Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Beňová, chcete mať faktickú poznámku? Takže s faktickými poznámkami sa hlásia pani poslankyňa Beňová, pán poslanec Drgonec a ešte pani poslankyňa Demeterová a uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

Najskôr teda pani poslankyňa Beňová.

M. Beňová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Ja iba takú veľmi priateľskú radu mám pre pána Hoptu, že na základe našich vlastných skúseností nenechajte sa celkom zavádzať prieskumami verejnej mienky. Ďakujem. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Drgonec.

J. Drgonec, poslanec: Dve poznámky. Pokiaľ ide o hodnoty rozstrieľaných budov v Juhoslávii, ja si pamätám na vlastnej skúsenosti na rozstrieľané budovy na Šafárikovom námestí, na Námestí SNP a neboli to americké zbrane, ktoré tie naše budovy rozstrieľali.

Pokiaľ ide o druhú poznámku, Ústava Slovenskej republiky určuje počty poslancov, ktorí môžu schváliť zákon, ide o 39 ľudí, najmenej. Ide o 30 poslancov, ktorí môžu dať návrh na začatie konania pred Ústavným súdom, ústava má nedostatok v tom, že nelimituje počet poslancov najmenej, ktorí sa musia zhodnúť na požiadavke vyhlásiť referendum. Dvaja z nás môžu predložiť návrh na to, aby sa konalo referendum. Je vecou zodpovedného nakladania potom s takým návrhom, aby referendum bolo naozaj vtedy, keď je opodstatnené. Tu beží spor medzi dvomi tábormi, či referendum má byť alebo nie. Ak naozaj 70 % občanov chce referendum, máme veľmi zjednodušenú úlohu, pretože tých 70 % požiada petíciou o vyhlásenie referenda a referendum bude.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Demeterová.

M. Demeterová, poslankyňa: Ja by som len chcela povedať, pôvodne mi nestálo za to, aby som reagovala. Ale chcem sa priznať, že patrím k jedným z tých, ktorí skutočne pri týchto vystúpeniach poslancov za Komunistickú stranu čítajú noviny, pretože tieto argumenty sa opakujú, nie sú konštruktívne, a musím otvorene povedať, že ak si nevedia títo poslanci uvedomiť, že sa proti referendu vyjadrujú aj poslanci z opozície za HZDS aj Smer, tak asi potom musíme čítať noviny.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pokračujeme v rozprave. (Hlasy z pléna.)

Pán poslanec, dám vám teda slovo, ale len upozorňujem, že keď aj chcete reagovať, tak aj vtedy sa prihláste. Ja som to zámerne takto nechala a prosím, keď chce ten vystupujúci reagovať na faktické poznámky, aby sa prihlásil. Takže ešte vám dávam možnosť reagovať.

I. Hopta, poslanec: Čiže veľmi stručne. Po prvé, pani Beňová, my naozaj tým prieskumom neveríme, pretože ak by sme im verili, tak by sme neboli v parlamente. Dávali nám o 50 až 100 % menej, ako sme v skutočnosti získali. To je po prvé.

Po druhé, čo sa týka tých rozstrieľaných budov od pána Drgonca. Áno, zdieľame tie hodnoty a odsudzujeme to. Preto nechceme byť v NATO. To je ďalšia vec.

A po ďalšie. Pani poslankyňa, nestálo vám to za to reagovať, tak dúfam, že na budúce budete čítať aspoň tie správne noviny. Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pokračujeme v rozprave. Slovo má pani poslankyňa Belohorská, po nej do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Figeľ ako posledný.

I. Belohorská, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte aj mne vyjadriť sa k niektorým otázkam, ktoré sú tu nastolené práve v súvislosti s uvedeným návrhom na vypísanie referenda.

Aj napriek tomu, že pani poslankyňa Dubovská vyjadrila svoj názor za poslancov za Hnutie za demokratické Slovensko, predsa len sa aj ja ujímam štafetového kolíka, nakoľko je pani poslankyňa práve v delegácii pre NATO a v predchádzajúcom období som Hnutie za demokratické Slovensko reprezentovala v tejto delegácii ja.

Myslím si, že práve predrečník, ktorý použil také rôzne argumenty alebo argumenty z rôznych košíkov, ukázal, že prieskumov raz sa môžeme držať, raz sa nemôžeme držať, podľa toho, ako nám to vyhovuje. Obvinil len určitú časť politického spektra, t. j. koalíciu, ktorá je zodpovedná za všetko, čo by sa aj mne ako opozičnej političke mohlo hodiť. Ale v tomto prípade chcem povedať, že ak teda chceme nastoliť určitú politickú kultúru aj v tomto parlamente, ak chceme hovoriť o demokracii, toto sú chyby, ktorých by sme sa nemali dopúšťať.

Veľakrát nás občania konfrontujú so situáciou v ostatných krajinách V-4 a vyčítajú nám, že Slovensko nedrží krok napr. s Českou republikou. Ale práve aj otázka nášho vstupu do NATO možno je práve jednou z týchto otázok, o ktorých by bolo dobré v spoločnosti hovoriť. Myslím si, že v dnešnom období Slovensko je konfrontované s ťažkou ekonomickou a sociálnou situáciou. A v prvom rade musí sústrediť všetky svoje sily na vyriešenie týchto otázok, ktoré sú mimoriadne dôležité, lebo sa dotýkajú skutočne väčšiny národa.

Otázky sú, teraz by som sa obrátila práve na kolegov z Komunistickej strany, pri štúdiu určitých dejinných súvislostí. Bol to, myslím, práve Lenin, ktorý začal hovoriť o metóde hlavného článku. Ak dnes hlavným článkom spoločnosti a prioritou je práve sociálna situácia, ekonomická situácia štátu, bolo by dobré, tieto otázky, ktoré sú na diskusiu, aby sme si nechávali pre seba alebo, tak ako povedal pán kolega Mikloško, aby brala za ne zodpovednosť vládna koalícia. Nakoniec, všetky politické programy, ktoré išli do volieb, práve v otázke vstupu do NATO a do Európskej únie boli dosť jednoznačné. Takže myslím si, že občania si vybrali. Občania si vybrali volebné programy a ja sama som sa veľakrát pri stretnutiach aj v malých dedinách, aj od ľudí, od ktorých by som to nečakala, som sa stretla s vyjadrením: "Viete, pani poslankyňa, my sme proti vstupu do NATO, ale veríme, že to bude pre Slovensko dobré, keď to hovoríte práve vy alebo keď to hovorí hnutie, ktoré chceme voliť." Takže mali by sme pristupovať k občanovi s touto mierou zodpovednosti, aké máme my informácie, ako sa vyvíja situácia momentálne, či už v Európe alebo v svetovej politike.

Treba povedať jednoznačne, že Európa chce prevziať dominanciu aj v otázke vojenskej. A práve v tom musí nájsť spoločnú reč Európska únia spolu s vedením alebo s krajinami NATO. Ale nemyslím si, že 5-miliónové Slovensko je to, ktoré dnes má čas a má možnosti viesť prím práve v týchto otázkach. Myslím si, že skôr, naopak, by sme sa mali učiť od tých okolitých krajín, ktoré už predsa určitý náskok aj v členstve v NATO majú, a pozerať sa na to, aké výhody vieme pre Slovensko aj z tohto členstva získať.

Treba ale vedieť aj o tom, a práve tu cítim svoju zodpovednosť stáť pred vami, pretože som sa zúčastňovala všetkých zasadaní za uplynulých 8 rokov, že dnes nestoja pred nami otázky vojenské, dnes viac stoja pred nami otázky civilných hrozieb, civilných hrozieb, ktoré sú práve v spojení s terorizmom. Otázka biologických a chemických zbraní nie je otázka tankov a stíhačiek. Táto otázka práve súvisí s vybudovaním laboratórií s očkovacími látkami a s pripravenosťou štátu spolupracovať s okolitými krajinami. Som o tom presvedčená, že Slovensko v dnešnej situácii, v akej sa jeho zdravotníctvo nachádza, nie je schopné samo bez spolupráce práve s týmito krajinami nájsť odpoveď aj na tieto otázky.

Ak hovoríme o tom, že 70 % obyvateľstva si žiada referendum, tak potom treba povedať jednoznačne, že všetci tí, ktorí nás volili, zmenili svoj názor 3 mesiace po voľbách? Nechce sa mi to veriť. Skôr by som verila, že určitá časť nás chce presvedčiť o svojej pravde, sú to poslanci zvolení za Komunistickú stranu. Myslím si, že zvolili si len trochu zlý termín.

Nechcem upodozrievať pána Čarnogurského, ale dávam si otázku, či náhodou práve podpisová akcia za vypísanie tohto referenda nemá byť lakmusovým papierikom na získanie si informácií, koľko občanov by ho asi podporovalo v prezidentských voľbách.

Považujem za trochu hazard vystupovať a spájať referendum o Európskej únii s otázkou nášho vstupu do NATO.

Veľmi by som si priala, aby Slovensko sa začlenilo, tak ako Česko, Maďarsko a Poľsko, do celoeurópskej siete, do celoeurópskej spolupráce, aby Slovensko jednoducho v budúcnosti mohlo z tejto spolupráce pre svojich občanov získať určité výhody. Nechcem, aby Slovensko opúšťali mladí ľudia, ktorí nachádzajú práve v týchto členských krajinách svoju budúcnosť, chcem, aby sme to ako politici vedeli pre našich občanov zabezpečiť na Slovensku.

Neviem, odkiaľ pán predrečník získal informáciu, že pán Prodi odporúča, aby sme nevstupovali do NATO. Jeho krajina, totiž Taliansko, je členskou krajinou NATO.

A trúfnem si povedať, že ak sa spája náhodou vaša vízia s otázkou krajín bývalej Juhoslávie, tak vás chcem uistiť o tom, že v Juhoslávii ešte stále nie je kľud a pokoj, že je to práve aj slovenská jednotka, ktorá napomáha oddeliť ešte štáty bývalej Juhoslávie medzi sebou, že hranica tam nie je hranicou civilnou, ako ju poznáme my, že prechádzate cez colníkov, ale je to jednoducho hranica, kde sú vojská, je tam len zastavená paľba a ešte stále krajiny Juhoslávie hľadajú svoj priestor. Nechcem, aby Slovensko sa neustále zmietalo, aby v tomto priestore nemalo svoj kľud a svoju spokojnosť.

A mrzí ma ešte jedna vec, že tejto problematike, ku ktorej, znovu opakujem, sa voliči vyjadrili vo voľbách, venujeme náš drahocenný čas a táto diskusia je dlhšia, ako bola včera diskusia k otázke reformy zdravotníctva, lebo tá sa dotýka každého jedného občana, skutočne každého jedného občana.

Myslím si, že NATO v budúcnosti nie je NATO z minulosti. NATO dnes si konfrontuje samo svoje otázky k politike s Európskou úniou, konfrontuje si svoje otázky a svoju spoluprácu s Ruskom. Ak Rusko vedelo nájsť cestu a dohovor, tak myslím si, že Slovensko, a opakujem to znovu, aj keď má majstrov sveta v hokeji, aj keď má veľmi významných tenistov, nepotrebuje hrať prím v takej otázke, akou je otázka vojenských blokov. Ďakujem. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: S faktickou poznámkou sa prihlásili pán poslanec Fajnor, pán poslanec Hopta a zároveň uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Fajnor, máte slovo.

K. Fajnor, poslanec: Vážená pani poslankyňa, pán Prodi povedal jednu základnú vec: "Nespájajte dve veci, Európsku úniu a NATO, sú to dve rozdielne veci."

A chcel by som len jeden príklad povedať, nechcem už zdržovať. Nechoďme teraz na príklady do Juhoslávie, kde chodíte vy, poďme do susedného Rakúska. Rakúsko ako krajina je členom Európskej únie a nie je členom NATO. Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Hopta má ďalej faktickú poznámku.

I. Hopta, poslanec: Ja len chcem tiež doplniť jednu záležitosť. Došiel tu pán, ktorý sa hlási ku kresťanstvu, ku KDH, Marián Pivoň sa volá, je dolu na vrátnici, ktorý podporuje plne stanovisko klubu Komunistickej strany Slovenska. (Smiech.) Naopak, prišiel odsúdiť politiku KDH, ktorá sa hlási k NATO. Odkázal prostredníctvom mňa vám, že mali by ste byť prví, ktorí by mali zbierať podpisy za vypísanie referenda. Ďakujem. Je dolu na vrátnici. (Smiech.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: S reakciou sa hlási pani poslankyňa Belohorská. (Hlasy z pléna.) Pani poslankyňa Belohorská sa vzdáva možnosti reagovať.

Posledný sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Ján Figeľ.

J. Figeľ, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, milé dámy poslankyne, vážení páni poslanci, referendum je naozaj výsostný inštitút priamej demokracie. My si ho ctíme a práve preto ho nechceme zneužívať.

Dovoľte mi niekoľkými poznámkami možno doplniť to, čo odznelo, a viac-menej neopakovať argumenty, ktoré zazneli. Myslím, že to, čo pomáha demokracii, je jednoznačne otvorená konštruktívna diskusia. A na ocenenie na tomto bode rokovania je predovšetkým to, že sa diskutuje. Ale myslím, že to ostatné z tej iniciatívy a z návrhu zostáva skôr v tieni tohto jediného momentu, pretože diskutovať treba, ale treba aj niesť zodpovednosť za vážne rozhodnutia. A keby to bola len diskusia o procedúre, tak zostal by som aj ja pri procedurálnych záležitostiach. A chcel o tom hovoriť takto pán Ševc, ale povedal tam aj, že do NATO sa nevstupuje, ale sa anektuje. Takto som si to poznačil. Pán predseda Ševc mi v Štrasburgu povedal v novembri, ja to teraz poviem tak trošku nahlas, že nebudú organizovať nič, aj keď nesúhlasia s tým, že Slovensko týmto smerom ide, ale, v poriadku, dnes táto záležitosť tu je. Ja som to prijal skôr s takým potešením, že nebudeme musieť ešte prechádzať ďalšími takými vnútornými sebaskúškami, ktoré si sami naordinujeme, ale patrí to k podstate demokracie, tak budiž. A je to skôr prirodzené, že Komunistická strana s tým prišla. Bolo by asi neprirodzené, keby s tým nebola prišla. A teraz je na to čas. Hovorím to aj preto, lebo s referendom vo vzťahu k NATO prišli v Európe len ľavicové alebo stredoľavé vlády alebo strany. Tak to bolo v Španielsku, tak to bolo v Maďarsku, tak to je v Slovinsku, tak to mala v programe Strana demokratickej ľavice v minulom období, aj keď to do vládneho programu už nepresadila alebo nepresadzovala.

K tým argumentom, ktoré hovoria o tom, že naše zahraničnopolitické ciele sa týmto napĺňajú. Mnohé ďalšie argumenty pritom len prebehnem, ale rád by som dodal 3, ktoré neodzneli a ktoré považujem za veľmi dôležité pre budúcnosť Slovenska. Je to, samozrejme, o stabilite a bezpečnosti, ktorá čelí stále novým sofistikovanejším hrozbám, už to nie je o štátoch, ako aktéroch, ale neštátnych aktéroch typu al-Káidy alebo organizovaného zločinu. To, že stúpne medzinárodná politická váha Slovenska, to sme mohli včera zažiť, aj keď tu mnohé veci idú tak veľmi zrýchlene, v politickej deklarácii, ktorú prijalo súčasné Slovensko, či nám dáva na vedomie našu orientáciu na NATO a Európsku úniu a očakáva, že to prispeje k mieru a stabilite v Európe. Túto medzinárodnopolitickú váhu Slovensko nejde zneužívať, ale, skôr naopak, využívať pre dobro svoje a okolia. Už odznelo, že je to medzinárodnoprávna zmluva, ku ktorej sa dá pristúpiť, z ktorej sa dá aj vystúpiť, ale to nehovorím preto, aby toto bolo odpoveďou na vážnosť týchto diskusií, skôr preto, že to nie je o odovzdaní suverenity iným krajinám, tak ako je to v prípade Európskej únie, kde sa zdieľa suverenita v spoločných orgánoch tak, ako sa dohodnú pravidlá v týchto orgánoch.

To, že európska bezpečnosť nestačí, je evidentné napr. z 10 rokov vývoja na Balkáne, v juhovýchodnej Európe týchto čias, na konci 20. storočia. Prvá skúška európskej schopnosti zabezpečovať v nových podmienkach stabilitu a mier nastane teraz po dohode medzi EÚ a NATO v Macedónsku, keď Európska únia prevezme operáciu, ktorá v Macedónsku prebieha. To, že európska bezpečnosť nestačí, hovorí nielen Slovensko, ale aj pobaltské krajiny a Slovinsko, Bulharsko, Rumunsko, Chorvátsko, Macedónsko, Albánsko, všetky štáty, ktoré sa hlásia o vstup do aliancie. Ja si dovolím povedať, že pribudnú tu aj ďalšie krajiny v budúcnosti. Samozrejme, to bude závisieť aj od nás, ale v tom zmysle charakteru aliancie do budúcnosti, jej ďalšej vízie a otvorenosti.

Súčasná Juhoslávia sa prihlásila do Partnerstva za mier, to znamená do úzkej spolupráce s tým NATO, ktoré pán Hopta tu pomenoval, že videl hodnoty NATO. Ja som videl tiež tie spálené domy, ale toto je dôsledok, príčina, to neboli vojenské operácie aliancie, príčinou bola krvavá stopa jedného militantného nacionalizmu, ktorý sa na Balkáne rozvinul, a tá stopa vedie od Slovinska cez Chorvátsko, Bosnu až po Kosovo, žiaľ.

Ten návrh, o ktorom rokujeme, vlastne nie je o referende akom takom a o priamej demokracii, ale o neúprimných postojoch, ktoré sa vlastne zaobaľujú do námetu návrhu na všeľudové hlasovanie a posilnenie diskusie.

K tým 3 bodom, ktoré som chcel k tomu pridať. Ak sa Slovensko stane v dohľadnej dobe, v podstate za rok aj niečo, členom Severoatlantickej aliancie, vytvorí sa doteraz nevídaná homogenita v strednej Európe v slobodnej dobe, čím chcem naznačiť, že tu bola iná homogenita, nadiktovaná istým hegemónom, ale to nebolo o slobode.

Vyšehradská spolupráca vo februári zavŕši 12 rokov svojej histórie a v podstate 13 rokov od doby, keď v Bratislave bola prvýkrát pomenovaná ako myšlienka a idea, návrh a následne vo Vyšehrade 1991 sformulovaná do deklarácie. Cieľom tejto vyšehradskej spolupráce boli 2 základné línie: demontovať mechanizmy doby neslobody, ktoré sa prejavili nielen vnútri štátov a národov, ale aj medzi nimi, a na druhej strane vytvoriť podmienky pre novú Európu. To prvé je v podstate za nami, to druhé nie je zavŕšené. Slovensko vstupuje do štruktúr novej Európy a euroatlantického sveta s oneskorením po susedoch, ale predsa, hlavne, aby bolo pripravené a nielen tam vstúpilo, ale aj zvládlo túto svoju zodpovednosť.

