Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďalej sa s interpeláciou písomne prihlásil pán poslanec Jasovský, po ňom pán poslanec Komlósy.

J. Jasovský, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni poslankyne a poslanci, interpelujem ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií a ministra vnútra v otázkach štátneho odborného dozoru v oblasti cestnej dopravy a v oblasti poplatkov za prepravu cez Slovinsko a Bielorusko.

K tej prvej časti k štátnemu odbornému dozoru chcem hovoriť k príslušným ustanoveniam zákona č. 315/1996 o premávke na pozemnej komunikácii, kde ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií, krajský úrad a okresný úrad majú svoje pôsobnosti vymedzené prísne v ustanoveniach zákona. Je stanovená otázka hlavného štátneho dozoru, ktorý vytvára a zabezpečuje ministerstvo dopravy a ministerstvo dopravy vykonáva a taxatívne je vymenované, ktoré úkony najmä, takisto ministerstvo vnútra najmä. V tejto oblasti a k tomuto zákonu č. 315 mám požiadavku na riešenie zabezpečenia viacerých kontrol, ktoré budú zamerané na dodržiavanie dohody ADR. Táto dohoda sa prísne a intenzívne kontroluje vo všetkých krajinách Európskej únie. Pokuty za nedodržanie predpisov sú ukladané podľa platných sadzobníkov a sú veľmi vysoké, napr. v Belgicku je to až 260 EUR. Mám poznatky, že u nás tieto kontroly vykonávané nie sú. V časti krajského dopravného inšpektorátu, a preto teda aj ministerstvo vnútra v bode e) "krajský dopravný inšpektorát spolupôsobí pri kontrole technického stavu vozidiel v premávke na diaľnici, ako aj pri sledovaní, či ich držitelia sa podrobujú pravidelným kontrolám technického stavu".

Chcem poznamenať a požiadať, aby bol kontrolovaný technický stav zahraničných motorových vozidiel, pretože kontroly v štátoch Európskej únie sú v tomto ohľade nekompromisné, prísne sankcionované a znovu podľa mojich poznatkov tieto kontroly na území Slovenskej republiky vykonávanie nie sú, čím je porušované príslušné ustanovenie zákona č. 315.

Interpelujem takisto k zákonu č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave, kde najmä ministerstvo má taxatívne vymedzené svoje povinnosti, kde v bode k) "udeľuje povolenie zahraničnému dopravcovi na vykonanie prepravy medzi dvoma miestami na územie Slovenskej republiky". Vykonávanie kabotáže na území Slovenskej republiky, ale znovu podľa mojich poznatkov, nikto nekontroluje. Treba si uvedomiť skutočnosť, že vykonávať kabotáž bude zakázané aj po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie minimálne na dva roky a tento zákaz pri splnení podmienok môže byť predložený až na ďalšie tri roky. Upozorňujem teda na vážnu skutočnosť a žiadam príslušné ministerstvo o riešenie tohto problému. V tejto situácii podľa ďalších ustanovení tohto zákona žiadam zintenzívniť kontroly zamerané na dodržiavanie predpisov prepravy nebezpečných vecí v zmysle dohovoru ADR a zákona o cestnej doprave.

V tejto súvislosti chcem poznamenať, že takisto samosprávny kraj v časti obec, kde je uvádzaná v písm. c) "povinnosť vykonávať odborný dozor nad cestnou dopravou v obci", podľa môjho názoru sa musia zintenzívniť kontroly parkovania všetkých úžitkových vozidiel na parkoviskách alebo iných verejných priestranstvách. Takisto útvary Policajného zboru v zmysle ustanovení tohto zákona sú oprávnené kontrolovať, či je vozidlo dopravcu označené a vybavené dokladmi podľa zákona o cestnej doprave. Domnievam sa a požadujem, aby bola zintenzívnená kontrola všetkých dokladov potrebných na jazdu motorového vozidla, najmä doklady potrebné na výkon povolania podnikania a uzatvorenie povinného zmluvného poistenia.

Ako bod č. 3 tejto interpelácie chcem hovoriť k zákonu č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, kde ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií v bode e) "má zabezpečovať príslušné zriadenie a prevádzku váh" atď. Tu chcem požiadať najmä v týchto častiach sprísniť kontroly zamerané na preverenie používania diaľničných známok. Tieto kontroly je potrebné zamerať najmä na zahraničné vozidlá, ktoré platenie úhrady za používanie diaľnic väčšinou ignorujú a v zahraničí je všeobecne známe, že zakúpenie známok na území Slovenskej republiky nie je potrebné. Bolo by vhodné, keby ministerstvo dopravy spočítalo, skúsilo možno odhadnúť, aké milióny korún slovenskému rozpočtu z tohto titulu unikajú.

Otázka krajských úradov, a to znamená ministerstva vnútra, v častiach A a B sú uvádzané povinnosti krajských úradov. V tejto súvislosti by som si dovolil požiadať zabezpečiť väčšie množstvá kontrol zameraných na nadrozmerné prepravy, najmä u zahraničných dopravcov, pretože tieto ustanovenia zákona sú na území Slovenskej republiky takisto nedodržiavané.

Takisto by som chcel ešte povedať pár slov k vyhláške č. 35/1984, ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách, a v tejto súvislosti by som upozornil na zintenzívnenie kontroly na hraničných priechodoch pri vstupe na územie Slovenskej republiky. Domnievam sa, že na tieto kontroly by mali byť prizývaní aj zástupcovia cestných dopravcov, pretože títo majú najlepšie vedomosti, ako sú naši prepravcovia a dopravcovia sankcionovaní a šikanovaní po vstupe na územie iných štátov.

Druhá časť mojej interpelácie sa dotýka poplatkov, ktoré platia naši prepravcovia počas prepravy cez Slovinsko a Bielorusko. Hovorím a budem hovoriť o dohode medzi vládou Slovenskej republiky a vládou republiky Slovinsko o medzinárodnej cestnej dopravy, ktorá bola podpísané ešte v roku 1994 v Bratislave. Nadobudla platnosť výmenou nót v roku 1995, kde čl. 11 tejto dohody, nebudem citovať, ale hovorí o tom, čo dopravcovia, ktorí majú sídlo na území štátu a vykonávajú dopravu, platia za prepravu. Tu odporúčam tento článok zmeniť na takéto znenie:

"Doprava vozidlami evidovanými na území štátu jednej zmluvnej strany dočasne vykonávaná v súlade s ustanoveniami tejto dohody sa na území štátu druhej zmluvnej strany oslobodzuje od všetkých daní a poplatkov spojených s používaním alebo vlastníctvom vozidiel a prevádzkou vozidiel na cestách štátu druhej zmluvnej strany. Palivo obsiahnuté v bežných, výrobcom pevne zabudovaných nádržiach vozidiel na účely pohonu vozidla, na uchovanie tovaru pri kontrolovanej teplote, ako aj mazivá sú oslobodené od cla, daní a iných platieb vyberaných pri dovoze podľa vnútroštátnych právnych predpisov štátov zmluvných strán. Takisto náhradné dielce dočasne dovezené na územie štátu druhej zmluvnej strany na účely opravy poškodených vozidiel vykonávajúcich dopravu podľa tejto dohody sú oslobodené od cla v súlade s platnými colnými predpismi štátu zmluvnej strany. Vymenené dielce sa vyvezú späť alebo sa zničia pod dohľadom príslušných colných orgánov štátu tejto zmluvnej strany. Doprava vykonávaná podľa ustanovení tejto dohody na území štátu druhej zmluvnej strany podlieha poplatkom za používanie ciest, mostov a tunelov. Tieto poplatky sa vyberajú od vnútroštátnych aj zahraničných dopravcov na základe nediskriminácie."

V tejto súvislosti si dovolím uviesť príklad. Kým slovinskí dopravcovia za prejazd na Slovensko alebo cez Slovensko zaplatia len alikvotnú sumu cestnej dane, čo je cca 500,- korún na jednej deň, a diaľničnú známku, ktorú si zakúpia, alebo skôr nie, môže byť napríklad aj 15-dňová v hodnote 1 200,- korún, alebo nech je to ročná v hodnote 8 000,- korún, ale slovenskí dopravcovia zaplatia neporovnateľne vyššie poplatky za prejazd v Slovinsku. Táto skutočnosť sa vzťahuje na vozidlá nad 7,5 ton úžitkovej, alebo užitočnej hmotnosti. Poviem len príklad: Slovenskí prepravcovia alebo dopravcovia zaplatia do Slovinska alebo cez Slovinsko poplatky napríklad za diaľnice 1 443,- korún, komunálne za udržovanie poriadku na hraničných priechodoch 264,- korún, národný tranzit 880,- korún a napríklad cestná daň 87,9 euro za jeden tranzit.

Odporúčam v tejto interpelácii urýchlene zmeniť článok bilaterálnej dohody a tým vyrovnať platenie daní a poplatkov medzi obidvomi krajinami. Ten, kto vie, aká je prax, ako nie sú prepravné povolenia cez územie Rakúskej republiky, vie dobre, že naši dopravcovia musia prechádzať Slovinskom. Tieto poplatky dnes značne diskriminujú našich dopravcov.

To isté prosím v prípade Bieloruskej republiky, kde pôvodná dohoda je z roku 1996. Dotýka sa problému, o ktorom hovorím, v čl. 15 tejto dohody. Treba povedať, že je už pripravený nový článok na základe rokovania zmiešanej komisie Slovenskej republiky a Bieloruska. Ten text bol predložený vládam obidvoch krajín a následne na ratifikáciu parlamentom. Odporúčam zmeniť text na takéto znenie:

"Preprava vozidla zaevidovaného na území štátu jednej zmluvnej strany, ktoré dočasne používajú na území druhej zmluvnej strany, sa podľa tejto dohody oslobodzuje od platieb, ktoré sa vyberajú podľa vnútroštátnych právnych predpisov tohto štátu za vlastníctvo, evidenciu a používanie vozidiel na území štátu tejto druhej zmluvnej strany. Prepravy, ktoré sa vykonávajú podľa ustanovení tejto dohody, podliehajú poplatkom za používanie ciest, poplatkom za prejazd po platených cestách alebo iným platbám, ktoré sa vyberajú za používanie cestnej siete a mostov. Tieto poplatky vyberajú od domácich a zahraničných dopravcov na základe nediskriminácie."

Do nadobudnutia platnosti tohto čl. 15, ktorý som spomínal, príslušnej dohody slovenská strana požiadala už bieloruskú stranu o poskytnutie úľavy z platenia poplatkov za prejazd cez územie Bieloruska. Bieloruská strana prisľúbila riešiť tento problém už na rok 2003, bohužiaľ, sme v polovičke roka a ešte sa tak nestalo. Preto považujem tieto poplatky za diskriminačné, pretože bieloruská strana ich od domácich dopravcov 22 štátov nevyberá, vyberá ich len od dopravcov Slovenskej republiky. Na ilustráciu, len jeden tranzit v Bielorusku je 156 euro, čo je 6 396,- korún, poplatky spolu cez Bielorusko 12 792,- korún. Iste uznáte, že to nie je nízka položka.

Na základe uvedeného teda žiadam, aby vnútroštátna legislatíva podliehala bilaterálnej dohode, teda aby uplatňovanie bilaterálnej dohody bolo podobné ako s ostatnými krajinami a nie diskriminačné voči slovenským dopravcom, ako je to v prípade čl. 15, ako som to spomínal, tejto dohody.

To znamená, aby som zhrnul, interpeloval som ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavla Prokopoviča a ministra vnútra Slovenskej republiky Vladimíra Palka vo veciach štátneho odborného dozoru a vo veciach vyberania poplatkov na základe medzinárodných dohôd cez územie Slovinska a Bieloruska, kde som navrhol komplexné riešenia. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďalej s interpeláciou vystúpi pán poslanec Komlósy. Po ňom pani poslankyňa Podracká.

Zs. Komlósy, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán premiér, dúfam, že vládna loď sa nepotápa, že zostal len kapitán, ctená Národná rada, vo svojom vystúpení chcem interpelovať pána ministra školstva, pána Martina Fronca. Príde, odovzdám mu to písomne.

Vážený pán minister, v uplynulých dňoch sa mi dostal do ruky dotazník pre učiteľa prírodovedných predmetov. Je súčasťou medzinárodnej štúdie TIMS 2003, čo znamená Trendy v medzinárodnom vyučovaní matematiky a prírodných vied, o žiakoch, ktorí sa učia matematiku a prírodné vedy. Predmetný dotazník je určený učiteľom, ktorí týchto žiakov učia prírodovedné predmety, pričom zisťuje informácie učiteľov o akademickom vzdelaní a profesionálnych skúsenostiach, vyučovacích metódach a postojoch k vyučovaniu prírodovedných predmetov. Na Slovensku zabezpečuje agendu spojenú s touto štúdiou Štátny pedagogický ústav v Bratislave, a preto sa obraciam so svojimi zisteniami na vás, pán minister.

Ako som tu už uviedol a ako je to napísané aj v úvodnej časti dotazníka pod názvom "Všeobecné pokyny", dotazníkom sa zisťujú okrem údajov o akademickom vzdelaní učiteľa a jeho profesionálne skúsenosti, vyučovacie metódy a postoj k vyučovaniu prírodovedných predmetov. Po prelistovaní dotazníka, po prečítaní niektorých otázok a k nim uvedených možností odpovedí som nadobudol presvedčenie, že ak má dotazník slúžiť uvedenému účelu, ak odpovede majú byť pravdivé a objektívne, ak hodnotenie stavu a úrovne vyučovacieho procesu má zodpovedať skutočnosti a v neposlednom rade nemôže byť zneužitý proti danej škole alebo samotnému učiteľovi, ktorý dotazník vyplňuje, musí byť dotazník anonymný. Na moje prekvapenie na prvej strane dotazníka však bol nalepený štítok, ktorý celkom jednoznačne identifikuje školu, triedu a vyplňujúceho učiteľa s menom a prideleným identifikačným číslom. Už úvodné otázky, kde sa zisťuje vek, pohlavie, dosiahnuté najvyššie vzdelanie, prax, špecializácia, splnenie ďalších požiadaviek na to, aby sa opýtaná osoba stala učiteľom prírodovedných predmetov v ôsmom ročníku alebo kvarte, pedagogické kritériá a tak ďalej, sú typické pre anonymné štatistické zisťovania.

V ďalšom dotazník obsahuje otázky týkajúce sa hodnotenia samého seba ohľadne odbornej pripravenosti a odborného rastu, ako napríklad: "Do akej miery sa cítite pripravený vyučovať nasledujúce témy v ôsmom ročníku?" Alebo: "Koľko hodín týždenne okrem povinností určených rozvrhom približne venujete nasledujúcim aktivitám?" - a sú ponúknuté odpovede, hodnotenie žiackych testov, písomiek a iných žiackych prác, príprava na vyučovanie, administratívne úlohy, vedenie záznamov vrátane pedagogických porád a iné. Alebo otázka: "Zúčastnili ste sa za ostatné dva roky v rámci odborného vzdelávania aktivít v niektorej z uvedenej oblastí?"

Ďalej sú otázky smerované k hodnoteniu školy, pracovných a pedagogických podmienok a možností výkonu vo vyučovacom procese, ľudské vzťahy a materiálne zdroje na danej škole, ako napríklad, či sa škola nachádza v bezpečnom prostredí, či sa učiteľ cíti bezpečne na škole, či je na danej škole uspokojený z učiteľskej profesie, aký je stupeň úspešnosti učiteľov pri implementácii školských učebných osnov, aký je stupeň pracovnej morálky, aké sú materiálne zdroje a vybavenosť školy učebnými pomôckami a tak ďalej.

Tieto otázky bez toho, aby som pokračoval v uvádzaní ďalších podrobností z dotazníka, už celkom jasne ukazujú, že pravdivosť a objektívnosť môže byť zaručená len anonymitou toho, kto vyplní dotazník. Je zriedkavosťou, aby sa opýtaný vyjadril o vlastnej osobe, o svojich kolegoch a o vedení školy v súlade so skutočnosťou pri uvedomení si, že to môže mať dosah na jeho ľudské a pracovné vzťahy.

Preto sa v prvom rade pýtam, pán minister, či v takejto podobe a pri takejto organizácii, distribúcii a zozbierania dotazníkov slúžia účelu a tým cieľom, ktoré sú veľmi stručne napísané aj v úvode dotazníka, či údaje takto uvedené budú odzrkadľovať skutočnosť vo vyučovaní prírodovedných predmetov.

Druhá moja otázka sa týka zákonnosti tohto dotazníka. Vzhľadom na to, že ani v dotazníku nie sú uvedené skutočnosti požadované zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov, ani iným spôsobom nebol vyžiadaný súhlas opýtaného k zhromažďovaniu a manipulácii s osobnými údajmi, pričom údaje budú poskytnuté aj do zahraničia, musím predpokladať, že nie sú dodržané zákonné podmienky. Pýtam sa, či sú v tejto súvislosti dodržané všetky podmienky dané citovaným zákonom, či sú splnené všetky požiadavky na prevádzkovateľa a sprostredkovateľa zhromažďovania osobných údajov podľa citovaného zákona a či je zabezpečená ochrana práv dotknutých osôb. Za odpoveď vám vopred ďakujem. A ak sú moje zistenia opodstatnené, verím, že docielite v tejto veci nápravu. Ďakujem pekne za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Ďalej bude interpelovať pani poslankyňa Podracká, pripraví sa pán poslanec Jaduš. Nech sa páči.

D. Podracká, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán premiér, vážená Národná rada, moja interpelácia smeruje na podpredsedu vlády Slovenskej republiky a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Daniela Lipšica.

Tesne po vojne v roku 1946 rozobral Karl Jaspers v knihe Nemecká vina (Die Schuldfrage) nemeckú vinu ako vinu štvornásobnú - kriminálnu, politickú, morálnu a metafyzickú. Toto dielo ma viedlo k prehodnoteniu slovenskej viny po roku 1948. V interpelácii sa vyjadrím len k jednej z týchto vín, k slovenskej politickej vine vzťahujúcej sa na vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 462/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku politickým väzňom v znení zákona č. 665/2002 Z. z. Tento zákon upravuje odškodnenie väznených osôb, ale neupravuje odškodnenie pozostalých po popravených osobách. Popravených Slovákov bolo v období od 25. februára 1948 až do 17. novembra 1989 celkom 50, ktorých zoznam prikladám k interpelácii, a celkovo v rámci Česko-slovenskej republiky ich bolo okolo 200. Je to naša hanba, časť slovenskej viny, že rodiny, ktoré celé desaťročia trpeli za presvedčenie svojich blízkych, neboli, pokiaľ ide o rodiny popravených, do tohto zákona zahrnuté. O popravených sa v zákone mlčí ako o povraze v dome obesenca.

Pán minister, žiadam vás o vysvetlenie tohto nedostatku právnej úpravy. Zákon, ktorý mal byť takpovediac kultovým zákonom kresťanských demokratov, má v sebe takúto bezprecedentnú dieru. Prečo? Ako príklad môžem uviesť osud popraveného Pavla Valenta, ktorý bol väznený od 14. januára 1952 do 28. marca 1953 a v ten istý deň bol aj popravený na Pankráci v Prahe. Spĺňal teda predpoklady na odškodnenie, pretože bol väznený viac ako jeden rok, ale keď sa rodina popraveného uchádzala o uplatnenie finančného príspevku, Sociálna poisťovňa úhradu pozastavila s odôvodnením, že zákon č. 462/2002 Z. z. nepamätá na pozostalých po popravených. Napriek klauzule o opravnom prostriedku na Najvyššom súde podanie je bezpredmetné, pretože na popravených sa zákon nevzťahuje.

K podrobnému preskúmaniu zákonov č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov, ďalej zákona č. 480/1991 Z. o dobe neslobody, ďalej zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 125/1996 Z. z. o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému, ďalej zákona č. 462/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku politickým väzňom v znení zákona č. 665/2002 Z. z. a zákona č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu v rokoch 1939 až 1989 a o založení Ústavu pamäti národa ma od začiatku viedla ľudská stopa pani Gity Zimanovej, rodenej Valentovej. Rozprávala mi nielen o dlhoročnej pozícii spoločensky a sociálne odstrkovaného dieťaťa, ktorému väznili okrem otca aj matku, ale aj o tom, ako väzenkyne vo výkone trestu, aby sa udržali pri živote, jedli aj oči z údenáčov. Tie oči mi nedali pokoj. Stokrát som videla v mysli obraz, ako si žena kladie do úst oko ryby, symbolu kresťanstva, a prehĺta ho ako hostiu prežitia. Chcela som, aby ste tie oči videli aj vy, vážený pán minister.

Dobre si pamätám na spravodlivé rozhorčenie poslanca Maxona, ktorý pri schvaľovaní novely zákona na novembrovej schôdzi v roku 2002 kritizoval, že nárok na výplatu príspevku priznaného podľa zákona č. 462/2002 Z. z. budú mať oprávnené osoby až od prvého januára 2004, pretože štátny rozpočet na rok 2003 s tým nerátal. Pokúsim sa tento nedostatok odstrániť poslaneckým návrhom zákona, ktorý doplní zákon č. 462/2002 Z. z. tak, aby aj pozostalí po popravených osobách boli odškodnení. Návrh predložím predsedovi parlamentu pánovi Hrušovskému do 30. mája 2003, aby mohol byť zaradený na rokovanie júnovej alebo júlovej schôdze Národnej rady. Hovorím o tom preto, aby ste už dnes informovali vládu Slovenskej republiky o predpokladanom zvýšení výdavkov pripravovaného štátneho rozpočtu na rok 2004, a to asi o 10 miliónov korún, pretože účinnosť tohto návrhu zákona budem navrhovať od 1. januára 2004. Od tohto termínu majú nárok na vyplácanie príspevku aj iné oprávnené osoby podľa zákona č. 462/2002 Z. z. v znení zákona č. 665/2002 Z. z.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: V interpeláciách teraz vystúpi pán poslanec Jaduš. Nech sa páči, máte slovo. Potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do interpelácií. Nech sa páči, máte slovo.

J. Jaduš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán premiér, vážená neprítomná vláda, vážení kolegovia, skôr než budem interpelovať, chcel by som poprosiť pána predsedajúceho o vysvetlenie stavu, ktorý tu nastal, pretože, ak ma oči neklamú, v rokovacom poriadku v § 130 ods. 7 prvá veta znie: "Na interpeláciách musia byť prítomní všetci členovia vlády."

Vážení priatelia, toto je nedôstojný priebeh tejto schôdze parlamentu, ktorý, bohužiaľ, odzrkadľuje vzťah vlády k poslaneckej snemovni. A, bohužiaľ, ak tu nemáme poslancov, čo môžeme očakávať, ak takýto stav pretrváva? Ale, bohužiaľ, týchto poslancov je skutočne podstatne viac ako členov vlády, vážení priatelia. (Reakcie z pléna.)

Priatelia, interpelujeme členov vlády, a nie poslancov. Azda máme obrátené garde, nie?

B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci, pokoj. Pán poslanec, nech sa páči, môžete interpelovať.

J. Jaduš, poslanec: Takže dúfam, že sa to zmení a že tú vzájomnú úctu si budeme môcť dokázať pri najbližšom zasadnutí parlamentu.

Vážený pán minister hospodárstva, dovoľte mi, aby som vás interpeloval vo veci organizačného a finančného zabezpečenia, výkon zákona č. 414/2002 o hospodárskej mobilizácii a zákona č. 274/1993 o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a s tým súvisiacimi vyhláškami obcami ako subjektmi hospodárskej mobilizácie. Zákon č. 414/2002 o hospodárskej mobilizácii, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2003, okrem iného stanovuje úlohy subjektom hospodárskej mobilizácie, medzi ktoré je paragrafom č. 4 zaradená aj obec. Zákon č. 227/1993 Z. z. o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a s tým súvisiace vyhlášky stanovujú obciam ako subjektom hospodárskej mobilizácie zriaďovať výdajne odberných oprávnení a vytváranie materiálnych a organizačných podmienok na činnosť týchto výdajní.

Ďalšou ťažiskovou úlohou je uplatňovanie požiadaviek na odborné oprávnenia. Vyhláškou č. 125/2003 ministerstva hospodárstva sa upravujú podrobnosti o predaji životne dôležitých výrobkov a tovarov a okrem iného sa špecifikujú i prídelové lístky pre rôzne vekové kategórie. Zároveň sa v zmysle zákona č. 414/2002 o hospodárskej mobilizácii a vyhlášky 119/2003 ministerstva hospodárstva stanovuje povinnosť na využívanie informačných technológií za účelom plnenia úloh z nej vyplývajúcich. Vzhľadom na mimoriadne napäté rozpočty obcí, ktoré i z dôvodu prechodu nových kompetencií nie sú schopné zabezpečiť a finančne pokryť ani svoje základné potreby, kladiem tieto otázky:

1. Je zabezpečené dostatočné rozpočtové krytie úloh, ktoré majú zabezpečiť obce v súvislosti s hospodárskou mobilizáciou?

2. Akou formou a prostredníctvom akých nástrojov si obce budú môcť uplatňovať požiadavky na odberné oprávnenia pre jednotlivé vekové kategórie občanov tak, aby boli prídelové lístky vo výdajniach k dispozícii v dostatočnom množstve?

3. Kedy budú reálne k dispozícii odberné oprávnenia, t. j. nákupné poukazy a prídelové lístky?

4. Z akých prostriedkov bude obec hradiť výdavky súvisiace so zavedením a využívaním informačných technológií, t. j. hardvéru a softvéru, a v prípade, že nebude schopná obec tieto prostriedky zabezpečiť, kto bude zodpovedný za ohrozenie plnenia úloh hospodárskej mobilizácie?

Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil písomne do interpelácií, preto sa pýtam, kto sa hlási ústne? Mal som poradie pani poslankyňa Mušková, Bollová, Hopta, pán poslanec Hopta, pán poslanec Fajnor. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do interpelácií.

Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Mušková, pripraví sa pani poslankyňa Bollová.

Zároveň chcem vyzvať členov vlády, ktorí sa nachádzajú v Národnej rade, lebo viem, že niektorí dokonca sú aj za týmto priestorom, aby sa vrátili do rokovacieho priestoru, lebo ešte stále prebieha bod interpelácie.

Nech sa páči, pani poslankyňa, môžete interpelovať.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Moja interpelácia, vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, moja interpelácia smeruje na ministra školstva pána Fronca.

Vážený pán minister, v Bruseli Európska komisia zverejnila po prvýkrát výsledky hodnotenia 22 indikátorov stanovených na hodnotenie plnenia záverov Európskej rady v Barcelone z roku 2002 na intenzifikáciu investícií do výskumu v Európskej únii. V Európskej únii má v roku 2010 dosiahnuť hodnotu 3 % hrubého domáceho produktu. Plnenie záväzku sa bude vyhodnocovať každý rok počas jarného zasadnutia Európskej rady. Výsledky zverejnené v správe Európskej komisie sú pre Slovensko alarmujúce. Prakticky v každom kvantitatívnom ukazovateli dosahuje Slovensko najhoršie výsledky zo všetkých 25 hodnotených krajín, alebo patrí do skupiny najhorších krajín. Európska komisia predpokladá potrebu priemerného rastu výdavkov v Európskej únii na vedu ročne na úrovni priemerne 8 %. Slovenská republika zaznamenala pokles mínus 6,5 %, teda najhlbší zo všetkých 25 krajín.

Z toho sa odvíja aj nepriaznivé postavenie v ďalších indikátoroch, ako počet výskumníkov na počet obyvateľov, výdavky na vedu v prepočte na výskumníka, takisto najnižšie z 25 hodnotených krajín, počet publikácií, počty uplatnených patentov atď. Európska komisia zároveň zverejnila akčný plán obsahujúci približne 80 konkrétnych akcií, ktoré by mali členské krajiny začať napĺňať v najbližšom období na dosiahnutie prijatých záväzkov. Európska komisia v analýze zdôrazňuje výrazný ekonomický prínos aktivity. Samotná implementácia záväzku na zvýšenie intenzity výskumnej činnosti by mala v celej Európskej únii zvýšiť počet pracovných miest do roku 2010 o 1,2 milióna.

Vážený pán minister, lisabonský proces, v rámci ktorého bol záväzok zvýšiť výdavky na vedu aj výskum do roku 2010 na úroveň 3 % z hrubého domáceho produktu, prijatý je záväzný aj pre Slovenskú republiku. Okrem toho sa Slovenská republika zaviazala k zvyšovaniu výdavkov na vedu vyjadrenú v percentách aj v negociačnom procese. Prijaté indikátory budú odteraz uplatňované pravidelne každý rok a v prípade, že Slovenská republika situáciu nezmení, bude v ukazovateľoch obsadzovať posledné miesta.

Ako chcete, pán minister, riešiť túto neutešenú situáciu, v ktorej sa slovenská veda práve počas vášho pôsobenia vo funkcii ministra zodpovedného za vedu ocitla? Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi a bude interpelovať pani poslankyňa Bollová, pripraví sa pán poslanec Hopta.

Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážení členovia vlády, ak tu ešte niekto je, vážený pán premiér, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť interpeláciu na ministra obrany Slovenskej republiky Ivan Šimka podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Vážený pán minister, chcela som osloviť pána ministra, v rámci výjazdového zasadnutia Klubu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za Komunistickú stranu Slovenska som navštívila zariadenie nápravnej výchovy, patriace vášmu rezortu, Vojenskú väznicu v Sabinove. Celý objekt je udržiavaný vo veľmi dobrom stave, tvorí ho niekoľko budov, zatrávnené plochy, park. Vážené kolegyne, kolegovia, po príchode do tohto objektu budete premýšľať, či sa nachádzate v nejakých kúpeľoch, alebo v bývalom detskom letnom tábore, pretože sa to na väznicu skutočne nepodobá. Je to veľmi pekne udržiavaný objekt. Službukonajúci vojaci a dôstojníci tu okrem údržby priestoru strážia jedného, slovom jedného, väzňa.

V neďalekom Prešove je zariadenie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pre vyšetrovaciu väzbu s kapacitou pre 100 osôb. Navštívila som i toto zariadenie. V čase mojej návštevy sa tam v nedôstojných podmienkach nachádzalo 296 zadržaných, je tam 100 miest. Okrem toho vysokého počtu a hrozných podmienok dovolím si ešte poznamenať, že sú tam ľudia, muži i ženy, ktorí neboli právoplatne odsúdení, sú vo vyšetrovacej väzbe.

V čase mojej návštevy jednej cely práve prišli oznámiť väzenkyni, alebo zadržanej, ktorá tam bola v týchto podmienkach 7 mesiacov, že ju oslobodzujú, pretože je nevinná. Dopriala by som vám vidieť tvár tej ženy a nepriala by som vám cítiť sa na tom mieste, kde som stála ja.

Pán minister, pán minister obrany, vysvetlite, prosím, ako dlho trvá stav totálneho plytvania prostriedkami Ministerstva obrany Slovenskej republiky na udržiavanie objektu v Sabinove, aké ponuky a akým rezortom ste dali na jeho hospodárnejšie využitie? Napríklad bolo by možné ho ponúknuť na využitie Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky na riešenie neúnosnej situácie vo väznici v Prešove? Alebo Ministerstvu práce a sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, aby tieto priestory boli využité pre domy opatrovateľskej služby alebo pre domov dôchodcov? Alebo Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky pre múzeum kráľovského mesta Sabinov, ktoré sa nachádza v hrozných podmienkach?

Očakávam, že v písomnej odpovedi sa niečo zaujímavé dozviem. Vopred ďakujem, pán minister, i vám, že ste ma vypočuli. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej bude interpelovať pán poslanec Hopta a pripraví sa ako posledný pán poslanec Fajnor.

I. Hopta, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ktorí ste vydržali, dovoľte mi, aby som podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov interpeloval predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu.

Vážený pán predseda vlády, chcem sa vás spýtať, kedy sa Slovenská republika začne správať ako zvrchovaný a suverénny štát a recipročne zavedie vízovú povinnosť voči Spojeným štátom severoamerickým, Veľkej Británii a Kanade, resp. voči ostatným krajinám, voči ktorým naša krajina jednostranne zrušila vízovú povinnosť? Podotýkam, že naši občania, keď chcú získať víza týchto krajín, musia vystáť nekonečne dlhé rady, vyplňovať ponižujúce dotazníky a za víza zaplatiť dosť značnú finančnú sumu bez záruky, že víza vôbec dostanú.

Vážený pán predseda vlády, žiadam vás o písomnú odpoveď na túto otázku. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ako posledný bude interpelovať pán poslanec Fajnor, nech sa páči, máte slovo.

K. Fajnor, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov interpelujem predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu.

Vážený pán predseda vlády, vo verejnosti je všeobecne známy postoj Komunistickej strany Slovenska k privatizácii. Jednoznačne zamietavý je najmä postoj k privatizácii veľkých a zvlášť strategických podnikov. Žiaľ, namiesto proklamovanej reštrukturalizácie ekonomiky za ostatných 13 rokov došlo iba k reštrukturalizácii vlastníctva. Privatizácia sa znížila na majetkový prevrat a rozkradnutie majetku štátu. Prevažná časť majetku, ktorý bol nadobudnutý za socializmu, je v rukách hŕstky domácich, ale najmä zahraničných vlastníkov. O slovenskej ekonomike už nerozhoduje vláda, ale zahraničný kapitál. Zastávam názor, že teraz, keď sa úspešným referendom naplnil vláde jediný strategický cieľ, nadišiel čas na preskúmanie doterajšej privatizácie, najmä jej zneužitia. Doterajšia prax potvrdzuje farizejské praktiky opozičných parlamentných politických strán, ktoré z postu opozície volali po previerke privatizácie a navrátení nezákonne nadobudnutého majetku štátu. Po uchopení moci na tieto predsavzatia a predvolebné sľuby rýchlo zabudli.

Z verejne prístupných zdrojov sú známe viaceré príklady zneužitia privatizácie. Komunistická strana Slovenska prostredníctvom médií už dávnejšie vyšla s požiadavkou preveriť privatizáciu Slovnaftu. Fond národného majetku tam predal 39 % akcií rafinérie Slovnaft v roku 1995 spoločnosti, ktorú vlastnili manažéri Slovnaftu. Kúpna cena celého balíka mala byť 6,4 mld. Sk. Tieto akcie sa však predali za 1 mld. Sk. Prvá splátka, o ktorej viem, bola zaplatená vo výške 100 miliónov. Mám k dispozícii kartu kupujúceho, v ktorej je dodatok k platobným podmienkam, upravujúci kúpnu cenu z pôvodných 6,4 mld. na 1 mld., s dátumom 30. mája 1996. Štát takto prišiel rádovo o miliardy korún. Následne bolo sprivatizovaných ďalších 15 % akcií Slovnaftu tou istou akciovou spoločnosťou formou priameho predaja. Osobne som na Fonde národného majetku Slovenskej republiky žiadal o poskytnutie podkladových materiálov, ktoré súvisia so spomínanou privatizáciou. Bola mi poskytnutá uvedená karta kupujúceho. Ďakujem príslušnému riaditeľovi odboru na fonde za spoluprácu.

Trvám na tom, aby privatizácia Slovnaftu bola dôsledne preskúmaná a aby sa z výsledkov urobili prísne závery. Verejne oznamujem, že podávam oznámenie na neznámeho páchateľa z podozrenia zo spáchania trestných činov skresľovania údajov v hospodárskej a obchodnej evidencii, porušovania záväzných pravidiel hospodárskeho styku, porušovania informácií v obchodnom styku, sprenevery, úplatkárstva a zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa Trestného zákona.

Vás, vážený pán predseda vlády, žiadam o vyjadrenie k faktom, ktoré som v tomto svojom vystúpení uviedol. Ďakujem.

Ďalej by som interpeloval pána ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca.

Vážený pán minister, v rámci poslaneckého prieskumu som navštívil v Prešovskom kraji mesto Stropkov. Pozrel som si novostavbu nemocnice s poliklinikou. Je, až na jeden detail, pripravená na dokončenie a uvedenie do prevádzky. No chýba jej práve to najdôležitejšie, a to je necelých 30 mil. Sk na spustenie celého bloku. Bolo by veľkou škodou, keby sa túto stavbu nepodarilo dotiahnuť do konca, pretože celá spádová oblasť si zaslúži modernú nemocnicu. Ako som informovaný, vážený pán minister, neprítomný, žiaľ, táto nemocnica bola delimitovaná z rezortu zdravotníctva pod mesto Stropkov, avšak bez investičných prostriedkov potrebných na dokončenie tohto areálu. Na prieskume som zistil, že v rozpočte mesta nie je možné nájsť dostatok finančných zdrojov na komplexnú dostavbu. Poslanecký prieskum ma presvedčil o potrebe dostavby tejto nemocnice.

Vážený pán minister, žiadam vás o odpoveď, ako budete tento problém riešiť, i keď ste delimitovali novostavbu pod riadenie samosprávy, avšak bez delimitácie investičných zdrojov?

S poslednou interpeláciou sa obraciam na ministra školstva pána Martina Fronca.

Vážený pán minister, opäť v rámci poslaneckého prieskumu v Prešovskom kraji som navštívil obec Havaj. Napriek názvu, evokujúcemu bezstarostnosť, dostatok a zábavný život, tieto slová sú pre ľudí v obci neznámym pojmom. V okrese je chudoba a hlad a čo je horšie, pociťujú to aj deti. Tamojšia základná škola napriek výborným výchovno-vzdelávacím výsledkom zápasí s kritickým stavom vo financovaní. Najväčším problémom školy v súčasnosti je kuchynská technika, ktorá postupne vypovedá poslušnosť, čoho dôkazom je aj posledný medializovaný kritický prípad. Haváriu sa podarilo vyriešiť vďaka sponzorovi - súkromnej firme. Je však nemysliteľné, aby existencia školstva, výchova a vzdelávanie záviseli od dobrej vôle sponzorov. Evidentne štát sa opäť zbavil zodpovednosti tam, kde je to pre neho výhodné, a zodpovednosť odsúva na bedrá občanov.

Rozpočet školy nie je finančne pokrytý. Škola má menej prostriedkov ako minulý rok, hoci iba plyn a elektrina stúpli o 41, resp. 26 %. Sumu vyčlenenú na I. štvrťrok zhltli dve faktúry za plyn. Škola si nemôže zabezpečiť úhradu strednej údržby, nákup základného školského nábytku, zabezpečenie revíznych správ elektroinštalácie a nákup učebných pomôcok, prípadne na modernizáciu učební nemôže ani pomyslieť. Delimitáciou prešla zriaďovateľská pôsobnosť školy na obec. Financie sa delimitovali opäť v nedostatočnom množstve. Po prevedení prostriedkov sú možnosti obce vyčerpané. Pri hľadaní vinníka sa zavádzajú klamlivé informácie. Vyšší územný celok sa vyhovára na ministerstvo financií, ministerstvo financií, naopak, na vyšší územný celok.

Vážený pán minister, žiadam vás o odpoveď, kedy a ako chcete riešiť tento problém. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil ústne do interpelácií. Preto vyhlasujem tento bod programu za skončený.

Otváram ďalší, a to posledný bod

písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 30. apríla 2003,

ktoré ste dostali ako tlač 237.

Z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 237 nachádza.

Otváram teda rozpravu k tomuto bodu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy k tomuto bodu programu. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem tento bod programu za skončený.

Zároveň, vážené panie poslankyne, páni poslanci, končím rokovanie 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, teda vyhlasujem 12. schôdzu za skončenú.

Ďakujem pekne a dovidenia na 13. schôdzi.

(Rokovanie 12. schôdze NR SR sa skončilo o 16.04 hodine.)