B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Teraz dávam slovo poverenej členke výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá poslankyni Eve Rusnákovej a prosím ju, aby podala správu o výsledku prerokovania tejto správy vo výboroch. Nech sa páči.
E. Rusnáková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám vám spoločnú správu (tlač 247a).
Výročná správa o činnosti a hospodárení Študentského pôžičkového fondu, vrátane účtovnej uzávierky za rok 2002 je predkladaná Národnej rade na prerokovanie podľa § 4 písm. e) zákona č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde v znení neskorších predpisov.
Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 226 zo 7. mája 2003 pridelil výročnú správu o činnosti a hospodárení Študentského pôžičkového fondu, vrátane účtovnej uzávierky za rok 2002 na prerokovanie Výboru NR SR pre financie, rozpočet a menu a Výboru NR SR pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá v termíne do 13. júna 2002. Súčasne uložil výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, aby predložil Národnej rade spoločnú správu
Oba výbory správu prerokovali v lehote určenej predsedom NR SR a v prijatých uzneseniach zaujali tieto stanoviská.
Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu v prijatom uznesení č. 99 zo dňa 11. 6. 2003 vyslovil súhlas s výročnou správou o činnosti a hospodárení Študentského pôžičkového fondu, vrátane účtovnej uzávierky za rok 2002, ktorá vykazuje výnosy vo výške 17,762 317 mil. Sk, náklady vo výške 11,363 016 mil. Sk, bilančný rozdiel vo výške 6,399 301 mil. Sk, a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predmetný materiál schváliť.
Výbor NR SR pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá rovnako prerokoval predmetný materiál a odporučil Národnej rade výročnú správu o činnosti a hospodárení Študentského pôžičkového fondu, vrátane účtovnej uzávierky za rok 2002 vziať na vedomie a vysloviť súhlas, aby podľa § 26 ods. 1 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov mohol správu predložiť a v rozprave vystúpiť predseda Rady Študentského pôžičkového fondu.
Predmetná spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru 17. júna pod č. 94. Návrh uznesenia máte priložený v tlači 247a. Ďakujem.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa.
Otváram rozpravu, pričom konštatujem, že do rozpravy sa nikto písomne neprihlásil. Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nikto sa neprihlásil. Ďakujem pekne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Konštatujem, že rozprava nebude.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďakujem obidvom za prezentáciu.
Nasleduje ďalší bod programu, ktorým je
správa o činnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2002.
Správu ste dostali ako tlač 255 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 255a.
Prosím predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví pána Matuského, aby správu uviedol. Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.
J. Matuský, predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví: Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni poslanci, správu o činnosti za rok 2002 Úrad pre reguláciu sieťových odvetví predkladá v zmysle § 10 zákona o regulácii v sieťových odvetviach. V zmysle § 4 tohto zákona bol úrad zriadený ako orgán štátnej správy. Vznikol 1. augusta 2001 a je rozpočtovou organizáciou so sídlom v Bratislave. Do pôsobnosti úradu patrí vecná a cenová regulácia podnikania v regulačných činnostiach v elektroenergetike, plynárenstve a teplárenstve a regulácia cien za dodávku pitnej vody a za odvedenie a očistenie použitej vody. Úrad vykonáva štátnu reguláciu v sieťových odvetviach, ktorou sa rozumie vytváranie a podpora prostredia blízkeho konkurenčnému, podpora pôsobenia trhových síl v sieťových odvetviach, ochrana spotrebiteľa, ochrana záujmov držiteľov licencií na dosiahnutie primeranej návratnosti investícií a zabezpečenie spoľahlivej hospodárnej a kvalitnej dodávky energií a služieb s dodávkou energií spojených.
Správa o činnosti úradu, ktorú ste dostali, obsahuje údaje o tom, čo úrad v roku 2002 v oblasti vecnej a cenovej regulácie vykonal. Sú tam všetky čísla o tom, koľko vydal rozhodnutí, aké mal konanie a aké mal ďalšie aktivity.
Nakoľko sme nový úrad a vlastne prvýkrát Národnej rade predkladáme kompletnú správu za jeden uzavretý rok, vo svojom vystúpení by som sa skôr zameral na to, aby som povedal, aké boli dôvody a aké sú dôsledky zmeny regulácie energetiky Slovenska.
Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni poslanci, hlavným dôvodom vzniku úradu bola potreba transparentnej, konzistentnej a od výkonnej moci nezávislej regulácie. Vychádzal jednak z nutnosti prispôsobiť reguláciu energetiky Slovenska zmenám, ktoré nastali jej transformáciou a privatizáciou, prípravám na vstup do únie, ako aj z potreby zabezpečiť spoľahlivé zásobovanie energiami a zvýšiť efektívnosť v energetike na všetkých stupňoch od výroby až po spotrebu. Implementácia smerníc únie o pravidlách vnútorného trhu s elektrinou a pravidlách vnútorného trhu s plynom znamenala umožnenie prístupu tretích strán do sietí, otváranie trhov s energiami, oddelenie účtov pre výrobné, distribučné, prenosové a ďalšie aktivity a vytvorenie jasného transparentného a stabilného legislatívneho prostredia pre regulované subjekty, investorov i končených spotrebiteľov.
Vláda Slovenskej republiky navrhla a Národná rada Slovenskej republiky schválením návrhu zákona o regulácii jasne povedali, že si želajú zásadnú zmenu regulácie energetiky a že si želajú odstránenie deformácií, ktoré spoločnosť zaťažovali. Tieto deformácie spôsobovali nespravodlivú alokáciu prínosov z výroby, distribúcie a spotreby energií. Ceny energií deformované krížovými subvenciami vysielajú spotrebiteľom špatné signály o ich cenách, o ich výške, o ich budúcom vývoji, čo im znemožňovalo racionálne rozhodovanie o budúcich investíciách, o budúcej spotrebe. Zákon o regulácii a vznik úradu vyslali signál, že Slovensko sa chce stať spravodlivejším štátom, že sa slovenská spoločnosť chce posunúť do rodiny komunít, kde každý platí svoje účty. Je nutné vysoko oceniť odvahu a zodpovednosť vlády pri presune zodpovednosti za reguláciu cien energií na úrad, ktorý je od vlády nezávislý. Vláda sa tým zbavila možnosti zasahovať do cien energií. Na druhej strane však umožnila vznik prostredia transparentného, ktoré je nevyhnutné pre ďalší rozvoj ekonomiky Slovenska. Ceny energií sú dôležitou položkou v nákladoch podnikateľov i domácností. Aby sa spotrebitelia vedeli správne rozhodnúť pri príprave investícií do podnikov alebo do domácností, musí byť vývoj cien energií predvídateľný, ich regulácia musí byť transparentná a hlavne zrozumiteľná. A táto zmena regulačného prostredia sa aj uskutočnila a napomáha získavanie nových investícií pre ekonomiku Slovenska. Spotrebiteľom sú vysielané správne signály o cene energií a spotrebitelia si vedia vypočítať ich budúci vývoj.
Vážený pán podpredseda, vážené dámy a vážení páni poslanci, môžem s čistým svedomím vyhlásiť, že úrad hľadal, našiel a aplikoval najlepšie možné riešenia pre nastavenie regulácie cien energií. Čas na hľadanie bol mimoriadne krátky. Na to, na čom tímy odborníkov pracovali v iných krajinách celé roky, mal úrad len niekoľko mesiacov. Nájsť najlepšie riešenia bolo nesmierne ťažké, pretože procesy hľadania prebehli v čase, keď v ekonomike Slovenska sa naštartovali veľmi zložité procesy. Prebehla transformácia energetiky, prebehla jej privatizácia a súčasne sa otvárajú trhy s energiami. To sú úplne nové a veľmi komplikované a zložité momenty. Preto bolo naozaj zložité nájsť najvhodnejšie spôsoby, metódy a postupy regulácie cien energií, pretože bolo potrebné zobrať do úvahy veľa faktov, ako je tak jestvujúci stav, ako aj očakávané zmeny, a nájsť správnu cestu od súčasnosti do budúcnosti. Bolo nutné rešpektovať skutočnosti, ktoré sa udiali v minulosti, no majúce presah do súčasnosti i do budúcnosti. Museli sme mať na mysli, že nie je možné uskutočniť všetky potrebné zmeny v jednom regulačnom roku. Museli sme mať však na mysli tiež skutočnosť, že všetky potrebné zmeny sa musia uskutočniť rýchlo a komplexne. Riešením bolo prijatie rozdielnych metód regulácie pre jednotlivé regulované činnosti. Výber metód a nastavenie regulovaných cien a taríf rešpektujú štádium transformácie tej-ktorej regulovanej činnosti, kvalitu údajovej základne a jasnosť vývoja v regulovanom období.
Regulačné metódy a princípy nastavenia regulovaných cien a taríf schválila regulačná rada a boli zverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Bolo to 6 rozhodnutí pre reguláciu cien v elektroenergetike, 2 rozhodnutia pre reguláciu cien za dodávku zemného plynu regulovaným a oprávneným odberateľom, 3 rozhodnutia pre reguláciu cien za dodávku tepla konečným spotrebiteľom a 1 rozhodnutie o rozsahu vecne regulovanej ceny za výrobu a dodávku pitnej vody a za odvedenie použitej vody. Na základe týchto rozhodnutí úrad vydal 300 individuálnych rozhodnutí pre regulované subjekty vo všetkých regulovaných oblastiach. Tieto rozhodnutia sú uverejnené na domácej internetovej stránke úradu.
Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni poslanci, ako som spomínal, rok 2002 bol a asi aj zostane najťažším rokom v činnosti úradu. Úrad musel pripraviť rozhodnutia o regulácii cien vo všetkých regulovaných oblastiach v mimoriadne krátkom čase a za situácie pokračujúcej transformácie a privatizácie energetiky a liberalizácie obchodovania s elektrinou a s plynom. V jednom čase sa zišli procesy, z ktorých každý sám osebe je veľmi zložitý a veľmi komplikovaný. A kolegovia z iných úradov majú tiež problém, aby ich zvládli kvalitne a kvalifikovane. Nájsť optimálne riešenia za súčasného pôsobenia všetkých uvedených procesov bolo o to ťažšie. Ja vyhlasujem, že sme sa úprimne snažili nájsť najlepšie riešenia. Ďakujem za pozornosť.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda.
Prosím povereného člena výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslanca Stanislava Janiša, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výboroch. Nech sa páči, pán poslanec.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie predkladá Národnej rade ako gestorský výbor správu výborov Národnej rady k správe o činnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2002 (tlač 255).
Správu prerokovali Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Iné výbory Národnej rady správu neprerokovali.
Poslanci, ktorí nie sú členmi uvedených výborov, neoznámili gestorskému výboru svoje stanoviská.
Výbory, ktorým bola pridelená parlamentná tlač na prerokovanie, zaujali tieto stanoviská.
Výbor pre financie, rozpočet a menu súhlasí so správou a odporučil Národnej rade správu schváliť.
Výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie odporučil Národnej rade Slovenskej republiky správu zobrať na vedomie.
Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy výborov a poslancov v parlamentnej tlači neboli predložené.
Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady, ktorým bola správa pridelená, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky správu o činnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2002 schváliť a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe spoločnej správy gestorského výboru.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.
Otváram rozpravu. Konštatujem, že sa do rozpravy písomne nikto neprihlásil. Dávam možnosť prihlásiť sa ústne. Ďakujem, nikto sa neprihlásil. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďakujem pánovi predsedovi a pánovi poslancovi.
Ďalším bodom programu je
výročná správa o činnosti Fondu detí a mládeže a ročná účtovná uzávierka za rok 2002.
Materiál ste dostali ako tlač 257 a spoločnú správu máte ako tlač 257a.
Dávam slovo predsedovi Rady Fondu detí a mládeže pánovi Rastislavovi Dikantovi a prosím ho, aby materiál uviedol. Pán predseda, máte slovo.
R. Dikant, predseda Rady Fondu detí a mládeže: Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dobrý večer prajem. Fond detí a mládeže v zmysle zákona č. 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže v znení neskorších predpisov predkladá parlamentu na schválenie výročnú správu o Fonde detí a mládeže, ktorá obsahuje samotnú výročnú správu, informácie o prostriedkoch poskytovaných Fondom detí a mládeže a ročnú účtovnú uzávierku Fondu detí a mládeže za rok 2002.
Výročná správa sa venuje podstatnej aktivite Fondu detí a mládeže za minulý rok. Ten v zmysle uznesení vlády Slovenskej republiky previedol majetok Fondu detí a mládeže v účtovnej hodnote 607,178 mil. na novovzniknutú Nadáciu mládeže Slovenska, ktorú založilo ministerstvo školstva spolu s Radou mládeže Slovenska a Študentskou radou vysokých škôl.
Podstatné aktivity v tom roku súviseli s vysporiadaním majetku a so samotným prevodom majetku Fondu detí mládeže na spomínanú nadáciu. Napriek tomu Fond detí a mládeže v minulom roku poskytol prostriedky z majetku fondu detským a mládežníckym organizáciám, ako aj ostatným neziskovým organizáciám, a to v sume 2,445 mil. korún, a to spôsobom takým, že im poskytol zľavnený nájom vo svojich priestoroch.
Fond detí a mládeže v minulom roku v rámci rozpočtu hospodáril s tržbami a výnosmi vo výške 25,666 mil., nákladmi vo výške 633,511 mil. a výdavkami vo výške 6,69 mil.
Na základe uvedeného môžem konštatovať, že realizáciou predmetných uznesení vlády a prevodom majetku Fondu detí a mládeže do Nadácie mládeže Slovenska zanikla opodstatnenosť existencie fondu. Fond momentálne je v útlme. Na konci účtovného obdobia, teda koncom roka 2002 zostal v majetku fondu majetok v účtovnej hodnote 36,219 947 mil. korún a momentálne sa nachádza v parlamente návrh ministra školstva na zrušenie Fondu detí a mládeže. Ďakujem.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne pánovi predsedovi.
Dávam slovo poverenej členke výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá poslankyni pani Rusnákovej a prosím ju, aby podala správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch.
E. Rusnáková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k tlači 257.
Výročná správa o činnosti Fondu detí a mládeže a ročná účtovná uzávierka za rok 2002 je predkladaná v súlade s § 10 ods. 4 zákona NR SR č. 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže v znení neskorších predpisov.
Predseda NR SR rozhodnutím č. 226 zo 7. mája 2003 pridelil výročnú správu o činnosti Fondu detí a mládeže a ročnú účtovnú uzávierku za rok 2002 na prerokovanie Výboru NR SR pre financie, rozpočet a menu a Výboru NR SR pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá v termíne do 13. júna 2003. Za gestorský výbor určil výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá.
Oba výbory predmetnú správu prerokovali.
Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu v prijatom uznesení vyslovil súhlas s výročnou správou o činnosti Fondu detí a mládeže a s ročnou účtovnou uzávierkou za rok 2002 a odporučil Národnej rade výročnú správu o činnosti Fondu detí a mládeže a ročnú účtovnú uzávierku za rok 2002 schváliť.
Výbor NR SR pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá vyslovil ako gestorský výbor súhlas s predloženou výročnou správou o činnosti Fondu detí a mládeže a s ročnou účtovnou uzávierkou za rok 2002 s týmito výsledkami: Výnosy sú vo výške 25,668 mil. korún, náklady sú vo výške 633,511 mil. korún. Odporučil NR SR výročnú správu o činnosti Fondu detí a mládeže a ročnú účtovnú uzávierku za rok 2002 prerokovať, schváliť a vysloviť súhlas, aby mohol výročnú správu o činnosti Fondu detí a mládeže a ročnú účtovnú uzávierku za rok 2002 predložiť a v rozprave vystúpiť predseda Rady Fondu detí a mládeže.
Predmetná spoločná správa výborov bola prerokovaná 17. júna pod č. 95. Návrh uznesenia máte ako súčasť predmetnej spoločnej správy.
Ďakujem.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa.
Otváram rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ďakujem. Konštatujem, že sa nikto neprihlásil ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Ďakujem pánovi predsedovi, pani poslankyni.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom programu je
petícia proti návrhu novely Zákonníka práce týkajúca sa zníženia ochrany zamestnaneckých práv
adresovaná Národnej rade Slovenskej republiky.
Petíciu ste dostali ako tlač 272.
Prosím poverenú členku výboru pre sociálne veci a bývanie poslankyňu Ľubicu Navrátilovú, aby podala informáciu o prerokovaní petície a stanovisko výboru.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám podala informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o prerokúvaní petície proti návrhu novely Zákonníka práce, týkajúcej sa zníženia ochrany zamestnaneckých práv.
Dňa 20. mája 2003 bola Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky odovzdaná petícia proti návrhu novely Zákonníka práce, týkajúca sa zníženia ochrany zamestnaneckých práv adresovaná Národnej rade Slovenskej republiky.
V súlade s postupom stanoveným § 133 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ju Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky zaevidovala a preverila, či spĺňa náležitosti v zmysle zákona o petičnom práve. Preverovaním sa zistilo, že petícia spĺňa predpísané náležitosti, a preto ju predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 241 z 29. mája 2003 postúpil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na prerokovanie a zaujatie stanoviska.
Výbor prerokoval predmetnú petíciu za účasti zástupcu petičného výboru Eugena Škultétyho na svojej 15. schôdzi dňa 12. júna 2003 a konštatoval, že z 208 184 podpisov občanov bolo uznaných 103 914 podpisov občanov, ktorí žiadajú poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby pri hlasovaní o vládnom návrhu Zákonníka práce zohľadnili vôľu občanov vyjadrenú v petícii.
Výbor konštatoval, že petícia proti návrhu novely Zákonníka práce, týkajúca sa zníženia ochrany zamestnaneckých práv bola pridelená na prerokovanie a zaujatie stanoviska Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie po schválení vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
Výbor uznesením č. 105 z 12. júna 2003 konštatoval, že poslanci Národnej rady Slovenskej republiky vyjadrili hlasovaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, svoj názor a stanovisko aj k požiadavkám uvedeným v petícii.
Národná rada Slovenskej republiky uvedený vládny návrh zákona schválila 21. mája 2003 v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov zo spoločnej správy výborov a poslancov z rozpravy.
Výbor v uvedenom uznesení odporúča Národnej rade Slovenskej republiky petíciu proti návrhu novely Zákonníka práce, týkajúcu sa zníženia ochrany zamestnaneckých práv prerokovať a vziať na vedomie s tým, že poslanci Národnej rady Slovenskej republiky svoj názor a stanovisko k požiadavkám občanov vyjadreným v petícii vyjadrili svojím hlasovaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie odporučil na svojej 15. schôdzi dňa 12. júna 2003, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie, ktoré je prílohou tejto informácie.
Pán predsedajúci, skončila som, ďakujem.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Súčasne vás prosím, aby ste plnili aj funkciu spravodajcu v tomto bode programu.
Otváram rozpravu. Do rozpravy písomne sa nehlásil nikto. Ústne sa tiež nikto nehlási. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
V programe pokračujeme
informáciou ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky o realizácii článkov dotýkajúcich sa kultúry v platných medzivládnych zmluvách Slovenskej republiky za roky 2000 - 2002.
Dávam slovo ministrovi zahraničných vecí Slovenskej republiky pánovi Eduardovi Kukanovi, aby informáciu uviedol.
E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na úvod snáď toľko, že medzinárodné zmluvy sú základom a najrozšírenejšou formou medzinárodného práva, regulujú značnú časť medzinárodných vzťahov a poskytujú právny základ na všestrannú medzinárodnú spoluprácu.
Právny poriadok Slovenskej republiky rozlišuje 3 kategórie medzinárodných zmlúv. Podľa ústavy a rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky sa zmluvy členia na prezidentské, vládne a rezortné. Každá z nich má svojho gestora. Gestorom medzinárodných zmlúv v oblasti kultúry je Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, keďže na základe § 18 uvedeného zákona je ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky pre umenie, štátny jazyk a písomníctvo, krajinu a pamiatky, pre miestnu a osobitnú kultúru vrátane cirkví, náboženských spoločností a menšinových kultúr, pre verejné informácie na vykonávanie autorského práva a príbuzných práv, ako aj pre výrobu a obchod v oblasti kultúry.
V oblasti kultúry sa medzinárodné zmluvy uzavierajú prevažne na vládnej a rezortnej úrovni. Rámcové medzinárodné zmluvy, ktoré obvykle pokrývajú aj širšiu oblasť medzinárodných vzťahov, a to školské a vedecké styky, šport, mládež a pod., sú rozpracované zvyčajne do konkrétnych záverov v tzv. programoch spolupráce alebo vo vykonávacích protokoloch uzatváraných na určité časové obdobia, obyčajne 2 až 4 roky. Podľa informácie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky za obdobie rokov 2000 až 2002 uzatvoril tento sektor 12 zmluvných dokumentov, z toho 4 kultúrne dohody, 5 vykonávacích protokolov a 3 iné rezortné a medzirezortné dohody v oblasti kultúry. Ten zoznam mám, ale myslím si, že nemusím ho čítať, pre tých, ktorí by mali o to záujem, je to k dispozícii.
Posledné roky, teda 2001 a 2002, v rámci informácie o stave plnenia medzinárodných zmlúv, ako aj o problémoch súvisiacich s ich plnením rezort kultúry signalizoval problémy pri finančnom zabezpečení záväzkov vyplývajúcich z týchto dohôd, ako aj poukazoval na nejednoznačnosť ekonomických predpisov a zásad pri realizácii kultúrnych podujatí, prijímaní expertov, ako aj výkonných umelcov zo zahraničia a vysielaní našich občanov do zahraničia v rámci zabezpečovania štátnej kultúrnej reprezentácie, ktorej výkon je spravidla podmienený medzinárodnými dohodami. Podľa ministerstva kultúry znižovanie rozpočtu tomuto rezortu komplikuje komplexné plnenie medzinárodných záväzkov prijatých na základe kultúrnych dohôd. O konkrétnych otázkach, samozrejme, bližšie podrobnosti môže poskytnúť ministerstvo kultúry.
Podľa hodnotenia ministerstva zahraničných vecí platné medzinárodné zmluvy v oblasti kultúry zodpovedajú zahraničnopolitickej orientácii Slovenskej republiky a ich vykonávanie prispieva k rozvoju a prehlbovaniu bilaterálnej spolupráce Slovenskej republiky s partnerskými krajinami na všetkých úrovniach.
Veľmi zbežne by som chcel iba spomenúť, že v zahraničí plní úlohy, pokiaľ ide o kultúrnu dimenziu, na základe medzivládnych dohôd 8 slovenských inštitútov. Zapájajú sa do prezentácie Slovenska v zmysle zahraničnopolitických priorít s cieľom upriamiť pozornosť nielen na bohatý kultúrny potenciál Slovenska, ale aj na celkový historicko-politický kontext. Chcem iba povedať, že iba v roku 2002 slovenské inštitúty sa zúčastnili 662 podujatí, ktoré organizovalo ministerstvo kultúry aj s ministerstvom hospodárstva, 52 regionálnych a ekonomických prezentácií.
Chcel by som ešte povedať, že v ostatných rokoch, pokiaľ ide o náš proces približovania sa do Európskej únie, tam možno význam medzinárodných zmlúv nebude až taký veľký, pretože tieto krajiny dávajú prednosť nadviazaniu priamych kontaktov medzi inštitúciami, umeleckými telesami a pod. a medzinárodné zmluvy skôr získavajú iba taký politicko-deklaratívny charakter. Takže bude sa v nich naďalej určite pokračovať, ale väčší dôraz sa kladie na nadväzovanie priamej spolupráce, ktorá je omnoho pragmatickejšia a praktickejšia. Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.
Pýtam sa poslancov, či sa chce niekto vyjadriť k predmetnej informácii ústne, nakoľko písomné prihlášky nemám. Jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne.
Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek, môžete sa z miesta vyjadriť.
D. Jarjabek, poslanec: Veľmi krátko. Ďakujem veľmi pekne, v prvom rade, pán minister, za prednesenú informáciu a ja som veľmi rád, že v tejto snemovni konečne zaznievajú aj slová o kultúre. Požiadal som vás o predloženie tejto správy a jej napĺňaní jednoducho z toho dôvodu, že sú isté, no nazvime to, deficity alebo, nazvime to, isté rezervy v tejto oblasti, hlavne čo sa týka istej prezentácie kultúry v zahraničí, ktorá často má, samozrejme, len deklaratívnu polohu, ale nie je to zrejme otázka nechcenia, je to otázka peňazí. Medzištátne zmluvy, ale i dohody rezortov obsahujú pomerne impozantné predsavzatia, z ktorých sa však napĺňa často iba torzo, pričom aj to sa zavše darí len vďaka tomu, že herci, speváci, výtvarníci, hudobníci, spisovatelia sú ochotní pre dobrú povesť tohto štátu skutočne priniesť aj obete. Isteže ide najmä o peniaze. Je to varujúce, ak dnes nezostavujeme program zahraničnej prezentácie štátu podľa toho, čo by sme chceli ukázať, čím by sme sa chceli prezentovať, ale podľa toho vlastne, na čo máme.
Chcem preto navrhnúť, aby sme skôr, ako sa uzatvorí príprava rozpočtu, hovorili aspoň na pôde výboru aj o pláne oficiálnej štátnej kultúrnej reprezentácie na rok 2004, aby sme kvalifikovane definovali, aký objem finančných prostriedkov na to treba vyčleniť, pretože štátu nepomôže, ako to už býva na konci, proste ten pingpong medzi ministerstvom zahraničných vecí a ministerstvom kultúry ohľadne finančného zabezpečenia a neskôr následne medzi ministerstvom kultúry a jednotlivými umeleckými inštitúciami, kto má hradiť náklady a príp. v akom podiele štátu. Myslím si, že štátu pomôže iba to, ak sa v zahraničí predstavíme ako istá silná kultúra s výraznými dielami. A myslím si, že je to o to aktuálnejšie, o čo rýchlejšie sa blíži náš vstup do Európskej únie. A to teraz hovorím aj z hľadiska skúseností ako riaditeľa jednej z takýchto kultúrnych inštitúcií, že ministerstvo kultúry alebo ministerstvo zahraničných vecí uzavrelo deklaratívnu dohodu, prišlo k naplneniu programu, ako je výmenný zájazd a tak ďalej a tak ďalej. A vtedy sme sa začali handrkovať o tom, kto to vlastne zaplatí, či to pôjde z rozpočtu divadla, či na to niekto prispeje a kto na to prispeje. Potom sa zháňali granty a tak ďalej a tak ďalej.
Ale ešte raz, veľmi pekne chcem poďakovať za tú informáciu. Ďakujem, to je všetko.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán minister sa chce vyjadriť k otázkam poslanca? Nechce. Ďakujem pekne.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďakujem pánovi ministrovi.
Nasleduje ako posledný bod dnešného programu rokovania Národnej rady
informácia ministra kultúry Slovenskej republiky o zabezpečení plynulej dostavby nového areálu Národného divadla v roku 2004 a harmonogram začatia rekonštrukcie Slovenskej filharmónie a Slovenskej národnej galérie, schválených vládou Slovenskej republiky v roku 2002.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
R. Chmel, minister kultúry SR: Ďakujem, pán predsedajúci. Panie poslankyne, páni poslanci, ja by som mal teraz asi veľmi telegraficky podať správu o stave dostavby novostavby Slovenského národného divadla, budovy Slovenskej filharmónie a budovy Slovenskej národnej galérie. Pôvodne som si pripravil text dlhší, potom som si ho poobede skrátil a teraz som dostal od pána predsedajúceho 5 minút. Tak sa pokúsim aspoň niečo za tých 5 minút povedať. (Hlasy z pléna.) Prosím? Tak 4, no tak to bude na každú budovu 1 minúta a 20 sekúnd, keď ešte budem dlho hovoriť úvod.
Takže ministerstvo kultúry pripravilo a dalo do vlády iniciatívne v máji pomerne rozsiahly materiál, analýzu situácie okolo novostavby Slovenského národného divadla, stavby, ktorá sa vlečie už 18 rokov. Treba povedať, že, a hneď na úvod to vari poviem, takúto podobnú stavbu v minulom roku otvorili v Budapešti. Je to len činohra národného divadla maďarského a má asi také parametre ako toto divadlo a postavili ju za 2 roky. Tým nechcem, samozrejme, teraz váľať všetko na predchádzajúce vlády, ale pravda je tá, že ani jedna z predchádzajúcich vlád si nedala čo len tú minimálnu úlohu a neurobila nejakú hĺbkovejšiu analýzu stavu a všetko, čo súvisí s touto stavbou. My sme túto analýzu urobili. Mohol by som teraz hovoriť o tom, čo to Národné divadlo by malo predstavovať v slovenskej kultúre, čo by mala aj tá stavba predstavovať. Mohol by som hovoriť o tom, či disponujú... (Hlasy z pléna.) Počúvaj, tak ty ma teda opúšťaš teraz v najhoršom? No jednoducho to je tiež vzťah k Slovenskému národnému divadlu, samozrejme, ale nie celého KDH. No v každom prípade treba vari povedať, že nedisponujeme na Slovensku a v Bratislave osobitne žiadnou takouto stavbou, ktorá by spĺňala európske štandardy, pokiaľ ide o divadlá, a aj preto si myslím, že tá novostavba trošku presahovala rámec nášho rezortu.
Ale nechcem teraz hovoriť skutočne už tieto nejaké emocionálne výlevy ani to, koľko, dajme tomu, stojí takáto stavba, koľko stojí prevádzka takej stavby, lebo to by bolo zrejme trošku, čo by vás mohlo zahltiť. Jeden údaj, ale, prirodzene, treba povedať. Do tej stavby bolo investovaných do minulého roku asi 3 mld. za tých 17 rokov. Ten 18. rok, to bola necelá pol miliarda. A keby sa mala stavba dokončiť, tak potrebuje minimálne ešte skoro miliardu alebo 850 mil. korún.
Ak sa tá stavba dokončí, na čom ministerstvo od začiatku malo záujem, tak prevádzka tej stavby, teda prevádzka Slovenského národného divadla bude predstavovať v rozpočte ministerstva kultúry vyše 800 mil. korún. Dnes budovy 3, Opera, Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava a Malá scéna, predstavujú v rozpočte ministerstva kultúry 340 mil. korún. Ten rozpočet by sa tou novou stavbou do roku 2008, keď by malo dôjsť k plnej prevádzke, navýšil na vyše 800 mil. korún.
Z tohto hľadiska ministerstvo kultúry predstavilo, resp. prezentovalo aj tú možnosť, ktorá by súvisela s istým polyfunkčným využitím tejto budovy, resp. pri tom budúcom plánovanom rozpočtovaní sme hovorili o tom, že by mohli vstúpiť alternatívne možnosti už pri tom dokončení stavby do hry, možnosti financovania, a potom by možno sa mohlo uvažovať v súvislosti s prevádzkou tejto stavby aj o nejakom inom spôsobe prevádzkovania, ako by ho prevádzkovalo samotné Slovenské národné divadlo.
Toto všetko sú skutočnosti, ktoré skutočne len veľmi telegraficky môžem tu povedať a o ktoré sa možno bude ministerstvo kultúry uchádzať pri koncovke pri rozpočte na budúci rok rozpočtový. V každom prípade, ak sa bude ministerstvo uchádzať o financovanie tejto novostavby, tak to bude z tej rozpočtovej rezervy, ktorú, panie poslankyne, páni poslanci, budete mať potom v rukách aj vy. My do tých čias sa pokúsime hľadať možnosti financovania dokončenia novostavby, ako aj jej prevádzkovania, resp. spravovania prevádzky, ale v základe je situácia taká, že dnes po 18 rokoch od začatia tej stavby sa vlastne začalo prvý raz koncepčnejšie uvažovať o tom, čo s tou stavbou, ako ju dokončiť, to znamená prevádzku tejto stavby, a čo to znamená vôbec v sieti divadelníctva v Bratislave a na Slovensku. Takže v tejto chvíli takpovediac snímam viny z ministerstva kultúry, ktoré nastúpilo v októbri 2002, a pokúšame sa hľadať tie najoptimálnejšie riešenia.
Pokiaľ ide o rekonštrukciu budovy Slovenskej filharmónie, Reduty, tam treba povedať, že je to trošku v tejto chvíli finančne najmenej náročné v rokoch 2003, 2004, ale celkový náklad stavby, teda rekonštrukcie, ktorá je plánovaná na roky 2003 až 2008, je vo výške 712 mil. Sk. V prvej etape roku 2003 je naplánovaná oprava a rekonštrukcia strechy vrátane kovu, to je v celkovej výmere asi 2 700 metrov štvorcových. A v rámci kapitálových výdavkov na to máme pridelené prostriedky vo výške 27 mil. korún. V rámci druhej etapy, samozrejme, už naplánované sú potom ďalšie práce, izolácia, odstránenie vplyvu zemnej vlhkosti a tak ďalej, a potom, samozrejme, ďalšie, ale o tých vás zatiaľ nebudem informovať. Ide o finančne najnáročnejšiu etapu potom v tých ďalších rokoch 2005 až 2008, na čo bude potrebných 663 mil. Sk. V tejto súvislosti vás môžem informovať, že z rezervy vlády sme v súvislosti s parlamentným zhromaždením NATO, ktoré by sa malo konať v máji, odsúhlasili na tento rok 39,5 mil. Sk a v budúcoročnom rozpočte navýšenie takmer o 27 mil. Sk.
Pokiaľ ide o rekonštrukciu a modernizáciu areálu Slovenskej národnej galérie v Bratislave, tak táto potreba vyplynula z kritickej situácie, ktorá viedla k uzavretiu výstavných priestorov súvisiacich s tým premostením tzv. modernej prístavby v roku 2001. A v tejto chvíli vlastne v roku 2002 bol schválený návrh projektu a v roku 2003, v tomto roku prebehla architektonická súťaž, ktorá poskytla 3 výberové koncepty, a boli vyčlenené prostriedky vo výške 8 mil. Sk na prípravu a projektovú dokumentáciu, ktoré zatiaľ neboli vyčerpané. V priebehu tohto roka a budúceho roka sa uskutoční vyhodnotenie činnosti samotnej Slovenskej národnej galérie, upresnenie spôsobu jej pôsobenia a zodpovednosti za výkon kultúrnej politiky vôbec a následne potom sa upresní zadanie architektonickej súťaže. Takže v tomto zmysle je ten odhad stavebných investícií pre Slovenskú národnú galériu, pre jej celkovú rekonštrukciu vo výške asi 430 mil. Sk, ktoré by sa mali preinvestovať v priebehu budúcich 6 rokov. Pán predsedajúci, skončil som.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister. Nech sa páči, zaujmite miesto pre navrhovateľa.
Hlási sa niekto ústne do rozpravy, keďže písomné prihlášky nemám? Pán poslanec Jarjabek. Ďakujem. Končím možnosť prihlásiť sa do reakcií na pána ministra. Pán poslanec, nech sa páči.
D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Naozaj len faktickou poznámkou chcem veľmi pekne poďakovať pánovi ministrovi, nech to má aj nejaký taký teda spoločenský ráz vzhľadom na to, že tento bod programu som navrhol do tejto schôdze. Myslím, že o novostavbe budovy Národného divadla už teraz niet pochýb, že sa dokončí. Ide o to, aby sa vymyslel najoptimálnejší model fungovania. A, samozrejme, bude dôležité, že rozhodne o tom modeli fungovania divadla ten vlastne, kto bude platiť prevádzku. Takže dnes už niet pochýb o tom, že to divadlo bude dokončené, teraz nastáva tá úloha, ktorá je nesmierne dôležitá, ako to divadlo bude fungovať, ako bude využité, kto ho bude prevádzkovať a čo všetko v ňom bude. Ďakujem za pozornosť.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.
Hovorí sa nekrič hop, kým si nepreskočil.
Ďakujem pekne.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán minister, chcete reagovať na pána poslanca? Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Prerušujem schôdzu Národnej rady do zajtra do 9.00 hodiny.
(Prerušenie rokovania o 19.06 hodine.)