B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Teraz prosím určenú spoločnú spravodajkyňu z výboru pre pôdohospodárstvo pani poslankyňu Jarmilu Tkáčovú, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch. Nech sa páči, máte slovo.
J. Tkáčová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení členovia vlády, ako poverený spoločný spravodajca predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom upravujúcim obchodné aspekty Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej, berúc do úvahy výsledky rokovaní medzi zmluvnými stranami o nových vzájomných poľnohospodárskych obchodných výhodách (tlač 165), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s protokolom, tak ako je uvedený v tlač 165, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 146 zo 17. februára 2003 na prerokovanie: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo s tým, že podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Oba výbory ho prerokovali v určenej lehote.
Výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený na prerokovanie, zaujali k nemu tieto stanoviská:
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 18. februára 2003 a uznesením č. 68 vyjadril s návrhom súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť podľa čl. 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky s návrhom súhlas.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo prerokoval návrh 18. februára 2003 a uznesením č. 11 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť podľa čl. 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky s návrhom súhlas.
Spoločnú správu výborov gestorský výbor prerokoval a schválil 25. februára 2003 uznesením č. 17.
Gestorský výbor ma určil za spoločnú spravodajkyňu výborov a splnomocnil ma predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo na základe rokovaní určených výborov Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 88 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Protokolom upravujúcim obchodné aspekty Európskej dohody, tak ako je v tlači 165.
Skončila som. Prosím, otvorte rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Otváram rozpravu o tomto bode programu a sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne, nakoľko žiadna písomná prihláška mi postúpená nebola. Takže pán poslanec Muňko ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Muňko, máte slovo.
D. Muňko, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené dámy a vážení páni, dovoľte mi, aby som napriek tomu, že ten protokol bude schválený, povedal pár slov k rizikám poľnohospodárstva, ktoré naše poľnohospodárstvo v ďalšom období čaká.
Keď zoberieme z toho protokolu, že priame platby z Európskej únie pre roky 2004 až 2006 budú 35 %, 40 %, 45 %, táto podpora je podstatne nižšia v Slovenskej republike, ako je v Európskej únii. Ďalej, treba doplňovať zdroje zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky vo výške minimálne 20 % ročne, ako na to má zdroje štátny rozpočet, ročná potreba 3 mld. až 4 mld.; 20 % zdrojov presunutých cez EGAB na projekty na podporu vidieka.
Potreba bilancovania zo zdrojov Slovenskej republiky cez štátny rozpočet samosprávy, ročná potreba, je to minimálne 1 mld. korún. Samosprávy reálne nebudú mať na to zdroje.
Podiel Slovenskej republiky zhruba 30 % nákladov na projekty. Európska únia zvyšuje zálohové platby pre kandidátske krajiny na 16 %. Čiže je potrebná záloha na podmienku spolufinancovania. Ďalej to bude mať asymetrický dopad na jednotlivé produkty, podpory, obilniny, olejniny, ohrozí zemiaky väčšiny severného Slovenska, ďalej hydinu, hovädzie mäso, chov dobytka v podhorských oblastiach. Podstatne tvrdší dopad to bude mať na stredné a severné Slovensko, kde nezamestnanosť je dneska vysoká. Dotácie budú len ziskovým subjektom, asi 40 % z celkového počtu.
Stratové subjekty na strednom, severnom Slovensku budú bez dotácií už v roku 2003. Výsledkom bude zánik 30 % až 40 % subjektov v horizonte v rokoch 2003 až 2006. Hlavná časť však zanikne už dnes v problémových regiónoch. Treba dodať ešte k tomu, keď pripočítame dnešné vstupy energií a zákon o zvýšení DPH, poľnohospodárske podniky sa dostanú do neriešiteľných situácií. Pri prekročení kvót v Európskej únii dovolí Brusel vyviezť prebytky len za ceny rovnajúce sa nákladom, čiže to značí nulový zisk. Ceny potravín by mali vzrásť o 10 % až 15 %, čo by mohlo zvýšiť vyrovnanie na ceny v Európskej únii, ale dokončenie deregulácií cien energie a ostatných služieb infraštruktúry zvýši ceny vstupov o 20 % až 25 %, čo pohltí zisk rastu cien potravín. Doterajšie dotácie zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky sú ročne vo výške 7 mld. až 9 mld. Priame platby plus dotácie zo štátneho rozpočtu od roku 2004 budú na úrovni 11 mld. až 12 mld. Dopad na jednotlivé subjekty vzhľadom na výrobnú štruktúru plodín, hlavne pokiaľ sa týka stredného a východného Slovenska, bude pomerne veľmi zlý, pozitívny ho bude mať západné a južné Slovensko.
Od roku 2007 v rámci reformy Európskej únie dotácie budú podľa veľkosti podnikov z hľadiska výmery, limitu na jeden podnik (Fischerova reforma), bude do 100 ha plná pomoc, do 1 000 ha 35 % pomoci, nad 1 000 ha 25 % pomoci, priemerná veľkosť v Slovenskej republike tu je zhruba 1 100 ha. Limit na 1 podnik, to znamená 320 000 eur dnes bez limitu pomoci.
