Středa 18. června 2003

P. Hrušovský, predseda NR SR: Čo mám upokojiť, pán poslanec? Sieň? Ukľudňujem sieň. Ale ja chcem poprosiť pánov poslancov, aby zaujali svoje miesta, ktoré im v rokovacej sále prináležia, aby pána spoločného spravodajcu nevyrušovali, aby sa mohol sústrediť na prerokúvanie návrhu zákona.

Otváram rozpravu, panie poslankyne, páni poslanci, o prerokúvanom vládnom návrhu zákona. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky, preto sa pýtam poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Hopta, kartu kde máte? (Hlasy z pléna.) Prosím? (Reakcia z pléna.) Tak ako sa hlásite? Vaše meno nie je na svetelnej tabuli. Do rozpravy sa hlásia páni poslanci Hopta, Jarjabek, Paška, Bódy. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

Nech sa páči, pán poslanec Hopta.

I. Hopta, poslanec: Vážený pán predseda, vážený člen vlády, vážený pán spravodajca, vážené dámy, vážení páni, celá táto schôdza Národnej rady sa nesie v znamení zvyšovania cien všetkých možných komodít a zvyšovaním DPH, cien benzínu, resp. nafty dôjde prakticky k zvýšeniu cien aj všetkých ostatných tovarov a služieb. Vážené dámy, vážení páni, to sa deje v čase, keď podpredseda vlády a minister financií pán Mikloš bez kúska hanby tvrdí parlamentu i celej verejnosti, že ekonomika je vo vynikajúcom stave, no zároveň hovorí, že ak nezvýšime ceny a dane, nastanú národohospodárske škody, resp. že musíme vziať ďalšie úvery.

V tomto politickom i ekonomickom podtexte sa nesie aj zvyšovanie koncesionárskych poplatkov. Tie sa majú podľa predbežného návrhu zvýšiť o 33 %. V predložených materiáloch sa navrhovaná suma približne 3,30 koruny napr. pre STV denne porovnáva so sumami v Dánsku, Fínsku, Írsku, Nórsku, resp. v Rakúsku. Podľa môjho názoru je to stupídnosť najvyššieho stupňa, keď hovoríme o nízkych slovenských koncesionárskych poplatkoch, ale nehovoríme už o veľmi nízkych slovenských platoch, resp. dôchodkoch. Podobne je to aj s odvolaním sa na to, že zvyšujeme ceny koncesionárskych poplatkov preto, lebo inde v Európe sú vyššie. Klub poslancov za KSS odmieta takéto videnie...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prosím o pokoj. Pán poslanec Abrhan, neotáčajte sa zadkom rečníkom. Pán minister Palko, pán poslanec Miššík.

I. Hopta, poslanec: Áno, ďakujem, pán predseda. Klub poslancov za KSS odmieta takéto videnie problémov a je zásadne proti zvyšovaniu koncesionárskych poplatkov. Svoje negatívne stanovisko zdôvodňujeme nasledovne.

Po prvé, zvýšenie koncesionárskych poplatkov sa nepriaznivo dotkne sociálnej situácie väčšiny občanov. Po druhé, v rozpore s predchádzajúcou praxou koncesionárske poplatky budú platiť napr. aj dôchodcovia, aj keď iba v polovičnej výške. Po tretie, Slovenská televízia ani Slovenský rozhlas podľa názoru klubu poslancov za KSS nevyčerpali všetky svoje vnútorné a ekonomické rezervy, preto sme proti zvyšovaniu koncesionárskych poplatkov. Po štvrté, proti zvyšovaniu koncesionárskych poplatkov sme aj preto, lebo sme presvedčení, že namiesto toho, aby sme zabezpečili dôsledné vyberanie poplatkov v terajšej výške, tak ich zvyšujeme. Nastáva tak absurdná podľa môjho názoru situácia, že keď tí, čo poctivo platia, budú platiť ešte viac, ale tí, čo neplatia ani terajšie poplatky, nebudú ich platiť ani v budúcnosti. Po piate, klub poslancov za KSS je presvedčený, že rezervy príjmu pre Slovenskú televíziu aj Slovenský rozhlas existujú aj v zabezpečovaní reklamy, v obidvoch inštitúciách ju zabezpečujú súkromné firmy, čím STV aj Slovenskému rozhlasu unikajú ročne desiatky miliónov korún. Po šieste, sme presvedčení, že v budúcnosti bude potrebné riešiť tento problém nie na úkor koncesionárov, ale napr. aj zväčšením rozsahu reklamy pre tieto verejnoprávne inštitúcie. A po siedme, ak na jednej strane Slovenská televízia pod vedením pána Rybníčka začala alebo má snahu robiť určité ekonomické opatrenia na zefektívnenie svojej činnosti, myslíme si, že to bude potrebné aj v Slovenskom rozhlase, ale nie napr. na úkor národnostného vysielania, ako sa to stalo naposledy v Prešove.

Zároveň mi teda dovoľte, že klub poslancov KSS chápe, že vysielanie STV a Slovenského rozhlasu stojí značné finančné prostriedky, ale odmietame, aby sa to robilo spôsobom, ako to robí vláda aj v iných oblastiach, keď celú ťarchu prenáša len na občanov. Preto nepodporíme žiadne zvyšovanie koncesionárskych poplatkov a chcem požiadať v mene nášho klubu pána ministra, aby stiahol z rokovania tento návrh zákona. Ďakujem vám za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďalší v poradí ako druhý prihlásený do rozpravy je pán poslanec Jarjabek.

Pani poslankyňa Bollová a pán poslanec Jaduš chcú reagovať faktickou poznámkou ešte.

Pán poslanec Jarjabek, prosím, aby ste vydržali.

Nech sa páči, pani poslankyňa Bollová.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem nielen podporiť nášho diskutéra pána Hoptu, ale chcela by som sa ešte spýtať pána ministra, či je správne znenie návrhu zákona, teda je to faktická poznámka k zneniu návrhu zákona, či koncesionárske poplatky platia ľudia za to, že vlastnia televízor a rádio, alebo ich budú platiť za príjem televízneho a rozhlasového signálu, pretože v tom znení pán minister uvádzal takúto terminológiu.

K tomu, čo hovoril pán Hopta, dodávam, že by sme boli veľmi radi, aby navrhovateľ zvážil aj výšku poplatkov pre dôchodcov, pretože dôchodcovia kedysi boli oslobodení od rôznych takýchto výberov poplatkov. Ďakujem pekne, to je všetko.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Jaduš.

J. Jaduš, poslanec: Vážení kolegovia, ja by som chcel upriamiť pozornosť na jednu vec, že zvyšovanie poplatkov koncesionárskych sa dotýka aj právnických osôb a predovšetkým našich hotelov, našich penziónov. Vy ste tu hovorili o tom v programovom vyhlásení, že chcete podporovať cestovný ruch, ekonomiku, hospodárstvo, ale spolu v súvislosti s ostatným zvyšovaním a zdražovaním, so zmenou dane z pridanej hodnoty, ešte keď pripočítame k tomu, že každý jeden hotel zaplatí navyše za každý jeden televízor, či sa používa alebo nepoužíva, zase len zvyšujeme ceny a znižujeme konkurencieschopnosť našich prevádzok.

Druhá vec, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť, je to, že mne sa to zdá, ako keby sme dnes mali kupovať mačku vo vreci. Pán Rybníček ešte nič neukázal okrem prepúšťania zamestnancov, my nevieme, ako bude hospodáriť, ako bude vyrábať, akú kvalitu bude vyrábať, čo vlastne bude robiť. Takže ja navrhujem, aby sme si počkali so zvyšovaním koncesionárskych poplatkov až dovtedy, kým pán Rybníček nedokáže, že vie gazdovať ako poriadny gazda a že tie peniaze skutočne poputujú do televízie, a nie na obohacovanie sa jednotlivcov, resp. s televíziou nekalo spojených firiem. Ďakujem veľmi pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, ctené kolegyne, kolegovia, vždy keď sa prerokúva čokoľvek v súvislosti so Slovenskou televíziou, vzniká taká záhadná hektická atmosféra, atmosféra nedôvery, atmosféra podozrievania, vzájomného dobehnutia sa koalície alebo opozície. A tento stav tu už naozaj trvá roky a, musím sa priznať, pretrváva aj dnes.

Aj to je to, čo ovplyvňuje v tejto chvíli moje vystúpenie, v prvom rade z toho dôvodu, že návrh koncesionárskych poplatkov prichádza pre mňa akýmsi spôsobom nie celkom vhodne preto, lebo podľa môjho skromného názoru myslím si, že najskôr mali prísť návrhy zákonov o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase a potom až následne v súvislosti s nimi mal prísť návrh zákona o koncesionárskych poplatkoch. Z akého dôvodu? No preto, lebo v rámci zákona o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase je presne špecifikovaná verejná služba a je presne špecifikované financovanie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. Avšak čo sa stalo v poslednej dobe, v posledných dňoch, keď začala byť spochybňovaná iniciatíva ministerstva kultúry a nás všetkých, ktorí vlastne v tejto téme už roky pracujeme, samotným pánom ústredným riaditeľom Rybníčkom ohľadne prijatia nového návrhu zákona o Slovenskej televízii, toho zákona, o ktorom všetci hovoríme, toho zákona, o ktorom hovoril pán súčasný ústredný riaditeľ Slovenskej televízie aj predtým, ako sa stal riaditeľom? A vlastne tu vzniklo jedno vyjadrenie, ktorému, priznám sa, nerozumiem, kde pán ústredný riaditeľ hovorí o tom, že Slovenská televízia špeciálne môže mať tento starý zákon ešte veľmi dlho, ako keby jej nevadil. No je to kdesi v súvislosti s tými všetkými situáciami, ktoré sa udiali v poslednej dobe v Slovenskej televízii, čosi, na čo si musíme naozaj všetci dať pozor, lebo sú tu isté nevysvetliteľné veci potom.

Sú tu nevyriešené otázniky pri reforme Slovenskej televízie. Pasívna Rada Slovenskej televízie, nazvem to takto slušne, hoci by možno bol vhodný pre Radu Slovenskej televízie na rozdiel od Rady Slovenského rozhlasu aj iný výraz, teda pasívna Rada Slovenskej televízie sa len pozerá na to, čo sa v Slovenskej televízii deje v rámci reformy. Zatiaľ v Slovenskej televízii to nie je reforma o Slovenskej televízii, ale je to reforma o budove Slovenskej televízie, je to reforma, kde vlastne nevieme, aká bude nová typová vysielacia štruktúra, aká bude nová organizačná štruktúra v rámci Slovenskej televízie. A nepoznáme ani programové ciele. A keďže nevieme, aký bude nový zákon, nevieme, akým spôsobom bude definovaná v rámci tohto nového zákona verejná služba. A v rámci tejto situácie my podpisujeme Slovenskej televízii vlastne ďalší bianko šek, bianko šek preto, lebo nevieme, čo sa v priebehu pol roka stane, na čo budú použité peniaze, zvýšené peniaze koncesionárov.

Veľmi zaujímavé je aj v tejto chvíli uznesenie vlády, ktoré dalo Slovenskej televízii 250 mil. korún na tzv. odstupné pre prepustených zamestnancov Slovenskej televízie. No pokiaľ sa zákon nezmení a prijmeme v tejto chvíli nový koncesionársky poplatok, Slovenská televízia bude skutočne, tak ako to povedal pán riaditeľ, v pluse. Lenže z hľadiska starého zákona a pán riaditeľ nový zákon proklamoval, že nechce, bude musieť tieto ušetrené peniaze vrátiť ministerstvu financií. Nie je to teda nejaká pôžička, tých 250 mil. korún, ktorú vlastne pán ústredný riaditeľ vráti v tom nasledujúcom období vláde? Ja sa pýtam. To sú domnienky a hovorím to len kvôli tomu, lebo bol spochybnený nový zákon o Slovenskej televízii.

Viete, je tu naozaj množstvo otáznikov otvorených, my stále hovoríme o Slovenskej televízii aj v súvislosti so Slovenským rozhlasom. Pri Slovenskom rozhlase my presne vieme na základe ekonomických analýz, ktoré predložila ekonomická riaditeľka, resp. ktoré predložil ústredný riaditeľ, čo Slovenský rozhlas v rámci verejnej služby urobí za 30-korunový koncesionársky poplatok, 40-korunový koncesionársky poplatok a 50-korunový koncesionársky poplatok. Preto hovorím o 50-korunovom koncesionárskom poplatku pre Slovenský rozhlas a preto aj vznikol tento návrh, lebo v rámci tohto koncesionárskeho poplatku bude rozhlas zrazu v nule. Jednoducho nožnice nebudú existovať. Preto sme privítali túto iniciatívu a mal by byť na mnohé roky vlastne vyriešený problém Slovenského rozhlasu, keď už aj v tomto prípade vieme predpokladať, aké penzum verejnej služby Slovenský rozhlas za koncesionársky poplatok bude občanovi ponúkať, z toho dôvodu, lebo toto všetko nám ústredný riaditeľ Slovenského rozhlasu takto na papieri odovzdal na rozdiel od ústredného riaditeľa Slovenskej televízie, kde žiadne ekonomické analýzy tohto druhu nemáme. Tým však nechcem vôbec spochybňovať, že Slovenská televízia nepotrebuje zvýšený koncesionársky poplatok.

Avšak znova sa pýtam, prečo je tento druh koncesionárskeho poplatku, prečo je určité celé číslo, prečo nehovoríme o určitom inflačnom koeficiente, ktorým by sme túto problematiku vyriešili na mnoho rokov dopredu. Totižto nech schválime akýkoľvek koncesionársky poplatok, o dva, o tri roky sme znovu v tej istej situácii, že budeme musieť takýmto spôsobom riešiť problémy Slovenskej televízie.

Chcel by som ešte jednu vec povedať, že vlastne treba sa veľmi vážne zamyslieť nad tým, či vôbec koncesionársky poplatok má v danej situácii opodstatnenie, či problém financovania Slovenskej televízie netreba riešiť úplne iným spôsobom. Napadá nás, čo sa týmto problémom zaoberáme a budeme túto tému ďalej rozpracovávať, že by napr. Slovenská televízia mohla byť platená istou čiastkou s kilowatthodiny, ktorú platí každý občan. Tým pádom by sa mnoho problémov vyriešilo na jednej strane preto, lebo nevznikol by problém dôchodcov, nevznikol by problém nového koncesionárskeho poplatku a hlavne nevznikol by politický problém, ktorý vždy je veľmi prítomný pri prerokovávaní takejto vážnej otázky.

Ústredný riaditeľ Slovenskej televízie nás polroka v pravidelných intervaloch ubezpečuje, že Slovenská televízia bude hospodáriť lepšie, modernejšie a efektívnejšie a že sa podstatne zvýšia jej príjmy z reklamy a podnikateľských aktivít. Faktom však je, že zatiaľ vidíme 3 výsledky, zastavenie tvorby nových programov, prepustenie vyše 1 000 zamestnancov a záujem o zvýšenie koncesionárskych poplatkov. Musíme sa opäť pýtať, či bude Slovenská televízia podnikať s koncesionárskymi poplatkami, ak to je to jediné, o čo sa dnes aj vedenie interesuje, či máme zaťažiť platením, a to je veľmi vážna vec, aj dôchodcov, aby Slovenská televízia uvádzala prehľad svojich archívnych fondov a inkasovala za to viac a viac peňazí.

