Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister, prosím, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov. Prosím poverenú členku výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá pani poslankyňu Evu Rusnákovú, aby podala správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore.
E. Rusnáková, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister. Dovoľte mi prečítať správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie vedu, mládež a šport, kultúru a médiá k návrhu na voľbu členov Rady Fondu detí a mládeže a členov Dozornej rady Fondu detí a mládeže. V zmysle zákona NR SR č. 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže v znení neskorších predpisov sa 18. januára 2003 končí funkčné obdobie členov Rady Fondu detí a mládeže a členov Dozornej rady Fondu detí a mládeže. Podľa § 8 ods. 1 a 2 citovaného zákona rada fondu má 9 členov, ktorých volí a odvoláva Národná rada. Z dôvodu ukončenia funkčného obdobia doterajších členov je preto potrebné zvoliť nových členov rady na funkčné obdobie štyroch rokov. Podľa § 11 ods. 2 toho istého zákona Dozorná rada Fondu detí a mládeže má troch členov a na návrh sú predložení v tejto správe na základe návrhu vlády. Rovnako z dôvodu ukončenia funkčného obdobia doterajších členov dozornej rady je preto potrebné zvoliť na návrh vlády nových členov dozornej rady na funkčné obdobie štyroch rokov. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky listom č. 996/2002 z 29. októbra 2002 oslovil predsedu vlády, kluby poslancov Národnej rady a predsedov výborov Národnej rady tak, aby v lehote do 20. novembra 2002 predložili výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, kultúru a médiá návrhy kandidátov na členov príslušných rád. Do stanoveného termínu vláda Slovenskej republiky a kluby poslancov predložili svoje návrhy predsedovi Národnej rady, ktorý ich rozhodnutím č. 71 z 21. novembra 2002 pridelil Výboru NR SR pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, kultúru a médiá na prerokovanie do 4. decembra s tým, že výbor predloží Národnej rade správu o výsledku rokovania.
Vláda Slovenskej republiky v predkladanom návrhu navrhuje za členov Rady Fondu detí a mládeže kandidátov, ktorých máte uvedených v správe pod bodom 1. Kluby poslancov Národnej rady Slovenskej republiky navrhli za členov Rady Fondu detí a mládeže kandidátov, ktorých máte uvedených v správe pod bodom č. 2. Pod bodom č. 3 sú uvedení kandidáti na členov Dozornej rady Fondu detí a mládeže. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, kultúru a médiá posúdil predložené návrhy kandidátov na voľbu členov rady fondu a členov dozornej rady a konštatoval, že navrhovaní kandidáti spĺňajú všetky náležitosti a predložené návrhy sú v súlade s kritériami uvedenými v § 8 ods. 3 a 4 a v § 12 ods. 1 a 2 zákona NR SR č. 189/1993 Z. z. Výbor v uznesení č. 24 z 5. decembra 2002 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby po a) konštatovala, že podľa § 8 ods. 1 a § 11 ods. 2 zákona NR SR č. 189/1993 Z. z. sa 18. januára 2003 skončí funkčné obdobie členov Rady Fondu detí a mládeže a členov Dozornej rady Fondu detí a mládeže. Po b) zvolila po prvé, podľa § 8 ods. 1 zákona o Fonde detí a mládeže 9 nových členov Rady Fondu detí a mládeže z navrhovaných kandidátov na obdobie štyroch rokov, ktoré sa začne dňom 19. januára 2003. Po druhé, podľa § 11 ods. 2 zákona o Fonde detí a mládeže v znení neskorších predpisov zvolila 3 nových členov Dozornej rady Fondu detí a mládeže z navrhovaných kandidátov na funkčné obdobie štyroch rokov, ktoré sa začne dňom 19. januára 2003. Po c) uskutočnila druhé kolo voľby v prípade, že v prvom kole nebude zvolený počet 9 členov rady fondu alebo 3 členovia dozornej rady fondu z navrhovaných kandidátov, ktorí v prvom kole nezískali potrebný počet hlasov. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je v prílohe tejto správy.
Ďakujem.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa, otváram rozpravu k tomuto bodu programu.
Písomne sa do rozpravy neprihlásil žiaden poslanec. Otváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy a vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Ďakujem pánovi ministrovi aj pani poslankyni Rusnákovej a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pokračujeme podľa schváleného programu schôdze, a to prvým čítaním o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste panie poslankyne a páni poslanci dostali ako tlač 95 a návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 60.
Teraz by som odovzdala slovo pánovi poslancovi Jánovi Drgoncovi, aby návrh zákona uviedol.
J. Drgonec, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážení kolegovia poslanci a poslankyne. Predkladám návrh zákona, ktorým by sa mal čiastočne rozšíriť a čiastočne naopak zúžiť, čo je právne nepresné vyjadrovanie, ale obsahovo o to ide, zákon o Zbierke zákonov. Tento zákon v skutočnosti predstavuje priamu novelu jedného zákona bez vplyvu na ďalšie zákony. Z toho hľadiska je atypický, ale je v súlade s uznesením č. 19/1997 Z. z. o tvorbe zákonov, ktorý by teda mal byť záväzným postupom pri predkladaní zákonov.
Z hľadiska obsahových zmien, ktoré navrhujem, z hľadiska rozširovania alebo pokiaľ ide o rozširovanie, navrhujem, aby sa v Zbierke zákonov uverejňoval nález alebo návrh prijatý v referende, čo znamená, že ide o výslovné zabezpečenie právnych účinkov pre výsledok rozhodnutia, pre výsledok hlasovania v referende.
My sme dosiaľ na Slovensku mali niekoľko rôzne pokročilých konaní smerujúcich ku skončeniu referenda, ale ani v jednom prípade sa referendum neskončilo s relevantným výsledkom, ktorý by sa mal vyhlásiť v Zbierke zákonov. Z toho dôvodu sa v praxi zatiaľ nepotvrdilo alebo neoverilo, že s výsledkom referenda, ak by bol, by sa nakladalo iba problematicky, pretože by bolo potrebné hľadať nejaký výklad zákona o Zbierke zákonov, na základe ktorého by sa potom podarilo legitimizovať výsledok hlasovania v referende. Tento nedostatok by sa mal odstrániť práve predloženým návrhom.
Druhá vec, ktorú navrhujem zmeniť v zákone o Zbierke zákonov, to je v podstate pol vety v § 6 ods. 2. Táto zabezpečuje zverejnenie prílohy k doložke o prednosti medzinárodnej zmluvy pred zákonom, čo je vzťah, ktorý je zavedený v Slovenskej republike po novelizácii ústavy v roku 2001, teda ústavným zákonom č. 90/2001 Z. z. Došlo tu k premietnutiu úpravy legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky, ktoré nie sú právnym predpisom, ktoré sú interným pokynom upravujúcim vládu tak, že sa uprednostnila mimoprávna úprava a v jej dôsledku sa do Zbierky zákonov zaviedol text právne nevýznamný, právne bezvýznamný text mimoprávnej povahy. Takýmto spôsobom táto úprava nekorešponduje s čl. 4 ods. 1 uznesenia č. 19/1997 Z. z. o tvorbe zákonov, pretože podľa čl. 4 ods. 1 by právny predpis mal obsahovať iba texty normatívnej povahy. Tu ide teda o nenormatívny text. Aby som vám to priblížil na praktickom príklade. Cez doložku prednosti zákona pred medzinárodnou zmluvou sa nastoľuje určitý právne dôležitý režim. Prílohou k doložke sa vytvára možnosť pre ľubovoľného úradníka, zrejme na ministerstve zahraničných vecí, rozhodovať o tom, akým spôsobom, v akom rozsahu, kedy sa bude uplatňovať medzinárodná dohoda s prednosťou pred zákonom, čiže nie je to len formálny nedostatok alebo nie je to len problém pol vety navyše v platnej právnej úprave Zbierky zákonov, ale je to aj o možnosti vnášania úžasného subjektivizmu do uplatňovania medzinárodných dohovorov.
Zatiaľ toľko k predloženému návrhu.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Petrovi Miššíkovi.
P. Miššík, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 21. novembra 2002 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 95. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet a o finančnom dosahu na rozpočet obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právnom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená. Návrh nepatrí medzi prioritné oblasti uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení. Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa partnerstva pre vstup. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 60 z 20. novembra 2002 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: po prvé, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, po druhé, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, a po tretie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh prerokovali v lehote do 13. januára 2003 a gestorský výbor do 15. januára 2003.
Prosím vás pani podpredsedníčka, otvorte rozpravu.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil žiaden poslanec. Otváram možnosť prihlásiť sa ústne. Ani možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy nevyužil žiaden poslanec. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Keďže pán poslanec Drgonec je navrhovateľom ešte jedného návrhu zákona, navrhujem, aby sme sa venovali tomuto zákonu. Ide o návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách a sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.
Poprosím pána poslanca Drgonca, aby uviedol tento návrh zákona.
Ďakujem.
Prepáčte, zabudla som vám povedať, je to tlač číslo 97 a návrh na pridelenie výborom máte v rozhodnutí číslo 62, prepáčte.
J. Drgonec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Návrh novely zákona o správe daní a poplatkov je návrh, ktorý opäť, po prvé, predstavuje priamu novelizáciu jednej právnej úpravy alebo jedného všeobecne záväzného právneho predpisu a predstavuje novelizáciu iba jedného predpisu. Nejde teda o nepriame novelizácie aj radu ďalších zákonov. Zákon o správe daní a poplatkov je vo svojej pôvodnej podobe zákon, ktorý bol schválený v roku 1992 a potom niekoľkokrát, možno až veľakrát novelizovaný. V skutočnosti predkladaná novela smeruje do režimu, ktorý bol zavedený dvoma novelizáciami zákona o správe daní a poplatkov. Prvý návrh, ktorý sa týka novelizácie zákona o správe daní a poplatkov, je právna úprava, ktorou by sa mal zaviesť zákonný limit, lehota na vybavenie daňovej kontroly. Daňová kontrola je v súčasnosti postavená mimo časových obmedzení alebo inak povedané, môže trvať večne. Z hľadiska genézy súčasného stavu pôvodná právna úprava navrhovala alebo obsahovala úpravu 30-dňovej lehoty na vykonanie bežnej daňovej kontroly. V roku 1999 Ústavný súd Slovenskej republiky v jednej veci konštatoval, že daňový úrad porušil právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov tým, že daňovú kontrolu neskončil v zákonom ustanovenej lehote. Rozhodnutie o porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, čo je základné právo priznané článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, konštatoval Ústavný súd vo vzťahu k daňovej kontrole ešte raz. Bolo by logické, keby na takéto rozhodnutia Ústavného súdu nasledovali opatrenia smerujúce ku zvýšeniu pracovnej disciplíny na daňových úradoch tak, aby daňovú kontrolu vykonávali v zákonom určených lehotách. Namiesto toho v roku 1999 ministerstvo financií predložilo návrh zákona, ktorým sa daňová kontrola vyňala spod režimu, ktorý je daný ústavou, teda spod režimu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a zrušila sa zákonná lehota na skončenie daňovej kontroly. Skupina poslancov teraz predkladá návrh, ktorým sa má obnoviť súlad medzi zákonom o správe daní a poplatkov a právom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Navrhujeme šesťmesačnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly alebo na skončenie daňovej kontroly od momentu jej začatia s tým, že je tam možnosť predĺženia lehoty o ďalších 6 mesiacov z rozhodnutia nadriadeného orgánu voči orgánu, ktorý vykonáva daňovú kontrolu. Tento režim je režim, ktorý je zavedený v slovenskom právnom poriadku napríklad v oblasti protimonopolného práva alebo je to teda lehota, v akej má rozhodovať napríklad Protimonopolný úrad Slovenskej republiky vo veciach koncentrácií a lehota je volená tak, aby zohľadňovala na jednej strane existenciu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a na druhej strane možné problémy, ktoré vzniknú v dôsledku praktickej zložitosti tých vecí, ktoré má daňový úrad prekontrolovať. Ale každopádne nie je prijateľný súčasný stav, keď daňová kontrola môže naozaj trvať večne a môže zaťažovať celé generácie potomkov toho, kto je dnes predmetom daňovej kontroly alebo osobu, ktorú daňový úrad kontroluje.
Druhá časť predkladaného návrhu sa týka majetkových priznaní. Majetkové priznania sú v centre pozornosti predovšetkým preto, že v súčasnosti vznikol nový parlament a každý z nás mal povinnosť predložiť majetkové priznanie, preto by som chcel upozorniť na tú skutočnosť, že nehovoríme o tých majetkových priznaniach, ktoré sú predmetom úpravy osobitných zákonov. Teda aj za predpokladu, že by sa novelizoval zákon o správe daní a poplatkov tak, ako to navrhujeme, nedošlo by k zániku povinností predkladať majetkové priznania podľa ústavného zákona č. 119/1995 Z. z. týkajúceho sa ústavných činiteľov, nedošlo by k zániku povinností predkladať majetkové priznania, ktoré majú sudcovia z osobitného zákona, nedošlo by k zániku povinností predkladať majetkové priznania u prokurátorov. Čiže osoby, ktoré vykonávajú verejnú moc alebo ktoré vykonávajú štátnu moc, by naďalej podliehali tejto povinnosti z osobitných zákonov. Návrh sa týka len právneho postavenia bežných občanov, ktorí majú povinnosť predkladať majetkové priznania, a príčinou, pre ktorú navrhujeme vypustiť ustanovenia § 40 o majetkových priznaniach, to je opäť nerešpektovanie alebo neexistencia súladu medzi § 40 zákona o správe daní a poplatkov a ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky. Je to o rade ústavou zaručených práv, predovšetkým je veľmi problematická ochrana osôb, ktoré predložia majetkové priznanie z hľadiska ich ústavou zaručeného práva na nedotknuteľnosť obydlia. Viackrát sa táto otázka medializovala, viackrát predstavitelia ministerstva financií a rôznych daňových orgánov dôvodili, že neprichádza do úvahy porušenie práva na nedotknuteľnosť obydlia, ale to je fakticky stav, ktorý je navodený tým, že zákon o majetkových priznaniach sa v skutočnosti neuplatňuje inak než tým, že sa za štátne prostriedky vytlačia formuláre, tie sa zhromaždia a uložia. Ak by dochádzalo ku skutočnej kontrole majetkových priznaní, tak ako to platná právna úprava umožňuje, dnes by daňoví úradníci alebo v súčasnosti by daňoví úradníci museli chodiť po domoch, po bytoch a kontrolovať, nakoľko majetkové priznanie zodpovedá skutočnému stavu. Ja podotýkam len toľko, že príbuzná situácia v trestnom konaní je podmienená radom zákonom určených podmienok a spája sa s istým režimom. Policajt nemôže k obvinenému vtrhnúť len tak do bytu a vykonávať tam domovú prehliadku. Potrebuje na to súhlas sudcu. Úradník daňového úradu na základe platnej právnej úpravy v súlade so zákonom môže kedykoľvek zazvoniť pri dverách bytu a robiť tam kontrolu, akú si zmyslí. Je to jednoducho absolútne neprijateľný právny režim, ja zdôrazňujem, že náš návrh nevylučuje možnosť vytvorenia iného režimu predkladania majetkových priznaní, a teda istej kontroly štátu nad majetkom a pravdivosť informácií predkladaných občanmi o majetku, ale rozhodne neprijateľná, lebo neústavná je platná právna úprava.
Ďakujem pekne.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Spoločným spravodajcom, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, je poslanec pán Jozef Mikuš.
Dávam mu slovo, nech sa páči.
J. Mikuš, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Dostali sme ju ako tlač č. 97. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze. Ako spravodajca si v prvom čítaní osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako navrhuje skupina poslancov v predmetnom návrhu.
Pani podpredsedníčka, otvorte rozpravu.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa do rozpravy nikto neprihlásil. Otváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Husár.
Nech sa páči, máte slovo.
S. Husár, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v prvom rade ocenil a poďakoval predkladateľom návrhu a ocenil odvahu, ktorú preukázali tým, že sa do tejto aj politicky ošemetnej problematiky pustili. Oceňujem ju predovšetkým preto, že ako právnik sa plne stotožňujem s dôvodovou správou a s tou jej časťou, v ktorej navrhovatelia poukazujú na celý rad článkov ústavy, s ktorými je táto právna úprava v rozpore. Z tohto dôvodu budem tento návrh, a verím, že aj väčšina mojich kolegov, plne podporovať. Chcem však vysloviť už teraz pre snemovňu, ale aj pre médiá, myslím si, že je za navrhovateľov spoločný názor, že tento zámer rozhodne nesleduje ani nebude, pokiaľ sme už o ňom rozprávali, to, čo sa mu už dnes pokúšajú niektorí pripísať. Teda nejakú anarchiu, nejaké praktické bezvládie. Pán kolega Drgonec to povedal aj vo svojom vystúpení a ja považujem práve toto za dôležité, že aj takýto krok má predovšetkým prinútiť vládnu legislatívu, výkonné orgány k tomu, aby sa šikanovanie z tohto zákona odstránilo. Veľmi správne je uvedený aj v dôvodovej správe, vážené kolegyne, kolegovia, jeden príklad, ktorý hovorí v podstate o všetkom, a to je posledná veta § 40 ods. 12 - správca dane je oprávnený preveriť aj správnosť a úplnosť údajov uvedených v majetkovom priznaní, pričom primerane použije § 15. Nie je tu pre slušnosť ani drobná vsuvka pri podozrení, pri nejasnostiach alebo z iných dôvodov, ale vyložene tak, ako bolo zdôraznené ad hoc na voľbu príslušného úradníka len preto, aby splnil formálnu povinnosť vyplývajúcu zo zákona. Ešte raz chcem kolegom poďakovať a myslím si, že by sme ich všetci mali chápať v tomto duchu a aj v tomto duchu podporiť.
Ďakujem.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán navrhovateľ? Pán spoločný spravodajca? Ďakujem pekne.
Budeme pokračovať prvým čítaním návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona máte, páni poslanci a panie poslankyne, ako tlač č. 96. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 61.
Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslanec Jirko Malchárek.
Nech sa páči.
J. Malchárek, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci. Je to pomerne krátka novielka zákona o daniach z príjmov zákona č. 366/1999 Z. z., ktorá zosúlaďuje v tomto ustanovení tento zákon aspoň podľa nášho názoru a názoru ostatných predkladateľov s Ústavou Slovenskej republiky. Pri novelizáciách tohto zákona zákonom č. 561/2001 Z. z. sa s účinnosťou od 1. januára 2002 okrem iného zaviedla aj úprava v § 48 ods. 9, ktorá upravila postavenie daňovníkov, ktorí majú preplatok na dani pri použití podielu zaplatenej dane na osobitné účely. Táto veta znie: "Ak daňovníkovi vznikne preplatok na dani o rozdiel medzi sumou poukázanou prijímateľovi a sumou zodpovedajúcou 1 percentu upravenej daňovej povinnosti, sa daňovníkovi zníži preplatok na dani." Práve postavenie tejto skupiny daňovníkov je v dôsledku citovanej vety § 48 ods. 9 rozdielne u tých daňovníkov, ktorí preplatok na dani nemajú. Daňovníci bez preplatku na dani môžu robiť vyhlásenie, v ktorom uvedú, že suma zodpovedajúca 1 percentu zaplatenej dane, ktorá nie je nižšia ako 20 Sk, sa má poukázať daňovníkom určenej právnickej osoby v súlade so zákonom. Daňovníci s preplatkom na dani v dôsledku úpravy druhej vety § 48 ods. 9 zákona č. 561/2001 Z. z. sú tohto práva zbavení. Rozdiel v právnom postavení daňovníkov bez preplatku na dani a daňovníkov s preplatkom na dani podľa nás nie je v súlade s rovnosťou ľudí v právach, ktorá sa zaručuje prvou vetou čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ustanovením druhej vety § 48 ods. 9 zákona č. 561/2001 Z. z. sa vytvára neodôvodnene rozlišovanie osôb podľa toho, či majú preplatok na dani, pričom osoby s preplatkom na dani z príjmu sa neodôvodnene diskriminujú voči osobám, ktoré preplatok na dani z príjmu nemajú. Sme presvedčení, že táto malá novielka túto diskrimináciu je schopná odstrániť a podľa predkladateľov si myslíme, že nebude mať ani negatívny dopad na štátny rozpočet a bezpochyby je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, naopak, tak ako som hovoril v úvode, toto ustanovenie zosúlaďuje práve tieto ustanovenia s Ústavou Slovenskej republiky. Ak bude záujem, rád by som sa tejto problematike venoval skôr v druhom čítaní a verím tomu, že do druhého čítania získam podporu ctených kolegýň a kolegov v parlamente.
Ďakujem pekne.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Spoločným spravodajcom, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, je pán poslanec Juraj Liška.
Prosím ho, aby sa ujal slova.
J. Liška, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 96, ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu bolo najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedeného v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.
Vážená pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k danému bodu.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa neprihlásil nikto. Otváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy a vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú.
Ďakujem vám páni poslanci.
Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Blanára na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač č. 99 a návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 63.
Slovo má pán poslanec Juraj Blanár, ktorý návrh uvedie.
J. Blanár, poslanec: Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predstavil návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide pomerne o veľmi jednoduchú, jednoriadkovú úpravu tohto citovaného zákona, v ktorom sa v § 9, ktorý hovorí o zániku zmluvného poistenia, doplní bod f), ktorý bude dopĺňať ešte aj zánik zmluvného poistenia vyradením motorového vozidla z cestnej premávky. Chcel by som na úvod požiadať o určitú tolerantnosť k niektorým chybám, ktoré sa objavili v tlači. Sú to predovšetkým chyby viac-menej tlačové, ktoré boli spôsobené skôr subjektívnymi a potom aj objektívnymi príčinami a myslím si, že nie sú tak závažné, aby mohli byť brané do úvahy, a zároveň vyslovujem, skôr ako dôjdem k zdôvodneniu tohto zákona, aj prísľub, že v druhom čítaní, pokiaľ dostanem dôveru, dám návrh na vypustenie druhého bodu, ktorý sa po debate s odborníkmi v legislatíve ukázal ako nie potrebný a zbytočne komplikujúci celý proces, to znamená, že v druhom čítaní som druhý bod pripravený stiahnuť a ostane len prvý bod v čl. I. Zákon upravuje vo svojom § 9 zánik poistenia zodpovednosti z dôvodu vyradenia motorového vozidla z evidencie vozidiel podľa ustanovenia § 91 a § 92 zákonom č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov. Žiadnym spôsobom však nie je v zákone upravený vzťah medzi poistením zodpovednosti a dočasným vyradením motorového vozidla z cestnej premávky. Je potrebné dať do pozornosti rozdiel medzi vyradením vozidla z evidencie vozidiel podľa § 91, § 92 zákona č. 315/1996 Z. z. a vyradením vozidla z cestnej premávky podľa § 103 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách. Z obsahu ustanovenia § 103 vyplýva, že vozidlo môže byť vyradené z cestnej premávky natrvalo alebo dočasne. Po trvalom vyradení vozidla z cestnej premávky, o ktorom rozhoduje okresný úrad, vyradí okresný dopravný inšpektorát toto vozidlo v zmysle § 92 zákona č. 315/1996 Z. z. z evidencie vozidiel. Podľa ustanovenia § 111 vyhlášky č. 116, ktorou sa vykonáva zákon o premávke na pozemných komunikáciách, sa v tomto prípade znehodnotí technický preukaz vozidla odstránením pravého horného rohu všetkých strán. Následne je držiteľ vozidla povinný do 30 dní od vydania rozhodnutia okresného úradu o vyradení z cestnej premávky odovzdať na okresný dopravný inšpektorát doklady od vozidla a rovnako evidenčné čísla. Z tohto vyplýva, že vozidlo týmto nie je možné použiť v cestnej premávke a o to je opretá v podstate celá argumentácia, prečo predkladám tento návrh. Po dočasnom vyradení vozidla z cestnej premávky podľa § 103 zákona č. 315/1996 Z. z. je držiteľ vozidla povinný do 30 dní, čiže je to do 30 dní od vydania rozhodnutia okresného úradu o vyradení z cestnej premávky odovzdať na dopravný inšpektorát evidenčné čísla a technický preukaz, to, čo som hovoril. Čiže vzniká doba, kedy v podstate majiteľ vozidla nemôže zo zákona používať vozidlo v cestnej premávke, ale, bohužiaľ, musí platiť zákonné poistenie. Preto si myslím, že je namieste vzhľadom na uvedené, aby bol § 9 doplnený o okamih zániku poistenia zodpovednosti viazaný na dočasné vyradenie motorového vozidla novelizovaný a ustanovenie bolo doplnené tým, že vyradenie motorového vozidla z cestnej premávky je tiež podmienkou na zrušenie povinného zákonného poistenia. Myslím si, že celé toto odôvodnenie rieši aj možnosť zneužitia tohto systému v tom, že v podstate ten, kto už má odovzdané evidenčné čísla aj technický preukaz, nemôže de facto spôsobiť škodu, lebo sa nemôže na komunikácii pohybovať, čiže porušuje viacero zákonov, čiže si myslím, že je opodstatnené aj z tohto dôvodu, aby neplatil zmluvné poistenie. Myslím si, že celý tento úmysel je motivovaný tým, že nie sme jediná krajina, ktorá by takéto ustanovenie mala v inštitúte zákonného poistenia, ktorý je v súlade s právom Európskej únie, pretože takéto niečo už funguje v Českej republike úspešne, a myslím si, že je úplne logické, aby to fungovalo aj v našej republike. Toto opatrenie zároveň umožní aj tým, ktorí dnes budú veľmi citlivo pociťovať zvýšenie zákonného poistenia, ktoré sa od 1. 1. 2003 zvyšuje zhruba o 50 percent a týmto im do určitej miery pomôže eliminovať dopady na ich ekonomickú situáciu. Sú to predovšetkým poľnohospodárske družstvá, sú to agropodnikatelia, ktorí majú sezónne práce, ktorí majú množstvo mechanizmov, ktoré musia mať povinné zmluvné poistenie a týmto novelizovaním si budú môcť vyradiť vozidlo z cestnej premávky a takisto aj získať peniaze späť z tohto poistenia, a verte mi, že nie sú to malé finančné prostriedky pre podnikateľov, ktorí v tomto odvetví podnikajú. Ale myslím si, že aj ďalšie skupiny to môžu využiť, celkom logicky sú to ďalšie sezónne práce, ako sú stavebníctvo, ktoré v zimnom období takisto niektoré mechanizmy nepoužíva, a rovnako aj občania, ktorí, povedzme, cestujú na dlhší čas preč alebo majú dlhší čas svoje vozidlo v servise a takisto ho nemôžu používať.
Čiže, vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcel by som vás týmto požiadať o podporu predkladanej novele zákona č. 381/2001 Z. z. v prvom čítaní, kde v druhom čítaní by som sa mohol širšie venovať aj zdôvodneniu, prečo táto novela má svoje opodstatnenie.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Spoločný spravodajca, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, je pán poslanec Jozef Hurban.
Poprosím ho, aby sa ujal slova.
J. Hurban, poslanec: Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Blanára na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov podľa tlače 99 ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 4. schôdze. Ako spravodajca si v prvom čítaní osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako je navrhnuté v predmetnom návrhu.
Skončil som, pani predsedajúca, prosím, aby ste otvorili rozpravu.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa neprihlásil nikto. Otváram možnosť prihlásiť sa ústne. Pán poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne.
Do rozpravy sa ústne prihlásil pán poslanec Malchárek.
J. Malchárek, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, nebojte sa, budem hovoriť veľmi krátko, len bolo by to aj na faktickú poznámku, len keďže nie je ju ku komu mať, tak som si dovolil takto predstúpiť. Myslím si, že tento zákon by mohol byť jeden z radu zákonov, ktoré nemajú politický rozmer, ktoré by mali byť podporiteľné, nie je to len otázka poľnohospodárskych vozidiel, je to všetkých vozidiel, ktoré jednoducho majú dôvod, aby sa neobjavovali na cestách, a nebolo by nutné, aby za ne poisťovni platili škody, ktoré by svojím počínaním na cestách mohli spôsobiť. Ide napríklad aj o športové vozidlá, pretekárske vozidlá. Myslím si, že práve súčasná úprava je veľmi výhodná pre poisťovne, pretože takto získavajú prostriedky, a myslím si, že sa obohacujú bez toho, žeby akúkoľvek službu za túto museli tým, ktorí poistenie platia, vykonávať. Pretože tieto, ako už tu bolo spomenuté, tieto vozidlá sa jednoducho nemôžu objavovať na cestách, kde by mohli takúto škodu spôsobovať. Preto prosím aj poslankyne a poslancov za vládnu koalíciu, aby tento zákon podporili do druhého čítania.
Ďakujem pekne.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či sa chcete vyjadriť, páni poslanci, pán navrhovateľ, pán spravodajca?
Pán navrhovateľ, nech sa páči, máte slovo.
J. Blanár, poslanec: Len krátko ešte chcem doplniť jednu dôležitú vec aj pre vás vážené kolegyne, vážení kolegovia, že celú vec som prediskutoval aj so Slovenskou kanceláriou poisťovateľov, ktorí vyjadrili súhlas s touto novelizáciou a vidia v tom systémové riešenie tohto problému, a chcel by som poďakovať aj za podporné stanovisko predrečníkov.
Ďakujem.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pripomínam, že od 16.00 hodiny sa bude hlasovať o návrhoch, ktoré sme prerokovali počas dnešného dňa.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných návrhoch. Budeme hlasovať o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Kórejskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov, tlač 85.
Prosím spravodajcu poslanca pána Hurbana, aby uviedol odporúčanie gestorského výboru.
Pán poslanec Hurban.
Pri ďalšom hlasovaní bude pán poslanec Jasovský. Áno, pán poslanec, je tu. Ďakujem. Výborne. Chcem upozorniť, samozrejme, že podľa článku 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 3 a 4 ústavy je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. To znamená 76 poslancov.
Nech sa páči, pán spravodajca.
J. Hurban, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky podľa č. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Kórejskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov podľa tlače 85 a rozhodla, že Zmluva medzi Slovenskou republikou a Kórejskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov, tlač 85, je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.