Středa 5. března 2003

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím, páni poslanci, o pokoj. Páni poslanci!

M. Vajda, poslanec: Osobne predkladanú novelu zákona za reformu zdravotníctva nepovažujem, aj keď v oblasti liekovej politiky sú prvky, s ktorými pri určitom dopracovaní by som aj vedel súhlasiť. Svojho času pán minister vyslovil veľmi výstižnú myšlienku o stave nášho zdravotníctva, keď ho prirovnal k studni, do ktorej sa lejú peniaze a nikdy sa nenaplní. Ja by som si dovolil doplniť túto jeho myšlienku v tom, že v tej studni je množstvo požieračov týchto peňazí, a preto sa ani nemôže naplniť. Treba sa najprv vysporiadať s týmito požieračmi, až potom možno očakávať, že sa táto studňa začne plniť.

Čo je vlastne zmyslom tejto novely z môjho pohľadu? Štát nie je ochotný týmto požieračom poskytnúť viac peňazí, a preto ich chce vytiahnuť z vrecka občanov, ktorým už priam drastickým spôsobom zdražel plyn, elektrinu, vodu, nájomné a ďalšie cenové relácie. Dosah týchto opatrení na obyvateľstvo Bratislavy, v Bratislavskom kraji a okolí je určite iný ako na obyvateľstvo smerom na východ a najmä na vidiek a perifériu tejto republiky, v oblastiach s pribúdajúcim prestarnutým obyvateľstvom, obrovskou nezamestnanosťou. A tí, čo pracujú, tak za plat spravidla na úrovni minimálnej mzdy. Teda obyvateľov tejto krajiny, ktorí žijú na hranici sociálneho minima alebo sa k nej blížiaci. V značnej časti populácie, najmä vidieka a periférie republiky, neostalo už dnes 50 korún na deň a živobytie, a nieto ešte na pobyt v nemocnici, na platby za recepty, návštevu lekára a tak ďalej. Dovolím si tvrdiť, že o týchto veciach hovorím dostatočne fundovane, lebo medzi týmito ľuďmi žijem a veľmi ťažko im odpovedám na otázky: Čo v tom parlamente robíte, na čo ste tam? - a podobne.

Pán minister sa nedávno vyjadril, že je iluzórne sa domnievať, že by štát platil za svojich poistencov toľko ako pracujúci občan. Čiže pracujúci občan, bežný podnikateľ, zamestnávateľ je povinný odvádzať zdravotné poistenie v plnej výške, lebo ak to nespraví, tak po mesiaci má už na krku vyhrážku o exekúcii. Kto a kedy vymôže dlhy za nás na zdravotnom poistení od takých gigantov, ako sú napríklad Železnice Slovenskej republiky? Štát platí 14 % vymeriavacieho základu, čo činí asi jednu štvrtinu priemerného príspevku pracujúceho zamestnaného občana. Pritom si povedzme, že najviac odkázaným a najväčším užívateľom zdravotnej starostlivosti sú práve tí občania, za ktorých platí poistné štát. Ak zoberieme do úvahy percentuálny podiel hrubého domáceho produktu vo výdavkoch na zdravotníctvo, tak z porovnateľných krajín, vezmem do úvahy krajiny V 4, Slovenská republika má tento podiel najnižší. Samozrejme, že neberiem do úvahy vyspelé západoeurópske krajiny, kde tento podiel je o 50 až 85 % vyšší. Teda jednou z príčin nedostatku financií v zdravotníctve a jeho postupného zadlžovania je aj jeho poddimenzovanie zo strany štátu. Myslím si, že Slovenská republika má na to, aby sa vyrovnala s ostatnými krajinami V 4.

Zamyslime sa aj na zmyslom súčasnej existencie piatich zdravotných poisťovní. Vytvárajú nejaké konkurenčné prostredie v prospech poistenca? Dovolím si tvrdiť, že nie. A sú len prostriedkom na odčerpávanie zdrojov zo zdravotného poistenia.

Stručne by som chcel poukázať aj na ďalšie zdroje rezerv v rámci samotného zdravotníctva, a to v štruktúre organizácií nemocníc, podľa mňa predimenzovaným a nerovnomerným rozdelením siete nemocníc vyššieho typu, teda aj drahých lôžok, na úkor potreby rozšírenia siete lacných lôžok. Tvrdím, že výsledkom je množstvo neodôvodnených a neopodstatnených hospitalizácií na drahých lôžkach, než by si to stav pacientov vyžadoval. A s tým teda aj súvisiacich výdavkov poisťovní.

To, že naše zdravotníctvo je považované za tú povestnú studňu, k tomu prispieva podľa môjho názoru aj značná netransparentnosť vo financovaní zdravotníctva, nedostatočné kontrolné mechanizmy hospodárenia so štátnymi peniazmi a hospodárenia jednotlivých poisťovní. Domnievam sa, že reforma zdravotníctva by mala začať práve vykonaním dôsledných kontrol a sľubovaných auditov u najväčších poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v objeme čerpania finančných prostriedkov a v zdravotných poisťovniach.

Osobne sa mi páčila celková analýza navrhovanej reformy zo strany pána poslanca Chovanca, s ktorou sa plne stotožňujem. Ako praktický lekár prvého kontaktu do nástupu do tohto parlamentu musím však s určitou márnomyseľnosťou reagovať na jeho poznámky na adresu praktických lekárov. V prvom rade by sme si mali objasniť, čo to vlastne tá kapitačná platba je. Svojho času som položil otázku pánovi ministrovi zdravotníctva o úpravách kapitačných platieb lekárov prvého kontaktu za posledné štyri roky. Myslím, že vymenoval asi päť cenových výmerov, ktorými sa tieto platby menili. Realita je taká, že celý ten čas bola kapitačná platba 35 korún, pred asi rokom sa zmenila podľa vekových kategórií na platby od 31 do 36 korún, čiže došlo k reálnemu zníženiu týchto platieb. Ak si vezmeme do úvahy, že počet kapitovaných pacientov sa približne pohybuje v rozpätí od 1 400 až 1 800 pacientov, z toho sa dá ľahko vypočítať mesačný príjem praktického lekára, čiže povedzme v hodnotách 50 až 60 000 korún, a z tohto pohľadu je to naozaj 4- až 5-násobok platu odborného lekára v nemocnici. To je príjem. Ale treba sa pozrieť aj na výdavky. Je to minimálne plat sestry, odvody do fondov za sestru, za seba, nákupy materiálu od ihiel, striekačiek, preväzového, dezinfekčného a tak ďalej, všetkého, čo s tým súvisí, prenájom priestorov, zariadenia, platba upratovačky, platby za telefón, rôzne poistné a tak ďalej. Je toho množstvo. A keď potom si to všetko dáme dokopy, tak zistíme, že pri ročnom príjme dajme tomu 700 až 800 000 korún sa výdavky pohybujú v rozpätí 500, 600, 650 000 korún.

Takže z tohto pohľadu by som chcel upozorniť pána poslanca Chovanca, že v tomto pohľade sa treba pozerať na príjem toho praktického lekára. Jeho odborné znalosti, ako tam bolo spomínané, najmä z oblasti, poviem príklad, oftalmológie, dermatológie, z krčného lekárstva. Áno, je veľa pacientov, ktorí sú posielaní k odborným lekárom, ale už to dnes bolo spomínané, ako je spravená kategorizácia liekov a proskripčné obmedzenia. Je priam smiešne, že lieky v hodnotách 40 - 50 korún sú proskripčné obmedzené práve pri týchto malých odboroch. Čiže keď praktický lekár nechce riskovať predpis lieku s tým, že si sám tam napíše odporúčanie bez skutočného odporúčania, tak to spraví, ale keď nechce riskovať, tak ho musí poslať k odbornému lekárovi. A potom druhá stránka veci je práca odborného lekára. Tam sú platby za výkony. Samozrejme, že odborný lekár, keď už toho pacienta dostane, keď už dostane ten pacient poukaz na vyšetrenie, tak si ho volá 4-krát, 5-krát na kontroly a dochádza k obrovskému nárastu návštev u lekára podľa môjho názoru práve u týchto odborných lekárov, ktorí zneužívajú systém toho, že sú platby za výkony.

Ako môže ovplyvniť praktický lekár prvého kontaktu dopyt na po službách, ako sa hovorí, platbou 20 korún? Čo je preňho ideálny stav? Dostávam 35 korún za pacienta, tak sedím v ambulancii, vyložím si nohy na stôl, keď mi nikto nepríde, nemám žiadne výdavky a peniaze dostanem. Je tu nejaká konkurencia potom v tomto duchu? Ovplyvní tých 20 korún nejakým spôsobom prácu tohto praktického lekára? Ovplyvní. Pretože si začne teraz vymýšľať dôvody na to, aby ten pacient chodil, aby tých 20 korún od neho dostal. A už keď tam toho pacienta bude mať, tak už mu aj napíše ten recept, o čo sa zvýši ďalšia spotreba liekov.

Ešte poznámky k približovaniu ambulantnej siete. Môže ten praktický lekár, ktorý je schopný, lebo si myslím, že všetci praktickí lekári sú natoľko erudovaní, by to dokázali spraviť podaním jednej vazodilatačnej infúzie alebo analgetickej infúzie, veď to predsa nie je žiaden problém. Ale ako to má spraviť dajme tomu počas svojho pracovného času, keď má jednu sestru, ale nemôže si dovoliť zaplatiť ďalšiu sestru aspoň na pol úväzku, aby mu to niekto dohliadal. Ja z vlastnej praxe poviem, že som to spravil, ale pacientovi som povedal, dobre, prídite o siedmej. A teraz som mu povedal, pôjdete si kúpiť takéto infúzne roztoky, kúpite si infúznu súpravu, lebo kategorizácia liekov mi neumožňuje mu to predpísať. Ja vám napíšem lieky, čo do toho dostanete, a prídete sem o siedmej, aby som vám tu infúziu mohol dať. Donesiete si príbuzného, ten pri vás bude sedieť, a keď bude nejaký problém, tak nám príde povedať, že sa s vami niečo deje.

Dá sa urobiť veľa výkonov v rámci ambulantnej siete, len treba na ne vytvoriť podmienky. Je fakt na zamyslenie, keď hovorím napríklad o tejto vazodilatačnej liečbe, že jeden pacient dvakrát do roka je desať dní hospitalizovaný vo fakultnej nemocnici.

K liberalizácii siete. Keď si zoberieme ten počet pacientov, dajme tomu tých 1 400 až 1800, ako som spomínal, a umožníme vytváranie ďalších obvodov, kapitačná platba je skutočne prepočítaná podľa toho, aké sú výdavky tej poisťovne. To nie je "hausnumero", ale proste to sú prostriedky, na ktoré tá poisťovňa má. To je ten prepočet. Keď tam budú dajme tomu dvaja lekári, trebárs v takom obvode, v akom som pracoval ja, že to je šesť dedín a najvzdialenejšia 25 km, tak jeden, keď bude mať dajme tomu 1 100, lebo bude lepší, druhý bude mať 600. Ani jeden sa neuživí, ani druhý sa neuživí pri tomto systéme kapitačných platieb.

Otázka limitovania nákladov. Zase poviem z praxe. Mám 80 poistencov v jednej poisťovni, ktorá mi pripláca mesačne dve koruny za minimálne náklady preto, že to je taká skupina poistencov, ktorých v podstate ani nepoznám, prevažne mladí ľudia, takže do tej ambulancie nechodia. Ale mám 1 400 poistencov vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, z tých je 85 % dôchodcov, a na tých sú náklady 500 korún a už sú to vyhrážky zo strany poisťovne, čo tam robíte. Čiže to je tiež taká zložitá otázka, ktorú diferencovať a prijať opatrenia na to, aby sa to zlepšilo, sám by som asi nevedel.

Svoje vystúpenie by som chcel zhrnúť do stručného záveru, a to asi v tom duchu: Je veľa rezerv v rámci samotného zdravotníctva, ako aj zdravotnícky pracovník hovorím, mali by sme si najprv spraviť poriadok v rámci rezortu, pozametať si pred vlastným prahom, vytvoriť diskusné fórum praktických lekárov, odborných lekárov prvého kontaktu, vyjasniť si názory, poukázať na problémy a na základe toho až potom pristúpiť k prijímaniu reforiem. Táto reforma, tento spôsob, toto zavádzanie týchto platieb nepomôže. Myslím si, že situáciu na prvom kontakte dokonca len zhorší.

Len otázka posudzovania občana v hmotnej núdzi - no a kto to je? Otázka lekárskej služby prvej pomoci. Len príkladom uvediem. Choďte v noci do jednej rómskej osady, lebo si niekto niečo vymyslí, a okamžite tam máte ďalších troch-štyroch, lebo aj on má choré dieťa, aj tamten má chorého, aj tamten má choré dieťa. Skúste povedať, že nie, že to nespravíte, ako budete tam vystavovať príjmové doklady? Ako sa bude platiť potom tá návšteva? Sanitku niekto bude platiť, keď tak po dva kilometre? Zavádzaním týchto platieb, si myslím, na prvom kontakte to urobí veľmi veľa problémov a rozporov.

Ešte poznámku zase k pánovi poslancovi Chovancovi ohľadne tých pôrodníc. Ja uznávam, že je nezmyslom z finančnej stránky udržiavať nejakú pôrodnicu, ktorá má 200 alebo 250 pôrodov za rok. Ale zase to zoberiem z iného praktického hľadiska, z oblasti, kde som. Služba sa slúži v mieste nejakej polikliniky, vzdialenosť do tých vzdialenejších obcí je dajme tomu až 40 km. Najbližšia pôrodnica od polikliniky je vzdialená ďalších 30 km. A hlavne miesta s rómskym obyvateľstvom, keď vám zavolajú o jednej v noci zo vzdialenosti 40 km, že majú pôrod, siedmy, ôsmy, to nestihnete pomaly ani tam dôjsť, nieto ešte do najbližšej pôrodnice, že porodiť za jazdy v sanitke, to proste nie je problém. A keď zrušíme časť takýchto nevýkonných alebo stratových pôrodníc, nastanú ešte väčšie problémy. Dokážete si predstaviť, že by došlo napr. k úmrtiu pri pôrode hoc´ aj toho rómskeho dieťaťa? Ako príklad, lebo to je najčastejší problém inak s nimi, lebo... A keď zruším tú, čo mám v blízkosti 30 km a ďalšia je vo vzdialenosti 50 km, je to fakt na zváženie, či nechávať v prevádzke, alebo nenechávať v prevádzke.

Takže na záver, panie poslankyne a páni poslanci, ja navrhujem túto novelu stiahnuť z rokovania, prepracovať ju a po dôkladnom prepracovaní znovu predložiť na rokovanie do pléna. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: V rozprave ďalej vystúpi pani poslankyňa Gabániová a po nej na záver pán poslanec Jaduš. Pán poslanec Chovanec - faktická poznámka. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. Prosím trošičku skôr sa hláste s faktickými.

M. Chovanec, poslanec: Druhýkrát to spravím, ale teraz to bolo, myslím, tiež skoro, pani predsedajúca, ale veľmi rád to druhýkrát spravím ešte skôr. Nebudem zdržovať, určite iba toľko poviem, lebo to je nie diskusia pre také široké plénum, ale ak je placenta prévia, tak tú pacientku aj z cigánskej osady dovezú do tej nemocnice. Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Gabániová, máte slovo.

D. Gabániová, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, vážení poslanci, poslankyne, vážený pán minister, pôvodne som chcela predstúpiť s pozmeňujúcim návrhom, ale pridala som sa k nášmu pánu poslancovi Hanzelovi, a tak by som uviedla len svoj názor, prečo podporujem poslanecký návrh pána poslanca Hanzela.

Vláda Slovenskej republiky, a teda minister zdravotníctva, rýchlo a vo veľmi krátkom čase predstúpili s návrhom zákona, ktorý mení a dopĺňa zákon o zdravotnej starostlivosti a s ním súvisiace zákony. Predpokladám, že pána ministra k tomu viedla snaha zamedziť narastaniu zadlženosti a pomôcť riešiť ťažkosti, v ktorých sa zdravotníctvo nachádza. Tak ako iné rezorty, aj zdravotníctvo muselo strpieť stopy premeny našej spoločnosti, i keď nás v roku 1993, myslím, alebo 1994 prišli experti v riadení zdravotníctva štátu Pensylvánia presviedčať, že naše zdravotníctvo je dobre organizované a slúžilo im ako vzor fungovania poisťovacieho systému a poskytovania zdravotníckych služieb.

Ministri zdravotníctva, ktorí sa tu vystriedali, chceli aplikovať rôzne formy organizovania zdravotníctva, ktoré v iných štátoch fungujú. Lenže nebolo ich možné dôsledne uviesť do života z rôznych dôvodov, napr. kvôli nedokonalému vybaveniu zdravotníckych zariadení počítačovou technikou a nedôslednou kontrolou zo strany poisťovní a štátu. Tieto snahy neustále reformovať a neustále meniť, striedať jeden systém za druhý viedli k marazmu, v ktorom sa naše zdravotníctvo nachádza dnes.

Dovoľte mi, aby som zvolila prirovnanie, ak ochorie ľudský organizmus, potrebujeme dobré vyšetrenie, stanoviť správnu diagnózu a navrhnúť, to zdôrazňujem, a začať podľa možnosti kauzálnu liečbu takú, ktorá odstraňuje príčinu. Ak je príčina neznáma alebo kauzálna liečba ohrozuje prežitie, volíme paliatívnu liečbu alebo symptomatickú liečbu. Odstraňujeme aspoň chorobné príznaky. Niekedy však nie je čas a musíme amputovať.

Preto si myslím, že vašou snahou malo byť načrtnutie plánu liečby, aby ste získali dôveru, ale vzápätí možno tá amputácia v podobe prepúšťania lekárov a zrušenia niektorých zdravotníckych zariadení, pričom bolo treba na základe zrelej úvahy konať a odolať korupčnému tlaku. Následne asi bolo potrebné zvoliť liečebné štandardy v plnej miere preplácané poisťovňou. Vykonať kategorizáciu liekov podľa liečebnej látky a poisťovňou preplácanie tohto lieku, ktorý je na trhu najlacnejší z ponúkanej škály. Následne pripraviť nový zákon o Liečebnom poriadku.

Obávam sa, že vami navrhované zmeny sú v liečbe nášho chorého organizmu nie liečivé, ale mierne dráždivé. Keby ste boli takto postupovali, pravdepodobne by nedošlo ku kolízii s Ústavou Slovenskej republiky. A myslím si, pán minister, a apelujem na vás, aby ste rešpektovali pozmeňujúci návrh a zrušili platby, ktoré navrhujete, pretože nesaturujú systém, neriešia situáciu v zdravotníctve, nezlepšujú jeho finančnú situáciu, nezmenšujú jeho dlhy, ale, myslím si, komplikujú, zostávajú vlastne pri prvom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, a preto si myslím, že toto by bol hádam prvý rozumný krok. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Hanzel - faktická poznámka. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

B. Hanzel, poslanec: Ja sa chcem len poďakovať mojej kolegyni, že sa pridala k môjmu pozmeňujúcemu návrhu. Nevedel som o tom, tak ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Jaduš.

J. Jaduš, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený zvyšok snemovne, ja viem, že čas nastal a všetci sme unavení, a preto si dovolím vystúpiť len skutočne veľmi krátko.

V prvom rade by som sa chcel poďakovať a vzdať úctu za slová, názor a istú odvahu pána ministra Zajaca, ktorý niekoľkokrát verejne v médiách vyhlásil, že táto vláda ešte pre občana neurobila nič okrem zvyšovania cien a poplatkov, čo on sám považuje za nesystémové.

Aká je však novela, o ktorej momentálne diskutujeme? Čo je systémové na tom, keď pán minister povedal, že jemu netreba zvýšenie prostriedkov zo štátneho rozpočtu a keď to v konečnom dôsledku aj tak zaplatí občan. Vážené dámy, vážení páni, ja nie som skutočne odborníkom na zdravotníctvo, som vzdelaním technik, a to podstatné, čím by som chcel prispieť do tejto diskusie o zdravotníctve, je snaha o pochopenie samotného zdravotného systému, pretože i technické systémy je do značnej miery možné porovnávať so systémami spoločenskými.

Dovolím si tvrdiť, že základný rys súčasného zdravotníctva a tohto systému je vyrábanie straty. To celé by sa dalo popísať veľmi jednoduchou schémou. Malé peniaze na vstupe do systému, spracované v zdravotníckom systéme, na výstupe malá strata. Ak dáme na vstup veľké peniaze, prejdú cez systém a vyprodukujeme veľkú stratu. Tým, že zmeníme pôvod týchto peňazí, nezmeníme správanie sa systému a preložíme len bremeno neschopného štátneho manažmentu na plecia zväčša chudobného občana, pretože toho bohatého sa to jednoducho nedotkne.

Za seriózne by som skutočne považoval, keby sme reformou nazývali zásadnú zmenu tohto systému, ktorý by sme najprv preskúmali a analyzovali jeho dosahy a až potom stanovili podiel účasti občana na ňom. Ale i tu som nikde nepočul, že by sme sa chceli baviť o tom, že budeme meniť pojem zdravotné poistenie za termín zdravotná daň.

Vážení páni, vážené dámy, my skutočne dnes už žijeme v dobe rozvoja informačných technológií. Prečo nejdeme cestou presnej kvantifikácie a evidencie výkonov v zdravotníctve a presného evidovania príjmov a výdavkov? Dnes totiž existujú čipové karty, čítacie zariadenia, vysokovýkonný hardvér aj softvér, existujú databázové systémy. Kedy sa takto postavíme k riešeniu problémov zdravotníctva? Veď my dnes ani nevieme, čo je dnes v zdravotníctve skutočný náklad, čo náklad fiktívny, čo je skutočný výkon a čo skutočne len virtuálny. Budeme aj naďalej zámerne plávať v mútnych vodách?

Vážení priatelia, dovoľte mi takú metaforu na záver. Mne dnes zdravotníctvo pripadá ako automobil s deravou nádržou. A namiesto toho, aby sme plátali dieru tejto nádrže ako prvé, my lejeme benzín, aby sa, nedajbože, to auto akosi pohlo.

Všetko, čo dnes prerokúvame, sa podľa môjho názoru skutočne nedá považovať za systémovú zmenu. Ale dovolím si tvrdiť, že ak pán minister Zajac predloží také zmeny a také zákony, ktoré skutočne radikálne zasiahnu do súčasného stavu, bude mať aj moju podporu a úctu za odvahu, ktorú pred voľbami proklamoval, a ja pevne verím, že sa nejakým spôsobom tieto jeho sľuby a vízie raz naplnia. Ale momentálne nemôžem túto zmenu a túto novelu zákona podporiť. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú.

Pán minister, chcete sa vyjadriť k priebehu rozpravy? Nech sa páči, máte slovo.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, samozrejme, mohol by som teraz jednotlivé príspevky rozoberať, ale urobím to tak, zhruba do troch skupín ich rozdelím.

Prvá skupina príspevkov, pre mňa veľmi zásadná, boli príspevky, ktoré predniesli právnici, väčšinou členovia ústavnoprávneho výboru. Diskutovali o ústavnosti a neústavnosti novely a tá diskusia je dobrá a prinajmenšom cena tejto novely je v tom, že diskusia začala a každý sa nejakým spôsobom chce vysporiadať s článkom 40 ústavy. Ten čl. 40 nie je veľmi šťastný, ale je, aký je, a v tejto chvíli parlament nemá dostatok potenciálu na to, aby ho mohol zmeniť. Treba však vedieť, že aj právo a že keď sa stretnú traja právnici, tak väčšinou zaznejú štyri názory, to už tak v živote chodí. To znamená, som hlboko presvedčený, tak ako celá vládna koalícia, že zákon je v súlade s ústavou a že pojmy, ktoré sme do zákona zaviedli, sú pojmy moderné.

Samozrejme, druhý okruh pripomienok bol okruh pripomienok, by som povedal, formálno-technických. Do tých patrí aj zásadný prejav pána poslanca Chovanca, ktorý z pohľadu primára jedného oddelenia pozerá na systém zdravotníctva a tento pohľad je cenný, i keď väčšinou chodí po javových a tých populárnych veciach. Prečo je na jeho oddelení 8 lekárov, má urobiť toľko čo inde 40 alebo podobne.

Nemôžu byť niektorí poslanci neinformovaní o analýzach, ktoré sme vykonali a ktoré sme verejne publikovali a dodnes sú známe. Jeden krok za druhým, ktorý teraz robíme, sme poctivo povedali voličom aj širokej odbornej verejnosti, že ho robiť budeme. Nemôže byť nikto prekvapený, že by sme teraz vytiahli z rukáva niečo iné, že by sme nepovedali, že potrebujeme v tejto novele, ktorú som sám pri úvodnom slove vyhlásil nie za zásadný systémový krok, ale za prípravný krok na systémové zmeny. Že sme nehovorili, že by nás niekto obvinil, že by sme niekedy neboli hovorili o marginálnych poplatkoch. A zopár ekonómov, ktorí tu sedia a aj vedia, čo pojem marginálny poplatok znamená.

Tá tretia skupina pripomienok boli pripomienky politické. Nakoniec parlament je politický orgán, je to najvyšší orgán, zákonodarný orgán. V tých politických pripomienkach rešpektujem a uznávam, že opozícia má výborný priestor sa prejavovať, nakoniec aj počet prihlásených do diskusie a faktických poznámok v pomere, pokiaľ som si to dobre rátal, 7: 1 je v prospech opozície. Lebo čo môže byť vďačnejšie, i keď je to zo záznamu a v noci, ako poukázať, ako tá koalícia chce toho občana zasa zdierať. A ďakujem za ten citát, povedal som to úplne jasne, ak táto vláda neurobí aj s vlastnými výdavkami niečo, taký Zajac tam nemá čo robiť. To je v úplnom poriadku, tento výrok nemám prečo odvolať.

A je tu ešte štvrtý okruh a to je taká zmeska všetkého, keď sa fakty, argumenty, analýzy prelínajú s nejakými emotívnymi, politickými motiváciami, motiváciami získať osobný prospech. Každý zákon, ktorý vám predložíme do parlamentu, budete nazývať kontroverzný, pri každom zákone budete argumentovať ústavou, pri každom zákone budete tvrdiť, že to nie je možné, aby napríklad objekty súkromného práva poskytovali zdravotné poistenie, lebo akosi v nás všetkých zostalo čosi, čo hovorí, že štát musí, štát má, štát je ten, štát je henten. Nie je veľké umenie povedať, zaveďme poriadok a dajme si do politického programu. Zavádzačov poriadku tu bolo habadej. Umenie je ten poriadok urobiť a podľa možnosti systémovými krokmi.

Pri tvorbe tejto novely sa ozvala kritika, že až toľko pozmeňujúcich návrhov ukazuje na jej nekvalitu. Treba však uznať odvahu koaličných poslancov, ktorí sú odhodlaní za túto novelu zahlasovať, že tiež prichádzajú odniekadiaľ, tiež sú pred očami svojich voličov a tiež musia voličom vysvetliť, prečo za takýto zákon hlasovali. A hľadajú istý priestor, ako to upraviť, zlepšiť, možno v niektorých prípadoch aj zmäkčiť. Veď to je ľudské. A zahlasovať za takýto zákon chce nielen politickú odvahu, ale v niektorých prípadoch aj ľudskú odvahu.

Nech niekto povie z vás, čo ste tu, ale aj zo širokej verejnosti, že kroky, ktoré robíme, by sme neboli povedali, že urobíme. Že sme sa prepracovali s Alianciou nového občana do vlády ako nejakí takí a teraz sme tu začali robiť niečo také, čo nám napadlo. Nech si dá ruku na srdce každý z vás, kto tu sedí, aj z politických strán opozície, že ste nemali úvahu, že preberiete rezort zdravotníctva. Že síce ste ho mali v programe, lebo to malo byť, ale nikto nikdy z politických strán, ani v HZDS, viem to pozitívne, ani v Smere, ale ani vo vládnej koalícii veľká chuť nebola tento rezort zobrať, lebo je nepopulárny, lebo tam treba dať milión vecí do poriadku. A hlavne budete stáť vždy a vždy sám alebo v menšine voči pacientom.

Nechcem tu sofistikovane diskutovať o kapitácii ako metóde platby, môžete si to nájsť na strane 54 "Stratégie reformy", tá kniha mala 2 000 vydaní, je rozobraná. Nechcem tu hovoriť o metódach nákupu služieb, o konkurencii, nechcem spochybňovať ústavu tak, ako ju spochybňujete všetci tí, čo tu horujete proti poistnému systému, pretože ho máte zapísaný vo vašej ústave. V ústave, ktorú de facto a de iure v článku 40 sme si zobrali niekde z roku 1960. A nemôžem tú ústavu tak úplne znásilňovať, že toto je protiústavné, ale keď nebudú poisťovne, to bude asi v súlade s ústavou. Lebo pokiaľ si dobre pamätám, tak čl. 40 hovorí, "každý občan tohto štátu má právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia podľa" a ideme ďalej.

Nechcem ani vnášať kontroverzie a poviem len, nebudem komentovať jednotlivé vystúpenia, nakoniec počuli sme ich všetci dobre a ja som ich naozaj počul dvesto- alebo tristokrát. Poviem len dve také osobné a skončím, ako už je mojím zvykom, dvoma citátmi.

Prvé osobné je, čo ma zaskočilo v politike a čo som teraz rád, že sa zneužíva aj taká vznešená vec, ako je zdravie, na politické ciele. O to lepšie, keď systém začne fungovať, o to lepšie, keď sa lekár bude správať ako lekár a občan tú službu dostane tak, ako ju má dostať v modernej Európe. Korupcia v zdravotníctve, ktorou sme zamorení do posledných miest. Veď tá korupcia tam nevznikla v roku 1990 alebo 1989? Veď tá korupcia bola veľmi typická aj v roku 1960, aj 1970, aj 1980, keď tu boli "lepšie včerajšky".

Prezamestnanosť, nezodpovednosť, strata humanity, to sú len sprievodné znaky. Úradníci, ktorí sa nehanbia brať peniaze za to, že povoľujú to, čo im zákon káže - licencie, povolenia, kategorizácie, ťažký nákup techniky z centrálnych peňazí, priateľovi dám, nepriateľovi nedám, politické výmeny manažérov, to všetko je naše zdravotníctvo.

Keď vás ráno, nedajbože, pichne v ľavom boku, vaša myšlienka nie je, čo mi je, ale kto mi pomôže. A začínate presne tak, ako som ja 40 rokov behal - nemáš niekoho v Mototechne, v TUZEX-e, pančuchy, lego, žigulák? Vaša prvá otázka je: Nemáš nejakého lekára? A voláte Štofkovi, Chovancovi a neviem komu, prosím ťa, zožeň mi niekoho. Ten najčastejší pohyb každého občana, či je koaličný, opozičný poslanec alebo ktokoľvek. To neznamená, viete si predstaviť niekde v Hainburgu, v Bonne, v Paríži? Alebo urbanizáciou De La Pas, jedna malá dedinka, ani neviete, kde je, že by toto niekomu napadlo? Tam majú iné myšlienky. Chvalabohu!

Urobíme tú reformu zdravotníctva, keď tu budeme vysedávať po večeroch a keď tu budeme počúvať donekonečna, aké je to protiústavné a protiobčianske? Tí, ktorí si ten zákon pozreli, ten pôvodný vládny zákon, vidia, že je tam niečo o pacientovi, je tam niečo o liekoch, je tam niečo o poisťovniach a je tam niečo o vláde. Nikto z tejto reformy nemôže vybŕdnuť len tak, akože on je víťaz. Víťazom musí byť občan, ktorého všetci, samozrejme, statočne strašíme, hovoríme mu, aké to bude hrozné, ako bude umierať.

Sme slepí a nevidíme, že len dvom zo šiestich ľudí vieme dať kvalifikovanú kardiologickú pomoc? Tí štyria, to nie sú občania? Sme slepí a nevidíme, že prerušujeme onkologickú cytostatickú liečbu? To nie sú občania? Sme slepí a nevidíme, že nevieme urobiť dobrú prevenciu? Chceme povedať, že rómsky problém nie je aj problém zdravotníctva? Že to je dnes minorita na úrovni 400, 500 000 občanov s vysokým nárastom HIV, s vysokým nárastom luesu, s hepatitídou? To nie sú občania tejto republiky, kde treba zasiahnuť? A tu niekto povie o nejakých 20-korunových žobráckych poplatkoch? Veď asi musí niečo o tom vedieť?

Aby ste vedeli, čo to je reforma zdravotníctva, budem citovať Jeffreyho Saxa, on povedal: "Na to, ako z kapitalizmu spraviť socializmus, na to sú tisícky spisov - Marxove spisy, Engelsove spisy, Leninove spisy, Stalinove spisy, vyberte si, Maove spisy." To nie je problém. Ale teraz to prirovnám: "To je ako urobiť z krásneho skvostného akvária rybaciu polievku." Ale my stojíme pred obráteným problémom, ako z rybacej polievky ideme urobiť krásne skvostné akvárium. To je ten problém transformácie toho, hentoho, tamtoho. To je problém vzťahov, morálky, etiky, hodnôt. To je problém, o čom sa tu bavíte celé poobedie, korupcie. Veď tá korupcia nevznikla v roku 1990? Tú sme si doniesli v génoch. Celá generácia nepozná iné ako korupciu, žije s tým a rozmýšľa s tým - a nie jedna.

Celým svojím životom som veril vo vieru a slobodu človeka, v jeho schopnosť myslieť a hľadať optimálne riešenia. A nepotrebujem veľmi štát, aby mi darúval niečo, čo aj tak štyri- až päťkrát viacej ma stojí, ako keď si to urobím sám. My musíme vidieť aj dva milióny ľudí, ktorým perverzným ekonomickým spôsobom odoberáme 14 %. Niečo, čo môžu použiť pre seba na svoj rozvoj alebo rozvoj spoločnosti, aby sme uvládali ako-tak vyfinancovať generáciu, ktorá ešte nemôže, a generáciu, ktorá už nemôže si to platiť. Ale ja musím byť solidárny a myslieť aj na túto skupinu ľudí, ktorí nebudú schopní to trvale robiť, ktorým odoberáme zdroje, pretože solidárnosť je istá ľudská hodnota, ktorá je tu konzervovaná vari od Kristových čias a podľa môjho názoru má tu byť. Ale donekonečna ich zdierať nemôžeme, pretože nám sami prestanú robiť a nebudeme mať z čoho žiť. Ja musím byť solidárny aj s tými, ktorí vidia, ako sa narába s tými prostriedkami v systéme, ktorý sme tu zdedili a ktorý sme tu 10 alebo 12 rokov pestovali. V systéme, ktorý určite patrí medzi najkorupčnejšie, aké vôbec máme.

Som presvedčený, že istá miera slobody a vysoká miera zodpovednosti sú oveľa lepšie ako centralizmus, dirigizmus, zavádzanie poriadkov a ústredné všelijaké orgány. A skončím citátom Tonyho Blaira, je to socialista hodne, hodne napravo od nás, čo sa hlásime, že sme pravicoví, ktorý povedal: "Vláda je tu na to, aby kormidlovala, nie na to, aby veslovala." A reforma zdravotníctva bude reforma, aby zdravotníctvo slúžilo občanom, lebo pre nich je tu, aby im poskytovalo kvalitné služby v tom balíku, na ktorý spoločnosť má peniaze a na ktorom sa spoločensky dohodne, a nie na to, aby tu vláda s ním "kafrovala", kšeftovala alebo, nedajbože, politicky chytráčila. A táto novela je to šesťnovela, nakoniec to všetci viete, je prvým krokom k tomu, aby sme na rozdiel od minulosti neotáčali toky "řek", ale aby sme povedali len to, čo je pravda v celej modernej Európe: 2 a 2 sú 4. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

V. Novotný, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ctená snemovňa, veľmi pozorne ako spoločný spravodajca som počúval rozpravu, ktorá sa tu tiahne počas dvoch dní, počúval som argumentáciu rečníkov, evidoval som všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, procedurálne návrhy, ku ktorým sa ešte vyjadrím, aby ste vedeli asi zhruba, v akom poradí pôjdu, v akom budeme hlasovať.

Pôvodne som chcel vo svojom vystúpení reagovať na rozpravu, reagovať na vystúpenia rečníkov, reagovať na ich argumenty a azda poskytnúť trošku iný uhol pohľadu, trošku iné argumenty, ale neurobím tak, lebo zbytočne by som vás zdržiaval a mnohí z rečníkov, ktorí vystúpili v rozprave, tu už vlastne ani nie sú. Ale ak dovolíte, skúsim povedať 12 argumentov, 12 malých pozitív, ktoré vo vládnej novele zákona č. 277/1994 o zdravotnej starostlivosti vidím ja. Môžete so mnou nesúhlasiť, môžete mať iný názor, ale napriek tomu si dovoľujem to povedať.

Po prvé. Navrhovateľ si novelou kladie za cieľ realizáciu stabilizačných opatrení v rezorte zdravotníctva, ktoré budú mať pozitívny dosah na hospodárenie zdravotných poisťovní. Iste viete, že sa tam uvádza asi 1,5 mld., čo sa týka hospodárenia zdravotných poisťovní, a objem asi 1 mld., čo sa týka zdravotníckych zariadení. Treba úprimne priznať, že novela spomalí rast dlhu verejných financií v rezorte zdravotníctva, ale nezastaví ho. Bohužiaľ, nezastaví ho. Napriek tomu považujem za pozitívny fakt, že sa pokúšame legislatívne riešiť narastanie dlhu v rezorte, ktorý by mal dosiahnuť tento rok asi 8 - 9 mld.

Po druhé. Zákon moderným a čistým spôsobom definuje pojem zdravotnej starostlivosti a zavádza pojem služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktoré sa budú spoplatňovať. Uvedené spoplatnenie by malo viesť k zníženiu zneužívania zdravotnej starostlivosti, ktoré je na Slovensku, a to konštatujem ako praktizujúci lekár, konečne tu to v rozprave odznelo mnohokrát, pomerne časté. Spoplatnením služieb súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou, a o tom som pevne presvedčený, nezhoršíme štandard zdravotnej starostlivosti. Práve naopak, tým, že obmedzíme plytvanie, ušetríme prostriedky na kvalitnú zdravotnú starostlivosť tam, kde je to naozaj potrebné.

Novela by mala nútiť lekárov primárnej ambulantnej starostlivosti, tzv. obvoďákov, skvalitňovať svoju prácu a postupne sa meniť na skutočných rodinných lekárov, a nie ako je to mnohokrát v súčasnosti, ako to mnohokrát odznelo v rozprave, na zberačov zdravotných kariet. Veď naozaj, kto by zaplatil platbu 20 Sk za to, aby dostal výmenný lístok k špecialistovi bez predchádzajúceho kvalitného vyšetrenia lekárom PAS. Ako v primárnej ambulantnej starostlivosti, tak aj v špecializovanej ambulantnej starostlivosti bude 20 Sk za návštevu pacienta znamenať aj slušné zvýšenie mesačného príjmu ambulancie.

Pozmeňujúci návrh by mal zrušiť odvádzanie polovice poplatku poisťovni. V priemernej ambulancii PAS sa to odhaduje na 10 - 12 000 Sk mesačne, čo považujem za pozitívne. Ak už nevieme zvýšiť kapitačnú platbu, tu so mnou nebude súhlasiť pán poslanec Chovanec, už vidím, pre lekárov PAS nevieme zvýšiť cenu bodu a limity na výkony pre lekárov v špecializovanej ambulantnej starostlivosti, tak ambulanciám pomôžme aspoň týmto, aj keď nie veľkým, no predsa nie zanedbateľným príjmom.

Piaty bod, piate pozitívum. Takisto platby za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v ústavnej zdravotnej starostlivosti, t. j. v nemocniciach, zostávajú v celom rozsahu príjmom poskytovateľa, teda nemocnice. Vo veľkej nemocnici typu Rooseveltovej v Banskej Bystrici alebo vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Košiciach, odkiaľ prichádzam, by sa to mohlo pohybovať okolo 10 - 11 mil. Sk za rok, čo považujem za pozitívne. Sú to konkrétne peniaze, konkrétny plus príjem pre nemocnicu.

Musím konštatovať, že poslanecký klub SDKÚ od samého začiatku prerokovania novely zákona vo výboroch presadzoval myšlienku, že ak už má pacient platiť za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, potom nech tieto platby zostanú poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a nech pomôžu tam, kde ich pacient zaplatil. Aj pre pacienta je príjemnejšie vedomie, že jeho 20 či 50 Sk pomáha tej-ktorej konkrétnej ambulancii, ktorú navštevuje a tej-ktorej nemocnici, v ktorej sa lieči.

Po šieste. Platby pri použití lekárskej služby prvej pomoci a ústavnej pohotovostnej služby za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti vo výške 20 Sk, ako aj platba 2 Sk za kilometer v dopravnej zdravotníckej službe by mali viesť k zvýšeniu zodpovednosti pacientov pri využívaní týchto služieb.

Po siedme. Pozmeňujúce návrhy, ktoré prijal výbor pre zdravotníctvo, tiež významne rozšírili skupinu občanov, ktorí budú od platieb oslobodení. Treba povedať, že táto novela nie je v žiadnom prípade antisociálna, práve naopak, vytvára široký priestor na poskytovanie sociálnej medicíny, t. j. oslobodzuje od platieb všetkých, ktorých by platba 20 Sk mohla limitovať v použití zdravotnej starostlivosti. Pozmeňujúce návrhy vyňali z platieb za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti celú preventívnu medicínu a dispenzarizácie, čo hodnotím pozitívne. Od platieb za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti sú na základe pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Bódyho z SDKÚ vo veľkom rozsahu oslobodení aj zdravotne ťažko postihnutí občania, čo považujem za prejav vysokého humanizmu. Zákon legislatívne dorušuje obvody, čo je pozitívne z pohľadu otvorenia siete a možnosti ľahšieho vydávania licencií pre lekárov - súhlasí so mnou aj pán poslanec Chovanec zo Smeru -, ktorí sa rozhodnú odchádzať z nemocníc, čo konečne od nich chceme, do ambulantnej sféry.

Po deviate. Novela legislatívne ošetruje limity poisťovní pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, avšak pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi ošetrujeme aj nevyhnutnú a neodkladnú starostlivosť, ktorá ide nad rámec limitov. To považujem za rozumné ustanovenie.

Desiate pozitívum. Zákon zavádza nové iniciatívy v liekovej politike. Pevná cena lieku a fixný doplatok pre pacienta by mali zabrániť špekuláciám s cenou lieku na trhu. Očakávam od toho pozitívny dosah na hospodárenie poisťovní. Myslím si, že filozofia sa zachováva aj po prijatí pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Záborskej, ktorý pri znížení predajnej ceny lieku zachová pomer doterajšej úhrady poisťovne a pacienta a určite aj trošku zmäkčí dosah na pacienta.

Po jedenáste. Poplatky za recept by mohli spolu s už uvedenými opatreniami viesť k obmedzeniu zbytočného plytvania liekmi, čo považujem za rozumné opatrenie. V rámci pozmeňujúceho návrhu sa rieši aj problém deľby platby medzi lekáreň a poisťovňu, na, myslím, uspokojivých pre obe strany 5 a 15 Sk.

A po dvanáste a na koniec. Zákon oživuje zmluvné pripoistenie a znižuje tak mieru solidarity poistného systému. Určuje zdravotnú starostlivosť, ktorá sa nebude poskytovať bezplatne alebo za čiastočnú úhradu z povinného zdravotného poistenia, ale sa bude poskytovať za celú úhradu, resp. zo zmluvného pripoistenia. Hodnotím to ako zaujímavý a vítaný komerčný krok. Iste je diskutabilné, či na základe zákonom vymedzenej zdravotnej starostlivosti za pripoistenie budú vedieť zdravotné poisťovne pripraviť zaujímavé komerčné produkty pre svojich klientov.

Takže toľko, dvanásť pre mňa azda pozitívnych krokov, ktoré vidím vo vládnom návrhu novely zákona o zdravotnej starostlivosti a v pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré prijal gestorský výbor.

A teraz mi dovoľte ešte na záver zareagovať na rozpravu, resp. zhodnotiť rozpravu. V rozprave vystúpilo 25 poslancov, ktorí podali 4 procedurálne návrhy a 13 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Procedurálne návrhy podali pán poslanec Chovanec, pán poslanec Madej a pani poslankyňa Mušková, týkajú sa toho istého, vrátiť návrh zákona navrhovateľovi, teda vláde, na dopracovanie. A potom pán poslanec Ondriaš, ktorý navrhuje nepokračovať v rokovaní. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy podal pán poslanec Chovanec. Jeho pozmeňujúci a doplňujúci návrh týkajúci sa čl. II bodu 2 rieši spoločná správa v bode 22 a pri tom sa ešte pristavím. Pani poslankyňa Záborská podala štyri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Prvý sa týka bodu 2 spoločnej správy, druhý sa týka bodu 22, tretí sa týka bodu 55, ktoré potom pri hlasovaní vyjmeme na samostatné hlasovanie, a okrem toho podala ešte jeden ďalší pozmeňujúci návrh. Pán poslanec Urbáni podal dva pozmeňujúce návrhy. Prvý sa týka bodu 65 spoločnej správy a... (Reakcie z pléna.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP