P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďalší písomne prihlásený do rozpravy je za poslanecký klub ANO pán poslanec Jozef Banáš.
J. Banáš, poslanec: Vážený pán predseda vlády, vážený pán predseda Národnej rady, dámy a páni, členovia vlády, kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som začal takou kratučkou exkurziou do histórie.
Na jeseň roku 1983 som bol vyslaný za tlačového atašé na česko-slovenské veľvyslanectvo vo východnom Berlíne. Klamal by som, keby som tvrdil, že som sa mal materiálne zle. Po 3 rokoch som si mohol dovoliť predať trabant, ktorý som mal na splátky, a kúpil som si ladu. Takže na vtedajšie časy som sa, dúfam, mal po tejto stránke dobre. Horšie to už bolo po stránke, ktorú nazývame duchovnou či ľudskou. Česko-slovenské veľvyslanectvo sa nachádzalo v tesnej blízkosti berlínskeho múra. Z okna mojej pracovne som 5 rokov každý deň hľadel na dupľovaný múr s ostnatým drôtom a vyoraným pásom uprostred, cez ktorý sa z času na čas niekto pokúsil utiecť z Berlína východného do Západného Berlína, pripomínam pre niektorých, že som toto 5 rokov dosť svedomito sledoval a nikdy som nevidel nikoho, že by bežal opačne, mesta národa rozdeleného brutálnou silou vtedajšej armády NDR, súčasti Varšavskej zmluvy vedenej Sovietskym zväzom. Aby som nemusel neprestajne hľadieť na múr, nalepil som si na oblok veľký plagát Goetheho, ale slnko pri svojom západe aj cez toho velikána ducha odporný obraz múra prepúšťalo. Pod Berlínom 50 km v mestečku Halbe-Teupitz bol vojenský cintorín mladučkých nemeckých vojakov, ktorí padli v boji o Berlín. Bol udržiavaný a rád som sa tam chodil prechádzať. Tisíce nemeckých chlapcov ležali v dlhokánskych radoch. Ležalo tam meno vedľa mena. Ich vekový priemer mi vyšiel na 16 rokov. Raz som zašiel ďalej, ako som chcel, a odrazu sa pomedzi radmi mien nemeckých začali objavovať rovnako dlhé rady, dlhé nekonečné rady mien ruských. Vekový priemer Rusov mi vyšiel na 24 rokov. Nepoznám štatistické metódy počítania vekových priemerov, poznám však metódy dosahovania vysokého veku. Škoda, že ich nepoznali vtedy, dnes už pred takmer 60 rokmi. Zdá sa však, že ich pomaly, chvalabohu, začíname poznávať.
Je tu vojensko-politická zmluva z Washingtonu z roku 1949, ku ktorej chceme pristúpiť a ktorá o. i. hovorí: "Zmluvné strany potvrdzujú svoju túžbu žiť v mieri so všetkými národmi a so všetkými vládami. Sú odhodlané hájiť slobodu, spoločné dedičstvo a kultúru svojich národov, založenú na zásadách demokracie, slobody jednotlivca a právneho poriadku..." Nemám doma text bývalej Varšavskej zmluvy, ale ako jej bývalý vojak si pamätám, že mala podobný ušľachtilý text. Text bol dobrý, akurát ho kazili reálne kroky. Sovietske či česko-slovenské gulagy, Berlín v roku 1953, Budapešť v roku 1956, či Česko-Slovensko v roku 1968. Berlín a Budapešť si nepamätám, ale rok 1968 si pamätám dobre. Pevne verím, že v tejto sále niet nikoho, pre koho by bol august 1968 radostnou spomienkou. Preto si myslím, že hovorím v mene všetkých poslancov Národnej rady, keď poviem, že vstupom do NATO sa nám dostáva istota, že sa už nebude opakovať horúce leto 1968, keď sme ako študenti stáli na stráži pri hroboch zastrelených kolegov pred univerzitou, že sa už nebude opakovať, keď sme mladučkým ruským vojakom nosili mlieko a cigarety a vysvetľovali im, kde sú, lebo ich oklamali. Áno, kolegyne, kolegovia, myslím v tento slávnostný deň aj na nich.
Niektorí v týchto laviciach sa teraz usmievajú, myslia si, veď väčšina národa do NATO nechce ísť. Žiada sa mi na tomto mieste povedať, že by malo byť prvoradou úlohou politika byť zodpovedným, a nie populistickým. Podpora našich občanov vstupu do NATO už dosiahla 60 %, keď potom prudko klesla. Čo sa stalo? Odpoveď je prostá. Začal konflikt v Iraku. Je teda pokles podpory vstupu do NATO dôkazom toho, že občania prestali veriť v ciele a zmysel tejto organizácie alebo je tento pokles proste prejavom odporu ľudí k vojne. Iste mi každý rozumne uvažujúci politik dá za pravdu, že tu ide o odpor k vojne. Je to pre zodpovedných poslancov veľmi zložitá situácia, pretože i my máme emócie a srdce. Ibaže, žiaľ, v politike nemôžete vždy rozhodovať podľa srdca, ale často podľa rozumu. Nemyslím si však, že by naše rozhodovanie podporiť spojencov v akcii v Iraku bolo iba čisto vecou rozumu.
Dovoľte mi, aby som citoval Michaela Novaka, katolíckeho duchovného zo Spojených štátov slovenského pôvodu, ktorý zhodou okolností, presne si to pamätám, navštívil Slovensko dňa 11. septembra roku 2001. (Hlasy v sále.) Pardon, nie je duchovný, hovorí pán Figeľ, je to teológ. Tieto slová boli napísané asi pred 5 týždňami: "Saddám naplnil irackú pôdu krvou mnohých tisícok detí, matiek, otcov, zavraždil desiatky vlastnými rukami a desaťtisíce podrobil najsadistickejšiemu mučeniu. Jeho ľudia znásilňovali deti pred očami ich rodičov, aby ich prinútili hovoriť. Generálov, o vernosti ktorých mal pochybnosti, prinútil pozerať sa, ako ich kolegu so zaviazanými rukami a nohami trhali divé psy. Jeho šéf mučiteľ sa vyžíval v prikladaní horiacich cigariet na očné zreničky väzňov. Správy Amnesty International sa musia čítať v malých dávkach, také strašné sú na absorbovanie. Svetová verejnosť sa bude musieť zatvrdiť, aby vôbec mohla počuť tisíce príbehov, ktoré vystúpia z ticha v nasledujúcich dňoch, keď budú Saddámovi ľudia konečne oslobodení zo strachu z diktátora."
Začína sa ukazovať a začíname zisťovať na čiej strane bola v Iraku a je v Iraku pravda. Nech mi nikto, prosím vás, nehovorí, že tento hrôzostrašný režim by padol bez toho, keby tam nenastúpili spojenci. Je pravdou, že sa nám zdá, že Spojené štáty sa niekedy správajú ako slon v porceláne, ale tento pocit nie je spôsobený principiálnym rozdielom v našich stanoviskách, napokon tomu nie je tak ani teraz, ale inou historickou skúsenosťou. Kým v Spojených štátoch si občan pod pojmom vojna predstaví poslať našich chlapcov za hranice, v Európe si občan pod týmto pojmom predstaví zbombardované Drážďany, Coventry, Kyjev, Varšavu, Hamburg či bratislavskú Apolku. Som ale presvedčený, že aj prezident Chirac by mal na účasť Francúzska v Iraku iný názor, keby teroristi zrovnali so zemou Eiffelovu vežu a zabili pritom 3 500 nevinných ľudí. Ozaj, chcem sa spýtať, kde boli všetci tí, ktorí dnes protestujú proti nevinným obetiam v Iraku, ktoré sú, samozrejme, poľutovaniahodné, dňa 11. septembra 2001, keď za niekoľko minút zahynulo 3 500 nevinných obetí.
Dámy a páni, vstupujeme do Severoatlantickej aliancie v čase, keď je vážne narušené transatlantické spoločenstvo. Pred 3 dňami na slávnostnom zasadaní Stáleho výboru Parlamentného zhromaždenia NATO v Paríži, kde sme sa po prvý raz zúčastnili, som o. i. povedal, že aj keď Saddám Husajn vojensky prehrá, ak by sa vážne a dlhodobo narušilo spojenectvo Európy so Spojenými štátmi, bolo by to jeho faktické víťazstvo. V tejto súvislosti som uvítal slová ministra obrany USA Rumsfelda o starej a novej Európe. Som ich však uvítal iba z formálnej, ale odmietol z obsahovej stránky. Môj názor, že stará Európa je Európa kontinentálna a nová Európa sú pre mňa Spojené štáty, pretože ich zakladali deti a vnuci európskych, teda našich spoločných rodičov, bola s uspokojením prijatá, aj predstaviteľmi Kongresu USA. Mimochodom, takmer 4-hodinová diskusia k Iraku a k budúcnosti NATO bola veľmi otvorená. Uvedomil som si, že Američania nepotrebujú priateľov, ktorí im len slepo pritakávajú, ale priateľov, ktorí majú názor. Som preto rád, že slovenská zahraničná politika je orientovaná na upevňovanie transatlantického spoločenstva. Hodnoty Európskej únie, kam ideme čochvíľa vstúpiť, sú chránené predovšetkým efektívnosťou tohto spojenectva.
Dámy a páni, už mi niekoľkí v tejto snemovni povedali, že niekedy pôsobím ako fantasta. Som svojím spôsobom rád tomuto hodnoteniu a budem sa ho držať i teraz, pokúsim sa totiž aj získať hlasy poslancov klubu za Komunistickú stranu. Chcem vám povedať, vážení kolegovia, že, ako sme si mohli všimnúť, je medzi vami viacero dobrých diskutérov, ktorí, o tom som presvedčený, by sa v parlamente, kde by ste mali 100 %, určite nudili. Parlamenty a politické systémy, kde všetci hovoria len to isté, vedú zákonite k degenerácii a zániku. Napokon, história i nedávna nás o tom poučila. Vy iste nechcete degenerovať, a teda vrátiť sa k starému. Napokon, sami ste deklarovali, že ste iná Komunistická strana ako tá predchádzajúca, dokonca ste sa od nej otvorene dištancovali. Obávam sa iba, že tá predchádzajúca Komunistická strana by vás s takýmto dištancovaním vo veľkej láske nemala. Verím, že i vy si vážite percentá, ktorých máte získaných vo férovom boji, viac, ako by ste si vážili, ako som už spomínal, 100 % získaných v boji neférovom. Príležitosť presviedčať a získavať voličov vo férovom boji vám dáva, iste mi dáte za pravdu, iba pluralitná demokracia. Práve Severoatlantická aliancia je garantom takejto demokracie. Nepoznám z histórie NATO žiaden príklad, kde by sa jeden štát aliancie obrátil proti druhému alebo kde by aliancia svojimi aktivitami podporovala diktatúru a neslobodu. Ak tu takýto príklad uvediete, kľudne hlasujte proti nášmu vstupu. V opačnom prípade vášmu postupu dobre nerozumiem.
Dámy a páni, dovoľte, aby som na záver povedal, že sa nazdávam, že dnes je pre Slovensko jeden z tých dní, ktoré nepochybne vchádzajú do histórie. Mám pocit, akoby po tom, obrazne povedané, behu na 10 km, s ktorým sme začali v novembri 1989, mali za sebou 9 600 metrov a vbiehali na štadión. Som rád, že môžem byť pri tom, som rád, že sa môžem zúčastniť procesu, ktorý nepochybne vyústi do bezpečnosti a prosperity pre nás i naše deti. Som presvedčený, že i tí, ktorí sú dnes sklamaní, odmietaví či dokonca nepriateľskí voči nášmu vstupu, zakrátko pochopia, že sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodla správne.
Dovoľte, aby som v mene poslancov klubu ANO vyslovil podporu schváleniu prístupovej zmluvy Slovenskej republiky k Severoatlantickej zmluve. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci Hopta, Ondriaš, Zubo sa hlásia s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Banáša.
Nech sa páči, pán poslanec Hopta.
I. Hopta, poslanec: Vážené dámy, vážení páni, počuli sme opäť veľmi "nádherné" diskusné vystúpenie pána Banáša. Pred ním hovoril predseda našej strany. Nemusíme s ním súhlasiť, ale mal charakter, pretože to, čo svojím spôsobom si myslí, hovoril pred rokom 1989 a hovoril aj teraz, samozrejme, na rozdiel od pána Banáša, ktorý do roku 1989 vychvaľoval Varšavskú zmluvu. A, mimochodom, nikto ho nenútil, aby 5 rokov zo svojej diplomatickej pracovne Česko-slovenskej socialistickej republiky musel pozerať na ten berlínsky múr, mohol kľudne po 2 mesiacoch odísť domov, ale vtedy sa mu zrejme v tom Berlíne páčilo. Kladiem si verejne otázku, pán Banáš, prezraďte nám, preboha, už konečne, čím vás súčasná vládna koalícia vydiera, keď z vašich úst bývalého člena strany musíme neustále počúvať také sprostosti. Viete, keď už hovoríte, že...
