Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec, keby boli kratšie príspevky, tak by sme možno nepotrebovali občerstvenie, ale zariadime, aby tu bol pohár s vodou.

M. Urbáni, poslanec: Ďakujem pekne. Ja si to zaplatím, aby nemal problémy Rusko. (Smiech.)

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone. Článok II. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., č. 251/1997 Z. z., č. 332/1997 Z. z., č. 140/1998, zákona č. 17/1999, zákona č. 3/2000 Z. z., č. 118/2002 a zákona č. 534/2002 Z. z. sa mení a dopĺňa takto.

Pozmeňujúci návrh k bodu 5 vládneho návrhu. Odsek 9 ukončiť na konci piateho riadka po slovách "podľa odseku 7", na konci piateho riadka slovo "sumu" vypustiť, vložiť interpunkčné znamienko, vetu ukončiť a vypustiť celú ďalšiu časť odseku. § 8 ods. 9 potom bude znieť: Na základe rozhodnutia o kategorizácii liečiva podľa ods. 8 ministerstvo zaradí liek s obsahom liečiva zaradeného do zoznamu liekov alebo vyradí liek zo zoznamu liekov, určí maximálnu sumu úhrady za liek na základe povinného zdravotného poistenia v sume zodpovedajúcej násobku počtu denných definovaných dávok liečiva obsiahnutých v lieku a sumy úhrady za jednotku dennej definovanej dávky liečiva určenej podľa ods. 7. Dôvodová správa. Vecné argumenty k pevnému poplatku. Nadštandardné riešenie, ktoré nemá analógiu v krajinách Európskej únie, je to experiment.

Po druhé. O indikovanom použití lieku nebude rozhodovať lekár, ale solventnosť pacienta.

Po tretie. (Potlesk.) Navrhovaný model je plošný a nerozlišuje medzi akútnou a chronickou terapiou.

Po štvrté. Dôsledkom môže byť nedostupnosť mnohých dôležitých liekov, ktoré nemajú adekvátnu náhradu v zmysle porovnateľnej terapeutickej účinnosti alebo výskumu vedľajších účinkov.

Po piate. Opatrenie nemôže byť kontraproduktívne, časť pacientov bude pravdepodobne prestavená na inú formu terapie, ktorá z dlhodobého pohľadu môže byť drahšia. Po a zvýšenie priamych nákladov pre komplikované a pre dlhodobé liečby, po b zvýšenie nepriamych nákladov (práceneschopnosť, hospitalizácia, ošetrovanie člena rodiny a tak ďalej).

Po šieste. Nie sú k dispozícii žiadne kvantitatívne dáta, ktoré by potvrdzovali oprávnenosť a užitočnosť zavedenia pevného doplatku, a nie sú definované jasné kritériá, ako postupovať, chýba metodické usmernenie.

Po siedme. Zbytočne narastú doplatky pacientov za lieky, a to mnohokrát rádovo, v niektorých prípadoch až o niekoľko 100 alebo 1- tisíc korún. V súvislosti s tým si treba uvedomiť, že často ide o lieky, ktoré sú na trhu zavedené, užíva ich aj niekoľko desaťtisíc pacientov, a preto, že sú patentovo chránené, nemusí byť dostupná ich generická alternatíva. Takto konštruovaný model nemotivuje výrobcov k zníženiu ceny, a teda ani nešetrí verejné zdroje, len obmedzuje dostupnosť liekov pre pacientov.

Komentár k pevnému doplatku pacienta. Doterajší spôsob určovania cien liekov a výšky úhrady zo zdravotného poistenia a následne aj spoluúčasti pacientov, doplatky za lieky v hotovosti umožňoval farmaceutickým spoločnostiam znížiť doplatky pacientov za lieky napríklad tým, že pri fluktuácii kurzov koruny mohli cez distribučné spoločnosti aktuálne upraviť, znížiť v mnohých prípadoch koncové ceny v lekárni. Výška doplatkov síce môže byť vzhľadom na časový faktor a zásoby v rôznych lekárňach rôzna, ale ich maximálny strop je daný maximálnou cenou určenou ministerstvom financií Slovenskej republiky. Cenová hladina liekov na Slovensku je hlboko pod úrovňou väčšiny krajín Európskej únie, nakoľko ministerstvo financií aj ministerstvo zdravotníctva pri stanovovaní maximálnych cien liekov, ktoré sú regulované, využíva porovnanie s deviatimi krajinami a vyberá vždy najnižšiu možnú cenu. Farmaceutické firmy doteraz v záujme pacientov a dostupnosti svojich liekov kompenzovali výšku niektorých doplatkov a posúvali tak neoficiálne svoje koncové ceny v lekárňach aj pod hladinu najnižších európskych cien. Ministerstvo zdravotníctva tento postup v minulosti oficiálne niekoľkokrát prezentovalo ako účinný mechanizmus na znižovanie ceny liekov. Navrhovaná zmena cenotvorby takýto postup vylúči a výrobcovia liekov budú musieť na Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky nahlásiť svoje oficiálne ceny. Vzhľadom na to, že 90 percent liekov je z dovozu, spôsobuje, že medzinárodný charakter farmaceutických spoločností a hladiny cien v Európskej únii sú omnoho vyššie. Takáto zmena pravidiel vo svojej podstate protitrhová a centralistická regulácia, ktorá môže v extrémnych prípadoch viesť až k odchodu niektorých farmaceutických výrobcov z trhu a k úplnej nedostupnosti liekov, môže byť považovaná za negatívny signál pre zahraničných investorov rok pred vstupom Slovenska do EÚ. Opatrenie postihne predovšetkým pacientov výrazným finančným zaťažením a znížením kvality liekov a prevencie. Dôsledkom bude zníženie kvality života a skrátenie priemerného veku obyvateľov. Čo mňa na fixnom poplatku najviac mrzí, je to, ešte dodám, že rozdiel, ak by firma náhodou znížila, ako bolo spomínané, neviem, aký motív na to bude mať, ale ak by náhodou mala, suma nebude nižšia pre pacienta, ale pôjde do zdravotnej poisťovne. Čiže z môjho hľadiska je to porušenie zákona o odvodoch do zdravotných poisťovní, pri ktorom je 14 percent naakumulovaných u pracujúcich, je to navýšenie odvodov. Prečo to má ísť do zdravotnej poisťovne. Ak by to bolo pre pacienta, keď to je pre občana, všetkými desiatimi, nakoľko to tak nie je, podávam tento pozmeňujúci návrh.

