P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Maxon. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

M. Maxon, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister financií, vážení členovia vlády. Celkom na úvod môjho vystúpenia k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2003 mi dovoľte vyjadriť kritiku k postupu, ktorý navrhol pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky v súvislosti so zákonom o verejnej službe. Je to zákon, ktorý vrátil prezident Slovenskej republiky Národnej rade na opätovné prerokovanie. Ide o zákon, ktorý sme prerokovali na predchádzajúcej schôdzi, ako si veľmi dobre pamätáte, v skrátenom legislatívnom konaní, zákon, ktorý podľa predkladateľa, tak zdôvodňoval vtedy dôvody skráteného legislatívneho konania, má bezprostredný dopad na štátny rozpočet, sme, respektíve STE presunuli na prerokovanie až po prerokovaní zákona o štátnom rozpočte. Je to absolútne nesprávne a nelogické rozhodnutie, toto rozhodnutie odporuje logike, ktoré by sa pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky jednoducho uplatňovať nemali. Nepoznám presný dôvod vášho rozhodnutia, pán predseda, nech je však akýkoľvek, platí to, čo som už povedal. Odporuje logike a môže to vyvolať problém, ktorý bude potrebné naprávať neštandardným postupom. Pán predseda, je to predovšetkým kritika vášho postupu, lebo je to v príkrom rozpore s tým, čo ste sľubovali bezprostredne po zasadnutí do kresla predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

Dovoľte mi v úvode sa ešte vyjadriť aj k tomu, čo sa tu deje. Prosím, moje prirovnanie neberte zo žartu, lebo ho myslím úplne vážne. Ak jednotkou miery, ktorou sa meria autorita, je jeden migaš, tak potom, pán predseda, vy máte 0,5% migaša. Ako-tak sa vám podarilo zabezpečiť aspoň časť členov vlády, odporúčal by som vám, aby ste ešte aj zabezpečili poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Bezprostredne po tom, čo zasadli ministri a členovia vlády na svoje miesta, tak namiesto toho, aby sledovali a počúvali môjho kolegu, tak vybavovali stránky s jednotlivými poslancami.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím, venujte sa, pán poslanec, prerokovávaniu zákona o štátnom rozpočte.

M. Maxon, poslanec: Áno, to je prerokovávaná téma, pán predseda, to sa bezprostredne tu v rokovacej sále dialo a ja mám právo na tieto skutočnosti reagovať. Pán predseda, je to výzva pre vás, aby ste jednoducho konali tak, ako ste na ustanovujúcej schôdzi Národnej rade sľúbili, a s tým, čo ste vy sľúbili, my sa úplne stotožňujeme.

Dovoľte mi teda povedať niekoľko poznámok úvodom k návrhu zákona o štátnom rozpočte, ktoré, samozrejme, považujem tiež za mimoriadne dôležité z hľadiska procesného. Na rozdiel od môjho poslaneckého kolegu Tomáša Galbavého ja sa nebudem oháňať žiadnymi americkými agentúrami, ktoré robia prieskum na Slovensku a konštatujú, že 11% občanov je nespokojných, myslím si, že by bolo dobré, keby sme pri dôvodení rešpektovali relevantné agentúry pôsobiace na Slovensku, pri tejto príležitosti mi dovoľte skonštatovať, že dnes zverejnený prieskum odboru verejnej mienky Slovenského rozhlasu, o ktorej všetci veľmi dobre vieme, že pracuje profesionálnym spôsobom a z hľadiska prieskumu je to všeobecne rešpektovaná agentúra s malými odchýlkami od reálnej skutočnosti, tak jeden z údajov tejto agentúry, ktorá zverejnila tento prieskum, dnes je vo väzbe na programové vyhlásenie vlády a vo väzbe na predložený návrh zákona o štátnom rozpočte, na otázku respondentov, či vláda Slovenskej republiky je schopná a pripravená riešiť ich bezprostredné problémy, odpovedalo 75 % respondentov, že nie. Myslím si, že títo respondenti boli významným spôsobom ovplyvnení aj postupom vlády. Návrh zákona v súvislosti so zákonom o štátnom rozpočte, návrh zákona štátneho rozpočtu, aj návrh rozpočtov ostatných zložiek verejných fondov a financií na rok 2003 bol predložený na rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody dňa 18. októbra tohto roku. Na mimoriadnom zasadnutí predsedníctva Rady hospodárskej a sociálnej dohody dňa 23. 10. sa sociálni partneri dohodli na termíne mimoriadneho rokovania tejto rady k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2003, ktoré sa uskutočnilo 29. októbra. V súlade s ustanovením § 6 ods. 7 zákona č. 106 o hospodárskom a sociálnom partnerstve bol materiál opätovne prerokovaný dňa 11. 11. s nasledovnými závermi: Rada, a) nedospela k dohode z dôvodu nesúhlasného stanoviska Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky, b) Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky podmienila súhlas s rozpočtom splnením týchto závažných pripomienok - zaviesť 6-percentnú daň z pridanej hodnoty na 20 druhov základných potravín, zachovať vyplácanie prídavkov na deti v súčasnej podobe, nemeniť zákon o štátnej a verejnej službe, to znamená zachovanie 13. platu pre zamestnancov, a systému odmeňovania v zdravotníctve.

Ja nebudem, prosím, komentovať požiadavky Konfederácie odborových zväzov, ale žasnem nad ľahkovážnosťou vlády a žasnem nad tým, ako sa vláda ľahko preniesla cez tento zásadný nesúhlas Konfederácie odborových zväzov na rokovaní Rady hospodárskej a sociálnej dohody. Vo väzbe na zákon 106 o sociálnom partnerstve sú vyjadrené isté princípy, ktoré pri návrhu zákona o štátnom rozpočte jednoducho nie je možné zľahčovať takým spôsobom, ako k tomu pristúpila vláda Mikuláša Dzurindu.

Aktuálnou témou v tejto chvíli je teda zákon zákonov na rok 2003, ktorému mám ambíciu sa venovať. Ak som štátny rozpočet charakterizoval ako zákon zákonov na budúci rok, má to svoj opodstatnený dôvod. Takáto dôležitá právna norma, podľa ktorej sa budeme riadiť a podľa ktorej sa bude riadiť naša fiskálna politika, nepochybne zákonom zákonov je a pri jeho zostavení a zostavovaní musia byť rešpektované všetky zákonné normy, ktorých sa dotýka a, samozrejme, medzi základnú zákonnú normu Slovenskej republiky patrí Ústava Slovenskej republiky.

Pred tým, ako sa zmienim o istých disproporciách vo väzbe na ústavu a na právny poriadok Slovenskej republiky, pre objektivitu by som naozaj však chcel uviesť, že návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2003 z hľadiska metodologického, z hľadiska vzájomných väzieb bol zostavený a navrhovaný je profesionálne. Pozitívne hodnotím, že sa uplatnila medzinárodná metodika európskeho systému národných a regionálnych účtov, teda ESA 95, súčasne však musím povedať, že to považujem za jedinú pozitívnu vec tohto návrhu rozpočtu. Za tým, že sa uplatnila metodika európskeho systému národných a regionálnych účtov, za tým nepochybne stojí práca mnohých úradníkov ministerstva financií, toto som povedal kvôli tomu, že si myslím, že je opodstatnený dôvod, aby sme sa im za túto skutočnosť poďakovali. To ostatné, čo budem kritizovať na návrhu rozpočtu na rok 2003, však súvisí predovšetkým s politickými rozhodnutiami súčasnej vlády.

Ak som teda konštatoval, že tento návrh má dosť vážne disproporcie, dovoľte mi povedať, o čo ide. Ústava Slovenskej republiky v čl. 71 ods. 1 hovorí: "Na obec a vyšší územný celok možno zákonom preniesť výkon určených úloh miestnej štátnej správy. Náklady takto preneseného výkonu štátnej správy uhrádza štát." V návrhu rozpočtu na rok 2003 predkladateľ, teda vláda Slovenskej republiky, nerešpektuje veľmi jednoznačne znejúce ustanovenie čl. 71 v súhrnnom finančnom vzťahu k obciam a vyšším územným celkom. Túto skutočnosť potvrdzujú predsedovia vyšších územných celkov, túto skutočnosť vo svojom písomnom stanovisku potvrdzuje Združenie miest a obcí Slovenska, ale čo považujem za rozhodujúce, túto skutočnosť potvrdzuje i stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu rozpočtu na rok 2003. Zákonom č. 416 sa na vyššie územné celky, mestá a obce prenášajú určité úlohy miestnej štátnej správy, na takto prenesený výkon štátnej správy štát jednoducho nenašiel prostriedky. Jednoducho, neuhrádza v tomto návrhu rozpočtu to, čo mu ústava priamo ukladá. Pre väčšiu zrozumiteľnosť a objektívnosť tohto môjho konštatovania mi dovoľte, aby som sa oprel o relevantné stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu, kde sa veľmi jasne a zrozumiteľne uvádza, pokiaľ ste sa tomuto stanovisku venovali, tak je na 21. strane: Na rozsah pôsobnosti zabezpečovaných súhrnne obcami, vyššími územnými celkami a krajskými úradmi vyčleňuje návrh štátneho rozpočtu na rok 2003 kumulatívne sumu 66 mld. 462 mil. Sk. Je to o 6 mld. viac ako pre rozsah pôsobnosti zabezpečovaný obcami a krajskými úradmi stanovoval štátny rozpočet na rok 2002. V rozpisoch dotácií nie sú zahrnuté výdavky na tie kompetencie, ktoré podľa zákona č. 416/2001 Z. z. prechádzajú do pôsobnosti vyššieho územného celku od 1. 1. 2003. V tom stanovisku sa aj špecifikujú tie disproporcie medzi návrhom zákona o štátnom rozpočte a objektívne potrebnými zdrojmi. To rozhodujúce z tohto stanoviska mi dovoľte, aby som zopakoval ešte raz: "V rozpisoch dotácií nie sú zahrnuté výdavky na tie kompetencie, ktoré podľa zákona č. 416/2001 Z. z. prechádzajú do pôsobnosti vyšších územných celkov od 1. 1. 2002." Takto formulované stanovisko jednoznačne potvrdzuje, že pri zostavovaní návrhu zákona štátneho rozpočtu nebola akceptovaná a rešpektovaná Ústava Slovenskej republiky. V súvislosti s týmto konštatovaním a mi dovoľte, pán minister, aby som vás upozornil i na čl. 65 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, kde sa uvádza, citujem: "Obec a vyšší územný celok financujú svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov ako aj zo štátnych dotácií. Zákon ustanoví, ktoré dane a poplatky sú príjmom obce a ktoré dane a poplatky sú príjmom vyššieho územného celku." Napriek tomu, že vám Ústava Slovenskej republiky, vážený pán minister a celá vláda, napriek tomu, že vám Ústava Slovenskej republiky priamo ukladá ustanoviť zákonom túto povinnosť, do dnešného dňa sa v oblasti daňovej reformy v prospech princípu podielových daní nič nespravilo. Kto teda kritizuje reformu verejnej správy, má, žiaľ, pravdu. Právny poriadok Slovenskej republiky má množstvo zákonov a musí byť pravidlom, že všetky právne predpisy vyjadrené zákonom musia byť rešpektované. Neviem teda jednoducho pochopiť ľahostajnosť v tomto prípade a dovolím si použiť prísnejšiu klasifikáciu, protizákonnú ľahostajnosť vlády pri predloženom návrhu zákona štátneho rozpočtu na rok 2003.

O čo v tomto prípade ide. Už okrem spomínaného rozporu návrhu s Ústavou Slovenskej republiky ide o zákon č. 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Dámy a páni, v § 1 ods. 6 sa priamo ukladá, že suma poskytnutých prostriedkov zo štátneho rozpočtu na príslušný kalendárny rok na účely podľa odseku dva, odsek dva vymedzuje finančnú podporu štátu poľnohospodárstvu, sa upraví o vplyv inflácie uvedenej v zákone o štátnom rozpočte. Princíp valorizácie do návrhu rozpočtu premietnutý nebol, teda návrh nie je v súlade so zákonom č. 240/1998 Z. z. Predložený návrh rozpočtu vo väzbe na rozpočtovú kapitolu ministerstva pôdohospodárstva nie je v súlade ani s ustanovením § 2 ods. 2 zákona, ktorý som už uvádzal, kde sa uvádza a ukladá: "Prostriedky štátneho rozpočtu na účely uvedené v ods. 1 možno použiť v rozsahu ustanovenom zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok. Zákon o štátnom rozpočte zároveň určí koeficient valorizácie sumy rozpočtových prostriedkov v príslušnom roku." Vážený pán minister financií, takto formulované znenie zákona vám priamo ukladá určiť koeficient valorizácie, čo ste jednoducho nespravili, čím ste veľmi jednoznačne porušili zákon. V tomto kontexte si myslím, že je celkom náležité, aby som vám pripomenul, a nielen vám, ale aj ostatným členom vlády Slovenskej republiky, lebo, samozrejme, vláda rozhoduje v zbore, čl. 112 Ústavy Slovenskej republiky a článok 112 Ústavy Slovenskej republiky znie: "Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme občanov, budem zachovávať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života."

Vážený pán minister aj ostatní členovia vlády, je to sľub, ktorý ste zložili do rúk prezidenta Slovenskej republiky, pýtam sa teda, ako zachovávate Ústavu Slovenskej republiky a ako uvádzate do života zákon č. 240 o poľnohospodárstve, keď oboje pri prerokúvanom návrhu zákona štátneho rozpočtu na rok 2003 porušujete. Ja som na túto skutočnosť upozornil už pred tým a opäť musím konštatovať, že sa vláda k tomuto môjmu konštatovaniu a k tejto kritike postavila absolútne ľahostajne a tá moja kritika istým spôsobom bola aj dobre mienenou radou, ako dať návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2003 do súladu so zákonom č. 240. Jednoducho, ak ste sa rozhodli, že ustanovenie § 1 ods. 2 a ustanovenie § 6 ods. 2 v tomto zákone nemienite rešpektovať, bolo vašou povinnosťou predložiť novelu tohto zákona na skrátené legislatívne konanie, presne tak, ako ste to spravili v 22 prípadoch.

Vážený pán minister, upozorňujem vás, že budem postupovať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky vo väzbe na to, čo som povedal, že rozpočty alebo súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, že zákon č. 240 v tých príslušných ustanoveniach, o ktorých som hovoril, nie je jednoznačne v súlade s návrhom rozpočtu na rok 2003. Budem bezprostredne, ak sa teda Národná rada nerozhodne inak a odsúhlasí tento návrh, budem žiadať prezidenta Slovenskej republiky, aby tento návrh zákona štátneho rozpočtu na rok 2003 nepodpísal. V prípade, že sa pán prezident rozhodne inak, tak budem sa uchádzať, alebo zabezpečím prostredníctvom, v súlade, samozrejme, s Ústavou Slovenskej republiky a rokovacím poriadkom, 30 podpisov pod podanie na Ústavný súd. Ešte raz upozorňujem, keby bola aspoň trochu dobrá vôľa, mohli byť tieto disproporcie z vašej strany bez nejakých vážnejších problémov odstránené, i keď uznávam, že by som ten postup, aj ten postup bol kritizoval, pretože sa ekonomicky dotýka predovšetkým rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva.

Vo väzbe na to, čo som povedal, predkladám procedurálny návrh, ktorý znie: "Národná rada Slovenskej republiky navrhuje návrh zákona štátneho rozpočtu na rok 2003 vrátiť vláde Slovenskej republiky na prepracovanie v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a v súlade so zákonom 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve a o zmene a doplnení ďalších zákonov."

Dámy a páni, k vládnej verzii štátneho rozpočtu na rok 2003 je dôležité zdôrazniť, že zostavenie návrhu tohto zákona si vláda skomplikovala a mimoriadne skomplikovala predovšetkým sama a predovšetkým nerealizovaním reforiem a cenových úprav vo volebnom roku, čo, ako si veľmi dobre pamätáte, vyústilo do rizík rozpočtu i v tomto rozpočtovom roku, ktoré, včera sme prerokovávali správu o plnení štátneho rozpočtu k 30. 9. 2002. Nikto v tejto rokovacej miestnosti si nevšimol, asi preto, že platí výrok jedného z vašich koaličných kolegov, že ja nie som tu preto, aby som počúval a rozprával, som tu preto, aby som hlasoval. Možno teraz alebo donedávna ma počúval ešte pán poslanec Banáš, lebo ten pre istotu ani nehlasuje, ale tieto rozpočtové riziká, a veľmi dobre to viete, majú hodnotu 25 mld. Sk. Stagnáciou cien v regulovaných odvetviach, ale najmä z prijatia legislatívnych noriem, ktoré neboli kryté finančnými zdrojmi verejných rozpočtov vo volebnom roku a predovšetkým pre rok 2003, ako som už povedal bol založený, respektíve ste založili systémový deficit slovenského rozpočtu v objeme približne 25 mld. Sk. Ani urýchlená novelizácia zákonov v tejto oblasti, už som hovoril, že tých skrátených legislatívnych konaní bolo 22, a z tých 22 zhruba 15 sa týkalo bezprostredne tejto oblasti, ani urýchlená novelizácia zákonov nestačila na krytie potrieb roku 2003. Preto vláda s podporou koaličnej časti Národnej rady Slovenskej republiky pristúpila k výraznému zvýšeniu daňového zaťaženia. Ide najmä o daň z pridanej hodnoty, z 10% na 14 %, spotrebnej dane z minerálnych olejov a spotrebnej dane z tabaku a tabakových výrobkov, čo má priniesť do rozpočtu prírastok zdrojov približne 11 mld. Sk. Pristúpili ste i ku kroku, ktorým krátite výdavky štátneho rozpočtu, najmä odložením účinnosti zákonov zvyšujúcich nároky zamestnancov, zrušením nárokovateľnej valorizácie platov s úsporou približne 6,4 mld. Sk.

Dovoľte mi vo väzbe už na spomenuté príjmy povedať niekoľko slov. Ja som pozorne v tejto oblasti počúval aj predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu, ktorý tu v tejto chvíli nie je prítomný, a dovoľte mi teda povedať niečo o hlavnej kategórii príjmov, a to je kategória 100, to sú daňové príjmy.

Dámy a páni, príjmy štátneho rozpočtu sú daňové príjmy, sú rozpočtované vo výške 215,2 mld. Sk a predstavuje to nárast oproti rozpočtu 2002 - 34,5 mld. Sk, to znamená 19,1 %. Takáto dynamika rastu príjmov Slovenskej republiky od roku 1990 ešte nebola nikdy zaregistrovaná, respektíve od roku 1993, keď sa zmenila metodika výberu daní, teda prebehla daňová reforma.

Čo je na tomto raste však mimoriadne zaujímavé, je tá skutočnosť, že s 8,3 mld. sa uvažuje vo väzbe na daň z pridanej hodnoty a približne 2,7 mld. Sk vo väzbe na novely spotrebných, teda daňových zákonov spotrebnej oblasti. Celý zvyšok nárastu príjmov sa očakáva z titulu rastu ekonomiky. Rád by som sa oprel aj o konštatovania pána poslanca Murgaša, ktorý práve oblasť makroekonomických východísk podrobil veľmi tvrdej kritike. Rovnako v tomto smere sa zhodujeme s mojím poslaneckým kolegom Sergejom Kozlíkom, z toho pohľadu ten rozdiel, ktorý je medzi 8,3 mld. a 2,7 mld. a má byť krytý rastom ekonomiky, je podľa môjho názoru absolútne na vode a je málo reálny a pravdepodobný.