Kolega Galbavý pri istej príležitosti navrhoval, aby sa aj v rozhlase vydali cestou Rybníčka a začali sa na verejnoprávnu inštitúciu dívať ako na podnikateľský subjekt. Ak však navrhneme, aby aj naši občania sa začali na STV dívať ako na tovar, ktorý si kúpia iba v prípade, že za svoje peniaze dostanú primeranú protihodnotu, potom sa mi zdá, že predkladateľ návrhu na zvýšenie koncesionárskeho poplatku pripravil v prípade Slovenskej televízie mimoriadne nevýhodnú zmluvu pre občana: starý program, menšiu kapacitu. A za čo teda platiť viac? Skúsme, vážené kolegyne a kolegovia, takýto "kšeftík" navrhnúť niektorému zo svojich známych a myslím si, že vieme, čo nám odpovie.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prepáčte, pán poslanec. Páni poslanci, prosím, ak chcete diskutovať, choďte diskutovať mimo rokovacej sály.

D. Jarjabek, poslanec: Dovoľujem si upozorniť aj na priepastný rozdiel medzi prístupom vedenia Slovenského rozhlasu a prístupom vedenia Slovenskej televízie pri tejto príležitosti na úpravu poplatkov. O tom som už hovoril. Slovenská televízia je v súčasnosti v dobe nula. Slovenský rozhlas je v rámci nastavenia jednej organizácie, ktorá funguje. Je teda následne otázka, či Slovenský rozhlas pôjde tou istou cestou ako Slovenská televízia alebo či Slovenská televízia sa prispôsobí tej vízii, ktorou ide Slovenský rozhlas. Toto je otázka, ktorú by mal vyriešiť nový zákon o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase, ak azda bude ešte chcenie takýto zákon prijať.

V súvislosti s platením penzistov môžem iba povedať to, čo už tu bolo povedané, preto si dovoľujem dať pozmeňujúci návrh k návrhu novely zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov, že v §4a sa vypúšťa navrhovaný odsek 3 s navrhnutým znením: "Mesačná výška poplatku pre fyzickú osobu, ktorá je poberateľom dôchodku1c), ak nežije v domácnosti1d) s inou osobou s pravidelným príjmom zo zárobkovej činnosti, je za používanie rozhlasových prijímačov 20 Sk a za používanie televíznych prijímačov 50 Sk." Navrhujem, aby sa tento odsek vynechal, to znamená, aby penzisti tak ako doteraz neplatili za televíziu nič.

Ešte raz, chcel by som, aby ste ma naozaj dobre pochopili. Ja absolútne nehovorím, že netreba zvýšiť koncesionársky poplatok, len chcem vedieť, keď koncesionársky poplatok zvýšime, čo za tento koncesionársky poplatok dostane divák Slovenskej televízie. V prípade Slovenského rozhlasu, to vieme, v prípade Slovenskej televízie to môžeme len tušiť. Čiže opäť podpisujeme ako už niekoľkokrát Slovenskej televízii bianko šek. Nespochybňujem v tejto chvíli dobrý úmysel všetkých, ktorí v Slovenskej televízii chcú robiť reformu. Avšak niektorým veciam nerozumiem, sú pre nezrozumiteľné a do dnešného dňa som k tomu nedostal patričné vysvetlenie. Ešte raz, nepochybujem o dobrom úmysle, ale chcem vedieť viac, lebo v tejto chvíli mi to nestačí. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Paška je prihlásený ako ďalší do rozpravy. Nech sa páči.

P. Paška, poslanec: Pán predseda, kolegyne, kolegovia, v prvom rade je mi tak trošku ľúto, že kolega Jarjabek použil veľa logických argumentov, ktoré ani zrejme nie je hodno opakovať. Predsa len potešujúce je pre mňa aj to, že po všetkých negatívnych a kritických vystúpeniach, ktoré zazneli od mojich kolegov z poslaneckého klubu Smeru, mi nedá, aby som nepovedal, že návrh zákona, ktorým sa zaoberáme, je pre nás svojím spôsobom prijateľný hlavne tým, že na rozdiel od všetkých deformovaných noriem, ktoré prechádzali skráteným legislatívnym konaním a mali bezpochyby obrovský sociálny dopad, zaoberáme sa v merite vecí tejto normy čímsi, čo mne osobne pripadá veľmi racionálne a čo dáva dôvod na to, aby sme sa minimálne nad týmto zamysleli.

Začnem tým, čím pán kolega Jarjabek končil. Zásadne si vieme predstaviť zvýšenie poplatkov, ale tak ako každý súdny človek, ktorý vynakladá peniaze na čosi a chce proti tomu svoju hodnotu, sa pýtame, za čo to bude. Jeden z vážnych problémov, ktorý nás núti ale, aby sme sa zamysleli, či podporiť toto veľmi racionálne konanie, je ale otázka, ktorá je obzvlášť politicky citlivá a ktorá nás opozičných predstaviteľov sa dotýka možno viac ako vás koaličných. A to je ten večne diskutovaný problém verejnoprávnosti a zachovania objektivity. Drahé kolegyne, kolegovia, nerobme si ilúzie, tá verejnoprávnosť bude "vždy". Skúsme sa ale zamyslieť nad tým, ako ju dostať niekde na úroveň, kde by sme boli schopní akceptovať drobné odchýlky alebo modifikácie, ktoré by možno boli v súlade nielen s politickým systémom, ale aj morálkou.

Takisto tu už bol spomenutý sociálny dopad. Ja nechcem aj vzhľadom na to, že predtým diskutované normy hlavne v kritike z nášho poslaneckého klubu rezonovali obzvlášť v tejto oblasti, znovu otvárať túto citlivú tému, ale či sa nám to páči alebo nie, naozaj v krajine sú skupiny občanov, pre ktorých je aj 100 korún alebo 50 korún významná peňažná položka.

Cez to všetko si myslím, že by asi bolo dobré, ak by sme skúsili pouvažovať, či sa nedá s tým riešiť paralelne problém ekonomický. A to je to racionálne jadro, o ktorom som hovoril, a tam zrejme chceme sa postaviť na stranu manažmentu, hlavne Slovenskej televízie, pretože si uvedomujeme, že tie problémy nie sú až tak celkom identické a bolo už spomenuté, že história aj súčasnosť, aj ekonomická, aj programová a obsahová Slovenského rozhlasu je odlišná od Slovenskej televízie. Chceme to podporiť. A domnievam sa, že snaha nového vedenia Slovenskej televízie, ktoré sme, mimochodom, aj pri personálnej voľbe podporili, je vhodná a je žiaduca. Chcem vás požiadať ale, či by naozaj sa to nedalo riešiť paralelne so zákonom, ktorý by garantoval verejnoprávnosť týchto inštitúcií, aj ekonomický rozmer veci.

Preto keď dovolíte, kolegyne, kolegovia, ja by som vás chcel požiadať a podávam tento návrh, aby sme v zmysle § 83 ods. 1 rokovacieho poriadku vrátili návrh zákona a aby prišiel na rokovanie naraz s pripraveným novým návrhom zákona o verejnoprávnych inštitúciách. Ak, samozrejme, tento návrh nie je pre vás prijateľný, čo sa mi zdá takisto logické, pretože viem, že niektoré aj personálne, ale aj ekonomické postupy vo vedení Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu zašli až priďaleko a predpokladám, že sa s tým asi ťažko bude aj navrhovateľ zmierovať, chcem za poslanecký klub Smeru deklarovať, že sa aj vzhľadom na veľa pozitívneho v spravovaní týchto inštitúcií v nových manažmentoch hlasovania zdržíme. Ďakujem vám pekne. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Bódymu, ktorý bol prihlásený ako posledný do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Bódy. Zapnite pána poslanca Bódyho.

P. Bódy, poslanec: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, rád by som podal pozmeňujúci a doplňujúci návrh spolu s poslankyňou Národnej rady Slovenskej republiky Edit Bauer k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov (tlač 206).

V čl. I bod 4 znie: "V § 4a sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie: "Fyzická osoba nad 70 rokov veku, ktorá je poberateľom dôchodku, ak nežije v domácnosti s inou osobou s pravidelným príjmom zo zárobkovej činnosti, je oslobodená od poplatku za používanie rozhlasových prijímačov a za používanie televíznych prijímačov."."

Odôvodnenie je nasledovné. Ekonomickú situáciu občanov dôchodcov nad 70 rokov života a ich minimálnu možnosť zárobkovej činnosti považujeme za vážny dôvod oslobodenia tejto skupiny občanov od platenia koncesionárskych poplatkov v plnom rozsahu, zvlášť vzhľadom na ich imobilitu a ich jedinú možnosť komunikácie alebo minimálnu možnosť komunikácie s okolím prostredníctvom komunikačných kanálov, ako je televízia a rozhlas. Ďakujem za pozornosť a prosím o vyjadrenie.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Bódy bol posledný prihlásený do rozpravy.

Čo, pán poslanec? Chcete sa prihlásiť do rozpravy? Nech sa páči, pán spoločný spravodajca má právo vystúpiť kedykoľvek v rozprave, ak o to požiada. Je posledný rečník v rozprave. Pán poslanec, máte slovo.

T. Galbavý, poslanec: Pán predseda, ďakujem za slovo. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dámy a páni, médiá verejnej služby stoja aj u nás pred novým zadefinovaním svojej úlohy, a to s ohľadom na meniacu sa situáciu v mediálnom prostredí aj v spoločnosti. A nie je to len otázka ich politickej nezávislosti, ktorá bude stále a najmä v niekoľkých nasledujúcich rokoch dôležitá, ale tiež problém nájdenia takého akceptovateľného a zároveň efektívneho modelu, ktorý bude znamenať ich zachovanie. Ako totiž ukazujú trendy, v Európe klesá význam verejnoprávnych médií. Diskutuje sa o ich význame a poslaní a čoraz viac ľudí odmieta platiť koncesionárske poplatky monopolným vysielateľom. Verejnoprávne médiá na Slovensku hoci neustále požadujú zvyšovanie koncesionárskych poplatkov a argumentujú tým, že na Slovensku sú tieto poplatky relatívne najnižšie, dodnes nedokázali verejnosti vysvetliť prečo a za čo by sa im malo vlastne platiť. My práve stojíme pred rozhodnutím odsúhlasiť Slovenskej televízii a Slovenskému rozhlasu zvýšenie príjmov z koncesionárskych poplatkov, ktorým by sa mala obohatiť televízna pokladnica o 700 mil. Sk ročne a rozhlas by mal dostať viac o 200 mil. korún ročne.

Nepriaznivú finančnú situáciu v STV však nezapríčinili výlučne nízke koncesie, ktoré sa od roku 1969 upravovali len dvakrát, ale má mnohé iné dôvody. Objektívne do toho treba zahrnúť rast vstupných nákladov na výrobu a vysielanie programov, trvajúcu infláciu i rastúci počet dôchodcov, ktorí sú podľa doteraz platnej úpravy oslobodenými koncesionármi. Napr. v období od roku 1993 až do roku 2001 sa pritom zvýšili ceny za nákup práv na vysielanie športových prenosov o 440 %, ceny spravodajského servisu o 365 % a celkové náklady STV vzrástli o takmer 488 %, pričom o polovicu sa zvýšil objem vysielania.

Čo však televíziu prišlo najdrahšie, je skutočnosť, ktorú nedávno pomenoval riaditeľ televízie Rybníček, keď povedal, že túto inštitúciu neriadili manažéri a zodpovední ľudia, existuje len kvôli tomu, že vysiela zo zákona a nemožno na ňu vypísať exekúciu, bývalé manažmenty si zvykli na to, že STV síce je v dlhoch, ale vždy budú nejaké cesty, kto to za ňu zaplatí.

Uvedomujem si, že v trhovej ekonomike ťažko žiadať málo peňazí a veľa muziky. Uvedomujem si tiež, že napriek tomu sa to svojím spôsobom slovenským verejnoprávnym médiám čiastočne darilo. Rovnako si však uvedomujem a so mnou i slovenská verejnosť, o peňaženkách ktorej sa opäť chystáme rozhodovať, že v oboch inštitúciách to s verejnými financiami nebolo vždy všetko s kostolným poriadkom. A preto skôr než vložíme do ich vrecka ďalšie peniaze, chcel by som si byť istý, že nie je deravé a že sa aj mnou schválené financie nestratia nevedno kam. Lepšie povedané, predpokladám, že dno tohto vrecka je kadejaké, ale chcem si byť istý, že sa určite zašíva.

Kým riaditeľa STV vidíme s ihlou behať všetci, a to budem reagovať aj na pána poslanca Jarjabka, ja si to naozaj myslím, pod rozhlasovou pyramídou je naďalej akosi ticho a obávam sa, že je tam až tma. Pritom pokiaľ ide o ústredného riaditeľa STV Rybníčka, niet mu čo závidieť. Zdedil firmu v stave, ktorej symbolom sa stal jej archív čiastočne zhnitý, čiastočne nepoužiteľný z iných príčin a zbytočná a drahá vysoká budova v Mlynskej doline plná nadbytočných a drahých zamestnancov. To všetko sa však pomaly stáva minulosťou, zmeny STV sú jednou z tém dňa a neopúšťajú titulné stránky médií. V súvislosti s rozhlasom sa zatiaľ hovorí len o nespokojnosti s navrhovaným zvýšením koncesie. Pritom stav, v akom sa obe inštitúcie nachádzali, je veľmi podobný. Pritom obe verejnoprávne médiá totiž neprešli doteraz takou štruktúrnou, personálnou a ekonomickou transformáciou, ktorá by z nich urobila funkčné médiá verejnej služby. Vyplýva to predovšetkým z pokriveného chápania ich úlohy a ich všeobjímajúceho definovania ako národnej, kultúrnej a vzdelávacej ustanovizne. Dôsledkom neriešenia tejto otázky je vo verejnoprávnych médiách korupcia a klientelizmus. Podľa prieskumu Eurobarometer 2001 najdôveryhodnejším typom média na Slovensku je naozaj rozhlas. Dôverujú mu až tri štvrtiny občanov Slovenska. Slovenskému rozhlasu sú priaznivo naklonené aj prieskumy sledovanosti. Stabilne sa umiestňuje na 1. mieste, aj keď sledovanosť 1. programu Rádia Slovensko za ostatných 6 rokov klesla o 20 % a počúvanosť hudobnej stanice Rock FM sa za ten istý čas znížila o viac než polovicu, na 8,7 %.

Pripusťme zásluhu faktu, že súkromná konkurencia nespí a bojuje o čo najlepšie postavenie v relatívne plnom rozhlasovom éteri. Nemožno však ani vylúčiť, že rozhlas zaspáva na vavrínoch. A vzhľadom na to, že o živobytie má vďaka koncesionárskym poplatkom a štátnemu príspevku dlhodobo postarané, akékoľvek zmeny sú mu cudzie. Nič ho do nich nenúti. Naše dnešné rozhodovanie o desaťkorunáčke naviac je rozhodovaním aj o tom, či si uvedomujeme hodnotu verejných financií, či si uvedomujeme, že nepochádzajú z bezodného mešca, ale že sú z vrecka čoraz viac poplatkami zaťažovaného bežného človeka. Súhlasím, že desaťkorunáčka navyše už nikoho nezabije, obávam sa však, že desaťkorunáčka navyše môže na dlhší čas opäť zabiť tlak na akúkoľvek zmenu v Slovenskom rozhlase. Ťažko pripustiť potom, čo všetko bolo potrebné urobiť v Mlynskej doline, že na Mýtnej ulici je všetko v najlepšom poriadku a reformy tu netreba. Preto podporujem vládny návrh zákona v pôvodnom znení a prosím kolegov, aby ho v takejto právnej úprave podporili taktiež.

Na záver chcem prečítať pozmeňujúci návrh. Ide len o technickú otázku, účinnosť zákona. V čl. II môj pozmeňujúci návrh znie: "Tento zákon nadobúda účinnosť 1. augusta 2003."

Pán predsedajúci, vystúpenie v rozprave z mojej strany som skončil.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Keby ste ešte tú tmu a ticho mohli vysvetliť pod tým Slovenským rozhlasom. Tmu a ticho keby ste vysvetlili pod tým Slovenským rozhlasom.

T. Galbavý, poslanec: Tak vy to sám poznáte, pretože aj v parlamente sme zažili tmu a ticho v minulom volebnom období, keď nám tu vypli elektriku. Áno, bolo to v noci.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca chcú reagovať štyria páni poslanci, posledný pán poslanec Kaliňák. Končím možnosť ďalších prihlášok do faktických poznámok.

Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Galbavý, ja, bohužiaľ, s vami naozaj nemôžem súhlasiť takmer v ničom, čo ste povedali, hoci je mi to naozaj veľmi ľúto, lebo vy ste začali hneď tým, že v Európe pomaly a iste verejnoprávne inštitúcie strácajú vplyv. No pravý opak je pravdou. To ste si pomýlili s Amerikou, kde vôbec tie verejnoprávne inštitúcie neexistujú, existujú tam len tzv. lokálne médiá so 7-percentnou sledovanosťou, ak ju vôbec majú takú. Čiže absolútne nemáte pravdu a ten, od ktorého ste čerpali tieto informácie, vám naozaj napísal nezmysly.

Vy stále porovnávate vedenie Slovenského rozhlasu s vedením Slovenskej televízie a inštitúciu Slovenského rozhlasu s inštitúciou Slovenskej televízie. Opäť je to hlboké nedorozumenie, preto, lebo ten Slovenský rozhlas je dlhodobo z hľadiska mnohých riaditeľov a mnohých rád, ktoré v tom rozhlase sedeli od roku 1993, jednou konsolidovanou inštitúciou, nastavenou na istý model a nastavenou na určitú filozofiu silnej verejnoprávnej inštitúcie, na rozdiel od Slovenskej televízie, ktorá do dnešného dňa nebola nastavená nijakým spôsobom, resp. to nastavenie sa každé 3, poťažne 4 roky menilo, a vždy s príchodom nového riaditeľa prišla nová filozofia vedenia alebo teda existencie Slovenskej televízie. To je zásadný problém Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, to sa nedá povedať jednoduchým spôsobom, aby sa urobila reforma po vzore Slovenskej televízie v Slovenskom rozhlase. Veď to je nezmysel. To je naozaj nezmysel a zničíte takýmto spôsobom všetko, čo ešte v Slovenskom rozhlase funguje, čo predstavuje v Slovenskom rozhlase penzum verejnej služby.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Pán kolega Galbavý, ja som tretie volebné obdobie vo výbore, ktorý má na starosti médiá. My môžeme polemizovať o tom, či ten-ktorý komentár v Slovenskom rozhlase je dobrý alebo zlý, o tom som pripravený diskutovať. Ale tretie volebné obdobie my stále riešime problémy finančné televízie a Slovenský rozhlas sa ako-tak drží. Čiže ak tam je ticho a tma, no tak aj preto, že to robia tak, že sa nerútia finančne tam, kde je Slovenská televízia.

A dovoľte, aby som vám povedal, že vo všetkých tých vašich narážkach na Slovenský rozhlas chýbala akákoľvek konkrétnosť. Tak zase buďme konkrétni, nehovorme náznakovo, to nechajme na nejaké médiá, aby hovorili náznakovo, ale v parlamente hovorme konkrétne. Opakujem, môžeme veľmi diskutovať o tom, či to má takú alebo takú orientáciu alebo či je tam viac opozície alebo koalícia, ale Slovenský rozhlas sa drží, drží sa, to mu zase musíme uznať. Ja sa, samozrejme, prispôsobím kolektívnej vôli, ja tu nebudem robiť niečo proti, ale zase majme rovnaký meter. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Paška.

P. Paška, poslanec: Ja už som spomenul vo svojom príhovore tú pomyselnú hranicu verejnoprávnosti. Nedá mi, aby som nereagoval na pána kolegu Galbavého, že až príliš cítiť tú personalizáciu, ktorá zrejme nebude nástrojom, aby sme dospeli k takémuto stavu. Poviem to priamo tak, ako som to povedal, ak sme boli schopní v prípade nového manažmentu Slovenskej televízie osvojiť si ratio miesto personálneho vplyvu, bol by som rád, keby sme sa dočkali takéhoto postoja aj od ostatných politických partnerov možno aj v iných inštitúciách. Ďakujem vám pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Kaliňák.

R. Kaliňák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, ja budem veľmi stručný. Súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Mikloško v tomto prípade. Pán poslanec Galbavý, nemáte poňatia o tom, čo ste hovorili o Slovenskom rozhlase podľa mňa. Od A po Z to bolo úplne mimo. Som mal pocit, že hovoríte o niekom inom. To je verejnoprávna inštitúcia, nie súťažiteľ s rozhlasovými stanicami, ktoré sú komerčného charakteru.

A keď sa bavíme o tom poplatku, pred chvíľkou ste hlasovali o inom zvyšovaní poplatkov, tak to vyjadrenie vypadá naozaj veľmi, veľmi pokrytecky. Možno je tam tma preto, lebo tam žiadny väčší škandál nevypukol za to posledné obdobie, za nejakých posledných 6 rokov.

Zaspáva na vavrínoch. Na akých vavrínoch? Preboha, to bolo úplne vedľa, ani jedna konkrétna vec. Skúste, keď chcete niekoho obviniť, a naozaj sa vám to teda podarilo pekne očierňovať, byť konkrétny. Bolo by to zaujímavejšie a naozaj možno aj pútavejšie pre pánov poslancov. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.

R. Chmel, minister kultúry SR: Pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, ja si uvedomujem, že téma je trošku zložitejšia, ako je táto rozprava, a že diskusia o verejnoprávnych médiách a o verejnej službe týchto médií by nám dala zabrať dlhší čas, čo sa nepochybne stane, keď budeme predkladať návrh zákona o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase. Ale toto je, myslím si, špecifický zákon, resp. špecifická úprava, ktorú ako takú treba brať.

Ja nechcem komentovať teda všetky vystúpenia, ale k tomu jednému, v ktorom sa pýtala pani poslankyňa Bollová na to, či ide o poplatok za vlastnenie alebo za program takrečeno, tak si myslím, že treba vyjsť z toho, z tej európskej konvencie či normy, ktorá je založená na solidárnej forme poplatkov. A to znamená, že to nie je platba za ponuku programov ani za to, že ich sledujeme, ale je to solidárna platba, ktorá sa vzťahuje na každého, kto má v držaní prijímač za účelom jeho príjmu, takže príjmu teda. Takže toto je len taký malý detail, ktorý by som chcel povedať, aby sme neodvádzali teraz celú rozpravu k tomu, aká je úroveň či kvalita vysielania, dajme tomu, Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie.

Pravda je, že v rôznych krajinách aj v rôznych krajinách Európskej únie býva tá sadzba určovaná rôzne, no u nás sme sa rozhodli pokračovať v tomto princípe. Takže niet zatiaľ nič vhodnejšieho, v čom by sme mohli tento princíp zmeniť. Takže prosím, aby ste prijali ten vládny návrh tak, ako sme ho navrhli. Ďakujem, pán predseda.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi.

Pýtam sa, či si žiada záverečné slovo k vystúpeniam k rozprave pán spoločný spravodajca. Áno.

T. Galbavý, poslanec: Ja by som len stručne reagoval na to, čo odznelo, povedzme, na moje vystúpenie. Samozrejme, nepovedal som tu konkrétne veci, ktoré by som mohol vyčítať Slovenskému rozhlasu ako verejnoprávnej inštitúcii, určite tu na to nebude čas, ale spoliehajte sa na to, že nájdem si čas a chvíľu, keď vám vysvetlím, prečo som dnes takto vystúpil k Slovenskému rozhlasu.

A čo sa týka pána poslanca Kaliňáka, no tak chápem, že prostredie Slovenského rozhlasu pozná lepšie, pretože tam vlastní niekoľko reštaurácií, ale to je vedľajšie, o tom by som už nechcel hovoriť. (Hlasy z pléna.) Ale tak jasné, to je pochopiteľné, že to prostredie musíš poznať.

Pán predsedajúci, z mojej strany je to všetko. (Hlasy v pléne.) Ale môžeš ma tam pozvať na obed. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Skončili ste, pán poslanec?

T. Galbavý, poslanec: Áno.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

Pán poslanec Hort.

M. Hort, poslanec: Vážený pán predseda, v mene 3 poslaneckých klubov žiadam o 15-minútovú prestávku pred hlasovaním.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, vyhlasujem 15-minútovú prestávku pred hlasovaním, budeme pokračovať o 15.25 hodine.

(Prestávka.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, prosím ešte o 5 minút strpenia, treba skonfrontovať spoločnú správu s pozmeňujúcimi návrhmi.

(Po prestávke.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister, prosím, aby ste netelefonovali v rokovacej sále.

Panie poslankyne, páni poslanci, o slovo poprosil pán spoločný spravodajca.

T. Galbavý, poslanec: Pán predseda, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som odporučil hlasovať o vládnom návrhu novely zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov zajtra ráno vzhľadom na to, že je potrebné zosúladiť pozmeňujúce návrhy, ktoré vznikli z rozpravy, s návrhmi zo spoločnej správy. Ďakujem za porozumenie.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na to, že sme konzultovali aj s predkladateľmi pozmeňujúcich návrhov isté problémy, ktoré by vznikli pri spôsobe hlasovania, tak, aby sme neprijali zmätočné rozhodnutia a boli si istí v záverečnom hlasovaní o návrhu zákona ako o celku, či prijímame dobrý návrh zákona, a schopní odstrániť tieto pochybnosti, odporúčam, aby sme vyhoveli žiadosti spravodajcu a hlasovali o návrhu zajtra ráno ako o prvom bode programu 13. schôdze Národnej rady.

Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie 13. schôdze.

Tak ako sme sa dohodli, teraz bude nasledovať spoločné rokovanie výborov, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávneho výboru a pôdohospodárskeho výboru, o všetkých daňových návrhoch, ktorých predkladateľom za vládu Slovenskej republiky je pán podpredseda vlády a minister financií.

Prerušujem rokovanie 13. schôdze do zajtra do 9.00 hodiny.

Panie poslankyne, páni poslanci, predsedovia výborov, ktoré som spomínal, že budú o pridelených návrhoch zákonov rokovať, žiadajú svojich členov výborov, aby zostali v rokovacej sále. Tu bude spoločné uvedenie návrhov. A potom bude rokovať každý vo svojom výbore. Prosím pánov poslancov, aby rešpektovali žiadosť svojich predsedov výborov. Pána poslanca Farkasa zároveň prosím, aby ako predseda gestorského výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, zaujal predsednícke miesto a viedol ďalšie spoločné rokovanie 4 výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokúvaných návrhoch zákonov.

(Prerušenie rokovania o 15.47 hodine.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP