V. Veteška, podpredseda NR SR: Ešte raz sa vás opýtam, panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Žiak požiadal, že chce hovoriť tri-štyri minúty: Vypočujeme ho? Dovoľte, aby som vás informoval, bude takýto program: Vystúpi teraz ešte pán poslanec Žiak, potom bude obedňajšia prestávka do 14.00 hodiny, o 14.00 hodine budeme pokračovať v programe hodinou otázok a v rozprave k tomuto bodu programu budeme pokračovať od 15.00 hodiny.
Pán poslanec Žiak.
R. Žiak, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, vážení členovia vlády, ospravedlňujem sa, chcem krátko vystúpiť a je to už asi tradícia, že vystupujem tesne pred obedom, takže sa ešte raz ospravedlňujem. A dovoľte mi niekoľko myšlienok v tejto slávnostnej chvíli, ktoré by nemali byť odpoveďou na všetky otázky, ktoré povedali niektorí moji predrečníci, ale predsa.
Ešte pred 15 rokmi by asi nikto, ani vo východnej Európe, ani na Západe neveril ani nesníval, že raz budeme môcť byť rovnoprávnou súčasťou tzv. západnej Európy. A o tom práve dnes rozhodujeme. Ešte pomerne nedávno existovali hranice s ostnatým drôtom, na ktorých sa z nezmyselných dôvodov strieľalo. Dnes už vieme, že za týmito hranicami sme boli my, a nie oni. Ešte pomerne nedávno prebiehali nekonečné rokovania o znižovaní počtov rakiet s atómovými hlavicami zameraných aj na ciele v strednej Európe. Naše deti už našťastie nebudú poznať, čo je to prekračovať alebo neprekračovať hranice vytvorené jaltskými dohovormi a následnou studenou vojnou. Pri týchto hraniciach stáli veľké armády ideologicky pripravené bojovať na život a na smrť s nepriateľom. Vír udalostí deväťdesiatych rokov všetko zásadným spôsobom zmenil. Sovietsky blok sa zrútil, spojením rozdeleného Nemecka sa otriasli základy zmýšľania o európskej bezpečnosti. Zmizli aj hranice s ostnatým drôtom.
Vážené dámy, vážení páni, vznik NATO pred vyše polstoročím a rozprestretie bezpečnostného dáždnika nad západnou Európou umožnilo predtým absolútne nepredstaviteľnú prestavbu a integráciu západnej Európy. Západoeurópske štáty začali prosperovať krátko po druhej svetovej vojne. Ich prosperita bola založená na vzájomnej spolupráci a vzájomnom garantovaní bezpečnosti. Možno si položiť otázku: Ako by asi prebiehal európsky vývoj, keby nebolo vzniklo NATO.
Idea rozšírenia NATO bola v deväťdesiatych rokoch a stále je pre štáty strednej a východnej Európy logickým zavŕšením boja za slobodu, demokraciu a národnú samostatnosť. Cieľom rozšírenia je zotrenie rozdielov v Európe zapríčinených Jaltou. Rozširovanie NATO je súčasťou širších snáh o integráciu Európy a demokratického sveta. Rozšírenie aliancie je aj pomocou pri zjednocovaní Európy a otváraní brán pre nových členov združenia prosperujúcich demokratických štátov. Položme si na tomto opäť otázku: Ktorý členský štát NATO je neprosperujúci? Naším cieľom nie je obnoviť staré tzv. bojové hranice ani ich presunúť niekam inam, naším cieľom je žiť v bezpečnom systéme, ktorý nám dáva reálnu šancu žiť v prosperite. Z tohto pohľadu nie je pre nás alternatívou ani neutralita, ani prakticky neexistujúci obranný systém Európskej únie, predtým Západoeurópskej únie. Takýto systém nemôže poskytnúť garanciu bezpečnosti celej Európe ani jej východnej časti. Nemôže niesť bremeno zodpovednosti za prekonanie rozdelenia, ktoré v Európe nastolila studená vojna. Som za zachovanie jednotného transatlantického systému kolektívnej bezpečnosti a zachovanie ducha transatlantickej spolupráce.
Som presvedčený, že Spojené štáty americké majú eminentný záujem o spojenectvo s Európou, pretože so žiadnou inou časťou sveta nemajú toľko spoločných hodnôt a záujmov. Zaistením mieru a bezpečnosti v transatlantickom priestore umožní týmto krajinám sústrediť sa na iné problémy, s ktorými budú konfrontované v najbližších desaťročiach. V tejto súvislosti by som chcel podotknúť, že ani Spojené štáty americké pri riešení zahraničnopolitických problémov by nemali postupovať samostatne, ale v rámci širokého spojenectva konať v globálnych rozmeroch prosperujúcej demokracie. V tomto duchu som jednoznačne za prehĺbenie väzieb a zintenzívnenie vzťahov medzi Spojenými štátmi americkými a tzv. starou Európou alebo starým kontinentom.
Vážené dámy, vážení páni, na záver by som chcel konštatovať, že vstup Slovenska do NATO je výsledkom snaženia všetkých slovenských vlád od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. V záujme budúcnosti Slovenska, jeho zachovanej zvrchovanosti a jeho ďalšieho demokratického mierového rozvoja jednoznačne podporujem ratifikáciu Severoatlantickej zmluvy a vstup Slovenskej republiky do NATO ako zavŕšenie mnohoročných snáh o začlenenie Slovenska ako plnohodnotného člena do spoločenstva demokratických štátov. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, ešte raz opakujem program. Teraz nasleduje obedňajšia prestávka, o 14.00 hodine bude hodina otázok a potom pokračujeme v rozprave k tomuto bodu programu.
Ďakujem a želám dobrú chuť.
Vyhlasujem obedňajšiu prestávku.
(Prerušenie rokovania o 12.05 hodine.)
Druhý deň rokovania
10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
10. apríla 2003 o 14.01 hodine
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážená Národná rada, vážený pán predseda vlády, členovia vlády, otváram bod programu
hodina otázok.
Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok na odpovede, ktorým sa budeme riadiť. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Prosím predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne bude za nich odpovedať sám.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, namiesto podpredsedu vlády Mikloša bude odpovedať minister Prokopovič, namiesto ministra Zajaca minister Chmel, namiesto ministra Kaníka minister Fronc, namiesto vicepremiéra Nemcsicsa minister Simon, namiesto ministra Miklósa minister Simon, namiesto ministra Gyurovszkého minister Simon a namiesto ministra a podpredsedu vlády Lipšica, ale ten nemá otázky, ani pán Gyurovszky, ale namiesto pána Lipšica bol určený pán minister Palko.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán predseda.
Teraz pristúpime k odpovediam na vyžrebované otázky poslancov, položené predsedovi vlády. Prosím pána predsedu vlády, aby na vyžrebované otázky, ktoré mu boli adresované, odpovedal v časovom limite 15 minút.
Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Ivana Hoptu tohto znenia: "Prečo napriek odporu širokej verejnosti, napriek negatívnemu uzneseniu Prešovského samosprávneho kraja a Mestského zastupiteľstva v Humennom chcete prakticky v centre obytnej zóny, neďaleko viacerých škôl, blízko nemocnice v bývalých kasárňach v Humennom zriadiť azylové stredisko?"
Nech sa páči, pán predseda.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem pekne.
Pán poslanec, preto, lebo takéto riešenie sa javí kompetentným ako najefektívnejšie. Splní to účel. Viete, že platia isté zákony, platí nový zákon pre azylovú politiku od nového roku, všetko stojí peniaze. Priestory, o ktorých píšete vo vašej otázke, sú štátne a na druhej strane viem, že kompetentné úrady, predovšetkým migračný úrad, ale aj v spolupráci s ostatnými zložkami rezortu vnútra, zabezpečí dôslednú ochranu objektu tak, aby obyvatelia sa nemuseli obávať.
Som informovaný, že ste dostali podrobnú informáciu 2. januára tohto roku, lebo už s podobnou interpeláciou ste sa obrátili na ministra vnútra. Súhlasím s tým, čo vám napísal 2. januára tohto roku.
Všetko.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán predseda. Nech sa páči, pán poslanec Hopta, môžete položiť doplňujúcu otázku.
I. Hopta, poslanec: Pán predseda vlády, ja si uvedomujem, že je potrebné riešiť aj takéto záležitosti, ale chcem vás ešte raz poprosiť možno v mene všetkých občanov Humenného a jeho blízkeho okolia, aby ste zvážili túto skutočnosť. Pretože, ak viete, kde sa nachádzajú kasárne v Humennom, prakticky je to niekoľko sto metrov od centra mesta, javí sa to predstaviteľom samosprávy i rozličným občianskym združeniam ako neadekvátne a prosím vás, aby ste hľadali naozaj iné vhodné objekty. Ten projekt, ktorý nám bol predložený, či už krajskému alebo mestskému zastupiteľstvu, počíta s tým, že tam bude niekoľko stoviek azylantov a ochranná služba je vyčlenená traja príslušníci z SBS. Ja v podstatne nemám žiadnu otázku, len chcem na vás apelovať, aby ste ešte raz zvážili túto skutočnosť a hľadali nejaký objekt, ktorý bude mimo centra mesta.
Ďakujem vám za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán predseda, nech sa páči.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Pozorne som si vás vypočul. Ono nikdy nie je nemožné vrátiť sa k takej alebo onakej téme, ale mám pocit, že touto témou sa príslušné orgány zaoberajú veľmi zodpovedne, aj počtom ľudí, ktorí budú chrániť objekt, ale aj technickým zariadením - kamerové systémy, oplotenie a všetko, čo s tým súvisí. Ale počúva to aj pán minister vnútra, a nepochybne, ak by sa objavilo lepšie riešenie, efektívnejšie, nebránime sa. Ale zdá sa mi, že netreba mať väčšie obavy, ak to bude aj v tom objekte, o ktorom sa rozprávame.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Dovoľte mi, aby som pred oznámením druhej vyžrebovanej otázky privítal na balkóne deti zo Základnej školy pre sluchovo postihnutých. Buďte vítaní v Národnej rade. (Potlesk.)
Pán predseda vlády, druhú otázku vám položil pán poslanec Karol Ondriaš tohto znenia: "Za vaše minulé štvorročné obdobie splátky zahraničného dlhu a úrokov boli vyššie ako hodnota sprivatizovaného majetku 300 mld. Sk. Otázka: Na koľko mesiacov splácania zahraničného dlhu a úrokov vám vydrží suma, ktorú dostanete za doprivatizáciu nášho štátneho majetku?"
Nech sa páči.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Nemyslím si, pán poslanec, že máte dobré čísla. V období rokov 1999 - 2002 boli výnosy z privatizácie vyše 242 mld., z toho na splácanie štátneho dlhu išlo 59. Veľkú časť z toho sme odložili napríklad na dôchodkovú reformu, bezmála 62, ale aj na rozvojové programy, bezmála 11 mld. Sk, na realizáciu štátnych záruk vyše 21 mld. Sk.
A k vašej druhej časti uvediem iba toľko, že, povedzme, na rok 2003 predpokladáme, že získame z výnosov privatizácie okolo 18 mld. Sk. Zatiaľ je 12 vyhradených na realizáciu štátnych záruk, ktoré udelíme v tomto a budúcom roku a na zahraničný dlh, na jeho splátky iba 2,8 mld. Sk. Predpoklad na rok 2004 je, že výnosy budú 16,3 mld. Sk, pričom Fond národného majetku, samozrejme, po konzultáciách s vládou plánuje v budúcnosti splatenie predovšetkým štátnych záruk, a to vo výške približne polovice z výnosov.
Takže, nie celkom rozumiem, kam smeruje táto otázka. Ale tie proporcie sú také, aké som vám ponúkol v odpovedi. Je jasné, že významnú časť výnosov z privatizácie sme naozaj použili a aj naďalej chceme použiť aj na splácanie úrokov, ale najmä istín štátneho dlhu.
Všetko, pán predsedajúci.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.
K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja som svoje údaje čerpal zo štatistiky OSN, ktorá vydáva splácanie nášho dlhu a tie čísla sa nezhodujú s číslami, ktoré ste vy povedali. Je možné, že v New Yorku v tej budove sa mýlia.
Ďakujem.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Nepočul som ten záver, prepáčte.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Že sa mýlia v New Yorku, v tej budove. (Smiech.) Ja som len zopakoval otázku.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Môžem na to odpovedať veľmi stručne, že nikto nie je neomylný, ani v New Yorku.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán premiér, tretia otázka je od pána poslanca Roberta Fica: "Ste pripravený dať pokyn Ministerstvu financií Slovenskej republiky, aby v mene štátu dalo žalobu na náhradu škody proti privatizačnému poradcovi CSFB za spôsobenie kurzovej straty vo výške 7,7 mld. Sk?"
Nech sa páči, môžete odpovedať.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Pán poslanec, tá otázka je trošku nedôsledne formulovaná, alebo chýba upresnenie, ale vzhľadom na to, ako často hovoríte o Slovenskom plynárenskom priemysle, tak sa domnievam, alebo si myslím, že zrejme ste mali na mysli Slovenský plynárenský priemysel. Chcem v odpovedi na vašu otázku uviesť, že takýto pokyn urobiť nehodlám. A nehodlám ho urobiť z toho dôvodu, že podľa § 4 ods. 1 kompetenčného zákona je úplne jasné, že ministerstvo riadi a za ministerstvo zodpovedá minister. Nikto iný nemôže do ministerstva zasahovať, ale aj vecne, nevidím na to najmenší dôvod.
Konzultoval som túto tému s pánom ministrom financií a vicepremiérom vlády, a na to, aby som ho nabádal ku krokom obsiahnutým vo vašej otázke, nevidím žiaden vecný dôvod.
Všetko.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.
R. Fico, poslanec: Samozrejme, viacej sa od pána predsedu vlády nedozvieme, pokiaľ ide o podstatu kurzovej straty a určite nám ani nepovie, akú politickú alebo inú zodpovednosť vyvodil za túto nehoráznu stratu, pretože kým teraz pýtame surovo od ľudí 50 Sk za deň v nemocnici, tak sme spokojne nechali prejsť stratu niekoľkých miliárd.
Otázka znie takto: Pán predseda vlády, čo urobíte, budete rešpektovať uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ak Národná rada požiada vládu Slovenskej republiky, aby ministerstvo financií v mene štátu podalo proti Credit Suisse First Boston takúto žalobu?
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Pán poslanec, aby som nezabudol, začnem teda od konca. Vždy som sa držal ústavy a zákonov a odporúčam to aj vám. Toto je konkrétna meritórna odpoveď na vašu doplňujúcu otázku. A teda budeme sa správať, aj vláda, aj ja ako jej predseda, podľa ústavy, zákonov. Jeden zo zákonov som vám pred chvíľou odcitoval § 4 ods. 1 kompetenčného zákona. Ale trošku vás sklamem. Ja vás oboznámim aj s vecnou podstatou stanoviska vicepremiéra a ministra financií, ktorý je ochotný vám to viackrát aj zopakovať alebo sa porozprávať, veď vás pozýval neraz na rôzne rokovania.
Tá vecná podstata toho stanoviska, pán poslanec, je taká. Hedging kurzu dolára ani eura voči slovenskej korune nie je možný vzhľadom na minimálnu kapacitu slovenského finančného trhu a Fond národného majetku nemohol takúto transakciu urobiť ani z legislatívnych dôvodov. Pri podobných privatizáciách sa hedging nepoužíva, ani pri privatizáciách v okolitých štátoch, rovnako sa nepoužíva ani pri zahraničných úveroch, ktoré Slovensko, či iné štáty čerpajú. Hedging navyše nie je zadarmo. Naopak, jeho cena je najmä v prípade, keď nie je možné určiť ukončenie transakcie, ako je to pri takýchto transakciách bežné, značne vysoká. Toto je meritum vecného postoja vicepremiéra a ministra financií, ktorý je vám permanentne k dispozícii na dovysvetlenie tejto témy.
Všetko, pán predsedajúci.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán predseda vlády, štvrtú otázku vám položila pani poslankyňa Petra Masácová: "Vážený pán premiér, aká je situácia a postavenie krajanov v Rumunsku? Ako im pomáha naša vláda? Venovali ste sa tejto otázke počas vášho rokovania s rumunským premiérom?"
Nech sa páči, môžete odpovedať.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Áno, je to naozaj tak. Keď sa uskutočnilo stretnutie predsedov vlád krajín, ktoré vstupujú do Severoatlantickej aliancie, tak som sa rozhodol návštevu Bukurešti spojiť s návštevou Slovákov v Nadlaku, keďže 23., 24. apríla oslavujú 200 rokov príchodu, ako oni hovoria, na Dolnú zem. Samozrejme, že to bolo veľmi zaujímavé, inšpiratívne stretnutie. Videl som dve veci.
Po prvé, ako je národnostná menšina Slovákov lojálna svojmu štátu, to znamená Rumunsku a na strane druhej, ako nádherne si uchováva svoj jazyk, pôvodný materinský, svoju kultúru, slovenské korene. Doslova by som povedal, že môžeme byť na Slovákov v Rumunsku hrdí, lebo sa správajú ako národnostná menšina 21. storočia. Hovoria nádherne po slovensky, vydávajú slovenské diela, prekladajú Ivana Kraska, prekladajú mnohých ďalších spisovateľov, dramatikov - Tajovského. Píšu originálne slovenské práce. Bol to pre mňa, musím povedať, aj veľmi silný emocionálny zážitok.
Snažíme sa v rámci možností vlastne každý rok prispievať Slovákom aj, povedzme, v Békešskej Čabe alebo v Slovenskom Komlósi alebo vo Vojvodine, a tak aj súčasťou mojej návštevy bolo to, že som im povedal, že v rámci našich obmedzených možností sme pripravení v súlade s medzinárodným právom, konkrétnym inštitúciám, ktoré sa o udržiavanie slovenskej kultúry starajú, pomôcť. Konkrétne je tam vyše 50-ročné gymnázium, ktoré bolo vždy veľmi úspešné a bolo liahňou tejto slovenskej inteligencie žijúcej v Rumunsku. Toto gymnázium potrebuje nové kapacity, potrebuje rozšíriť. Rovnako je tam vyše 200-ročný evanjelický kostol, veľmi pekná kultúrna historická pamiatka. Rovnako ma žiadali o čerpanie skúseností z výstavby priemyselných parkov, lebo Nadlak je veľmi silná poľnohospodárska oblasť.
No a musím povedať úprimne aj tak, že sme nehovorili iba o Nadlaku, ale aj o ďalších slovenských dedinách v Rumunsku. Sú tam aj obce, kde ešte chýba poriadna prístupová komunikácia. Záver, ktorý som urobil z toho stretnutia, mal dve roviny.
Ešte by som spomenul aj televízny signál. Kedysi chytali TV Nova a odkedy skončila, nie je možné chytať TV Nova, veľmi by chceli chytať naše slovenské televízne kanály.
Takže záver som urobil v dvoch smeroch. Po prvé, budem rokovať a členovia vlády zodpovední za dané oblasti budú rokovať na svojej úrovni s kompetentnými na Slovensku. Ja som požiadal predstaviteľov Demokratického zväzu Slovákov a Čechov, lebo majú spoločný zväz, aby si stanovili priority a vláda Slovenskej republiky bude reflektovať na ich požiadavky v zmysle priorít, ktoré si sami zadefinujú. Veľvyslanec Šoth dostal úlohu a čakám, kedy takéto priority na papieri dostanem.
No a po druhé, naozaj hneď večer po prílete do Bukurešti som o tejto svojej návšteve informoval predsedu vlády Rumunska Nastaseho. Povedal som mu o týchto prípadoch. Tak vyjadril veľkú spokojnosť aj radosť z toho, že som tam bol a rumunská vláda urobí všetko, čo je v jej silách, aby modernizácia tých dedín, kde žijú Slováci, napredovala rýchlejšie, aj keď sa tiež uchádzal o isté porozumenie, lebo takých dedín, ktoré sú ešte slabo vybavené napríklad energetikou, alebo kde sú rozbité cesty, slabé príjazdové komunikácie, je veľmi mnoho, nielen tie zmienené štyri slovenské obce. Budem sa k tejto téme vracať. Budem sa ňou pravidelne zaoberať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, nechcete? Ďakujem.
Piatu vyžrebovanú otázku vám položil pán poslanec Jozef Hurban: "Je vláda SR informovaná o koncepcii rozvoja spoločnosti Whirpool Slovakia a ak áno, podporuje túto koncepciu?"
Nech sa páči.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Áno, nie tak dávno, 7. apríla 2003 dostalo ministerstvo hospodárstva informáciu spoločnosti Whirpool Slovakia o dvojnásobnom rozšírení výroby až na 2 milióny kusov pračiek ročne. Súčasne spoločnosť Whirpool Slovakia požiadala o informáciu vo väzbe na rozšírenie areálu o 80 tisíc m2 pri uplatnení tých známych podmienok, ktoré ponúka zákon o investičných stimuloch.
Nie tak dávno som bol vo Whirpoole, som rád, že bol so mnou aj primátor mesta, zhodou okolností poslanec Národnej rady pán Danko. Myslím si, že tá debata bola veľmi konkrétna, veľmi vecná. Je dohoda aj medzi mestom. Bol som veľmi rád, že primátor Danko reagoval veľmi promptne a myslím si, že k základnej dohode došlo a areál sa bude rozširovať a Whirpool Slovakia, Whirpool Slovensko dnes má šancu stať sa najväčším závodom koncernu Whirpool vôbec v Európe. Myslím si, že keď mesto urobí to, čo pán primátor prisľúbil, a ak my naplníme to, čo nám umožňuje zákon o investičných stimuloch, tie rozvojové programy Whirpoolu sa stanú realitou v prospech mesta a myslím si, že aj slovenskej ekonomiky.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán premiér. Čas vyhradený na otázky poslancov uplynul. Ďakujem.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Teraz pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky poslancov.
Prvú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Robert Fico podpredsedovi vlády Slovenskej republiky a ministrovi financií Ivanovi Miklošovi, za ktorého bude odpovedať pán minister Prokopovič: "V roku 2002 len u štyroch druhov dovezeného mäsa (slepačie mäso) bol rozdiel medzi deklarovanou colnou hodnotou a bežnou cenou na slovenskom trhu 429 mil. Sk. Napríklad bolo dovezených 20 ton slepačieho mäsa za cenu 6,08 Sk/kg. Aké opatrenia ste prijali?"
Nech sa páči, pán minister.
P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec, problémom dovozu hydinového mäsa sa Ministerstvo financií Slovenskej republiky zaoberalo 24. 7. 2002, keď Únia hydinárov Slovenska podala podnet na preskúmanie dovozu údajne dumpingového tovaru z Číny. Išlo o mäso a jedlé droby z hydiny druhu Galus domestikus. Na výzvu ministerstva na zaplatenie správneho poplatku a odstránenie nedostatkov podania únia nereagovala. Z uvedeného dôvodu bolo konanie dňa 3. 9. 2002 zastavené.
Napriek tejto skutočnosti sa problematike dovozov hydinového mäsa z Číny Ministerstvo financií Slovenskej republiky a Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky ďalej venovali. Oddelenie následných kontrol Colného kriminálneho útvaru CR SR vykonalo viaceré kontroly u dovozcov hydinového mäsa.
1. Pri kontrole písomných colných vyhlásení u kontrolovaných subjektov bol v 11 prípadoch výsledok kontroly negatívny, v 4 prípadoch kontrola ešte nebola ukončená a v 6 prípadoch došlo k porušeniu colných predpisov, najmä zistením nedoplatku na colnom dlhu, ktorý vznikol nezapočítaním nákladov na prepravu tovaru do colnej hodnoty a uvádzaním nepravdivých údajov o colnej hodnote dovážaného tovaru, prípadne nepredložením tovaru na colné konanie.
2. V niektorých ešte neukončených prípadoch boli o pomoc pri prešetrovaní požiadané colné správy v zahraničí.
3. V súčasnosti Colná správa vykonáva dôkladnú analýzu dovozu hydinového mäsa pôvodom z Číny a následné reexporty do Európskej únie. S ohľadom na časovú náročnosť predmetných preverovaní ešte neboli všetky následné kontroly skončené. Colné orgány ďalej vykonávajú preverovanie u 21 právnických osôb zaoberajúcich sa dovozom uvedenej komodity.
K 15. 1. 2003 bolo ukončených 18 následných kontrol, výkonom ktorých bol zistený nedoplatok na colnom dlhu v celkovej výške 1 mil. 197 tis. 472 Sk. O všetkých čiastkových zisteniach bola Únia hydinárov Slovenska bezodkladne informovaná naposledy listom zo dňa 9. 4. 2003.
Oddelenia následných kontrol colných úradov začali taktiež preverovanie colných vyhlásení po prepustení tovaru do navrhovaného režimu v ďalších 41 prípadoch. Preverovania sú zamerané na kontrolu colnej hodnoty dovážanej hydiny v roku 2002. Tieto preverovania neboli doteraz ukončené. Tieto oddelenia pri vykonávaní kontroly po prepustení tovaru využívajú administratívnu spoluprácu s colnými orgánmi štátu pôvodu alebo odoslania na účely verifikácie dokladov o cene tovaru. O následnú verifikáciu boli v rámci administratívnej spolupráce požiadané colné orgány Českej republiky a Dánska. V súčasnosti sa pripravuje žiadosť o následnú verifikáciu do Čínskej ľudovej republiky. Je predpoklad, že na základe prebiehajúcich kontrol budú postupne oslovené aj orgány ďalších krajín. Až na základe výsledku týchto verifikácií bude možné v odôvodnených prípadoch spochybniť deklarovanú colnú hodnotu dovážaného hydinového mäsa, určiť colnú hodnotu v súlade s ustanoveniami zákona č. 238/2001 Z. z. Colný zákon a následne dodatočne vymerať colný dlh.
V júni 2003 by sa malo uskutočniť stretnutie predstaviteľov Colnej správy Čínskej ľudovej republiky a Colnej správy Slovenskej republiky. Predmetom rokovaní budú otázky odhaľovania komerčných podvodov z hľadiska colných platieb.
S účinnosťou od 10. 1. 2003 je dovoz akýchkoľvek výrobkov živočíšneho pôvodu pre výživu ľudí a zvierat pôvodom z Číny zakázaný na základe rozhodnutia Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.
R. Fico, poslanec: Všetky listy, ktoré ste čítali, mám k dispozícii. Kým skončíte preverovanie, pán minister, tak zanikne hydinársky priemysel na Slovensku a bude prepustených 10 tisíc ľudí. Pán minister, o čom sa bavíme? V roku 2002 19 ton mäsa za jednotkovú cenu 6,08 Sk/kg, pritom bežná cena na pulte na Slovensku 150 Sk/kg. Ďalej, 252 tisíc kg mäsa jednotková cena 6,89 Sk/kg, bežná cena na pulte 105 Sk/kg. Prosím vás, čo stále preverujete? Ak budete takto ďalej pokračovať a neurobíte rázne opatrenia v tejto oblasti, tak hydinársky priemysel bude mať na Slovensku naozaj, naozaj obrovské ťažkosti. Takže nemôžem považovať odpoveď na otázku, ktorú som vám postavil, v žiadnom prípade za uspokojivú. To sú všeobecné reči, všeobecné frázy.
Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, chcete odpovedať? Nech sa páči.
P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Pán poslanec, môžem vás uistiť, že vaše doplňujúce otázky budem v plnom rozsahu tlmočiť ministrovi financií a podpredsedovi vlády pánovi Ivanovi Miklošovi.
Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Druhá vyžrebovaná otázka na pána ministra vnútra Slovenskej republiky Vladimíra Palka je od pána poslanca Bohumila Hanzela: "Pri prerokúvaní návrhu zákona o pozemných komunikáciách (téma vodičské preukazy) bolo poukázané zo strany predkladajúcich na vysokú neefektivitu skúšajúcich policajtov a na nedostatočnú kvalitu vodičských skúšok. Urobil pán minister nejaké opatrenia alebo má iný názor?"
Nech sa páči, pán minister.
V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem.
Vážený pán poslanec, na túto vec mám skutočne iný názor a ten vychádza z nasledovného. Podľa ustanovenia § 71 zákona o premávke na pozemných komunikáciách skúšky z odbornej spôsobilosti sa vykonávajú pred osobami poverenými ministerstvom vnútra. K 1. 2. 2003 bolo v rámci Slovenskej republiky evidovaných spolu 333 policajtov služby dopravnej polície, ktorí sú držiteľmi preukazu skúšobného komisára. Podľa samotného charakteru služobnej činnosti skúšobného komisára je na oddelení skúšok Krajského dopravného inšpektorátu v Bratislave a v Košiciach systemizovaných spolu 11 policajtov. Na okresných dopravných inšpektorátoch sú držiteľmi preukazu skúšobného komisára policajti, ktorí skúšky vykonávajú popri svojej inej činnosti s charakterom služobnej činnosti ako referent technik, dopravný inžinier a podobne.
Skušobní komisári v roku 2002 vyskúšali spolu 86 395 žiadateľov o získanie vodičského oprávnenia, z ktorých neprospelo spolu 19,3 %. Skušobní komisári sú vedení k tomu, aby pri skúškach postupovali zodpovedne, slušne a s vysokou náročnosťou, aby dodržiavali obsah skúšok podľa citovanej vyhlášky. Pomerne vysoký počet tých, ktorí pri skúškach neprospeli, teda 16 669, svedčí o náročnom a zodpovednom prístupe skúšobných komisárov.
Odbor dopravnej polície Prezídia Policajného zboru v predchádzajúcom období nezaznamenal ani od skúšaných, ani od výcvikových zariadení sťažnosť, že by nebolo vykonávanie skúšok riadne vykonávané a celkovo zabezpečené a taktiež nedostal ani podnet na nesprávny postup skúšobných komisárov pri skúškach.
Jedným z opatrení, ktoré boli prijaté, je aj výmena skúšobných komisárov medzi jednotlivými dopravnými inšpektorátmi, ktorá spočíva v tom, že bez predchádzajúceho upovedomenia sa oproti plánu vymenia skúšobní komisári medzi jednotlivými okresmi alebo skúšobní komisári z okresu sa nahradia skúšobnými komisármi z kraja. Toto opatrenie okrem dosiahnutia objektívnosti a náročnosti na skúšku obmedzuje aj možné korupčné konanie pri skúškach.
Z toho teda plynie záver, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky venuje skúškam žiadateľov o získanie vodičského oprávnenia dostatočnú pozornosť, prijíma potrebné opatrenia, ktoré v konečnom dôsledku považujem za dostatočné a efektívne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Tak by ste sa mali vždy elektronicky prihlásiť. Nech sa páči, máte slovo.
B. Hanzel, poslanec: Ďakujem. Pán minister, vystúpením v rozprave som určite trafil do čierneho, lebo som potom dostal 4 anonymy, ktoré boli adresované na moju osobu a na môj príhovor v parlamente.
Z toho, čo ste hovorili, rozumiem, že štát si mieni ponechať kontrolnú úlohu nad touto funkciou a že ju nemieni odovzdať súkromnej firme. Verím v to, čo ste vraveli, že tých vyše 300 skušobných komisárov sa zrejme efektívne využíva a nie je tam pravdepodobne, povedal by som, taká neefektívnosť, ako spomínali predkladatelia novely, kde naznačovali, že túto prácu je schopných urobiť len 120 ľudí. A verím, že keby to bolo schopných urobiť 120 ľudí, nájdete zamestnanie aj pre tých ostatných napríklad v posilnení ich funkcie policajtov napríklad na ochranu našej spoločnosti.
A ešte som spomínal v mojom príspevku v rozprave jednu vec, kde som naznačoval trošku na zjednodušený systém, povedzme, úradnej správy v oblasti vydávania vodičských preukazov. Keby náhodou bol záujem na túto tému diskutovať, veľmi rád by som to niekomu bližšie vysvetlil.
Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, chcete odpovedať? Nech sa páči.
V. Palko, minister vnútra SR: Áno. Pán poslanec Hanzel, samozrejme, pokiaľ ste dostali vy ako poslanec nejaké podnety, tak musím konštatovať, že pochopiteľne nič nie je 100-percentné a určite sa vyskytujú aj v práci týchto skúšobných komisárov niektoré konkrétne pochybenia, ktoré viedli občanov k tomu, že sa obrátili na vás, aj keď anonymné podania nepovažujem za najvhodnejší nástroj. Najlepšie je obrátiť sa konkrétne, trebárs, na ministra vnútra alebo na jeho inšpekciu, ktorá môže tieto prípady vyriešiť.
Áno, myslím si, že štát by si mal ponechať túto skúšobnú činnosť a nakoniec predkladatelia zákona, ktorí to chceli zmeniť, tento návrh zákona stiahli. Chcem povedať, že štát má okrem toho z tejto činnosti aj značný príjem v štátnom rozpočte a myslím si, že by bolo chybou, keby tento príjem išiel do pokladnice súkromnej spoločnosti, ktorá by mala monopol v tejto oblasti.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Tretiu vyžrebovanú otázku položil pán poslanec Róbert Madej ministrovi školstva Martinovi Froncovi: "Pán minister, zavedenie poplatkov za štúdium na VŠ znemožní dostupnosť štúdia na VŠ pre každého. Myslíte si, že toto je správna reforma?"
Nech sa páči, môžete odpovedať.
M. Fronc, minister školstva SR: Pán poslanec, jednou zo zmien v návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, je aj zavedenie školného pre študentov denného a aj externého štúdia, čo vyplýva aj z Programového vyhlásenia vlády. Na zavedenie školného za štúdium na vysokých školách však nadväzuje aj nový systém poskytovania sociálnych štipendií študentom a štipendií poskytovaných vysokou školou.
Predpokladá sa, že na základe našich analýz bude podstatne vyšší počet študentov, ktorí budú poberateľmi sociálneho štipendia v porovnaní s dnešným stavom. Zavedenie školného a s ním aj spojený zavedený sociálny systém podpory cez sociálne štipendiá možno považovať skôr za jeden z krokov, ktorým sa zavádza mechanizmus pozitívnej diskriminácie v prístupe k vzdelaniu pre sociálne slabšie skupiny obyvateľstva. Ale z uvedeného dôvodu toto zavádzanie poplatkov má aj iné dôvody. Pokladám tento krok za užitočný, ktorý podľa môjho presvedčenia nezabráni dostupnosti k vysokoškolskému vzdelávaniu študentom zo sociálne slabších rodín. Naopak, myslím si, že im vytvorí väčší priestor.
Skončil som.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Pán poslanec, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán minister, dovolím si nesúhlasiť s týmto, pretože školstvo je určite finančne poddimenzované, ale týmto sa prenáša zodpovednosť štátu na ťarchu jednotlivých študentov. Myslím si, že tak ako ste sa aj vyjadrili pre jeden nemenovaný denník, že ministerstvo školstva nie je schopné zabezpečiť to, aby napríklad externí študenti neplatili paralelne školám, aj súkromným spoločnostiam, hovorí o tom, aký sociálny dosah bude mať táto reforma. Okrem toho nie sú nijaké relevantné analýzy alebo prieskumy sociálnych dosahov na študentov. A ešte sa pýtam, či viete, aké sú priemerné náklady študenta napríklad v takej Bratislave. Máme ich tu niekoľko desiatok tisíc, pretože tá hranica cca 4 700 korún a nejaké drobné tomu nezodpovedá.
Rovnako návrh zákona, ktorý ste postúpili do medzirezortného pripomienkového konania, má niekoľko chýb. Na jednu z nich som upozorňoval. Škola napríklad nemá možnosť odpustiť zo závažných dôvodov platbu od študenta. Ak študent nezaplatí, bude vylúčený. A nestane sa tak ani zo závažných dôvodov, opakujem, pretože, ako som počul, narušilo by to celkový finančný systém a narušilo by to financovanie sociálnych štipendií. Pýtam sa, či je dobrý zmysel prenechávať ťarchu štátu za isté poskytovanie sociálnej pomoci študentom zo sociálne slabších skupín a prenášať toto zo štátu na ostatných študentov. Už len ten princíp je podľa môjho názoru dosť nezmyselný.
Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, nech sa páči, môžete odpovedať.
M. Fronc, minister školstva SR: Pán poslanec, vniesli ste vlastne niekoľko dodatočných otázok. Chcel by som po prvé povedať, že tá situácia je vyhodnotená. Dnes je hranica sociálneho štipendia 3 700 korún. My navrhujeme, aby sa hranica posunula, keď počítam 1,2-násobok životného minima plus výška školného na 6 100 korún. Na túto hranicu chcem študentov dostať, aby mali príjem spolu s tým, čo majú v rodine, plus sociálne štipendium na hranicu 6 100 korún. Podľa našich odhadov, pretože tie odhady máme, by takto pribudlo asi 25 000 poberateľov sociálnych štipendií. Keď hovoríme o odpustení platby, treba povedať, že de facto títo sociálne slabí dostanú k tomu 1,2-násobku životného minima celú plnú výšku poplatku, ktorý je na daný rok stanovený v rozmedzí 10 - 20 % nákladov.
A posledná vec a vysvetlenie, 20 % z vybraných poplatkov zostáva vysokej škole na robenie ich vlastnej sociálnej podpornej politiky študentom na poskytovanie prospechových štipendií. Inými slovami, keby som to zobral v globále, 20 % študentom na danej škole by škola mohla, keď sú v takej núdzi, dať peniaze vo výške poplatku, aby ich mohli uhradiť, navyše k tomu, čo dostávajú. Myslím si, že je to systém, ktorý podstatne zlepší šancu študovať tým chudobným podľa môjho názoru.
A druhá vec je, pán poslanec, dvojakým spôsobom môžeme, samozrejme, zamedziť cestu alebo šancu študovať mladým ľuďom. Jedna z nich je v tom, že nemáme dostatok miest alebo sa tie miesta na vysokých školách nevyužívajú efektívne. Iste viete o mnohých prípadoch študentov, ktorí vlastne zneužívajú systém. Takýmto spôsobom de facto tým, ktorí majú predpoklady, skôr otvoríme možnosť študovať na vysokých školách.
K poslednej otázke, myslím si, že to je trošku nie presne citované, čo sa týka dvojakého spoplatnenia. Musím povedať, že tieto veci zo zákona môžu už len dobiehať, lebo už platí z minulého roku zákon o vysokých školách. A druhá vec je, že žiadnej vysokej škole títo študenti neplatia. Vstúpili, takpovediac, do občianskoprávneho vzťahu podpísaním zmluvy, ktorý nemôže v rámci ústavy žiaden minister ani ministerstvo zmeniť. Domnievam sa, že to nie je možné. Z toho dôvodu vám musím povedať, žiaľbohu, je mi to veľmi ľúto, že sa takto udialo. Treba priznať, že pravdepodobne participovali na tom aj ľudia, ktorí pôsobia vo vysokoškolskej komunite, čo, žiaľ, ale toto nie je možné z pohľadu ministra a ministerstva školstva zmeniť.
Ďakujem.