezpečnostný zamestnanec, plnením tých úloh v rozsahu, ktorý písomne vymedzí,

c) zriadiť osobitné pracovisko alebo viacej osobitných pracovísk na plnenie úloh v rozsahu, ktorý písomne vymedzí, a súčasne písomne poveriť zamestnanca alebo viacej zamestnancov plnením týchto úloh v rozsahu, ktorý písomne vymedzí.

Po druhé. Za bod 6 sa vkladá nový bod 7, ktorý znie: "7. § 10 sa dopĺňa ods. 4, ktorý znie: 4. Bezpečnostný zamestnanec a zamestnanec osobitného pracoviska musí mať osvedčenie úradu o absolvovaní školenia o ochrane utajovaných skutočností. Doterajšie body 7 - 51 sa označujú ako body 8 - 52.

Odôvodnenie k bodom 1 a 2. Navrhovaná právna úprava vychádza z potrieb praxe špecifických rezortov, akým je napríklad aj rezort Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Jedno osobitné pracovisko nie je schopné zabezpečovať úlohy vyplývajúce zo zákona na ministerstve obrany a v ozbrojených silách.

Po tretie. Za novooznačený bod 10 sa vkladá nový bod 11, ktorý znie: "11. § 19 ods. 2 znie: (2) vojenské spravodajstvo vykonáva bezpečnostné previerky všetkých stupňov, ak navrhovaná osoba je, a) príslušníkom vojenského spravodajstva, b) profesionálnym vojakom, ktorý má byť vyčlenený na plnenie úloh Ministerstva obrany Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo obrany) a ktoré sa dotýkajú pôsobnosti vojenského spravodajstva podľa osobitného predpisu, c) zamestnancom, ktorý sa podieľa na plnení úloh vojenského spravodajstva podľa osobitného predpisu, d) uchádzačom o prijatie do pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu, ktorý sa bude podieľať na plnení úloh vojenského spravodajstva podľa osobitného predpisu.

Poznámka pod čiarou k odkazu 8a znie: 8a) zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o vojenskom spravodajstve.

Doterajšie body 11 - 52 sa označujú ako body 12 - 53. Odôvodnenie: V novonavrhovanom znení ustanovenia § 19 ods. 2 sa navrhuje upresnenie okruhu navrhovaných osôb, na ktoré sa má vzťahovať pôsobnosť vojenského spravodajstva pri vykonávaní bezpečnostných previerok všetkých stupňov. Odstraňuje sa nepresnosť a nejednoznačnej platnej právnej úpravy pri špecifikácii týchto osôb, napríklad nepresnosť týkajúca sa služobného pomeru, ktorý môžeme subsumovať pod pojem príslušník vojenského spravodajstva podľa osobitného predpisu.

Po štvrté. Novooznačený bod 12 znie: "12. § 19 ods. 3 znie (3) vojenské spravodajstvo vykonáva aj bezpečnostné previerky druhého, tretieho a štvrtého stupňa, ak navrhovaná osoba je a) zamestnancom v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu k ministerstvu obrany, b) zamestnancom v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu k štátnym rozpočtovým organizáciám, štátnym príspevkovým organizáciám a štátnym podnikom v pôsobnosti ministerstva obrany, c) štátnym zamestnancom vykonávajúcim v štátnozamestnaneckom pomere štátnu službu v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo obrany alebo v služobnom úrade v jeho pôsobnosti., d) vojakom. Poznámka pod čiarou k odkazu 8b znie: 8b) § 2 zákona číslo 370/1997 Z. z. o vojenskej službe.

Odôvodnenie. Navrhovaná zmena ustanovenia § 19 ods. 3 zákona má za cieľ odstrániť legislatívne nedostatky v súčasnosti platného ustanovenia zákona, ktoré spočívajú najmä v tom, že uvedené ustanovenie nie celkom presne ustanovuje okruh osôb - vojakov, ale aj ostatných zamestnancov v rezorte ministerstva obrany, ku ktorým bezpečnostné previerky druhého, tretieho a štvrtého stupňa vykonáva vojenské spravodajstvo. Navrhované ustanovenie spresňuje kategórie preverovaných osôb aj v zmysle zákonov č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení zákona č. 165/2002 Z. z. a č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov, ktoré nadobudli účinnosť 1. 4. 2002.

Po piate. Novooznačený bod 37 sa vypúšťa. Doterajšie body 38 - 53 sa označujú ako body 37 - 52.

Odôvodnenie. Navrhované vypustenie poslednej vety v § 56 novooznačeného odseku 8 súvisí s navrhovaným vypustením § 19 ods. 3 zákona. Posledná veta v novooznačenom odseku 8 sa však viaže na ďalšie osoby, na ktoré je vykonávaná bezpečnostná previerka podľa § 19 ods. 1, 2 a 4 zákona. Vo vzťahu k týmto osobám je potrebné zdôrazniť, že platné ustanovenie nijakým spôsobom nezasahuje do rozhodovacej kompetencie Národného bezpečnostného úradu, ktorý vydáva vyjadrenie ku všetkým osobám, ktoré sa majú oboznamovať s utajovanými skutočnosťami v súvislosti s plnením úloh podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vrátane osôb preverovaných podľa § 19.

Predmetnú vetu je potrebné ponechať aj z dôvodu potreby vydávania bezpečnostných certifikátov NATO, ktoré vydáva Národný bezpečnostný úrad na základe bezpečnostnej previerky pre príslušníkov Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva a Policajného zboru na plnenie ich úloh. Vypustením poslednej vety v odseku 8 by sa vykonávanie bezpečnostných previerok spomalilo, nakoľko po vykonaní bezpečnostnej previerky na úrovni spravodajských služieb by sa musela celá previerka opakovať na úrovni Národného bezpečnostného úradu, čo sa nedá považovať za systémové riešenie.

Po šieste. Novooznačený bod 45 sa vypúšťa. Doterajšie body 46 - 52 sa označujú ako body 45 - 51. Odôvodnenie. Znenie § 67 ods. 4 úzko súvisí s plnením úloh podľa § 19 ods. 3 zákona. V tej súvislosti je potrebné ponechať aj prílohu č. 7 k zákonu číslo 241/2001 Z. z.

Po siedme. Novooznačený bod 45 sa vypúšťa. Doterajšie body 46 - 51 sa označujú ako body 45 - 50. Odôvodnenie. Z dôvodu, že sa v upravenom znení ponecháva § 19 ods. 3, navrhovaná legislatívnotechnická úprava je nadbytočná a navrhuje vypustenie tohto bodu novely.

Po ôsme. Novooznačený bod 48 znie: "V § 74 sa slová ,§ 19 ods. 3´ nahrádzajú slovami ,§ 19 ods. 2 a 3´." Odôvodnenie. Cieľom navrhovanej úpravy je vytvoriť právny základ na vykonávanie bezpečnostných previerok príslušníkov a zamestnancov Vojenského spravodajstva. Doterajšie ustanovenie § 74 neposkytovalo Vojenskému spravodajstvu správne postavenie, ktoré sa priznáva úradu vo vzťahu k osobám, u ktorých sa vykonáva bezpečnostná previerka podľa § 19 ods. 2.

Po deviate. Novooznačený bod 49 sa vypúšťa. Doterajší bod 50 sa označuje ako bod 49. Odôvodnenie. Vzhľadom na navrhované ponechanie ustanovenia § 74 v upravenom znení je nevyhnutné ponechať súvisiace ustanovenie § 75 ods. 2 v platnosti.

Vážené kolegyne, kolegovia, to je môj príspevok na doplnenie návrhu skupiny poslancov k zákonu 241/2001 Z. z. o utajovaných skutočnostiach. Chcem vás požiadať o podporu tohto návrhu a odovzdávam pozmeňujúci návrh, vrátane podpisu príslušného počtu poslancov, spravodajcovi. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Orosz. Nech sa páči, máte slovo.

L. Orosz, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia. Podľa dôvodovej správy k tomuto návrhu zákona je cieľom prerokovanej novely zákona č. 241/2001 o ochrane utajovaných skutočností odstrániť viacero nedostatkov a nepresností, ktoré umožňujú rôznosť výkladu alebo značne sťažujú plnenie úloh na úseku ochrany utajovaných skutočností. Koniec citátu. Navrhovatelia zároveň uvádzajú v dôvodovej správe, že obsah novely konzultovali s pracovníkmi bezpečnostného úradu.

Myslím si, pán poslanec Palko, veci treba pomenovať pravým menom. Nemyslím si, že ste konzultovali tieto veci, ale myslím si, že pracovníci Národného bezpečnostného úradu písali tento návrh zákona. Človek, ak pozorne číta tento návrh, tak veľmi jasne vidieť v ňom skryté zámery posilniť moc najvyššieho bezpečnostného úradu a ešte viac ho dostať mimo kontroly. Ide o pomerne rozsiahlu novelu zákona, ktorý je účinný len niekoľko mesiacov. Je potrebné pripomenúť, že rokujeme o ňom, aspoň podľa mojich informácií, bez poznania stanoviska vlády Slovenskej republiky, čo už v poslednom čase býva typické. Ak je nejaký citlivý zákon, tak vláda zaujme pozíciu mŕtveho chrobáka.

V stanovisku odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky sa vo všeobecnej časti poukazuje na viacero systémových nedostatkov predloženej novely, na ktoré navrhovatelia dodnes nereagovali aj napriek výslovnej požiadavke, ktorá bola obsiahnutá v uznesení Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Z informácie gestorského výboru sa dozvedáme, že z piatich výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré prerokovali túto novelu, len jeden výbor odporúča tento návrh zákona schváliť.

Zásadný nesúhlas s niektorými časťami návrhu vyslovil minister obrany Slovenskej republiky vo svojom liste z 25. apríla 2002, ktorý adresoval predsedom výborov. Zásadný nesúhlas vyslovuje najmä s navrhovaným zrušením oprávnenia Vojenského spravodajstva vykonávať bezpečnostné previerky druhého, tretieho a štvrtého stupňa vo vzťahu k určitému okruhu osôb. O týchto veciach hovoril pán poslanec Hoffmann, takže ja to nebudem opakovať, len zdôrazním jednu vec. V tom liste ministra obrany sa poukazuje na to, že k tomuto ustanoveniu zákona nemal výhrady ani inšpekčný tím NATO. Je zaujímavé, že v dôvodovej správe sa tvrdí pravý opak. Priznám sa, že pre mňa je dôveryhodnejšie stanovisko ministra obrany ako stanovisko navrhovateľov.

Za situácie, keď je vážne spochybnené stanovisko legislatívy Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, prakticky polovica ustanovení tejto novely, bolo by asi najlepšie návrh novely tohto zákona nepodporiť a ponechať priestor na jeho potrebné a nevyhnutné zmeny v ďalšom volebnom období. Keďže je však naše rozhodovanie v posledných dňoch dosť nevyspytateľné, dovolím si predložiť niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktoré aspoň čiastočne reagujú na závažné pripomienky nášho odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady.

Zároveň chcem predložiť aj pozmeňujúce návrhy, ktoré podľa môjho názoru odhaľujú skutočné slabiny súčasného zákona o ochrane utajovaných skutočností a podľa môjho názoru sú na hrane ústavnosti.

V súlade so stanoviskom odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky a spomínaným stanoviskom ministra obrany Slovenskej republiky navrhujem vypustiť body 4, 6 a 10 novely. Myslím, že podobné návrhy predložil aj pán poslanec Hoffmann, alebo aspoň v jednom sa zhoduje. Čo sa týka bodu 4, je v stanovisku odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady uvedené, že to je vzhľadom na platné znenie nadbytočná úprava a navyše po prijatí zákona o ozbrojených silách je táto formulácia tam zmätočná. Armádu Slovenskej republiky už nemáme.

Čo sa týka bodu 6, tam tiež odbor legislatívy upozorňuje, že navrhovaná úprava je nadbytočná, a poukazuje na to, že zodpovednosť za kvalifikovanú prípravu bezpečnostných zamestnancov by mal niesť vedúci, a nie Národný bezpečnostný úrad.

Čo sa týka bodu 10, to je vlastne v súlade so stanoviskom ministra obrany úsilie o to, aby sa zachovali oprávnenia Vojenského spravodajstva vo vzťahu k vymedzenému okruhu osôb.

Po druhé navrhujem modifikovať znenie bodov 15 a 16 novely, ktoré sa dotýkajú okruhu oprávnených osôb s osobitným postavením podľa tohto zákona. Tu navrhujem dva pozmeňujúce návrhy nasledovného znenia: § 31 odsek 1 znie: Oprávnenou osobou s osobitným postavením podľa tohto zákona je v rozsahu svojej funkcie prezident Slovenskej republiky, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky a sudca, to je naviac oproti návrhu, ďalej člen vlády Slovenskej republiky, predseda a podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, to je opäť nad rámec toho, čo navrhujú navrhovatelia, generálny prokurátor Slovenskej republiky, to isté, to je nad rámec, a verejný ochranca práv. Analogicky potom treba upraviť § 31 ods. 3 nasledovne: Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Kancelária Ústavného súdu Slovenskej republiky, Kancelária Súdnej rady Slovenskej republiky, Úrad vlády Slovenskej republiky, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky a Kancelária verejného ochrancu práv sú povinné zaslať úradu údaje o oprávnených osobách s osobitným postavením a zmenu údajov do 30 dní od vzniku oprávnenia alebo od zmeny údajov.

Ak dovolíte, stručné zdôvodnenie. Podľa môjho názoru niet relevantného dôvodu na to, aby sa diferencovalo medzi jednotlivými kategóriami ústavných činiteľov pre účely zákona o ochrane utajovaných skutočností. Inými slovami, niet dôvodu na to, aby sa vyslovila nedôvera predsedovi a podpredsedom Najvyššieho kontrolného úradu, generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky a tiež nie sudcom všeobecných súdov. Takáto úprava by bola nesystémová a neodôvodnená, preto navrhujem, aby osobitné postavenie podľa tohto zákona mali všetci ústavní činitelia. Ono veľmi vidieť skrytý zámer z tohto návrhu, možno treba niekoho odstrániť aj preto, že príliš veľa vie a mohol by byť v budúcnosti nepríjemný. Takže z tohto hľadiska, myslím si, ak chceme systémovo veci riešiť, tak tam treba ponechať všetkých ústavných činiteľov.

Skutočné problémy, ktoré sú podľa môjho názoru zakomponované v zákone o ochrane utajovaných skutočností, sú v § 26. Prirodzene, tento poznatok ja už opieram aj o prvé skúsenosti z fungovania Národného bezpečnostného úradu. V zmysle toho § 26 tohto zákona môže sa skončiť bezpečnostná previerka aj bez vyjadrenia Národného bezpečnostného úradu. V takomto prípade stráca preverovaná osoba oprávnenie oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, čo je samozrejme spojené s mimoriadne závažnými právnymi dôsledkami. Nezriedka aj so zánikom, prípadne zmenou pracovného alebo služobného pomeru. Keďže zákon neustanovuje povinnosť oboznámiť navrhovanú osobu s výsledkami bezpečnostnej previerky, umožňuje platná právna úprava zneužívanie tohto oprávnenia Národným bezpečnostným úradom vo vzťahu k nepohodlným osobám, napríklad aj z politických alebo iných dôvodov.

Zároveň takáto právna konštrukcia, ktorá je v zákone, znemožňuje takýmto osobám účinnú právnu ochranu prostredníctvom preskúmania výsledkov bezpečnostnej previerky súdom. Navrhovaná osoba totiž nemá možnosť oboznámiť sa včas s výsledkami previerky a už vôbec nie s dôvodmi negatívneho vyjadrenia Národného bezpečnostného úradu. Nie je potrebné osobitne zdôrazňovať, že takáto právna úprava vytvára nemalý priestor na zneužívanie tejto právomoci. Keďže ide v týchto prípadoch spravidla o zásah do základných práv a slobôd týchto osôb, je podľa môjho názoru platná úprava ak nie v rozpore, tak na hrane ústavnosti. V záujme toho, aby to tak nebolo, predkladám 4 pozmeňujúce návrhy, ktoré sa dotýkajú § 26. V § 26 za ods. 1 sa za slovo "môže" vkladajú slová "alebo nemôže", v § 26 ods. 3 v prvej vete sa za slová "v bezpečnostnom dotazníku osoby" vkladajú slová, "je to dôvod, aby úrad vydal vyjadrenie, že navrhovaná osoba sa nemôže oboznamovať s utajovanými skutočnosťami podľa ods. 1".

V § 26 ods. 3 v druhej vete sa slová "bez vyjadrenia" nahrádzajú slovami "a vyjadrení" a v texte za bodkočiarkou sa "ukončenia previerky bez vyjadrenia" nahrádzajú slovom "vyjadrenia" a na konci sa pripája veta: "Vedúci je povinný oboznámiť navrhovanú osobu s vyjadrením úradu."

A konečne v § 26 ods. 4 sa vkladá nová prvá veta, ktorá znie: Vyjadrenie úradu má charakter rozhodnutia orgánu verejnej správy a v pôvodnej prvej vete sa slová "ukončeniu previerky bez vyjadrenia" nahrádzajú slovami "vydaniu vyjadrenia, že sa nemôže oboznamovať s utajovanými skutočnosťami podľa ods. 1."

Stručné odôvodnenie, i keď všeobecne som o tom hovoril. Cieľom navrhovaných zmien je posilniť právnu ochranu navrhovanej osoby voči vyjadreniam úradu, ktoré majú spravidla mimoriadne závažné, najmä pracovnoprávne účinky. Navrhovanými zmenami sa zabezpečuje jednoznačne preskúmateľnosť vyjadrenia úradu, ktoré majú nepochybne vo vzťahu k navrhovanej osobe charakter rozhodnutia orgánu verejnej správy nezávislým súdom. Zvýši sa tým transparentnosť činnosti úradu, ako aj jeho zodpovednosť za vykonávanie bezpečnostných previerok a obsah vyjadrení, vydávaných na ich základe. V platnom znení je konštrukcia § 26 zákona č. 241/2001 Z. z. pravdepodobne v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, pretože nezaručuje právo navrhovanej osoby oboznámiť sa s výsledkami bezpečnostnej previerky a dôvodmi negatívneho vyjadrenia, čím sa spochybňuje aj právo na súdne preskúmanie jej výsledkov.

Ja si uvedomujem, že tieto štyri pozmeňujúce návrhy idú nad rámec predkladanej novely, inými slovami, v prípade, že by sme mali o nich hlasovať, tak navrhovatelia by s nimi mali vyjadriť súhlas podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Ja osobne verím aj z hľadiska toho, že navrhovatelia sa veľmi zasadzujú o to, aby sme vyčistili minulosť, že podporia tieto návrhy, pretože treba sa pozerať aj do budúcnosti a nevytvárať orgány, ktoré budú vykonávať obdobnú činnosť ako vykonávali tie, ktoré oprávnene pranierujeme a kritizujme.

Priznám sa, že podnetom na predloženie týchto pozmeňujúcich návrhov boli aj moje rozpaky nad niektorými doterajšími rozhodnutiami Národného bezpečnostného úradu, ktoré boli aj medializované a nebudem hovoriť konkrétne, zrejme viacerí o tom viete. Práve na ich základe vzbudzuje doterajšia činnosti Národného bezpečnostného úradu aj moju nedôveru. Zákonom č. 241/2001 Z. z. sme dali tomuto úradu mimoriadne závažné a politické veľmi citlivé oprávnenia, čomu nezodpovedajú dostatočne kontrolné mechanizmy v tomto zákone. Túto medzeru môžeme odstrániť schválením predložených pozmeňujúcich návrhov. Myslím si, že nám ide všetkým o to, aby sme nevytvorili v našom štátnom mechanizme opäť orgán, ktorý bude môcť zneužívať svoje právomoci na úkor občanov Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.