Tým druhým bodom po Vyšehrade je euroatlantický priestor, v ktorom žijeme. Vlastne my sa po vyše 50 rokoch vraciame tam, kde sme mohli byť, keby... Ale to sú všetko hypotézy. V roku 1947 vtedajšie Česko-Slovensko muselo vycúvať z Marshallovho plánu na obnovenie vojnou zničenej Európy. Ovocím tohto plánu bola nielen hospodárska obnova, ale aj nová bezpečnosť, pričom vznikla Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, pre bezpečnosť to bolo NATO v roku 1949, a následne potom v päťdesiatych rokoch Európske spoločenstvá, dnes Európska únia. Súdržnosť medzi týmito inštitúciami je stále väčšia. Chcem povedať, že všetky štáty aliancie sú v OECD, všetky štáty Európskej únie sú tam tiež a že vlastne my týmto procesom završujeme návrat do slobodného euroatlantického prostredia, ktoré sa už rozrástlo do oveľa väčších dimenzií spolupráce. Európska únia a NATO tvoria dva základné piliere tohto priestoru a treba jednoznačne povedať, že neutralita je už dávno prekonaná. Samozrejme, svoju odpoveď musí nájsť na svoju špecifickú históriu a pozíciu aj Rakúsko, Švédsko, Fínsko, ale ich cesta ani v histórii, ani dnes nie je našou cestou. Vstup do aliancie nie je proti niekomu, ale je za niečo. A môžeme povedať a veľmi jasne vidieť, že dnes vzťahy napr. Ruska sú oveľa intenzívnejšie než mnohých krajín Európy s touto alianciou, so Spojenými štátmi americkými. Ukrajina v minulom roku prejavila oficiálny záujem o členstvo v aliancii. To, čo tu bolo v minulosti, treba prekonať nielen formálne, ale hlavne v myslení.

A tretí dôvod alebo argument je skôr vo forme otázky. Vieme, milí kolegovia, kde žije najviac obyvateľov zo Slovenska, ktorí odtiaľto v rôznych emigračných vlnách odišli počnúc 19., potom 20. storočím? Najviac trebárs slovenských krajanov žije nie v Európe, ale v Spojených štátoch amerických a v Kanade. V marci minulého roku sa rôzne krajanské spolky konečne stretli po mnohých rokoch nedorozumenia alebo rozdelenia a veľmi jasne podporili a apelovali na podporu Slovenska pre začlenenie do aliancie vo vzťahu k svojej reprezentácii, ktorou sú kongresmani a senátori USA. Vlastne vstupom do aliancie Slovensko môže nielen symbolicky, ale aj kultúrne, tým geopolitickým významom spojiť dva brehy Atlantiku, spojiť rozdelené generácie do jedného spoločenstva slobodných demokracií.

Teda záverom by som rád povedal, že vo vzťahu k vstupu Slovenska do aliancie nie je potrebné referendum, ale potrebná je diskusia, ale diskusia zmysluplná, konštruktívna a zodpovedná. Slovensko naozaj bude patriť tam, kde bude chcieť vedome a angažovane patriť väčšina z nás. V marci podpíšeme po rokovaniach Prístupový protokol so Severoatlantickou alianciou. Som presvedčený, že v tejto snemovni tento protokol získa výraznú väčšinu, viac, oveľa viac, než je ústavná väčšina Národnej rady. Ak by však bolo také referendum o NATO vyvolané, vypísané, Slovensko, som presvedčený, sa rozhodne dobre, pre seba, pre spoločnú Európu i pre euroatlantickú bezpečnosť a spoluprácu. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

Pán poslanec Zubo.

S. Zubo, poslanec: Vážené kolegyne, vážení kolegovia, už je to tak, dnešný deň je pre mňa plný prekvapení a len pekných pocitov zo strany vystúpení predstaviteľov Kresťanskodemokratického hnutia. Pán Figeľ, ja si vás vysoko vážim za skutočnosť, že ste ako jeden z prvých predstaviteľov Kresťanskodemokratického hnutia, ktorý na tejto pôde konštatoval, že komunistická Čína je demokratickým štátom. Skutočne ďakujem vám za toto hodnotenie a vážim si vás za to. Len na porovnanie poviem. Takýto obrovský štát, kolos s 1,3 mld. obyvateľov, postup Číny ako by sme posudzovali a hodnotili, keby zaujala vo vzťahu trebárs k Taiwanu také stanovisko, ako Spojené štátu americké zaujali voči Juhoslávii, a keby svoje problémy riešila tak, ako boli problémy riešené v Juhoslávii? Len vďaka vám, ďakujem vám, som presvedčený, že nie ste posledný, ale prvý predstaviteľ KDH, ktorý reálne sa začína pozerať na svet a jeho vývoj. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hopta.

I. Hopta, poslanec: Vážený pán Figeľ, ja len chcem vás upozorniť, že vojenský zásah NATO v Juhoslávii naozaj nič nevyriešil okrem toho, že vojská NATO postrieľali tisíce a tisíce ľudí, zbúrali tisíce a tisíce budov nemocníc vrátane kostolov a zavreli demokraticky zvoleného prezidenta Juhoslávie Miloševiča, namiesto ktorého v Haagu by mali sedieť vedúci predstavitelia krajín NATO. Ďakujem vám za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, nech sa páči, môžete reagovať na faktické poznámky.

J. Figeľ, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Určite som nepovedal to, čo hovoril pán kolega Zubo, skôr som povedal to, že medzinárodná váha, vážnosť Slovenska vstupom do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie sa jednoznačne zvýši, čo bolo reflektované aj vo vyhlásení, ktoré podpísali predstavitelia, teda najvyšší predstavitelia Čínskej ľudovej republiky a Slovenskej republiky pri návšteve prezidenta v Pekingu.

O tom, čo je demokratické a nedemokratické v Číne, treba nielen diskutovať, ale na to treba aj upozorňovať istým spôsobom tak, aby sa poukazovalo na to, čo je dôležité z hľadiska dôstojnosti každej ľudskej osoby, ľudských práv, ktoré tu boli spomínané aj vašimi kolegami, pretože tie sú veľmi dôležitým hodnotovým základom nielen pre našu orientáciu, ale pre pokoj a rozvoj vo svete.

A čo sa týka tej výzvy, že NATO nič nezmenilo v Juhoslávii, pán Hopta, zásah aliancie zastavil exodus a genocídu, ktorá tam prebiehala, mala rôzne fázy. Ja som ich pomenoval ako krvavú stopu do Slovinska cez Chorvátsko, Bosnu a Hercegovinu až po Kosovo. Dnes sa, samozrejme, zložito, ale predsa nachádza vývoj tak, aby nielen vnútorná správa jednotlivých štátov, ale aj istá európska perspektíva vyrastala pre Balkán. A to je nový vývoj, ktorý nastal po roku 1999. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nech sa páči, máte slovo.

K. Ondriaš, poslanec: Vážený predsedajúci, dámy a páni, ja ďakujem diskutujúcim za nové myšlienky a budem veľmi krátko odpovedať, ak to nebude k veci, tak, prosím vás, bude to rovnako nie k veci, ako ste hovorili vy.

K poslancovi Banášovi veľmi stručne. On tu hovoril o modlení. Bohužiaľ, my sa nemodlíme, my podávame návrh na referendum.

Ďalej tu bolo hovorené o plači za socializmu. A ja sa vás pýtam: Čo keby ste počuli plač tých 1 600 zavraždených, tých 240 000 detí, ktoré oficiálne majú porušený vývoj, lebo vyrastajú v rodine bezdomovcov? Čo keby ste počuli ten plač tisícov bezdomovcov, keď vyberajú odpadky z košov a nenájdu tam ani jednu fľašu.

Niečo ste tu hovorili, že ste sa báli. Súčasná štatistika hovorí, 84 % obyvateľov sa bojí, boja sa o zamestnanie, boja sa, že im vykradnú byt, boja sa, že im znásilnia dcéru, a tak ďalej. (Hlasy z pléna.) Pozrite si správu z roku 1998 a následných rokov zo Štatistického úradu. Zoberte si správy, ako stúpa počet psychicky chorých ľudí, zoberte si správy, ako stúpa počet alkoholikov a narkomanov, kto sa tu bojí a koľko sa bojí.

Hovorilo sa tu, že máme sa podieľať na obrane hodnôt. Tu treba vysvetliť, na obrane akých hodnôt sa máme podieľať. Máme chrániť podniky, ktoré nám nepatria? Máme chrániť banky, ktoré nám nepatria? Už to tu dvakrát bolo. Za Rakúsko-Uhorska na Slovenku väčšina majetku nám nepatrila. A vtedy slovenskí vojaci boli v takom zvláštnom, možno povedať, NATO a išli bojovať do 1. svetovej vojny za majetky iných. A stáva sa to už tradíciou, že počas bojov zmenili stranu a vyhrali vojnu. Prvú svetovú my sme vyhrali, lebo sme menili stranu. Keď si zoberiete 2. svetovú vojnu, my sme začali vojnu na jednej strane, v priebehu vojny sme zmenili stranu a zas sme ju vyhrali. No a my sa bojíme, že budeme v NATO, zas začneme vojnu, zmeníme stranu a zas ju vyhráme. Takže, to je o obrane hodnôt.

Bolo tu hovorené, že ohrozujú nás teroristi. Komunistická strana má 3-bodový program, ako riešiť terorizmus. Je to veľmi jednoduché. Prvý bod je: Opýtajte sa teroristov, prečo robia teroristické činy. Pozeral som stovky diskusií v CNN, BBC, EURONEWS. Nikto sa ich to neopýta. Nikto to nevie ani z vás. Prečo to robia, je prvá otázka. Druhé, na čo treba sa ich opýtať, je, čo máme robiť my, aby tieto teroristické činy nevykonávali. Nikto sa ich to nepýta, možno by bola tá odpoveď veľmi jednoduchá a my by sme to vybavili. A máme 3. bod. Často sa hovorí, že ozaj treba zbrojiť, lebo teroristi sú tu. Keď Spojené štáty dávajú 260 mld. dolárov ročne na obranu, stačí zobrať z toho 10 % percent, 26 mld., a povedať teroristom: "Dáme vám 26 mld. dolárov ročne a vy zabezpečíte, že tu terorizmus nebude." A ja vám garantujem, že tu terorizmus nebude. Tak takto riešime terorizmus.

Ďalej tu bola poznámka, že obyvatelia sú na vládu nahnevaní. A ja sa pýtam vás, páni poslanci, alebo vlády, prečo ste ich nahnevali, prečo sa nesnažíte, aby nahnevaní neboli. A potom sa môžete odvážiť kľudne vypísať referendum.

Hovorilo sa tu, že sme zbabelí. Viete, zbabelosť sa dá aj tu veľmi dobre odmerať, napr. tak, že urobíme tajné hlasovanie o referende a potom spravíme verejné hlasovanie o referende a porovnáme výsledky. A budeme vidieť, kto je zbabelí a kto nie.

Ďalej, bolo tu hovorené, že zaradíme Slovensko do 1. ligy svetových krajín. Bohužiaľ, keď pozeráte štatistiky OSN, ktoré krajiny sa majú dobre, nie je to tak, že sú to len krajiny NATO a krajiny, ktoré nie sú v NATO, sú niekde dole. Keď si zoberiete Turecko, tá životná úroveň a problémy, ktoré má, sú veľmi veľké. Máme tu Švajčiarsko, Rakúsko, Švédsko, Fínsko, ktoré nie sú v NATO.

Ďalej by som prešiel na Árpáda Duku-Zólyomiho. Myslím, že pre krátkosť času nemusím ani nebudem odpovedať.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci, prosím o kľud.

K. Ondriaš, poslanec: Tú noc sa hovorilo o hlasovaní, o referende. Predchádzajúci parlament už hlasoval za referendum do NATO v roku 1997. A niektorí poslanci hlasovali za. My by sme mohli porovnať aj to porovnáme, ako sa menia názory.

Tu sa hovorí, že bude sa plytvať finančnými prostriedky štátu vo výške 200 mil. korún. Len kriminalita nás ročne stojí 16 mld. korún, za socializmu v roku 1989 to bolo 300 mil., teraz je to 16 mld.. Čo keby sme namiesto toho diskutovali o tom, ako tých 16 mld. odstrániť? Zadlženosť 500 mld., platenie dlhu a úrokov nás stojí týždenne 1 mld. až 2 mld. korún a dlh nám neklesá. A takto je to 5 rokov. Pozrite si štatistiku OSN, ktorá to vyhodnocuje, aj štatistiku Svetovej banky. Všetko sa dá nájsť na internete.

Dotkol by som sa krásnej vety poslanca Mikloška: "O veciach vojny nemajú čo rozhodovať občania krajiny, ale politici," - a to je ten problém, keby posledných 200 rokov o veciach vojny rozhodovali občania, tak tu vojny nie sú, to je tá chyba (Potlesk.) - "Komunistická strana získava lacnú politickú propagandu v tomto." Neviem, možno získava, možno nie, ale je to trhová ekonomika.

Bolo tu konštatované, že Slovensko nebude nútené zúčastňovať sa niečoho, s čím nesúhlasí. Ja tak skoro aj napoly verím tomu, lebo my tam pôjdeme dobrovoľne, ako už boli sme v Afganistane a v Iraku. Je zaujímavé, že počas vstupu sovietskych vojsk do Afganistanu ako členovia Varšavskej zmluvy sme neboli požiadaní tam ísť ani sme tam nešli. A je zaujímavé, že všetky členské krajiny NATO nepropagujú, že pôjdu do Iraku. A my ako nečlenská krajina to propagujeme.

Chcel by som povedať, že, ako tu poslankyňa, myslím, pani Belohorská spomenula, metódu hlavného článku - Lenin - naštudujeme si.

Ďalej sa tu často hovorilo: "Volili nás občania, lebo chceli ísť do NATO a my sme mali v programe NATO." Toto by bolo správne pri jednej podmienke, keby celý váš volebný program mal jednu vetu: "Ak nás budete voliť, pôjdeme do NATO." A potom by sme mohli povedať, áno, bolo to ako referendum. Lenže tam by sa tiež muselo spočítať, koľko občanov vládnu koalíciu volilo, myslím, že 29,1 %.

Ja vám ďakujem za podnetné myšlienky. Viac odpovedí nemám, lebo mi vyšiel papier a vôbec som nepočítal, že bude taká pekná a krásna diskusia. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

J. Drgonec, poslanec: Pokiaľ ide o vyjadrenie k rozprave, nemyslím si, že bolo nevyhnutné vyjadrovať sa v priebehu rozpravy k nej alebo že je nevyhnutné vyjadrovať sa k jej zhrnutiu zo strany navrhovateľov.

Skôr na záver jednu možno myšlienku, možno vetu. Bez zámeru znevažovať všetky doterajšie hlasovania, ktoré sme od zloženia poslaneckého sľubu 15. októbra 2002 vykonali, nastavajúce hlasovanie bude najzávažnejšie hlasovanie, ktoré sme od začiatku funkčného obdobia urobili, najzávažnejšie preto, že rozhodnutie bude nezvratné a konečné.

Národná rada Slovenskej republiky môže rozhodnúť o konaní referenda. Prezident Slovenskej republiky je povinný vyhlásiť referendum, ak Národná rada rozhodne o jeho konaní.

Predmetom hlasovania je návrh rozhodnutia, návrh uznesenia skupiny poslancov KSS na vyhlásenie referenda. To znamená, že ten, kto sa nazdáva, že referendum o vstupe do NATO treba vyhlásiť, bude hlasovať za, ten kto sa nazdáva, že referendum o vstupe do NATO netreba vyhlásiť, bude hlasovať proti.

Pán podpredseda Národnej rady, prosím, dajte hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré predložili poslanci za KSS.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, bol by som rád, keby ste potom prečítali, prichádzajú ešte poslanci, návrh uznesenia, o ktorom budeme hlasovať, a potom môžete k tomu uviesť aj stanovisko výboru, lebo výbor vás splnomocnil s tým.

J. Drgonec, poslanec: Prosím vás, aby nedošlo k omylu. Stanovisko ústavnoprávneho výboru je návrh uznesenia neschváliť. Naopak, predmetom hlasovania nie je stanovisko gestorského výboru Národnej rady, ale návrh uznesenia tak, ako ho predložili poslanci za KSS. To znamená, návrh uznesenia je:

"Národná rada neschvaľuje návrh na vyhlásenie referenda o vstupe do NATO."

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nie, nie, nie. Nie, nie, nie. Pán spravodajca, prečítajte návrh uznesenia klubu KSS. Prečítajte len návrh uznesenia, my budeme hlasovať o ich návrhu uznesenia, bez odôvodnenia. Nech sa páči.

J. Drgonec, poslanec: "Národná rada Slovenskej republiky neschvaľuje..."

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nie. Nie, nie, nie. Pán spravodajca, hlasujeme o návrhu uznesenia KSS. To prečítajte, návrh KSS prečítajte.

J. Drgonec, poslanec: Dobre. Pokiaľ ja rozumiem, chcete, aby som prečítal ten návrh, ktorý predložili na hlasovanie.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Tak, návrh skupiny poslancov.

J. Drgonec, poslanec: Čiže návrh, ktorý je predmetom hlasovania, je návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda o vstupe Slovenskej republiky do NATO. Návrh znie:

"Národná rada Slovenskej republiky na návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. c), čl. 93 ods. 2 a čl. 95 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky A. schvaľuje uznesenie, ktorým navrhuje vyhlásiť referendum s touto otázkou - Súhlasíte so vstupom Slovenskej republiky do NATO? Áno - Nie -, B. predkladá prezidentovi Slovenskej republiky uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky na vyhlásenie referenda s tým, aby do 30 dní vyhlásil referendum podľa časti A. tohto uznesenia."

B. Bugár, podpredseda NR SR: Takže o tomto budeme hlasovať. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) Prítomných 132, za hlasovalo 11 poslancov, proti hlasovalo 110 poslancov a hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. (Potlesk.)

Konštatujem, že Národná rada návrh skupiny poslancov na prijatie uznesenia o vyhlásení referenda o vstupe Slovenskej republiky do NATO neschválila.

Ďakujem aj pánovi navrhovateľovi, aj pánovi spravodajcovi.

Pani poslankyňa Beňová má procedurálny návrh. Nech sa páči, máte slovo.

M. Beňová, poslankyňa: Nemám procedurálny návrh, pán predsedajúci, chcem len pozvať členov výboru pre európsku integráciu na rokovanie výboru, ktoré bude v pondelok o 15.00 hodine na Župnom námestí. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hopta.

I. Hopta, poslanec: Ja len chcem povedať, že za chvíľu všetkých 11 poslancov Národnej rady za KSS podpíše petíciu a k tomu podpisu vyzývam aj ostatných poslancov Národnej rady. Ďakujem vám.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ale, pán poslanec, toto nie je procedurálny návrh.

Pán poslanec Figeľ.

J. Figeľ, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Chcel by som pozvať za 15 minút, aby po skončení schôdze prišli členovia zahraničného výboru na rokovanie krátke k referendovému bodu na schôdzu do zasadačky.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

V rokovaní budeme pokračovať bodom

písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 15. decembra 2002,

ktoré ste dostali ako tlač 132.

Chcem upozorniť všetkých poslancov, že ešte rokujeme, to znamená, ešte sme neskončili.

Skôr ako udelím slovo prvému prihlásenému, ak sa niekto prihlási, do rozpravy, chcem požiadať tých poslancov, na interpelácie ktorých máme predložené odpovede členov vlády, aby vo svojom vystúpení vyjadrili svoje stanovisko k týmto odpovediam. Z dôvodu prehľadnosti prosím, aby ste pri svojom vystúpení uviedli aj číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 132 nachádza.

Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Takže, páni poslanci, chcem vás upozorniť, že budeme hlasovať.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu uznesenia k písomným odpovediam členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 15. decembra 2002 (tlač 132), ktoré znie:

"Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 15. decembra 2002."

Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných 108 poslancov, za návrh hlasovalo 89 poslancov, hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

Konštatujem, že navrhované uznesenie sme prijali, takže Národná rada berie na vedomie písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov Národnej rady podané predsedovi Národnej rady do 15. decembra 2002.

Ďalej budeme pokračovať ešte bodom

interpelácie poslancov.

A to je posledný bod nášho rokovania.

Žiadne písomné prihlášky pánov poslancov som do rozpravy nedostal, takže chcem sa opýtať, či sa hlási niekto do rozpravy k tomuto bodu ústne, či chce niekto interpelovať. Konštatujem, že nie je to tak, takže vyhlasujem tento bod programu tiež za skončený.

Pán poslanec Maxon, nech sa páči.