Čtvrtek 14. listopadu 2002

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Cieľom tejto novely je zblíženie sadzieb dane z pridanej hodnoty, čo je v súlade aj s programovým vyhlásením vlády, ktoré bolo pred niekoľkými minútami schválené, a v súlade aj s návrhom štátneho rozpočtu na rok 2003.

Základným cieľom tejto novely a zblíženia sadzieb je zlepšenie podnikateľského prostredia, zúženie priestoru na nadmerné odpočty a aj na špekulácie prostredníctvom nadmerných odpočtov.

A zároveň účelom tejto novely je aj získanie vyšších príjmov do štátneho rozpočtu, nielen z hľadiska toho, že sa dvíha spodná hranica o 1 % viac, ako sa horná znižuje, ale aj príjmy do štátneho rozpočtu zo zúženia možných daňových únikov a nadmerných odpočtov. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Dávam slovo poslancovi Júliusovi Brockovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch, ako aj o návrhu gestorského výboru. Pán poslanec, nech sa páči.

J. Brocka, poslanec: Vážený pán podpredseda, Národná rada pridelila tento návrh ústavnoprávnemu výboru a rozpočtovému výboru.

Poslanci iných výborov svoje výhrady alebo stanoviská gestorskému výboru do rokovania o tom návrhu nepredložili.

Oba výbory odporúčajú Národnej rade, aby plénum schválilo túto novelu vládneho návrhu zákona bez pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

Gestorský výbor má rovnaké odporúčajúce stanovisko, aby Národná rada predmetný vládny návrh novely zákona schválila.

Môžete otvoriť rozpravu, pán podpredseda.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Dostal som písomnú prihlášku jedného pána poslanca, pána poslanca Buriana. Takže, pán poslanec, nech sa páči, dávam vám slovo a potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy alebo sa pýtam, či všetci, ktorí sú na tabuli, sa hlásia ústne do rozpravy. Áno? Tak si napíšem mená, aby potom nevznikli tu nejaké nedorozumenia, keď sa budú hlásiť poslanci do faktických poznámok. Takže pán poslanec Maxon...

Pán poslanec Burian, dúfam, že ešte raz sa nebudete hlásiť.

J. Burian, poslanec: Nie, nie.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Dobre, ďakujem.

Takže hlásia sa ústne do rozpravy ešte k tomuto bodu páni poslanci Jasovský, Karlin a Farkas.

Takže, nech sa páči, pán poslanec, môžete pokračovať alebo začať vôbec.

J. Burian, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, vážené poslankyne, vážení poslanci, podávam návrh politickej strany Smer na doplnenie § 55 Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2003 z dôvodu zmeny sadzieb dane z pridanej hodnoty nasledovne: "Pri oprave základu dane podľa § 18 vzťahujúcej sa na zdaniteľné plnenie uskutočnené do 31. 12. 2002 použije platiteľ sadzbu dane platnú v čase vzniku daňovej povinnosti pri pôvodnom zdaniteľnom plnení."

Uvedený návrh zdôvodňujem nasledovnými skutočnosťami: V zmysle § 18 ods. 1 platného zákona platiteľ môže opraviť základ dane a) pri prerušení alebo vrátení celého zdaniteľného plnenia alebo jeho časti, ak sa zaň neposkytla odplata alebo sa odplata vrátila, b) pri dodatočnom znížení ceny zdaniteľného plnenia na základe zmeny kvalitatívnych, dodacích alebo iných podmienok dohodnutých pri zdaniteľnom plnení.

Následne § 18 ods. 3 konštatuje: "Rozdiel pôvodného a opraveného základu dane sa považuje za samostatné zdaniteľné plnenie, ktoré podlieha dani v zdaňovacom období, v ktorom sa opravil základ dane podľa ods. 1 alebo 2."

To znamená, že ak v decembri 2002 bolo uskutočnené zdaniteľné plnenie za predaj tovaru s 10-percentnou daňou z pridanej hodnoty, tak sa pri oprave základu dane v prípade jeho zrušenia alebo cenovej zľavy v roku 2003 musí použiť 14-percentná sadzba dane z roku 2003.

Prakticky to znamená, že v prípade predaja tovaru z roku 2002, ak by sme zobrali príklad, že zdaniteľné plnenie je 10 000 korún, sadzba dane je 10 %, t. j. 1 000 korún, daňový teda doklad, faktúra bude na výšku 11 000 korún. V prípade jeho zrušenia v roku 2003 pri naplnení podmienok § 18 by platiteľ vystavil daňový dobropis, základ dane by bol 10 000 korún, sadzba dane už ale 14 %, t. j. 1 400 korún, a daňový doklad znel by na 11 400. To znamená, že v roku 2002 by bola odvedená daň do štátneho rozpočtu v sume 1 000 korún a pri storne tohto istého uvedeného plnenia v roku 2003 by štát musel vrátiť daň v sume 1 400 korún. Rozdiel teda 400 korún by bol v neprospech štátneho rozpočtu.

Zároveň myslím, že tieto skutočnosti by boli aj negatívne ovplyvnili vzťahy v rámci dodávateľsko-odberateľských vzťahov, teda pri tom celom zúčtovaní celého procesu a pri platení vyššej čiastky. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil písomne do rozpravy. Ústne sa zatiaľ prihlásili pán poslanec Maxon, Jasovský, Karlin a Farkas. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

Pán poslanec Maxon, nech sa páči, máte slovo.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister financií a vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja som sa snažil v prvom čítaní v pléne Národnej rady prezentovať situáciu v oblasti základných sadzieb a znížených sadzieb dane z pridanej hodnoty v krajinách Európskej únie. Takže túto problematiku nebudem opakovať a ja som jednoducho začal týmto konštatovaním preto, že naozaj neobstojí argument, že úprava sadzieb dane z pridanej hodnoty nás približuje k Európskej únii a zbližovanie sadzieb je striktnou podmienkou Európskej únie. Ja, samozrejme, sa nebránim tomu, že je optimálne zbližovať sadzby, ale aj dlho fungujúca stará demokracia a ekonomika, ktorá je už v tomto období členom Európskej únie, napr. Veľká Británia, používa tri sadzby. Dokonca tá jedna sadzba znížená je nulová.

V čom je ale teda podstata úpravy dane z pridanej hodnoty? Predovšetkým v tom, že sa dotkne najmä chudobných alebo najchudobnejšej skupiny občanov Slovenska. To je jeden veľmi vážny dôvod, ktorému by sme mali venovať pozornosť. Druhý vážny dôvod vyplýva z toho, čo som povedal v úvode, či sa nám to páči alebo nepáči, či sa to páči alebo nepáči predkladateľom, daň z pridanej hodnoty svojím spôsobom zachraňuje návrh rozpočtu na rok 2003. Dnes sa môžeme rozchádzať v číslach, či to bude 4,5 mld., 5 mld. alebo nad 5mld. Sk, ale jednoducho tá stredná hranica je okolo 5 mld. Sk.

Samozrejme, každý z nás by súhlasil, keby sa 23-percentná sadzba, teda základná sadzba dane z pridanej hodnoty znižovala. Horšie je to, samozrejme, so zvyšovaním zníženej sadzby a v ďalšom poviem prečo. Prečo je ale teda potrebné aj siahnuť na tú 23-percentnú sadzbu? A tam by som súhlasil s tým, že je to cesta do Európskej únie, pretože naša 23-percentná základná sadzba je šiestou najvyššou na svete, nielen v Európskej únii, šiestou najvyššou na svete. Takže tam je teda opodstatnené diskutovať o tom, aby základná 23-percentná sadzba smerovala do tých nižších parametrov inkasa dane z pridanej hodnoty.

V čom je kľúčový problém a ako sa to teda prejavuje aj podľa jednotlivých odvetví, podľa, podotýkam, nie celkom presných prepočtov, ktoré sme si spravili. Zvýšenie sadzby DPH, hlavne tej zníženej sadzby DPH sa predovšetkým dotkne potravín a naše prepočty hovoria, že takýmto spôsobom bude od poľnohospodárov alebo producentov potravín dodatočne zinkasovaná približne polovica z predpokladaného výnosu, to znamená od 2,5 mld. do 3 mld. Sk. Jednoducho treba skonštatovať, že agrárny sektor jednoducho na takýto zásah nemá disponibilné zdroje. Všetci si uvedomujeme, aký je proces odvodu DPH a potom nárokovateľnej vratky. Treba si uvedomiť, že na to, aby tento proces mohol plynulo bežať, podnikateľský sektor musí mať disponibilné zdroje. A veľmi dobre vieme, že predovšetkým poľnohospodárstvo v oblasti prevádzkových nákladov je dlhodobo finančne podkapitalizované.

A tento zásah významným spôsobom skomplikuje situáciu agrosektora a zásadným spôsobom zníži jeho konkurencieschopnosť. Ak si uvedomíme, že saldo v agrárnych komoditách za ostatné dva roky, to znamená roky 2000, 2001, a rok 2002 sa vyvíja mimoriadne nepriaznivo a veľmi dramaticky, tak táto úprava zásadným spôsobom zníži konkurencieschopnosť agrárneho sektora. Ak k tomu, samozrejme, potom prirátame tie čiastkové reštrikcie v návrhu rozpočtu na rok 2003, tak práve na tomto príklade by som chcel poukázať, že opak je pravdou tvrdenia, že úprava týchto sadzieb nás do Európskej únie približuje. Za agrárny sektor z hľadiska konkurencieschopnosti nás zásadným spôsobom vzďaľuje. Opäť budeme mať priestor a možnosť o tom hovoriť aj v návrhu rozpočtu na rok 2003, ale fakty jednoducho nepustia.

Čo s tým. Ja predpokladám, že by najoptimálnejšie bolo sa dohodnúť, a takýto návrh aj predkladám, aby bolo prerušené rokovanie o tomto návrhu zákona a aby vláda dodatočne predložila analýzy dopadov na jednotlivé sektory alebo na jednotlivé podnikateľské subjekty alebo skupiny podnikateľských subjektov s dôrazom na ekonomický dopad na agrárny sektor.

Viete ono naozaj sa to dosť zle počúva, keď sa celkom v úvode vyjde s konštatáciou, že ekonomické dopady, ktoré pripravuje vláda, sa dotknú jednej rodiny sumou 400 Sk. Pán minister financií, tie diskusie idú ďalej, už ste našli aj znamienko plus a už priratúvate. No už sme niekde pri 600 Sk. Vy sám ste korektne priznali alebo takto som to zaregistroval, že nad tých pôvodne deklarovaných 400 Sk minimálne dopad na jednu slovenskú rodinu bude 100 Sk vo vzťahu k úprave dane z pridanej hodnoty.

Ešte stále ale nehovoríme o ďalších cenových úpravách alebo teda, ako sa moderne hovorí, liberalizačných úpravách. Presne v ten deň napr. - to je drobnosť, ale to budeme musieť postupne sčítavať -, ako ste schválili skrátené legislatívne konania a návrhy tých 22 zákonov, ste približne 5 mld. Sk rozdelili medzi jednotlivé rezorty prostredníctvom navýšenia. A mal to byť predovšetkým teda predpokladaný výnos z dane z pridanej hodnoty. Ale pripomeniem takú drobnosť. Presne v ten deň ste odporučili, aby sa koncesionárske poplatky zvýšili o 20 až 25 %. O štyri-päť dní sa ohlásili, samozrejme, v súlade so zákonom, Združenie poisťovní , presne je ten názov, ktorý je zo zákona pre tú skupinu, ktorá robí zákonné poistenie, verejnosti oznámili, že zákonné poistenie sa zvýši minimálne o 50 %. Dnes sa o tom diskutuje, či poisťovatelia nespravili kartelovú dohodu, lebo unisono všetky poisťovne čakali na tie dve najväčšie a sadzba zákonného poistného sa zvyšuje o 50 %. A takto môžeme ísť postupne ďalej.

A ja som veľmi ďaleko od toho, aby som sa riadil číslami, ktoré prezentuje Konfederácia odborových zväzov, ale mám veľmi veľkú obavu, že keď teda zoberieme tužku, papier a začneme počítať alebo využijeme nejakú sofistikovanejšiu metódu, na ktorú sa dosť často pán minister odvoláva, len potom nevieme nikdy dešifrovať jej fundament, tak naozaj sa dopracujeme k tým katastrofálnym číslam, nie katastrofálnym z hľadiska rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky, ale katastrofálnym z hľadiska dopadu na jednu rodinu, na jedného občana.

Viete, ja sa vrátim ešte, pán podpredseda vlády a minister financií, k takej, by som povedal, možno slovnej prestrelke medzi nami dvoma, keď ste ten môj laický prepočet, a ja som predoslal, že je to úplne laický jednoduchý prepočet, svojím spôsobom oprávnene kritizovali, že je to nekompetentná matematika. Ak som teda ja prezentoval, že tie dopady, na základe ktorých štátny rozpočet získal naviac prostriedky vo výške 25 mld. Sk, jednoducho treba vydeliť počtom obyvateľov a vyjde nám nejaké relevantné číslo, ja rešpektujem, že je to veľmi nekvalifikované, ale nemyslím si, že ten konečný prepočet bude ďaleko od toho čísla, ktoré by vyšlo takýmto prepočtom. To, že ste teda to kritizovali ako neodborné, to beriem v plnom rozsahu, ale politika má, samozrejme, aj tie hranice zjednodušeného videnia ekonomiky. Ale jedna vec ma tam naozaj mimoriadne prekvapila pri tom vašom konštatovaní. Vy ste jednoducho skonštatovali, že to, čo vieme získať úsporou v štátnom rozpočte a vo väzbe s výdavkami, a to, čo vieme získať ako dodatočné príjmy napr. vo väzbe s daňou z pridanej hodnoty, o ktorej teraz hovoríme, sa jednoducho nedá sčítavať. Pán minister, hádam to nechcete odčítavať. To je 25-miliardový dopad, ktorý sa skladá z príjmovej a výdavkovej časti. A jednoducho je to 25 mld. a s touto čiastkou sa naozaj pri tých prepočtoch relevantne dá kalkulovať.

Takže, dámy a páni, záverečné konštatovanie. Ten návrh som teda formuloval, že žiadam, aby bolo rokovanie o tomto bode programu prerušené s tým dôvetkom, že vláda predloží dôkladnú dopadovú analýzu, predovšetkým teda na tie skupiny, o ktorých som hovoril. To je môj návrh. V rámci konštatovania je to dopad na najchudobnejšie vrstvy obyvateľstva Slovenskej republiky, je to dopad na najťažšie skúšajúci rezort alebo oblasť podnikania, pôdohospodárstvo. Ak je zásadnou prioritou, aby vláda získala 5 mld. alebo 6 mld. Sk v tejto položke, potom len musím konštatovať, že je mi to ľúto a nie je to prezieravý ekonomický postup, tak ako sa to vláda snažila prezentovať vo svojom programovom vyhlásení. Ďakujem pekne za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Jasovský, pripraví sa pán poslanec Karlin.

J. Jasovský, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán podpredseda vlády, dámy a páni, poslankyne, poslanci, chcel by som aj ja povedať niekoľko slov k otázke úpravy zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty ako kmeňový pracovník štátneho podniku Slovenská pošta, pretože si vážim prácu viac ako 18 000 ľudí, ktorí v tomto podniku pracujú, ktorí pracujú v neľahkom prostredí mnohokrát bez sociálnych zariadení, o čom, bohužiaľ, kompetentní pracovníci nie vždy vedia.

Zákonom č. 511/2002 Z. z. z 18. 6., ktorý bol v čiastke č. 199 zverejnený 31. 8. 2002, bol novelizovaný zákon č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, ktorý bude mať výrazný dopad aj na činnosť štátneho podniku Slovenská pošta. V súčasnosti špecialisti Slovenskej pošty z oblasti prevádzky a financií riešia zabezpečenie aplikácie novely zákona na podmienky Slovenskej pošty. Tvorcovia novely pri definovaní rozsahu oslobodených činností štátneho podniku od DPH vychádzali z nového zákona o poštových službách č. 507/2001 Z. z. a ohraničili ich na tzv. univerzálnu službu, ktorá obsahuje poštové zásielky s váhovými obmedzeniami a vnútroštátny hotovostný poštový platobný styk, ako aj poštové služby doporučene a poistenie. Slovenská pošta však k zásielkam univerzálnej služby vykonáva ďalšie doplnkové služby, ktoré podľa zákona o pošte už nie sú univerzálnou službou, a tým budú teda podliehať aj DPH. To znamená, že pri poskytnutí oslobodenej univerzálnej služby, ale v kombinácii s doplnkovou neuniverzálnou službou bude potrebné zákazníkovi na pošte pri priehradke vystaviť daňový zjednodušený doklad. Otázka spôsobu vystavenia daňového dokladu by sa pri aplikovaní tohto zákona stala zásadnou, pretože ručné vystavenie dokladu bude znamenať značné zaťaženie priehradkových pracovníkov a, samozrejme, výrazne zníži komfort obsluhy aj pre zákazníka z dôvodu zvýšenia čakacej doby. Zabezpečiť vystavenie dokladov na všetkých listových priehradkách Slovenskej pošty prostredníctvom výpočtovej techniky alebo registračnými pokladnicami by si vyžiadalo investície podľa môjho výpočtu presahujúce čiastku 150 mil. Sk a otázne by bolo možno aj zabezpečenie tejto techniky a, samozrejme, aj účinné nasadenie tejto výpočtovej techniky, úprava priehradiek, ergonómia a pod. k termínu 1. 1. 2003.

V súčasnosti vláda Slovenskej republiky vyvíja legislatívnu iniciatívu na novelizáciu zákona o DPH z dôvodu úpravy jej sadzieb, prerokúvame to v súčasnej dobe v Národnej rade, a v tejto súvislosti by som teda považoval za vhodné, aby súbežne mohol byť riešený aj rozsah zdanenia doplnkových služieb k univerzálnej službe s minimálnou úpravou zákona a dopadmi na štátny rozpočet. Tu je potrebné si uvedomiť, že výber aj kontrola tejto dane z doplnkových služieb bude vzhľadom na veľký počet transakcií rádovo v korunovej výške problematická s nízkym daňovým výnosom a v týchto prípadoch sa podľa mojich vedomostí v európskej legislatíve ustupuje od zdanenia takýchto činností z už spomínaných dôvodov.

Dovoľujem si preto predložiť návrh úpravy predmetného § 27 ods. 1 zákona, ktorý rieši výhradne otázky zdanenia doplnkových služieb k univerzálnej službe a mení ho len v minimálnom rozsahu. A teda navrhujem tu toto nové znenie: "Univerzálne poštové služby včítane poštových služieb k listovej a balíkovej pošte a služieb k poštovému platobnému styku v rámci univerzálnej služby poskytované poštovým podnikom sú oslobodené od dane."

Uvedená zmena by výrazne zjednodušila aplikáciu novely zákona v podmienkach štátneho podniku Slovenská pošta, pričom očakávaný výnos z dane z pridanej hodnoty z doplnkových poštových služieb pre štátny rozpočet by sa vzhľadom na tie korunové hodnoty, ktoré som spomínal, znížil iba minimálne, pričom predpokladám, že vzhľadom na špecifický charakter zákona o poštových službách sa príjem z tejto dane ani neočakával v príjmovej časti štátneho rozpočtu na rok 2003. To znamená, že dopad zmeny by bol vlastne nulový.

Dovoľujem si požiadať teda o podporu tohto návrhu. Ak nebude schválený, podľa môjho názoru výrazne sa zvýši nespokojnosť čakateľov na poštové služby alebo poštových zákazníkov a, samozrejme, zvýši aj nervozita priehradkových pracovníkov, ktorí sú aj v súčasnej dobe neúmerne zaťažení. Ďakujem pekne, prosím o podporu, predkladám tento pozmeňujúci návrh pánu spravodajcovi. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Karlin a pripraví sa pán poslanec Farkas.

G. Karlin, poslanec: Vážený predsedajúci, vážené auditórium, dovoľte mi pár poznámok z praktického života, ktorého sa najviacej dotkne každé znižovanie, resp. zvyšovanie percenta hraníc DPH. V živote to znamená, že u konečných predajcov sa doterajšie ceny obsahujúce vyššiu hranicu už pre spotrebiteľov, teda nákupcov neznížia. Každé zvyšovanie percenta hranice DPH u konečných predajcov znamená, že sa doterajšie ceny tovarov pri týchto výrobkoch zvýšia. Čo to bude mať následok, dotknem sa toho v neskoršej časti môjho príspevku. Treba si uvedomiť, že toto je realita, ktorá v Slovenskej republike platí už od roku 1993, zvlášť teraz, keď je úprava DPH spojená so zvyšovaním cien čiže nákladov na výrobu, teda kompletných vstupov, energiou, PHM a tak ďalej.

Rast zníženej spotreby DPH z 10 % na 14 %, si treba uvedomiť, to je 40-percentné zvýšenie. Tovar, ktorý stál 1 000 korún s 10-percentnou DPH, bude stáť 1 140. V celkovom prepočte určite bude pán Mikloš oponovať, je to konečný rast len 3,6 %, ale smernica Európskej únie č. 77/388, ktorá sa zaoberá spoločným systémom DPH, sa, zbližovanie sadzieb DPH, ako uvádza vláda v dôvodovej správe, k zákonu neuvádza. Smernica nás nenúti ani na jednotnú sadzbu s krajinami Európskej únie. Smernica stanovuje, že základná sadzba nesmie byť menej ako 15 % a môžu byť ešte dve znížené sadzby, ktorých zníženie nesmie ísť pod 5 %. Čiže vláda Slovenskej republiky v tejto časti zavádza Národnú radu Slovenskej republiky, ale aj občanov, keď zdôvodňuje takto navrhovaný postup. Treba povedať, že ide len o získanie 8,3 mld. korún do štátneho rozpočtu v roku 2003. Takto postavená úprava sadzieb DPH bude mať preto výrazný dopad na obyvateľstvo, ktoré zaplatí nielen tých 8,3 mld. korún, ale aj ďalšie miliardy, o ktoré sa zvýšia ceny základných potrieb. Už v úvode som povedal, že nikto nezníži už zvýšenú cenu aj napriek tomu, že klesne časť produkcie, DPH z 23 % na 20 %.

Z krajín Európskej únie sú v desiatich krajinách popri základnej sadzbe ešte dve znížené sadzby. V Írsku a v Luxembursku je ešte jedna osobitná. Jedinou krajinou, kde je vyrovnaná sadzba, 25 %, je Dánsko. V Českej republike je základná sadzba 22 % a jej zníženie je 5 %. Pokiaľ mám dobré informácie, priemer Európskej únie je okolo 19,5 % zvýšená sadzba a 8 % je jej zníženie.

Ja si myslím, pán minister, že musí byť a minimálne bude potrebné hľadať aj inú cestu ako surové zvyšovanie dane a takto naplnenie štátneho rozpočtu. Musím povedať, je výrazne odlišný tento váš návrh od Európskej únie. Nový štýl programového vyhlásenia, ktoré ste nedávno schválili, ja považujem istým spôsobom za pokrok, ale bolo by vhodné túto formu naplniť aj obsahom a konkrétnym vyjadrením merateľných cieľov.

Takže môj stručný návrh je, zvážte a bol by som rád, keby aj ostatní v tomto zaujali podobné stanovisko, lebo myslím si, že Slovensko nie je úplne zrelé na takéto postupy, aj keď s mnohými reformami súhlasím, navrhujem sadzbu 10-percentnej DPH ponechať pri všetkých tovaroch, ktoré patria do základnej potreby obyvateľstva, teda hlavne pri základných potravinách. Ďakujem vám za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako posledný v rozprave vystúpi predseda výboru pán poslanec Farkas. Nech sa páči, máte slovo.

P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, moja úloha teraz už bude jednoduchá, veď skupina 19 poslancov pripravila pozmeňujúci a doplňujúci návrh k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona. A tento návrh smeroval k riešeniu opravy daňového základu, opráv, ktoré sa uskutočnili v predchádzajúcom zdaňovanom období.

Keď v tomto roku ešte platia daňové pásma 10 % a 23 % a keď od 1. januára počítame s inými daňovými pásmami, tak aj podľa nášho hodnotenia je do zákona potrebné zakomponovať tzv. prechodné obdobie v takom slova zmysle, aby daňové opravy sa robili v daňových sadzbách toho obdobia s tými sadzbami, za ktoré sa robí oprava v daňových základoch.

S touto problematikou dneska sme sa už stretávali, keď pán poslanec Burian zo Smeru navrhol tiež jeden pozmeňujúci návrh, ktorý rieši tento problém. A práve preto mám jednoduchú úlohu teraz, že prakticky nemusím ani predniesť ústne tento pozmeňujúci návrh. A chcem sa vyjadriť veľmi pozitívne k návrhu pána poslanca Buriana a chcem tento návrh podporiť. A nech je to prvým príznakom našej úspešnejšej spolupráce, keď aj koalícia, aj opozícia dokáže rozmýšľať jedným smerom. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca Farkasa s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Maxon. Nech sa páči. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

M. Maxon, poslanec: Pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu, dobre sa to počúva, čo ste hovorili, len keby to ešte aj bola pravda. Pravda je jednoducho taká, že je práca chvatná, málo platná. Je to jednoznačná metodická chyba predkladateľa. To znamená, že nám nič iné nezostáva, len sa na tejto úprave zhodnúť, pretože metodicky by to bolo nesprávne, keby sa to bez tohto pozmeňujúceho návrhu schválilo. Takže dobre sa to počúva, ale trošku mi to pripomína to predchádzajúce obdobie, keď sme v parlamente reparovali nereparovateľné a potom z toho vzišlo niekoľko desiatok noviel. Jednoducho ten zdaniteľný základ prechádzajúci do roku 2003 sa metodicky takýmto spôsobom musí upraviť. Nič iné nie je možné.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Farkas, nech sa páči, môžete reagovať na faktickú poznámku.

P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Ja prakticky nič iné som nepovedal, len spoločne alebo jedným spôsobom sme chceli riešiť tento problém, ktorý sme si všimli ako skupina poslancov. A všimla si to aj skupina poslancov z radov opozície. Ja som hovoril o tom, že teším sa tomu, že naša politická kultúra sa dostáva pomaličky na inú úroveň. Veď ste spomínali predchádzajúce volebné obdobie a ja sa veľmi nerád pamätám na predchádzajúce volebné obdobie, veď máme spoločne odtiahnuté už nejaké roky a spoločne sme pracovali aj v jednom výbore, ale tá spolupráca podľa môjho hodnotenia nebola až taká úspešná, že by sme mohli byť hrdí na takúto spoluprácu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Končím rozpravu o tomto bode programu.

Pýtam sa pána podpredsedu vlády, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nech sa páči, máte slovo.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem sa poďakovať za všetky pripomienky.

Špeciálne chcem poďakovať pánovi poslancovi Burianovi a pánovi poslancovi Farkasovi, ktorí dávali vlastne identický návrh.

A dávam za pravdu pánovi poslancovi Maxonovi, že naozaj ide o našu chybu pretože nám to ušlo. A tento návrh rieši problém, ktorý by mohol nastať, preto s ním súhlasím. A ešte raz zaň pánovi poslancovi Burianovi ďakujem. Zároveň chcem povedať, že my sme už aj v minulosti vlastne upravovali sadzby dane, aj vtedy sme to riešili. Skúsenosť s tým máme. Tu nám to ušlo tá jedna vec, ale nie je hrozba, že by tam chýbali nejaké ďalšie veci.

Nebudem už hovoriť o Európskej únii, lebo ja som neodôvodňoval tento návrh ani sme ho nikdy nespájali s tým, že je nevyhnutný z hľadiska Európskej únie. Hovoril som o zlepšovaní podnikateľského prostredia, zabránení únikom a aj o vyššom výnose.

Návrh pána poslanca Jasovského preskúmam. Priznám sa, že neviem takto hneď presne reagovať, ale zdal sa mi byť racionálny. Ak bude možné ho zapracovať, tak ho podporím, ale teraz by som využil tú prestávku, aby som preskúmal, či niečo tomu nebráni.

K tomu, čo hovoril pán poslanec Karlin, chcem povedať, že ten problém sa tu objavoval. Ponechanie základných potravín v inej sadzbe sme tu mali vlastne 4 roky každý rok na programe, keď dokonca vždy jedna z koaličných strán bývalej koalície to navrhovala. Sú s tým spojené aj značné technické problémy, pretože jednoducho je veľmi ťažké určiť, čo sú základné potraviny. Ten sadzobník, podľa ktorého sa to určuje, je veľmi podrobný. Sú tam navzájom prieniky. Teda aj z technického hľadiska by to robilo problémy a prinášalo by to možné daňové úniky.

K 4-percentnému nárastu. Pán poslanec Karlin si to asi zle prepočítal, lebo to, čo stálo 1 000 korún po 4-percentnom náraste, nebude stáť 1 140, to by pri 14-percentnom náraste bolo, ale bude stáť 1 040, čiže ten nárast nie je o 14 %, ale je o 4 %, pričom zároveň znižujeme sadzbu z 23 % na 20 %, čo takmer kompenzuje ten cenový nárast.

Takže ešte raz chcem poďakovať všetkým poslancom za ich pripomienky a požiadať parlament o podporu tohto návrhu. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády.

Pýtam sa pána spravodajcu, či chce zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Ďakujem pekne.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Zároveň vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny a o 14.00 hodine začneme hodinou otázok.

Prajem vám dobrú chuť.

(Prerušenie rokovania o 11.58 hodine.)

Šiesty deň rokovania

3. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

14. novembra 2002 o 14.06 hodine

 

P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram odpoludňajšie rokovanie 3. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky pravidelným bodom programu hodina otázok a odpovedí členov vlády Slovenskej republiky na otázky poslancov, ktoré podali včera do 12.00 hodiny a určení overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky vyžrebovali poradie, v akom budú odpovedať jednotliví členovia vlády a pán premiér na položené otázky.

Ako prvý s odpoveďami na otázky pánov poslancov prosím, aby odpovedal pán premiér Mikuláš Dzurinda. Nech sa páči, pán premiér, prosím, aby ste zaujali miesto.

Prosím pánov poslancov a ministrov, aby nevyrušovali a pána premiéra, aby odpovedal na prvú a jedinú položenú otázku pánom poslancom Samuelom Zubom, ktorý sa pýta pána premiéra: "Tvrdíte, že ekonomická situácia Slovenska je v stave, že mu hrozí vážne ekonomické nebezpečenstvo. Ako premiér bývalej vlády asi viete, kto tento stav spôsobil. Kedy naplníte svoju občiansku povinnosť a oznámite orgánom činným v trestnom konaní mená potencionálnych páchateľov?"

Pán premiér, môžete odpovedať.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci,

skôr ako odpoviem na otázku, dovoľte mi informovať vás, že dvaja členovia vlády dnes nebudú prítomní - pán minister Šimko, aj pán minister Kukan sú pracovnej ceste s pánom prezidentom v Luxembursku. Pána Šimka zastúpi pán minister Palko a pána ministra Kukana pán minister Chmel.

A teraz k otázke, pán poslanec. V prvom rade nikdy som netvrdil to, čo ste mi v otázke položili do úst. Nikdy som netvrdil, že ekonomická situácia Slovenska je v stave, že mu hrozí vážne ekonomické nebezpečenstvo. Ak by som sa chcel revanšovať za váš pokus o vtipnú formuláciu otázky, tak by som možno odpovedal, že ak niekedy bola naša ekonomika v takom stave, tak, povedzme, takéto konštatovanie by ste boli mohli povedať v decembri roku 1989. Ale dnes sa nepíše december 1989, ale píše sa november roku 2002 a naše hospodárstvo, naša ekonomika je v celkom inom stave, ako ste sa pokúsili naznačiť vo svojej otázke.

Dnešné hospodárstvo má svoje ťažkosti, tak ako ich má hospodárstvo východnej časti Nemecka, tak ako ich má hospodárstvo Česka, Poľska, Maďarska. Krajiny, ktoré sa po desaťročiach komunizmu snažia dostať k fungujúcej ekonomike. Tieto ťažkosti sme nikdy nezakrývali a ani ich zakrývať nemienime. Aj včera som hovoril o vysokej miere nezamestnanosti. Mohli by sme hovoriť o tom, že stále deficit verejného okruhu je taký, že ho treba kresať, aby dane občanov nešli na istiny a úroky z istín úverov, ktoré je potrebné si stále brať, aby sme rozdiel medzi príjmami a výdavkami vládali preklenúť.

Ale rovnako ako sú mi známe slabiny našej ekonomiky, oblasti, kde musíme veľa pracovať, rovnako je úplne jasné, že máme dnes hrubý domáci produkt, ktorý je trojnásobný oproti priemeru Európskej únie. Rovnako mi je jasné, že máme rekordne nízku infláciu, že máme historicky najvyššiu priemyselnú produkciu, že stúpajú ratingy našej ekonomiky, včera som hovoril o pevnosti našej meny. A preto ak nám niečo hrozí, vážený pán poslanec, tak nám hrozí členstvo, chvalabohu, v Severoatlantickej aliancii a v Európskej únii, a práve aj vďaka týmto integračným zoskupeniam nám "hrozí šanca na ďalšie budovanie hospodárstva, našej ekonomiky".

Teda so všetkou úctou tá hlavná časť odpovede spočíva v tom, že obsah otázky, ktorú ste mi položili, je nepravdivý a falošný. Ale ja, samozrejme, rozumiem, čo ste mali na mysli. Mali ste na mysli skrátené legislatívne konania k 22 zákonom. Ale opäť si veľmi poctivo postavme otázku, či to je z nejakého nášho špásu alebo preto, aby sme vás chceli otravovať a trápiť, alebo je to z nejakých iných dôvodov. Každý súdny človek v tejto snemovni veľmi dobre vie, že nás k tomu donútili okolnosti. Pôvodný návrh štátneho rozpočtu plodil deficit podľa európskej metodiky vyše 7 %. A to by nebolo dobré. Boli by potrebné ďalšie úvery, aby sme takýto deficit prekrývali. A rovnako by nebolo dobré, keby sme išli do nového roku s rozpočtovým provizóriom. Preto sme siahli k jedinému inštrumentu, ktorý mohol tieto hrozby odvrátiť, a to sú skrátené legislatívne konania k návrhu nového zákona o štátnom rozpočte, k prepracovanému rozpočtu tak, že sa z toho deficitu 7,5 % dostaneme pod 5 %.

Toto je dôvod, kvôli ktorému sme boli nútení pripraviť rýchlo 22 zákonov a požiadať vás o láskavosť, porozumenie a strpenie, že tieto zákony prerokujeme jediným možným spôsobom, a to sú skrátené konania, tak, aby sme skresali ten plánovaný deficit o 25 - 30 mld. Sk.

Ak by sme takéto zákony neprijali a nemali štátny rozpočet, potom by, samozrejme, hrozili zbytočné straty a škody nášmu hospodárstvu. A preto si myslím, že návrhy na skrátené legislatívne konania k zákonom, ktoré sme predložili, majú svoju legitimitu a majú svoju oporu aj v zákonoch a v súlade s tým sme tieto návrhy zákonov aj predložili.

Pán predseda, toto je odpoveď na položenú otázku.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánu premiérovi za odpoveď na jedinú položenú otázku.

Pán poslanec Zubo chce využiť a položiť premiérovi doplňujúcu otázku?

S. Zubo, poslanec: Pán premiér, nedá sa ináč ako súhlasiť s tou časťou, kde ste hovorili, že sa nenachádzame v roku 1990, ale v roku 2002. Totiž v roku 1990 zadlženosť Slovenska bola 10 % hrubého domáceho produktu a v súčasnosti, tuším, že z materiálov vyplýva vyše 50 %. To je jedna skutočnosť, ktorá hovorí o opodstatnenosti mojej otázky.

A okrem toho zahraničný obchod mal aktívne saldo a v súčasnosti, kde sa nachádzame, tiež môžeme porovnať. Nechápem logickosť tej veci, keď pri vašom vystúpení a zdôvodňovaní nutnosti prijatia balíka tých 22 zákonov ste zdôvodňovali, prečo je to také nevyhnutné, také nutné v rozpore s predpismi Národnej rady, ktorých sa máme pridržiavať. Preto tá otázka bola položená. Ale po tom, čo ste povedali teraz, skutočne to vyzerá, že Slovensko je malý ekonomický zázrak. Tie ostatné krajiny nám môžu len závidieť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán premiér, chcete reagovať na doplňujúcu otázku?

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Krátko budem reagovať. Pán poslanec, ja to nechám na vás, ako hodnotíte vývoj ekonomiky. Nechám na vás, či budete akcentovať skôr také demagogické pohľady alebo sa budete snažiť na veci pozerať reálne. Ja som začal vysokou nezamestnanosťou. A veľmi dobre viem, aká je regionálne. A veľmi dobre viem, ako ma to trápi. A tiež rovnako viem, že drvivú väčšinu opatrení, ktoré budeme prijímať, budeme prijímať práve preto, aby sme znižovali tieto nepríjemnosti a ponúkali viac príležitostí. A preto si myslím, že je dosť dôvodov, aby som povedal, že sa snažím o reálne, nie demagogické videnie aj stavu našej ekonomiky. Neviem, či to je zázrak, ale nepochybne pravdou je, že hospodárstvo sa postavilo na zdravé nohy. Rovnako je pravdou, že tí, ktorí sú nezávislí, a to sú medzinárodné ratingové agentúry, pán poslanec, to nie je ani opozičný faktor, ani vládny faktor, to je naozaj faktor nezávislý, krok za krokom zvyšujú hodnotenia ratingy nášho hospodárstva. Keď budete čítať správy Európskej komisie, tak podobné trendy hodnotenia nášho hospodárstva nájdete aj v týchto trendoch.

Nemyslím si, že by bolo veľmi múdre, keby sme sa vracali do obdobia pred rokom 1989. Vy ste povedali dva parametre, s ktorými som náchylný aj súhlasiť, ale, samozrejme, nepovedali ste mnohé ďalšie. Ja som si včera všimol, že jeden z poslancov HZDS vám včera pripomenul, že Brufen sa dal zohnať len za úplatok. A ja som si na to spomenul tiež. Ale nie som si istý, či tadiaľto vedie cesta, aby sme si pripomínali, že na všetko boli rady, že nič nebolo dostať v obchodoch. Myslím si, že to ani tak potrebné nie je, pretože ľudia jednoducho nemajú krátku pamäť. Nikdy netreba podceňovať ľudí, nikdy netreba podceňovať občanov Slovenskej republiky. (Potlesk.) Toto je dôkaz, že máme v tejto poslaneckej snemovni na to, aby sme sa zhodli v zásadných otázkach. A mňa to nesmierne teší.

Veľmi pekne vám ďakujem. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánu premiérovi za zodpovedanie otázky, ktorá mu bola položená.

A teraz poprosím členov vlády, aby odpovedali na otázky poslancov.

Prvú otázku položil pán poslanec Karol Ondriaš pánu podpredsedovi vlády a ministrovi financií Ivanovi Miklošovi, ktorý sa vás pýta: "Prečo z HDP, ktorý je teraz vyšší, ako bol v roku 1988, nie ste schopný financovať poľnohospodárstvo, zdravotníctvo, školstvo, kultúru atď., ako to bolo možné za socializmu?" Pán minister, odpovedajte.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujeme pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Vážený pán poslanec Ondriaš,

aj z vašej otázky, aj z otázky vášho kolegu, ktorú kládol pánu premiérovi, aj z ďalších otázok, ktoré kladiete, vyplýva, že vy považujete režim, ktorý tu bol do roku 1989, za lepší, efektívnejší a spravodlivejší. Aj tu v tejto otázke tvrdíte, pán Ondriaš, že za socializmu bolo možné a štát vládal financovať poľnohospodárstvo, zdravotníctvo, školstvo, kultúru, že teraz to nezvládame financovať.

Dovoľte mi povedať na túto tému, keďže sa opakuje vo vašich otázkach, a keďže to zrejme bude evergreen, ktorý budeme z vašich úst počúvať 4 roky, odpovedať v širších súvislostiach.

Po prvé chcem povedať, že stručne a zhrnuto povedané socializmus, alebo ja poviem skôr výstižnejšie komunizmus, pretože to, čo tu bolo, bol komunistický režim s vedúcou úlohou Komunistickej strany, takže pojem socializmus je trochu mätúci, pretože sa používa aj dnes a používa sa aj v demokratických krajinách a trhových ekonomikách. Takže komunistický režim to je to, čo vy nazývate socializmom, ja to nazývam, myslím si, presnejšie, dá sa charakterizovať z ekonomického hľadiska aj ako život z podstaty a na úkor budúcnosti. Nehovorím už o ľudských právach, nehovorím už o slobodách, nehovorím o zmarených miliónoch, desiatkach miliónov životov, pretože z historického hľadiska komunistický režim priniesol najviac obetí doteraz, dokonca viac ako fašistický režim.

Ale keď už sa pýtate na ekonomiku, na poľnohospodárstvo, na zdravotníctvo, kultúru, na ekonomickú efektívnosť a výkonnosť, tak budem hovoriť len o tejto téme, hoci by sme nemali zabudnúť, že to bolo spojené s desiatkami miliónov nevinných obetí tohto režimu.

Takže z ekonomického hľadiska sa tento režim tváril ako režim, ktorý vytvára zdroje, ktorý vytvára ekonomický rast, ktorý buduje, ktorý industrializuje, pričom pravdou je, pán poslanec, že nebyť komunistického režimu, a to treba povedať veľmi jasne a veľmi otvorene a veľmi natvrdo, tak Slovensko by nemuselo absolvovať tú zatiaľ 12-ročnú strastiplnú cestu transformácie a Slovensko by bolo celkom určite dnes vyspelou fungujúcou trhovou ekonomikou a štátom, či už ako samostatná krajina, alebo v rámci Česko-Slovenska.

Zrejme neviete, že Česko-Slovensko za prvej republiky, za prvej Česko-slovenskej republiky, keď Česko-Slovensko bolo trhovou ekonomikou a parlamentnou demokraciou, patrilo medzi desať až dvanásť najvyspelejších krajín na svete. Bolo na 10. až 12. mieste, čo sa týka hrubého domáceho produktu na jedného obyvateľa. Bolo na tom lepšie, ako je dnes priemer Európskej únie z hľadiska ekonomickej úrovne. Je pravdou, že slovenská časť Česko-Slovenska bola omnoho menej vyspelá a menej rozvinutá, ale pravdou tiež je, že keby bolo malo Česko-Slovensko šancu vyvíjať sa ako trhová ekonomika a parlamentná demokracia, tak aj k vyrovnávaniu rozdielov by bolo dochádzalo a dnes by sme boli na rádovo vyššej ekonomickej úrovni.

Čo sa týka toho porovnania, možno teda povedať, že ak by sme neboli utrpeli desaťročia komunizmu, desaťročia komunistického totalitného režimu s absolútne zdeformovanými aj ekonomickými spoločenskými a sociálnymi vzťahmi, tak dnes ekonomická výkonnosť a životná úroveň by bola rádovo vyššia, ako je tá, ktorú máme aj v dôsledku dedičstva komunistického režimu.

Myslím si, že všetci, ktorí sa trochu zaujímajú o históriu a o ekonomickú históriu, tieto fakty musia len potvrdiť a musia potvrdiť, že krajiny, ktoré dnes sú na úrovni priemeru Európskej únie, historicky vtedy v 30. rokoch 20. storočia väčšina z nich bola menej rozvinutá. Ale keďže mali to šťastie, že sa mohli rozvíjať v normálnom prirodzenom prostredí, ktoré najmä obsahovalo motivačné prvky - súťaž a konkurenciu, ktorú prináša voľný trh a súťaživosť - tak sú omnoho bohatšie a omnoho viac konkurencieschopné.

Práve desaťročia komunizmu viedli k mnohým deformáciám, ktoré so sebou priniesli potom nevyhnutnosť transformačnej recesie. Keby ste sa zase opýtali ktoréhokoľvek ekonóma na svete, prečo po desaťročiach komunizmu vo všetkých transformujúcich sa krajinách došlo k poklesu výroby, k rastu nezamestnanosti, k poklesu hrubého domáceho produktu, tak by vám povedal, že je to takzvaná transformačná recesia, ktorá prichádza ako nevyhnutný dôsledok desaťročí deformácií vo formálnych vzťahoch, vo fungovaní inštitúcií a v absencii práve motivačného prvku, ktorý so sebou trhová ekonomika prináša.

Takže, aby som odpovedal na vašu otázku, alebo zavŕšil odpoveď na vašu otázku, v ktorej vy zase tvrdíte niečo, čo podľa môjho názoru nie je pravda, tvrdíte, prečo nie sme schopní financovať poľnohospodárstvo, zdravotníctvo, školstvo a kultúru, tak vám odpovedám, my sme schopní financovať poľnohospodárstvo, zdravotníctvo, školstvo a kultúru. V návrhu štátneho rozpočtu, ktorý dostanete do lavíc 18. novembra, si budete môcť prečítať aj to, aké čiastky z verejných výdavkov a zo štátneho rozpočtu sa na tieto položky dávajú. Ak si vyhľadáte staršie minulé štátne rozpočty, tak budete môcť aj porovnať, aká je dynamika vývoja, teda koľko sa na tieto oblasti dávalo v minulých rokoch, a zistíte, že v mnohých týchto oblastiach dochádza aj k nárastu, aj keď nie k rovnako vysokému a veľkému.

Jedna z ilúzií, jedna z oblastí, ktorú spomínate, je zdravotníctvo. Jednou z ilúzií komunizmu bolo, že niečo môže byť bezplatné. Samozrejme, že nič nie je bezplatné. Môže to byť financované z verejných zdrojov, ale ak je niečo financované z verejných zdrojov, to vôbec neznamená, že je to bezplatné, že je to zadarmo. Faktom však je, že ak je niečo financované len z verejných zdrojov a chýbajú motivačné prvky, chýba zodpovednosť, motivácia a zainteresovanosť, chýbajú trhové vzťahy, chýba konkurencia, tak potom často dochádza k tomu, že náklady sú obrovské, ale efekt, výsledok, poskytované služby alebo kvalita poskytovaných výrobkov je taká, aká je.

Takže, uzatváram. Iste, fungovanie a financovanie vrátane poľnohospodárstva, zdravotníctva, školstva, kultúry nie je také, aké by sme všetci chceli, aké by sme si predstavovali, ale stále ešte do značnej miery je to aj daň za to, za tie deformácie, ktoré tu desaťročia platili, a sú to transformačné náklady, je to spojené s transformačnými nákladmi týchto deformovaných a nefungujúcich systémov, ten dnešný stav a tie dnešné ťažkosti aj v tejto oblasti.

Pán predseda, skončil som. (Potlesk.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP