P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Gestorský výbor prijal platné uznesenie tiež aj k funkcii spravodajcu.

Pán predsedajúci, súčasťou tejto spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady a o tomto návrhu uznesenia budeme hlasovať pri konečnom hlasovaní.

Pán predsedajúci, skončil som, ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán predseda výboru.

Teraz otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal písomné prihlášky do rozpravy. Pán poslanec Ďaďo ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Takže pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

V. Ďaďo, poslanec: Vážený pán podpredseda, pán minister, kolegovia a kolegyne, v správe o činnosti Najvyššieho kontrolného úradu a v stanovisku k návrhu štátneho záverečného účtu, pretože to je o tom, aby nedošlo k omylu, je mnoho podnetov na zamyslenie a následné konanie nás zákonodarcov, ktoré by mohli viesť k väčšej dôstojnosti a účinnejšej kontrolnej činnosti, a tým i zväčšeniu dôveryhodnosti parlamentu ako celku. Je zarážajúce, s akým kľudom či nebodaj pokorou voči vláde prechádzame cez skrátené legislatívne konania a, žiaľ, i nedostatky, ktoré sa opakujú už viac rokov.

Ako člen výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie som ocenil prácu spracovaného materiálu s tým, že bol stručný, jasný a konkrétny, nemal som voči nemu výhrady po ekonomickej stránke čerpania jednotlivých kapitol a odporučil som ho bez pripomienok schváliť. Dnes však v pléne Národnej rady vystupujem aj z politického hľadiska a z politicko-ekonomického hľadiska, z toho dôvodu budem žiadať, i moje vystúpenie aby bolo rešpektované s návrhom na doplnenie uznesenia. O čo teda vlastne ide? Áno, aj ja som ocenil to, že boli úspechy a priaznivejší vývoj, ako predpokladal vôbec štátny účet na rok 2002. Nikto nemôže zastrieť to, že namiesto plánovaných 3,6 % HDP bol rast 4,4 % HDP, že inflácia bola menšia o 3 % oproti pôvodným zámerom. To treba jednoznačne oceniť. Ale s takýmito výsledkami treba súhlasiť len za podmienky tej, že sa pozrieme aj na tie negatíva, ktoré sa objavujú už niekoľko rokov a ktoré snáď prechádzali ste v minulosti v Národnej rade, ja by som bol nerád, keby sme ich prešli aj dneska tak, že sme ich len prečítali, zobrali na vedomie a sme okolo nich ďalej nediskutovali. V žiadnom prípade pri tomto mojom vystúpení nemám na mysli odvolávanie ministra či podpredsedu vlády, resp. ďalšie veci, ale jednoznačne splnenie si povinnosti tej, ktorú vláda voči tejto Národnej rade má, a to je informovanosť o skutočných podmienkach takých i záveroch, ktoré boli dosiahnuté v tej negatívnej oblasti. Ja totiž nepokladám za dobré, ak ústavného činiteľa necháme v kľude trpieť nedostatky len preto, že je v jednej koalícii alebo v jednej strane spoločne s nami.

Svojím vystúpením sa pokúsim tento návrh alebo tento stav, stav mŕtveho chrobáka a falošnej solidarity zmeniť tak, aby sa nám dostalo dôstojnosti, ktorá tomuto orgánu prináleží. O čo vlastne ide? O skutočnosť, že v tomto parlamente je polovica poslancov z predchádzajúceho parlamentu, že vláda je temer identická v porovnaní s minulou vládou, ba možno ešte vylepšená, pretože je jednofarebná. Ale výsledky, ktoré sú v návrhu štátneho záverečného účtu i stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu, nesvedčia o tom, že by došlo k nejakej náprave. Posúďme teda konkrétne, aby ste nebrali moje vystúpenie ako nejaké všeobecné frázy, o čo ide:

"Opätovne," po prvé "u tých istých správcov kapitol dochádza k porušovaniu všeobecne záväzných právnych predpisov," po druhé, "kontrolované subjekty neinventarizovali majetok a záväzky nedokladovali účtovnými dokladmi," po tretie, "niektoré subjekty neoprávnene použili alebo zadržali prostriedky štátneho rozpočtu, zákon o správe štátneho majetku bol porušený v 738 prípadoch," po ďalšie, "v 79 prípadoch správcovia likvidovali majetok bez príslušného rozhodnutia štatutárneho orgánu, 132-krát bol porušený § 38 Dokumentácia o verejnom obstarávaní tým, že nebola evidencia dokladov použitej metódy verejného obstarávania. Ministerstvo vnútra prijaté finančné prostriedky za opravy motorových vozidiel nezahrnulo ako získané finančné prostriedky do príjmov, neodviedlo ich do štátneho rozpočtu, ale ich použilo v rámci svojich bežných výdavkov. Krajský úrad v Bratislave nevyfakturoval nájomné vo výške 1,02 mil. šilingov, teda 30 mil. korún za školiace stredisko bez nároku na príjem z prenájmu. Bol porušený zákon o účtovníctve na Ministerstve obrany Slovenskej republiky pri deblokáciách a pri prevzatí špeciálnej techniky vo výške 363 375 429 korún. Zamestnancom, ktorí nepožiadali o štátnu službu, bola vyplatená náhrada mzdy a títo zamestnanci okamžite alebo v priebehu 3 mesiacov nastúpili pracovať na tie isté štátne úrady. Pri výbere uchádzačov vo verejnej súťaži nebol vylúčený uchádzač, ktorý nesplnil podmienky súťaže, naopak, ten, ktorý nebol prihlásený, bol do verejnej súťaže zaradený. Nedokonalá legislatíva umožňuje legálne využiť najmenej transparentnú metódu verejného obstarávania a to je rokovanie bez zverejnenia, kde sa nedá vylúčiť možnosť klientelizmu a korupcie, ktorú sme všetci, tak ako sme tu, odsúdili, pričom sme žiadali, aby boli prijaté účinné opatrenia."