Minimálne 40 % subjektov vzhľadom na klimatické zmeny bude musieť zväčšiť rozsah závlah, dneska máme závlahy u nás zhruba na 280 000 ha, budú sa musieť rozšíriť závlahy na 500 000 až 600 000 ha. To vyžaduje buď ďalšie vlastné alebo cudzie zdroje zhruba 20 mld. korún.
Ďalej splnenie hygienických noriem z hľadiska Európskej únie, výroba mlieka, mäsa vyžiada ďalšie investície v období rokov 2004 až 2006. Pri hodnotení podnikov 4. skupiny, je to 6-ročný odklad, to bude mať za následok uzavretie podnikov. To sa týka i spracovateľského priemyslu hlavne pri menších prevádzkach, pokiaľ patria buď do samostatných subjektov, alebo do poľnohospodárskeho družstva.
Takisto ďalší dopad to bude mať na cenu pôdy vo väzbe na pôdy v Európskej únii. Zvýšia sa nároky vlastníkov voči pôde a prenajímateľom, ako aj úroveň majetkových daní. To posunie blok fixných nákladov minimálne o 30 % až 40 % smerom hore bez ohľadu na cenové mapy.
Ďalej absencia centier, služieb pre farmy zvyšuje priemerné náklady o 20 % až 30 %, čo pri nezamestnanosti a nízkej cenovej flexibilite pri vyrovnávaní cien s Európskou úniou a ekologických a iných normách výrazne limituje možnosť rastu zisku.
Prechod na látky povolené v Európskej únii, ekológia a zavedenie nových ekologických noriem v rokoch 2004 až 2005 výrazne ovplyvní štruktúru látok používaných na ošetrovanie pôd. Bude pôsobiť i tlak Európskej únie na celkovú ekologizáciu výroby potravín, menej produkcií, viac ekológie čistej. Nízke mzdy nebudú kompenzovať rast nákladov z uvedených príčin.
Po ďalšie. Stále absentuje systém úverovania vo väzbe na budúcu úrodu. Systém nie je taký, ako je v Európskej únii, kde sú špecializované banky na získavanie normálnych konvenčných úverov. Vzhľadom na situáciu u nás naše podniky nemajú šancu získať úvery za reálnych úrokových sadzieb.
Udržanie priebežného financovania po zvýšení cien potravín vo väzbe na uvedené skutočnosti bude mať minimálne dopad na zánik ďalších subjektov. Dôsledkom toho hlavne v horizonte rokov 2004 až 2006 hrozí zánik až 30 % až 40 % našich subjektov.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, môžem sa vás opýtať: Vy vystupujete k tej zmluve? Lebo...
D. Muňko, poslanec: Ja beriem, pán podpredseda, že tá zmluva bude aj podpísaná, ja len upozorňujem...
B. Bugár, podpredseda NR SR: ... tam sú rôzne kvóty, clá a tak ďalej a vy hovoríte už o poľnohospodárskej politike.
D. Muňko, poslanec: Nie, ja hovorím, že...
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, máte slovo, len som nevedel, či náhodou nie je to omyl.
D. Muňko, poslanec: Nie. Ja hovorím k tomu, že tá zmluva, tak ako je ten protokol podpísaný, bude mať dopad v ďalších rokoch na naše poľnohospodárske podniky.
A dovoľujem si tvrdiť, že hlavne stredné a východné Slovensko prakticky sa dostane do situácie, kde väčšina podnikov pôjde do krachu. A podniky, ktoré chcú pôsobiť a podnikať hlavne zo západného Slovenska, ktoré na to možno budú mať aj finančné zdroje, do týchto regiónov nepôjdu. Tam sa bude ďalej prehlbovať situácia v nezamestnanosti a bude vyššia, ako je dneska. Preto upozorňujem už dnes na tie veci. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem aj za vysvetlenie, pán poslanec.
Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy k tomuto bodu programu, preto uzatváram rozpravu. (Ruch v sále.)
Pán poslanec Brocka.
Pán minister, pýtam sa vás, či chcete zaujať stanovisko k rozprave. Nech sa páči.
Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ja len v krátkosti. Som rád, že poslanci ponímajú problematiku spoločnej agrárnej politiky v Európskej únii s celkovou vážnosťou. Ja by som len chcel dodať, že tento protokol vskutku pojednáva o tom, že slovenskí producenti aj touto formou sa môžu ľahšie dostať na trhy už v súčasnej Európskej únii, ľahšie sa môžu uplatniť. Iste, bude tu ešte priestor, kde budeme sa môcť zaoberať spoločnou agrárnou politikou a smerovaním celého poľnohospodárstva na Slovensku, tam by som sa potom vrátil, bližšie som vám k dispozícii. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Ďakujem pekne.
Takže pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu vlády.
