Čtvrtek 24. dubna 2003

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Galbavý bol posledným písomne prihláseným poslancom do rozpravy. Otváram možnosť hlásiť sa do rozpravy o tomto bode programu ústne. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

Slovo má pán poslanec Mečiar, nech sa páči.

V. Mečiar, poslanec: Vážené dámy a páni, v snahe prihlásiť sa do diskusie ma viedla úvaha o tom, čo to vlastne máme pred sebou a ako vlastne vyzerá myslenie a konanie ústavných činiteľov tohto štátu.

Raz pri jednej televíznej debate mi predseda tohto parlamentu odovzdal materiál, dvojdielnu knihu "Trestné činy komunistov". Kedy bude odovzdaný materiál "Chyby a omyly kresťanských demokratov"?

Ak hodnotím tento materiál, je to jedna z chýb a omylov a zásadných omylov v celom chápaní politiky výkonu trestu a výkonu práva. Nepochybujem, že minister je vzdelaný a snaživý, ale pochybujem, že je ľudsky a politicky zrelý tento rezort riadiť.

Pokiaľ ide o samotnú koncepciu, stavanie a úvahy k dokumentu, treba jednoznačne povedať to, čo sa už neúspešne snažíme hovoriť piaty rok. Pri dovŕšení výstavby socializmu boli prijaté trestné normy obsahovo i procesnoprávne záväzné a tie platia dodnes. V trestnoprávnej oblasti na Slovensku ešte rok 1989 nenastal.

Pán minister, zasa nám predkladáte praproblémy alebo pseudoproblémy, ale zásadný pohľad a koncepciu trestnej politiky ako celú vrátane sankcií a všetkého, čo s tým súvisí, vrátane procesu, predložiť neviete. Ak parlament a občania čakajú voľačo od vás ako zásadné riešene, to je riešenie normy ako celku. Nemôžete nástrojmi ovládania spoločnosti socialistického typu riešiť trestnú politiku spoločnosti tohto typu. Ide o iné skutky, iné previnenia, iné spôsoby aj metódy práce, inú starostlivosť a prevenciu, ale aj prevýchovu a potom aj postih, odplatu a podobne.

Ak sa pozerám na tento materiál, tak mi vychádza skôr tá úvaha z toho, že autor uvažuje, ak niekto niečo trikrát urobí, dosť, viacej robiť nebude a my mu potom dáme. A čo bude po druhom raze? To už je recidivista. Tomu čo dáme? Tam akosi tento postup a krok je obídený až na krok tretí.

Ďalej, keď ideme rozoberať všetky tie podstaty, za ktoré sa tu má uplatňovať zásada trikrát a dosť a dať človeka na doživotie - prosím vás, už ozaj sme sa zbláznili? V prevažnej väčšine štátov prekročenie štátnych hraníc je priestupok. Kto trikrát prekročí hranicu Slovenskej republiky, bude zavretý na doživotie - sme normálni?! Za socializmu za prekročenie alebo pokus o prekročenie hraníc strieľali. O čo ste lepší? O čo ste lepší?

Keď ide o otázku otvorenia hraníc pre poschengenské obdobie, bude toto obdobie otvorené tak, že v podstate hranica bude voľne priestupná s Poľskom, Českom, Maďarskom, Rakúskom, zostane hranica ukrajinská. To prekročenie hraníc sa bude týkať každého, kto hranicu prekročí? Každého, kto bude hľadať prechod cez Slovensko alebo politický azyl na Slovensku? Každý bude zatknutý? Každý bude potrestaný? Keď tretíkrát, tak bude tretíkrát potrestaný? Ako, prečo rozširujete do takých absurdných trestov niečo, čo je v rozpore aj s Chartou ľudských práv, aj so všetkými dokumentmi, ktoré tu boli, a vrháte nás do hlbokých 40. až 50. rokov, keď sa za pokus o prechod hranice mohlo zastreliť?

Pokiaľ ide o ostatné zásady, ktoré tu boli, tak sú niektoré, ktoré si ozaj zaslúžia, aby spoločnosť riešila trest absolútny. A to je trest doživotného odňatia slobody aj bez možnosti prepustenia. Lenže tie skutky by museli byť zúžené na spoločensky najzávažnejšie, museli by byť zúžené tak, aby boli spoločnosťou akceptované, ale aj z hľadiska vyhodnotenia toho, čo pre spoločnosť v konaní je alebo nie je nebezpečné.

Napríklad: Ak za nedovolenú výrobu a držbu omamnej látky budete každého na tretíkrát dávať do väzenia na doživotie, tak všetci narkomani pôjdu povinne na doživotné väzenie, pretože sa vec opakuje, opakuje sa tretí raz. A namiesto vyliečenia, čo hovoria lekári a odborníci z oblasti sociológie, psychológie a medicíny... (Reakcie z pléna.)

Držte ústa.

... až po tých, ktorí pracujú na týchto otázkach, hovoria, že je to vec, ktorú treba liečiť. Vy hovoríte, že je to spoločenský jav, ktorý treba väzniť. Drogy nebudú vo väzniciach? Tak v tom sa rozlišuje celková filozofia toho, čo hovoríte vy a podobne.