Ja sa nebudem vyjadrovať k tým skutočnostiam, o ktorých hovoril predseda výboru pre financie, rozpočet a menu pán Farkas, ale niektoré veci tam boli naozaj veľmi zaujímavé. Pre zaujímavosť mi dovoľte možno skonštatovať, že daňový informačný systém Slovenskej republiky do tejto chvíle nie je prepojený s colným informačným systémom, čo nakoniec aj hodnotí Najvyšší kontrolný úrad mimoriadne negatívne. Na druhej strane je veľa vecí, ktoré povedal pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu, s ktorými nemôžem súhlasiť.

Dotkol sa veľmi špecifickej kategórie a veľmi veľkého problému daňovej správy Slovenskej republiky, a to je oblasti... Pán poslanec, ak máte nejaké odborné problémy, tak skúste si ich vyriešiť niekde inde. Ďakujem pekne za porozumenie.

Mimoriadne vážnym problémom, o ktorom hovoril, je oblasť správy daní vo väzbe na rast daňových nedoplatkov. Pán predseda výboru konštatoval ten objem, ale zabudol povedať jednu veľmi dôležitú vec. Dámy a páni, od roku 1998 je rast daňových nedoplatkov plus mínus niekoľko miliónov v rozsahu 10 mld. ročne! Z objemu asi 42 alebo 43 mld., len tak mimochodom, asi s takýmto daňovým nedoplatkom, alebo s takýmito daňovými nedoplatkami som odovzdával rezort ministerstva financií, sme sa po úspešnej niekoľkonásobnej novele zákona 511 dopracovali k údaju 72 mld. Sk.

Pán minister financií si už robí poznámky a určite mi povie, že ten rozhodujúci nárast bol v metodike. Ten rozhodujúci nárast mohol byť v metodike, ale v porovnaní rokov 1998, 1999, maximálne 2000. Tie ostatné rasty nedoplatkov sú výhradne na vrub - a teraz môžeme diskutovať o tom, na čí. Ja som žasol, tú kritiku predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu, ktorú vzniesol na Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky. Žasol som jednoducho preto, že štyri a pol roka som nič takéto od predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu nepočul. Boli sme to práve my, aj vtedajší poslanci opozície, ktorí sme kritizovali novely zákonov a kde sme upozorňovali, že sa centralizujú rozhodovacie procesy na Daňové riaditeľstvo do Banskej Bystrice, že sa významným spôsobom posilňuje správa daní, ale významným spôsobom sa oslabuje kontrolná činnosť v daňovej oblasti, no dnes po štyri a pol rokoch ak predseda výboru pre financie, rozpočet a menu prichádza s novou filozofiou, tak mi dovoľte, aby som si zagratuloval aj sám sebe, že toľko sme na ňom pracovali, až sa nám podarilo, aby dosiahol zmenu vo svojom striktnom názore, ktorý mal v predchádzajúcom období. Nič sa však nemení na skutočnosti, že daňové nedoplatky Slovenskej republiky k 30. 6. 2002 majú hodnotu 71,5 mld. Sk.

Možno by bolo zaujímavé diskutovať, a to sa zatiaľ v tomto pléne neudialo, o mnohých záveroch Najvyššieho kontrolného úradu aj v oblasti správy daní alebo napríklad aj v oblasti porušovania zákona č. 303 o rozpočtových pravidlách. Dámy a páni, tento zákon č. 303, pokiaľ sa nemýlim, tak v § 10 upravuje časové a účelové čerpanie alebo používanie prostriedkov štátneho rozpočtu. Najvyšší kontrolný úrad len v tejto oblasti za jeden rozpočtový rok zistil 910 porušení tohto paragrafu! 910 porušení, za niektorými je 5 miliónov, za niektorými je 50 miliónov! Pri tejto príležitosti by som bol naozaj veľmi rád, keby sa správou Najvyššieho kontrolného úradu táto snemovňa v tomto volebnom období zaoberala naozaj so všetkou vážnosťou. Tie závery, ktoré Najvyšší kontrolný úrad vo svojich správach má, tie by mali byť pre nás vodidlom, ako upravovať, ako novelizovať a ako zdokonaľovať legislatívu Slovenskej republiky aj v oblasti správy, predovšetkým v oblasti výberu a správy daní.

Dámy a páni, v rozpočtovej kapitole ministerstva pôdohospodárstva sa uvažuje vo výdavkovej časti približne s 13 mld. Sk. Budem však teda radšej postupovať metodicky správne a vrátim sa najskôr k rozpočtovaným príjmom tejto kapitoly, teda pôdohospodárskej kapitoly.

Dámy a páni, príjmy stanovené pre rok 2003 predstavujú sumu 2 mld. 48,3 mil. Sk, čo je, len tak mimochodom, doposiaľ najvyššia rozpočtovaná suma tejto rozpočtovanej kapitoly od roku 1992 ako predpis štátneho rozpočtu v kapitole príjmy.

Aké to má problémy? Po prvé, a to je ten, o ktorom už som hovoril, je to zatiaľ najvyššie rozpočtovaný príjem. Po druhé, takto rozpočtovaný príjem za túto kapitolu nie je reálny aj vo väzbe na uvažovanú zmenu legislatívy, napríklad vo väzbe na zrušenie odvodu za záber poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Po tretie, z tejto sumy až 1,8 mld. Sk reprezentujú príjmy z činnosti bývalých, nezmyselne zrušených štátnych fondov, ktoré obsluhovali zdrojovo potreby pôdohospodárstva. Tom čo bol správne príjem sektoru, dnes je príjmom štátneho rozpočtu a do rozpočtovej kapitoly sa cez centrálne prerozdeľovanie nevracia ani koruna.

Takýmto postupom si môžu sedliaci, ak majú vo vrecku obyčajnú kalkulačku, odpísať 1,9 mld. Sk. V tomto kontexte konštatovanie, že výdavky, už spomínaných 13 mld., zostávajú i v rámci podpory na úrovni roku 2002, je nepresné zavádzanie. Takto parametrizované výdavky reprezentujú 1,12 % podielu na očakávanom hrubom domácom produkte. Len pre vašu informáciu, v roku 2002 bol tento podiel 1,23 %. V roku 2001 bol tento podiel 1,32 % a v roku 1999 dokonca 1,43 %, hovorím o podiele na hrubom domácom produkte. 13 mld. pre ministerstvo pôdohospodárstva v roku 2003 reálne znamená o 400 mil. menej, ako sa očakáva v tomto roku, z toho približne 300 mil., ide o pokles neinvestičných a 100 mil. investičných dotácií. Tí, ktorí sledujete ten priebeh rokovania zákona o štátnom rozpočte vo vláde, tak ste určite zaregistrovali, že tejto kapitole bolo zvýšených, táto kapitola bola upravená navýšením výdavkov o 510 mil. Sk. Tých 510 mil. Sk, ktoré sa pridali poľnohospodárstvu, bolo to na rokovaní vlády 26. 10. 2002, nereprezentujú peniaze na posilnenie úrovne domácich podpôr podnikateľskému sektoru, ale budú použité na posilnenie takzvaných administratívnych kapacít a tie administratívne kapacity predstavujú zdroje pre BSE, zdroje pre AJAX a zdroje pre platobnú agentúru.

Je mimoriadne zaujímavé, že o štátnom rozpočte Slovenskej republiky, to sa, samozrejme, nedalo zmeniť, rokujeme po skončení októbrového samitu o Európskej únii a pred kodanským stretnutím predstaviteľov Európskej únie. V tomto kontexte mi dovoľte, aby som ešte vykonal jednu vec, o ktorej si pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, myslím, že ste mali spraviť vy. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, Zväz poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností Slovenskej republiky a Zväz roľníkov a agropodnikateľov Slovenska sa, pán predseda, na vás obrátili listom a výzvou k vláde Slovenskej republiky a poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Vy ste administratívnym rozhodnutím pridelili túto výzvu výboru pre pôdohospodárstvo. Neviem si celkom dobre predstaviť, čo ako predseda výboru som mal spraviť, či som mal okamžite zvolať výbor a prerokovať túto výzvu. Ešte raz však opakujem, pán predseda, táto výzva bola adresovaná vám, a myslím si, že ako predseda Národnej rady Slovenskej republiky ste mali túto výzvu doručiť všetkým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Vo výzve sa uvádza požiadavka poľnohospodárov vo vzťahu k nášmu hlavnému vyjednávačovi v Európskej únii, vo výzve sa predstavitelia uvedených inštitúcii, ktoré som spomínal, uvádzajú aj požiadavky na vládu Slovenskej republiky, ale výzva, dámy a páni, je adresovaná aj poslancom Národnej rady Slovenskej republiky.

Mne neostáva nič iné, len tú časť, ktorá je adresovaná poslancom Národnej rady, túto časť aby som vám prečítal: "Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, Zväz poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností Slovenskej republiky, Zväz roľníkov a agropodnikateľov Slovenska vyzýva poslancov Národnej rady k zodpovednosti pri schvaľovaní štátneho rozpočtu pre rok 2003, ktorý bude rozhodujúci z hľadiska prípravy slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva na vstup do Európskej únie. Napriek existencii programov predvstupovej pomoci, všetky okolité asociované krajiny zvyšujú výdavky v poľnohospodárskych kapitolách, pretože pochopili význam prístupových procesov a nevyhnutnosť ich finančného zabezpečenia. Vládny návrh slovenského rozpočtu však napriek tomu nominálne ponecháva objem prostriedkov pre pôdohospodársky rezort v podstate na tohtoročnej úrovni, čo po zohľadnení predpokladanej miery inflácie prakticky znamená zníženie reálnej podpory. Obraciame sa preto na členov zákonodarného zboru, aby opätovne prehodnotili svoje prístupy k poľnohospodársko-potravinárskemu komplexu a vytvorili dostatočné finančné rámce pre jeho rozvoj. Budúcoročnú rozpočtovú kapitolu rezortu, pred ktorým stoja mimoriadne náročné úlohy z hľadiska prípravy na zavŕšenie integračného procesu, odporúčame medziročne zvýšiť minimálne takým tempom, akým majú vzrásť celkové výdavky štátneho rozpočtu. V každom prípade trváme na dodržaní tých legislatívnych noriem, ktoré obsahujú ustanovenia o valorizácii dotačnej podpory poľnohospodárskeho komplexu."

V závere pripomínajú predstavitelia Slovenskej poľnohospodársko-potravinárskej komory, Zväzu poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností a Zväzu roľníkov a agropodnikateľov, akú skupinu agropodnikateľov v rámci celej Slovenskej republiky vlastne zastupujú, a niet o tom pochybnosti, že rozhodujúcu.

Vo väzbe na rozpočtovú kapitolu ministerstva pôdohospodárstva mi dovoľte ešte niekoľko údajov, ktoré by nás mali naozaj primať k zodpovednosti pri rozhodovaní o tejto rozpočtovej kapitoly a prepáčte, pani poslankyňa Jandzíková, že budem osobný, ale vyzývam k zodpovednosti aj vás, lebo ste to v Národnej obrode vo svojom vyjadrení sľúbili, keď slovenskí poľnohospodári štrajkovali pred Európskou úniou, tak ste konštatovali, že už je to neskoro, ale ešte sa niečo dá reparovať v návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2003. Podobné konštatovanie mal aj náš ďalší kolega z pôdohospodárskeho výboru, pán poslanec za Kresťanskodemokratické hnutie, pomôžte mi. Ospravedlňujem sa, že mi toto meno vypadlo. Takže je to istým spôsobom seriózna výzva pre vás, aby ste možno naplnili to, čo ste prezentovali mediálne v Národnej obrode. Vo väzbe na to mi dovoľte povedať ešte jednu, pre mňa naozaj mimoriadne vážnu skúsenosť.

Dámy a páni, od roku 1992 sa v Národnej rade Slovenskej republiky nestalo, aby výbor pre pôdohospodárstvo nepodporil slovenských poľnohospodárov. Nebolo to vždy rovnakou sumou, niekedy šlo o pár desiatok miliónov, niekedy sa naozaj rozhodovalo o miliardách, ale ešte raz vás upozorňujem, od roku 1992 sa po prvýkrát vo výbore pre pôdohospodárstvo stalo, že výbor bol k oprávneným požiadavkám poľnohospodárov absolútne hluchý!

Prečo tak veľmi zdôrazňujem toto rozhodnutie výboru a prečo tak intenzívne kritizujem súčasnú pozíciu vo výdavkovej časti rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva. Nuž jednoducho preto, že keď sa v Európskej únii začalo definitívne hovoriť o 25-percentnom podiele priamych platieb, voči kolegom, ktorí už v Európskej únii sú, tak štátny tajomník maďarského ministerstva poľnohospodárstva a rozvoja vidieka Tibor Sanyi Európskej únii jednoducho pohrozil, že pokiaľ Európska únia nezvýši navrhované priame platby, maďarská vláda bude uvažovať o ich navýšení z vlastných zdrojov až po hodnotu 100 %. Podobné hlasy sa, samozrejme, ozývali a ozývajú aj z Poľska, Českej republiky a ďalších krajín.

Dámy a páni, že nešlo len o proklamatívne vyhlásenia a prázdne slová, potvrdzujú návrhy rozpočtov na rok 2003, keď Maďari zvýšili domáce agrárne dotácie o 20 %, Poliaci avizovali zvýšenie o 15 % a k podobnému kroku v rozsahu 11 % pristúpili aj v Českej republike. Dámy a páni, toto zvýšenie sa realizuje v priestore, keď Slovenská republika má absolútne najnižšiu podporu podnikateľského sektoru v agrárnej politike. Ešte raz opakujem, Maďari o 20 %, Poliaci o 16 %, Česi o 11 %, Slovenská republika 0 %, prípadne istý pokles, ak by sme to hodnotili v parametroch dopadu inflácie, tak je to, samozrejme, jednoznačný pokles.

Z toho dôvodu mi dovoľte, nechcem o tom diskutovať, kto je ľavicová a pravicová vláda, každá rozumná vláda v tomto prístupovom procese podporuje poľnohospodársky sektor, a sú na to opodstatnené dôvody. Možno by bolo veľmi zaujímavé, keby sme tu začali diskutovať o spoločnej poľnohospodárskej politike Európskej únie a všetci, ktorí sa tomu venujeme, veľmi dobre vieme, že táto spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie prostredníctvom takých masívnych podpôr, aká sa tam realizuje, je prežitá, ale je prežitá, dámy a páni, už 15 rokov a 15 rokov všetci predstavitelia tvrdia, že je prežitá a musíme s ňou niečo robiť. My dnes nemáme inú šancu, len hľadať reálne možnosti na to, aby slovenskí poľnohospodári do tejto, aj prežitej európskej spoločnej poľnohospodárskej politiky vstúpili konkurencieschopní. Ak naše podpory budú na úrovni 25 %, ak národné rozpočty ich budú môcť vyrovnať do úrovne 40 % a bude absolútne liberalizovaný trh, tak slovenské poľnohospodárstvo nemá reálnu šancu konkurenčne prežiť, bez ohľadu na to, či tu budeme šibrinkovať akýmikoľvek číslami, že pokiaľ dostaneme priame platby v rozsahu 25 %, takže budú znamenať skoro trojnásobok toho, čo dnešní poľnohospodári dostávajú. Treba si uvedomiť, že sa bude jednoducho meniť konkurenčné prostredie a toto konkurenčné prostredie sa bude meniť zásadným spôsobom.

Aby som len nekritizoval, poviem teda vec, ktorú nemienim kritizovať, len vyjadrím isté pochybnosti. V návrhu rozpočtu sa uvažuje aj so sumou, mám také šťastie, pán minister, že obyčajne vždy viem odhadnúť, aké si spravíte poznámky a čo si napíšete, možnože... Prosím? (Hlas v rokovacej sále.) Predpokladám, že nepíšete vianočné pozdravy, (So smiechom.) ale pozitívne hodnotím to, že návrh rozpočtu uvažuje aj so sumou 2,6 mld. Sk prostredníctvom štrukturálnych a kohéznych fondov Európskej únie. Pozitívne hodnotím aj to, že v kapitole všeobecná pokladničná správa sú vyčlenené zdroje, to je teda tých zhruba 25 % na krytie domácich podpôr, alebo podmienky, aby sme mohli tieto zdroje čerpať, ale vyslovujem naozaj pochybnosti o tom, či Slovenská republika bude schopná tieto prostriedky čerpať. Tie pochybnosti vyslovujem však teraz v tejto chvíli nie ako politik, ale ako profesionál. Pretože naozaj som sa veľmi dôkladne venoval tej predvstupovej agende predovšetkým v oblasti štrukturálnych kohéznych fondov a chcem sa teda tomu profesionálne venovať aj v tomto najbližšom období, ale nech sa naozaj moji bývalí kolegovia, možno aj bývalí kolegovia na ministerstve pôdohospodárstva na mňa neurazia, ale to, čo dokázali spraviť z hľadiska konštituovania jednotnej platobnej agentúry za 4 roky, to si zaslúži známku nedostatočná. To, čo spravili z hľadiska integrovaného kontrolného systému, to si zaslúži známku nedostatočná a to sú základné, principiálne podmienky na to, aby sme vôbec nejaké prostriedky z Európskej únie čerpať mali.

Ak kritizujem tento postup, tak vychádzam aj z dnešnej informácie, že 3 kľúčové monitorovacie úlohy nemá pán minister splnené, 3 kľúčové monitorovacie úlohy Európskej únie nie sú splnené a všetky 3 sa týkajú ministerstva pôdohospodárstva. Hovorím to jednoducho preto, že sľubujeme tu poľnohospodárom a sedliakom možnosť čerpať prostriedky zo štrukturálnych a kohéznych fondov Európskej únie, inštitucionálne podmienky v Slovenskej republike však vytvorené na to nie sú.

Vážené dámy, vážení páni, vo väzbe na to, čo som povedal k rozpočtovej kapitole ministerstva pôdohospodárstva, mi dovoľte, aby som vám predložil návrh, výdavky spolu pre rozpočtovú kapitolu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky zvýšiť o sumu 1,2 mld. Sk. O túto sumu upraviť položku 600 bežné výdavky a položku 600 bežné transfery. Ja som vecne tento návrh už zdôvodnil, ale v tomto návrhu sa opieram naozaj o explicitné znenie § 1 a § 2 zákona o poľnohospodárstve, teda zákona 240/1998 Z. z. Navrhované zvýšenie výdavkov rozpočtovej kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky navrhujem zabezpečiť rozpočtovaním v príjmovej časti štátneho rozpočtu z výnosov z predaja pohľadávok v správe Slovenskej konsolidačnej, a. s., a deblokácie ruského dlhu v pomere podľa rozhodnutia vlády Slovenskej republiky.

Dámy a páni, dovoľte mi, aby som tieto pozmeňujúce návrhy v súlade s rokovacím poriadkom odovzdal zástupcovi spravodajcu, teda pánovi kolegovi Brockovi, spravodajcovi. Pán kolega, neodpustím si ešte jednu poznámku. Naozaj som sa musel usmievať pri televízii, keď som sledoval vaše emotívne verbálne prestrelky s pánom podpredsedom Národnej rady Slovenskej republiky. Bez toho, že by som akokoľvek sa chcel pána podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky dotknúť, tak chvíľami mám pocit, že sa tu rodí kandidát na Nobelovu cenu za ekonomiku. Ak to bude pravda, budem sa tomu tešiť, lebo Slovensko v tomto smere ťahá za kratší koniec, ale takého suverénneho odborníka na ekonomiku, na právo, na sociálne postavenie občanov táto politická scéna naozaj dávno nezaregistrovala. Možno, že to je omnoho prospešnejšia robota ako vážiť bravčové rezne v bufete Národnej rady Slovenskej republiky, ale vrátim sa k tomu, čo som chcel povedať, lebo naozaj mi to bolo smiešne. Pán podpredseda Národnej rady si nechcel dať zobrať zásluhy na tom, že sa nebudú valorizovať platy ústavných činiteľov a vo väzbe na to, samozrejme, aj sudcom a tak ďalej. Vy ste podľa môjho názoru prezentovali čiastočne objektívny stav, ako sa tento návrh zrodil, nevalorizovať platy ústavných činiteľov. Nuž ale keď sa pre tento krok rozhodol výbor pre financie, rozpočet a menu, tak už dávno bolo na svete uznesenie výboru pre pôdohospodárstvo, minimálne týždeň pred výborom pre financie, rozpočet a menu, kde sme v absolútnej zhode všetci poslanci, či vládnej koalície, alebo opozície sa na tomto znení dohodli. Takže ja to, samozrejme, pripíšem k dobru pánovi Ruskovi, myslím si, že keď bude potrebné, aby zbieral body pre Nobelovu cenu v ekonomike, že aj toto by mu mohlo nejakým spôsobom prilepšiť.

Dámy a páni, končil som možno trošku žartovne, ale vo väzbe na tento bod rokovania Národnej rady ma naozaj mrzí ešte jedna vec. Môžeme mať akékoľvek názory na požiadavky Konfederácie odborových zväzov, môžeme mať akékoľvek názory na požiadavky ich predstaviteľov, ale nemôže nám byť ľahostajné, ako sa tí ľudia, ktorých odborárski bossi na Slovensku zastupujú, ako sa tí ľudia majú. Ja som presvedčený, že hviezdicový pochod odborárov nie je na podporu Saktora, že hviezdicový pochod odborárov nie je na podporu ani jedného odborového bossa, títo ľudia sú jednoducho v situácii, že aj pri príležitosti prerokúvania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte chcú, musia a sú nútení poukázať na situáciu, v akej sú.

Dámy a páni, keď budete rozhodovať o návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2003, nepočúvajte, že má Saktor 60-tisícový plat. Zoberte si štatistiku, koľko zarábajú tí ľudia, ktorí sa fyzicky na tom hviezdicovom pochode zúčastnili. Berte, prosím, na vedomie, že plat slovenského poľnohospodára predstavuje 70 % parity priemerného platu v národnom hospodárstve, čo je od roku 1989 absolútne najnižšia parita. Berte, prosím, všetky tieto veci do úvahy a pouvažujte nad niektorými návrhmi, ktoré som predložil, pouvažujte nad niektorými návrhmi, ktoré predložia ešte moji kolegovia. To, čo som však povedal vo väzbe na Ústavu Slovenskej republiky a vo väzbe na zákon č. 240 o poľnohospodárstve, nič nemení na tom mojom závere, trvám na tom, že predložený návrh zákona o štátnom rozpočte nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Belohorská s faktickou poznámkou. Končím možnosť ďalších faktických prihlášok. Nech sa páči.

I. Belohorská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. Keď som v predchádzajúcom vstupe požiadala, aby tu boli prítomní ministri, hovorila som o zodpovednosti, a myslím si, že teraz by som to povedala do radov pánov poslancov, aby si uvedomili, že ministri a ich rezorty pripravili návrh, ale zodpovednosť bude na nás, zodpovednosť pred občanmi, možno aj pred tými, ktorí dnes, či ich bolo 20 000 alebo 25 000 na námestí, ktorí dnes protestovali proti situácii, v ktorej sa dnes nachádzajú.

Ale aby som tiež trochu poukázala, aká je situácia pri zostavovaní rozpočtu, dovolím si vás upozorniť na to, na čo upozornil jeden týždenník, kde hovorí, že ministerstvo vnútra má zakalkulované v rozpočte 421 mil., už som si zistila, že asi došlo k chybe, že je to 241 mil. za pokuty, za pokuty u vodičov. To znamená, hrozím sa toho, že policajt, ktorý ide kontrolovať vodičov a prevádzku v cestnej doprave, vie, že dnes musí vybrať toľko a toľko, lebo má takú normu za spáchanie trestných činov. Neviem, či v niektorých iných rezortoch sú naplánované takýmto spôsobom škody, ale ak napríklad nebude na platy policajtov, pretože nevybrali na pokuty, tak dúfam, že v decembri doplnia normu za celý rok. To považujem za zvlčilé a tam sa pridávam k tomu týždenníku, ktorý to takýmto spôsobom ohodnotil.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Jaduš je ďalším prihláseným do rozpravy.

J. Jaduš, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení členovia vlády, ak som v rozprave k programovému vyhláseniu vlády kritizoval neochotu vlády zaviazať sa ku konkrétnym záväzkom, navrhovaný rozpočet v kapitole ministerstva životného prostredia podáva skutočný obraz o vzťahu vlády k životnému prostrediu a zreálňuje priority, ktoré si vláda vytýčila pre rok 2003. V rámci rokovania výboru pre životné prostredie k problematike štátneho rozpočtu na rok 2003 z úst zástupcov ministerstva v mnohých prípadoch zaznelo, že rozpočtované prostriedky sú v mnohých prípadoch len zlomkovou časťou reálnych potrieb pre úlohy, ktoré ministerstvo životného prostredia zabezpečuje. Na margo toho je potrebné poznamenať, že sa Slovensko programovo prihlásilo k plneniu úloh a záväzkov vyplývajúcich z mnohých medzinárodných dohovorov a v neposlednom rade je potrebné pripomenúť aj naše záväzky pre najbližšie roky v rámci predvstupového procesu do Európskej únie, kde sa práve kapitola životné prostredie javí ako jedna z finančne najnáročnejších a kde existujú veľké disproporcie medzi súčasným a požadovaným stavom, hlavne v oblasti infraštrukturálnych investícií. Vo všeobecnosti možno hodnotiť rozpočet v tejto kapitole za podhodnotený, čo môžeme konkrétne dokumentovať aj na vybraných alebo jednotlivých programoch. Spomeňme napríklad podprogram C 03 - odpadové hospodárstvo a environmentálne rizikové faktory, na ktorý je vyčlenená suma 60 miliónov korún, pričom by výraznejšia podpora tohto programu mohla priniesť výrazné ekonomické prínosy, hlavne v oblasti recyklácie a intenzifikácie separovaného zberu a následného zhodnotenia vyseparovaných druhotných surovín. V podprograme C 08 - bonifikácia úrokov z úverov, kde je opäť vyčlenená suma 60 mil. Sk, by väčší objem prostriedkov mohol opäť pozitívne stimulovať environmentálne investície a tým nielen navodiť zlepšenie stavu životného prostredia, ale predovšetkým aj zvýšenie ekonomických aktivít v jednotlivých regiónoch Slovenska. Je potrebné s veľkou nevôľou prijať finančné krytie programu Staré ekologické dlhy, na ktoré vláda vyčlenila na rok 2003 len 100 mil. Sk, napriek tomu, že sa predchádzajúca vláda pána Dzurindu svojím uznesením zaviazala vyčleniť 2 mld. Sk z privatizácie SPP na tento účel. Predbežná suma potrebná na tento účel v súčasných cenách bola vyčíslená na 8 mld. Sk. Je teda potrebné sa opýtať, kedy a v akom časovom rozpätí chce vláda túto mimoriadne závažnú úlohu, ktorej neriešenie môže mať výrazne negatívne dopady na stav životného prostredia, splniť. V súvislosti s kapitolou životné prostredie je potrebné pripomenúť, že má výrazný dosah na možnosti rozvoja regiónov a vidieka. Veľmi laxný postoj súčasnej vlády k potrebám regiónov je možné dokumentovať i na krytí programu obnovy dediny, na ktorý samotné ministerstvo životného prostredia požadovalo 200 mil. Sk, avšak získalo len 20, a pre porovnanie v Českej republike je to zhruba 500 mil. KČ, čo je diametrálne odlišný prístup. V súvislosti s krytím potrieb samospráv v oblasti environmentálnych investícií je potrebné pripomenúť, že sa v minulosti z veľkej miery čerpali finančné prostriedky na tento účel z dnes už zaniknutého Štátneho fondu životného prostredia, ktorý tak dokázal kryť len desatinu skutočných potrieb. Po transformácii Štátneho fondu životného prostredia samotní pracovníci ministerstva životného prostredia priznávajú výrazné zhoršenie platobnej disciplíny, čo výrazne negatívne ovplyvňuje realizáciu už schválených či nových projektov. Čiže opäť môžeme skonštatovať zhoršenie stavu v tejto oblasti, pričom sa nečrtá reálna možnosť nápravy. Je potrebné pripomenúť i obavy samospráv z nedostatočného finančného zabezpečenia prenosu kompetencií, teda povinností samospráv vo vzťahu k stavebnému zákonu. Je potrebné vysoko oceniť snahu ministerstva životného prostredia zreálniť rozpočet v tejto kapitole a upozorniť vládu na skutočné potreby a riziká zanedbávania oblasti životného prostredia, je však zrejmé, že životné prostredie a rozvoj regiónov a vidieka nepatrí pre túto vládu medzi hlavné priority. To sú dôvody, prečo nemôžem podporiť štátny rozpočet na rok 2003.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi v tejto chvíli upriamiť vašu pozornosť aj na ďalší bolestný problém, ktorý naplno odhaľuje navrhovaný štátny rozpočet na budúci rok. Je ním postoj vlády k samosprávnym krajom. Ak zvážime, že transformácia a prenos kompetencií na samosprávy je jednou z dominantných úloh, ku ktorým sa vláda programovo zaväzuje, ak si spomenieme na prijaté programové vyhlásenie vlády, v ktorom sa vláda hlási k racionalizácii a k prehodnoteniu pôsobnosti a efektívnosti okresných a krajských úradov, potom sú navrhované rozpočty samosprávnych krajov, teda okresných a krajských úradov v ostrom kontraste s deklarovanými zámermi vlády. Ak opomenieme pretrvávajúci kompetenčný dualizmus, dosiaľ prešli zhruba dve tretiny kompetencií na samosprávne kraje, pričom ich zabezpečuje len jedna tretina úradníkov oproti jednej tretine výkonov krajských úradov a veľkej prezamestnanosti na nich. Ešte dôraznejšie musíme upriamiť pozornosť na navrhované rozpočty, keď pri zvýšení štátneho rozpočtu zhruba o 13 % boli rozpočty VÚC navýšené o niečo málo nad 1 %. Bolo by dobré vedieť, akou metodikou sa riadili kompetentní pri zostavovaní rozpočtov VÚC a KÚ, keď pomery výdavkov sú absolútne neadekvátne k spravovanému majetku či k realizovaným výkonom.

Vážení priatelia, dovoľte mi v tejto súvislosti, aby som vás čo najzdvorilejšie požiadal o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu, ktorý aspoň čiastočne odstraňuje disproporcie v rozpočtoch Prešovského samosprávneho kraja a Krajského úradu v Prešove, pričom tento pozmeňujúci návrh nebude mať žiadny dopad na navýšenie štátneho rozpočtu. Preto mi dovoľte, aby som tento pozmeňujúci návrh predložil. Je to pozmeňujúci návrh k návrhu zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 2003, tlač 80. V rámci materiálu návrh rozpočtov kapitol na rok 2003 v časti krajské úrady, to je strana 105 až 117 v odstavci kapitálové výdavky žiadam zameniť položku kapitálových výdavkov správy Krajského úradu v Prešove v plánovanej výške 31,7 mil. Sk s položkou kapitálové výdavky úradu Prešovského samosprávneho kraja v plánovanej výške 10 mil. Sk z rozpočtu Prešovského samosprávneho kraja v nasledovnej štruktúre: Úrad Prešovského samosprávneho kraja 15 miliónov, odbor kultúry - navýšenie o 6,7 mil., odbor školstva - navýšenie o 10 mil. Sk, spolu 31,7 mil. Sk. Zdôvodnenie: Pozmeňujúci návrh sleduje naplnenie zámerov vlády Slovenskej republiky vyjadrených v prijatom Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky o prenose kompetencií zo štátnej správy na samosprávu, v kontexte ktorého sa vláda zaviazala v oblasti verejnej správy, citujem: "prehodnotiť pôsobnosť, efektívnosť a štruktúru okresných a krajských úradov". Spolu s týmto prenosom kompetencií úzko súvisí aj ich finančné krytie. V predkladanom rozpočte na rok 2003 dochádza k výraznej disproporcii medzi kompetenciami, ktoré už boli, z dvoch tretín vykonávajú samosprávne kraje, a ich finančným krytím, ktoré je naplňované len do úrovne jednej tretiny v porovnaní s rozpočtom a kompetenciami krajských úradov. V tomto prípade sa táto disproporcia výrazne prejavila v rozpočtoch Krajského úradu v Prešove a Prešovského samosprávneho kraja. Navrhovaná zmena posilňuje rozpočet predovšetkým v oblasti kapitálových výdavkov školstva a kultúry v Prešovskom samosprávnom kraji, kde sa výrazne prejavujú takzvané skryté dlhy v podobe chátrajúcich budov, správa a údržba ktorých bola dlhodobo zo strany vlastníka, štátu, finančne poddimenzovaná a ktoré Prešovský samosprávny kraj mnohé prevzal v nevyhovujúcom a zlom technickom stave.

Vážení priatelia, ďakujem vám za pozornosť. Verím, že tento návrh zákona je na prospech všetkých občanov Slovenskej republiky a určite sa netýka len samotného Prešovského samosprávneho kraja, pretože je to problém aj všetkých ostatných VÚC-ok. Ešte raz vám ďakujem za pozornosť.