Teraz bolo by dobré, pani spravodajkyňa, keby ste uviedli odporúčanie výboru. A potom by sme pristúpili, samozrejme, aj k hlasovaniu.
J. Tkáčová, poslankyňa: Vážené dámy, vážení páni, uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom upravujúcim obchodné aspekty Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej, berúc do úvahy výsledky rokovaní medzi zmluvnými stranami o nových vzájomných poľnohospodárskych obchodných výhodách (tlač 165), znie:
"Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom upravujúcim obchodné aspekty Európskej dohody o pridružení, tak ako je uvedený v tlači 165, v treťom čítaní podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Protokolom upravujúcim obchodné aspekty Európskej dohody o pridružení (tlač 165)."
Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Pred hlasovaním chcem ešte upozorniť ctenú snemovňu, že podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 3 a 4 ústavy je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Takže chcem vás upozorniť, že ak chceme, aby teda súhlas Národná rada s touto zmluvou vyslovila, to znamená, že minimálne 76 poslancov musí hlasovať za.
Takže budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Protokolom upravujúcim obchodné aspekty Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej, berúc do úvahy výsledky rokovaní medzi zmluvnými stranami o nových vzájomných poľnohospodárskych obchodných výhodách. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 114 poslancov, za návrh hlasovalo 86, proti 3, zdržalo sa hlasovania 25.
Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.
Pani spravodajkyňa, ďakujem pekne.
Teraz prosím pána spravodajcu Hajduka k
vládnemu návrhu zákona o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 157),
ktorý sme pred chvíľočkou prerokovali.
Pán spravodajca, nech sa páči, môžeme pristúpiť k hlasovaniam.
A. Hajduk, poslanec: Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 114 poslancov, za návrh 104, zdržalo sa 9, nehlasoval 1.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Pán poslanec, ešte výbory a lehoty.
A. Hajduk, poslanec: Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo s tým, že vládny návrh zákona prerokujú určené výbory v termíne do 9. apríla 2003 a gestorský výbor do 11. apríla 2003. Prosím, dajte hlasovať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 115 poslancov, za návrh hlasovalo 109, hlasovania sa zdržalo 5, nehlasoval 1.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Ďakujem aj spravodajcovi, aj pánovi ministrovi.
Teraz nasleduje prvé čítanie o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 150, návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod č. 127.
Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslanec Ján Pataky. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
J. Pataky, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predložila v roku 2001 v súlade s programovým vyhlásením návrh zákona o presune niektorých pôsobností z Policajného zboru na okresné a krajské úrady. Súčasťou tohto návrhu boli aj nevyhnutné čiastkové novely niektorých ďalších súvisiacich zákonov. Predmetný návrh zákona si kládol za cieľ oddeliť výkon štátnej správy zabezpečený útvarmi Policajného zboru od konkrétneho výkonu policajnej služby, a tým odbremeniť Policajný zbor od niektorých správnych činností. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 441/2001 Z. z. o presune niektorých pôsobností z Policajného zboru na okresné a krajské úrady v znení neskorších predpisov je účinný od 1. júla 2004. Presun niektorých pôsobností z Policajného zboru však nebol komplexný. Naďalej ponecháva zabezpečenie vykonávania skúšok z odbornej spôsobilosti žiadateľov o vodičské oprávnenie podľa ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov na skúšobných komisárov policajtov. V súlade so svetovým trendom smeruje k postupnému odlúčeniu administratívnych činností od Policajného zboru a k ich presunu na orgány miestnej správy a samosprávy. Je nutné novelizovať zákon tak, aby aj z vykonávania skúšok žiadateľov z odbornej spôsobilosti o vodičské oprávnenie prešlo z Policajného zboru na iný subjekt, napr. ako je to v Spolkovej republike Nemecko, kde skúšky žiadateľov o vodičské oprávnenie zabezpečuje súkromná spoločnosť DEKRA.
Rozhodne nie je opomenuteľná ani tá skutočnosť, že po 50 rokoch činnosti Policajného zboru by sa vzniesli do činnosti niektoré nové prvky do vykonávania skúšok z odbornej spôsobilosti žiadateľov o vodičské oprávnenia pri zachovanom štátnom dozore a kontrole štátnymi orgánmi a ich vykonávaní.
Základným koncepčným zámerom na splnenie týchto úloh je oddeliť výkon štátnej správy zabezpečený útvarmi Policajného zboru od výkonu policajnej služby. Jeho účelom je zároveň dosiahnuť odbremenenie Policajného zboru od činnosti, ktoré vykonáva nad rámec policajnej služby, a sústrediť sily a prostriedky na plnenie náročnejších úloh Policajného zboru. Jednou z činností Policajného zboru je aj zabezpečovanie vykonávania skúšok z odbornej spôsobilosti žiadateľov o vodičské oprávnenie v zmysle príslušných ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov.
Navrhovanou zmenou zákona sa presúva zabezpečovanie vykonávania skúšok z odbornej spôsobilosti žiadateľov o vodičské oprávnenie z pôsobnosti Policajného zboru do pôsobnosti jedinej právnickej osoby, neštátnej organizácie, čo je nový kvalitatívny prvok vykonávania tejto činnosti. Licenciu na zabezpečenie skúšok z odbornej spôsobilosti žiadateľov o vodičské oprávnenie neštátnej organizácii bude udeľovať Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Zároveň bude vykonávať štátny dozor na tomto úseku, zabezpečovať skúšky žiadateľov o získanie preukazu skúšobného komisára a schvaľovať skúšobné testy na skúšky žiadateľov o vodičské oprávnenie. Poverená neštátna organizácia na vlastné náklady bude zabezpečovať vykonávanie skúšok z odbornej spôsobilosti žiadateľov o vodičské oprávnenie podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a podmienok uvedených v licencii.
Prijatím navrhovaného zákona zmenou vecnej pôsobnosti orgánov Policajného zboru a zmenou spôsobu platenia za vykonávanie skúšok z odbornej spôsobilosti žiadateľov o vodičské oprávnenie dôjde pomerne k podstatným zmenám príslušne všeobecne záväzných právnych predpisov. Je to dané skutočnosťou, že presúvané činnosti sú doposiaľ upravené iba internými predpismi v rámci Policajného zboru a tieto je potrebné ustanoviť vo všeobecne záväzných právnych predpisoch.
Presun zabezpečovania vykonávania skúšok z odbornej spôsobilosti žiadateľov o vodičské oprávnenie z pôsobnosti Policajného zboru do pôsobnosti poverenej neštátnej organizácie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a je zlučiteľný a porovnateľný so systémami, ktoré existujú v štátoch Európskej únie.
Presunom kompetencie zabezpečovania skúšok žiadateľov o vodičské oprávnenia na poverenú neštátnu organizáciu sa v rámci celej Slovenskej republiky predpokladá vytvorenie 120 nových pracovných miest, ktorým mzdové ohodnotenie zabezpečí táto neštátna organizácia.
Prijatie novely zákona nevyžaduje organizačné zmeny v rámci Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a v Policajnom zbore. Predpokladá sa na Prezídiu Policajného zboru - štruktúrne služby dopravnej polície - zmeniť náplň činnosti 2 policajtov doteraz zaradených na úseku zabezpečovania skúšok. Štátny dozor krajského dopravného inšpektorátu by bol zmenený na kontrolu vykonávania skúšok so skúšobnými komisármi. Bol by zabezpečovaný bez zmeny systematizovaného stavu krajského dopravného inšpektorátu poverením policajtov popri vykonávaní inej systematizovanej činnosti. Pri tomto by bolo možné využiť skúsenosti najmä tých policajtov, ktorí sú držiteľmi preukazu skúšobného komisára. Parlament Slovenskej republiky schválil zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 441/2001 Z. z. o presune niektorých pôsobností z Policajného zboru na okresné a krajské úrady v znení neskorších predpisov. Tým sa vytvorili podmienky od 1. júla 2004 na to, aby sa 146 policajtov zabezpečujúcich prejednávanie priestupkov presunulo do priameho výkonu služby. V prípade presunov zabezpečovania skúšok z odbornej spôsobilosti žiadateľov o vodičské oprávnenie na poverenú organizáciu od 1. januára 2004 sa uvoľní ďalší počet policajtov pre výkon služby. Potom zostane 75 policajtov, s ktorými sa predpokladá, že budú vykonávať výmeny tabuliek s evidenčnými číslami a vykonávať potrebné úkony na evidenciu vozidiel.
V návrhu novely zákona sa navrhuje, že za vykonanie skúšky z odbornej spôsobilosti bude žiadateľ platiť priamo poverenej organizácii. Táto platba by mala byť príjmom poverenej neštátnej organizácie na pokrytie všetkých prevádzkových mzdových nákladov, ako i nákladov na prevádzku novovybudovaných detských dopravných ihrísk, sídlisk, skúšobných centier. Doposiaľ platba za vykonanie skúšky z odbornej spôsobilosti žiadateľov o vodičské oprávnenie sa vykonávala správnym poplatkom v kolkových známkach. Uvedený spôsob platby sa navrhuje zrušiť z dôvodu, že poverená neštátna organizácia nie je podľa zákona o správnych poplatkoch oprávnená vyberať správne poplatky.
Výpadok z príjmovej časti štátneho rozpočtu bude čiastočne kompenzovaný tým, že sa predpokladá aj vytvorenie 120 nových pracovných miest bez nároku na výdavky na ich zriadenie. Za takto zamestnané osoby potom štát nemusí platiť povinné odvody a vynakladať ďalšie finančné prostriedky na vyplácanie príslušný úrad nezamestnanosti alebo sociálne zabezpečenie.
A v poslednom rade nezanedbateľným je i skutočnosť, že po schválení nového zákona sa vytvoria podmienky na presun časti policajtov do priameho výkonu služby a nebude potrebné vytvárať nové pracovné miesta pre policajtov, čo by v tomto prípade predstavovalo náklady 96 mil. korún ročne zo štátneho rozpočtu.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vás prosím o podporu tohto návrhu skupiny poslancov na novelizáciu zákona č. 315/1996 Z. z. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu poslancovi.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Lajosovi Ladányimu. Pán poslanec Ladányi, nech sa páči, máte slovo.
A prosím tých poslancov, ktorí sa prihlásili elektronicky, aby mali trpezlivosť, lebo mám 2 písomne prihlásených, ktorých najprv, samozrejme, nechám vystúpiť, až potom sa opýtam, či sa niekto hlási ústne do rozpravy.
Nech sa páči, pán spravodajca.
L. Ladányi, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 33 z 21. februára 2003 ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 150).
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu skupiny poslancov.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 127 zo 6. februára 2003 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory v lehote do 9. apríla 2003 a gestorský výbor do 11. apríla 2003.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu, nakoľko sme len v prvom čítaní. Konštatujem, že som dostal písomné prihlášky dvoch pánov poslancov, pána poslanca Blanára za poslanecký klub Smer a potom pána poslanca Hanzela tiež za Smer.
Pán poslanec Galbavý, telefonuje sa vonku alebo vám zoberiem telefón.
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
J. Blanár, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, v pondelok pred zasadnutím 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky sme sa vo Výbore pre európsku integráciu Národnej rady Slovenskej republiky zaoberali správou o stave prístupových rokovaní Slovenskej republiky s Európskou úniou a nosných úlohách z hľadiska plnenia negociačných záväzkov Slovenskej republiky. Zo správy vyplývajú jasné úlohy, ktoré musí Slovenská republika splniť v legislatívnom procese pred vstupom do Európskej únie. Chcem vám pripomenúť, vážené dámy, vážení páni, že ide o celkom 109 úloh, resp. už len 106 úloh, keďže 3 úlohy už boli medzitým splnené. Predpokladám, že tieto skutočnosti sú vám známe, keďže o tejto správe budeme rokovať. A bola to tlač 112, ktorá je u každého prítomná.
Dovolím si vám pripomenúť, že o vstupe našej krajiny do Európskej únie je v tomto parlamente zhoda všetkých parlamentných strán. Čiže nám záleží, aby sme tie legislatívne úlohy súvisiace s týmto integračným procesom i my podporovali, a nie ich komplikovali. Z tohto dôvodu nie celkom chápem poslaneckú iniciatívu súvisiacu s novelou predloženého zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách, ktorá by po schválení mala nadobudnúť účinnosť od 1. 1. 2004. Veď zo spomínanej správy o prístupových rokovaniach Slovenskej republiky s Európskou úniou v kapitole č. 9 doprava vyplýva, že musíme v rámci jednej z predvstupových úloh novelizovať spomínaný zákon č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách. Je to uvedené na strane č. 64 v spomínanej správe o prístupových rokovaniach. Dokonca sa priamo v správe na strane č. 15 uvádza, že: "Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky pripravuje návrh nového zákona o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách (nie novela zákona č. 315/1996 Z. z.)." Čiže sa pripravuje kompletne nový zákon, ktorý nahradí predmetný zákon č. 315/1996 Z. z. s predpokladanou účinnosťou od 1. 1. 2004, ako sa ďalej uvádza v správe. A tu je potrebné sa pozastaviť a všimnúť si, že oba legislatívne dokumenty, tak ako táto predkladaná poslanecká novela, ako i nový zákon z dielne vlády Slovenskej republiky, majú rovnaký dátum ich účinnosti.
Chcem sa vás preto v tejto súvislosti spýtať, vážený pán zástupca predkladateľov, či predkladaná poslanecká novela zákona prispeje k splneniu nášho záväzku a úlohy v tejto oblasti pred vstupom do Európskej únie - podľa toho, čo som uviedol, zrejme nie -, či je táto novela koordinovaná s tým, čo pripravuje vláda Slovenskej republiky. Tu musím opäť konštatovať, že zrejme tiež nie.
Vážené dámy, vážení páni, náš poslanecký klub strany Smer má záujem na tom, aby sme hladko a včas plnili všetky úlohy vyplývajúce z negociačného predvstupového procesu do Európskej únie, kde hlavné bremeno nesie na pleciach vláda Slovenskej republiky. Sme za vypracovanie nového zákona o premávke na pozemných komunikáciách, ktorý bude v súlade s legislatívou Európskej únie a ktorý bude riešiť i predloženú problematiku poslaneckého návrhu zákona, o ktorej sa potom dá diskutovať. K samotnej obsahovej stránke predloženého návrhu zákona v tejto situácii nemá význam sa vyjadrovať okrem toho, že ide o významnú zmenu, ktorá pri predkladanej filozofii oslabí štátnu ingerenciu na úkor súkromnej.
Preto za poslanecký klub strany Smer odporúčam predkladateľom, aby na základe predložených argumentov bol návrh zákona stiahnutý z rokovania. V opačnom prípade pokladáme rokovanie o návrhu zákona za kontraproduktívne a nemôžeme ho podporiť, aby postúpil do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Hanzel, nech sa páči, ako posledný písomne prihlásený. Potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne.
Pán poslanec, nech sa páči.
B. Hanzel, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, na úvod by som chcel povedať, či by ste náhodou nemohli zazvoniť na ten gong, aby boli ľudia tu v auditóriu, lebo neviem, akým spôsobom sa chcú vyjadrovať, ako chcú hlasovať, keď nebudú počúvať rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, nech sa páči, ja takto rýchlo plním vaše želania. (Gong.)
B. Hanzel, poslanec: Podrobne som si prečítal návrh novelizácie zákona a, úprimne povedané, nestíham žasnúť nad trúfalosťou predkladateľov i nad tým, že to vôbec niekto odobril. Už na diaľku je cítiť veľký lobizmus a dokonca je nám i s príslušnou drzosťou predstavená tá firma, tá správna firma, čo by mala nahradiť tých "blbých policajtov", čo to nevedia a čo dokonca spôsobujú svojou nevedomosťou ujmy na životoch. Takto sa dá text prečítať. Dokonca nám je predstavený i osobne pán Dr. Krause, zástupca pre strednú a východnú Európu, čo nás z našej nevedomosti dostane. (Potlesk.)
Dovoľte, aby som začal najprv týmito číslami. Predpokladám, že im bude rozumieť každý. Dnes údajne zabezpečuje túto činnosť, vodičské preukazy, plus zrejme vydávanie vodičských preukazov, lebo to tam vôbec nie je spomenuté, až 304 policajtov. Pán Krause však počíta so zamestnaním iných, výkonnejších odborníkov v počte 120. Potom sa pýtam, ako je to možné, lebo ak 120 stačí v tomto prípade, treba urobiť poriadok na polícii, a ak to nestačí, tak potom pravda to, čo sa predkladá, nie je. Ak 120 osôb stačí, tak by bolo najvhodnejšie ihneď preškoliť 120 z 304 policajtov hlavne v organizovaní práce a tých 184 zaradiť na posilnenie Policajného zboru. Mimochodom, ako to bude s vydávaním vodičských preukazov? Lebo, pokiaľ viem, na to sú tam zvláštni pracovníci a v každom okrese je jeden pracovník na to určený. To v tomto materiáli takisto nie je spomínané.
Ďalšie čísla. V odôvodnení sa vraví: "Predpokladá sa, že za vykonávanie skúšok z odbornej spôsobilosti žiadateľov o vodičské preukazy bude poverená organizácia požadovať peňažné poplatky, ako sú vyberané v súčasnosti." Je tu termín "predpokladá sa". Už viem, ako nám dopadli ceny energií po predaji, ceny za prenos energií po predaji a podobne. "Predpokladá sa." Ja by som predpokladal, že neštátna firma, napr. DEKRA, ktorá je tu uvedená, do krátkeho času ceny zdvojnásobí, ono dôvod sa už nejaký nájde, a príjem pôjde opäť do súkromného vrecka, a nie do našej chudobnej štátnej pokladnice.
V roku 2002 bolo na Slovensku vykonaných 87 000 skúšok a 16 000 opravných skúšok. Podľa dôvodovej správy bol za skúšku poplatok 500 Sk, aj to nie za všetky, niektoré boli zľavnené, a spolu sa však vybralo 80 mil. korún. Milé kolegyne, kolegovia, nech počítam, ako chcem, 87 000 krát 500 je len 40 mil. korún. Takže je v tom evidentný rozpor. (Hlasy z pléna.) Do rozpočtu prišlo 88 mil. korún. Predkladatelia konštatujú, že s týmto príjmom sa už nedá počítať, ale nebudú ani náklady na tlačivá, nové testy, a dokonca kalkulujú s hodnotou ľudského života, napr. detského, ktorý by sa ušetril pri lepšom, kvalitnejšom školení firmy DEKRA. Toto už začína byť troška nehoráznosťou. Veď je to nepriame obvinenie našich policajtov, že môžu za životy osôb v dopravných nehodách. Školenia DEKRA nás snáď naučia, ako máme chodiť po prepchatých cestách, často neudržovaných, školenia DEKRA nás zbavia cestných pirátov a agresívnych ignorantov v cestnej premávke, školenia pána Krauseho nás zbavia roztržitých vodičov, cyklistov, chodcov a unavených vodičov kamiónov či opitých vodičov? A keď sme už spomenuli deti, áno, dlžíme našim deťom veľa, aj v oblasti dopravnej výchovy. Uvediem príklad z Holandska, kde sa dopravná výchova vyučuje ako predmet na základnej škole od prvého ročníka. Keby bola ochota pánov poslancov a ministrov, môžem uviesť čísla, že učebnice o dopravnej výchove pre 3 ročníky základnej školy, zhruba pre 200 000 detí, by nás stáli asi 5 mil. korún ročne. Pýtam sa: Je to moc? Máme právo povedať nie, ak to staviame do pomeru k jednému detskému životu?
Ďalšie čísla z materiálu: "Nezanedbateľnou je i skutočnosť, že po schválení novely zákona sa vytvoria podmienky na presun časti policajtov do výkonu služby a nebude potrebné vytvárať nové pracovné miesta pre policajtov, čo by v tomto prípade predstavovalo náklady 96 mil. korún." To je ďalší nonsens. Otázka je: Čo je to časť policajtov? Zbavíme sa ich 304 a prijmeme časť policajtov. Akú časť? A sú to tí, podľa predkladateľov hlúpi, čo sa nevedia naučiť ani pravidlá cestnej premávky? A prečo nás len časť z nich bude stáť viac ako predtým celých 304. A ako to, že firme DEKRA stačí len 120 ľudí?
V uvedenej dôvodovej správe sa viackrát spomína aj Švédsko ako referencia, ale už bez konkrétností. (Ruch v sále.) Ja môžem uviesť konkrétnosti, keby to náhodou zaujímalo niekoho aj tých, čo sa vyprávajú o inom. Konkrétne sa tu spomína len v Nemecku DEKRA a v Belgicku GOCA, ktovie, kto je v tom akcionár.
Ale dovoľte, aby som vám povedal z vlastnej skúsenosti, ako je to vo Švédsku. Vo Švédsku je to podobne ako u nás, s malými rozdielmi. Napr. všetky administratívne práce s vodičskými preukazmi, registrácie, kontakt s občanmi, sú absolútne zjednodušené a minimalizované. Poviem príklad: Keď urobíte skúšku v autoškole, vyplníte potrebné tlačivo, odovzdáte fotografie, už sa viac nestaráte o administratívne záležitosti. V priebehu pár týždňov vám dôjde domov dobierkou vodičský preukaz, ktorý vám na pošte vydajú. To znamená, nemusíte ísť do žiadneho úradu a nikde sa doprosovať a nikde s nikým a dokonca niekoľkokrát komunikovať. Prídete na poštu, zodpovedná pracovníčka na pošte má právo otvoriť túto špeciálne označenú doporučenú zásielku. Vytiahne z nej váš nový vodičský preukaz, skontroluje vás podľa fotografie, máte tam podpis, ktorý je už zoskenovaný, skontroluje vás podľa iného dokladu a vydá vám pracovníčka na pošte váš vodičský preukaz. V prípade že tomuto vodičskému preukazu napr. vyprší platnosť po 10 rokoch, 2 mesiace pred ukončením platnosti vodičského preukazu vám znovu príde poštou oznámenie, kde vám príde tlačivo, ktoré máte vypísať, na ktoré sa máte podpísať, doplniť fotky, ktoré máte poslať na jeden úrad, odkiaľ vám to asi 2 alebo 3 týždne pred príslušným vypršaním príde znova na poštu, nikde nemusíte chodiť a znova na pošte si vyzdvihnete doporučenú zásielku za nejaký poplatok a máte nový vodičský preukaz. Toto je, páni poslanci, to priblíženie sa obyvateľom a našej voličskej základni.
Dôležité na tom je aj to, že tá pracovníčka má právo toto urobiť, a nie, že to musí robiť niekde nejaký policajt. Toto je aj to zjednodušenie prístupu postupovania vybavovania záležitostí občanov, ako správne uvádzate v dôvodovej správe, čo vláda deklarovala v programovom vyhlásení, a nie prenesenie toho istého úkonu na inú súkromnú firmu aj s peniazmi, čo by plynuli do štátneho rozpočtu.
A ďalšia novinka pre našich občanov i pre predkladateľov návrhu i pre pána Krauseho, zástupcu pre strednú a východnú Európu. Vo Švédsku je zriadený, spomínal som, centralizovaný štátny úrad. Môžem povedať, čo z toho napr. plynie. Tento štátny úrad sa dá umiestniť v ktorejkoľvek lokalite Slovenska, v našom prípade to znamená aj v tých Michalovciach alebo iných mestách, ktoré trpia vysokou nezamestnanosťou. Tento úrad nie je potrebné držať v Bratislave, na to nie je žiadny dôvod. Toto sekundárne spôsobuje zamestnanosť v oblastiach, kde máme problémy so zamestnanosťou. A to nie je len zamestnanosť ľudí na tomto úrade. To je zamestnanosť všetkého, čo s tým súvisí, pôšt a tak ďalej a tak ďalej. Takže toto je takisto nezanedbateľná vec. A treba si to uvedomiť, že tuná máme možnosť aspoň trochu riešiť zamestnanosť v tých oblastiach, ktoré nezamestnanosťou trpia.
Mimochodom, tento vodičský preukaz slúži súčasne ako doklad totožnosti nielen vo Švédsku, ale aj v celej Škandinávii a ako vodičský preukaz v celej Európe. To znamená, že by sme opätovne takýmto niečím ušetrili na vydávaní občianskych preukazov a administratíve spojených napr. s občianskymi preukazmi.
V materiáli sa ďalej uvádza: "Potom zostane 75 policajtov, u ktorých sa predpokladá, že budú vykonávať výmeny tabuliek s evidenčným číslom a vykonávať potrebné úkony na evidenciu vozidiel." Dovoľte, aby som sa spýtal, prečo policajti musia vykonávať výmenu tabuliek na autách. Opäť použijem príklad zo Švédska, možno vás to bude zaujímať, ale naozaj je to jednoduché a naozaj je to priblíženie k občanovi. Keď kúpite auto, vyplníte určité doklady, tak vám automaticky do 2 týždňov poštou na dobierku prídu čísla, na ktoré nepotrebujete policajta, ktoré si sami namontujete na to auto. Tieto čísla idú s autom až do šrotu. Čiže už nikdy nepotrebujete znova chodiť k policajtovi s tým, aby vám vymieňal v nejakom okrese čísla za čísla, aby vám policajt kontroloval čísla motora alebo ja neviem čo. To je predsa absolútny nezmysel. Na toto sú STK-áčky, kde majú napísaný presný prehľad toho, čo sa má na STK-áčke robiť. Jedna z prvých vecí je skontrolovať číslo karosérie, číslo motora a podobne. Takže na kieho otca to zavádzame. Našim policajtom, kvalifikovaným ľuďom dávame robiť výmeny tabuliek a kontrolovať čísla tabuliek. Však to sú absolútne nezmysly. (Potlesk.) Ďakujem, lebo verím, že ste si to už tí, ktorí ste to predkladali, rozmysleli.
Vážené kolegyne, kolegovia, môžem vám uviesť ďalšie a ďalšie príklady zo Švédska, ako to skutočne funguje s priblížením štátu k občanovi, lebo som v tom Švédsku dlhé roky žil. Nemusím to tak uviesť, ako tuná niekto to napíše na papier odvolá sa na Švédsko a nevie, nikdy tam nebol ani to nikdy nečítal, ako to tam funguje. Mohol by som vám uviesť príklady, ako to funguje s STK-áčkami, so všetkým okolo motorových vozidiel, ale predpokladám, že pokiaľ niekto bude mať o to záujem, tak ma skontaktuje a príp., pokiaľ bude mať niekto z odborníkov o to záujem, tak rád to vysvetlím a príp. aj materiály okolo toho získam.
Dovoľte však, aby som povedal, že táto myšlienka odovzdať niečo súkromnej firme takéto dôležité - a myslím si, že je to dôležité, lebo ide o registráciu obyvateľstva - je zvrátená filozofia. Zbavili sme sa už skoro všetkých lukratívnych podnikov, zbavujeme sa finančných ústavov a systematicky sa chceme zbaviť všetkého, čo sa dá predať. Možno by som dokázal navrhnúť ďalšie lukratívne oblasti a tiež by som okamžite našiel záujemcu aj firmy, urobili by sme podmienky súťaže tak, aby to sedelo, napr. na mňa alebo niekoho z rodiny, a poďme do toho. Ako príklad uvediem. Navrhujem predať colnú správu. Pracuje tam okolo 5 000 zamestnancov, štát by sa o nich nemusel starať, argumentácia by bola podobná ako tuná, že výpadok zo štátneho rozpočtu by sa vyargumentoval tým, že nebudú náklady na tlačivá, autá, kancelárie a zo zisku by súkromná organizácia, napr. moja, platila daň. Navrhujem predať Daňové riaditeľstvo. Pracuje tam okolo 5 000 ľudí, štát by sa o nich nemusel starať, výpadok zo štátneho rozpočtu by sa vyargumentoval znova tým, že nebudú náklady na tlačivá, kancelárie a tak ďalej a súkromná organizácia, napr. moja, by zaplatila daň. Myslím, že by sa našlo viac záujemcov. Ono by sa dalo toho navrhnúť asi viacej.
Vážené kolegyne, kolegovia, prosím, spamätajme sa. Štát má určitú funkciu, ktorú musí predsa plniť. Je to predovšetkým záujem všetkých občanov a my ho musíme plniť tak, aby to bolo v prospech občanov, a to, čo nám predkladajú predkladatelia, je obyčajný lobizmus. Už predloženie tohto návrhu je urážka Policajného zboru a nehoráznosť voči občanom. Keď chceme túto problematiku riešiť vecne, tak nech to spravuje príslušné ministerstvo, nech to spracujú tak, aby sa výkon štátnej moci priblížil k občanovi, tak, ako je to myslené v programovom vyhlásení vlády, tak, aby sme neochudobňovali už beztak chudobný štát, a tak, aby sa v našich materiáloch neobjavovali názvy súkromných firiem a mená, ako je pán Krause.
Z tohto dôvodu dovoľte, aby som podal procedurálny návrh, aby v zmysle § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku Národnej rady SR nepokračovala Národná rada v rokovaní o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady SR č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov. Verím vo vašu čestnosť a slušnosť. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)