Dámy a páni, to bolo niekoľko informácií a bežných poznatkov z  návrhu štátneho záverečnému účtu i k nasledujúcej správe Najvyššieho kontrolného úradu. Takto by som mohol pokračovať v sumarizovaní nedostatkov ďalej. No pokladám to za zbytočné, pretože každý z vás má pred sebou tieto materiály. A ak si ich čo len bežne prečítate, musíte prísť k podobnému záveru ako ja, že uvedené nedostatky nemôžeme len vziať na vedomie, ale musíme si od zodpovedného činiteľa, a tým je predseda vlády, žiadať vysvetlenie i s prípadnými závermi voči tým, ktorí tieto nedostatky zapríčinili. My predsa nemôžeme zatvárať oči a mlčky prechádzať nedostatky len preto, že niekto si nedostatočne plní svoje povinnosti a je naším straníkom. Veď predsa tie miesta patria legitímne vám koalícii. A ak niekto robí chyby, tak treba aj vo verejnosti ukázať, že aj koalícia je schopná odstrániť nedostatky a dosadiť si svojho vlastného človeka na miesto, ktoré zastane bez nedostatkov. Netvrdím, že vždycky sa pracuje bez nedostatkov. Každý, kto robí, robí aj chyby. Ale na chyby treba vedie i reagovať, pretože ak nebudeme reagovať, tento nedostatok vnikne do krvi a praxe výkonnej moci i zákonodarnej moci a potom náš parlament bude mať nie väčšiu dôveru, ale dôveru stále menšiu u väčšiny obyvateľstva.

Ešte jeden poznatok pred záverečným vystúpením a odporučením uznesenia. Či ako podnikateľ, fyzická osoba alebo ako konateľ právnickej osoby som bol tvrdo za tieto nedostatky postihovaný finančnými pokutami, sankciami a ďalším postupom. My chceme prejsť tieto záležitosti len bežným konštatovaním? To nie je výčitka voči vám, pán podpredseda vlády, je to výčitka voči celej vláde, ktorá by mala aj konštatovať určité závery, áno, nebáť sa povedať: "Spravili sme toto a toto." Vy ste minule spomínali, že boli subjektívne chyby, z ktorých ste vyvodili závery. Tak by to bolo dobré riešiť aj v iných veciach. Veď predsa parlament nie je na to, že mu len tu dáme 20 strán alebo 15 nedostatkov, ktoré sa vyskytli v kontrolnej činnosti, a my to zoberieme na vedomie bez toho, aby sme sa tým zaoberali ďalej.

V tejto súvislosti teda navrhujem uznesenie doplniť. Predkladám ho spravodajcovi v tom slova zmysle, že Národná rada Slovenskej republiky žiada predsedu vlády Slovenskej republiky pána Mikuláša Dzurindu informovať Národnú radu Slovenskej republiky o prijatých zámeroch k nedostatkom zisteným Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2002 (tlač 259), následne i k správe o kontrolnej činnosti a tieto predložiť Národnej rade ako informáciu v písomnej podobe na rokovaní v mesiaci september 2003. Verím, že tento návrh všetci, či opozícia, či koalícia, potvrdíte, pretože nesleduje žiadny politický zámer či prosperitu, ale smeruje k jednému jedinému, informácii o tom, čo zákonodarnému orgánu patrí, informácii o tom, ako sa riešia nedostatky. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy. Končím teda rozpravu o tomto bode programu, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán podpredseda vlády, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči, máte slovo.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ja len jednu vetu. Chcel by som oceniť aj obsah, aj konštruktívny charakter vystúpenia pána poslanca Ďaďa. Myslím si, že tá požiadavka je opodstatnená a že naozaj by bolo dobré z tých konštatovaní dôsledky vyvodzovať. Čiže myslím si, že to bol veľmi konštruktívny návrh, pri ktorom nemám problém ho podporiť. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán predseda výboru, nech sa páči, môžete zaujať stanovisko.

P. Farkas, poslanec: Iba jednou vetou zareagujem, že som dostal od pána kolegu tento návrh, ktorý aj ja hodnotím veľmi konštruktívne, len o tomto návrhu budeme hlasovať potom pri konečnom hlasovaní ako o prvom návrhu, lebo ide o pozmeňujúci návrh k návrhu uznesenia.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Nasledujúcim bodom, ktorým budeme pokračovať, je

správa o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. štvrťrok 2003 (tlač 274).

Správu uvedie podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky. Nech sa páči.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle príslušných ustanovení zákona o rozpočtových pravidlách podľa poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol na dnešnom rokovaní Národnej rady správu o plnení štátneho rozpočtu za I. štvrťrok 2003.

Úvodom mi dovoľte konštatovať, že rozpočtové hospodárenie sa realizovalo v makroekonomickom rámci charakterizovanom hrubým domácim produktom, ktorý sa vytvoril v I. štvrťroku v objeme 268,4 mld. korún, a v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka sa reálne zvýšilo o 4,1 % v porovnateľných cenách, v bežných cenách o 9,6 %. Z hľadiska spotreby sa výrazne zrýchlila dynamika zahraničného dopytu, ktorý medziročne vzrástol o 21,4 %. Domáci dopyt bol pri spomalení tempa o 0,9 % vyšší ako vlani, pričom sa zvýšila konečná spotreba domácností, pokračoval pokles tvorby hrubého fixného kapitálu a nižšia bola aj konečná spotreba verejnej správy.

Vývoj makroekonomických ukazovateľov v I. štvrťroku sa odrazil aj v plnení štátneho rozpočtu. Celkové príjmy dosiahli 46,4 mld. korún, čo je 19,7 % z ich celoročného rozpočtovaného objemu. Sú nižšie nielen relatívne vo vzťahu k časovému plneniu, ale o 1,5 mld. korún aj v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Zaostávanie oproti alikvotnému časovému plneniu spôsobil hlavne výpadok dane z pridanej hodnoty, ktorý predstavoval až 9,7 mld. korún.

Pri hodnotení výnosu DPH, ktorá vykazuje nepriaznivý vývoj, možno konštatovať, že tento bol v hlavnej miere poznamenaný legislatívnymi zmenami, keď novela zákona o dani z pridanej hodnoty umožnila daňovým subjektom uplatniť si odpočet daní jednorazovo v roku 2003 aj za predchádzajúce zdaňujúce obdobia. Výpadok dane z pridanej hodnoty nemohli zásadne vykompenzovať niektoré iné daňové príjmy, i keď sa plnia v časovom predstihu, pretože ich výnos je objemovo nižší.

Celkové výdavky štátneho rozpočtu boli realizované sumou 64,2 mld. korún, čo predstavuje čerpanie ročného rozpočtu na 22 %. Ich rozhodujúcu časť tvorili bežné výdavky, pričom v porovnaní s predchádzajúcim rokom sa zmenila ich štruktúra. Vplyvom procesu transformácie vysokého školstva na verejné vysoké školy a z titulu prechodu kompetencií z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky sa na jednej strane podstatne znížili výdavky rozpočtových organizácií a na strane druhej sa zvýšili transfery do vyšších územných celkov a obcí.

Nízke čerpanie kapitálových výdavkov v I. štvrťroku len na 11,1 % ich ročného rozpočtu súvisí predovšetkým s nižším vecným plnením úloh rozpočtovej sféry investičnej oblasti.

Výsledkom plnenia príjmov a čerpania výdavkov je rozpočtový schodok, ktorý dosiahol 17,8 mld. korún, čo predstavuje 31,7 % celoročného rozpočtovaného schodku. Vyšší schodok z bežného hospodárenia štátu oproti časovému plánu bol spôsobený predovšetkým skutočnosťou, že dynamika plnenia príjmov štátneho rozpočtu v sledovanom období zaostávala za dynamikou čerpania výdavkov. Chcem zdôrazniť, že tento schodok sa ministerstvu financií pomerne úspešne darilo kryť pôžičkovými operáciami na peňažnom trhu, resp. využívaním vlastných zdrojov krytia uložených na účtoch štátnych finančných aktív.

Z hodnotenia plnenia štátneho rozpočtu počas sledovaného obdobia vyplýva, že v príjmovej časti štátneho rozpočtu existujú viaceré riziká. Súhrnne sú obsiahnuté v osobitnom materiáli, ktorý vypracovalo ministerstvo financií a na základe ktorého vláda Slovenskej republiky prijala uznesenie č. 422 z 28. mája 2003, ktoré vyúsťuje do opatrení na ich elimináciu.

Ďalším systémovým riešením v záujme zabezpečenia príjmovej stránky štátneho rozpočtu je aj pripravený návrh novely zákona o spotrebných daniach, ktorý by mal zabezpečiť výpadok DPH vyšším výnosom spotrebných daní. V súčasnosti ministerstvo financií priebežne sleduje a hodnotí stav plnenia štátneho rozpočtu. V prípade, že dosahované výsledky v plnení príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu sa budú odchyľovať od ich celoročných rozpočtov, daných zámerov, vláda je pripravená prijať ďalšie dodatočné opatrenia v záujme neprekročenia celoročného rozpočtovaného schodku štátneho rozpočtu.

Záverom odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky vzala predloženú správu na vedomie.

A dovoľte mi ešte, keďže ten materiál, tá správa za I. štvrťrok sa dostáva s istým časovým oneskorením na rokovanie Národnej rady, aby som využil túto príležitosť a informoval aj o aktuálnych číslach a aktuálnych informáciách. Takže skutočnosť schodku k 23. 6. 2003 je 37 mld. korún a najnovší predpokladaný údaj k 30. 6. 2003 je, že predpokladáme schodok na úrovni asi 34 mld. korún. Ten schodok je vyšší aj za I. štvrťrok, aj za I. polrok, ako by zodpovedalo tomu časovému obdobiu I. polroka, teda je viac ako 50 % k polroku, ale tá disproporcia práve má byť riešená, bude riešená tými legislatívnymi normami, ktoré prerokúva práve v súčasnosti Národná rada Slovenskej republiky. Ďakujem pekne za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda.

Teraz prosím predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu pána Farkasa, aby podal správu o prerokovaní tohto materiálu. Nech sa páči, pán predseda.

P. Farkas, poslanec: Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 262 z 10. júna 2003 pridelil správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. štvrťrok 2003 na prerokovanie Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo do 16. júna 2003. Súčasne určil Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu, ktorý pripraví spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedenej správy vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

Výsledky rokovania výborov.

Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 122 zo dňa 12. júna 2003 prerokoval predloženú správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. štvrťrok 2003 a vzal ju na vedomie. Odporučil NR SR, aby predmetnú správu vzala na vedomie.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením zo dňa 10. júna 2003 neprerokoval do stanoveného termínu správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. štvrťrok 2003.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 114 zo dňa 11. júna 2003 prerokoval predloženú správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. štvrťrok 2003 a vzal ju na vedomie. Konštatoval, že dosiahli príjmy štátneho rozpočtu stanovenú hranicu 19,7 %, výdavky štátneho rozpočtu 22 % a štátny rozpočet Slovenskej republiky vykázal schodok 17,810 400 mld. Sk, čo predstavuje 31,7 % celoročného rozpočtu. Odporučil Národnej rade správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. štvrťrok 2003 vziať na vedomie.

Gestorský výbor schválil svojím uznesením č. 130 zo 16. júna 2003 spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

Tento návrh uznesenia je súčasťou spoločnej správy, v ktorom A. konštatujeme výšku príjmov, výdavkov a schodku k 31. 3. 2003 a B. berieme na vedomie správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. štvrťrok 2003.

Ďakujem, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Otváram rozpravu. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy, nakoľko nemám písomné prihlášky do rozpravy. Pán poslanec Maxon, pán poslanec Burian. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

Takže vystúpi teraz pán poslanec Maxon a pripraví sa pán poslanec Burian.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, k tej procedúre s radosťou môžem konštatovať, že predsa len pred druhým čítaním tých návrhov noviel zákonov, predovšetkým v oblasti nepriamych daní, sa venujeme správe o plnení štátneho rozpočtu za I. štvrťrok roku 2003, tak ako som pôvodne navrhoval k zmene programu tohto pléna a nezískal som vašu podporu. Na druhej strane kriticky musím konštatovať, že koncom júna rokovať o správe o plnení štátneho rozpočtu za I. štvrťrok nie je optimálny termín. Nakoniec, nielen v oblasti schodku, ale aj v oblasti predovšetkým nepriamych daní zrejme už by sme dostali nielen z hľadiska celkového objemu celkom inú kvantifikáciu informácií, ale, myslím, teda veľa by sa objasnilo aj z hľadiska metodiky. Ja by som ešte chcel teda požiadať, pán minister financií, pokiaľ ste teda predložili aktuálny schodok štátneho rozpočtu a odhadovaný schodok k 30. 6., či by bolo možné, aby ste nám dali informáciu, ako sa vyvíja predovšetkým oblasť daňových nedoplatkov, je niekoľko informácií, ten relevantný, ktorý by nemal nikto spochybňovať, ktorý ja mám, je už teda pomerne starý a tam sme sa zhodli, že k 31. 12. 2001 to bolo viac ako 68 mld. Sk. A práve v roku 2001 tie daňové nedoplatky vzrástli o viac ako 5,7 mld. alebo skoro o 6 mld. Sk. A pokračovať v tomto trende ak aj ten rok 2002 a to počiatočné obdobie tohto rozpočtového roku ideme v týchto intenciách, tak tá situácia je naozaj mimoriadne vážna a treba sa tomuto problému naozaj zodpovedne venovať.

Pán minister financií, ak dovolíte, ja teda nebudem s vami súhlasiť v tom, čo ste konštatovali v súvislosti s tým približne 9-miliardovým výpadkom daní z pridanej hodnoty, kde ste konštatovali, že istú váhu na tvorbe nižšieho inkasa dane z pridanej hodnoty má zmena metodiky. Vieme, o čo ide, že ide teda predovšetkým o ten jednorazový odpočet dane z pridanej hodnoty, ktorý na výstupe si uplatnilo ako odpočet mnoho podnikateľských subjektov v tých prvých dňoch tohto rozpočtového roka. Tento argument, pán minister, obstojí naozaj len čiastočne a ja si myslím, že nemá ani percentuálnu váhu, skôr má váhu promile, lebo ak by teda tento argument sme mohli akceptovať ako správny, tak potom nenachádzate argument na to, prečo upravujeme spotrebné dane od 1. 7. alebo teda vzhľadom na to, že sme sa dostali do patovej situácie, s najväčšou pravdepodobnosťou od 1. 8., to ešte uvidíme teda, ako dopadne hlasovanie snemovne z hľadiska účinnosti týchto zákonov. No a kľúčové naozaj je, že tie príjmy dane z pridanej hodnoty sú o 9,7 mld. Sk nižšie. Je to naozaj mimoriadne nízke plnenie za I. štvrťrok, je to len 15,3-percentné plnenie. Faktom zostáva to, že všetko to, čo reprezentuje výpadok dane z pridanej hodnoty za I. štvrťrok tohto roku a nakoniec aj za už štatisticky I. polrok, ideme dohnať prostredníctvom spotrebných daní, čo považujem, vy ste to nazvali, pán minister, ako systémový krok, principiálne za nesystémový krok.

V tej správe o plnení štátneho rozpočtu za I. štvrťrok sa z hľadiska metodiky objektívne a správne uvádza, že rozpočtovaný odhad príjmov vychádza z predpokladaných makroekonomických ukazovateľov, že vychádza zo schválených noviel zákonov, že vychádza z vývoja a plnenia daní z predchádzajúcich období a že vychádza zo štatistických údajov o zamestnanosti a aj z odhadu priemernej mesačnej mzdy, no a taktiež realizácie zákona o štátnej službe. Ten fakt, z čoho by sa malo pri rozpočtovaní rozpočtového roku vychádzať, a tá metodika je tam uvedená správne. Pán minister, mne ale vo vašom úvodnom slove chýbalo, že kde tá dodržaná metodika nebola spojená s kvalifikovaným a odborným odhadom, lebo skonštatovať, že treba vychádzať z makroekonomických ukazovateľov, že treba vychádzať zo schválených noviel zákonov, že treba vychádzať z vývoja plnenia daní za predchádzajúce obdobie, to je úplne bežné a štandardné, len, vážený pán minister, vy ste z toho vychádzali a vám to jednoducho nevyšlo. Mať sekeru na dani z pridanej hodnoty 9,7 mld. korún, to skutočne je naozaj neakceptovateľné.

Tá diskusia na tú tému, pán minister, tu už prebehla. Možno potom aj v takej rovine konfrontácií sme dostali z hľadiska definície, čo je to rozpočet. Vy do dnešného dňa hovoríte, že je to istá prognóza. Ja ešte raz chcem teda zdôrazniť, že štátny rozpočet je zákon a je to základný národohospodársky dokument. Okrem toho teda, že už niekoľkokrát ste zdôraznili, lebo vy nerád od svojich konštatovaní ustupujete, aj keď podľa môjho názoru cítite, že tuná ste naozaj šliapli trošku vedľa, vy ste teda naďalej konštatovali, že je to istá prognóza, jednoducho treba konštatovať, že to tak naozaj nie je. Ale súčasne, pán minister, ste povedali, že je to úplne bežné, že to rozpočtovanie môže mať takéto odchýlky. Nuž ja som si dal tú robotu a pozrel som si štátne záverečné účty za ostatných 8 rokov a môžem vám povedať, že ani jeden štátny rozpočet nemal za celý rozpočtový rok takú odchýlku, ako vy máte za 5 mesiacov rozpočtového hospodárenia tejto krajiny.

Ja by som teda chcel možno pre budúcnosť apelovať v tom zmysle, že tie správy o plnení štátneho rozpočtu za príslušné rozpočtové obdobie sú pre naše rozhodovacie procesy aj vo väzbe na realizovanú daňovú reformu, alebo tak ju veľkoryso ministerstvo financií nazýva, tie aktualizované správy by sme mali naozaj prerokúvať v aktuálnom období. Ja viem teda, aká je metodika vyhodnotenia plnenia rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky a nepoviem žiadnu tajnosť, že ministerstvo financií je schopné zvládnuť správu o plnení štátneho rozpočtu za polrok do 14 dní po uplynutí toho hodnoteného obdobia. Teda ja veľmi negatívne hodnotím to, že správu za I. štvrťrok prerokúva Národná rada s takým časovým odstupom, ako sa to deje dnes. Rešpektujem, samozrejme, aj tú skutočnosť, pán minister, že to nie je váš problém, to je problém organizácie práce Národnej rady Slovenskej republiky. No ak si uvedomím, že teraz budeme schvaľovať kopu návrhov daňových zákonov v oblasti nepriamych daní a správu o plnení štátneho rozpočtu k 30. 6. tohto rozpočtového roku budeme prerokúvať niekedy v septembri alebo v októbri, tak táto správa už pre nás z hľadiska rozhodovacích procesov nemá žiadnu hodnotu. Z toho pohľadu možno by bolo dobré, keby výbor pre financie, rozpočet a menu zvážil, ako by Národná rada v tejto oblasti mala postupovať, aby sme v Národnej rade venovali čas len tým veciam, ktoré sú výsostne aktuálne, a takým štatistickým údajom, ktoré nám v rozhodovacích procesoch v oblasti správy daní, v oblasti daňovej legislatívy môžu byť nápomocné.

Ešte raz teda, pán minister, neviem, či budete schopný teraz odpovedať na tú moju požiadavku, aký je aktuálny stav daňových nedoplatkov, za predpokladu, že by ste nevedeli na túto otázku odpovedať, čo považujem za úplne normálne, nemôžete všetky tieto informácie mať okamžite k dispozícii, by som prosil, keby ste nám túto informáciu mohli doručiť do pléna Národnej rady aj príp. s krátkym komentárom, aká prognóza z hľadiska eliminácie rastu daňových nedoplatkov sa na ministerstve financií očakáva.

Ďakujem pekne, to je z mojej strany všetko. K tým ostatným veciam, ktoré chcem povedať k DPH a k tým nepriamym daniam, sa vyjadrím, keď budú predmetom rokovania. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Burian. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

J. Burian, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v správe podpredsedu vlády a ministra financií sme počuli o tom, ako dopadlo hospodárenie Slovenskej republiky za I. štvrťrok 2003. Schodok štátneho rozpočtu bol alebo teda je na úrovni 17,8 mld. Sk a ak teda vezmeme aktuálne informácie, už odhadovanú skutočnosť k 30. 6. tohto roku, predpoklad toho je, ak sa neurobia opatrenia, ktoré teda následne už aj pán minister definoval, schodok štátneho rozpočtu na úrovni 70 mld. Sk, čo teda odhadované je asi v zmysle metodiky ESA 95, schodok štátneho rozpočtu na úrovni 7 % schodku verejných financií voči HDP.

Vychádzajúc z tých opatrení, ktoré boli dnes prijaté alebo dnes teda na tejto schôdzi budú prijímané v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré beriem ako nesystémový krok, nechcem dnes sa zaoberať, by som povedal, opatreniami, ktoré vláda prijíma dnes v oblasti spotrebných daní, ale skôr by som sa chcel zamyslieť nad tým, čo sú vlastne dôsledky a čo sú príčiny. Myslím si, že tie opatrenia, ktoré vláda dnes prijíma, sú vlastne už len dôsledky, by som povedal, koncepcie alebo neexistencie koncepcie hospodárskeho rozvoja Slovenskej republiky. A my by sme sa mali zamyslieť nad príčinami, ktoré teda sú vznikom takýchto situácií alebo takýchto vecí. Myslím si, že už niekoľko rokov chýba a absentuje nejaký seriózny ekonomický a hospodársky, by som povedal, materiál o hospodárskom rozvoji Slovenskej republiky a konkrétne kroky, ktoré by mali viesť k tomuto oživeniu tejto ekonomiky.

Myslím si, že prvým takým vážnym impulzom aj pre mňa ako nového poslanca bolo programové vyhlásenie vlády, kde si myslím, že bolo toľko všeobecných fráz a toľko, by som povedal, nekonkrétností, že vlastne reálne vybrať si z toho, akým smerom sa bude uberať vláda v tomto volebnom období, myslím, bolo dosť ťažké.

Vychádzajúc z týchto vecí vzhľadom na dlho ospevovaný proces alebo teda transformáciu ekonomík sveta, napr. Írska, ktoré je dlho rozprávaným ako ukážkovým príkladom, ako sa má rozvoj ekonomiky alebo rozvoj hospodárstva diať, by som mal upriamiť pozornosť vlády, resp. ministerstva financií na to, akým spôsobom, povedzme, pred 15 až 20 rokmi mali záujem naštartovať ekonomiku v krajine, ktorá bola, myslím si, jednak vo vzdelanostnej úrovni a jednak v hospodárskej a ekonomickej úrovni, myslím, zrovnateľná so Slovenskom alebo ešte možno v niektorých oblastiach na nižšej úrovni. Myslím si, že prvým predpokladom bolo to, že si urobili koncepciu alebo prijali koncepciu, ktorá hovorila o tom, akým spôsobom zvýšiť potenciál ekonomiky vnútornej a ako získať zahraničné investície. Minimálnym vážnym systémom, ktorý zaviedli, bola vlastne nejaká hospodárska koncepcia, ktorá hovorila o tom, do akej miery vstúpia zahraniční investori a do akých presných segmentov, o ktoré majú záujem, aby vstúpili títo zahraniční investori. Írsko prijalo, povedzme, systém FDI, to je Foreign Direct Investment, ktorý vlastne hovorí o tom, zahraničné investície kde a do ktorých segmentov majú vstupovať. Povedzme, oni ich prijali do farmácií, do biotechnológií a do IT technológií a do softvérových riešení. To boli presne jasné segmentové riešenia. Ja dnes som sa nedozvedel, ani som sa nedozvedel z vládneho vyhlásenia, nedozvedel som sa, dá sa povedať, ani pred nejakými rokmi o tom, o ktorých segmentoch má jasnú predstavu a ktoré segmenty bude podporovať vláda na to, aby vstúpili títo zahraniční investori.

Myslím si, že takisto vláda musí sa zaoberať tým, ako to vlastne je aj logicky riešené, aby teda podporila malých a stredných podnikateľov, teda takým systémom, akým idú krajiny, ktoré prešli nejakým transformačným procesom, tú vertikálnu a horizontálnu štruktúru, vo vertikálnej úrovni urobila teda podporu malého a stredného podnikania z toho titulu, že vstúpi zahraničný investor, aby sa využili, by som povedal, nejaké synergické efekty týchto vstupov zahraničných investorov a zároveň v horizontálnej štruktúre aby existujúca ekonomika alebo existujúce podniky neboli potláčané silnou konkurenciou zahraničných investorov. To je dosť vážny argument na to, akým spôsobom u nás prebieha určitým spôsobom privatizácia a ďalšie vstupy zahraničných investorov. Na posilnenie takýchto vecí vláda deklaruje určité formy reformy alebo reformné kroky, ktoré vláda chce uplatniť v tejto ekonomike. A myslíme si alebo myslím si, že jednoducho iba tým, že sa povie, že je reforma, odrazu tu vstúpia zahraniční investori, bude tu obrovský prílev, ekonomika bude rásť. Myslím si, a myslím, že to aj z viacerých úst bolo povedané, že Slovensko má potenciál rastu, a teda prístupu zahraničných investorov. Ale myslím si, že je tu, by som povedal, také voľné správanie sa vlády, že tak, ako to príde, tak to bude. Jednoducho myslím si, že ešte vláda nerealizovala toľko možností alebo toľko vecí, ktoré by s tým súviseli.

Vrátim sa k tomu, čo som povedal. Vláda má predstavu robiť reformné opatrenia v daňovej oblasti, v dôchodkovej oblasti, povedzme, v ďalších oblastiach. Dotknem sa hlavne týchto oblastí.

Prvá vec je teda daňová reforma. Hovoríme o daňovej reforme, ktorá by mala podporiť potenciál ekonomiky. Zatiaľ ale skôr, naopak, vidím málo impulzov na to, aby táto ekonomika rástla. Úvaha je o tom, aby sa prijala rovná daň a znížili teda priame dane, zvýšili nepriame dane. Filozofia je o tom, že keď ich znížime na 19 %, je teda potenciál prílevu zahraničných investícií. Slovensko malo ešte pred hádam tri štvrte rokom aj nulové dane preto, aby vstúpili tu zahraniční investori? Predsa nie je hlavným predpokladom toho, že vstúpi zahraničný investor, iba to, že znížime dane, my v prvom rade musíme tieto potenciálne alebo tieto pozitívne veci predať do zahraničia. Pokiaľ to neurobíme, myslím, že zahraniční investori budú asi tak prichádzať, ako prichádzali pred obdobím, povedzme, 2 rokov, že tu vstúpili v podstate dvaja zahraniční investori, vážni, a to teda na VSŽ a Volkswagen, ktorý vlastne, môžem povedať, iba kúpil existujúci podnik a v podstate zabezpečil návratnosť investície do 1,5 roka len tým, že urobil poriadok v danej firme. Takže je dosť ťažké odhadovať, že by to boli nejaké vážne investície, ktoré vstúpili do tejto ekonomiky. A myslím si, že tým, že boli takéto možnosti alebo takéto pozitívne možnosti pre zahraničných investorov a neboli využité, musíme sa zamyslieť nad tým, že všetky tie daňové úľavy, ktoré dnes sa pripravujú, či priamo prinesú týchto zahraničných investorov.

Myslím si, že práve vláda by sa mala zaoberať tým, akým spôsobom, povedzme, keď sme hovorili príklad, hovoril som aj príklad Írska, oni prilákali týchto investorov. Prilákali ich veľmi, by som povedal, tvrdým marketingovým a takým osvetovým systémom lákania zahraničných investorov, a to tým, že napr. vytvorili inštitúciu ako IDA, Industrial Development Agency, cez túto inštitúciu prilákali alebo mali záujem lákať zahraničných investorov, kde im jasne povedali segmentáciu, do ktorej majú vstupovať, jasnú prezentáciu vlastnej ekonomiky, jasné možnosti, ktoré im dáva táto krajina. A na základe týchto vecí alebo na základe aj týchto, by som povedal, pozitív a prezentácií táto ekonomika začala napredovať a minimálne tým, že zabezpečila aj týmito systémami prílev investícií cez fondy Európskej únie, ktoré boli k dispozícii. A myslím, že vytvorili celkom zaujímavú sieť súkromných takýchto agentúr, ktoré už pracovali na báze ziskovosti, aby jednak svojou aktivitou a aktivitou svojich agentúr prilákali investorov.

Čiže myslím si, že v prvom rade mali by sme sa zamyslieť nad tým, že prvoradá reforma je tým, akým spôsobom prezentujeme toto Slovensko, nehovoriac o tom, že tá reforma musí prejsť alebo prechádza vlastne tým uvedomením si podstatnej časti obyvateľstva, tým, že tá reforma vzniká v hlavách, v prvom rade v hlavách ľudí. A musia sa stotožniť títo občania tejto republiky s reformnými opatreniami a musia ich brať ako pozitívny faktor tohto riešenia.

Ja som vystupoval už k dôchodkovej reforme niekoľkokrát, že je to nie o dôchodkoch, ale o ekonomike. A myslím si, že tým, že naštartujeme túto dôchodkovú reformu, všetky tie opatrenia, ktoré sa dnes prijmú, je budúci rok, by som povedal, dosť na vode, vzhľadom na to, že schodok verejných financií bude teda vyšší o 2 % až 2,5 %, vzhľadom na to, že táto dôchodková reforma si vyžiada 20 mld. až 25 mld. Sk, čo teda v konečnom dôsledku prinesie ďalší výrazný schodok verejných financií.

Myslím, že dnes schodok verejných financií je dôležitý, ale nie je tým najdôležitejším meradlom do času vstupu do Európskej únie. Je to dôležité na to, aby sme videli, že vlastne do tejto ekonomiky dáme viac peňazí, očakávame v budúcnosti určité príjmy a impulzy pre túto ekonomiku. Bohužiaľ, nie som si stopercentne istý, či sú tým pozitívom tieto impulzy, ktoré dnes dávame, už by mali vzísť zo zákonov, ktoré boli prijaté už dnes. Spomeňme zákon dane z príjmu, kde sme prijali, povedzme, rozpustenie rezerv na budúci rok, rezerv na opravy, ktoré v konečnom dôsledku pre firmy prinesie skôr teda negatívum a negatívum v tom, že sa rozpustia rezervy vo výške cirka 30 mld. Sk a štát si, povedzme, na úrovni 19 % vyberie 5 mld. až 6 mld. Sk. Je to dobrá príprava na daňovú reformu, na to, že takýmto spôsobom si bude štát zabezpečovať svoje príjmy alebo bude sanovať štátny rozpočet, ale, naopak, si myslím, že nepodporí túto ekonomiku, čo primárne by malo naštartovať nové impulzy pre túto ekonomiku. Ďalší zákon je vlastne daň z pridanej hodnoty, ktorý bude teda prerokúvaný v skrátenom konaní alebo teda už v tom druhom čítaní, kde vlastne budeme zdaňovať DPH a všetky platby.

Myslím si, že ešte nie je celkom domyslený systém DPH na pristúpenie k záväzkom, postúpenie pohľadávok, zápočty a tak ďalej, kde, v tomto zákone, nie je dosť jasne identicky povedané, ako sa budú správať takéto platby, keď hovoríme, že na všetky platby bude sa vzťahovať DPH. A myslím si, že práve aj v stavebníctve bude tento problém alebo tento jav dosť negatívnym javom. A práve v tom investovaní bude práve, by som povedal, skôr negatívum ako pozitívum vzhľadom na to, že v tom stavebníctve ako predvoji nejakého vývoja alebo napredovania ekonomiky skôr bude stagnácia vzhľadom na to, že budeme tlačiť investorov do toho, aby platili o 19 % viac zdrojov do tohto celého systému, a teda uvažovali o všelijakých možných a nemožných únikoch z tohto systému. A myslím, že teda v nejakých kuloároch sa to rozprávať môže, ja nechcem teraz tu navrhovať legálnym spôsobom, ako obchádzať takýto systém, ale chcem len upozorniť na to, že toto bude evokovať ďalšie špekulácie, aby investor sa nezaťažil ďalším percentom alebo tými 19 %.

Na záver môjho vystúpenia len by som mal podotknúť to, ja fandím všetkým opatreniam, ktoré sú a ktoré budú reformné a ktoré naštartujú reformné opatrenia alebo reformné kroky v tejto republike. Myslím si, že ale v prvom rade by mala vláda uvažovať o vzdelaní, ktoré dnes potláčame, a určitým spôsobom tam hľadať riešenie na to, že vzdelaná populácia môže napredovať v reformných opatreniach, aby teda to nedopadlo tak, ako, teda by som parafrázoval moju skúsenosť, keď som po 2 rokoch ako absolvent vysokej školy ekonomickej nastúpil do praxe a keď po 2 rokoch som sa stal vedúcim ekonómie a jednoducho môj starší kolega, ktorý tam už len nadsluhoval, tak vlastne pri otázke riaditeľa sekcie, aké výsledky dosiahol, aké teda pozitíva boli, on to proste jednoducho deklaroval iba tak, že to tak vyšlo. Takže ja by som rád bol, aby teda takéto konštatovanie nebolo aj v súvislosti s opatreniami, ktoré prijímame, ale aby sme my urobili opatrenia na to, že perspektívne tieto kroky povedú k tomu, aby tento štát naštartoval zdravý hospodársky vývoj. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Burian bol posledný prihlásený do rozpravy.

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Kondrót. Končím možnosť ďalších prihlášok do faktických poznámok. Nech sa páči, pán poslanec.

M. Kondrót, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, vážení kolegovia poslanci a vážené kolegyne poslankyne, zareagujem na pána kolegu a jeho príspevok k daňovej reforme. Vláda i koalícia pripravuje daňovú reformu, kde sa rovná daň i jednotná DPH stali fetišom bez toho, aby ministerstvo financií predložilo podrobnú štrukturálnu analýzu príčin výpadku príjmov, aby bolo zrejmé, do akej miery išla neodbornosť pri odhadoch na ministerstve financií, a hlavne aby ekonomické fakty rozhodli, či zbližovanie DPH, resp. jednotná sadzba nie je jednou zo systémových hrubých chýb, ktoré brzdia ekonomiku a škrtia domáci dopyt bez adekvátnej protihodnoty. Ak sa ministerstvo financií fatálne pomýlilo vo svojich odhadoch teraz, ako sa realita od rozpočtového sna vlády, resp. ministerstva financií bude líšiť po tejto pompéznej reforme? A kto na to asi doplatí? Hromadný sociálny výskum, čo tento národ vydrží, už nadobúda obludné rozmery. Hlavným problémom našich štátnych rozpočtov je nekompetentnosť a fingovanie neexistujúcich analýz. Stanoví sa rozpočtový cieľ a čísla sa prispôsobia. Dopady sa hádajú, dúfa sa, že to dobre dopadne. A keď vznikne problém, občania to zatiahnu. Ďakujem.