Pri viacerých ďalších skutkoch je vec taká, že vlastne namiesto obmedzenia kriminality podporí kriminalitu. Podporí ťažkú kriminalitu práve v snahe zvrátiť konanie páchateľa nevýhodné ako dôkaz, to znamená svedka, alebo ako postihnutý v tých prípadoch, keď sa bude chcieť zbaviť dôkazu, lebo už vie, že doživotie a nič. Tí ľudia budú ďalej žiť v nápravnovýchovných zariadeniach. Aký režim a všetko ostatné bude vo vnútri urobené tak, aby bola ochrana i vnútorná pred nimi?

Samozrejme, že toto je jedna oblasť, pre ktorú, hovorím, nedostatočne urobená legislatíva, nedostatočne vyhodnotený stupeň spoločenskej nebezpečnosti, nedostatočne vyhodnotená nebezpečnosť skutkovej podstaty, nedostatočne vyhodnotené otázky, ktoré súvisia s jednotlivými trestnými vecami, vedú k tomu, že odmietam novelu ako celok.

Ďalej je tu urobené ustanovenie, pri ktorom sa tiež musím zastaviť, pretože od roku 1990 na všetkých politických zhromaždeniach rovnako posudzujem a súvisí buď s potratmi, alebo súvisí potom s inými vecami, ktoré súvisia s pôrodnosťou. V danej situácii je taká všeobecná formulácia, ktorá hovorí, "kto vykoná akýkoľvek zásah s cieľom vytvoriť ľudskú bytosť". To každé mimomaternicové oplodnenie bude trestným činom? Kto bude páchateľ? Ten, čo poskytol spermobanku, lekár, matka, otec? Veď je to organizovaná skupina. Sú viac ako traja. Všetkých štyroch do basy a na päť rokov za to? To nie je možné takto veci robiť. To nás v podstate vracia rokmi o desiatky rokov dozadu a vrhá nás to niekde i v medicínskej praxi, kde vy hovoríte, že chcete klonovanie, a na to potrebujete inú formuláciu, iný text, iné ustanovenia, inak ideme niekde, kde byť nechceme.

Tak preto si myslím, že ani toto ustanovenie nemožno v tejto podobe a v tejto formulácii prijať, aj keď pokiaľ ide o otázky klonovania, som veľmi opatrný v tom, aký bude vývoj pre budúcnosť. A viem, že niektoré štáty v Európe takúto podstatu, aj ako trestnú, aj ako profesijný zákaz, zrušili. Existuje trošku v inej podobe.

Preto by som veľmi odporúčal, aby ministerstvo spravodlivosti riešilo veci trošku iným spôsobom. Sudcovia kričia, zasahujú nám do samostatnosti, poslanci pomáhajte! Ohlásilo sa rušenie súdov v Trnave a Trenčíne, úplne nezmyselné, bez akéhokoľvek ekonomického efektu len preto, aby niekto uplatnil svoju predstavu. Vstupuje sa do Trestného zákona predstavou odkukanou niekde inde, vnáša sa systém tomuto právnemu poriadku cudzí, nezachováva sa postupnosť v ukladaní trestu a v dôsledkoch na páchateľa. Vyrábajú sa skutkové podstaty, ktoré idú do absolútnych trestov za skutky, ktoré nie sú spoločensky také nebezpečné, aby takéto dôsledky mali byť. Preto celé to myslenie na ministerstve spravodlivosti ide niekde, kde sa demokracia neuberá, kde aj systém starostlivosti, či je to už pred výkonom trestu - preventívny, alebo po výkone trestu - postpenitenciárny, alebo je to potom systém starostlivosti vo väzniciach a podobne, je iný ako na Slovensku.

Teda ak máme prebrať to, čo je vo svete dobré, tak preberajme všetko. Ak máme prevziať pre systém práva európskeho, preberajme zo systému práva európskeho. Ale za týchto okolností musím len vyjadriť hlboké poľutovanie nad tým, že sa vôbec takýto dokument do Národnej rady dostal a že vôbec sa ním máme na rokovaní Národnej rady zaoberať. Som preto za to, aby buď ho navrhovateľ zobral naspäť a prepracoval, alebo aby neprešiel už do ďalšieho čítania. Ďakujem. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Přidal.

A. Přidal, poslanec: Pán poslanec Mečiar, ja by som vám chcel povedať, že začínam pochybovať o vašej pamäti, lebo tá kniha sa nevolá "Trestné činy komunizmu", ale "Zločiny komunizmu na Slovensku" a neviem, či ste ju vôbec čítali. Vyprosujem si také reči, keď nám hovoríte, či sme normálni. My sme normálni. Zamyslite sa radšej nad sebou. Ale vyprosujem si, aby ste nás urážali, že či sme my tu normálni. A potom vám ešte odporúčam, aby ste si prečítali dôvodovú správu, kde sa píše o tom, že ide o vylúčenie aplikácie zásady trikrát a dosť na konzumentov drog.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Záborská - faktická poznámka.

A. Záborská, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán poslanec Mečiar, dovoľte, aby som vám prečítala návrh odseku týkajúceho sa klonovania, ktorý bol schválený v gestorskom výbore, ktorý ste síce citovali, ale len sčasti: "Kto vykoná akýkoľvek zásah..." (Rušivý zvuk mobilného telefónu.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Prepáčte, pani poslankyňa. Prosím, páni poslanci, vypnite si mobilné telefóny, resp. nepatria do rokovacej sály. Myslím, že všetci vnímame, že veľmi rušia.

Prepáčte, pani poslankyňa, pokračujte.

A. Záborská, poslankyňa: Čiže dovolím si odcitovať ods. 1: "Kto vykoná akýkoľvek zásah s cieľom vytvoriť ľudskú bytosť v ktoromkoľvek štádiu jej vývoja geneticky identickú s inou ľudskou bytosťou živou alebo mŕtvou" atď. Ak si dobre pamätám, pán poslanec, včera, keď som vystúpila k zákonu o umelom prerušení tehotenstva, venovala som dostatočnú pozornosť tomu, že pri umelom oplodnení, čiže tak ako pri každom splodení nového jedinca nejde o geneticky identickú ľudskú bytosť. Pri klonovaní ide vedecky o úplne inú záležitosť ako pri umelom oplodnení.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Miššík - faktická poznámka.

P. Miššík, poslanec: Ja by som chcel vysloviť ľútosť len nad tým, že pán poslanec Mečiar naozaj asi nie dosť podrobne si preštudoval dôvodovú správu a nie dosť precízne sa pozrel na to, aké pozmeňujúce návrhy, ktoré sú obsahom spoločnej správy, prijal ústavnoprávny výbor, podotýkam znova, jednomyseľne. Všetky príklady, ktoré uvádzal, totižto sú riešené v týchto pozmeňujúcich návrhoch a ja verím tomu, že sa k nim jednotlivo vyjadrí pán predkladateľ.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú.

Prepáčte, pán poslanec, reakcia, nech sa páči.

V. Mečiar, poslanec: Ďakujem za poučenie všetkým. Ale, pani doktorka Záborská, môžete povedať, že pri narodení dieťaťa sa nerodí geneticky totožná bytosť? (Ruch v sále.) Nemôžete absolútne vylúčiť. Nemôžete. Absolútne. Nemôžete to vylúčiť. Je jeden z mála prípadov, ktorý môže takýto nastať, ale môže nastať, tak čo chcete? Keď je vôbec aj výnimočný, môže nastať.

Ďalej. Pokiaľ ide o formuláciu tejto vety, hovoríte o akomkoľvek pokuse. Takže to je potom otázka, že nech sa deje čokoľvek, čo smeruje k tomuto konaniu a nie je to len takýto jeden skutok.

Pokiaľ ide o tých ostatných, to, čo ste hovorili, ten prvý pán dal svedectvo sám o sebe a s takýmito ľuďmi a argumentmi mi je škoda sa zaoberať.

Pokiaľ ide o poslednú otázku, tak takisto mi je škoda brať do úvahy podobné názory a strácať na nich čas. Ak človek získa istú kvalitu a sumu životných skúseností, rozmýšľa. A v tom je jeden zo znakov ľudí. Hovoriť je dobré, ale rozmýšľať je tiež dôležité. Nehnevajte sa, máme na tieto veci absolútne iné názory, iné fakty, mnohé veci odhalili omyly, aj naše odhalili omyly, aj vaše. Naučme sa k sebe tieto omyly vedieť prijímať, tolerovať a viesť o nich diskusiu. Ja som rád, že som podráždil a to bol zmysel toho, prečo som vystúpil.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú.

Pán minister, chcete sa k rozprave vyjadriť? Máte slovo.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budem sa snažiť byť stručný a reagovať len na výhrady, ktoré boli vznesené. Niektoré boli určite vecné, niektoré, žiaľ, vyplývali nielen z neprečítania dôvodovej správy, ale z neprečítania návrhu zákona a z porovnania návrhu novely zákona s tým, čo v Trestnom zákone už dnes napísané je.

Najskôr k výhradám pána poslanca Fica, ktorý navrhoval, aby nebol schválený bod 3 spoločnej správy, pretože by to potom mohlo viesť ku konfliktu s navrhovaným znením § 43 ods. 1. Žiaľ, aj tento návrh bol zrejme spôsobený tým, že pán poslanec si neprečítal riadne § 29 platného Trestného zákona, pretože § 29 ods. 3 platného Trestného zákona špecifikuje okolnosti, za ktorých je možné uloženie trestu odňatia slobody na doživotie. Práve ak sa tam včlení ešte aj § 43 ods. 1, tak bude možné doživotné odsúdenie pri splnení kritérií v § 43 ods. 1, ale aj tých špecifických, ktoré sú ustanovené v § 29 ods. 3. To je rozdiel medzi § 29 ods. 3 a ods. 2 a bolo by dobré, keby si pán poslanec Fico tento názor skorigoval.

Pán poslanec Fico ešte navrhol v bode 8, že je príliš vágne formulovaný. Mne osobne by neprekážalo, keby bod 8 nebol schválený, ale ide vlastne o možnosť, aby súd mohol korigovať situáciu, kedy by príliš prísne dopadla aplikácia novely Trestného zákona na osobu, ktorá spáchala dva delikty už v minulosti.

Pán poslanec Fico tvrdil, že ide o 28. novelizáciu a opýtal sa ma, či budú do rekodifikácie ďalšie novelizácie. Nuž, opýtal by som sa aj ja pána poslanca Fica, či budú aj ďalšie novelizácie. Pretože v minulom funkčnom období tri novely Trestného zákona predložil pán poslanec Fico.

K rekodifikácii. Rekodifikácia už koncom apríla pôjde do pripomienkového konania tak, aby na prelome tohto a budúceho roka boli obidva návrhy trestných kódexov v parlamente, tak, aby mal parlament relatívne dlhý čas na diskusiu k návrhom nových kódexov, aby mohli byť do leta budúceho roka prijaté. Tam počítame s minimálne polročnou legisvakančnou lehotou, pretože ide o nové kódexy. Mali by nadobudnúť účinnosť, ak budú schválené, od 1. januára 2005.

Pán poslanec Fico argumentoval aj tým, že ide o preberanie prvkov anglo-amerického systému. Sčasti je to pravda, ale kontinentálne právo je predsa ovplyvňované aj anglo-americkým právnym systémom, a dokonca aj trestné právo, a dokonca aj trestný proces, kde sa preberajú mnohé prvky kontradiktórnosti. Pred pár mesiacmi navrhoval pán poslanec Fico po vzore anglo-americkej úpravy rozšírenie medzinutnej obrany. Dokonca o tom písal knižku. Navrhoval zákon o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý má tiež inšpirácie v anglo-americkom systéme. Vtedy mu to neprekážalo, teraz mu to prekáža. Zdá sa mi, že nejde o celkom principiálny argument, a vecne sa mi zdá byť už úplne pomýlený.

Keď hovoril o tom, že diskutovali o preberaní porotných systémov v rámci rekodifikačnej komisie v bývalom Česko-Slovensku, rád by som len poznamenal, že poroty v trestnom súdnictve pozná aj kontinentálne právo, či Rakúsko, alebo Belgicko, takže tam je potrebné tiež možno sa oboznámiť s inými právnymi úpravami.

Takisto sa pán poslanec Fico zamyslel, prečo sa týka navrhovaná zásada trikrát a dosť len trestných činov proti životu a zdraviu, a nie aj majetkových deliktov. No po prvé preto, že štát, samozrejme, musí chrániť životy, zdravie a majetok občanov. Ale zhodneme sa asi všetci na tom, že v prvom rade životy a zdravie. A voči nim sú namierené násilné trestné činy. Nakoniec to, že násilné trestné činy sú odhaľované v priemere na 90 %, dáva záruku, že prijatie tejto zásady bude v praxi efektívne.

Pán poslanec zároveň tvrdil, že súdy môžu ukladať aj vysoké tresty. Prax je však taká, že súdy ukladajú väčšinou tresty na spodných hraniciach trestných sadzieb. Pred mesiacom som si prečítal jednu správu o jednom delikte v tlačovej agentúre. Išlo o osobu, ktorá sa v minulosti dopustila niekoľkých trestných činov, okrem iného dvoch trestných činov lúpeže. Spáchala veľmi brutálny čin so sexuálnym motívom, pri ktorej došlo k usmrteniu jednej osoby. Veľmi brutálnym spôsobom, ktorý nebudem uvádzať. Táto osoba - obvinený dostal trest 8 rokov. Po 4 rokoch bude môcť požiadať o podmienečné prepustenie. Ja sa bojím, keď táto osoba vyjde znovu do ulíc po 4 rokoch, akým spôsobom sa bude správať a tá hrozba recidívy v tomto prípade je podľa mojej mienky obrovská.

Pán poslanec Fico hovoril, že z hľadiska toho, že sa zákon bude vzťahovať aj na predchádzajúce odsúdenia, ide o nerovnosť. No opäť sa mi zdá, že zo strany pána poslanca Fica ide o neprincipiálny argument. Tu je zákon z 9. júla minulého roku o ochrannom dohľade, ktorý predložil pán poslanec Fico. Týka sa aj recidivistov, ktorí sa recidívy dopustili pred účinnosťou zákona. Bolo by fajn, keby argumentácia bola principiálna, a nie účelová podľa toho, o aký návrh zákona ide.

Zároveň tu spomenul, a to spomenul aj pán poslanec Mečiar, že sa zásada týka aj nedovoleného prekročenia štátnej hranice. Len treba čítať zákon. Týka sa len druhého odseku, keď je nedovolené prekročenie štátnej hranice spáchané v organizovanej skupine alebo v úmysle zakryť, alebo uľahčiť spáchanie iného trestného činu. A potom sa týka § 171b, keď ide o násilné prekročenie štátnej hranice a tiež vo forme organizovanej skupiny, so zbraňou alebo v úmysle zakryť iný trestný čin, alebo ak je tam spôsobená ťažká ujma na zdraví, alebo za brannej pohotovosti štátu. Jednoducho treba čítať Trestný zákon.

K ďalšej výhrade, že by sa týkal trestného činu lúpeže. Pozmeňujúci návrh ústavnoprávneho výboru znie tak, že by sa do zásady trikrát a dosť počítali len trestné činy, pri ktorých došlo k potrestaniu, teda k odsúdeniu na nepodmienečný trest. Menej závažné formy násilných trestných činov, pri ktorých dochádza k podmienečnému odsúdeniu, by sa vôbec v rámci tejto zásady neaplikovali. Navyše náš Trestný zákon ešte pozná ďalší inštitút - mimoriadne zníženie trestu, kde by sa takisto neaplikovalo nepodmienečné odsúdenie. Okrem toho celé hmotné trestné právo je založené na materiálnom chápaní trestného činu, to znamená, okrem splnenia formálnych znakov je potrebné naplniť aj materiálny znak, ktorým je spoločenská nebezpečnosť.

Okrem toho pán poslanec Fico namietol spätnú účinnosť návrhu zákona. Mrzí ma, že tu nie je, ale rád by som mu ponúkol jednu úvahu. Obávam sa, že by na ňu ťažko hľadal protiargumenty. Výnimočný trest, ten, ktorý navrhujeme v návrhu novely, sa ukladá len za tretí a posledný trestný čin, nie aj za tie predchádzajúce dva. Ak by to bolo opačne, tak by sa predchádzajúce odsúdenia nemohli posudzovať ani ako priťažujúca okolnosť a vôbec by nebola možná obzvlášť nebezpečná recidíva, pretože by to porušovalo ešte ďalší ústavný princíp a to je zásada obsiahnutá v článku 50 ods. 5 ústavy, že nikoho nie je možné stíhať ani trestať dvakrát pre ten istý čin. Teda zásadu ne bis in idem. Je zjavné, že nič také nehrozí ani v platnom Trestnom zákone, a teda argument o retroaktivite je podľa mojej mienky pomýlený.

K pánovi poslancovi Abelovskému, ktorý povedal, že aj tak väčšina ľudí, na ktorých sa táto zásada bude vzťahovať, sú vo väzení. Je to pravda. A potom vyjdú na slobodu, spáchajú ďalší trestný čin, aj štvrtý, aj piaty, aj šiesty, znovu idú do väzenia. Ale práve aplikácia tejto zásady eliminuje tie prestávky vo väzení, počas ktorých sú na slobode páchané ďalšie a ďalšie násilné trestné činy.

Takisto povedal, že nemá deterenčný alebo preventívny - v zmysle generálnej prevencie - účinok. Ja to ani netvrdím. Možno nemá, ale má represívny účinok tým, že izoluje osoby, ktoré vo vysokej frekvencii páchajú násilné trestné činy. Samozrejme, že to bude mať vplyv aj na väzenstvo, aj na počet odsúdených vo výkone trestu. Ale máme zrejme len dve možnosti. Buď budú tieto osoby vo väzení a budú štát niečo aj stáť, alebo budú v našich uliciach. A ja sa skôr bojím tej druhej alternatívy.

Takisto spomenul pán poslanec Abelovský, že hrozí tu brutalizujúci efekt. Musím povedať, že s týmto argumentom som sa stretol v literatúre len pri jednom druhu trestu, ktorý niektorí poslanci podporujú, pri treste smrti. Ale takisto musím skonštatovať, že bez toho, aby táto zásada bola v našom Trestnom zákone aplikovaná, od roku 1990 neustále narastá brutalita trestnej činnosti. Odcitujem tiež z jednej tlačovej správy súdneho lekára, ktorý sa k narastajúcej brutalite násilnej trestnej činnosti vyjadroval. Citujem: "Keď niekedy bolo tých bodných rán 5-6, nie je výnimkou, ako u nás bolo v poslednom prípade 48 bodných rán. V Prešove sme mali 88 bodných rán. Košickí kolegovia popisujú vyše 100 bodných rán." Čiže trestná činnosť sa brutalizuje a povedať, že máme na slobode, v našich uliciach, v našich mestách ľudí, ktorí majú potenciál páchať tak brutálnu trestnú činnosť, že by sme ich nemali strašiť privysokými trestami, tento argument sa mi zdá byť absurdný. Navyše tu už bude mať súd možnosť rozhodnúť o troch rôznych trestoch: 25 rokov, relatívne doživotie a absolútne doživotie, ktoré návrh novely tiež zavádza a o ktorom sa v diskusii veľa nehovorilo. Návrh novely zavádza ešte jeden druh výnimočného trestu a presne špecifikuje kritériá na jeho uloženie a to je trest absolútneho doživotia.

Exkurz z Ameriky bol, samozrejme, zaujímavý, ale musím povedať, že napriek tomu, čo tu bolo tvrdené, žiaden štát zásadu trikrát a dosť nezrušil. Inými slovami, demokraticky zvolené parlamenty sú presvedčené, že táto zásada funguje.

K pánovi poslancovi Mečiarovi. Tiež ma mrzí, že odišiel, keď povedal svoje argumenty. Musím povedať, že jeho argumentácia spočívala najmä v tom, že si neprečítal návrh novely Trestného zákona a zrejme ani Trestný zákon, pretože v opačnom prípade by musel prísť k záveru, že pri nedovolenom prekročení štátnej hranice, to, čo tvrdil, nie je pravdou, to už som spomenul. A pri drogových deliktoch sa uplatnenie tejto zásady týka § 187 ods. 2 písm. a), b) a c). A tie prečítam: "Odňatím slobody na 3 až 10 rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 pre osobu mladšiu ako 18 rokov, pre osobu, ktorá sa lieči z drogovej závislosti." A ten čin v odseku 1 znamená výrobu, vývoz, dovoz, prevoz, kúpu, výmenu, iné zadováženie, predaj alebo sprostredkovanie drogy. Týka sa drogových dílerov. Bodka. Naozaj treba si zákony podľa mojej mienky, pán poslanec, čítať.

Takže v závere by som chcel požiadať o podporu ctenú snemovňu s presvedčením, že návrh novely, ak bude schválený, prispeje k zvýšeniu bezpečnosti v našich uliciach, v našich mestách, v našich dedinách. Voči tejto zásade je možné mať, samozrejme, mnohé akademické výhrady, ale myslím si, že sú výrazne zoslabené, ak aplikácia tejto zásady zachráni ľudský život. A v mnohých prípadoch, ak by bola v minulosti aplikovaná v našom právnom poriadku, by ľudský život zachránila. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Chce sa k rozprave vyjadriť pán spoločný spravodajca? Áno. Pán spravodajca, máte slovo, nech sa páči.

M. Abelovský, poslanec: Pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, v rozprave odzneli tri návrhy, jeden procedurálny, ktorý predniesol pán poslanec Fico a ktorý navrhol prerušiť rokovanie o tomto bode programu. Myslím si, že návrh, ktorý predniesol pán poslanec Mečiar, je prakticky taký istý, aj keď formulačne bol povedaný ináč, ale myslím, že smeroval k tomu istému, teda podľa rokovacieho poriadku prerušiť rozhodovanie o tomto bode, že môžem to tak ustáliť. A je tu aj návrh pána poslanca Galbavého, ktorý z formálnej stránky napĺňa formálne predpoklady na pozmeňujúci návrh, pretože je opatrený 19 podpismi poslancov.

Keďže podľa rokovacieho poriadku treba hlasovať najprv o procedurálnych návrhoch, ale ešte predtým by som sa chcel opýtať pána ministra, či si osvojuje aj doplňujúci návrh pána poslanca Galbavého, ktorý bol písomne predložený a bol rozdaný všetkým poslancom, pretože to považujem z hľadiska rokovacieho poriadku a ustanovenia § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku za dôležité. Pretože je evidentné, že tento doplňujúci návrh je nad rámec prerokúvanej novely Trestného zákona a objavuje sa prvýkrát.

Neprichodí mi hodnotiť jeho obsah, len ako možno právnik, zaoberajúci sa trestným právom, chcem poukázať na to, že ak by bol tento návrh prijatý, prakticky by znamenal nemožnosť postihnúť akýkoľvek verbálny útok na verejného činiteľa. To znamená napríklad vynadanie policajtovi, príslušníkovi väzenskej a justičnej stráže, pokiaľ vykonáva a je v pozícii verejného činiteľa, starostu a tak ďalej. Ja nemám s tým osobný problém, ale len poukazujem na to, že z toho znenia § 156 ods. 3 to vyplýva. Ak teda budeme o tomto návrhu hlasovať, tak len chcem pripomenúť, že ide o pomerne závažný zásah do existencie tohto ustanovenia § 156, ktorý v tom 1. a 2. odseku znamená v podstate tiež síce verbálne, ale vyhrážanie, ale tu je, teda hrubo urazí, má sa tým na mysli najmä nadávka, teda verbálny útok. Takže dávam to na zváženie.

Takisto predtým, ako poprosím pani podpredsedníčku, aby dala hlasovať, keby sa vyjadril pán minister, či si osvojuje tento návrh.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán minister, môžete sa vyjadriť k tomuto návrhu a k predneseným pripomienkam.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: V zásade mám ten názor, že verbálne delikty, ktoré neiniciujú protiprávne konanie, sú na hrane ústavnosti, to znamená, že nie som ich veľkým prívržencom a vecne s vypustením tohto ustanovenia z Trestného zákona súhlasím. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister, budeme teda o tom hlasovať.

Môžeme, pán spoločný spravodajca, pristúpiť k hlasovaniu?

M. Abelovský, poslanec: Áno. Takže, pani podpredsedníčka, nechajte hlasovať o dvoch procedurálnych návrhoch, ktoré predniesli pán poslanec Fico a pán poslanec Mečiar a ktorí navrhujú prerušiť rozhodovanie o tomto návrhu novely Trestného zákona.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Prosím, dámy a páni, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Fico a aj pán poslanec Mečiar.

(Hlasovanie.) Prítomných je 126 poslancov, za 53, proti 58, zadržalo sa 14, nehlasoval 1.

Konštatujem, že sme neprijali tento návrh.

M. Abelovský, poslanec: Druhý návrh vyplývajúci z rozpravy je návrh pána poslanca Tomáša Galbavého, ktorý ste všetci dostali do poslaneckých lavíc. Je v podstate veľmi krátky. V § 156 sa vypúšťa odsek 3 Trestného zákona.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Najskôr musíme hlasovať, pán spoločný spravodajca, o bodoch tak, ako sú uvedené v spoločnej správe výboru.

M. Abelovský, poslanec: Jaj, pardon. Prepáčte. Pani podpredsedníčka, dajte hlasovať, aby sme hlasovali spoločne o pozmeňujúcich návrhoch 1, 2, 3, 4, 6, 7 a 8 s odporúčaním gestorského výboru návrhy schváliť.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných je 126 poslancov, za 89, proti 17, zdržalo sa 20.

Konštatujem, že sme tento návrh prijali.

M. Abelovský, poslanec: Pani podpredsedníčka, k bodu 5, keďže bol schválený hlasovaním v predchádzajúcom hlasovaní, takže o tom bode 5 nemusíme hlasovať, pretože bolo to v podstate už nahradené schválením bodu 4.

Potom prosím, aby ste dali hlasovať o doplňujúcom návrhu poslanca Tomáša Galbavého.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Prezentujme sa a hlasujme, prosím, o pozmeňujúcom návrhu, ktorý podal pán poslanec Galbavý.

(Hlasovanie.) Prítomných je 119 poslancov, za 65 poslancov, proti 39, zdržalo sa 13, nehlasovali 2.

Konštatujem, že sme tento pozmeňujúci návrh prijali.

M. Abelovský, poslanec: Pani podpredsedníčka, nechajte hlasovať, keďže mám oprávnenie ústavnoprávneho výboru, aby sme posunuli návrh novely do tretieho čítania.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Hlasujeme o posunutí návrhu zákona do tretieho čítania.

(Hlasovanie.) Prítomných je 109 poslancov, za 73, proti 20, zdržalo sa 16.

Návrh sme posunuli do tretieho čítania.

Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa poslancov, či chcú podať návrhy podľa § 85 rokovacieho poriadku. Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú.

Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne návrhy, pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) Prítomných je 83 poslancov, za 68, proti 11, zdržali sa 2, nehlasovali 2. (Potlesk.)

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely Trestného zákona.

Ďakujem, pán minister aj pán spoločný spravodajca.

V programe pokračujeme druhým čítaním o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 193/2001 Z. z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 158 a spoločnú správu výborov ako tlač 158a.

Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní pán poslanec Tibor Tóth. Pán poslanec, máte slovo. (Ruch v sále.)

Poprosím o väčší pokoj v rokovacej sále, dámy a páni poslanci, pokračujeme v rokovaní parlamentu.

T. Tóth, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, bol som poverený predložiť do druhého čítania návrh zákona, ktorý hovorí o novelizácii zákona predovšetkým č. 193/2001 Z. z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov, nebudem čítať celý názov.

Návrh prešiel v piatich výboroch Národnej rady, chcem poďakovať všetkým piatim výborom za vynikajúcu prácu, ktorú odviedli aj vďaka pozmeňujúcim návrhom, ktoré tam boli prijaté, teraz je návrh už očistený od všetkých legislatívnych problémov, ktoré na začiatku boli. Bol konzultovaný aj s odborom legislatívy Národnej rady Slovenskej republiky, takže v zmysle spoločnej správy vás zdvorilo žiadam o schválenie tohto návrhu. Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Teraz má slovo spoločný spravodajca z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pán poslanec Stanislav Janiš. Prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

S. Janiš, poslanec: Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v zmysle rokovacieho poriadku podáva spoločnú správu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 193/2001 Z. z., zákon č. 180/1995 a zákon č. 366/1999 Z. z. (tlač 158), v druhom čítaní.

Národná rada pridelila návrh skupiny poslancov na vydanie zákona (tlač 158) ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo a výboru pre verejnú správu. Uvedené výbory prerokovali pridelený poslanecký návrh a gestorský výbor prerokoval a schválil spoločnú správu výborov. Iné výbory Národnej rady poslanecký návrh zákona neprerokovali. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Z uznesení výborov Národnej rady vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy tak, ako sú uvedené v spoločnej správe (tlač 158a).

Gestorský výbor v zmysle zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov (tlač 158) schváliť so zmenami a doplnkami, ako sú uvedené v spoločnej správe. Ďalej gestorský výbor odporúča o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 10 a 11 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť ich a o bodoch 6, 7, 8, 9, 12 a 13 hlasovať spoločne s odporúčaním neschváliť ich.

Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil žiaden poslanec. Otváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Dámy a páni poslanci, budeme hlasovať o tomto návrhu. Pán spoločný spravodajca, prosím, aby ste uvádzali hlasovanie.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo. Pani predsedajúca, prosím, aby ste dali hlasovať o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 10 a 11 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) Prítomných je 97 poslancov, za 87, proti 7, zdržal sa 1, nehlasovali 2.

Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

S. Janiš, poslanec: Ďalej prosím, pani predsedajúca, aby ste dali hlasovať o bodoch zo spoločnej správy č. 6, 7, 8, 9, 12 a 13, a to hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Hlasujeme o prednesenom návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných je 95 poslancov, za 7, proti 71, zdržalo sa 16, nehlasoval 1.

Tento návrh sme neprijali.

S. Janiš, poslanec: Pani predsedajúca, to boli hlasovania o všetkých bodoch zo spoločnej správy. Prosím, aby ste dali hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Hlasujeme o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

(Hlasovanie.) Prítomných je 103 poslancov, za 95, proti 7, zdržal sa 1.

Konštatujem, že sme návrh posunuli do tretieho čítania.

Zároveň otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Otváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy v rámci tretieho čítania. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Keďže v rámci tretieho čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

(Hlasovanie.) Prítomných je 102 poslancov, za 95, proti 5, zdržali sa 2.

Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie novely zákona č. 193/2001 Z. z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov.

Ďakujem, páni poslanci.

Budeme pokračovať v rokovaní schôdze druhým čítaním o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním).

Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 159 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 159a.

Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní pán poslanec Drgonec. Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

J. Drgonec, poslanec: Ďakujem pekne. Dámy a páni, často zaznieva z úst predsedu Národnej rady alebo predsedajúceho schôdze Národnej rady výzva, aby ste si vypli mobilné telefóny, alebo aby sme si vypli mobilné telefóny. O mobilných telefónoch sa zmieňujem preto, že je na Slovensku taká obyčaj, že každý majiteľ mobilného telefónu za istých okolností vypína mobilný telefón, aby sa vyhol možnosti, že ten telefón poslúži na zisťovanie priebehu dialógu, ktorý vedie na iných miestach. Tento podmienený reflex, ktorý, sa priznávam, neviem, nakoľko je účinný alebo nie je účinný, preukazuje, že vlastne všetci žijeme v presvedčení, že niekto načúva, že ten, kto načúva, nie je priamo prítomný na mieste, kde sa vedie rozhovor, ale že sú technické prostriedky, prostredníctvom ktorých načúva. (Ruch v sále.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec, prepáčte, že vás na chvíľku preruším, chcem len požiadať všetkých pánov poslancov a dámy, aby sme zachovali väčší pokoj v rokovacej sále, aby sme počúvali zdôvodnenie pána poslanca Drgonca. Prosím, páni poslanci, rešpektujme sa navzájom.

J. Drgonec, poslanec: Zjednodušené vysvetlenie by mohlo byť také, že sme vlastne všetci neodhalení zločinci, ktorí sú na úteku pred zákonom. Nemyslím si, že je to správne vysvetlenie, ale je to jedno z možných vysvetlení. To druhé vysvetlenie je také, že všetci vieme, že tu jestvujú štátne štruktúry, ktoré nakladajú s technikou spôsobom, ktorý sa nám nepáči. Čo by bolo dosť málo na to, aby sa prijímali zákonné opatrenia smerujúce proti takýmto činnostiam, ale je tiež pravda, že praktiky toho druhu, ktoré sú nám všetkým viac alebo menej známe, sú praktiky, ktoré sa v právnom štáte stavajú nie mimo zákona, ale pod obmedzenia zákona, teda do režimu pravidiel daných zákonom.

Istý režim nakladania s informačno-technickými prostriedkami je aj v platnom právnom poriadku. Za posledných zhruba päť týždňov som koloval po siedmich výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, kde sa podrobne diskutovalo o platných pravidlách a ich nedostatkoch. Nemyslím si, že je nevyhnutné opätovne zopakovať všetko, čo je o platnej právnej úprave a o potrebách jej zmeny. Ja len pripomínam, že právna úprava Slovenskej republiky tak, ako existuje vo vzťahu k používaniu informačno-technických prostriedkov, je veľmi ľahko spochybniteľná v medzinárodnom priestore, v štruktúre Rady Európy, ktorej Slovenská republika je členom, že sú jasne dané pravidlá, jasne dané kritériá, ktoré platná právna úprava nespĺňa. Na to, aby sa Slovenská republika dostala spod hrozby, že sa v Štrasburgu stretne s rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré skončia aj záťažou štátneho rozpočtu za to, že je platná právna úprava taká, aká je, na to teda slúži predložený návrh zákona.

Ten predložený návrh zákona nesmeruje k tomu, čo sa niekedy mediálne prezentuje verejnosti, nesmeruje teda na zhatenie činnosti štátnych orgánov v boji s organizovaným zločinom, smeruje iba k tomu, aby sa činnosť štátnych orgánov zdisciplinovala natoľko, že svoje technické možnosti nebudú zneužívať proti občanom Slovenskej republiky a v tomto stave ani proti každému z nás.

Asi toľko, pokiaľ ide o účel právnej úpravy. Mohli by sme hovoriť veľmi dlho o jednotlivých ustanoveniach, o možných modifikáciách, ale nemyslím si, že je nevyhnutné, aby som v úvodnom slove zaťažoval vašu pozornosť detailami. Takže ďakujem za pozornosť.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP