P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Do rozpravy sa ďalej prihlásil pán poslanec Milan Murgaš.
M. Murgaš, poslanec: Dámy a páni, štátny rozpočet je základným nástrojom uskutočňovania hospodárskej politiky vlády. Zároveň je odrazom prístupu vlády ku kľúčovým problémom ekonomického a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky. Tým, že štátny rozpočet rozdeľuje verejné zdroje medzi jednotlivé sektory a odvetvia ekonomiky, vláda prostredníctvom neho presadzuje svoje ekonomické a sociálne priority.
Pravda, štátny rozpočet má dve dimenzie. Tá prvá je dimenzia odborná, profesionálna a tá druhá je dimenzia politická. Odborná dimenzia, kvalita reflektuje profesionálnu úroveň spracovateľov a predkladateľov a politikum rozpočtu reflektuje politické prístupy vládnej koalície k riešeniu či neriešeniu kľúčových otázok, s ktorými slovenská spoločnosť bojuje. To, akú "pozornosť" venoval štátnemu rozpočtu pri včerajšej prezentácii pán podpredseda vlády pre ekonomiku, svedčí o skutočnom záujme či nezáujme riešiť ekonomické a sociálne problémy, predovšetkým občanov Slovenskej republiky.
Dovoľte mi teraz prezentovať pohľady poslaneckého klubu politickej strany Smer na profesionálnu a politickú dimenziu štátneho rozpočtu na rok 2003.
Návrh štátneho rozpočtu vychádza z hlavných makroekonomických ukazovateľov - priemerná inflácia 8,8 %, rast hrubého domáceho produktu 3,7 %, nezamestnanosť 18 %. Ako ekonóm si myslím, že hlavne prvé dva ukazovatele sú postavené príliš optimisticky. Aj cieľový stav - dosiahnutie deficitu do 5 % - považujem za nereálny. Ide o stanovenie deficitu pri zohľadnené novej metodiky ESA 95. Podľa tejto metodiky by totiž deficit za rok 2002 dosiahol viac ako 7 %. Ak by sa mal deficit na budúci rok udržať pod hranicou 5 %, musia urýchlene, zdôrazňujem, urýchlene prebehnúť zásadné reformy v sociálnom systéme, v zdravotníctve, v školstve, vo verejnej správe, najmä v štátnej správe a doprave na jednej strane, ale na strane druhej podstatne sa musí znížiť objem daňových a colných únikov, to znamená podstatne sa musí zvýšiť úspešnosť výberu daní, colných poplatkov prostredníctvom zásadného obmedzenia White Collars Criminality, teda ekonomickej kriminality a korupcie.
Zdá sa, že pokiaľ ide o reformy, vládna koalícia nie je jednotná, napokon včera sme boli svedkom toho, ako sa musel presunúť jeden zákon na iný čas, pretože vládna koalícia nebola schopná dohodnúť sa na hlasovaní o tomto zákone. Ešte horšie je to, pokiaľ ide o boj s ekonomickou kriminalitou a korupciou, tu som vo vzťahu k súčasnej vládnej koalícii, ktorá je tvorená ťažiskovo bývalou vládnou koalíciou, veľmi skeptický.
Chcem otvorene povedať, že ako ekonóm oceňujem snahu vlády o udržania deficitu štátneho rozpočtu na uzde. Ako politik sa však spýtam a pýtam, za akú cenu bude deficit udržaný pod hranicou 5 %, a kto túto cenu zaplatí? Ako politik si odpovedám, že je to príliš vysoká cena a zaplatia ju tí, ktorí sú na tom materiálne najhoršie. Zaplatia ju občania Slovenskej republiky, ktorí sa už teraz v drvivej väčšine nachádzajú podľa kritérií Svetovej banky na hranici chudoby.
Predložený rozpočet nevytvára ani predpoklady pre vládou avizované znižovanie daní a odvodov. Práve naopak, zmeny sadzieb DPH, zvýšenie spotrebných daní, daňové zaťaženie najmä fyzických osôb, teda občanov, ďalej zvyšujú. Tu, vážené dámy a páni, vidím jasný rozpor medzi deklaráciami v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky a realitou, ktorá sa odráža v štátnom rozpočte na rok 2003. Štátny rozpočet na budúci rok, tak ako ho predložila vláda, v statickej polohe odráža zložitú situáciu vo verejných financiách. Kto sa však o tú zložitú situáciu vo verejných financiách najviac zaslúžil. Zaslúžila sa o ňu predchádzajúca vláda, ktorá rozšafným a nezodpovedným plytvaním verejných zdrojov doviedla Slovenskú republiku pred rozpad verejných financií. Základnou charakteristikou rozpočtu je jeho reštriktívny charakter, vychádzajúci z neschopnosti riešiť zásadným spôsobom mobilizáciu príjmovej časti prostredníctvom podstatného obmedzenia čiernej ekonomiky, rozsiahlych daňových a colných únikov. Vláda preto, ako to už býva zvykom, zvolila typickú cestu ľahšieho odporu a prostredníctvom tvrdých obmedzení verejných výdavkov prenáša bremeno svojej neschopnosti na tých, ktorí sa najmenej môžu brániť, a to sú občania Slovenskej republiky nachádzajúci sa v sociálne komplikovanej situácii. V protirečení k deklarácii vlády o všeobecnom šetrení verejných zdrojov vláda v navrhovanom rozpočte ďalej plytvá verejnými prostriedkami na rozsiahle a málo efektívne aparáty rezortných ministerstiev. Rozpočtuje ďalšie zvyšovanie prevádzkových výdavkov, miezd úradníkov ministerstiev a dokonca na niektorých ministerstvách aj narastanie ich počtu. Vláda vo výdavkovej strane rozpočtu rezignovala na cieľ budovania diaľničnej infraštruktúry. Jeden a ten istý, po mojej ľavici sediaci podpredseda vlády pre ekonomiku, ktorý presadil v júli tohto roku uznesenie vlády o výdavkoch na výstavbu diaľnic na rok 2003 vo výške 13,25 mld. Sk, aktuálne navrhol do rozpočtu už len výdavky vo výške 8,5 mld. Sk. V medicíne sa tomu hovorí diagnóza schizofrénie a táto rozpoltenosť svedčí o zásadnom rozdiele medzi populistickým správaním sa staro-novej vlády pred parlamentnými voľbami a tvrdými reštrikciami v súčasnosti.
Dámy a páni, ak je úspech postindustriálnej spoločnosti založený na prednostnom využívaní ľudských zdrojov, disponujúcim rozsiahlym prístupom k informáciám, rozpočet svedčí, žiaľ, o základnom odklone Slovenskej republiky od moderných trendov. Na rozvoj ľudských zdrojov a informačných technológií sú totiž rozpočtované úplne nedostatočné položky, a to aj v porovnaní s okolitými tranzitujúcimi krajinami. Tento rozpočet zakladá pre budúcnosť ďalšie zaostávanie Slovenska za modernými produkčnými trendmi. Rozpočet, namiesto toho, aby prispieval k odstraňovaniu prehlbujúcich sa regionálnych disparít, tieto disparity cez prerozdeľovanie daní fixuje. Tiež v rozpore s proklamovanou decentralizáciou a faktickým presunom kompetencií na vyššie územné celky blokuje prístup vyšších územných celkov k zdrojom na zabezpečenie narastajúcich kompetencií. V rozpore s vládnym programom o rušení krajských úradov v neprimeranom objeme transferuje verejné zdroje do týchto štátnych orgánov. Áno, z hľadiska politickej logiky vláda koná správne, pretože štruktúra, politická štruktúra vyšších územných celkov je iná ako politická štruktúra vládnej koalície. Či tak koná aj v súlade so všeobecnou morálkou, to nechám na posúdenie občanom postihnutých vyšších územných celkov.
Zákonom Národnej rady č. 416/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov prešla pôsobnosť z orgánov štátnej správy na vyššie územné celky na úseku dopravy, civilnej ochrany, sociálnej pomoci, školstva, kultúry, regionálneho rozvoja a cestovného ruchu a od 1. januára budúceho roku aj v zdravotníctve. Pravda, okrem zmien kompetencií z orgánov štátnej správy na samosprávu došlo aj k zmene vlastníka majetku. Majetok štátu prešiel do vlastníctva samosprávnych krajov. Ide o zmenu, na ktorú sa čakalo, problém je však v tom, že ide o bývalý majetok štátu, kde sa roky neinvestovalo do údržby a majetok je zdevastovaný. Samosprávne kraje sú odkázané na vyčlenené prostriedky zo štátneho rozpočtu, výška ktorých nepokrývala ani v predchádzajúcich rokoch prevádzkové náklady a museli sa hľadať v štátnom rozpočte ďalšie finančné prostriedky na oddlženie. Takže sa dá predpokladať, že štát, žiaľ, nebude mať záujem o oddlžovanie organizácií riadených samosprávnymi krajmi a tak nielenže sa znížia výdavky na prevádzku, ale devastovanie majetku z hľadiska nedostatočnej údržby bude ešte pokračovať. A ja sa pýtam, to sme skutočne taká bohatá republika, že si to môžeme dovoliť?
Ďalším problémom je prechod majetku do vlastníctva obcí u tých objektov, kde boli spoločne umiestnené zariadenia, ktoré prešli na obce a samosprávne kraje. Ide napríklad o základné školy, gymnáziá, základné umelecké školy, školy v prírode, spoločne využívané telocvične a podobne. Mestá a obce žiadajú od samosprávnych krajov nájomné za využívané priestory a v rozpočte samosprávnych krajov tieto výdavky neboli zohľadnené ani v roku 2002 a nie sú zohľadnené ani v predkladanom rozpočte na rok 2003. Problémom je aj duálnosť v riadení a v rozhodovaní o mzdových prostriedkoch škôl a školských zariadení. Kompetencie, a to je absurdné, dámy a páni, zostali aj so zamestnancami na krajských úradoch, ale samosprávne kraje vykonávajú okrem rozhodovacích právomocí všetky činnosti spojené s rozpočtom mzdových prostriedkov. V teórii manažmentu sa to nazýva total mismanažment, totálne chybné riadenie. Ako sa to nazýva v teórii vlády, to neviem odôvodniť. Samozrejme, že takýto manažment zakladá značnú administratívu, vrátane zapojenia do celého procesu prerozdeľovania Ministerstva financií Slovenskej republiky. Pri prechode kompetencií boli vyčlenení zamestnanci, ktorí boli bezprostredne zodpovední za oblasti, ktorých sa dotýkal prechod kompetencií. Na odboroch krajských úradov, ale aj okresných úradov boli ďalší zamestnanci, ktorí zabezpečovali práce spojené s financovaním, personalistikou, mzdovou agendou, metodickí zamestnanci a podobne, ktorí neboli delimitovaní na samosprávne kraje. A to vláda hovorí o tom, že treba škrtiť, že si treba uťahovať opasok, že treba globálne šetriť.
Dámy a páni, toto je globálne šetrenie. V rozpočte samosprávnych krajov boli zabezpečené len finančné prostriedky na bežné výdavky spojené so zabezpečením správy úradu samosprávneho kraja a zabezpečovaním činnosti zastupiteľstva samosprávneho kraja. Z okresných úradov napriek presunu kompetencií v zariadeniach ako sú školy v prírode, základné umelecké školy, sociálne zariadenia bez právnej subjektivity, na samosprávne kraje neboli delimitovaní zamestnanci a aj presunuté finančné prostriedky nezohľadňovali ani v roku 2002 režijné náklady, ktoré zostali na okresných úradoch a nedostali sa ani do rozpočtu samosprávneho kraja na rok 2003. Napriek tomu, že od 1. januára 2003, a to všetci vieme, budú zvýšené ceny energií, rozpočet toto nezohľadňuje a už pri schvaľovaní rozpočtu je potrebné uvažovať s navýšením rozpočtu pre samosprávne kraje rádovo v stovkách miliónov korún bez ďalšieho dopadu zvýšenia cien tovarov a služieb.
A teraz budem veľmi konkrétny. Na prenesené kompetencie a zabezpečované činnosti v rozpočte vyšších územných celkov nie sú v štátnom rozpočte pokryté výdavky na rok 2003 takto: na úseku školstva v bežných výdavkoch na tovaru a služby. Tu ide hlavne o výdavky na energie v cenách roku 2002, na výdavky spojené s poistením majetku, revíziami, havarijné výdavky spojené s údržbou, výdavkami na cestovné, školenia, prídely do sociálnych fondov, etcetera, etcetera.
Poviem vám takú príhodu, dámy a páni. Minule som sa rozprával cez mobilný telefón s jedným predsedom vyššieho územného celku a hovorím mu: "Kde sa nachádzaš, potrebujem s tebou hovoriť!" - "Som v aute, odchádzam z jedného mesta, lebo tam horí škola." Hovorím: "Preboha, kto ju podpálil, žiaci, alebo čo sa stalo?" - "Nie, škola horí tak, že hygienik rozhodol, že ju zavrie." Dámy a páni, keď tieto zariadenia patrili štátu, tak hygienik si nedovolil zavrieť školu, ale už štátu nepatria, už je tam iný gazda, takže školy budeme zatvárať a riešiť to takýmto spôsobom.
Na úseku kultúry: V bežných výdavkoch tiež nie sú pokryté príslušné položky, ide hlavne o energie, príspevky na stravovanie zamestnancov a poistenie majetku a na bežnú údržbu majetku. V kapitálových výdavkoch nie sú pokryté stavby rádovo v hodnote v desiatkach miliónov korún, ktoré boli začaté, a nebude sa v nich tento rok pokračovať. Na úseku sociálneho zabezpečenia vyšších územných celkov v bežných výdavkoch chýbajú takisto rádovo desiatky miliónov, hlavne na energie, hygienické a čistiace potreby, príspevok do sociálneho fondu a na doplnkové dôchodkové poistenie, na poistenie majetku, vysporiadanie vlastníckych vzťahov k majetku, ale aj výdavky na subjekty poskytujúce sociálnu pomoc a na obce, výdavky na sociálne poradenstvo a sociálnu prevenciu. Aj tu platí, žiaľ, že v kapitálových výdavkoch nie sú pokryté ani rozostavané stavby, ktoré budú budúci rok devastovať. Od 1. januára 2003 nadobudne účinnosť novela č. 507/2002 Z. z., zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoc v znení neskorších predpisov, kde je garantované, zdôrazňujem garantované, poskytnúť finančný príspevok na sociálne služby minimálne vo výške 100 % rozdielu medzi priemernými bežnými výdavkami a príjmami na poskytovanie porovnateľného druhu sociálnej služby v takzvaných neštátnych organizáciách, čo si vyžiada ďalšie finančné prostriedky, ktoré neboli zahrnuté do výdavkov v rozpočte na rok 2003. A takto by som, dámy a páni, mohol ísť po ďalších úsekoch, na úseku cestnej dopravy, na ďalších úsekoch. Preto, že si vážim váš čas, nebudem v tomto smutnom vypočítaní deficitov finančných prostriedkov na rok 2003 pre vyššie územné celky pokračovať. Zaujímavejšie to začne byť od 1. januára, keď pod vyššie územné celky prejdú zdravotnícke zariadenia, poskytovatelia zdravotníckych služieb, pretože dlhy zdravotníckych zariadení, ktoré pripadnú vyšším územným celkom, sa už teraz pohybujú rádovo v miliardách Sk. Suma sumárum, vyššie územné celky nebudú schopné zabezpečiť pri predkladanom návrhu rozpočtu ani financovanie najpotrebnejších výdavkov na základe toho, čo z rozpočtu im bude pridelené.
Dámy a páni, vraciam sa paralelou k tomu, čo som povedal na začiatku. Rozpočet je základným nástrojom realizácie hospodárskej politiky vlády. Nekvalitný a neadekvátny rozpočet je odrazom nekvalitnej a neadekvátnej hospodárskej politiky vlády. Predložený rozpočet nerieši kľúčové problémy občanov Slovenskej republiky ani ekonomiky Slovenskej republiky. Nevytvára predpoklady pre trvalo udržateľný ekonomický rozvoj. Prispieva k ďalšiemu prehlbovaniu regionálnych disparít a ešte viac komplikuje sociálnu pozíciu tých, ktorí sa už teraz nachádzajú na hranici chudoby. Aj z týchto dôvodov nemôže poslanecký klub strany Smer predložený návrh štátneho rozpočtu na rok 2003 podporiť. Ďakujem vám za vašu láskavú pozornosť. (Potlesk.)
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďakujem pánovi poslancovi. O slovo do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Július Brocka a ešte predtým by som rád informoval vážených kolegov a kolegyne, že poslanecké grémium zvoláva predseda Národnej rady na dnes na 13.30. Nech sa páči, pán poslanec Brocka.
J. Brocka, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážení kolegovia. Ja využijem príležitosť, že hovorím po kolegovi Murgašovi a zareagujem naňho krátkou faktickou poznámkou. On spomenul zaujímavý príklad školy, ktorú chcel štátny hygienik zatvoriť z hygienických dôvodov. Ja si myslím, že na Slovensku budeme musieť zatvoriť veľa škôl, ale nie z hygienických, ale ekonomických dôvodov. Pred desiatimi rokmi sa na Slovensku narodilo v jednom roku 90 000 detí, dnes sa rodí takmer polovica. Pri tom istom počte škôl, pri tom istom počte učiteľov, dokonca školstvo si ešte vypomáha mnohými dôchodcami, ktorí dostávajú nielen plat, ale aj dôchodok. A ja si myslím, že toto je situácia, ktorú si dnes, ale ktorú sme si ani v predchádzajúcich rokoch nemohli dovoliť.
Vážení kolegovia, z toho, čo tu už odznelo, vystupujeme koaličný, opozičný poslanec, ja usudzujem aj z toho, čo chcem ja povedať, že naše vystúpenia budú takmer všetky kritické k štátnemu rozpočtu. Budeme sa možno líšiť len v tom, že jedny budú viac-menej konštruktívne kritické, možno niektoré budú viac-menej nekonštruktívne kritické a možno niektoré budú aj demagogické.
Áno, zákon o štátnom rozpočte je jedným z najdôležitejších alebo základných nástrojoch hospodárskej politiky vlády. Aj pre nás tu v parlamente je to jeden z najdôležitejších zákonov, ktoré v priebehu roka v Národnej rade schvaľujeme. Vláda a predstavitelia vlády, ministerskí úradníci, jednotliví ministri ho vo výboroch uvádzali ako reálny, transparentný, ambiciózny, ktorý sprehľadňuje finančné vzťahy, ktorý sa usiluje, alebo využíva medzinárodne uznávané metodiky a podobne. Ja by som sčasti s týmito charakteristikami aj súhlasil, ale zastavím sa najmä pri schodku štátneho rozpočtu, ktorý vo mne vyvoláva isté obavy, a preto by som pár viet k nemu rád povedal. Rozpočet, ktorý teraz prerokúvame, je v ňom rozdiel medzi príjmami a výdavkami vo výške takmer 57 miliárd Sk. Výdavky štátneho rozpočtu predstavujú medziročný nárast o 18,4 miliardy Sk, v percentách je to 6,7 %, takmer, nie takmer, ale vo všetkých kapitolách štátneho rozpočtu výdavky rástli. Tu je na mieste otázka, či toto je správny a dobrý trend. Čo sa skrýva za tým deficitom štátneho rozpočtu vo výške 56,8 miliardy Sk. Na prvom mieste by som spomenul najmä výdavky štátu spojené s dlhovou službou, ktoré sú na úrovni, teda v budúcom roku takmer 35 miliárd Sk. Čiže primárny deficit, deficit znížený o tieto náklady spojené s obsluhou štátneho dlhu budú 21,9 miliardy Sk. Ak to porovnám s rozpočtom z minulého roka, tak primárny deficit bol na úrovni 13,5 miliardy Sk. Je to síce také zjednodušené porovnanie, ale v tomto prípade na budúci rok bude ten deficit o 8,4 miliardy z tohto titulu vyšší. To znamená, že nielen dnes, ale ani v budúcom roku sa nám nedarí nezvyšovať dlhy. Budeme pokračovať aj v bežnom roku spôsobom života na dlh. Rastie aj verejná spotreba obyvateľstva, rastie aj verejná spotreba štátu a myslím si, že to nie je správny a že to nie je dobrý trend.
Ako by to malo byť? To zlaté pravidlo, ktoré by sme mali používať aj my, alebo ktoré uplatňujeme už aj vo vzťahu napríklad k samosprávam obcí a miest, vyplýva zo zákona o rozpočtových pravidlách, že výška schodku nesmie preskočiť výdavky investičného charakteru. Tak to zlaté pravidlo používa takmer každá rozumná a zodpovedná slovenská domácnosť. U nás v prípade rozpočtu na budúci rok bude schodok z bežného hospodárenia štátu 13,4 miliardy Sk. Po odrátaní aj kapitálových výdavkov, po odrátaní výdavkov na reštrukturalizáciu bánk bude schodok činiť 13,4 miliardy Sk. Ak porovnám takého prepočítavanie alebo hodnotenie schodku štátneho rozpočtu s týmto rokom, tak v tomto roku bol prebytok 1,3 miliardy, respektíve mal byť prebytok 1,3 miliardy Sk, keď sme rokovali o štátnom rozpočte na tento rok. Je pravda, že pred voľbami sa rozpočtová disciplína vytratila a teraz sme v oveľa horšej situácii a musíme ju naprávať. Preto je možno na mieste ďalšia rečnícka otázka, čo s takýmto dlhom, prípadne čo je príčinou toho, by som povedal, stále rastúceho deficitu štátneho rozpočtu z roka na rok. V dôvodovej správe k rozpočtu sa uvádza, že sú zmenené podmienky a medzi tými zmenenými podmienkami sa uvádzajú dôvody, napríklad zákonné nároky v štátnej službe. Tieto zmenené podmienky a zákonné nároky zamestnancov štátnej a verejnej služby predstavujú v štátnom rozpočte nárast objemu miezd zamestnancov oproti tomuto roku o 11,4 %. 11,4 %, to sú tie obligatórne výdavky, mzdy, odvody, ale to nie sú len legislatívne rozhodnutia tohto roka. To sú aj rozhodnutia napríklad z kolektívnych dohôd vlády s odbormi v zmysle zákona o verejnej službe a to nielen v rozpočtovej, ale aj v príspevkovej sfére, kde sa napríklad ďalej skracuje pracovná doba, predlžuje dovolenka o týždeň, zvyšuje sa príspevok na doplnkové dôchodkové poistenie. Základné stupne platových taríf týchto zamestnancov sa navrhujú zvýšiť o 8 % od 1. 7. budúceho roka, ďalej príspevok do sociálneho fondu 1 % z hrubých miezd, zovšeobecním toto vymenúvanie tých dôvodov, že zabetónovali sme štátnu správu aj napriek istým úpravám, skromným. Pritom sme odobrali a odoberáme a budeme ďalej odoberať kompetencie, náplň pracovnú. To znamená, budú mať menej práce, skvalitňujeme ich pracovné podmienky, lebo v rozpočte nájdete v jednotlivých kapitolách desiatky až stovky miliónov na novú výpočtovú techniku, hardvér, softvér. Stavajú sa im služobné byty, aj tento rok, aj budúci rok, takmer za pol miliardy Sk. O dovolenke, o skracovaní pracovnej doby som už hovoril a ich počet zostáva takmer nezmenený, ak nepočítam tých, ktorí prešli na VÚC-ky. A dokonca ešte sa používajú argumenty Európskej únie o nedostatočnej administratívnej kapacite.
Ten príklad zo školstva som už spomenul v úvode, že detí máme o polovicu menej, ale počet škôl zostáva. Toto je štátna verejná správa, z roka na rok drahšia, patria sem, samozrejme, aj verejnoprávne inštitúcie, ktorým sme istým spôsobom znížili ich správne fondy pri prerokúvaní vo výboroch a za tejto situácie odbory mobilizujú masy. S požiadavkou i k stanovisku k návrhu štátnemu rozpočtu nemeniť zákon o štátnej a verejnej službe.
Teraz jednu poznámku kritickú, ktorá od koaličného poslanca vyznieva, alebo môže vyznieť nenáležite, ale dovolím si to povedať, dámy a páni, lebo pred mesiacom sme schvaľovali veľmi nepríjemné zákony v skrátenom konaní a mám pocit, že sme urobili taktickú chybu. Ak by sme pri rokovaní o tých skrátených konaniach už mali predložený návrh zákona o štátnom rozpočte a vedeli sme teda podrobne, ako to bude v tom návrhu vyzerať, lebo robili sme to v dobrej viere, že ten návrh zákona o štátnom rozpočte bude rovnako kritický nielen k verejnej spotrebe obyvateľstva, ale aj k verejnej spotrebe štátu, asi by som bol oveľa iniciatívnejší pri niektorých pozmeňujúcich návrhoch a nielen pri zákone o prídavkoch na deti. Tam chcem vysloviť isté poďakovanie a uznanie vám, že ste akceptovali tie výhrady, alebo ste boli ochotní meniť ten zákon tak, aby nemal taký dramatický dopad na mnohé rodiny s deťmi, ako to bolo v tom pôvodnom návrhu.
Keď sme na tej predchádzajúcej schôdzi hlasovali o tých skrátených konaniach, boli to dosť tvrdé zásahy do sociálnej situácie občanov, najmä tých sociálne odkázaných a zdravotne postihnutých. Použijem ako príklad - jeden za všetky - výdavky na sociálne dávky. Tento rok sa očakáva plnenie vo výške 18 miliárd Sk. V rozpočte na budúci rok budeme hlasovať a schvaľujeme vo výške 16,4 miliardy Sk. Čiže nejde o plnenie 100 % predchádzajúceho roka, bude to plnenie na úrovni 91 % predchádzajúceho roka, ale rozpočtovaný objem výdavkov na platy zamestnancov v roku 2003 bude na úrovni 114,4. Nie som proti rastu platov zamestnancov štátnej správe, už to odznelo aj v našom rozpočtovom výbore veľakrát, keď sme diskutovali o tom podrobne s predkladateľmi, ale, jednoducho, musí ich byť menej. Zatiaľ budú iba menej pracovať a upozorním ešte na ďalšiu vec, ktorú sme vyvolali a spôsobili tými nešťastnými zákonmi o štátnej a verejnej službe. Poviem vám, ako sa verejná a štátna služba, alebo štátna služba osobitne prispôsobila novej legislatíve. Pred prijatím zákona o štátnej službe napríklad dobre alebo lepšie platení štátny úradníci, keď boli chorí, alebo keď mali ošetrovať členov rodiny pri chorobe, tak obyčajne to robili formou dovolenky, lebo to bolo pre nich nevýhodné, viete, že by tým strácali, lebo nemocenská dávka ohraničená výškou, myslím 325 Sk na deň, znamenala zníženie ich reálneho príjmu. Vtedy sa im to neoplatilo, dnes sa im to veľmi oplatí, lebo keď budú chorí, keď sa budú starať o svojich chorých členov rodiny, tak o nič neprídu, lebo tento rozdiel v nemocenskej dávke voči teda ušlej mzde im štát z rozpočtu dorovná. Toto si myslím, že toto je tvrdý, to ani socializmus neznesie takéto prirovnanie, a odbory idú mobilizovať masy. Myslím si, že nemajú dôvod, veď im to nejdeme vôbec rušiť. Čo s tým, dámy a páni, náš rozpočtový výbor prijal uznesenie, v ktorom odporúča vláde, aby rozpočtovaný objem výdavkov na platy zamestnancov v roku 2003 nebol vyšší ako 105 % v porovnaní s rokom 2002. Čiže očakávame od vlády, že v priebehu budúceho roka urýchlene predloží návrhy do jednotlivých rezortov, ako toto možno dosiahnuť. Rozpočtované dôsledky tohto návrhu sú 3 mld. Sk, čo znamená inými slovami viacero pozitívnych efektov, podľa môjho názoru. Nielen zníženie napätosti verejných financií, možno zníženie domáceho dopytu, aj vplyv na obchodnú bilanciu.
Dámy a páni, metodika konštruovania rozpočtu sa zmenila, ale základný spôsob tvorby rozpočtu sa nezmenil, ten postup je z roka na rok rovnaký, že tie ministerstvá pripravia viac-menej nereálny návrh, ktorý ministerstvo financií a vláda skreše a akože ho zreálni a my tu v Národnej rade ho potom v takej podobe schválime. Keďže si myslím, že záujem daňového poplatníka radového občana je niekedy - a niekedy často - iný ako štátneho úradníka, mali by sme byť my volení zástupcovia v tomto smere možno kritickejší a to hovorím preto teraz do vlastných radov, lebo ani jeden výbor Národnej rady nenavrhol krátenie výdavkov rozpočtových kapitol. A zníženie deficitu štátneho rozpočtu, teda vlastne jeden áno. rozpočtový výbor, od toho sa to aj istým spôsobom očakáva. My sme, pravda, nediskutovali o cenách studených rezňov v parlamentnom bufete, lebo takúto diskusiu považujeme za smiešnu, ale znížili sme výdavky Národnej rady o 20 miliónov korún, nebudú nové autá v Národnej rade, nebude nová telefónna ústredňa a iné veci, bez ktorých sa musí Národná rada zaobísť. Keď sme utiahli opasky v iných, v možno aj nedostatočne odôvodnených prípadoch. Navrhli sme zmraziť platy poslancom alebo ústavným činiteľom, o ďalších úpravách - navrhli sme úsporu 100 mil. Sk, teraz hovorím o tých úpravách, ktoré prešli cez rozpočtový výbor a ja som rád, na stavebné sporenie a hypotekárne úvery. Celkovo prijaté opatrenia vo výbore pre financie, rozpočet a menu majú súhrnný efekt 147, 65 mil. Sk, o ktoré navrhujeme zmenšiť schodok štátneho rozpočtu.
Dámy a páni, myslím si, že by sme sa mohli do budúcna takýmto prístupom inšpirovať. Osobitne alebo ďalej oceňujem to, že pri rokovaniach vo výboroch prišlo aj k istým racionálnym záverom a došlo k istým zmenám, kde išlo aj o možno presuny alebo navýšenia, ktoré boli, myslím si, potrebné a pozitívne to ocení aj verejnosť, že sme napríklad zmenšili sociálny dopad na cestujúcich v hromadnej doprave, to je tých 60 mil. Sk rozdelených rovnako pre železničnú aj autobusovú dopravu, že sme tie chýbajúce prostriedky na zrovnoprávnenie poskytovania sociálnych služieb v neštátnych a štátnych zariadeniach, rovnako teda na ne pamätali, že sme prispeli aj na ten projekt Infovek, ďalej že sme boli rovnako citliví ako v minulom volebnom období na problémy, ako je tá nová forma poskytovania tých absentujúcich služieb v hospicoch, alebo napríklad na projekty transformácie detských domovov.
Dámy a páni, poslanci za klub Kresťanskodemokratického hnutia budú hlasovať za návrh štátneho rozpočtu s pripomienkami a odporúčaniami gestorského, finančného výboru. Uvedomujeme si, že tento rozpočet nie je dokonalý, ale je to lepšie pre Slovensko ako rozpočtové provizórium. Na ten budúci budeme mať v tomto novom zložení podstatne viac času a preto verím, že ten náš ďalší spoločný rozpočet bude dokonalejší. Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Ešte predtým ako vystúpi za klub Aliancie nového občana pán poslanec Malchárek, dovolil som si prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec, nedalo mi a nedá mi, ak hovoríte a vystupujete za Klub KDH, považujem za neuveriteľnú neslušnosť, keď hovoríte, že vy ste boli tí, ktorí ste zachraňovali 20 mil. Sk v rozpočte Národnej rady. Po prvé, ja som bol na diskusii s predsedom Národnej rady vo vedení parlamentu, viem presne, ako vznikalo stanovisko k tomu, čo sa bude zachraňovať, čo sa bude sťahovať. Tu ste neboli ako poslanec KDH a okrem toho, to nie je zásluha výboru, len. Takže neprisvojujme si niečo, čo vám nepatrí. Pokiaľ ide o návrh výboru, ktorý hovorí o znížení alebo teda o znížení celkového objemu platov na 5-percentné navýšenie oproti 11-percentnému, môžem vám sľúbiť, že aj na koaličnej rade podporí Aliancia nového občana tento návrh aj vo vzťahu ku KDH a pokiaľ hovoríme o zákone o štátnej a verejnej službe, tak som rád, že ste sa stotožnili s návrhmi a kritikou Aliancie nového občana v čase, keď ešte nebola parlamentná strana, keď sa tento zákon prijímal, radšej neskoro ako nikdy. Ďakujem pekne. Pán poslanec Malchárek, nech sa páči.
(Hlasy v sále.)
Áno, áno, len som nevedel, aha teraz je, ja som ho nevidel, pardon, nech sa páči. Pán poslanec Brocka.
J. Brocka, poslanec: Pán podpredseda, asi ste ma nepozorne počúvali, ja som hovoril o návrhoch, ktoré prešli vo výbore pre financie, rozpočet a menu. Ja si neprisvojujem tie návrhy ako návrhy Kresťanskodemokratického hnutia. Som rád, že sme sa zhodli v tom, že máte rovnaký názor ako my na niektoré otázky.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem, nech sa páči, pán poslanec Malchárek.
J. Malchárek, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci. Ako predstaviteľ poslaneckého klubu Aliancie nového občana, samozrejme, zástupca vládnej koalície by som v nasledujúcich minútach rád zhodnotil základné ekonomické parametre a podmienky, ktoré ovplyvnili zostavenie predkladaného návrhu štátneho rozpočtu pre rok 2003. Štátny rozpočet je jedným z najdôležitejších zákonov, ktoré prerokúvame. Jeho dôležitosť je najmä v tom, že zohľadňuje vývoj národného hospodárstva v minulých rokoch a zároveň predstavuje program na rok nasledujúci. Rozpočet, o ktorom dnes diskutujeme, sa tak, a to úprimne verím, stane pilierom ekonomiky v roku 2003.
Na úvod by som rád zdôraznil, že v minulom volebnom období som v záverečnom roku nepodporil zákon o štátnom rozpočte na rok 2002. Vláda a ministerstvo financií pri jeho zostavovaní použili metodiku, ktorá podľa môjho názoru nebola adekvátna vzhľadom na neustále prebiehajúcu transformáciu slovenskej ekonomiky. Hlavnou chybou bolo, že privatizačné príjmy, ktoré majú jednorazovú povahu, a preto skresľujú pohľad na štátny rozpočet, boli súčasťou príjmov štátneho rozpočtu a taktiež náklady, ktoré boli spojené s reštrukturalizáciou bánk, neboli zaradené medzi výdavky štátneho rozpočtu, hoci v konečnom dôsledku boli financované práve z jeho prostriedkov.
Podľa posledných zverejnených údajov k vývoju rozpočtu v roku 2002 sa ukazuje, že snaha príslušných rezortov zabezpečiť najmä nedaňové príjmy ako i neprekročiť rozpočtové výdavky nebude v plnej miere dosiahnutá. Realizácia zamýšľaných opatrení sa oneskoruje a naopak, prijali sa ďalšie rozhodnutia s výraznými rozpočtovými dôsledkami, napríklad v mzdovej, respektíve v sociálnej oblasti. Reálne nám teda vznikol deficit, ktorý je viac ako dvojnásobný proti plánovanému, ktorý mal dosiahnuť 3,5% hrubého domáceho produktu. Predkladaný návrh tieto nedostatky dosť zásadne odstraňuje. Štátny rozpočet na rok 2003 je pripravovaný v metodike ESA 95, ktorú nielenže považujem za korektnejšiu, ale vyžaduje si ju aj prístupový proces Slovenskej republiky do Európskej únie. Mimoriadne, respektíve náhodné príjmy ako napríklad príjmy z privatizácie či deblokácie ruského dlhu a skryté výdavky súvisiace so splácaním dlhu zdravotných poisťovní, nemocníc či škôl v tomto návrh nie sú započítané a tak tento rozpočet môžeme považovať za reálnu kvantifikáciu príjmov a výdavkov štátu v roku 2003. Štátny rozpočet na rok 2003 vychádza z analýzy jednotlivých odvetví národného hospodárstva. Uvedomujeme si, že ani tento rozpočet nie je ideálny vzhľadom na reformy, ktoré neboli realizované v minulých rokoch. Napriek relatívne krátkej dobe po voľbách sa nám však podarilo pripraviť štátny rozpočet, ktorý považujeme za najvhodnejší súčasný variant a zároveň jeho schválenie eliminuje prípadné rozpočtové provizórium, čo by som rád zdôraznil. Samotný obsah rozpočtu na rok 2003 zohľadňuje súčasnú hospodárskopolitickú situáciu, keď je potrebné uskutočniť významné reformy, naštartovať reformy na strane príjmov ako i výdavkov. V návrhu sú tak premietnuté zmeny v príjmovej a výdavkovej časti, ktoré odrážajú priority súčasnej vlády. Pri odhadovanej úrovni hrubého domáceho produktu na rok 2003 vo výške 1 bilión 155 miliárd predstavuje schodok verejného rozpočtu 3,87 % hrubého domáceho produktu. Je to aj dôsledok faktu, že v roku 2003 sa v štátnom rozpočte kumulujú viaceré negatívne faktory, vyplývajúce najmä z nerealizácie reforiem, vyúsťujúcich do rizík rozpočtu v roku 2002 a z realizácie rozhodnutí, ktorých účinnosť sa posunula za horizont roku 2002 a to sú všetko momenty, na ktoré sme v posledných dvoch rokoch v rámci Aliancie nového občana veľmi intenzívne poukazovali a upozorňovali sme, že takéto riziká tu v Slovenskej republike vznikajú.
Príjmy štátneho rozpočtu pre rok 2003 sa kvantifikujú na úrovni 235 mld. Sk. V porovnaní s rokom 2002 sa teda rozpočtujú naviac o 15,1 mld. Sk. V uvedenom výnose sú už však zohľadnené prínosy navrhovaných legislatívnych opatrení v objeme 11 mld. Sk, ktoré vzniknú v dôsledku zmien napríklad v DPH a spotrebných daniach. Tento nárast v nepriamych daniach spolu s rastom inflácie, ktorá je rozpočtovaná na 8,8 % a v porovnaní s týmto rokom narastie až o 5 %, predstavuje hlavné riziko pre budúci rok. Rast cenovej hladiny v tejto výške je však nevyhnutný vzhľadom na nárast regulovaných cien, hlavne elektriky, plynu a vody. Uvedomujeme si, že toto zvyšovanie vyvolá určitú kritiku tejto vlády a tejto vládnej koalície v očiach verejnosti. Tento krok je však potrebný, štát nemôže donekonečna dotovať tieto ekonomické statky. Napríklad deformované ceny vodného a stočného, ktoré v súčasnosti pokrývajú len 70 % reálnych ekonomických nákladov potrebných na ich výrobu a dosahujú len v porovnaní polovicu fakturovaných cien v Českej republike.
Plánované výdavky štátneho rozpočtu predstavujú 291,8 mld. Sk. Na medziročnom raste o 18, 4 mld. sa budú podieľať najmä výdavky na mzdy a sociálne účely. I keď sa nám pre rok 2003 čiastočne podarilo napraviť často neadekvátne použitie prostriedkov štátneho rozpočtu, ešte stále vidíme priestor na úpravy vo výdavkovej časti. Pri každej výdavkovej kapitole štátneho rozpočtu sa preto v nasledujúcich rokoch musí vykonať detailný krížový audit oprávnených nákladov súvisiaci s jednotlivými činnosťami, zhodnotiť jeho výsledky a následne v prípade potreby okamžite vykonať požadované úpravy. Navrhovaný rozpočet je prvým krokom ku konsolidácii verejných financií. Je pravdou, že má reštriktívny charakter, tento však vyplýva z aktuálnej situácie o verejných financiách, ktoré je potrebné naštartovať, a práve tento povolebný čas nám dovoľuje nevyhnutné reformy uskutočniť razantným spôsobom. Pri ich realizácii musíme byť však vzhľadom na citlivosť ich dopadu na spoločnosť dôslední a zodpovední. Zodpovednosť chápeme na jednej strane ako dôslednosť voči občanom pri záväzkoch, ktoré nám vyplývajú z titulu ich preferencií, a na druhej strane zodpovednosť musí byť premenená do praxe i voči štátnym úradom pri plnení ich funkcií. Rozpočty pre jednotlivé orgány štátnej správy musia byť dodržané a táto vláda nemôže dovoliť a poskytnúť ústupky v priebehu roka, tak ako to bývalo zvykom v rokoch minulých. Jedine nekompromisné dodržanie takejto rozpočtovej disciplíny povedie k želaným úspechom.
Rozpočet musí byť pre každú participujúcu stranu záväzný, len tak môžeme v nasledujúcich rokoch stabilizovať hospodárstvo a zabezpečiť zdroje pre nasledujúce roky. Štátny rozpočet na rok 2003 síce nevytvára zdroje v celom požadovanom rozsahu, obmedzuje však neustále rastúcu štátnu spotrebu a vytvára dobrý odrazový mostík pre nasledujúce rozpočty. Taktiež vytvára predpoklady pre udržanie stability vývoja verejných financií. Takto vzniknuté zdroje budú nadobúdať ešte väčší význam v kontexte očakávanej integrácie do štruktúr Európskej únie. Rozvojové projekty, ktoré financujú fondy Európskej únie, totiž vyžadujú spolufinancovanie krajinou, do ktorej prostriedky z podporných programov smerujú. Práve tento dôvod bol kľúčový pri nedostatočnom čerpaní práve týchto prostriedkov z Európskej únie. Tieto neustále naberajú na dôležitosti a s určitosťou môžeme povedať, že v nasledujúcich rokoch budú potrebné neustále väčšie objemy na pokrytie plánovaných investičných spoločných projektov.
Rozpočet na rok 2003 svojím charakterom zohľadňuje tieto potreby hlavne tým, že vytvára operačný priestor pre budúce roky, keď budú spomínané potreby bezpochyby vyššie. Okrem dlhých diskusií medzi vládou a jednotlivými ministerstvami štátny rozpočet citlivo vníma aj zahraničie.
Návrh štátneho rozpočtu na rok 2003 podrobne študovali experti z misie Medzinárodného menového fondu, ktorí viedli v dňoch 6. a 19. novembra diskusie o fiskálnej a menovej politike najmä s výhľadom na rok 2003. Vo svojej správe konštatujú, že rozpočet na rok 2003 primerane stanovuje cieľ podstatne sprísniť fiskálnu pozíciu. Fiskálna reštrikcia spolu s dôsledným dodržiavaním rozpočtu ich pravidiel sú nevyhnutnou súčasťou predkladaného návrhu. Len týmto spôsobom môžeme byť úspešní pri dosiahnutí primeraného pokroku v strednodobej konsolidácii verejných financií a zmiernení tlaku na menovú politiku tak, aby sa schodok vonkajšieho bežného účtu platobnej bilancie dostal na trajektóriu udržateľného rozvoja.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, rozpočet na rok 2003 predostrel prvý krok na plnenie reštrukturalizácie a konsolidácie verejných financií. Ja som osobne presvedčený, že tento rozpočet je v súčasnosti optimálnym variantom, rovnako ako aj celý poslanecký klub Aliancie nového občana, ktorý stabilizuje verejný sektor a na jeho základe vzniknú v nasledujúcich rokoch ďalšie rozpočty, ktoré podporia napredovanie ekonomiky. Z týchto dôvodov chcem deklarovať našu podporu pre rozpočet v roku 2003 naším hlasovaním. Ďakujem pekne za pozornosť.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne pánovi poslancovi Malchárkovi. Za klub SDKÚ sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Hort.
M. Hort, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia. Postoj k pripravovanému štátnemu rozpočtu sme v parlamente v podstate už vyjadrili na predchádzajúcej schôdzi pri schvaľovaní nevyhnutných noviel zákonov v skrátenom legislatívnom konaní.
Predkladateľ Ministerstvo financií Slovenskej republiky - a týmto by som veľmi rád ocenil ich prácu - vo veľmi krátkom čase dokázal premietnuť dôsledky navrhovaných zmien do výšky príjmov a výdavkov budúcoročného štátneho rozpočtu.
Za poslanecký klub Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie vyjadrujem jednoznačnú podporu predloženému vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2003 vrátane pozmeňujúcich návrhov, ktoré si v spoločnej správe osvojil gestorský výbor.
Tento náš postoj vychádza z toho, že štátny rozpočet je základným nástrojom, prostredníctvom ktorého vláda zasahuje do ekonomiky s ambíciou naplnenia vytýčených ekonomických cieľov. Cieľov, ktoré sú presne kvantifikované a za ktoré nesie vláda plnú zodpovednosť. Preto k zostaveniu štátneho rozpočtu vláda musí pristupovať a pristupuje nanajvýš zodpovedne, inak by išla proti sebe. Ďalej, návrh ministerstva financií je reálnym návrhom zohľadňujúci aktuálny stav slovenského hospodárstva. Schopnosť a vôľu prispieť na príjmovej strane a potrebu únosne okresať plnenie požiadaviek na výdavkovej strane.
Štátny rozpočet je už zostavený podľa metodiky ESA 95, ktorú si vyžaduje prístupový proces. Je korektnejšia a transparentnejšia. Dochádza k očisteniu od určitých položiek na strane príjmov i výdavkov a k postupnému približovaniu kalkulácií a interpretácie deficitu štátneho rozpočtu medzi vládou a nezávislými analytikmi. Deficit verejných financií podľa metodiky ESA 95 sa bude pohybovať na úrovni 5 % HDP. Len pre ilustráciu, v roku 2002 pravdepodobne prekročí 7 %, je zjavná teda jednoznačná tendencia k naplneniu maastrichtského kritéria, ktoré hovorí o 3 percentách HDP do roku 2006.
Uvedených 5 % môžeme považovať za vážny záväzok, ktorý bude predpokladať, ale aj tlačiť na tvrdé reformy v sociálnej oblasti, v zdravotníctve, v školstve, v doprave, vo verejnej správe, čoho si je vláda plne vedomá a v tomto smere aj koná.
Podľa Medzinárodného menového fondu je rozpočet na rok 2003 prvou etapou strednodobej stratégie, reštrukturalizácie a konsolidácie verejných financií. Schodok verejných financií na rok 2003 na úrovni 5 % HDP považuje aj správa Medzinárodného menového fondu za primeraný. Ako určité riziko upozorňuje na nadhodnotenie príjmov v položke dane z príjmu právnických osôb o 5 mld. Sk. Tu však treba povedať, že na druhej strane toto určite prinesie tlak na zlepšenie finančnej disciplíny, na rast efektívnosti daňovej a colnej správy.
Čiže ak mám definovať hlavné charakteristiky predloženého návrhu štátneho rozpočtu na rok 2003, tak treba konštatovať, že štátny rozpočet na rok 2003 je pravdivý a zároveň náročný. Pohľad na zostavovanie rozpočtu takouto optikou je však nevyhnutný pre naplnenie jedného zo základných cieľov, ktoré si súčasná vláda stanovila. Tým je vstup do Európskej únie a neskôr aj do Európskej menovej únie, sprevádzaný zlepšovaním životnej úrovne obyvateľov Slovenskej republiky.
Predpokladaný rozpočet nie je ideálny. Bezpochyby však smeruje nielen k formálnemu, ale aj k reálnemu naplneniu tohto cieľa. Rozpočet na rok 2003 vychádza zo základných makroekonomických predpokladov, ktoré sa zhodujú s odhadmi viacerých renomovaných medzinárodných a domácich inštitúcií. Podobné ukazovatele hospodárskeho vývoja Slovenskej republiky, aké sú zapracované do makroekonomického rámca budúcoročného štátneho rozpočtu, prezentovali vo svojich správach aj Medzinárodný menový fond, Európska únia alebo Národná banka Slovenska.
Správnosť predpokladov ministerstva financií potvrdili aj viacerí nezávislí ekonómovia. Na základe odhadov ministerstva financií by mala dosiahnuť úroveň tvorby HDP v roku 2003 1155,4 mld. Sk. Priemerná ročná inflácia by mala v roku 2003 dosiahnuť úroveň 8,8 %, čo však vyplýva predovšetkým z realizovaných cenových úprav, predovšetkým deregulácia cien energií. Miera evidovanej nezamestnanosti by nemala presiahnuť 18 %.
Ak som na úvod hovoril, že ide o rozpočet pravdivý a zároveň aj náročný, tak pravdivosť budúcoročného štátneho rozpočtu vyplýva z faktu, že jeho príjmy aj výdavky sú odhadnuté reálne. Príjmová stránka rozpočtu je založená na štandardných príjmoch, predovšetkým na príjmoch z výberu daní.
V budúcoročnom rozpočte nie sú zahrnuté rizikové príjmové položky, ktorých naplnenie by si vyžiadalo prijatie ďalších opatrení, alebo majú jednorazový charakter. Takými sú napríklad príjmy z deblokácií, príjmy plynúce do rozpočtu zo Slovenskej konsolidačnej, akciovej spoločnosti, alebo výnosy z predaja hotela Fórum, výnosy z predaja telekomunikačných licencií či privatizačné príjmy. Všetky tieto položky v minulých rokoch nadhodnocovali úroveň príjmov štátneho rozpočtu a v konečnom dôsledku vyúsťovali do vyššieho deficitu. Hoci tento rok sa s podobným druhom príjmov v štátnom rozpočte neuvažuje, v prípade ich realizácie sa počíta s ich využitím, a to podčiarkujem, výhradne na zníženie verejného dlhu.
Na strane výdavkov štátneho rozpočtu by sa nemala opakovať situácia z minulosti, keď napríklad výdavky štátu na sociálne dávky o niekoľko miliárd prekročili rozpočtovanú hodnotu. Takéto rozpočtovanie znamenalo zvyšovanie schodku verejných financií a skresľovalo pravdivý obraz o výdavkoch štátu na sociálnu oblasť.
V štátnom rozpočte na rok 2003 sú všetky výdavky zohľadnené v ich plnej výške, čím by malo byť zaručené udržanie schodku verejných financií v roku 2003 na pôvodne rozpočtovanej úrovni.
Štátny rozpočet rovnako zakladá predpoklady pre zastavenie tvorby nových dlhov v okruhu verejných financií. Najlepšie možno túto ambíciu ilustrovať na postoji vlády k obom spoločnostiam pôsobiacim v železničnej doprave, a to Železnice Slovenskej republiky a Železničná spoločnosť. Zo štátneho rozpočtu im prináleží v roku 2003 podstatne viac prostriedkov ako v minulosti, tieto financie sú však vyvážené podmienkou netvoriť nový dlh. V budúcom roku už nemôžu tieto spoločnosti počítať s neštandardnými príjmami z privatizácie ani s poskytovaním nových štátnych záruk na ich úvery.
V súvislosti s decentralizačným procesom je oprávnená otázka finančného pokrytia prenesených kompetencií, ktoré od nového roka prechádzajú do pôsobnosti obcí a vyšších územných celkov. Finančný vzťah štátu k obciam a VÚC je pre rok 2003 riešený okrem vlastných daňových príjmov obcí najmä decentralizačnými dotáciami. Navýšenie finančných transferov štátu smerujúcich do obcí a VÚC súvisí predovšetkým s prechodom nových kompetencií do ich pôsobnosti od januára 2003. Transfer obciam pritom v roku 2003 dosiahne takmer 7,7 mld. Sk a pre VÚC je v rozpočte vyčlenených 7,9 mld. Sk. Tieto prostriedky sú určené na financovanie školstva, sociálnej oblasti, dopravy a kultúry, tak ako o tom hovorí kompetenčný zákon.
Druhá kvalifikácia rozpočtu je, že je to rozpočet náročný. Náročný možno štátny rozpočet na rok 2003 nazvať preto, že znižuje deficit okruhu verejných financií podľa oficiálnej európskej metodiky ESA 95 na 5 % predpokladanej tvorby HDP. Zníženie rozpočtového schodku sa stáva zreteľným najmä v porovnaní s predpokladaným vývojom v roku 2002, keď ministerstvo financií očakáva deficit na úrovni viac ako 7 % a to práve z dôvodu nenaplnenia rizikových príjmov a prekročenia niektorých druhov obligatórnych výdavkov rozpočtu.
Aj v minulých rokoch sa však deficit verejných financií pohyboval nad úrovňou 6 % HDP. I keď štátny rozpočet na rok 2003 nie je ideálny, je to bezpochyby krok správnym smerom. Vytvára totiž predpoklady pre stabilný vývoj a rozvoj ekonomického prostredia, znižovanie deficitnosti okruhu verejných financií zaručí zdravšie prostredie pre podnikateľské aktivity, nakoľko bude podporovať stabilnú hladinu výmenného kurzu slovenskej koruny ako aj nižšiu úroveň úrokových sadzieb. Takýto vývoj bude pozitívne vplývať na ekonomický rast, ktorý sa v budúcom roku predpokladá na úrovni 3,7 %. V podmienkach celosvetového spomalenia hospodárskeho rastu je to veľmi dobrý výsledok.
V nasledujúcich rokoch sa dokonca predpokladá postupné zrýchľovanie tempa ekonomického rastu Slovenskej republiky. Postupná konsolidácia deficitu verejných financií zakladá navyše predpoklad pre naplnenie jedného z hlavných cieľov programového vyhlásenia vlády vo fiskálnej oblasti, ktorým je plnenie maastrichtských kritérií Slovenskou republikou do horizontu roku 2006. Jednou z podmienok členstva Slovenska v Európskej menovej únii je udržať schodok verejného rozpočtu nižší ako 3 % HDP.
Na záver zostáva už len dodať, že v roku 2003 sme len na začiatku cesty. Štátny rozpočet na nasledujúci rok vytvára predpoklady pre úspešný štart do nového vládneho obdobia, na konci ktorého by sa mala Slovenská republika zaradiť medzi krajiny spĺňajúce náročné kritériá na členstvo v Európskej menovej únii. Na základe týchto skutočností si vás dovoľujem v mene svojom ako aj v mene poslaneckého klubu SDKÚ požiadať o podporu tohto návrhu štátneho rozpočtu na rok 2003. Ďakujem za pozornosť.