Dámy a páni, je toho veľmi veľa, o čom by sa dalo hovoriť. Ja si myslím, že by ste mali mať spoločný cieľ, a opakovane hovorím, veľmi rád podporím pána ministra, ak pripraví do budúcnosti zákony, pripraví ich včas a potom ich prekonzultujeme so všetkými zainteresovanými, ak ich prediskutuje možno aj s inými kolegami z iných výborov a potom do parlamentu predložíme niečo kompletné, niečo hotové. Z toho bude každý profitovať a každý potľapká pána ministra, každý potľapká každého z nás, keď nás stretne v meste, zvýšime tým dôveryhodnosť našich funkcií a myslím si, že spravíme veľa aj pre občanov tejto republiky.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka, pán poslanec Gaľa.

M. Gaľa, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Chcel som len v krátkosti, ak sa na pôde parlamentu hovorí o zdravotníckych problémoch, tak vždy sa zvykne hovoriť aj o skrachovanej poisťovni Perspektíva navyše s takou optikou, že jej problém sa zúži na problémovú likvidáciu v rokoch 1998 - 1999, ale už veľmi málo sa hovorí o tom, že problém tejto poisťovne sa začal ešte v roku 1997 pri nevhodnej fúzii s poisťovňou Druzap, ktorá ešte predtým fúzovala s Prvou východoslovenskou zdravotnou poisťovňou. Teda ak boli v roku 1997 signály, že uvedené poisťovne, či už Druzap, Prvá východoslovenská a v konečnom dôsledku aj Perspektíva, sú v červených číslach, nebolo zrejme vhodné riešiť situáciu uvedenou fúziou, ale bolo potrebné začať včasný a účinný konkurz. Opakujem, chcem tým povedať, Perspektíva nie je len problémom likvidácie, ale problémom celého vývoja, ktorý sa tiahne nielen Dzurindovou vládou, ale sa začína kdesi pri Mečiarovej vláde v rokoch 1994 - 1998.

Ďakujem pekne.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Lintner, faktická poznámka a uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

Ľ. Lintner, poslanec: Pán poslanec Urbáni, v istej línii vášho vystúpenia som pociťoval, že sú tam tendencie podporiť navrhovaný zákon, škoda, že ste nevyšli aj s tým, čo ste často hovorili, že viete dostať do rezortu 20 miliárd, len je to vaše obchodné tajomstvo, škoda, že ste ho teraz neprezradili. A trocha ma mrzí, že vašu podporu viažete perspektívne na to, že sa budú legislatívne normy z tejto oblasti prediskutúvať s odbornou verejnosťou. Ja som s pánom doktorom Zajacom prešiel za rok a pol veľmi veľa po Slovensku a bol som aj na dvoch stretnutiach, kde ste vy boli osobne prítomný aj iné záujmové skupiny. Ja sa domnievam, že práve táto norma alebo predstava doktora Zajaca o zdravotníctve bola dostatočne prediskutovaná v odbornej verejnosti.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Urbáni, chcete reagovať? Poprosím, aby ste zapli mikrofón pánovi poslancovi Urbánimu. Aha, vy nemáte kartičku. No výnimočne, dobre, už sa to rieši a už máte aj zapnutý mikrofón.

Nech sa páči.

M. Urbáni, poslanec: Áno, ďakujem pekne. K pánu poslancovi Gaľovi. Ja s ním súhlasím. Od začiatku vzniku poisťovní nebol dostatočný dozor nad poisťovňami, nebol vytvorený systém kontroly poisťovní. Čiže preto mohlo dôjsť k tomu, k čomu došlo. Keby bol vytvorený, k tomu nemôže dôjsť. Keby bol zavedený centrálny elektronický informačný systém on line napojený každý deň, tak by sa hneď zbadalo, čo sa tam deje. Ale to asi dodnes nikto nechce. Neviem prečo. Nechceme už fair play hru? Čiže absolútne súhlasím.

A k pánu poslancovi Lintnerovi. Pán poslanec, chodili sme spolu, veľa vecí máme spoločných, ja som to aj dnes povedal. Cieľ, kde by sme sa chceli dostať, možno máme spoločný, len jedni to vieme lepšie, druhí menej. A k 20 miliardám toto. Do tohto systému, ktorý je dnes, ak dáte 100 miliárd, za pol roka sú preč. Ja hovorím, uzavrime tento systém, zatvorme lievik, lebo darmo budete zvrchu liať, cez lievik pôjde dole. Zatvorme systém, máte ministra, ja si myslím, že sa zlepší legislatívny postup, že sa zlepší práca na ministerstve a budú lepšie zákony, prídu rýchlo, prídu naraz, a preto hovorím, keď sa to spraví, nie je problém, je tu možnosť a dám moje know-how aj pre vás. Ale kým sa to nestane, do tohto systému sa neoplatí nič vrážať. Tento štát spravil dlhy tým, že nekontroloval toky financií, že nekontroloval chod zdravotníckych zariadení, tak prakticky obviňujem štát, že nás dostal do zadlženia zdravotníckych zariadení. Čiže štát je povinný teraz sanovať tieto negatívne veci, ktoré tu boli.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Za poslanecký klub SDKÚ v rozprave vystúpi pán poslanec Milan Gaľa, potom sa do rozpravy písomne prihlásil pán poslanec Hanzel.

M. Gaľa, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, kolegyne, kolegovia, vážení hostia. Cieľom transformácie slovenského zdravotníctva je aj naďalej vytvorenie fungujúceho systému zdravotnej starostlivosti štandardného európskeho typu, ktorý bude viesť k stabilite štátu a jeho ekonomiky pokiaľ možno bez zbytočného experimentovania. Základné princípy a ciele zdravotníctva sú obsiahnuté v zdravotnej politike Svetovej zdravotníckej organizácie pre európsky región, ku ktorým sa prihlásila aj Slovenská republika a ku hlavným princípom patria nasledujúce skutočnosti. Cieľom všetkých reformných krokov je zlepšiť zdravie. Ochrana a podpora zdravia sa musia stať primárnym záujmom každej spoločnosti. Zdravotnícke systémy sa musia riadiť hodnotami, ktoré predstavujú dôstojnosť, rovnosť, solidaritu a profesionálnu etiku. Treba vytvoriť také podmienky, aby hlas občana a jeho voľba ovplyvňovali rozhodujúcim spôsobom organizáciu a činnosť zdravotníctva. Občania musia niesť spoluzodpovednosť za vlastné zdravie. Reforma zdravotníctva musí obsahovať ciele a prostriedky na trvalé zlepšenie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti vrátane nákladovej efektívnosti. Financovanie zdravotníctva zabezpečí zdravotnú starostlivosť všetkým občanom, podpora sa sústredí najmä do oblasti primárnej starostlivosti a vytvoria sa podmienky na rozvoj ľudských zdrojov, vzdelávania, vedy a výskumu.

Pri uskutočňovaní týchto cieľov však často narážame na vzájomný protiklad týchto hodnotových kritérií a makroekonomickej i mikroekonomickej reality, nehovoriac už o existujúcej legislatíve a hlboko zakorenených spoločenských návykoch. Tento rozpor pociťuje každý, kto je v procese zúčastnený. Či už je to štát ako garant štátnej zdravotnej politiky, tvorca legislatívy, ale aj platiteľ do zdravotného systému, do poisťovacieho systému za ekonomicky neaktívnych, alebo ak chcete za takzvaných poistencov štátu. Cíti to občan či už ako pacient, alebo objekt zdravotníckej politiky, alebo prispievateľ do zdravotníckeho poistenia, pociťuje to 120-tisíc slovenských zdravotníkov v štátnej či neštátnej sfére, lekárnici, farmaceutické firmy, päť zdravotných poisťovní, zamestnávatelia a tak ďalej a tak ďalej. Všetci zvádzajú súboj s danou makroekonomickou realitou a často zápasia aj medzi sebou, lebo ich záujmy na seba chtiac či nechtiac často narážajú.

Predložená takzvaná malá novela zákona o zdravotnej starostlivosti si kladie za cieľ začať proces postupného vytvárania stabilných podmienok pre činnosti v zdravotníctve, zastaviť rast dlhu a zabezpečiť vyrovnanú bilanciu v zdravotníckom sektore s pozitívnym dopadom na zdroje zdravotných poisťovní a zdravotníckych zariadení, tak ako ich obsahuje kvantifikácia v návrhu predkladanej novely. Už tu zaznelo, že navrhovaná novela sama osebe nemá ambície byť očakávanou systémovou reformou alebo normou, ale v mnohých smeroch sa nesporne stáva jej východiskovou základňou. Navyše som veľmi rád, a to už spomínala aj pani poslankyňa Sárközy, že dnes bol rozdaný v parlamente materiál Stratégie a reformy zdravotníctva, ktorý obsahuje v podstate časový plán a kvantifikáciu aj kvalitatívne záležitosti týkajúce sa reformy zdravotníctva či už ako stabilizačné opatrenia zamerané na zastavenie rastu dlhu, systémové opatrenia a opatrenia týkajúce sa siete. Nesporná odvaha, s akou rezortné ministerstvo na čele s ministrom doktorom Zajacom otvorilo Pandorinu skrinku, je sympatická, i keď rozhodne nevzbudzuje všeobecné sympatie, lebo v mnohých smeroch nabúrava tabuizované dlhoročné zvyklosti. Možno aj nám poslancom, či už opozície alebo aj koalície, by sa dnes žilo možno pohodlnejšie, keby sme ju nemali na stoloch, nemuseli o nej diskutovať a v konečnom dôsledku aj s istými rizikami rozhodnúť.

Novela však jasne povedala dve veci. Po prvé, že nič nie je zadarmo, aj keď sa to tvári bezplatne, a po druhé, jasne oddeľuje jablká od hrušiek, keď vcelku vecne oddeľuje od seba zdravotnú starostlivosť od služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Zároveň vcelku jasne naznačuje, akým smerom sa bude uberať ďalšia novelizácia zákonov, ktoré normujú slovenské zdravotníctvo, či už zákona č. 277, zákona č. 272, zákona č. 98, zákona č. 140, alebo novela zákona o Liečebnom poriadku.

Rozsiahla diskusia k novele, ktorá v podstate opustila parlament a stala sa prakticky celospoločenskou, priniesla, dá sa povedať, množstvo často protichodných názorov. Mnohé z nich sú pretvorené do bezmála stovky pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, z ktorých podstatná časť, tuším v počte 85, sa po prerokovaní vo výboroch zapracovala ako pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k novele, ktorú prerokúvame. K zákonu dostali možnosť vyjadriť sa stavovské i profesijné organizácie, rezorty, komory, asociácie, jednotlivci i spoločenstvá, organizácie pacientov, Slovenský Červený kríž, zdravotnícky výbor parlamentu zasadal prakticky verejne. Nie všetko sa dalo akceptovať, ale mám pocit, že snaha o synergický kompromis tu existovala.

Kolegyne, kolegovia, chcem v závere povedať, že poslanci Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie dospeli po rozsiahlej a často veľmi búrlivej diskusii k záveru, že navrhovanú novelu podporia, pretože máme pocit, že priblíži v konečnom dôsledku slovenské zdravotníctvo k európskym ideálom, o ktorých som hovoril v úvode svojho vystúpenia.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Bohumil Hanzel, pripraví sa pán poslanec Róbert Madej.

B. Hanzel, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážený pán neprítomný minister, aspoň nevidím ho, vážené kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, aby som povedal, že v mnohých veciach, ktoré pán minister navrhuje, sa s ním stotožňujem, dokonca viacerých som sa aj dovolával, ale som presvedčený, že návrh ako taký nie je celkom komplexný alebo aspoň nebol taký komplexný od začiatku predkladania. Dnešný stav je ťažko posúdiť. Chýba tam však stále veľa dôležitých detailov a budú s ním problémy pri zavádzaní do praxe a ja sa vzhľadom na komplexnosť, ktorá sa v posledný deň vynorila, sústredím len na jednu vec.

Jednou z najväčších výčitiek, ktoré mám, je, že nie sú dostatočne ošetrené určité sociálne slabšie skupiny obyvateľstva, a to hlavne dôchodcovia. Skupina dôchodcov je veľká časť obyvateľstva, ktorá žije z dôchodkov, ktoré sú o 50 percent a niekedy i o viac nižšie, ako je priemerná mzda v Slovenskej republike. Títo ľudia žili a produkovali hodnoty našej spoločnosti, platili dane a poistné, tak ako to od nich požadoval vtedajší i terajší systém. Títo ľudia určite nemôžu za to, že náš sociálny štát zmenil svoj charakter a že z extrémnej ľavice sme im naordinovali pravicu. Títo ľudia určite nemôžu za to, že zostarli. Títo ľudia určite nemôžu za to, že staroba znamená choroba.

Vážené kolegyne, kolegovia, je absurdné myslieť si, že dôchodca bude z nedostatku iných aktivít vysedávať v čakárni u lekára, kde ho čaká akurát tak ďalšie infekčné ochorenie, čo u neho už môže znamenať zvýšené riziko vážneho ochorenia. Je taktiež absurdné myslieť si, že dôchodcovia, ktorí nebudú chodiť k lekárovi, budú zdravší. Práve naopak, keď dôchodcov napríklad pomocou poplatkov prinútime vynechať návštevy u lekára, asi nám skôr-neskôr skončia v nemocnici, a to už nie je reč o dvadsiatich korunách, ale o tisícoch či desaťtisícoch. Je toto cieľom tejto časti reformy?

Vážené kolegyne, kolegovia, nechcem rozoberať odbornú stránku veci s využiteľnosťou lôžok, personálu s použitím financií v zdravotníctve a tak ďalej a tak ďalej. Chcem len upozorniť na to, že sa macošsky správame k tým ľuďom, čo za nič nemôžu, čo nemôžu ovplyvniť svoje zdravie, čo žijú takmer z almužny, čo im dáva náš štát. A táto almužna rozhodne nie je na tej úrovni, aby naši dôchodcovia mohli dbať o zdravé stravovanie, zdravú prevenciu a udržovanie svojej telesnej schránky.

Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi, aby som podal pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 121. V čl. 2, po prvé, k § 3a ods. 5 navrhujem. § 3a ods. 5 sa dopĺňa písm. c), ktoré znie: c) od platby podľa ods. 1 je oslobodená osoba poberajúce dôchodok podľa osobitných predpisov. Poznámka pod čiarou k odkazu k hviezdičke znie: zákon č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení. Odôvodnenie: Osoby v dôchodkovom veku patria do skupiny príjmovo slabších a zdravotne nestabilnejších a nie je dôvod podozrievať ich z neodôvodnenej návštevy u lekára.

Druhý pozmeňujúci návrh: k § 10 ods. 2. V § 10 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: Od platieb sú oslobodené osoby poberajúce dôchodok, a opäť je tu hviezdička, poznámka pod čiarou k odkazu znie: zákon č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení. Odôvodnenie: Osoby v dôchodkovom veku patria do skupiny príjmovo slabších a zdravotne nestabilnejších a nie je dôvod podozrievať ich z neodôvodnenej spotreby liekov.

Chcel by som vás súčasne požiadať, aby ste dali o každom návrhu hlasovať zvlášť. Ešte predtým by som však chcel pokračovať. V snahe vykonávať svoju funkciu zodpovedne a v snahe môcť hlasovať napríklad v tomto prípade i pozitívne, ja sa tomu nebránim, chcem spochybniť, či poslanci dostali predpokladaný návrh včas. Podľa rokovacieho poriadku zasadá parlament v piatok do 16.00 hodiny a rokovanie sa začína v utorok o 13.00 hodine. V piatok sme skončili niečo po 12.00 hodine a materiál sme tu nemali. Ja som ho tu našiel až dnes. V rokovacom poriadku je napísané, že 48 hodín pred rokovaním by sme ho mali mať. Avšak chcem povedať, či si máme chodiť hádam tento materiál vyberať v piatok večer po zasadaní, alebo v sobotu, alebo v nedeľu, aby sme to mali. Ja si myslím, že ani v rokovacom poriadku nie je myslené 48 hodín tak, aby sme si to v sobotu, nedeľu napríklad z Trenčína alebo z Košíc prišli sem vybrať. Rozhodne ten, kto robil rokovací poriadok, to takto nemyslel.

Navrhujem, aby sa odborníci pozreli na výklad rokovacieho poriadku tak, aby sme skutočne mohli plniť našu funkciu seriózne, aby si národ nemyslel, že sme tu skupina, nechcem povedať, čo vravia, povedzme, že nekompetentní, ktorí nevedia, čo činia a o čom hlasujú, a navrhujem, aby do budúcnosti platilo v politickej kultúre, aby sme materiály mali oveľa skôr, ako je 48 hodín, aspoň takéto dôležité a rozhodne, aby sme ich tu mali skôr, ako odídeme napríklad v piatok z Národnej rady.

Súčasne podávam procedurálny návrh. Vzhľadom na veľké množstvo pozmeňujúcich návrhov nie je možné, aby si ich poslanci osvojili a porozumeli im v texte celého zákona, špeciálne, ak sme s väčšinou z nich boli oboznámení až počas tohto rokovacieho dňa. Preto dávam procedurálny návrh, aby sa o zákone hlasovalo až potom, ako sa s ním poslanci budú mať možnosť oboznámiť ako s celkom, to jest napríklad na nasledujúcom zasadaní v apríli tohto roku.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky pán spravodajca. Pán Madej, vy ste sa odhlásili z faktických poznámok.

Tak pán poslanec Novotný, nech sa páči.

Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

V. Novotný, poslanec: Viem, že je veľmi neštandardné, aby spoločný spravodajca reagoval faktickou, pretože na to budem mať ešte priestor, ale je to naozaj len technická poznámka. Gestorský výbor zasadal vo štvrtok večer do 21.45 hodiny, keď prijal spoločnú správu a vyjadril sa k 83 pozmeňujúcim návrhom. V priebehu piatkového dopoludnia bola spoločná správa písaná a bola doručená poslancom do 12.00 hodiny. Ja som osobne videl, bola tu rozdávaná spoločná správa. Viem, že momentálne je to tvrdenie proti tvrdeniu, ale skôr, ako sa hlasovalo o zákone o Ústave o pamäti národa, bola spoločná správa rozdaná, takže 48-hodinové ustanovenie, že pred hlasovaním 48 hodín by mala byť spoločná správa k dispozícii, sme podľa môjho názoru dodržali.

Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Zubo, faktická poznámka.

S. Zubo, poslanec: Vážené kolegyne, vážení kolegovia. Necítim sa a nie som odborníkom v tejto oblasti, a pritom pri premýšľaní možných variantov riešenia problémov v oblasti zdravotníctva som sa nechal viesť odborníkmi, ktorí jednak vystúpili v tomto parlamente a o ktorých v rôznych polemických veciach som sa mohol dozvedieť z masmédií. Napriek tomu však ani pán minister, ani ostatní odborníci vlády ma nepresvedčili o tom, že v predloženom materiáli ide o reformu zdravotníctva. Podľa mňa materiál, ktorý je obsiahnutý a predložený poslancom, je likvidácia zvyškov socialistického zdravotníctva.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec, reagujete na vystúpenie predrečníka?

S. Zubo, poslanec: Reagujem na pripomienku posledného svojho predrečníka, kde sa s ním stotožňujem, že skutočne nejde o systémové zmeny, ktoré by riešili problémy, ktoré sa za posledných 13 rokov v zdravotníctve nahromadili, ale že tu ide o zbavenie sa určitej skupiny nepotrebných, nežiaducich občanov tejto krajiny, ktorí predstavujú len výdavky pre túto spoločnosť. Upozorňujem na túto skutočnosť, že skutočne v predloženom návrhu nie sú žiadne systémové zmeny, ktoré vedú k šetreniu prostriedkov, ktoré vedú k tomu, aby prostriedky venované zdravotníctvu boli efektívnejšie vynakladané. V tejto podobe teda nemôžem s tým súhlasiť a jednoznačne dávam na zváženie aj ostatným poslancom, či si uvedomujú, čo realizácia týchto navrhovaných opatrení znamená pre zdravotníctvo, ak ešte taký pojem, to, čo zostane po realizácii týchto zmien, bude mať v tejto krajine.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Madej. Pripraví sa pani poslankyňa Angyalová.

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Predkladateľ novely zákona o zdravotnej starostlivosti predkladá do Národnej rady Slovenskej republiky zákon, ktorý má, by mal zaviesť systémové riešenie problému zdravotníctva. Hlavnou myšlienkou návrhu zákona je spoplatnenie služieb súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou.

Národná rada Slovenskej republiky je v zmysle Ústavy Slovenskej republiky jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky. Všetci si úprimne prajeme, aby zákony, ktoré Národná rada prijíma, boli kvalitné a aby garantovali občanovi právnu istotu o jeho právach a povinnostiach.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, opakovane sa už niekoľkokrát stalo, že do parlamentu predkladá vláda alebo jednotliví poslanci zákony, ktoré majú nielen menej významné legislatívnotechnické nedostatky ako zlé číslovanie pojmov, nezrovnalosti štylistické, niekedy aj gramatické chyby, ale niekedy aj závažné a veľmi významné nedostatky týkajúce sa porušenia legislatívnych pravidiel vlády, Ústavy Slovenskej republiky, ostatných právnych predpisov a celej právnej teórie.

Zákon, ktorý vláda predkladá do parlamentu, by mal byť natoľko kvalitný, že v rámci legislatívneho procesu by nemalo dôjsť k jeho závažným zmenám. Návrh novely zákona o zdravotnej starostlivosti je nekvalitný, čo dokazuje aj množstvo pripomienok a pozmeňujúcich návrhov, z ktorých veľké množstvo odporučil na prijatie aj samotný pán minister.

Vážené dámy, vážení páni, opäť použijem obľúbené slová pána premiéra, že aj súdny človek musí pochopiť, že tento návrh zákona v pôvodnom znení je zlý, nekvalitný a aj protiústavný. Preto každý súdny človek pochopí, že tento zákon pri tom množstve pozmeňujúcich návrhov by mal navrhovateľ vziať späť a prepracovať.

Ale poďme k meritu veci. Ústava Slovenskej republiky v článku 40 ustanovuje. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Akokoľvek si definujeme služby, ktoré súvisia so zdravotnou starostlivosťou, musíme však konštatovať, že ide o úmyselne vykonštruovanú definíciu, ktorá je zjavne v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Stravovacie služby, pobyt na lôžku počas poskytovania ústavnej starostlivosti, služby spojené s poskytovaním zdravotnej starostlivosti počas návštevy lekára, služby súvisiace s vydaním lieku, zdravotníckej pomôcky a doprava do a zo zdravotníckeho zariadenia a spracovanie údajov. Nemožno súhlasiť s odtrhnutím týchto služieb od zdravotnej starostlivosti, keďže sú neoddeliteľnou, opakujem, neoddeliteľnou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti. Nie je totiž možné operovať pacienta bez poskytnutia lôžka, nie je možné liečiť všetky ochorenia len medikamentózne, napríklad fenylketonúriu, celiakiu a podobne, ktoré si vyžadujú len liečebnú výživu. To je ako príklad. Pri fenylketonúrii ide o liečbu výživou bezfenylalanínovou, pri celiakii bezlepkovou liečebnou výživou a podobne. Ide teda o liečbu poskytnutú predpísanou stravou.

Ďalej budem citovať § 2 zákona o zdravotnom poistení, ktorý zavádza v § 2 pojem zdravotného poistenia. Zdravotným poistením podľa tohto zákona je poistenie, na základe ktorého sa poskytuje zdravotná starostlivosť pri predchádzaní chorobe, v prípade choroby a pri predchádzaní úrazu a v prípade úrazu. Isté teda je, že ak časť platby za tieto služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ak sa časť týchto služieb hradí zo zdravotného poistenia, musí z tohto dôvodu ísť o poskytnutie zdravotnej starostlivosti, keďže zákon o zdravotnom poistení ustanovuje, že finančné prostriedky zo zdravotného poistenia sa použijú len na poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Z toho teda vyplýva, že ak sa časť finančných prostriedkov zo zdravotného poistenia hradí z dôvodu poskytnutia zdravotnej starostlivosti, druhá časť nemôže byť úhradou občana za služby súvisiace so zdravotnou starostlivosťou, pretože tieto obe úhrady sa hradia za jedno a to isté. Toto je ďalší argument možnej protiústavnosti navrhovaného zákona.

Na záver k problematike protiústavnosti mi dovoľte povedať, že tak, ako to už bolo spomínané v prípade prijatia tohto zákona Smer podá návrh na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý bude musieť rozhodnúť o tom, či niektoré ustanovenia predmetného zákona týkajúce sa spomínaných poplatkov sú alebo nie sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.

Ak ideme k ďalším problémom navrhovanej úpravy, musíme si definovať, že napriek rozporu s rokovacím poriadkom sa budeme vyjadrovať k pozmeňujúcim návrhom tak, ako vyplynuli z rokovania gestorského výboru.

Dotknem sa úpravy osôb, ktoré sú oslobodené od povinnosti platiť v zmysle navrhovanej úpravy. V článku 2 § 3a ods. 9 písm. a) bod 6 a písm. b) bod 4 sa zavádza oslobodenie pre osoby nachádzajúce sa v stave hmotnej núdze, ktoré sa preukážu rozhodnutím okresného úradu o dávke sociálnej pomoci.

Zákon tu ustanovuje dve podmienky, ktoré pôsobia kumulatívne. Po prvé. Ide o osoby, ktoré sa nachádzajú v stave hmotnej núdze, teda ich príjem nedosahuje napríklad u prvej posudzovanej osoby 3 930 Sk. Po druhé. Ide však o osoby, ktoré sa preukážu rozhodnutím okresného úradu o dávke sociálnej pomoci, teda ide o osoby, ktorých príjem bude napríklad u tej prvej posudzovanej osoby doplnený len na sumu 2 900 Sk. Z uvedeného vyplýva, že nie všetky osoby nachádzajúce sa v stave hmotnej núdze budú oslobodené od úhrad. Osoby, ktoré sa nachádzajú v stave hmotnej núdze a ich príjem je napríklad u prvej posudzovanej osoby 3 000 Sk, medzi 2 900 a 3 930, budú uhrádzať platby ako každý iný, ktorý sa v stave hmotnej núdze nenachádza.

Predstavme si teda napríklad osobu, ktorej príjem je 3 000 Sk. Táto osoba sa nachádza v stave hmotnej núdze, pretože jej príjem nedosahuje spomínaných 3 930 korún. Táto osoba však nedostáva dávku sociálnej pomoci, pretože sa poskytuje len do výšky 2 900 korún. Znamená to teda, že nebude môcť poskytnúť lekárovi rozhodnutie okresného úradu o dávke sociálnej pomoci a z toho dôvodu nebude oslobodená od úhrady. A opakujem, ide o osobu v stave hmotnej núdze, ktorá má mesačne vyžiť z 3 000 korún. Preto zavedenie poplatkov nielenže dostane mnohé osoby, ktoré zatiaľ ešte nie sú, do stavu hmotnej núdze, ale zhorší toto zavedenie poplatkov situáciu aj tých osôb, ktoré sú už na tom najhoršie, teda tých, ktorí sa už teraz v stave hmotnej núdze nachádzajú. Ide teda len o veľmi kozmetické zmiernenie sociálnych dôsledkov tohto zákona, veď čo iné od pravicovej vlády sa dalo čakať.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tento zákon prináša aj mnohé ďalšie problémy, konanie o platbe, ktoré uskutočňuje lekár. V prípade, ak pacient súhlasí, súhlas však môže byť daný aj mlčky, konkludentne, a v prípade, ak sa neodvolá, takéto rozhodnutie sa nevyhotovuje písomne. Nevzťahuje sa naň osobitný predpis o správnom konaní, vraj v záujme odbremenenia administratívy. Takéto rozhodnutie je však v zmysle tejto úpravy právoplatné a vykonateľné a navyše takéto rozhodnutie je aj exekučným titulom. No a podľa môjho názoru je to absolútne v rozpore so zásadou písomnosti. Pacient sa dostáva do nezávideniahodnej situácie, kde aj ústne rozhodnutie lekára je exekučným titulom. Ústne rozhodnutie, proti ktorému nie je možné podať napríklad mimoriadny opravný prostriedok. Navyše je to rozhodnutie, kde zákon neustanovuje odvolaciu lehotu a ďalšie náležitosti, ktoré by rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, malo mať. To je absolútne v rozpore s princípom právnej istoty práva pre občanov.

To boli len niektoré z mnohých problémov, ktoré predmetný návrh novely zákona prináša. Pán minister, spomínali ste, že o niekoľko mesiacov predložíte komplexnú novelu, kde budete komplexne a systémovo riešiť problémy v zdravotníctve. Každý predsa uzná, že tento zákon má množstvo nedostatkov, nie všetky sa dajú odstrániť a že sa to musí riešiť týmito pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré dokonca majú väčší rozsah ako sám navrhovaný text zákona. Preto ako navrhovateľovi si vám pán minister dovoľujem odporučiť vziať tento návrh novely zákona o zdravotnej starostlivosti späť, dopracovať ho a v rámci komplexnej novelizácie ho čo najskôr opäť predložiť Národnej rade.

Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Do rozpravy sa ďalej prihlásili, pardon, faktické poznámky. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

Prvá faktická poznámka pani poslankyňa Navrátilová.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ja sa neviem, samozrejme, stotožniť s viacerými vecami, ktoré pán poslanec predniesol, ale rada by som ho upozornila na jednu faktickú vec, keďže rozprávame stále o odbornej rovine. Nech si pozorne prečíta, ako to je vlastne so životnými minimami. Pretože jedna vec je životné minimum a druhá vec sú sumy určené na výpočet štátnych sociálnych dávok. A to, čo ste tu predviedli, pán poslanec, to bolo pomiešanie týchto dvoch pojmov.

Nech sa páči, venujte sa tomu.

Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Hopta.

I. Hopta, poslanec: Ja na rozdiel od pani poslankyne Navrátilovej mám iný názor. Myslím si, že viaceré pripomienky, ktoré tu uviedol pán poslanec Madej, boli vecné, trefné a jeho argumentácia bola vyvážená. Mňa skôr mrzí len jedna skutočnosť, že rokujeme o takom dôležitom zákone, ktorý sa dotkne prakticky všetkých občanov Slovenskej republiky bez rozdielu politickej príslušnosti, bez rozdielu veku či vierovyznania. Ak sa pozerám do tejto sály, tak je tu asi prítomná jedna tretina poslancov Národnej rady. Z členov vlády je tu jeden, z vedenia parlamentu jeden a z predsedov výborov tiež jeden. Čiže aj to svedčí o tom, akú dôležitosť dávame tomuto zákonu, a myslím si, že poslanci vládnej koalície sú už dávno rozhodnutí, že tento zákon prijmú a budú zaň hlasovať, čiže niekedy obdivujem tých, čo sa snažia vecne argumentovať, ako to bol pán poslanec Madej, a snažia sa svojou argumentáciou presvedčiť, aby došlo k zmene určitých paragrafov daného zákona, lebo naozaj tento zákon nemá nič spoločné s čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky, a myslím si, že možno by sme urobili najlepšie, ak by sme skrátili túto diskusiu, pretože predstaviteľov vládnej koalície prakticky tieto pripomienky nezaujímajú a peniaze, ktoré by sme takto ušetrili, by sme mohli venovať možno zdravotníctvu.

Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Husár, faktická poznámka.

S. Husár, poslanec: K vystúpeniu pána kolegu Madeja chcem na úvod povedať, že základná filozofia, s ktorou prišiel pán minister, je mi veľmi blízka a myslím si, že osobne ju podporujem a budem aj v budúcnosti podporovať. Ale musím dať kolegovi Madejovi za pravdu. Skutočne taká paradoxná situácia, ako je v tomto momente v parlamente, tu už dávno nebola.

Vážené kolegyne, kolegovia, pravdu povedala kolegyňa Sárközy, keď povedala, že rokujeme o poslanecko-vládnom návrhu. Keby sme my dnes postupovali v súlade s rokovacím poriadkom, tak by sme mali rokovať o vládnom návrhu zákona. My dnes rokujeme v podstate, a je to úplne zrejmé z priebehu, o vládnom návrhu zákona a o spoločnej správe výboru, tak ako keby tvorili jeden materiál, ktorý budeme v krátkom čase schvaľovať. Keby sme rokovali len o vládnom návrhu, tak potom, kolegyne, kolegovia, čo pán minister v podstate povedal niekoľkokrát, potom v súlade so stanoviskom legislatívneho odboru Národnej rady Slovenskej republiky by sme mali jednu jedinú možnosť tento návrh vrátiť na dopracovanie. Preto vás prosím, všetky pripomienky pri našej tolerancii, že rokujeme týmto spôsobom, ktoré smerujú k podstate tohto zákona, musíte prijať ako naozaj oprávnené. Pretože chaos, ktorý vznikol, dokumentovala samotná predsedníčka zdravotníckeho výboru tým, že musela podať pozmeňujúci návrh, ktorý podala. A budeme hovoriť ešte o ďalších nedostatkoch, ktoré treba naozaj odstrániť.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Madej s reakciou.

R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky. Pani poslankyni by som len odkázal. Pri tejto kvalite prijímania zákonov, aké máme, hovorí sa, že dôvodová správa by mala byť výkladom toho, čo myslel zákonodarca. V tomto prípade sa stane, že dôvodová správa bude absolútne v rozpore s tým, čo bude mať tento zákon jednotlivo v paragrafovom znení. To je možno jeden dôkaz toho, ako zákony prijímame.

Čo sa týka čl. 40, o chvíľu bude mať možno vládna koalícia viac ako 90 poslancov. Je na vás, ako zmeníte ústavu, či sa o to pokúsite. Ak zavediete to, že má byť platené zdravotníctvo a ľudia si majú platiť v jednotlivých zdravotníckych zariadeniach, je to na vás, ale podľa môjho názoru toto môžete urobiť iba touto úpravou.

Ďakujem veľmi pekne za odborné názory. Toto bol môj.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Do rozpravy je ďalej prihlásená pani poslankyňa Angyalová. Po nej pán poslanec Blajsko.

E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené dámy a páni. Môj kolega zo Smeru pán poslanec Chovanec sa vo svojom prejave dotkol všeobecných výhrad voči predkladanej novele zákona o zdravotnej starostlivosti za klub strany Smer a potom spomenul tiež odborné výhrady, ktoré k tejto novele má ako lekár.

Dovoľte mi, aby som spomenula dva svoje vlastné dôvody, pre ktoré okrem iných túto novelu podporiť nemôžem. Budú sa týkať ekonomických, respektíve obchodných dopadov predmetného zákona. Po prvé. Domnievam sa, že zavedenie platieb za návštevu lekára i nemocnice navrhovaným spôsobom potiera elementárny princíp poistenia. Poistenie totiž ako také funguje tak, že poisťovňa vyberá od svojich klientov poistné. Z neho potom vytvára takzvané poistné rezervy. Keď dôjde k poistnej udalosti, voči ktorej je klient poistený, tak je mu vyplatené poistné plnenie. Teraz v prípade zdravotného poistenia poistnou udalosťou je choroba alebo hospitalizácia. Poistné plnenie prijíma priamo zdravotnícke zariadenie, ale to na princípe nič nemení. Poistné plnenie má totiž pokryť skutočné náklady, ktoré v súvislosti s poistnou udalosťou pacientovi vznikli. Pacient má podľa novej definície zaplatiť za službu, ktorá súvisí s výkonom zdravotnej starostlivosti, čiže de facto súvisí s poistnou udalosťou. Ale veď práve voči znášaniu nákladov pri takejto poistnej udalosti sa poisťoval. Myslím si, že ide o jednoznačné popretie poistného princípu, a tento je inak podľa môjho názoru už dávno popretý pri čiastočnom platení za lieky, pri platbách za recept. Áno, a to sa už dotýkame otázky, či zdravotné poisťovne sú vôbec poisťovňami v pravom zmysle slova a či bolo účelné pustiť ich na trh niekoľko pri, ako to ja nazývam, kvázi konkurencii, keď po a nie je produkt vôbec diferencovaný, potom neexistuje vzťah medzi výškou poistného a kvalitou služieb, ktoré dostávate, a navyše neexistuje ani dostatočné finančné krytie, pretože predovšetkým štát si neplní svoje záväzky voči zdravotným poisťovniam. Tak potom nazvime poistenie nie poistením, ale iným druhom dane.

Druhý problém, ktorý s týmto návrhom novely zákona mám, je, že, a ten tiež súvisí s platbami, ale z druhého konca, že by ma naozaj zaujímalo, na základe čoho minister zaväzuje lekárov, najmä súkromných, k nasledovným činnostiam. Posudzovať oprávnenosť alebo neoprávnenosť oslobodenia pacienta od platenia, prijímať od pacientov peniaze za jednu návštevu a narábať s týmito peniazmi a potom vystavovať o zaplatení doklad, lebo si myslím, že ak by nebol ručne vystavovaný, tak by bolo asi namieste, aby každá ambulancia dostala registračnú pokladnicu alebo si ju zakúpila. Môžeme argumentovať, že platby sa už prijímajú a že doklady o zaplatení sa už vystavujú napríklad v prípade potvrdenia o zdravotnej spôsobilosti na účely prihlášky na vysokú školu alebo práce v potravinárstve.

No iste, ale v tomto prípade, po prvé, nejde o poistnú udalosť. Nenastala choroba, nenastala hospitalizácia. Ide o potvrdenie stavu. To znamená, že lekár vlastne vykonáva v tejto chvíli inú službu. Neposkytuje zdravotnú starostlivosť. Čiže je logické, že za to platí pacient.

Po druhé, počet takto poskytnutých služieb za mesiac, povedzme, nie je mimoriadne významný. Na rozdiel od výberu platieb a vystavovania dokladov navrhovaných v tejto novele, ktoré sa budú týkať takmer všetkých pacientov, pôjde teda o značný počet platieb mesačne a bude s nimi súvisieť nie malá administratíva. A to už ani nespomínam niečo, čo tu bolo niekoľkokrát naznačené u mojich predrečníkov, že v princípe, a nejde o to, že to bude 20 korún, ale že v princípe dôjde k istej ekonomickej diskriminácii štátnych lekárov oproti neštátnym. V prvom prípade totiž prijaté platby sa stanú súčasťou príjmu štátnej ambulancie ako zdravotníckeho zariadenia, čiže nie lekára. V druhom prípade takisto pôjde o príjem zdravotníckeho zariadenia, no ale to je neštátna ambulancia, čiže de facto to je príjem lekára. Takto vlastne môžeme dospieť k záveru, že súkromní lekári sa môžu snažiť o čo najväčší počet návštev pacienta.

Dámy a páni, zdravotníctvo je systém ako každý iný. Kapacita systému a produktivita systému je podmienená jeho najslabším článkom. Tento najslabší článok sa zvykne nazývať aj úzkym miestom. Ak chceme, aby systém bol produktívnejší a efektívnejší, tak potom potrebujeme v jeho reforme začať práve posilnením úzkeho miesta.

Pán minister, ja, bohužiaľ, nemám dojem, že ste začali reformu úzkeho miesta. Chceli ste pred pár mesiacmi začať mzdami lekárov, teraz pokračujete reformovaním postoja pacientov k tomu, ako vlastne čerpajú zdravotnú starostlivosť. Naozaj sú toto tie miesta, kde sa v systéme stráca najviac peňazí? Ja si to nemyslím. Prvé vaše kroky, a netvrdím, že tento je úplne od veci, ale prvý krok som očakávala predovšetkým v poistnom systéme.

Dovoľte mi ešte jednu poznámku. Každá vláda a jej ministri celkom prirodzene podliehajú politickému cyklu. Preto sa snažia väčšinu nepopulárnych opatrení robiť na začiatku, aby do konca volebného obdobia mali šancu aj takpovediac zožať úrodu svojej práce. Jedna vec je však na tomto podstatná. Ak ide o závažné zásahy do fungovania spoločnosti, do systémov, ktoré sú v nej zabudované, tak potom dopady rozhodnutí ministrov a vlády ako celku sú ďalekosiahle a často presahujú niekoľko volebných období. A preto je nevyhnutné, aby pri takejto reforme vznikla elementárna miera spoločenského konsenzu o tom, ako má reforma a jej výsledok vyzerať. Ministri tejto vlády ambiciózne predkladajú parlamentu a verejnosti pravicové, často liberálne reformy, a ja sa obávam, že o podobe týchto reforiem neexistuje na Slovensku spomínaný konsenzus. Preto občania Slovenska môžu čakať, že najneskôr o tri a pol roka s veľkou pravdepodobnosťou príde nový minister s novou koncepciou, inou predstavou o riešení veci. A výsledok? No Slovensko, kde sa neustále menia zákony a pravidlá a kde si občania v zmätku hľadajú svoje miesto pod slnkom. To sa netýka iba zdravotníctva, ale aj podnikania, daňovej sféry a ďalších oblastí.

Pán minister, ja nečakám, že vznikne medzi občanmi konsenzus o tom, že majú platiť, ale minimálne vám chcem položiť otázku, či si myslíte, že nastal odborný konsenzus o tom, že táto reforma má vyzerať takto. A ja teraz neodpovedám, či áno alebo nie. Ja si len myslím, že iba vtedy, ak odpoveď bude znieť áno, je šanca, že všetci zúčastnení tento reinžiniering prijmú a stotožnia sa s ním. A iba vtedy má šancu uspieť.

Vážené kolegyne a kolegovia, ja chápem snahy pána ministra o reformu zdravotníctva a ja mu veľmi fandím v týchto snahách a viem tiež, že táto reforma je mimoriadne komplikovaná a je ťažko priechodná u mnohých zainteresovaných skupín. Práve preto si ale myslím, že táto novela je predložená prirýchlo a má vážne okrem iných i mnou uvedené nedostatky. Preto podporím procedurálny návrh klubu strany Smer, aby táto novela bola vrátená predkladateľovi na dopracovanie.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)