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím, aby ste sa slušne vyjadrovali, pán poslanec.
I. Hopta, poslanec: Áno. Keď už hovoríte o tom, že krajiny NATO medzi sebou nikoho nenapadli, chcem povedať, že Leninovo Učiť sa, učiť sa, učiť sa platí aj pre vás, pretože doživotná škola je naozaj dobrou školou. A zoberte si Turecko, Grécko.
Čiže, vážené dámy, vážení páni, ak v budúcnosti chcete z Aliancie nového občana obhajovať niečo, ako je vstup do NATO, prosím vás, preboha, pýtam sa: To už nemáte tam nikoho iného než bývalých členov Komunistickej strany Česko-Slovenska? Nájdite si inú osobu a ak bude iná a dôveryhodnejšia, ja s ňou nebudem súhlasiť, ale nebudem ju ani napádať ani kritizovať, pretože poviem si, že ten človek mal iný názor predtým a iný názor má teraz. Proste ho budem rešpektovať ľudsky, ale politicky v žiadnom prípade nie. Ďakujem za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Ondriaš.
K. Ondriaš, poslanec: Ja mám tri poznámky.
Prvá poznámka je, pán poslanec, ja neviem, aké televízne stanice vy pozeráte, aké noviny čítate, keď vaše názory sú také jednostranné, ja to nechápem. A poviem vám niektoré príklady. Vy ste tam hovorili o nejakých mŕtvych a tak ďalej. Ja vám zacitujem zo správy OSN, keď to preložím, je to kapitalizmus do roku 1999 v Európe a v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu: "Zavedenie kapitalizmu v bývalých socialistických krajinách bolo doslova smrteľné pre 9,7 mil. ľudí, ktorí by teraz boli živí, keby sa tam kapitalizmus nezaviedol." To bola správa z roku 1999. Samozrejme, by som mohol spomenúť ďalšie správy, z ktorých vyplýva, že 150 mil. detí sa dostalo do stavu chudoby. Nechcem hovoriť už o tom, koľko východný blok stratil obyvateľov, 2 mil. - 3 mil. Prosím vás, pán Banáš, skúste počúvať aj svetové organizácie, ktoré vydávajú tieto správy pravidelne.
Niečo by som povedal ešte k Saddámovi Husajnovi. Áno, mali ste pravdu o mučení a tak ďalej. Len ste asi zabudli dodať, že to bolo hlavne v osemdesiatych rokoch, keď Saddáma Husajna podporovali Spojené štáty americké, lebo bojoval proti Iránu, kde stratili Spojené štáty americké svoju pozíciu.
Takisto, keby ste vedeli podrobnosti o vojne v roku 1991, že za 100 hodín bola zastavená a Saddám dostal voľnú ruku proti Kurdom, kde Spojené štáty neurobili nič, bolo to kvôli tomu, že Kurdi boli marxisti-leninisti a komunisti a toho sa prezident už bál. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Zubo.
S. Zubo, poslanec: Vážený pán Banáš, viete, v podstate ja som citlivý človek a ako taký vás môžem len ľutovať, pretože skutočne to, čo vy prežívate, to musia byť muky a prebdené noci. Viete, ja v minulosti som nemal tú šancu a možnosť, aby som zastupoval Česko-slovenskú socialistickú republiku ako diplomatický zástupca alebo pod rúškom rôznych obchodných zástupcov vykonával inú činnosť v prospech Česko-slovenskej socialistickej republiky. Ja som bol len doma, robil som si svoju povinnosť pre rozvoj Česko-slovenskej socialistickej republiky. Ale jedno viem, keď idem v súčasnosti medzi ľudí a vidím, čo sa tu za 13 rokov urobilo, ako poklesla životná úroveň, ako sa rozbila fungujúca ekonomika, ako sa umelo rozbili poľnohospodárska veľkovýroba a prvotná výroba spracovateľského priemyslu nadväzujúca na poľnohospodársku výrobu, tak mi je clivo a ľutujem tento národ. Ľutujem ho aj vtedy, keď čítam to, čo naši vyjednávači dohodli pri vstupe Slovenska do Európskej únie. A vidím tam, že sa máme zbaviť 10 % ornej pôdy, ktorú krvopotne naši predkovia zúrodnili. A my ju budeme teraz zalesňovať a potraviny dovážať zo Švajčiarska? Sú aj takí, ktorí hovoria, že to je jedno, kde sa vyrobí tovar, hlavne že ho máme. Ja hovorím nie, vážení, u nás je 20-percentná nezamestnanosť a bude ešte väčšia. Choďte po dedinách, pozrite si juh Slovenska, ako vypadá. Máte vy súcit a cítite s týmito ľuďmi, čo ste s nimi za 13 rokov urobili? Máte súcit a cítite s tými mladými ľuďmi, ktorí ostali bez perspektívy? Zamyslite sa, prosím vás, venujte ešte jednu neprespanú noc týmto otázkam.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Banáš chce reagovať na vystúpenia pánov poslancov.
J. Banáš, poslanec: Je príliš vážny deň dnes na to, aby som tu prekypoval humorom a polemizoval. Predsa len však mi nedá, pán poslanec Hopta, aby som na vás reagoval. Viete, ukazuje sa to, čo som si dlhý čas myslel, dnes sa to ukázalo, že mám taký pocit, že ste jediný poslanec v tomto parlamente z IQ 20, ktorý je na úrovni génia. Totižto prísť na to, že som bol v Komunistickej strane, viacej IQ ani netreba. Ale rozdiel medzi vami a mnou je v tom, že ja som tam vstúpil ako 28-ročný preto, aby som mohol robiť svoju profesiu, kým vy na mňa pôsobíte, ako by ste tým už boli postihnutý od narodenia. Ďakujem vám.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Milan Hort za poslanecký klub SDKÚ vystúpi. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
M. Hort, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predseda vlády, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia, myslím, že postoj poslaneckého klubu Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie ako reprezentanta politického subjektu s najväčšou vládnou zodpovednosťou za členstvo v NATO je dlhodobo prezentovaný a teda jasný. Preto by som rád svoje vystúpenie posunul do argumentačnej roviny. Najvýraznejším vnútropolitickým argumentom je vlastná obranná hodnota Severoatlantickej aliancie. Dovoľte mi v tejto súvislosti zvýrazniť niektoré skutočnosti.
Začleníme sa do najefektívnejšieho obranného spoločenstva v dejinách ľudstva, ktoré už vyše 50 rokov garantuje národnú bezpečnosť väčšiny úspešných demokratických štátov v transatlantickom priestore, štátov, s ktorými sa Slovensko rozhodlo civilizačne zdieľať svoju budúcnosť, vrátane tých, ktoré sú nám historicky najbližšie, myslel som tým našich najbližších susedov. Ďalej, len v podmienkach pokrytia široko ponímanej bezpečnostnej potreby štátu, ktorá zahŕňa nielen vojenské, ale aj nevojenské ohrozenia ako napr. medzinárodný organizovaný zločin, je možný jeho normálny politický, hospodársky, kultúrny či sociálny rozvoj. Ako nás o tom presviedčajú dávnejšie i novšie udalosti, stav bezpečnosti nie je kategóriou, ktorá je raz a navždy daná. Členstvo Slovenska v aliancii má aj konkrétne priaznivé hospodárske dopady. Na jednej strane by zaručenie obrany štátu na individuálnom základe bolo pri výkonnosti slovenskej ekonomiky dlhodobo neudržateľné, na strane druhej členstvo v aliancii povzbudí vstup a pôsobenie dlhodobých zahraničných investícií, t. j. práve takých, o ktoré máme prednostný záujem. Ak som dosiaľ akcentoval vnútropolitické argumenty, tak nespochybniteľným zahraničnopolitickým argumentom je politická hodnota Severoatlantickej aliancie, teda možnosť získať právo spoluformovať širší, ale aj užší veľmi exponovaný medzinárodno-bezpečnostný kontext, v ktorom sa Slovensko ocitlo. Od vstupu Slovenskej republiky do NATO, v ktorom majú predstavitelia štátov sediacich okolo okrúhleho stola v prípade nevyhnutnosti aj právo veta, si sľubujeme stav, v ktorom už nikdy nebude môcť byť proti našej vôli prijaté rozhodnutie idúce proti našim záujmom, teda už nijaký Mníchov, ale ani nijaká Moskva. Slovensko má šancu sa definitívne etablovať ako subjekt, nie ako objekt dejín. Je len prirodzené, že sa tým Slovensku ako ešte stále mladému štátu otvárajú iné zahraničnopolitické možnosti. Vstup Slovenskej republiky do NATO v tomto duchu vnímam komplementárne k vstupu Slovenska do Európskej únie a do OECD.
Dámy a páni, milé kolegyne, kolegovia, rád by som ďalej pripomenul nasledovné. Severoatlantická zmluva, s ktorou dnes Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje svoj súhlas, vychádza z Charty OSN, čl. 51 kapitoly VII Právo na individuálnu alebo kolektívnu sebaobranu. Preambula tejto zmluvy potvrdzuje, že NATO nie je výlučne vojenskou alianciou štátov, zmluvné strany vytvárajú spoločenstvo krajín, ktoré sa neobmedzuje iba na spoluprácu vo vojenskej oblasti. V preambule sú vymenované hodnoty, ktoré sú členské krajiny NATO odhodlané chrániť. Základným záväzkom je usilovanie sa o stabilitu a prosperitu v severoatlantickom priestore a zachovanie mieru a bezpečnosti. Za týmto účelom sa zmluvné strany rozhodli vytvoriť kolektívnu obranu.
Slovenská republika patrí do politicky, ekonomicky, kultúrne i vojensky exponovaného stredoeurópskeho regiónu. Svojou rozlohou, počtom obyvateľov a celkovým potenciálom vrátane obranného patrí medzi najmenšie štáty v tomto priestore. Táto pozícia vyžaduje aktívnu a premyslenú bezpečnostnú politiku Slovenskej republiky. Napriek tomu, že sa v posledných rokoch podstatne znížila pravdepodobnosť rozsiahleho konvenčného ozbrojeného konfliktu v našom regióne, vzrástla hrozba teroristických útokov aj možnosť použitia zbraní hromadného ničenia. Okrem tejto najakútnejšej hrozby pretrvávajú možnosti vzniku konfliktov v nestabilných oblastiach, ktoré môžu prerásť do ozbrojenej formy a ktoré môžu ohroziť našu stabilitu a bezpečnosť. Slovenská republika musí byť pripravená reagovať aj svojím obranným potenciálom na všetky nové hrozby.
Je ďalej objektívnou skutočnosťou, že Slovenská republika zatiaľ nemá dostatočné vonkajšie a medzinárodné inštitucionalizované bezpečnostné záruky opierajúce sa o zmluvný základ o spoločnej obrane, Slovenská republika nie je členom žiadnej obrannej koalície a nemá uzatvorené žiadne dvojstranné alebo viacstranné dohody s inými štátmi o spoločnej obrane, svoju obranu si Slovenská republika zabezpečuje na individuálnom základe.
Rovnako je nespochybniteľným faktom, že naša krajina si ani ekonomicky nemôže dovoliť zabezpečovať svoju obranu a bezpečnosť individuálne. Preto považujeme NATO za jedinú efektívnu organizáciu kolektívnej obrany schopnú plne garantovať jej bezpečnosť.
Plnohodnotné členstvo Slovenskej republiky v Severoatlantickej aliancii je súčasťou životných záujmov Slovenskej republiky, pretože predstavuje optimálny spôsob zaručenia jej bezpečnosti a obrany. NATO zároveň predstavuje najvýznamnejšiu transatlantickú väzbu dvoch kontinentov, Severnej Ameriky a Európy, ktorá je už vyše 50 rokov základným kameňom bezpečnosti v Európe. Možno to nie je organizácia ideálna, ako nakoniec nič na tomto svete nie je ideálne, je to však to najlepšie z politicko-bezpečnostného hľadiska, čo dnes tento kontinent i celý svet má. NATO je najstálejšia a najsilnejšia aliancia krajín v celej histórii, ktorá sa postupne rozrástla z pôvodných 12 členov na súčasných 19 a perspektívne až 26 členov v polovici roku 2004.
Úspešný a rýchly priebeh prístupových rozhovorov preukázal pripravenosť Slovenskej republiky vstúpiť do NATO. Za to treba vláde Slovenskej republiky poďakovať. Tento úspech bol možný najmä vďaka niekoľkoročnej príprave na členstvo v NATO, ako aj odhodlanosti vlády Slovenskej republiky vykonať viaceré reformy v spoločnosti a v ozbrojených silách Slovenskej republiky. Všetky tieto kroky sú jednoznačne na prospech našej krajiny a jej obyvateľov.
Vzhľadom na to, čo som uviedol, bude poslanecký klub Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie hlasovať jednoznačne za návrh vlády, pristúpenie Slovenskej republiky k Severoatlantickej zmluve. Plne si uvedomujeme, že ide o otázku mimoriadneho až historického významu a že v tejto chvíli sa my poslanci Národnej rady Slovenskej republiky musíme zachovať nanajvýš múdro a zodpovedne, musíme mať na pamäti bezpečnosť a prosperitu našej krajiny pre najbližšie roky i pre vzdialenejšiu budúcnosť. K takémuto postoju vyzývame aj všetky ostatné poslanecké kluby. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďalší písomne do rozpravy je prihlásený pán predseda Klubu nezávislých poslancov pán poslanec Vojtech Tkáč. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. Po ňom vystúpi pán poslanec Gyula Bárdos za poslanecký klub Strany maďarskej koalície. Nech sa páči, pán poslanec Tkáč.
V. Tkáč, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády, dámy a páni, vážení hostia, dovoľte, aby som zaujal stanovisko k dokumentu, ktorým budeme dnes vyslovovať súhlas Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom Slovenskej republiky k Severoatlantickej zmluve.
Chcem hovoriť v mene Klubu nezávislých poslancov a prezentovať niektoré, povedal by som, racionálne dôvody, ktoré nás vedú k tomu, že chceme podporiť schválenie pristúpenia Slovenskej republiky.
Pri politickej práci v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy sme sledovali so svojimi kolegami integračný proces. Dnes má Rada Európy 45 členov a do tejto organizácie vstupujú štáty, ktoré už sú aj geograficky dostatočne a podstatne vzdialené od Slovenskej republiky. Ten integračný proces postupuje v Azerbajdžane, v Arménsku. Minulý týždeň bola prijatá do Rady Európy republika Srbsko a Čierna Hora. A vždy sledujeme veľmi starostlivo aj psychologické či racionálne dôvody, konzultujeme, diskutujeme s týmito ľuďmi, ktorí prejavujú úžasnú radosť, že ich štát sa dostáva do istého spoločenstva. A v týchto hodnotách treba vidieť aj vstup Slovenskej republiky do Severoatlantickej aliancie. V každom prípade treba povedať aj opačnú alternatívu, ak by sme do NATO nechceli vstúpiť alebo nevstúpili, čo ďalej, aká by bola potom alternatíva, a v tom je podstata otázky.
Treba povedať, že z hľadiska doterajších vstupov do NATO sa naozaj táto problematika stala zjednocujúcou pre koalíciu aj opozíciu pri rozdelení politických síl v Slovenskej republike. V tejto súvislosti treba povedať aj to, že rozhodujúce politické sily v oblasti opozície zastávali spoločné integračné ciele. A neprejavuje sa to len pri samotnej otázke, či vstúpiť alebo nevstúpiť. (Ruch v sále.) Pán predsedajúci prosím o zjednanie poriadku, takto sa diskutovať nedá. V tejto súvislosti ide o to, že boli tu mnohé prístupové etapy, mnohé prístupové kroky, ako je otázka politických a ekonomických aspektov vstupu do Severoatlantickej aliancie, ako sú otázky obrany a vojenských skutočností, otázky zdrojov či bezpečnostné otázky i právne otázky týkajúce sa vstupu do Severoatlantickej aliancie.
Chcel by som v tejto súvislosti zvýrazniť prístup k tvorbe zásadných stratégií, ako je bezpečnostná stratégia, obranná stratégia, vojenská stratégia či diskusie o materiáli Ozbrojené sily Slovenskej republiky - Model 2010.
Chcel by som v tejto súvislosti zvýrazniť aj skutočnosť, a patrí to opozícii, aká bude otázka zdrojov pri budovaní vlastnej kapacity Slovenskej republiky z hľadiska umožnenia prevzatia zodpovednosti za bezpečnosť v Európe. V tomto zmysle ekonomická politika či ekonomický vývoj neveští nič dobré a treba naozaj tvorbe zdrojov aj na budovanie silnej schopnej Armády Slovenskej republiky ako spoluzodpovednej za bezpečnosť v Európe a v regióne venovať jasnú pozornosť.
Chcel by som v tejto súvislosti ešte uviesť jednu zásadnú skutočnosť a to je otázka nielen politického, ale aj vojenského usporiadania Európy. S tým súvisí veľmi úzko aj vzájomná spätosť postavenia Organizácie Spojených národov v oblasti bezpečnosti, v oblasti ochrany mieru vo svete. Dovoľte jeden príklad, ale Severoatlantická zmluva, ku ktorej dnes chceme pristúpiť v rámci ratifikačného procesu, obsahuje 7 ustanovení týkajúcich sa Organizácie Spojených národov, Bezpečnostnej rady, Charty Organizácie Spojených národov či bezpečnostných a mierových otázok týkajúcich sa tejto svetovej organizácie. V tejto súvislosti naozaj je otázkou, po vstupe Slovenskej republiky aké pozície bude Slovenská republika zastávať v tomto svetovom spoločenstve. A to je otázka, ktorú by sme mali postaviť na stôl a o ktorej by sme mali diskutovať, pretože parlament je od slova diskutovať.
V tejto súvislosti je aj formovanie budúcej vojensko-politickej stratégie a orientácie Slovenskej republiky viazané na široké multiplikačné dôsledky aj súčasných konfliktných situácií či vojen vo svete, ale je to viazané aj na usporiadanie Európy a súvisí s tým celý problém alebo filozofia identity Európy, obrannej či akej usporiadanosti inštitúcií európskych, väzby na európsku ústavu a na začlenenie Slovenskej republiky do Európskej únie vrátane jej vojensko-politických a medzinárodnoprávnych aspektov.
Dovoľte ešte jednu zásadnú poznámku v tejto súvislosti. Myslím si, že vstup každého štátu do akéhokoľvek medzinárodného zväzku je, samozrejme, viazaný na podstatu suverenity a štátnosti. V tejto súvislosti sa nedomnievam, ako sa domnievajú mnohí iní, že v súvislosti s globalizáciou a s ďalšími svetovými procesmi je koniec národných štátov. To si nedopustí v podstate dnes ani Francúzsko, ani Nemecko, ale ani Spojené štáty. Koniec národných štátov nie je, práve naopak, budú zvýraznené pozície národných parlamentov, národných vlád. A v tejto súvislosti je tiež otvoreným problémom, aká bude orientácia a stratégia Národnej rady Slovenskej republiky ako najvýraznejšieho ústavného orgánu Slovenskej republiky práve po dovŕšení integračných procesov. A to je tiež predmet, ktorý by sme si mali v diskusiách ozrejmiť.
V tejto súvislosti sa domnievam aj to, že nie je žiadne šero nad medzinárodným právom, práve naopak. A to je otázka, kde znovu apelujem na to, že Severoatlantická zmluva obsahuje 7 ustanovení o dnešnej Organizácii Spojených národov. Pravda v roku 1949 sú to Spojené národy ako inštitúcia, ktorú práve americkí politici na svojej pôde kreovali a ktorá funguje a s poruchami či nedostatkami je dnes tak kritizovaná, či podľa amerického ekonóma Friedmana, už dokonca sa hovorí o skončení éry Organizácie Spojených národov. Myslím si, že nie je koniec medzinárodného práva a nie je koniec ani atribútov, ako je nevmešovanie sa do záležitostí iného štátu či nezasahovanie do suverenity týchto štátov. Aj to sú problémy a otázky, ktoré si musíme spolu uvedomiť, keď budeme dnes hlasovať za vstup alebo proti vstupu Slovenskej republiky do Severoatlantickej aliancie.
Na záver teda by som chcel zvýrazniť, že som optimistický realista vo vzťahu k fungovaniu medzinárodného právneho poriadku, aj keď, samozrejme, revíziám sa tento medzinárodný poriadok nevyhne, tak ako sa nevyhla revíziám či rekonštrukcii aj Severoatlantická aliancia, najmä po strate bipolárnosti sveta, po zániku svetovej socialistickej sústavy.
V tejto súvislosti na záver mi dovoľte, aj keď som počúval doterajšie vystúpenia od samého začiatku, že nie profit je kľúčové slovo pri vstupe do Severoatlantickej aliancie, pre mňa i pre mojich kolegov z Klubu nezávislých poslancov i z novovznikajúcej strany Ľudová únia je kľúčovým slovom v tomto slova zmysle slovo zodpovednosť. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Bárdos a pripraví sa pán poslanec Minárik za Kresťanskodemokratické hnutie.
Gy. Bárdos, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán premiér, vážení členovia vlády, milé kolegyne, vážení kolegovia, ctení hostia, Národná rada Slovenskej republiky rokuje o veľmi závažnej téme, súhlasím s tými kolegami, ktorí hovoria o historickom zasadnutí parlamentu Slovenskej republiky. Dosiahnutie členstva Slovenskej republiky v organizácii Severoatlantickej zmluvy je z hľadiska prítomnosti a budúcnosti všetkých občanov zásadnou, principiálnou otázkou, preto naše hlasovanie musí byť jednoznačné a zodpovedné vážnosti dôsledkov nášho rozhodnutia.
Strana maďarskej koalície jednoznačne podporuje vstup Slovenskej republiky do NATO, preto poslanci poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície (Magyar Koalíció Pártja) budú hlasovať za prednesený návrh uznesenia, za náš vstup do aliancie.
Strana maďarskej koalície od vzniku Slovenskej republiky sa usiluje o to, aby vnútorné vzťahy politické, spoločenské, hospodárske aj sociálne sa vyvíjali tak, aby Slovensko čo najskôr dosiahlo vierohodnosť v medzinárodných vzťahoch a na základe dosiahnutých zmien mohlo sa stať plnohodnotným členom takých uznávaných a silných medzinárodných zoskupení, ako je NATO a Európska únia. Strana maďarskej koalície vedome deklarovala v uplynutých rokoch tento svoj zámer a nikdy nepodľahla skupinovým náladám v spoločnosti, ktoré z času na čas odmietli členstvo Slovenska v NATO. Náš postoj ovplyvňuje aj voličov Strany maďarskej koalície, keďže vieme, že dosiahnutie členstva Slovenskej republiky v Severoatlantickej aliancii podporuje veľká väčšina našich členov a sympatizantov. Postoj Strany maďarskej koalície bol a je principiálny, bol principiálny aj vtedy, keď sme boli v opozícii, je principiálny aj teraz, keď sme členmi vládnej koalície.
Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, poznajúc volebný program všetkých parlamentných strán s radosťou môžem konštatovať, že v otázke integrácie Slovenskej republiky do európskych hospodárskych štruktúr a bezpečnostnej Severoatlantickej aliancie sme v zásade jednotní. Veľká väčšina strán a hnutí oslovovala voličov s prísľubom takej politiky, ktorá zabezpečí dosiahnutie členstva Slovenska v Európskej únii a v NATO. Na základe toho očakávam, že návrh uznesenia o vstupe Slovenska do NATO dostane podporu veľkej väčšiny poslancov. Takéto hlasovanie určite privítajú aj v sídle NATO v Bruseli, ale zrejme vo všetkých 19 štátoch, teda v členských krajinách Severoatlantickej aliancie. Z nášho hľadiska je to potrebné preto, lebo vo všetkých členských štátoch budú hlasovať o našom členstve v NATO. A som presvedčený o tom, že ak mi povieme rozhodné áno dnes, poslanci parlamentov členských štátov to ocenia obdobným hlasovaním. Preto pevne verím, že všetci poslanci, či sú vo vládnej koalícii alebo v opozícii, ktorí v ostatných parlamentných voľbách dostali mandát od voličov podporovať členstvo Slovenska v NATO, svojím hlasovaním náš vstup potvrdia.
Uvedomujem si, že momentálna nálada v spoločnosti môže vyvolať určité pochybnosti o tom, či naše členstvo v NATO je potrebné, či pre Slovenskú republiku je naozaj jedinou správnou bezpečnostnou alternatívou členstvo v Severoatlantickej aliancii. Uvedomujem si však aj to, že náladu v spoločnosti ovplyvňujú rôzne udalosti, trebárs aj také, ktoré vôbec nesúvisia s politikou a s postojmi NATO. Veď veľká väčšina občanov Slovenskej republiky pred 4 - 5 mesiacmi s radosťou prijala správu z pražského summitu NATO, ktorá hovorila o tom, že Slovensko pozvali medzi seba členské štáty Severoatlantickej aliancie, a od toho času NATO nepodniklo žiadne také kroky, ktoré by mohli kohokoľvek odradiť od podpory nášho členstva v aliancii. Samozrejme, nesmieme podceniť ani nálady v spoločnosti. Myslím si však, že našou úlohou je vysvetliť občanom ozajstné postoje a ciele NATO, našou úlohou je rozptýliť obavy občanov z členstva v NATO. Veď poznáme výhody vstupu, ktoré nie sú len bezpečnostné, ale aj politické, spoločenské, ba aj hospodárske. Veď vieme, že v čase, keď NATO odmietlo prizvať Slovensko do Severoatlantickej organizácie v roku 1997, obišli našu krajinu aj zahraničné investície, nemali sme partnerov na politickej úrovni na presadenie svojich záujmov v medzinárodných vzťahoch a bolo treba vynaložiť obrovské úsilie v následných rokoch, aby sme získali dôveru rôznych medzinárodných inštitúcií, ako aj zahraničného kapitálu. Som presvedčený o tom, že väčšina občanov Slovenskej republiky je otvorená na takúto diskusiu a je vnímavá na ozajstné a otvorené pravdivé informácie, čo je dobrý základ na zmenu spoločenských nálad v tejto otázke.
Vážený pán predseda, predsedajúci, vážená vláda, milé kolegyne, vážení kolegovia, poslanci Strany maďarskej koalície sú presvedčení o tom, že členstvo Slovenskej republiky v Severoatlantickej aliancii je veľkým úspechom štátu a všetkých jeho občanov, sme presvedčení o tom, že členstvo v NATO nie je len otázkou zvýšenia bezpečnosti našej krajiny, ale aj zárukou ďalšieho demokratického vývoja našej spoločnosti, sme presvedčení o tom, že vstupom Slovenska do NATO sa zvýši prestíž Slovenskej republiky, čo pomôže aj rýchlejšiemu hospodárskemu rastu tak v makroekonomike, ako aj mikrosfére, a teda aj zlepšeniu životných podmienok občanov. Aj preto podporujeme vstup Slovenska do NATO a vyzývame všetkých kolegov z tých strán a hnutí, ktoré mali vo svojom programe integráciu Slovenska do európskych a transatlantických štruktúr, aby hlasovali za predkladaný návrh uznesenia, aby sme spolu vyslovili súhlas Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom Slovenskej republiky k Severoatlantickej zmluve. Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: V rozprave bude pokračovať pán poslanec Minárik, pripraví sa pán poslanec Fico za Smer.
P. Minárik, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán premiér, ctená snemovňa, dámy a páni, dnes je pre Slovensko významný, možno povedať, sviatočný deň. V apríli 1949 podpísalo vo Washingtone 12 slobodných štátov Severoatlantickú zmluvu, dnes v apríli 2003 bude slovenský parlament hlasovať v Bratislave o pristúpení našej krajiny k tejto zmluve. NATO v roku 1949 vzniklo aj kvôli nám Slovákom, resp. kvôli tomu, čo sa v roku 1948, teda rok pred podpisom tejto zmluvy práve v Česko-Slovensku dialo. Dnes Česká republika už je členom NATO a Slovensko sa ním práve stáva. Hlasovanie o našom členstve je teda historickým hlasovaním aj o porážke komunizmu a o víťazstve slobodného sveta u nás, v Čechách, ale aj v celej východnej Európe. Je to hlasovanie, ktoré je dôkazom úplného konca studenej vojny a všetkých jej následkov. Je to tiež hlasovanie o tom, že Slovenská republika je slobodným, suverénnym a k západným židovsko-kresťanským hodnotám hlásiacim sa štátom. Ako takí sme štát, ktorý je rovnocenným partnerom našich spojencov a priateľov. Naším členstvom v NATO sa suverenity nevzdávame, naopak, naším členstvom potvrdzujeme, že sme suverénnym partnerom a Severoatlantickú organizáciu tým nielen rozširujeme, ale, pevne verím, aj posilňujeme. Dnes je preto veľký a sviatočný deň pre Slovensko, pre slobodný Západ a pre všetkých slobodu milujúcich ľudí. Dnešný deň je tiež dôkazom, že sa proti komunizmu bojovať oplatilo a že sa v tomto boji dalo zvíťaziť.
Dovoľte mi, aby som pri tejto príležitosti zároveň poďakoval všetkým, ktorí proti komunistickej tyranii bojovali, všetkým, ktorí za svoje presvedčenie trpeli, a všetkým, ktorí v tomto boji priniesli obeť najvyššiu, svoj život. V prvom rade by som sa ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky a zástupca Kresťanskodemokratického hnutia chcel poďakovať tým, čo proti komunizmu bojovali u nás na Slovensku, ale tiež v Čechách a na Morave, pretože v tom čase to bol náš spoločný zápas, všetkým, ktorí či už svojimi činmi alebo hlasom, možno modlitbou nestrácali vo svojom živote vieru v znovunastolenie slobody a spravodlivosti v našej vlasti. Patrí vám naša vďaka, úcta a rešpekt za to, že dnes žijeme v slobodnej krajine. Ďalej by som sa chcel zvláštnym spôsobom poďakovať Svätému Otcovi Jánovi Pavlovi II., ktorý rozumel zvrátenosti, barbarskej v podstate, komunizmu. Bojoval proti nemu, ale najmä nás všetkých trpiacich, ale aj ostatných, veriacich či neveriacich, vo východnej Európe neustále povzbudzoval a podporoval. Svätý Otče, ďakujeme, bez vašej ohromnej mravnej sily, bez vášho presvedčenia, bez vašich slov, modlitieb si rok 1989, a tým aj dnešok neviem predstaviť. Ďalej by som sa chcel poďakovať mužom a ženám, ktorí sa o porážku komunizmu zaslúžili z iných miest, ale s podobným presvedčením a odhodlaním. V prvom rade myslím prezidenta Reagana, ktorý označil nepriateľa ako ríšu zla a porazil ju, podobne ďalším vrcholným predstaviteľom slobodných krajín, najmä barónke Thatcherovej a kancelárovi Helmutovi Kohlovi. Aj oni sú takpovediac babicami dnešného dňa.
Sloboda nie je samozrejmosťou. Sloboda je vzácnou hodnotou a možno spolu so životom tou najvzácnejšou. Vieme to, lebo my starší sme väčšinu svojho života prežili v neslobode a sloboda sa nám stala ideálom, ktorý je hodný utrpenia. Vie to prakticky celé Slovensko, lebo veď len mladší vo veku do 27 rokov zažili viac slobodných ako neslobodných rokov. Toto poznanie prinášame aj partnerom Washingtonskej zmluvy. Je to potrebné. Dnešok je dôkazom, že stav vecí možno meniť a že slobodu možno znovu nadobudnúť. Nikde však mimo nás nie je zakódované, že proti jej strate sme imúnni. Dnešné hlasovanie je aj o tom, že sme ochotní a schopní slobodu nielen vlastnú chrániť a brániť, že sme dosiahli plnú slobodu nielen tú formálnu. Dôkazom toho je aj to, že to uznávajú iní, rovnako slobodní. Dovoľte mi na tomto mieste ešte pripomenúť, že na svete stále existujú miesta, kde sloboda nie je samozrejmosťou, kde sloboda priam absentuje. Aj pre ne je dnešok významný. Dokazuje, že sa oplatí trpieť, modliť sa a bojovať. Naša premena je pre ne nádejou. Zmeny u nás sú nádejou pre Severnú Kóreu, Kubu či kontinentálnu Čínu, aby sa nevzdávali. A dejiny im určite dajú za pravdu. Stáť pri nich bude našou povinnosťou.
Ctené kolegyne, kolegovia, vážení hostia, Washingtonská zmluva bola pre 54 rokmi podpísaná kvôli Stalinovi. Krajiny západnej Európy, ale tiež Severnej Ameriky sa báli sovietskeho expanzionizmu. A keď Británia viac nevládala pomáhať Grécku, keď zúrila občianska vojna podporovaná komunizmom a keď Západ videl, k čomu prišlo vo februári 1948 v Česko-Slovensku, keď bolo zrejmé, že na rade je Taliansko a ďalšie krajiny, presne tak, ako potom ešte v roku 1946 volal Stalin, nemohol konať inak. Slobodné krajiny sa spojili a Trumanova doktrína, a zadržiavanie komunizmu, sa premenila na organizáciu kolektívnej bezpečnosti. Stalin je mŕtvy, zločinecké komunistické režimy padli, Sovietsky zväz na Západ priamo nikdy nezaútočil. My dnes vieme, že je to najmä vďaka NATO.
Napriek tomu, že dôvody, pre ktoré bolo NATO založené, sú históriou, Severoatlantická aliancia trvá. Dôvod, prečo je to tak, je zakotvený priamo v úvode jej pomerne jednoduchého textu, volá sa hodnoty. V preambule zmluvy, ku ktorej sa dnes pridávame, sa píše o odhodlaní zmluvných strán hájiť slobodu, spoločné dedičstvo a kultúru našich národov založenú na zásadách demokracie, slobody jednotlivca a vlády práva, zmluvné strany sa snažia podporovať stabilitu a blahobyt národov v severoatlantickej oblasti. Toľko je 5 desaťročí starý citát. Dámy a páni, iste uznáte, že pádom komunizmu sa na aktuálnosti a potrebe týchto hodnôt nič nezmenilo. NATO zostáva, pretože zostávajú hodnoty, ktoré chráni a na ktorých stojí. Druhý dôvod, prečo NATO existuje a prečo je dôležité, aby v nejakej podobe existovalo aj naďalej, je, že NATO je jedinou významnou organizáciou, ktorá spája štáty slobodného Západu. V minulosti to boli najmä vojenské účely, dnes sú to možno viac politické dôvody, ale NATO je stále potrebné.
Dovoľte mi ešte teraz povedať pár slov o tom, akú úlohu by podľa mňa malo Slovensko v Severoatlantickej zmluve zohrávať. Naša strana nedávno predstavila niektoré zásady nášho vzťahu k Európskej únii a európskej integrácii vôbec. Chceme, aby rozhodovanie o zahraničnej ale tiež bezpečnostnej a obranne politike zostalo na národných vládach a parlamentoch. A keď sa teda v Európskej únii napriek celej snahe nedohodneme na jednotnom stanovisku, Európska únia nemá mať takéto stanovisko. Toto je naša predstava o partnerstve medzi rovnými. A NATO takým partnerstvom je. Slovensko má byť a musí byť v NATO rovnocenným partnerom nielen Slovinsku, ale tiež Taliansku či Amerike. Keď budeme mať iný názor, ako sme poniektorí mali napr. počas irackej krízy, musíme ho byť schopní vysloviť a brániť. A keď takýto názor na Slovensku prevládne, musíme ho vysloviť a brániť i navonok. Pozvánka na členstvo je pozvánkou na rovnocenné členstvo. A to je výzva pre Slovensko. Môžeme tak hájiť záujmy našej krajiny, ale tiež pomôcť ostatným krajinám pochopiť veci, ktoré možno s našimi dejinami a skúsenosťami rozumieme lepšie.
Ako nový člen máme v NATO, domnievam sa, ešte ďalšie 2 úlohy. Po prvé, musíme vybudovať armádu, ktorá bude na lepšej úrovni, ako je to dnes, naši spojenci nám v tom určite pomôžu. Musíme sa však spoliehať predovšetkým na seba. Potrebujeme bojaschopnú armádu pripravenú vždy na obranu nášho územia, ale i na nasadenie mimo nášho územia, na obranu spojencov, priateľov a spoločných hodnôt. Druhou úlohou pre nového člena je pamätať na krajiny, ktoré na členstvo iba čakajú a mali by sa členskými stať. Aj keď je to možno dnes otázka ďalekej budúcnosti, aj keď je o tom možno dnes predčasné hovoriť, ďalšie rozšírenie bude potom aj záležitosťou nás. Ak sa osvedčíme, ak pomôžeme iným krajinám, budeme dobrým členom, určite im v tom pomôžeme. A my chceme byť dobrým členom.
Dámy a páni, poslanci Kresťanskodemokratického hnutia podporia pristúpenie Slovenskej republiky k Severoatlantickej zmluve. Sme presvedčení, že je to správne rozhodnutie, že dejiny sú nám toho svedkom, že je to v národnom záujme našej krajiny a že dokážeme byť dobrým a spoľahlivým spojencom všetkých našich partnerov v NATO. (Potlesk.)